Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke: Fondy na riešenie krízovej situácie bánk“

[KOM(2010) 254 v konečnom znení]

2011/C 107/03

Spravodajkyňa: pani ROUSSENOVA

Komisia sa 26. mája 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke: Fondy na riešenie krízovej situácie bánk“

KOM(2010) 254 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 469. plenárnom zasadnutí 16. a 17. februára 2011 (schôdza zo 16. februára) prijal 193 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV sa podobne ako Komisia obáva predovšetkým toho, aby peniaze daňových poplatníkov neboli opäť použité na pokrytie bankových strát a v zásade podporuje vytvorenie harmonizovanej siete vnútroštátnych ex-ante fondov na riešenie krízovej situácie bánk (BRF), ktorá by bola spojená so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia. EHSV sa však domnieva, že v záujme vytvorenia fungujúcej schémy fondov na riešenie krízovej situácie bánk by sa členské štáty mali vopred dohodnúť na prijatí spoločných metód a jednotných pravidiel, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže. Súčasné signály však vyvolávajú opačný dojem. Už niekoľko členských štátov zaviedlo alebo plánuje zaviesť fiškálne opatrenia s cieľom doplniť svoje skromné rozpočty alebo posilniť svoje trhy, t. j. nevyvážené podmienky sa už vytvorili. Ak sa realisticky pozeráme na súčasnú situáciu a prihliadame na predchádzajúce skúsenosti, je ťažké byť optimistom, pokiaľ ide rýchle nájdenie riešenia. Postupnejším prístupom by sa časom možno podarilo tieto rozdiely znížiť.

1.2   Čo sa týka hospodárskej súťaže, prvoradým cieľom by vždy malo byť zachovanie rovnakých podmienok na vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni. Pri súčasnej koncepcii schémy fondov na riešenie krízovej situácie bánk existuje riziko rušivých účinkov na vnútroštátnej úrovni, keďže by mala vplyv len na určitú časť finančného sektora, ďalej na úrovni EÚ, a to zavedením nových poplatkov pre niektoré už aj tak oslabené vnútroštátne sektory, ako aj na celosvetovej úrovni, pretože je nepravdepodobné, že sa na úrovni krajín G-20 dosiahne konsenzus.

1.3   Hlavným problémom je makroekonomický scenár. Všetky vnútroštátne i medzinárodné orgány vyvíjajú tlak na bankový sektor, aby banky uľahčili situáciu tým, že reálnej ekonomike poskytnú viac úverov. Nové pravidlá obozretného podnikania, nové kapitálové požiadavky a nové dane sú považované za potrebné, pričom príslušné orgány by sa mali snažiť nájsť rozumnú rovnováhu medzi rozdielnou potrebou kapitálu na podporu štátneho rozpočtu a potrebou reálnej ekonomiky. V súčasnosti je schéma fondov na riešenie krízovej situácie bánk z hľadiska vyhotovenia nejakých presných kalkulácií príliš nejasná na to, aby zaistila potrebné investície do výroby, rastu a pracovných miest. Je ťažké získať prospech v oboch smeroch bez stanovenia vhodných priorít a načasovania implementácie všetkých fáz navrhovanej schémy fondov na riešenie krízovej situácie bánk.

1.4   EHSV sa domnieva, že pred prijatím akýchkoľvek krokov na zavedenie bankových odvodov by mala Komisia dôkladne posúdiť kumulatívne účinky týchto odvodov a fondov na riešenie krízovej situácie bánk a prihliadať pri tom na naše vyššie uvedené výhrady, a to najmä tie, ktoré sú vymenované v bode 1.3. K prijatiu rozhodnutia o zavedení fondov na riešenie krízovej situácie bánk je potrebné urobiť odhad toho, aké budú celkové náklady na schému, do akej miery bude mať vplyv na úverový potenciál bankového sektora a ako dlho bude trvať, kým budú fondy na riešenie krízovej situácie bánk dostatočne silné alebo dosiahnu cieľovú veľkosť. EHSV odporúča vypracovanie týchto odhadov pre najhorší možný scenár, aby sa zaistila reálnosť tejto schémy a jej fungovanie v období krízy, keď na jednej strane budú mať banky ťažkosti s platením príspevkov do fondov na riešenie krízovej situácie bánk a na druhej strane budú v tomto období potrebné zdroje z týchto fondov.

2.   Úvod

2.1   Európska komisia uvítala odkaz, ktorý prišiel zo zasadnutia krajín G-20 v Pittsburghu v septembri 2009, aby peniaze daňových poplatníkov neboli znovu použité na krytie bankových strát, pričom sa o dosiahnutie tohto cieľa usiluje aspoň dvomi vzájomne sa dopĺňajúcimi spôsobmi:

2.2   V oznámení KOM(2010) 254 v konečnom znení Komisia vysvetľuje svoju predstavu o tom, ako by v rámci celkového súboru nástrojov na predchádzanie kríze a krízové riadenie mohol finančný sektor prispieť k financovaniu nákladov na riešenie krízovej situácie bánk v úpadku. Komisia sa domnieva, že ex ante fondy na riešenie krízovej situácie bánk, financované z bankových odvodov, by mali byť súčasťou rámca finančnej stability a hlbších reforiem finančného systému zameraných na prevenciu. Sú považované za vhodný nástroj na intervenciu a riešenie situácie bánk v úpadku spôsobom, ktorý minimalizuje náklady zlyhania bánk na verejnosť. V oznámení sa objasňuje účel, potenciálna výška a podmienky, za ktorých by fondy na riešenie krízovej situácie bánk mohli byť zriadené.

2.3   Cieľom Európskej komisie je zaviesť na úrovni EÚ prístup k fondom na riešenie krízovej situácie bánk a napokon zriadiť celoeurópsky fond na riešenie krízovej situácie, ktorý predstavuje vysoko žiaduce riešenie. Komisia však uznáva, že bez integrovaného rámca EÚ pre dozor a krízové riadenie by bolo veľmi ťažké začať s tvorbou jednotného fondu na riešenie krízovej situácie pre celú EÚ. Z tohto dôvodu sa za prvý vhodný krok považuje vytvorenie systému založeného na harmonizovanej sieti vnútroštátnych ex ante fondov na riešenie krízovej situácie prepojenej so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia.

2.4   EHSV víta akékoľvek návrhy zamerané na posilnenie finančného sektora a predchádzanie budúcim krízam a v tejto súvislosti v zásade schvaľuje iniciatívy a odporúčania Komisie týkajúce sa prístupu EÚ k fondom na riešenie krízovej situácie bánk, ako sú uvedené v dokumente KOM(2010) 254 v konečnom znení, zároveň však vyjadruje aj určité obavy. EHSV si uvedomuje, že v tejto fáze by niektoré iniciatívy možno neboli pre niektoré členské štáty aplikovateľné a prijateľné, zatiaľ čo ostatné si vyžadujú ďalšie posudzovanie, analýzy a objasnenia.

2.5   Cieľom nového rámca pre krízové riadenie a predchádzanie krízam bude zabezpečiť, aby mali členské štáty v prípade závažných bankových zlyhaní spoločné nástroje, ktoré budú môcť koordinovane použiť na ochranu celkového finančného systému, na predchádzanie nákladom pre daňových poplatníkov a zaistenie rovnakých podmienok. Od týchto spoločných nástrojov na riešenie kríz sa očakáva, že zaistia, aby bol riadený úpadok spoľahlivou možnosťou pre akúkoľvek banku, bez ohľadu na jej veľkosť alebo komplexnosť . Dôležitý je pri tom pojem veľkosti. Síce by „všetky“ riadené úpadky mali byť v zásade garantované, dôležité však je definovať pojem „závažných“ alebo „veľkých“ zlyhaní. Veľmi veľké a komplexné finančné inštitúcie (ako sú medzinárodné skupiny, a to nielen celoeurópske alebo so sídlom v Európe) môžu prinášať výzvy. Zlyhania vo väčšom meradle môžu vyžadovať odlišný prístup, možné zachovanie právnej subjektivity ako princíp kontinuity počas reštrukturalizácie, odpisy záväzkov a zriedenie akcionárskej štruktúry. V rámci balíka opatrení sa možno bude vyžadovať dodatočné financovanie z fondu.

2.6   Komisia prijala 20. októbra 2010 plán, v ktorom je stanovený časový harmonogram, konkrétne opatrenia, nástroje a plány pre komplexný rámec EÚ pre krízové riadenie. Na jar 2011 majú byť predložené príslušné legislatívne návrhy týkajúce sa krízového riadenia a fondov na riešenie krízovej situácie. V tejto fáze môžeme mať len určité predbežné očakávania a pripomienky. Dátum začatia určí smernica za predpokladu, že bude schválená. Kvalifikovaný odhad, prihliadajúci na okolnosti a prísľub Komisie schváliť príslušné legislatívne návrhy do jari 2011, môže prinajlepšom naznačovať obdobie rokov 2013 – 2014. Každý fond bude na to, aby dosiahol svoju cieľovú veľkosť, potrebovať určitý čas, nakoľko však bude zahŕňať ex post aj ex ante financovanie, teoreticky bude funkčný hneď po nadobudnutí účinnosti právnych predpisov členského štátu. Musíme však zobrať do úvahy vyjadrenie niektorých členských štátov, že v blízkom čase neplánujú zaviesť bankové odvody, pretože ich bankové sektory neboli vážne postihnuté krízou a sú naďalej stabilné. Fondy na riešenie krízovej situácie bánk treba potom považovať za nástroj na zvládanie finančnej krízy v strednodobom až dlhodobom horizonte.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Prístup k fondom na riešenie krízovej situácie bánk

3.1.1   EHSV súhlasí s prístupom Komisie, ktorá ako prvý krok navrhuje vytvorenie harmonizovanej siete vnútroštátnych fondov na riešenie krízovej situácie bánk spojenej so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia. Zároveň však odporúča, aby bola sieť fondov vytvorená postupne a starostlivo zvažujúc špecifické črty každého členského štátu. Nemecko a Švédsko začali pracovať na svojich vlastných fondoch, ktoré budú zhromažďovať peniaze z odvodov/príspevkov. Každý z nich má svoj postup a pravidlá pre založenie fondu, a tak EHSV v tejto fáze nemôže navrhnúť, ktoré pravidlá by mali byť preferované.

3.1.2   Vzhľadom na to, že niektoré krajiny už zavádzajú svoje špecifické národné bankové odvody, dane a systémy, EHSV sa domnieva, že v prvom kroku by mali byť prerokované a dohodnuté určité spoločné základné princípy a parametre odvodov, aby sa tým predišlo narušeniu hospodárskej súťaže v rámci finančného sektora EÚ. EHSV podporuje postupný prístup rozlišujúci medzi krátkodobými a strednodobými cieľmi (1). V krátkodobom horizonte by sa od členských štátov malo očakávať dosiahnutie dohody o základe pre odvody, o ich výške a oblasti použitia, pričom by sa vzhľadom na prebiehajúce zmeny v regulačnom rámci a na vývoj smerujúci k vyššiemu stupňu harmonizácie poskytla určitá flexibilita. Následne by bolo možné uvažovať o prístupe postupného zavádzania jednoduchých a primeraných odvodov, po ktorom by nasledovalo zavedenie harmonizovanejšieho systému bankových odvodov a fondov na riešenie krízovej situácie bánk.

3.1.3   EHSV považuje postupný prístup za vhodnejší a reálnejší, pretože má potenciál reflektovať odlišné spôsoby, akými finančná kríza ovplyvnila rôzne členské krajiny, ako aj špecifiká ich reakcií na krízu:

3.1.4   EHSV víta zámer Komisie, aby bola preskúmaná „potenciálna synergia medzi systémami ochrany vkladov a fondmi na riešenie krízovej situácie“, vyjadrený v dokumente KOM(2010) 579 v konečnom znení. Výbor sa domnieva, že ak by sa rozšírila súčasná platforma financovania fondov na ochranu vkladov, funkcie slúžiace na ochranu vkladov a riešenie krízovej situácie bánk by mohol vykonávať jeden fond, pričom by nebola ohrozená schopnosť systému ochrany vkladov a jeho fondov plniť účel ochrany svojich vkladateľov. Toto preskúmanie je veľmi vhodné pre tie členské štáty, v ktorých fondy na ochranu vkladov už majú určité funkcie prevencie a riešenia krízovej situácie, spájajúc obe oblasti pôsobnosti v jednom rozšírenom fonde.

3.1.5   EHSV chápe argument Komisie v prospech jednotného fondu na riešenie krízovej situácie pre celú EÚ, ako aj jej obavy ohľadne ťažkostí spojených so zriadením jedného fondu, a považuje jeho založenie za predčasné a v tejto fáze nevhodné. So zreteľom na minulé i súčasné skúsenosti má EHSV pochybnosti o účinnom fungovaní jednotného fondu EÚ na riešenie krízovej situácie.

3.2   Financovanie fondov na riešenie krízovej situácie bánk: odvody

3.2.1   Podľa Komisie by mali byť fondy na riešenie krízovej situácie bánk financované z príspevkov alebo odvodov platených bankami. Dňa 17. júna 2010 bola dosiahnutá dohoda na úrovni Európskej rady o tom, že bankové odvody by mali byť súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie krízovej situácie  (2) a toto by sa malo stať jedným z princípov, o ktoré by sa opieralo ich zavedenie.

3.2.1.1   Zatiaľ čo oznámenie objasňuje, že primárnym cieľom odvodov by malo byť to, aby banky prispievali na náklady spôsobené krízou, zmierňovali sa systémové riziká, obmedzilo sa narušenie hospodárskej súťaže a získavali sa zdroje do dôveryhodného rámca na riešenie krízovej situácie, ich jasná definícia chýba. V dokumente (3) Hospodárskeho a finančného výboru sa definuje pojem „odvod“ ako „platba (či už poplatok alebo daň) uložená finančným inštitúciám, aby prispeli na náklady spôsobené krízou“– odvod sa považuje za poplatok vtedy, keď slúži mimorozpočtovému fondu, a za daň vtedy, keď je súčasťou štátneho rozpočtu. EHSV od Komisie očakáva, že predloží jasnú definíciu pojmu „odvod“.

3.2.2   EHSV považuje kritériá pre odvodový základ ako aj výšku odvodov za jednu z hlavných prekážok dosiahnutia všeobecnej dohody a je presvedčený, že v prvom kroku by sa mali dohodnúť základné princípy. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že odvodový základ by mal byť v súlade s princípmi uvedenými na strane 8 oznámenia. Malo by sa vziať do úvahy, že vnútroštátne finančné sektory sa líšia, pokiaľ ide o ich veľkosť, systém riadenia, efektívnosť dohľadu a úroveň rizík. Na základe týchto odlišností by zo začiatku mohla byť členským krajinám poskytnutá určitá flexibilita pri určovaní rôznych odvodových základov, avšak neskôr by mal byť tento odvodový základ harmonizovaný.

3.2.3   V oznámení sa uvažuje o tom, že by sa príspevky/odvody mohli zakladať na troch ukazovateľoch: aktíva bánk, pasíva bánk a zisky a bonusy bánk. Nakoľko aktíva a pasíva zo súvahy odrážajú rizikové faktory lepšie než iné ukazovatele, EHSV považuje zisky a bonusy bánk za menej vhodný základ na určovanie príspevkov bánk. Každý z týchto prvých dvoch odvodových základov má svoje klady a zápory, určitým prínosom by mohla byť ich kombinácia.

3.2.3.1   Aktíva bánk sú dobrým ukazovateľom ich rizika. Odzrkadľujú prípadnú pravdepodobnosť zlyhania banky a zároveň aj výšku prostriedkov, ktoré by mali byť vynaložené na riešenie krízovej situácie banky. Rizikovo vážené aktíva, ako to navrhuje MMF (4), by mohli byť tiež vhodným základom na určenie odvodov, pretože vzhľadom na všeobecnú akceptáciu bazilejských kapitálových požiadaviek sú medzinárodne porovnateľné. Keďže na druhej strane bankové aktíva podliehajú rizikovo váženým kapitálovým požiadavkám, odvody založené na nich by zdvojnásobili účinky kapitálových požiadaviek Bazilejského výboru.

3.2.3.2   EHSV sa domnieva, že pasíva bánk – s výnimkou garantovaných vkladov a bankového kapitálu (napr. bankový kapitál „tier 1“), no vrátane niektorých mimosúvahových položiek – sú pravdepodobne najvhodnejším základom pre príspevky/odvody bánk (5). Sú dobrým ukazovateľom nákladov, ktoré by mali byť pokryté pri potrebe riešenia krízovej situácie banky, sú jednoduché a prípadné prekrytie by nedosahovalo takú mieru ako pri prístupe založenom na aktívach (6), i keď určité prekrytia nemožno vylúčiť. Vylúčené by mohli byť taktiež ostatné záväzky: podriadený dlh, štátom garantovaný dlh a dlhové transakcie v rámci skupiny spoločností. Berúc však do úvahy, že jednotlivé členské štáty už zaviedli vlastné systémy odvodov so značne odlišnými odvodovými základmi, akceptovateľnejší by mohol byť najprv harmonizovaný prístup, ktorý by bol založený na všetkých pasívach a ich predchádzajúcom kvalitatívnom hodnotení.

3.2.4   EHSV súhlasí s názorom Komisie vyjadrenom v dokumente KOM(2010) 579 v konečnom znení, podľa ktorého by mal každý fond na riešenie krízovej situácie bánk dostávať svoje príspevky od inštitúcií s licenciou v tom istom členskom štáte a tento príspevok by mal pokrývať aj ich pobočky v ostatných členských štátoch. Takto by dcérske spoločnosti podliehali odvodom hostiteľského štátu a na pobočky by sa vzťahovali odvody domovského štátu. Ak by všetky členské štáty stanovili odvody pre finančné inštitúcie podľa týchto princípov, mohlo by sa predísť riziku dvojitého vyberania odvodov a narušenia hospodárskej súťaže.

3.2.5   EHSV kladie dôraz na to, aby bolo načasovanie zavedenia odvodov starostlivo zvážené so zreteľom na výzvy, ktorým v súčasnosti banky aj ekonomiky čelia. Po období vážnej finančnej krízy banky obyčajne odmietajú preberať riziko a počas niekoľkých rokov majú odmietavý prístup pri poskytovaní úverov, a to aj napriek snahe všetkých vnútroštátnych a medzinárodných orgánov, aby ich povzbudili k podpore ozdravenia hospodárstva. Banky zároveň musia znášať náklady súvisiace s novými požiadavkami na kapitál a likviditu. Finančným inštitúciám by preto na základe odhadu, ktorý odporúča EHSV v bode 1.4, mohlo byť poskytnuté adekvátne prechodné obdobie, aby posilnili svoj kapitálový základ, prispôsobili sa novému regulačnému režimu a financovali reálnu ekonomiku. V strednodobom horizonte by možno boli vhodné určité úpravy sadzby, aby sa zohľadnili akékoľvek ďalšie zákonodarné opatrenia, ako aj vývoj rámca EÚ na riešenie krízovej situácie.

3.3   Oblasť použitia a veľkosť fondov na riešenie krízovej situácie bánk

3.3.1   Oblasť použitia a veľkosť fondov na riešenie krízovej situácie bánk závisí od toho, ako Komisia vymedzí úlohu fondov pri financovaní metodického riešenia krízovej situácie finančných subjektov zápasiacich s ťažkosťami, a to vrátane bánk. EHSV podporuje názor Komisie, že fondy na riešenie krízovej situácie by mali byť k dispozícii na riešenie krízovej situácie bánk, ale ich využitie na zachraňovanie inštitúcií by malo byť jasne vylúčené. EHSV však považuje za neprijateľné, že rámec na riešenie krízovej situácie vypracovaný Komisiou sa zameriava hlavne na bankový sektor, nakoľko pre investorov môžu byť nebezpečné všetky finančné inštitúcie, pokiaľ na seba preberajú vysoké riziká. EHSV odporúča, aby sa všetky banky a všetky finančné inštitúcie podliehajúce dohľadu (s výnimkou poisťovní, pre ktoré sa v súčasnosti pripravuje samostatný systém) stali súčasťou rámca na riešenie krízovej situácie (7). Týmto by sa zaistili rovnaké podmienky a predišlo by sa vyslaniu zavádzajúceho signálu pre verejnosť, že vinu za krízu nesie len jeden segment finančnej komunity.

3.3.2   V oznámení sa neuvádza, aké veľké by fondy mali byť, je však naznačené, že finančný sektor by mal znášať všetky náklady na riešenie krízovej situácie – v prípade potreby prostredníctvom finančných opatrení ex post. Problémom bude, ako vypočítať vhodnú cieľovú veľkosť pre jednotlivé krajiny. V tejto súvislosti vidíme dva problémy: jedným je, že najslabšie systémy si budú proporčne vyžadovať najvyššie príspevky, v dôsledku čoho sa vynára otázka, či sú zaistené rovnaké podmienky. Druhý problém predstavuje časový rámec použitý pre kalkulácie: cieľová výška je vypočítaná na základe súčasnej a budúcej situácie. Pred dosiahnutím cieľovej hodnoty sa situácia môže značne zmeniť, v dôsledku čoho bude potrebné prispôsobiť tak cieľovú výšku, ako aj príspevky. Pravidlá by mali brať do úvahy možné zmeny počiatočných podmienok a kalkulácií. Okrem toho, nakoľko sa riziká v priebehu cyklu menia, výška odvodu by mala byť prispôsobená tak, aby pomáhala zmierniť cyklickosť finančného systému.

3.4   Nezávislosť a riadenie fondov na riešenie krízovej situácie bánk

3.4.1   EHSV súhlasí s názorom Komisie, že fondy na riešenie krízovej situácie bánk by mali byť oddelené od štátneho rozpočtu. EHSV súhlasí s tým, že ich funkčná nezávislosť od vlády by bola zárukou, že sa fondy použijú výlučne na financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie a na nič iné. Členské štáty však v súčasnosti sledujú dva rôzne prístupy pri prideľovaní finančných prostriedkov získaných z finančného sektora. Krajiny ako Nemecko, Belgicko a Švédsko sa opierajú o princíp, podľa ktorého by malo byť vytvorené jasné prepojenie medzi príjmovou a výdavkovou stranou mechanizmu na riešenie krízovej situácie. Ostatné krajiny umožňujú, aby finančné prostriedky získané z odvodov pohltil všeobecný rozpočet, pretože zámerom nie je žiadne explicitné prepojenie na rámec riešenia krízovej situácie pre finančný sektor. Ustanovenia, ktoré vytvárajú očakávania, že finančné inštitúcie by mohli dostať podporu od vlády, by mohli ohroziť cieľ navrhovaného rámca, ktorým je priniesť metodické riešenie krízovej situácie finančných subjektov zápasiacich s ťažkosťami bez toho, aby sa na záchrane podieľali daňoví poplatníci. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že zriadenie účelových fondov na riešenie krízovej situácie môže znížiť závislosť finančného sektora od verejných financií a zmenšiť problém morálneho hazardu v súvislosti s inštitúciami, ktoré sú „príliš veľké na to, aby mohli zlyhať“. EHSV zastáva názor, že tak ako v prípade fondov na ochranu vkladov, aj peniaze získané z odvodov by mali podliehať kontrole a riadeniu takých orgánov, ktoré nie sú zodpovedné za fiškálne záležitosti, t. j. tých, ktorých úlohou je zabezpečiť riadenie rámca finančnej stability.

3.4.2   Pred prijatím konečného rozhodnutia o riadení fondov na riešenie krízovej situácie bánk musí byť daná jasná odpoveď na nasledujúce otázky:

Ak Komisia nazerá na fondy na riešenie krízovej situácie bánk ako na parafiškálne opatrenie a súčasť rámca finančnej stability, mala by zabezpečiť, že to bude správne pochopené, pretože správne riadenie fondov na riešenie krízovej situácie bánk nemôže byť vytvorené dovtedy, kým nie je jasná predstava o ich povahe.

(1)  Pozri ad hoc pracovná skupina pre krízové riadenie zriadená v rámci Hospodárskeho a finančného výboru, 17. september 2010.

(2)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby, neoficiálny dokument útvarov Komisie o bankových odvodoch na prerokovanie na stretnutí EFC 31. augusta 2010, s. 4.

(3)  Hospodársky a finančný výbor, ad hoc pracovná skupina pre krízové riadenie.

(4)  Záverečná správa MMF pre G-20 „A fair and substantial contribution by the financial sector“ (Spravodlivý a podstatný príspevok finančného sektora), jún 2010, s. 17.

(5)  MMF preferuje širokú škálu záväzkov, vrátane niektorých mimosúvahových položiek, no s výnimkou kapitálu a poistených záväzkov. Komisia vo svojom neoficiálnom dokumente z 20. augusta taktiež podporuje prístup založený na trhových záväzkoch. Prístup založený na diferencovaných záväzkoch prijali už štyri členské štáty.

(6)  Návrhy Bazilejského výboru dohliadajú na likviditu a transformačné riziká bánk.

(7)  V dokumente KOM(2010) 579 v konečnom znení dáva Komisia prísľub, že rámec EÚ pre krízové riadenie vo finančnom sektore sa bude uplatňovať na všetky úverové inštitúcie a na niektoré investičné firmy, a to bez toho, aby uvedené investičné firmy jasne definovala. EHSV zastáva názor, že rámec na riešenie krízovej situácie by sa mal uplatňovať na všetky finančné inštitúcie podliehajúce dohľadu.