52010PC0350

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 30.6.2010

KOM(2010) 350 v konečnom znení

2010/0198 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY (EÚ)

o režime prekladov pre patenty Európskej únie

{SEK(2010) 796}{SEK(2010) 797}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

V Európskej únii (EÚ) sa ochrana patentov v súčasnosti poskytuje prostredníctvom vnútroštátnych patentov udeľovaných členskými štátmi alebo na základe európskych patentov, ktoré udeľuje Európsky patentový úrad (EPÚ) na základe Európskeho dohovoru o patentoch (EPC). Keď sa udelí európsky patent, musí sa validovať v tých členských štátoch, v ktorých sa žiada o ochranu.

Na to, aby bol európsky patent validovaný na území členského štátu, vnútroštátne zákony môžu vyžadovať okrem iného to, aby majiteľ patentu predložil preklad európskeho patentu do úradného jazyka predmetného členského štátu. S cieľom znížiť náklady spôsobené požiadavkami na validáciu prijali zmluvné štáty EPC v roku 2000 takzvanú „Londýnsku dohodu“[1], ktorá v súčasnosti platí v desiatich členských štátoch EÚ. Londýnska dohoda je dobrovoľnou schémou, a preto existujú rozdiely v režimoch prekladov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Sedemnásť členských štátov EÚ nie je zmluvnou stranou Londýnskej dohody a stále vyžadujú preklad celého patentu do svojho úradného jazyka. Iba Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Spojené kráľovstvo (ktoré majú úradný jazyk spoločný s jedným z úradných jazykov EPÚ) súhlasili s tým, že úplne zrušia požiadavky na preklady. Šesť ďalších členských štátov EÚ, ktoré ratifikovali Londýnsku dohodu (no nemajú spoločný jazyk s EPÚ) súhlasili s tým, že zrušia požiadavky na preklady iba čiastočne. Stále vyžadujú preklad patentových nárokov do svojho úradného jazyka a v niektorých členských štátoch aj preklad opisu do angličtiny, ak bol európsky patent udelený vo francúzštine alebo nemčine.

Súčasný systém patentov v EÚ, najmä pokiaľ ide o požiadavky na preklady, preto zahŕňa veľmi vysoké náklady a je veľmi zložitý. Európsky patent validovaný v 13 krajinách stojí až 20 000 EUR, z čoho takmer 14 000 EUR pripadá na samotné preklady. Preto je európsky patent viac než 10-krát drahší ako patent v USA, kde stojí približne 1 850 EUR[2]. Vysoké náklady v Európe by sa značne znížili, ak by patent EÚ podliehal nákladovo efektívnemu, právne bezpečnému a zjednodušenému režimu prekladov. Podľa tohto návrhu by poplatky za spracovanie pri patente EÚ dohromady za všetkých 27 členských štátov predstavovali menej než 6 200 EUR, z čoho len 10 % by pripadalo na preklady. Ak by sa zlepšila dostupnosť ochrany patentkami najmä pre malé a stredne veľké podniky (MSP) a verejné organizácie vykonávajúce výskum, cenovo dostupné patenty EÚ by sa stali dôležitým prvkom pri stimulácii inovácie a konkurencieschopnosti v EÚ.

Komisia prijala v auguste 2000 návrh nariadenia Rady o patente Spoločenstva na základe článku 308 Zmluvy o ES[3]. Jeho cieľom bolo vytvorenie nároku na jednotný patent Spoločenstva, ktorý by bol dostupný z pohľadu prekladových nákladov. Po tom, ako EPÚ udelí patent v jednom zo svojich úradných jazykov (angličtina, francúzština alebo nemčina), a po tom, ako sa patent uverejní v tomto jazyku spolu s prekladom nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov EPÚ, by sa patent Spoločenstva stal účinným v celej EÚ. Európsky parlament prijal v roku 2002 legislatívne uznesenie[4]. Rada v roku 2003 začala na základe spoločného politického postupu[5] diskusiu o inom riešení, v rámci ktorého by sa vyžadovali preklady nárokov do všetkých jazykov EÚ. Konečná dohoda o tejto veci sa však nedosiahla, keďže tento postup odmietli používatelia patentového systému ako príliš nákladný a príliš komplikovaný.

Diskusie o návrhu boli opätovne spustené v Rade po tom, ako Komisia v apríli 2007 prijala oznámenie nazvané „Zlepšenie patentového systému v Európe“[6]. Komisia v ňom potvrdila záväzok vytvoriť jednotný patent Spoločenstva. Ponúkla takisto, že s členskými štátmi preskúma možnosti režimu prekladov s cieľom znížiť prekladové náklady a zároveň uľahčiť rozširovanie patentových informácií vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Rada v decembri 2009 prijala závery k „zlepšeniu patentového systému v Európe“[7] a všeobecný prístup k návrhu nariadenia o patente EÚ[8]. Vzhľadom na zmenu právneho základu na vytvorenie patentu EÚ po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa musí režim prekladov pre patenty EÚ, ktorý bol pôvodne zahrnutý v návrhu Komisie z roku 2000, teraz stať predmetom osobitného návrhu. V predkladanom návrhu sa do veľkej miery odzrkadľuje prekladový systém z pôvodného návrhu Komisie, no zohľadňuje sa i pokrok, ktorý dosiahla Rada od opätovného spustenia diskusií v roku 2007.

Závery Rady potvrdzujú, že na pokrytie režimu prekladov je potrebné nariadenie, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť spolu s nariadením o patentoch EÚ. V záveroch je potvrdené, že aby sa stal patent EÚ funkčným v nevyhnutnom rozsahu, môžu sa vykonať zmeny a doplnenia v EPC. Rada sa zároveň dohodla na hlavných črtách jednotného patentového súdu, ktorý je ďalším hlavným prvkom pri zlepšovaní systému patentov v Európe. Závermi však nie je dotknuté očakávané stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k zlučiteľnosti návrhu dohody o vytvorení jednotného patentového súdu so zmluvami EÚ.

Komisia ďalej v stratégii Európa 2020[9], ktorá je súčasťou hlavnej iniciatívy nazvanej „Inovácia v Únii“, potvrdzuje svoj záväzok pracovať na vytvorení jednotného patentu EÚ a špecializovaného patentového súdu s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu ako hlavnú hnaciu silu budúceho rastu. Európska rada sa 25. – 26. marca 2010 dohodla na hlavných prvkoch tejto stratégie[10]. Potrebu, aby podniky a inovátori, najmä MSP, mali prístup k atraktívnemu a nákladovo efektívnemu jednotnému režimu patentov a právnemu systému, zdôraznil aj Mario Monti vo svojej správe predsedovi Komisie[11]. Naliehavo v nej odporúčal prijatie tak jednotného patentu, ako aj jednotného patentového súdu, ďalej v nej uvádzal, že patent je testovacím poľom, na ktorom sa meria vážnosť odhodlania opätovne spustiť jednotný trh, a vyzval Komisiu, aby zachovala svoje ambície v tejto oblasti. Komisia by vo svojom oznámení o „opätovnom spustení jednotného trhu“ plánovaným na jeseň 2010 mala opätovne potvrdiť, že reforma patentov je jedna z priorít takéhoto opätovného spustenia. Tento návrh, ktorý sa vzťahuje na prekladový režim patentov EÚ, je preto nevyhnutnou súčasťou na dosiahnutie tohto cieľa.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia spustila v januári 2006 rozsiahlu konzultáciu o budúcej politike patentov v Európe[12]. Prišlo viac ako 2 500 odpovedí od najrôznejších zainteresovaných strán vrátane podnikov zo všetkých sektorov hospodárstva, priemyselných združení, združení MSP, subjektov uplatňujúcich patenty, verejných orgánov a akademickej obce. Z odpovedí jasne vyplýva rozčarovanie nad nedostatkom pokroku v oblasti patentov Spoločenstva. Ostrá kritika sa vzniesla najmä proti režimu prekladov spoločného politického postupu Rady z 3. marca 2003[13]. Takmer všetky zainteresované strany toto riešenie odmietli ako neuspokojivé vzhľadom na vysoké náklady a praktické ťažkosti majiteľov patentov, ako aj vzhľadom na právnu neistotu pre všetkých používateľov patentového systému vyplývajúcu z právneho dosahu, ktorý by bol prisúdený všetkým prekladom. Podpora ostatných možností sa značne líšila. Niektoré zainteresované strany požadovali režim výhradne s angličtinou, zatiaľ čo iné uprednostňovali rozličné mnohojazyčné usporiadania. Napriek tejto kritike však zainteresované strany vyjadrili neutíchajúcu podporu jednotnému, cenovo dostupnému a konkurencieschopnému patentu Spoločenstva. Tieto posolstvá boli potvrdené na verejnom prerokovaní, ktoré sa uskutočnilo 12. júla 2006.

Diskusie so zainteresovanými stranami pokračovali aj po prijatí oznámenia v apríli 2007. Komisia zorganizovala 16. – 17. októbra 2008 konferenciu o právach priemyselného vlastníctva v Európe spoločne s francúzskym predsedníctvom[14]. Účastníci opätovne vyhlásili, že patenty EÚ „by mali byť nákladovo efektívne, právne bezpečné a mala by sa nimi znižovať zložitosť“, pričom vyjadrili širokú podporu novým iniciatívam na vypracovanie špecializovaných strojových prekladov pre patentové dokumenty na účely patentových informácií[15].

Režimami prekladov pre patenty EÚ sa takisto intenzívne zaoberali konzultácie o akte o malých podnikoch v roku 2008. Aj tu zainteresované strany identifikovali vysoké náklady na získanie patentu ako hlavnú prekážku ochrany patentov v EÚ a požadovali, aby sa čo najskôr vytvoril jednotný patent EÚ[16]. Vo svojich jednotlivých predkladaných dokumentoch v rámci konzultácie podniky vo všeobecnosti – a konkrétne predstavitelia MSP – jednohlasne požadovali výrazné zníženie nákladov na vydávanie patentov (vrátane nákladov na preklady) pre budúce patenty EÚ[17]. Na preklady v rámci patentov EÚ sa odvolávali aj iné nedávne štúdie so stanoviskami zainteresovaných strán. Nový prístup založený na špecializovaných strojových prekladoch je vo všeobecnosti vítaný, no treba zároveň zdôrazniť, že takéto strojové preklady nesmú mať žiadny právny účinok a musia sa používať len na orientačné účely.

3. Posúdenie vplyvu

Tento návrh sprevádza posúdenie vplyvu, v ktorom sa porovnáva hospodársky vplyv štyroch možností:

1) systém patentov EÚ výhradne v angličtine;

2) patent EÚ spracúvaný, udeľovaný a uverejňovaný v jednom z troch úradných jazykov Európskeho patentového úradu, pričom patentové nároky by sa prekladali do ostatných dvoch úradných jazykov;

3) patent EÚ spracúvaný, udeľovaný a uverejňovaný ako v možnosti 2, ale nároky by sa prekladali do ostatných štyroch najpoužívanejších úradných jazykov EÚ; a

4) patent EÚ spracúvaný, udeľovaný a uverejňovaný ako v možnostiach 2 a 3, ale nároky by sa prekladali do všetkých jazykov EÚ.

Analýzou uskutočnenou v rámci posúdenia vplyvu sa ukázalo, že uprednostňovanou možnosťou je možnosť 2, pretože za pri nej zachováva jazykový režim dobre fungujúceho systému EPÚ a znamená len minimálne prekladové náklady.

4. Právne prvky návrhu

Lisabonskou zmluvou sa zaviedol nový právny základ, článok 118 ZFEÚ, na vytváranie európskych práv duševného vlastníctva, ktorým sa poskytuje jednotná ochrana v celej Európskej únii. V prvom odseku tohto článku sa ustanovuje základ na prijímanie opatrení, ktorými sa vytvárajú tieto práva v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Na základe tohto článku bude patent EÚ vytvorený nariadením xx/xx o patente Európskej únie. Ako to vyplýva z nariadenia xx/xx, patent EÚ bude európskym patentom, ktorý bude udeľovať EPÚ.

Druhým odsekom článku 118 sa ustanovuje základ na zavádzanie jazykových režimov platiacich pre európske práva duševného vlastníctva, ktoré poskytujú jednotnú ochranu prostredníctvom nariadení prijatých mimoriadnym legislatívnym postupom, pri ktorých bude Rada konať jednohlasne po porade s Európskym parlamentom.

Problémy vysokých nákladov a zložitosti, ktoré vyplývajú zo súčasného fragmentovaného systému patentov, a najmä z prekladových režimov zriadených v členských štátoch, je možné riešiť iba jednotným patentom vytvoreným na úrovni EÚ.

5. Vplyv na rozpočet

Návrh znamená, okrem iného, nevyhnutnosť úprav týkajúcich sa spustenia automatizovaného programu na strojové preklady EPÚ. Návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

6. Podrobný opis

6.1. Komentár k článkom

Článok 1 – Predmet úpravy

V tomto článku sa vymedzuje predmet úpravy tohto nariadenia.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

V tomto článku sa ustanovuje vymedzenie hlavných pojmov používaných v tomto nariadení.

Článok 3 – Uverejňovanie špecifikácií patentu EÚ

V tomto článku sa ustanovuje, že keď sa špecifikácie patentu EÚ uverejnia v súlade s článkom 14 ods. 6 EPC, žiadne ďalšie preklady sa nevyžadujú. V článku 14 ods. 6 EPC sa ustanovuje, že špecifikácie patentov EÚ sa uverejňujú v jazyku daného konania (jeden z troch úradných jazykov EPÚ, v ktorom sa žiadosť o patent predložila – angličtina, francúzština alebo nemčina) a zahŕňajú preklady nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov EPÚ. Táto minimálna požiadavka ustanovená v EPC sa bude takisto vzťahovať na patenty EÚ, avšak po udelení patentu EÚ sa už nebudú vyžadovať ďalšie preklady. V článku sa takisto spresňuje, že v súlade s EPC bude autentickým znením špecifikácia patentu EÚ v jazyku konania.

Táto požiadavka je identická s pôvodným návrhom nariadenia Komisie o patente Spoločenstva z augusta 2000 a vychádza z jestvujúceho systému úradných jazykov EPÚ a používania jazykov väčšinou žiadateľov[18]. Toto riešenie bude pravdepodobne mať pozitívny vplyv na všetkých používateľov patentového systému v Európe, a to tým, že sa dosiahne výrazné zníženie prekladových nákladov.

Článok 4 – Preklad v prípade sporu

V tomto článku sa vyžaduje, aby v prípade právneho sporu majiteľ patentu poskytol na požiadanie a rozhodnutie údajného porušovateľa úplný preklad patentu EÚ do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa buď udialo údajné porušenie, alebo v ktorom má bydlisko/sídlo údajný porušovateľ. Majiteľ patentu musí takisto poskytnúť úplný preklad patentu EÚ do jazyka konania príslušného súdu v Európskej únii na požiadanie tohto súdu. Náklady spojené s takýmito prekladmi nesie majiteľ patentu.

Článok 5 – Správa o implementácii tohto nariadenia

V tomto článku sa ustanovuje prehodnotenie vrátane správy o implementácii tohto nariadenia. Najneskôr päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia predloží Komisia Rade správu o fungovaní režimu prekladov pre patenty EÚ a, ak je to nevyhnutné, predloží návrhy na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

Článok 6 – Nadobudnutie účinnosti

V tomto článku sa ustanovuje, že toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie , ale uplatňuje sa od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia o patente Európskej únie. Keďže substantívne právne ustanovenia platiace pre patent EÚ ako európsky nárok na duševné vlastníctvo by podliehali nariadeniu o patente EÚ, avšak režim prekladov uplatniteľný na tieto patenty by podliehali tomuto návrhu, tieto dva legislatívne nástroje by sa museli uplatňovať spoločne.

6.2. Sprievodné opatrenia, ktoré treba zaviesť spolu s vytvorením patentu EÚ

Preklady na poskytovanie patentových informácií

Európska únia a EPÚ prijmú nevyhnutné opatrenia s cieľom sprístupniť strojové preklady patentových žiadostí a patentových špecifikácií vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie bez dodatočných nákladov pre žiadateľov. Takéto preklady by mali byť k dispozícii na požiadanie, online a bezplatne po uverejnení žiadosti o patent. Poskytovali by sa na účely patentových informácií a neboli by právne záväzné. Používateľom by sa o týchto skutočnostiach poskytli jasné informácie prostredníctvom vyhlásenia o zrieknutí sa zodpovednosti. Na rozdiel od súčasnej praxe, keď sa preklady vykonávajú niekoľko mesiacov po udelení patentu – keď už nie sú až také potrebné a keď ich zriedka niekto číta – ich včasnou dostupnosťou by sa mohlo výrazne zlepšiť rozširovanie patentových informácií, najmä pre jednotlivých vynálezcov, výskumníkov a inovačné MSP. Cieľom programu na strojové preklady bude zabezpečovať vysoko kvalitné preklady na základe technických štandardov vrátane elektronických slovníkov s terminológiou prepojenou na medzinárodný systém klasifikácie patentov.

EPÚ už vypracoval vysoko kvalitné strojové preklady v niekoľkých jazykoch. Komisia takisto podporuje projekt strojového prekladu ( Patent Language Translations Online, PLuTO )[19], ktorý zahŕňa vypracovanie prekladového softvéru na základe patentovej dokumentácie pokrývajúcej všetky úradné jazyky členských štátov EÚ v horizonte ďalších piatich rokov. Na vytvorenie patentu EÚ by bolo potrebné zrýchliť práce na takomto programe a jeho spustenie pre všetky jazyky EÚ. Vykonávacie ustanovenia uplatniteľné na systém strojového prekladu by musel stanoviť výberový výbor správnej rady EPÚ zložený zo zástupcov EÚ a všetkých členských štátov.

Náhrada nákladov

Žiadosti o európsky patent možno predkladať v ktoromkoľvek jazyku v súlade s článkom 14 ods. 2 EPC. Ak jazyk podania nie je úradným jazykom EPÚ, musí sa predložiť preklad žiadosti do jedného z úradných jazykov EPÚ, a to v predpísanej lehote, aby EPÚ mohol žiadosť spracovať. Podľa súčasných vykonávacích nariadení EPC[20] majú žiadatelia predkladajúci žiadosť v jazyku, ktorý nie je spoločný s úradnými jazykmi EPÚ, právo na čiastočnú náhradu prekladových nákladov v rôznych fázach postupu v EPÚ, a to prostredníctvom zníženia poplatkov. To by platilo aj pre patenty EÚ. S ohľadom na žiadateľov o patenty EÚ sídliacich v členských štátoch EÚ sa však prijmú nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zavedie nie len čiastočná, ale úplná náhrada prekladových nákladov až do výšky vopred stanovených maximálnych hodnôt. Tieto dodatočné náhrady by sa financovali z poplatkov za patenty EÚ, ktoré inkasuje EPÚ. Tieto mechanizmy by musel ustanoviť výberový výbor správnej rady EPÚ zložený zo zástupcov EÚ a všetkých členských štátov.

2010/0198 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY (EÚ)

o režime prekladov pre patenty Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na druhý odsek jej článku 118,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[21],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Patent Európskej únie (ďalej len „patent EÚ“) bol vytvorený na základe nariadenia xx/xx o patente Európskej únie[22]. V súlade s prvým odsekom článku 118 zmluvy sa týmto nariadením ustanovuje jednotná ochrana patentov v celej Európskej únii a zriadenie centralizovaného celoúniového režimu autorizácie, koordinácie a dohľadu.

(2) Režimom prekladov patentov EÚ, ktorý je nákladovo efektívny, zjednodušený a zabezpečuje sa ním právna istota, by sa mala stimulovať inovácia, pričom výhody by mal poskytovať najmä malým a stredne veľkým podnikom (MSP) a mal by byť doplnkom k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvanému „Najskôr myslieť v malom“ – „Zákon o malých podnikoch“ pre Európu[23]. Na základe takéhoto režimu prekladov by mal byť prístup k patentu EÚ a k systému patentov ako celku ľahší, menej nákladný a menej riskantný.

(3) Keďže Európsky patentový úrad (ďalej len „EPÚ“) je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov vrátane patentov EÚ, režim prekladov pre patenty EÚ by mal vychádzať z postupu, ktorý v súčasnosti uplatňuje EPÚ. Tento režim by mal mať za cieľ dosahovanie nevyhnutnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom, pokiaľ ide o náklady na konanie a dostupnosť technických informácií.

(4) V prípade sporu týkajúceho sa patentu EÚ je legitímnou požiadavkou, aby majiteľ patentu zabezpečil úplný preklad patentu EÚ do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa buď udialo údajné porušenie, alebo v ktorom má bydlisko/sídlo údajný porušovateľ. Majiteľ patentu je takisto povinný poskytnúť úplný preklad patentu EÚ do jazyka konania príslušného súdu v Európskej únii na požiadanie tohto súdu. Takéto preklady by sa mali zabezpečovať na náklady majiteľa patentu.

(5) S cieľom uľahčiť prístup k patentom EÚ najmä pre MSP by žiadatelia, ktorí nemajú spoločný jazyk s jedným z úradných jazykov EPÚ, mali mať možnosť predkladať svoje žiadosti v ktoromkoľvek inom úradnom jazyku Európskej únie. Doplnkovým opatrením by bolo, že v prípade žiadateľov, ktorí získali patenty EÚ a ktorí majú svoje bydlisko/sídlo alebo hlavné miesto podnikania v členskom štáte, ktorý má úradný jazyk iný ako jeden z úradných jazykov EPÚ, by sa dovtedy, kým začne platiť toto nariadenie, mal zriadiť systém dodatočných náhrad nákladov súvisiacich s prekladom z tohto jazyka do jazyka konania na EPÚ nad rámec toho, čo v súčasnosti funguje v prípade európskych patentov.

(6) S cieľom podporiť dostupnosť patentových informácií a rozširovanie technologických vedomostí by sa mal dovtedy, kým začne platiť toto nariadenie, zaviesť systém strojových prekladov špecifikácií patentov EÚ do všetkých úradných jazykov EÚ. Takéto strojové preklady by mali slúžiť iba na orientačné účely a nemali by byť právne záväzné.

(7) Keďže substantívne ustanovenia uplatniteľné na patenty EÚ ako nároky európskeho duševného vlastníctva sa riadia nariadením xx/xx o patentoch Európskej únie a keďže ich dopĺňa režim prekladov ustanovený týmto nariadením, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia xx/xx.

(8) V súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii sa cieľ prijímaných opatrení, teda vytvorenie jednotného a zjednodušeného režimu prekladov pre patent EÚ, dá dosiahnuť iba na európskej úrovni. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(9) Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá upravujúce jazyky inštitúcií Únie ustanovené v súlade s článkom 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ani nariadenie Rady 1/1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia o režime prekladov uplatniteľné na patenty Európskej únie.

Článok 2Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „Patent Európskej únie“ (ďalej len „patent EÚ“) znamená patent, ako je vymedzený v nariadení xx/xx o patente Európskej únie.

b) „Špecifikácia patentu EÚ“ zahŕňa opis, nároky a prípadné nákresy.

Článok 3Uverejňovanie špecifikácií patentu EÚ

1. Po uverejnení špecifikácií patentu EÚ v súlade s článkom 14 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 v znení zmien a doplnení (ďalej len „EPC“) sa nepožadujú žiadne ďalšie preklady.

2. Autentickým znením je znenie patentu EÚ v úradnom jazyku Európskeho patentového úradu označovanom ako jazyk konania v článku 14 ods. 3 EPC.

Článok 4Preklad v prípade sporu

1. V prípade sporu súvisiaceho s patentom EÚ zabezpečí majiteľ patentu na žiadosť a rozhodnutie údajného porušovateľa úplný preklad patentu do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa údajné porušenie uskutočnilo alebo v ktorom má trvalé bydlisko/sídlo údajný porušovateľ.

2. V prípade sporu súvisiaceho s patentom EÚ zabezpečí majiteľ patentu na žiadosť príslušného súdu v Európskej únii v priebehu súdneho konania úplný preklad patentu do jazyka, v ktorom prebieha konanie na súde.

3. Náklady na preklad uvedený v odsekoch 1 a 2 znáša majiteľ patentu.

Článok 5Správa o implementácii tohto nariadenia

Najneskôr päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia predloží Komisia Rade správu o fungovaní režimu prekladov pre patenty EÚ a, ak je to nevyhnutné, uskutoční návrhy na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

Článok 6Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od [ dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia xx/xx o patente Európskej únie ].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Dohoda o uplatňovaní článku 65 EPC, Úradný vestník EPÚ 2001, 550.

[2] Bruno Van Pottelsberghe de la Potterie a Didier François, „The Cost Factor in Patent Systems“, Université Libre de Bruxelles, pracovný dokument WP-CEB 06-002, Brusel 2006, pozri s. 17 a nasl.

[3] Návrh nariadenia Rady o patente Spoločenstva – KOM(2000) 412.

[4] Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu k návrhu nariadenia Rady o patente Spoločenstva – KOM(2000) 412 – C5-0461/2000 – 2000/0177(CNS) (Ú. v. EÚ C 127E, 29.5.2003, s. 519 – 526).

[5] Dokument Rady 7159/03.

[6] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, KOM(2007) 165.

[7] Dokument Rady 17229/09.

[8] Dokument Rady 16113/09 Add 1.

[9] Európa 2020 „Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020.

[10] Závery Európskej rady, 25. – 26. marec 2010, EUCO 7/10.

[11] „Nová stratégia pre jednotný trh – k službám európskeho hospodárstva a spoločnosti“, správa Maria Montiho predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barossovi, 9. máj 2010.

[12] Dokument konzultácie, odpovede zainteresovaných strán a správa o predbežných zisteniach konzultácie sú k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/patent/consultation_en.htm.

[13] Dokument Rady 6874/03, 2490. zasadanie Rady – konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel a výskum), Brusel, 3. marec 2003.

[14] Dokumenty a závery z konferencie sú k dispozícii na adrese:http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/rights/index_en.htm.

[15] Pozri dokument Rady 6985/08, 28. február 2008 a dokument Rady 8928/08, 28. apríl 2008

[16] Akt o malých podnikoch pre Európu, správa o výsledkoch otvorenej konzultácie, 22. apríl 2008, k dispozícii na adrese www.ec.europa.eu/enterprise/newsroom.

[17] Očakávania UEAPME od návrhu aktu o európskych malých podnikoch, 14. december 2007, k dispozícii na adrese www.ueapme.com. Reakcia na konzultáciu o akte o malých podnikoch pre Európu, 2. apríl 2008, k dispozícii na adrese http://www.eurochambres.eu.

[18] V súčasnosti 88,9 % žiadateľov o európske patenty predkladá svoje patentové žiadosti buď v angličtine, francúzštine alebo nemčine. Žiadatelia z Európy používajú tieto jazyky ako jazyky na podania patentu v 93 % prípadov.

[19] Informácie sú k dispozícii na adrese http://cordis.europa.eu/home_en.html.

[20] Článok 14 ods. 4 EPC; pravidlo 6 ods. 1 vykonávacích nariadení.

[21] Ú. v. EÚ C, s.

[22] Ú. v. EÚ C, s.

[23] KOM(2008) 394.