15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/45

—

so zreteľom na vyhlásenie z Tripolisu, ktoré vydali hlavy štátov a vlád 30. novembra 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie pred samitom Európskeho a panafrického parlamentu z 27. novembra 2010,

—

so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže partnerstvo medzi Afrikou a EÚ sa zakladá na vzájomnom záujme na využívaní ich spoločného potenciálu,

B.

keďže vyhlásenie z Tripolisu vyjadruje vôľu jednotlivých vedúcich predstaviteľov upevniť strategické partnerstvo, ktoré bolo vytvorené pred tromi rokmi, medzi oboma kontinentmi v snahe riešiť spoločné výzvy a podporiť udržateľný hospodársky rast v prospech všetkých v Afrike,

C.

keďže EÚ poskytuje viac než polovicu rozvojovej pomoci a naďalej je najdôležitejším obchodným partnerom Afriky,

D.

keďže Afrika diverzifikuje svoje partnerstvá, najmä s najväčšími krajinami v Ázii a Latinskej Amerike,

1.

víta prijatie strategického akčného plánu na roky 2010 – 2013 a jeho partnerstvo a dúfa, že prispeje k pridanej hodnote vo vzťahu k dohode z Cotonou a Stredozemskej únii a že je vyjadrením ambiciózneho prístupu ku vzťahom medzi kontinentmi;

2.

zdôrazňuje, že základné zásady spoločnej stratégie Afriky a EÚ by sa mali vytvoriť tak, aby podporovali trvalé potreby rozvojových krajín s cieľom bojovať proti chudobe, zaručovať slušný príjem a živobytie, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv vrátane sociálnych, ekonomických a environmentálnych práv;

3.

dúfa, že ťažkosti, ktoré vznikli pri vykonávaní prvého akčného plánu na roky 2008 – 2010 budú poučné a dúfa, že zámery vyjadrené v zásade v záverečnom vyhlásení hláv štátov a vlád budú zrealizované;

4.

so záujmom poznamenáva, že africký súkromný sektor a africká občianska spoločnosť by mohli prispievať k stratégii oveľa účinnejšie ako doteraz;

5.

uznáva význam rozmeru regionálnej integrácie pre rast a rozvoj a osobitne zdôrazňuje záväzok, ktorý bol prijatý vo vyhlásení z Tripolisu v súvislosti s tým, aby sa v plnej miere sfunkčnila africká mierová a bezpečnostná štruktúra (ASPA) v úzkej spolupráci s regionálnymi organizáciami;

6.

víta pokrok dosiahnutý v realizácii africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry s cieľom riešiť otázky súvisiace s mierom a bezpečnosťou na africkom kontinente; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam poskytnutia predvídateľného a udržateľného financovania afrických operácií podporujúcich mier, potrebu budovania miestnych reaktívnych kapacít a odhodlanie chrániť civilistov v ozbrojených konfliktoch;

7.

zastáva názor, že politika v oblasti predchádzania konfliktom je základným predpokladom trvalého mieru a štrukturálne príčiny konfliktov by sa mali riešiť vytvorením politiky trvalo udržateľného rozvoja s cieľom plniť základné potreby afrického obyvateľstva a bojovať proti nezamestnanosti a sociálnej a hospodárskej nespravodlivosti;

8.

domnieva sa, že prijatie nového amerického zákona o nerastoch z konfliktných oblastí je veľkým krokom vpred v boji proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín v Afrike, ktorá podnecuje občianske vojny a konflikty; zastáva názor, že Komisia a Rada by mali predložiť podobné návrhy na zabezpečenie vysledovateľnosti nerastných surovín dovážaných na trh EÚ, pričom zohľadnia Iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

9.

vyzýva EÚ a Africkú úniu, aby spoločne riešili kľúčové otázky spoločného záujmu, akými sú reakcie na politickú krízu a podporu hospodárskej správy s cieľom formulovať spoločné riadiace programy prostredníctvom novozaloženej platformy pre dialóg o správe a ľudských právach;

10.

víta spoločný záväzok EÚ a Afriky podporovať zásady, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv, demokratické zásady, právny štát a odsúdenie všetkých foriem terorizmu;

11.

poznamenáva, že hlavy štátov a vlád vo svojom vyhlásení uvádzajú, že „sú zjednotení (…) v ochrane ľudských práv na obidvoch kontinentoch“; zdôrazňuje zásadu univerzálnosti týchto práv, ktoré musia byť osobitne dodržiavané v činnostiach plánovaných v rámci partnerstva pre demokratickú správu a ľudské práva;

12.

vyjadruje veľké poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek našim opakovaným záväzkom k demokratickej správe a ľudským právam bol Robert Mugabe pozvaný a aktívne sa zúčastnil na treťom samite Afrika – EÚ; vyzýva všetkých účastníkov, aby v budúcnosti zaujali pevnejší politický postoj, s cieľom vyslať jasný signál o našej pevnej viere v zásady právneho štátu a demokracie;

13.

naliehavo žiada, aby sa všetky činnosti viedli v rámci podmienok rôznych partnerstiev bez diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie alebo na základe ochorenia HIV/AIDS;

14.

schvaľuje výzvu panafrického parlamentu adresovanú všetkým krajinám Africkej únie, aby ratifikovali Chartu Africkej únie o demokracii, voľbách a správe;

15.

zdôrazňuje výzvu predsedu Európskej Rady Hermana Van Rompuya adresovanú vedúcim africkým predstaviteľom, aby podporili Medzinárodný trestný súd a aby v plnej miere dodržiavali zásady boja proti beztrestnosti;

16.

naliehavo žiada EÚ a AÚ, aby sa zaviazali k spolupráci s cieľom zabezpečiť lepšiu africkú a európsku spoluprácu v rámci príslušných medzinárodných orgánov vrátane OSN;

17.

víta dohodu medzi EÚ a AÚ na zapojení sa do politického dialógu s cieľom nájsť riešenia spoločných problémov v oblasti dohôd o hospodárskom partnerstve; uznáva, že regionálna integrácia, obchod a investície sú kľúčovými pre hospodársku stabilitu a udržateľný rozvoj;

18.

naliehavo žiada EÚ a AÚ, aby spolupracovali na trvalo udržateľnej ťažbe surovín, najmä prostredníctvom zamerania sa na budovanie kapacít, správu, rozvoj infraštruktúry, investície, geologické znalosti a zručnosti a transparentnosť zmlúv o ťažbe; v tejto súvislosti vyzýva na zavedenie environmentálne založených a sociálne udržateľných politík v oblasti surovín, ktoré slúžia aj k dobru miestneho obyvateľstva;

19.

naliehavo žiada všetky členské štáty Africkej únie, aby uľahčili zavedenie právneho a daňového rámca, ktorý vedie k stimulácii hospodárskeho rastu a prilákaniu priamych zahraničných investícií na jednej strane a k potlačeniu korupcie a zníženiu byrokratickej záťaže a zlej správy na strane druhej;

20.

naliehavo žiada afrických predstaviteľov a predstaviteľov EÚ, aby plnili záväzky z Tripolisu a stratégiu použili ako nástroj, ktorým sa posilní vnútrokontinentálny obchod Afriky, vrátane lepších podporných balíkov pre regionálne hospodárske spoločenstvá a na zlepšenie infraštruktúry v rámci afrického kontinentu;

21.

konštatuje, že záväzok krajín Európskej únie poskytovať 0,7 % svojho HDP do roku 2015 bol obnovený a že je dôležitý, ak chceme dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia do roku 2015;

22.

bude sa snažiť zabezpečiť, najmä na to, aby bolo dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia ústredným vo vykonávaní všetkých partnerstiev;

23.

pripomína, že osobitné činnosti v oblasti materského, novorodeneckého a detského zdravia, pohlaví, vzdelávania, územnej politike a udržateľného rozvoja, prístupu k vode a hygienickým zariadeniam a zdravotne postihnutých ľudí sú pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia kľúčové; podporuje pokračovanie v programov v oblasti vzdelávania a zdravia;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť potravinovú bezpečnosť v celej Afrike a trvalo udržateľným spôsobom posilniť poľnohospodársky sektor a sektor rybolovu v Afrike, najmä pokiaľ ide o malé farmy a rybárov;

25.

pripomína dominantnú úlohu, ktorú v afrických národných hospodárstvach zohráva poľnohospodárstvo; preto zdôrazňuje ústrednú úlohu harmonizácie zdravotných a rastlinolekárskych noriem, ako aj budovanie kapacít v africkom poľnohospodárskom odvetví;

26.

ľutuje, že na samite sa nenastolila otázka aktuálneho získavania poľnohospodárskej pôdy v Afrike niektorými zahraničnými investormi podporovanými vládou, ktorá by mohla ohroziť miestnu potravinovú bezpečnosť a mať vážne a ďalekosiahle následky, ak sa nebude náležite riešiť;

27.

je presvedčený, že vedúci predstavitelia Afriky a EÚ by mali preukázať skutočné odhodlanie zaviesť mechanizmus, ktorý by zastavil nezákonný únik kapitálu a daňové úniky, podporil úplnú transparentnosť a podávanie správ o jednotlivých krajinách a zvýšil medzinárodný tlak na všetky jurisdikcie, ktoré by mohli umožňovať vyhýbanie sa daniam a daňové úniky v Afrike;

28.

domnieva sa, že energia z obnoviteľných zdrojov je životne dôležitá pre hospodársky a sociálny rozvoj Afriky a poukazuje na výzvu predsedu Barrosa na uskutočnenie energetickej zelenej revolúcie v Afrike;

29.

víta program Afrika – EÚ pre obnoviteľné energie a politické ciele dohodnuté na stretnutí na vysokej úrovni o energiách vo Viedni v septembri 2010, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2020 vrátane prístupu k moderným a udržateľným energetickým službám pre ďalších 100 miliónov Afričanov, zdvojnásobenia kapacity cezhraničných prepojení elektrického vedenia v Afrike a zdvojnásobenia využívania zemného plynu v Afrike a zvýšenia miery využívania obnoviteľnej energie v Afrike a zlepšovania energetickej účinnosti v Afrike vo všetkých odvetviach;

30.

vyzýva EÚ a AÚ, aby spojili svoje úsilie o zníženie objemu emisií z odlesňovania a klčovania lesov;

31.

pripomína EÚ záväzok vo výške 7,2 miliardy EUR v rokoch 2010 – 2012na urýchlené projekty a iniciatívy v oblasti zmeny klímy, z ktorého značná časť bude prístupná Afrike;

32.

zdôrazňuje, že najchudobnejší ľudia na svete sú zmenou klímy postihnutí najviac a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podporovali rozvojové krajiny v ich snahe prispôsobiť sa vplyvu zmeny klímy a úsilí o rast prostredníctvom nízkouhlíkových technológií s cieľom odstrániť chudobu;

33.

konštatuje, že dosiahnutie pokroku v celosvetovej dohode o klíme je kľúčové pre boj s chudobou a v tejto súvislosti zdôrazňuje veľký potenciál prírodných zdrojov energie – slnka, vetra, riek, prílivu, ktorými africké krajiny často oplývajú;

34.

konštatuje, že migrácia má skutočne pozitívny vplyv a nalieha na potrebe spoločnej stratégie doplnenej časovým plánom a zacielenými projektmi zameranými na obmedzenie negatívnych vplyvov nelegálnej migrácie;

35.

pripomína záväzok všetkých partnerov vytvoriť viac a kvalitnejších pracovných miest prostredníctvom podpory udržateľného a inkluzívneho rastu;

36.

víta posilnenie existujúcich programov, pokiaľ ide o mobilitu študentov a akademických pracovníkov spoločne s iniciatívami, akou je panafrická univerzita a špecializačné vzdelávacie štruktúry a programy;

37.

domnieva sa, že únik mozgov je veľký problém Afriky a odborníkom, ktorí opustili svoju krajinu, by sa mali poskytnúť silné stimuly na ich návrat a využitie ich vzdelania v krajine ich pôvodu;

38.

víta otvorenie dialógu na úrovni vyšších úradníkov a ministrov o politike vedy a techniky na vysokej úrovni s cieľom posilniť rámec spolupráce v oblasti vedy a techniky s cieľom umožniť rýchlejší inkluzívny hospodársky rast a sociálny rozvoj v Afrike;

39.

poznamenáva, že Sudán nie je zastúpený, keďže orgány tejto krajiny sa nepovažujú viazané vyhlásením hláv štátov a vlád z Tripolisu a praje si, aby boli všetky prvky mierovej dohody z roku 2005 zrealizované, ako sa stanovuje v uvedenom vyhlásení vrátane referenda naplánovaného na január 2011, ktorým sa ľuďom v Južnom Sudáne musí dovoliť rozhodnúť o vlastnom osude;

40.

s poľutovaním konštatuje, že isté hlavy štátov a vlád z väčších členských štátov EÚ sa na samite EÚ – Afrika nemohli zúčastniť;

41.

ľutuje, že neexistuje žiaden plán financovania, ktorý by dopĺňal spoločnú stratégiu Afrika EÚ a ešte raz vyzýva, aby bol EDF začlenený do rozpočtu EÚ, aby mal Parlament možnosť kontroly realizácie rôznych finančných nástrojov EÚ využívaných pri vytváraní rôznych partnerstiev;

42.

dúfa, že do realizácie stratégie sa vo väčšej miere zapoja ministerské orgány;

43.

vyzýva, aby panafrický a európsky parlament boli schopní vykonávať svoju kontrolnú úlohu v realizácii strategického akčného plánu;

44.

vyzýva národné parlamenty všetkých afrických krajín a krajín EÚ, aby preskúmali strategický plán a diskutovali o ňom;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Radám a Komisiám EÚ a AÚ, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu (PAP).