31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 161/95

A.

keďže Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. marca 2009 vyzvala členské štáty, aby podporovali partnerstvá medzi podnikmi, výskumom, vzdelávaním a odbornou prípravou,

B.

keďže v oznámení Konferencie európskych ministrov vysokého školstva, ktorá sa konala v dňoch 28. a 29. apríla 2009, sa požaduje, aby verejné politiky „v plnej miere uznali hodnotu rôznych poslaní vysokého školstva, ktoré siahajú od vzdelávania a výskumu až k službe spoločnosti a zahŕňajú takisto záväzok v oblasti sociálnej súdržnosti a kultúrneho rozvoja“,

C.

keďže univerzity vzhľadom na ich trojitú funkciu (vzdelávanie, výskum a inovácie) zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o budúcnosť Únie a vzdelávanie občanov, a keďže je dôležité pripomenúť, že úlohou vysokého školstva je poskytovať také vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje samostatnosť, tvorivosť a zhodnocovanie poznatkov,

D.

keďže zodpovednosť za vytváranie politík v oblasti vzdelávania aj naďalej ostane záležitosťou jednotlivých členských štátov, ktoré sú zodpovedné za organizáciu, obsah a reformu svojich vzdelávacích systémov,

E.

keďže hospodárska a sociálna úroveň obyvateľov rôznych častí Európy je rozdielna, vyzýva na poskytovanie rovnakých príležitostí na odbornú prípravu a vzdelanie pre všetkých občanov Európskej únie a na podporu ekonomicky znevýhodnených, ale schopných mladých ľudí,

F.

keďže súčasná pretrvávajúca hospodárska kríza má za následok stratu pracovných miest, je mimoriadne dôležitá účinnejšia spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi,

G.

keďže je naliehavé zrealizovať, koordinovať a podporovať jednotný prístup vo všetkých krajinách, ktoré podpísali Bolonskú deklaráciu, a to najmä v oblasti mobility študentov a plného uznávania diplomov, pričom túto úlohu je možné splniť po náležitom vyhodnotení tohto procesu, ktoré poukáže na ťažkosti a prekážky,

H.

keďže Európska komisia má pri uľahčovaní výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami susediacimi s EÚ zohrávať dôležitú úlohu,

I.

keďže v dôsledku rôznorodosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, podnikateľských kruhov a druhov spolupráce je ťažké dohodnúť sa na ideálnom modeli spolupráce, ktorý by zodpovedal profilu, prioritám a požiadavkám každej inštitúcie v Európe; keďže je potrebné za každých okolností zachovať autonómiu univerzít a ich schopnosť vybrať si na svoje účely najvhodnejšie modely partnerstva medzi univerzitami a podnikmi,

J.

keďže vzdelávanie je celospoločenská úloha, a štát sa preto nesmie vyhýbať finančnej zodpovednosti zaň,

K.

keďže vysokoškolské vzdelávanie je aj naďalej verejnou zodpovednosťou, a preto je potrebné verejné financovanie univerzít s cieľom zachovať rovnaké financovanie všetkých oblastí štúdia, napr. humanitných odborov; keďže je dôležité finančne podporovať univerzity (napríklad prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev) a zároveň zaručiť ich nezávislosť a zabezpečiť ich kvalitu,

L.

keďže vzdelávanie a odborná príprava, ktoré by mali umožniť získanie základov všeobecného vzdelania a občianskeho povedomia, sú ideálnym prostriedkom pomoci zaostalým regiónom na dosiahnutie pokroku a popri tvorbe pracovných miest a podpore konkurencieschopnosti majú zásadný význam pre kultúrnu a intelektuálnu pluralitu a občiansky život,

M.

keďže spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi podporuje mnoho programov EÚ, no táto podpora nie je medzi jednotlivými inštitúciami vždy koordinovaná,

1.

víta uvedené oznámenie Komisie s názvom Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi, ako aj stanovenie oblastí, na ktoré sa na základe odporúčania tohto oznámenia treba v budúcnosti zamerať;

2.

víta oznámenie Komisie, ktoré mapuje prvé tri roky pôsobenia fóra EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi a stanovuje výzvy pre budúcnosť, ako je podpora inovácií, podpora výskumu, rozvoj podnikania, posilňovanie odovzdávania znalostí a prilákanie mladých výskumníkov na európsky pracovný trh;

3.

uznáva, že výzvy uvedené v oznámení nie sú nové a zatiaľ sa k nim nepristupovalo úspešne; je však presvedčený, že nepretržitý dialóg a spolupráca na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni vrátane výmeny najlepšej praxe, pokiaľ ide o programy a nástroje, sú nevyhnutné na vytvorenie užších väzieb a partnerstiev medzi univerzitnou a podnikateľskou obcou a preklenutie prípadných kultúrnych, inštitucionálnych a operačných prekážok medzi nimi, pričom napomôžu aj vytvorenie znalostnej spoločnosti, rozvoj aplikovaného výskumu a zlepšenie vyhliadok absolventov vysokých škôl na pracovnom trhu;

4.

uznáva, že medzi európskymi univerzitami existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť, zdroje, odbory, organizáciu, národný charakter a typ; je však presvedčený, že každá z nich by mohla mať svojím spôsobom úžitok z vnútroštátnej a cezhraničnej spolupráce s podnikateľskou obcou, za predpokladu uvedomenia si aktuálneho kontextu, v ktorom sa rozvíjajú ich kapacity v oblasti výskumu a vzdelávania; zastáva názor, že významný príspevok k spolupráci medzi univerzitnou a podnikateľskou obcou sa uskutočňuje aj na regionálnej úrovni;

5.

víta oznámenie Konferencie európskych ministrov vysokého školstva, ktorá sa konala v dňoch 28. a 29. apríla 2009, ktoré zdôrazňuje ich záväzok „plniť ciele európskeho priestoru vysokého školstva, v ktorom je vysoké školstvo vecou verejnej zodpovednosti, a kde sú všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pozorné voči potrebám spoločnosti v širšom zmysle prostredníctvom rozmanitosti ich úloh“;

6.

podporuje názor, že dialóg a spolupráca medzi podnikmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania musia ostať prioritami pre blízku budúcnosť, rovnako ako dialóg a spolupráca so všetkými ostatnými sektormi spoločnosti, aby všetky subjekty mohli mať úžitok z kultúrnych, vedeckých a technických znalostí nadobudnutých a šírených v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať intelektuálnu a finančnú nezávislosť vysokých škôl od podnikov a že nesmie vzniknúť žiadna závislosť vysokých škôl od podnikov; upozorňuje, že univerzity by si mali za každých okolností zachovať autonómnosť, pokiaľ ide o rozhodovanie o študijných programoch a riadiacich štruktúrach;

7.

požaduje mobilizáciu a konkrétne opatrenia členských štátov v tých oblastiach, kde právny a finančný rámec ešte stále neodmeňujú úsilie univerzít o spoluprácu s podnikateľským sektorom, a dokonca tomuto úsiliu zabraňujú;

8.

zdôrazňuje, že dialóg medzi univerzitami a podnikmi by sa nemal zameriavať iba na vzdelávanie s matematickým, vedeckým a technickým zameraním, ale na všetky oblasti štúdia, napr. na humanitné vedy;

9.

domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť interdisciplinárny a transdisciplinárny charakter vzdelávacích a výskumných programov, ako aj spoluprácu medzi jednotlivými univerzitami, a že z tohto hľadiska predstavujú informačné a komunikačné technológie dôležitý nástroj na plnenie tohto cieľa;

10.

žiada, aby sa zlepšil výkon európskych univerzít tým, že budú uplatňovať zásadu vedomostného trojuholníka výskum – vzdelávanie – inovácia, pričom sa vezme do úvahy potreba lepšieho prepojenia medzi podnikmi a univerzitami, ktorého príkladom sú znalostné a vedomostné spoločenstvá (KIC) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), a zároveň nabáda univerzity, aby do rámca svojho programu v oblasti výskumu a inovácií zahrnuli sociálne a hospodárske prostredie do svojej hlavnej oblasti činnosti;

11.

zdôrazňuje, že prehĺbením dialógu a zlepšením spolupráce medzi univerzitami a podnikmi sa zvýšia prípadné výhody pre obe strany, pretože sa tým nielenže stimuluje hospodársky rast, ale prispeje sa aj k neustálemu rozvoju znalostnej spoločnosti a vytvorí sa pridaná hodnota v širšom spoločenskom zmysle;

12.

zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce zo zlepšenia dialógu a spolupráce medzi univerzitami v tejto súvislosti by boli rovnako významné z hľadiska zlepšovania dialógu a spolupráce medzi univerzitami a vnútroštátnymi, európskymi a medzinárodnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj skvalitnenia interakcie medzi univerzitami a spoločnosťou vo všeobecnosti;

13.

vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby v spolupráci so súkromným sektorom naďalej hľadali a financovali procesy, ktoré zvýšia interakciu medzi univerzitami a podnikmi a aby odstraňovali administratívne prekážky, ktoré im v tom bránia; poukazuje na to, že nariadenie o štrukturálnych fondoch ponúka malým a stredným podnikom možnosť financovať podporné opatrenia podľa vzoru systému kupónov na vedomosti, ktorý sa v súčasnosti používa vo viacerých členských štátoch;

14.

navrhuje venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu prístupu MSP (malých a stredných podnikov) k univerzitnému vzdelávaniu a výskumu prostredníctvom vyššieho financovania z verejných prostriedkov a zjednodušenia byrokracie;

15.

zdôrazňuje nevyhnutnosť zvýšiť vážnosť výskumu a poskytnúť mu stimuly na prácu pri zhromažďovaní údajov a výskum nielen v oblasti vedy a techniky, ale aj v oblasti sociálnych a humanitných vied, ktoré poskytujú cenné poznatky pre najšpičkovejšie obchodné aktivity;

16.

podporuje úlohu malých a stredných výskumných projektov prednostne pred sieťami excelencie založenými na veľkých integrovaných projektoch;

17.

vyzýva podniky a univerzity, aby sa spoločne usilovali odstrániť nerovnomerné zastúpenie žien a mužov, ktoré existuje v rámci niektorých sektoroch univerzity;

18.

pripomína, že je dôležité definovať celoživotné vzdelávanie a množstvo koncepcií, ktoré v sebe zahŕňa, počnúc všeobecným vzdelávaním a končiac neformálnym a informálnym vzdelávaním v hospodárskom, spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote, ako aj odborným vzdelávaním a prípravou;

19.

zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie je stály kontakt nielen so vzdelávaním a odborným vzdelávaním, ale takisto kultúrou, a preto je mimoriadne dôležité, aby EÚ nabádala, jednotlivé štáty podporovali a verejnoprávne univerzity zachovali a presadzovali začlenenie humanitných vied do svojich študijných programov;

20.

pripomína, že jedným z kľúčových posolstiev je zvýšenie úrovne investovania do ľudských zdrojov v Európe, aby sa uprednostnilo najdôležitejšie aktívum EÚ – jej občania, ktorí sa vedia prispôsobiť neustále sa meniacim podmienkam pracovného trhu;

21.

poukazuje na potrebu prispôsobiť možnosti celoživotného vzdelávania tak, aby čo najviac zodpovedali potrebám jednotlivcov, zraniteľných sociálnych skupín a pracovného trhu, zdôrazňuje, že vplyvom neustále sa meniaceho charakteru týchto potrieb sa nepretržité vzdelávanie stáva nevyhnutnosťou a v spojení s tým upriamuje osobitnú pozornosť na súvisiace sociálne a finančné výzvy; pripomína, že v súčasnosti už neexistuje nič také ako „jedno zamestnanie na celý život“ a dôležité je odborné vzdelávanie a rekvalifikácia; znovu opakuje, že už v detstve je potrebné vytvárať vhodné podmienky na rozvíjanie pozitívneho postoja k vzdelávaniu;

22.

zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie, informovanosť, odborná príprava a odborné vzdelávanie nie sú len mimoriadne dôležité výhody pre pracovný trh, ale sú aj predpokladom pre duševný rozvoj a osobné naplnenie človeka;

23.

zdôrazňuje význam vytvorenia a presadzovania moderných metód celoživotného vzdelávania prostredníctvom internetu tak, aby sa vzdelávanie stalo prístupnejšie a menej časovo náročné pre zamestnancov podnikov;

24.

vzhľadom na demografickú premenu Európy (na starnúcu spoločnosť) a takisto na meniace sa podmienky na pracovnom trhu v súvislosti s hospodárskou a sociálnou krízou a krízou v oblasti zamestnanosti vyzýva univerzity, aby rozšírili prístup k vzdelávaniu a modernizovali študijné programy so zreteľom na nové výzvy s cieľom zvýšiť kvalifikovanosť európskej pracovnej sily;

25.

aj so zreteľom na skutočnosť, že vzdelávanie je jedným z najdôležitejších a najúčinnejších prostriedkov sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a nerovnosti, nalieha na univerzity, aby rozšírili prístup k vzdelávaniu a medzinárodným výmenným programom takisto na ľudí so zdravotným postihnutím;

26.

pripomína význam odovzdávania a výmeny vedomostí, zručností a skúseností, ktoré získali dospelí, ako prostriedku, ktorý by mladé generácie sprevádzal pri ich nástupe na pracovný trh (napríklad prostredníctvom mentorských programov);

27.

navrhuje výraznejšie používanie nových vzdelávacích metód zameraných na experimentálne štúdium, diaľkové štúdium, štúdium prostredníctvom elektronických prostriedkov a zmiešané formy štúdia;

28.

zdôrazňuje, že treba vytvoriť, podporovať a upevňovať lepšiu kultúru vzdelávania, a že na zvýšenie európskej konkurencieschopnosti a podporu rastu a zamestnanosti v Európe je dôležité nepretržité odborné vzdelávanie a preškoľovanie vo všetkých fázach života;

29.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť väčší priestor na podporu neustáleho prispôsobovania sa meniacemu sa trhu práce – tento cieľ je veľmi dôležitý pre Európsku úniu, najmä v súčasnej fáze recesie – a to podporou celoživotného vzdelávania, predovšetkým prostredníctvom rozvoja kurzov diaľkového vzdelávania osobitne prispôsobených novým technológiám a kurzov pre osoby staršie ako 45 rokov, ktoré sú zraniteľnejšie a vo väčšej miere ohrozené sociálnym vylúčením;

30.

vyzýva podniky, aby svojim zamestnancom poskytovali viac podnetov pre ďalšie vzdelávanie, napr. formou seminárov a finančnej podpory pre postgraduálne štúdium;

31.

navrhuje prijať nový prístup zameraný na sledovanie celoživotnej dráhy, pomocou ktorého by univerzity, študenti aj hospodárske a sociálne prostredie v celej svojej rozmanitosti mohli bližšie sledovať mladých absolventov v záujme posúdenia spoločenskej a hospodárskej užitočnosti vzdelávacích programov;

32.

opätovne pripomína nevyhnutnosť ďalej zvyšovať príťažlivosť a dostupnosť virtuálneho štúdia;

33.

znovu opakuje, že mobilita je základom európskeho vysokoškolského vzdelávania, v rámci ktorého sú európske univerzity vyzývané k vykonaniu inovatívnej, ďalekosiahlej a metodickej reformy študijných programov; potvrdzuje, že pri opätovnom vytyčovaní hlavných cieľov Bolonského procesu na obdobie po roku 2010 by toto malo byť politickou prioritou;

34.

zdôrazňuje, že mobilita medzi jednotlivými krajinami a medzi univerzitami a podnikmi je kľúčom k dosiahnutiu užšej spolupráce medzi týmito dvoma prostrediami;

35.

žiada Komisiu, aby navrhla právny rámec zameraný na podporu a uľahčenie mobility medzi univerzitami a podnikmi, ako aj medzi študentmi a profesormi na univerzite, a aby zdôraznila potrebu uznať a osvedčiť tento spôsob vzdelávania a výučby;

36.

podporuje nielen rozšírenie jednotlivých plánov mobility, akými sú program Erasmus pre mladých podnikateľov a učňov, ale aj organizáciu postgraduálnych programov s názvom European Masters of Excellence v spolupráci s rôznymi univerzitami, na ktorých by sa aktívne zúčastňovali podniky a v rámci ktorých by sa poskytovali štipendiá pre študentov a stimuly pre výskumníkov; je presvedčený, že takéto iniciatívy by tiež mohli poslúžiť na splnenie cieľov mobility, jazykového vzdelávania a osvojovania si multikultúrnych a podnikateľských skúseností;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytovali viac možností na štúdium cudzích jazykov nad rámec študijných programov, zohľadňujúc skutočnosť, že učenie sa nových jazykov je nevyhnutné na podporu a presadzovanie mobility a výmen študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a zamestnancov podnikov;

38.

nabáda univerzity, aby preskúmali nové metódy spolupráce medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom, najmä prostredníctvom spoločných fondov verejného a súkromného sektora na inováciu s cieľom zlepšiť mobilitu vo všetkých oblastiach;

39.

zdôrazňuje význam výhod, ktoré študenti môžu získať osvojením si zručností v oblasti nových technológií, ktoré zvyšujú ich šance na trhu práce;

40.

so zreteľom na najlepšiu prax iných krajín v oblasti školstva navrhuje vyzvať krajiny mimo Európskej únie k účasti na fóre EÚ, aby sa podelili o svoje skúsenosti a obavy a diskutovali o nich, pričom treba zohľadniť, že takéto rozpravy by mali byť založené na jasne vymedzených cieľoch, terminológii a koncepciách a mali by sa zameriavať na konkrétne oblasti činnosti;

41.

zdôrazňuje potrebu primeranej odbornej prípravy učiteľov zodpovedných za výučbu v odbore podnikania; podporuje myšlienku začlenenia kultúry podnikania do študijných programov (počnúc učebnými osnovami základných škôl);

42.

nabáda podnikateľské prostredie k aktívnej účasti na navrhovaní vzdelávacích materiálov o fungovaní podnikov, ktoré by boli k dispozícii na všetkých úrovniach vzdelávania, pričom vzdelávacie inštitúcie by mohli samostatne rozhodovať o ich používaní, a k tomu, aby pravidelne prezentovali pracovné príležitosti, ktoré môžu ponúknuť študentom;

43.

nabáda podniky, aby prispeli k úprave univerzitných programov tým, že budú iniciovať a financovať špecifické kurzy s cieľom oboznámiť študentov s pravidlami fungovania podnikov;

44.

žiada, aby sa preskúmalo a podporovalo začlenenie profesorov do podnikov, ako aj začlenenie podnikateľov do univerzít;

45.

zdôrazňuje význam nových technológií, ktoré umožňujú väčšiu mobilitu a spoluprácu medzi podnikmi, študentmi, profesormi a výskumnými pracovníkmi;

46.

pripomína, že na zisk orientované podnikanie v rôznych formách môže byť považované za jednu z profesijných alternatív pre mladých absolventov a že je nevyhnutné, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania poskytovali svojim študentom prehĺbené znalosti o formách podnikania vrátane sociálneho a solidárneho hospodárstva, ako aj poznatky o zodpovednom a etickom riadení;

47.

zdôrazňuje, že dialóg a spolupráca medzi univerzitami a podnikmi by mali byť založené na reciprocite, dôvere, vzájomnom rešpektovaní a transparentnosti a podporovať tak podnikateľského ducha na univerzitách, ako aj spoločnosti využívajúce najnovšie znalosti; pripomína, že takýto stav možno napríklad dosiahnuť zavedením systému kupónov na vedomosti, aký sa v súčasnosti využíva vo viacerých členských štátoch, umožňujúceho predovšetkým malým a stredným podnikom zlepšiť výskumnú kapacitu bez obmedzovania nezávislosti, autonómie a verejného charakteru univerzít;

48.

uznáva, že v oblasti vzdelávania a výskumu je potrebné posilniť viacodborový prístup ku znalostiam, a preto je presvedčený, že tak univerzity, ako aj podniky by mohli mať úžitok zo spoločného rozvoja viacodborových a medziodborových, ale aj podnikateľských zručností a z flexibilného prispôsobovania študijných oblastí a odborov, ako aj špecializácií potrebám hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov; zdôrazňuje úspešné iniciatívy, ako sú praxe pre študentov a zamestnancov, podnikatelia ako hosťujúci profesori, duálne kurzy a spoloční pracovníci;

49.

zdôrazňuje, že v zmysle rozvíjania podnikateľského ducha u študentov by mali byť všetci zúčastnení (akademickí pracovníci, študenti a podnikatelia) náležite informovaní o nástrojoch a mechanizmoch, ktoré môžu využívať pri rozvíjaní účinnejšej, efektívnejšej a vzájomne prospešnej spolupráce; je presvedčený, že na jednej strane je nevyhnutné posilniť vzdelávanie akademických pracovníkov univerzít v tejto oblasti prostredníctvom iniciatív ako celoživotné vzdelávanie a na druhej strane je potrebné, aby univerzity otvorili svoje brány podnikom a zamestnávateľom, aby títo mohli poskytovať odporúčania týkajúce sa výučby a odbornej prípravy, poznatkov a zručností, ktoré by študenti mali ovládať;

50.

navrhuje uskutočniť úplnú inštitucionalizáciu univerzitných stredísk kariérneho poradenstva, podporiť ich ďalší rozvoj a ich lepšie prepojenie s trhom práce;

51.

zdôrazňuje význam poskytovania širokých príležitosti na absolvovanie pracovných stáží v spoločnostiach v rámci študijných programov, a to najmä pre študentov vysokých škôl, a odmeňovať stážistov finančne alebo prostredníctvom európskeho systému prenosu kreditov;

52.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán európskeho systému získania titulu PhD v priemyselne zameranej oblasti (Industrial PhD-scheme) porovnateľný s takýmito systémami v Európe, ako súčasť činností Marie Curie v rámci rámcového programu, s cieľom podporovať cielený a pre európske spoločnosti finančne dostupný výskum, ako aj príspevky z podnikateľského sektora pre európske univerzity;

53.

navrhuje, aby profesijné združenia spolupracovali s univerzitami s cieľom vypracovať účinné študijné programy, ktoré študentom umožnia rýchlo sa adaptovať na podnikateľské prostredie;

54.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby podniky finančne podporovali univerzity a vyzýva spoločnosti, aby udeľovali štipendiá umožňujúce študentom získať vedomosti a zručnosti, ktoré predstavujú skutočnú hodnotu na pracovnom trhu;

55.

zdôrazňuje zásadnú hodnotu odovzdávania znalostí a výsledkov, ktoré pochádzajú zo spolupráce medzi univerzitami a podnikmi, spoločnosti;

56.

vyzýva podniky, aby prostredníctvom štipendií zvýšili svoju podporu mladých talentovaných ľudí;

57.

zdôrazňuje, že podniky musia zvýšiť svoju absorpčnú kapacitu na využívanie a transformáciu vedeckých znalostí, ktoré vyprodukovali univerzity, na posilnenie interného výskumu, celoživotného vzdelávania a nepretržitého vzdelávania a na zapájanie sa do aktívnej politiky oznamovania svojich potrieb akademickej obci a prijímania absolventov vysokých škôl s doktorandským a postdoktorandským diplomom a výskumníkov do zamestnania;

58.

zdôrazňuje potrebu špecializovaného personálu vo výskumných inštitúciách, ktorý dokáže určiť a riadiť zdroje poznatkov s podnikateľským potenciálom;

59.

pripisuje veľký význam odovzdávaniu znalostí v otvorenom prostredí; uznáva, že existujú rôzne nástroje, ako to dosiahnuť, napríklad publikácie a semináre, strediská na prenos technológií, regionálna spolupráca, podpora pre začínajúce firmy a osamostatnené podniky, spolupráca v oblasti výskumu a mobilita výskumníkov; je však presvedčený, že sociálny a ľudský rozmer interakcie je mimoriadne dôležitý; dôrazne preto podporuje iniciatívy na posilňovanie osobných kontaktov medzi univerzitami a podnikmi, najmä malými a strednými podnikmi;

60.

víta otvorenie jednotnej európskej siete podnikových a inovačných centier zahrňujúcej služby, ktoré v súčasnosti poskytujú európske infocentrá a centrá prenosu inovácií;

61.

považuje väčšiu krátkodobú i dlhodobú mobilitu výskumníkov cez štátne hranice a medzi akademickou obcou a podnikmi pri náležitom zohľadnení zásady nediskriminácie za rozhodujúci faktor pri posilňovaní odovzdávania znalostí; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dôkladne preskúmali existujúci právny a finančný rámec a odstránili zbytočné prekážky mobility, pričom budú venovať osobitnú pozornosť uznávaniu akademických titulov a znižovaniu byrokracie; vyzýva univerzity, aby pre pracovníkov zaviedli pružnejšie a dvojité profesionálne dráhy;

62.

nabáda Komisiu, aby vytvorila stimuly pre rozvoj konkurencieschopného trhu v rámci EÚ pre práva duševného vlastníctva, ktorý by umožnil univerzitám, verejným výskumným organizáciám a malým a stredným podnikom nájsť partnerov a investorov pre svoje práva duševného vlastníctva, zručnosti a znalosti; poukazuje na to, že na väčšine univerzít by sa mohol zlepšiť profesionálny prístup, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

63.

zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o vytvorenie jednotného európskeho patentu, ktorý by najmä malým a stredným podnikom zabezpečil výhodnú, efektívnu, účelnú a kvalitnú právnu ochranu pre inovatívne výrobky a služby, ako aj o vytvorenie harmonizovaného európskeho systému na riešenie sporov vo veci patentov;

64.

poukazuje na to, že spoločná účasť univerzít a podnikov na verejno-súkromných partnerstvách, ako sú európske technologické platformy, spoločné technologické iniciatívy a znalostné a inovačné spoločenstvá, by mohla zvýšiť hodnotu znalostí a pomôcť EÚ pri riešení hlavných problémov, ktorým čelí; v tejto súvislosti upozorňuje na existujúce usmernenia pre iniciatívu zodpovedné partnerstvo;

65.

uznáva síce, že každá spolupráca si vyžaduje individuálny prístup a že existujú rôzne druhy mechanizmov spolupráce, je však presvedčený, že je možné inšpirovať sa úspešnými štruktúrami, príkladmi, ukážkami a vzormi a že by sa malo posilniť šírenie príkladov osvedčených postupov a úspechov a mal by sa uľahčiť prístup k nim; predovšetkým zdôrazňuje potrebu zohľadňovať osvedčené postupy vykonávané inovatívnymi podnikmi, ako aj poznatky nadobudnuté ako súčasť šiesteho rámcového programu vo vzťahu k spoločnému doktorandskému vzdelávaniu;

66.

je presvedčený, že na vytvorenie užších väzieb medzi podnikateľskou a výskumnou obcou a univerzitami je nevyhnutné, aby členské štáty a Európa umožnili spoločné zapojenie nadácií, nemocníc, ako aj verejných a súkromných univerzít do vzdelávacieho procesu a podpory výskumu;

67.

berie na vedomie a víta príklady osvedčených postupov v rámci aj mimo EÚ, ktoré poukazujú na hodnotu tohto druhu spolupráce pre všetky zúčastnené strany, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že takéto príklady sú potrebné na to, aby napomohli vytvorenie správnych podmienok pre dialóg a zvýšenie šancí na úspech;

68.

víta iniciatívu Komisie zostaviť zoznam existujúcich najlepších postupov a žiada ju o sprístupnenie tohto zoznamu všetkým zúčastneným stranám prostredníctvom účinného šírenia všetkých originálnych postupov;

69.

vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala nové formy štruktúrovaného partnerstva medzi podnikmi, univerzitami a ďalšími inštitúciami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, predovšetkým strednými školami a agentúrami pre odbornú prípravy, a to najmä na účely doplnkového vzdelávania pedagógov; domnieva sa, že pri takýchto partnerstvách sa dá predpokladá aj účasť subjektov zo sektora;

70.

navrhuje, aby bola zriadená internetová stránka na účely výmeny a šírenia skúseností a na komunikáciu zameranú na výmenu osvedčených postupov a na poskytovanie inšpirácie a konkrétnych nástrojov a mechanizmov na navrhovanie a vykonávanie projektov spolupráce jej návštevníkom, a upozorňuje na význam využívania nových technológií pre posilnenie užšej spolupráce medzi univerzitami a podnikateľským prostredím;

71.

žiada, aby sa na základe najlepšej praxe v niektorých členských štátoch zaviedol európsky deň venovaný mladým vynálezcom, inováciám, vynálezom alebo patentom navrhnutým mladými Európanmi;

72.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala dialóg na vnútroštátnej, miestnej a regionálnej úrovni so zameraním na najlepšie postupy a aby dbala na to, aby sa takýto dialóg týkal všetkých zúčastnených strán (napríklad sociálnych partnerov) a všetkých foriem podnikania (MSP, sociálne podniky atď.), ale aj zástupcov tretích krajín (MVO atď.), s cieľom vyzdvihnúť hospodársky a sociálny prínos spolupráce medzi prostredím univerzít a prostredím podnikov;

73.

vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť konzistentnosť činností EÚ a vyhnúť sa zdvojeniu aktivít zostavila hodnotiacu pracovnú skupinu v rámci GR a vyvinula synergie medzi týmto dialógom a inými iniciatívami, pričom zohľadní, že diskusie by mali zahŕňať tak politické priority, ako aj možnosti financovania;

74.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.