18.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 347/34

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Budúca stratégia pre mliekarské odvetvie EÚ na obdobie rokov 2010 – 2015 a po ňom“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 347/05)

Spravodajca: Frank ALLEN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Budúca stratégia pre mliekarské odvetvie EÚ na obdobie rokov 2010 – 2015 a po ňom“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17. a 18. februára 2010 (schôdza zo 17. februára) prijal 152 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Mliekarské odvetvie EÚ má vo svojej úlohe dodávateľa vysoko kvalitných a bezpečných mliečnych výrobkov občanom EÚ dlhodobý strategický význam. EÚ sa nikdy nesmie stať závislou od zdrojov dodávok mlieka nachádzajúcich sa mimo EÚ. EÚ musí naďalej dodržiavať najprísnejšie normy v oblasti primeraného zaobchádzania so zvieratami, hygieny, sledovateľnosti pôvodu výrobkov, veterinárnej medicíny, ochrany životného prostredia a udržateľnej výroby.

1.2   Poľnohospodári budú naďalej produkovať mlieko dobrej kvality, pokiaľ sa im to oplatí (avšak nie dlhodobo, ak to nie je ziskové). Výroba mlieka v EÚ poklesne a v niektorých oblastiach celkom zmizne, pokiaľ nestabilizujeme ceny a pokiaľ tieto ceny neumožnia dosiahnuť zisk. Znevýhodnené oblasti si vyžadujú osobitnú pozornosť. Poľnohospodári zameriavajúci sa na výrobu mlieka musia tiež dosiahnuť finančnú návratnosť za zabezpečovanie fungovania multifunkčného poľnohospodárstva ako „verejnej služby poskytujúcej nekomoditný tovar“, ako napr. udržiavanie a rozvíjanie vidieckej krajiny, biodiverzity, prirodzených biotopov a vidieckeho umenia a kultúry. V nových členských štátoch by sa mala zvážiť možnosť viazaných priamych platieb pre producentov mlieka.

1.3   Na inováciu, výskum, vývoj a šľachtenie hospodárskych zvierat je potrebné vynaložiť významné zdroje, aby sa zabezpečila vyššia účinnosť mliekarského odvetvia na výrobnej a na spracovateľskej úrovni. Toto musí zahŕňať aj lepšie využívanie trávy a krmív na výrobnej úrovni a nové výrobky na spracovateľskej úrovni. Potrebné sú tiež nové a lepšie technológie na výrobnej aj spracovateľskej úrovni. Je mimoriadne dôležité masívne investovať do rozvoja tohto odvetvia. V tejto oblasti sa musíme stať svetovou špičkou.

1.4   Je nevyhnutné zabrániť tomu, aby sa opakovala kolísavosť cien z rokov 2007 a 2008. To sa musí dosiahnuť pomocou primeraných podporných opatrení a riadnym monitorovaním trhu, aby sa zabezpečila rozumná rovnováha medzi ponukou a dopytom.

1.5   EÚ má možnosť (aspoň do roku 2015) reagovať na situáciu na trhu využívaním systému kvót a iných nástrojov na organizáciu trhu.

1.6   V súlade s oznámením Komisie z júla 2009 je potrebné vypracovať a uskutočniť plán na riešenie otázky, prečo sú spotrebiteľské ceny o 14 % vyššie než pred prudkým nárastom cien mlieka a mliečnych výrobkov. Musíme mať transparentnosť v celom potravinárskom reťazci.

1.7   Aby sa zabezpečila životaschopnosť mliekarského odvetvia EÚ po roku 2015, budú naďalej nevyhnutné rozličné opatrenia poľnohospodárskej politiky spojené so systémom bezpečnostnej siete na podporu a stabilizáciu cien, ktorý by zabránil ich poklesu pod určitú úroveň, obmedzoval ich nadmerné kolísanie a súčasne zabezpečil dostatočné zásoby v prípade nepredvídaného nedostatku alebo prírodných katastrof. Na to, aby bolo mliekarské odvetvie po roku 2015 trvalo udržateľné a šetrné voči životnému prostrediu, je nevyhnutný systém, ktorý kombinuje trhové opatrenia na strane ponuky i dopytu. Potraviny vo všeobecnosti, a osobitne mlieko, sú pre blaho občanov príliš dôležité na to, aby podliehali vrtochom voľného, neregulovaného trhu.

2.   Úvod

2.1   Výroba mlieka je jednou z hlavných poľnohospodárskych činností v EÚ. V roku 2008 jeden milión poľnohospodárov vyprodukoval 150 miliónov ton mlieka v hodnote vyše 40 miliárd EUR, čo predstavuje 14 % hodnoty poľnohospodárskej produkcie EÚ. Viac ako 60 % hovädzieho mäsa vyrobeného v EÚ pochádza zo stád mliekového dobytka. Podľa údajov Medzinárodnej mliekarskej federácie (IDF) je EÚ najväčším producentom mlieka na svete. Na celosvetovej produkcii sa podieľa 27 %, po nej nasleduje India s 20 % a USA so 16 %.

2.2   Mliekarské odvetvie, od získania mlieka až po jeho spracovanie, zamestnáva v EÚ okolo 400 000 ľudí.

2.3   Mliekarské odvetvie zohráva veľmi dôležitú úlohu pri zachovávaní hospodárskych a sociálnych štruktúr v znevýhodnených oblastiach. V skutočnosti sa 60 % podnikov v EÚ s 25 členskými krajinami zaoberajúcich sa chovom dojníc nachádza v znevýhodnených oblastiach. Mliekarstvo je jedným z najvhodnejších druhov podnikania na udržanie poľnohospodárskych rodinných podnikov v znevýhodnených oblastiach a spolu s chovom dobytka a oviec hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní a rozvoji krajiny a životného prostredia.

3.   Súvislosti

3.1   Celosvetový trh s mliekom a mliečnymi výrobkami zaznamenal v uplynulých dvoch rokoch veľké cenové výkyvy. V roku 2007 a začiatkom roka 2008 sme boli svedkami rekordného nárastu celosvetových cien mliečnych komodít, čo malo za následok podstatné zvýšenie cien mlieka a mliečnych výrobkov. V druhej polovici roka 2008 nasledoval ešte dramatickejší kolaps týchto cien.

3.2   Väčšina mliečnych výrobkov sa spotrebuje v tom regióne, v ktorom boli vyrobené. S približne 8 % celosvetovej výroby mlieka sa obchoduje na svetovom trhu, a tak aj malá zmena v celosvetovej produkcii môže mať výrazný vplyv na svetový trh. Napríklad 2 % rozdiel medzi svetovou produkciou a svetovou spotrebou zodpovedá približne 25 % celosvetového obchodu s mliekom.

3.3   Hoci je EÚ najväčším vývozcom syrov, väčšinu vývozu mliečnych výrobkov z EÚ tvoria komoditné výrobky, ako sušené mlieko a maslo. Svetový trh s mliekom možno v skutočnosti označiť za trh hlavne s mliečnymi komoditami.

3.4   Keďže sebestačnosť EÚ v mliečnych výrobkoch je pokrytá na 109 %, prebytočných 9 % je k dispozícii na vývoz na svetový trh. Hlavnými vývoznými artiklami EÚ je maslo a maslový tuk, sušené odstredené mlieko, syry, sušené plnotučné mlieko a kondenzované mlieko.

3.5   Od roku 2000 celosvetová spotreba mlieka a mliečnych výrobkov ročne rástla v priemere o 2,5 %. Tento nárast sa teraz znížil na 1 % ročne.

3.6   V období rokov 2004 až 2006 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na celom svete vyššia, než ich výroba a všetky rezervy sa minuli. To bol hlavný dôvod náhleho nárastu celosvetových cien mliečnych komodít. Od roku 2008 sa tento pomer zmenil s tým výsledkom, že výroba teraz prevyšuje dopyt.

3.7   Náhly nárast cien mlieka nakoniec spôsobil zníženie podielu na trhu, pretože spotrebitelia prešli na lacnejšie náhrady a najmä preto, lebo mliečne zložky boli nahradené lacnejšími alternatívami. Celosvetový pokles hospodárstva a pokles cien ropy prispel k ďalšiemu zníženiu predaja mliečnych výrobkov. Krajiny produkujúce ropu sú hlavnými dovozcami mliečnych výrobkov a pokles cien ropy znamená, že znižujú ich dovoz a to môže viesť k celosvetovému poklesu cien mliečnych komodít.

3.8   Hoci výkyvy cien pri mliečnych výrobkoch s vyššou hodnotou je ťažšie sledovať než pri komoditách, je zrejmé, že predaj výrobkov s vysokou pridanou hodnotou klesol po tom, čo spotrebitelia prešli na lacnejšie výrobky.

3.9   Komisia vo svojom oznámení Rade v júli 2009 uviedla, že prudký nárast cien v druhej polovici roka 2007 viedol k rýchlemu zvýšeniu cien mlieka a výraznému nárastu spotrebiteľských cien. Naproti tomu klesajúce ceny v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, kedy došlo k poklesu ceny masla o 39 %, sušeného odstredeného mlieka o 49 %, syrov o 18 % a mlieka o 31 %, spôsobili v priemere EÚ pokles spotrebiteľských cien iba o 2 %. Spotrebiteľské ceny sú stále v priemere o 14 % vyššie než pred prudkým nárastom cien. Krajiny s vysokým podielom predaja mliečnych výrobkov v maloobchodných predajniach s nízkou úrovňou cien zažili v roku 2009 „cenovú vojnu“, keď maloobchodní predajcovia znižovali ceny mliečnych výrobkov v kampani voči ostatným predajcom (1).

3.10   Racionalizácia a zvyšujúca sa koncentrácia v maloobchode EÚ dodali maloobchodu takú schopnosť vyjednávať, akú nemajú žiadni iní účastníci potravinárskeho reťazca. Poľnohospodári už ceny netvoria, ale len akceptujú, najmä vtedy, keď ponuka mlieka prevyšuje dopyt. V konečnom dôsledku sa zdá, že orgány zodpovedné za hospodársku súťaž a pravidlá hospodárskej súťaže boli viac na prospech odvetviu maloobchodných predajcov, než miliónu poľnohospodárov zaoberajúcich sa produkciou mlieka. Poľnohospodári potrebujú mať silnejšiu pozíciu pri rokovaniach o svojich predajných cenách mlieka, aby sa obnovila vyváženosť a rovnováha v reťazci potravinárskej výroby.

3.11   V rámci Agendy 2000, na ktorú nadviazalo priebežné hodnotenie a hodnotenie stavu SPP, ktorých cieľom je pripraviť poľnohospodárstvo EÚ na možnú budúcu dohodu WTO, bola intervenčná cena znížená. Spolu s kvantitatívnymi obmedzeniami v oblasti intervencií to oslabilo mechanizmus podpory cien, a tak prvovýrobné predajné ceny mlieka klesli na úroveň, ktorá bola nižšia, než pred zavedením mechanizmov podpory, ako sú napr. intervenčné opatrenia.

4.   Trhové vyhliadky

4.1   Európska únia

4.1.1   Trh s mliekom EÚ sa vyznačuje tým, že výroba prevyšuje spotrebu o 9 %.

4.1.2   Mliečne výrobky sa tiež do EÚ dovážajú z tretích krajín pri znížených colných sadzbách. Tento dovoz je malý v porovnaní s celkovou spotrebou v EÚ. V roku 2007 predstavoval dovoz mliečnych výrobkov do EÚ 330 000 ton, v roku 2008 to bolo 300 000 ton. Medzi mliečne výrobky, ktoré sa do EÚ dovážajú patrí syr (1,1 % produkcie EÚ), maslo (4,3 % produkcie EÚ) a sušené odstredené mlieko (2,4 % produkcie EÚ). Dovoz mliečnych výrobkov predstavuje okolo 2 až 3 % mliečneho ekvivalentu mliečnej produkcie EÚ.

4.1.3   Až zo 40 % mlieka sa vyrábajú syry a asi 30 % mlieka sa využíva na výrobu čerstvých mliečnych výrobkov. Rast spotreby v EÚ v posledných desiatich rokoch možno pripísať týmto dvom typom výrobkov. Zostávajúcich 30 % sa spracúva na maslo, sušené mlieko a syrovinu.

4.1.4   Intervenčné zásoby masla a sušeného odstredeného mlieka rástli ako dôsledok slabšej spotreby v rámci EÚ, poklesu cien na svetovom trhu a celosvetovej recesie. Kvóty v EÚ boli v roku 2008 zvýšené o 2 % a v roku 2009 o 1 %, čo by spolu s už odsúhlasenými budúcimi kvótami napokon mohlo viesť k zvýšeniu výroby mlieka v EÚ.

4.1.5   Využitím vývozných náhrad sa zabránilo ďalšiemu nárastu intervenčných zásob v čase, kedy prebiehala intervencia.

4.1.6   Opatrenia Komisie pomohli predísť tomu, aby ceny mlieka EÚ spadli na úroveň cien na svetovom trhu, ktoré sa pohybujú medzi 14 až 15 eurocentami za liter. Ceny EÚ sa udržali nad svetovými cenami. Ceny sa v rôznych členských štátoch líšia a pohybujú sa od 16 eurocentov v Lotyšsku po 25 až 27 eurocentov za liter v mnohých iných členských štátoch, čo je stále pod výrobnou cenou. Ktoré iné odvetvie v spoločnosti pracuje za nulový príjem alebo dokonca za menej, než je zákonom stanovená minimálna mzda?

4.1.7   Výroba mlieka je v súčasnosti o 4,2 % nižšia než stanovené kvóty a očakáva sa, že ani kvóty na roky 2009/2010 sa nenaplnia.

4.1.8   Zotavenie cien v EÚ (ktoré už začalo) bude pravdepodobne prebiehať postupne. Značné intervenčné zásoby, ktoré ťažia trh, by mohli zotavenie cien oddialiť, v závislosti od toho, kedy Komisia rozhodne o uvoľnení intervenčných zásob na trh.

4.1.9   Podľa údajov EÚ porážok kráv pribudlo. Je pravdepodobné, že sú porážané vyššie počty dojníc, čo v blízkej budúcnosti zníži výrobu mlieka. Postupný nárast cien mlieka však v najbližšom období povedie k zvýšenej výrobe v malom počte krajín.

4.1.10   Keď sa v strednodobom časovom horizonte ceny mlieka zotavia, výroba mlieka sa do roka 2015 zvýši a pravdepodobne udrží krok so zvýšením kvót dohodnutým v hodnotení stavu SPP.

4.1.11   Tendencia znižovania výroby mlieka v južnej Európe a niektorých severských členských štátoch bude pravdepodobne pokračovať.

4.1.12   Spotreba syrov a čerstvých mliečnych výrobkov v EÚ zostane pravdepodobne nízka kvôli očakávanému slabému rastu príjmov.

4.1.13   Európska komisia predpokladá na obdobie do roku 2015 zníženie prebytku masla v dôsledku zníženia jeho výroby a zvýšenia výroby syrov. To by uľahčilo požadované zníženie vývozných náhrad, ktoré sú predmetom prebiehajúcich rokovaní WTO.

4.1.14   Niektorí odborníci na trh sa domnievajú, že prebytok masla by mohol zostať v dôsledku vyššej výroby mliečnych výrobkov s nízkym obsahom tuku a chýbajúceho rastu spotreby syrov.

4.1.15   Vyhliadky trhu v rámci EÚ do roku 2015 sú naďalej neisté a je nepravdepodobné, že sa dostaví taký rast, akého sme boli svedkami v posledných desiatich rokoch.

4.1.16   Osobitným problémom trhu s mliekom v EÚ je v posledných rokoch veľká kolísavosť cien Pre poľnohospodárske podniky predstavuje veľké problémy a vedie tiež k zneisteniu spotrebiteľov v dôsledku častých zmien cien. Je teda potrebné pokúsiť sa znížiť túto veľkú kolísavosť cien na trhoch vhodnými opatreniami.

4.2   USA

4.2.1   V USA rástla výroba mlieka a mliečnych výrobkov do roku 2008 počas piatich rokov o 2,5 % ročne a spotreba rástla približne o 1 % ročne. USA mali ročný exportovateľný prebytok až do výšky 5 miliónov ton. Slabý kurz amerického dolára exportu pomohol.

4.2.2   Krátkodobé vyhliadky mliekarského odvetvia USA nie sú dobré. V roku 2009 došlo k zníženiu výroby o 1 % a v roku 2010 sa očakáva ďalšie zníženie o 1 %. V strednodobom horizonte je pri zotavení cien mlieka a prijateľných nákladoch na krmivo pravdepodobný určitý rast výroby. Mlieko z takto zvýšenej výroby sa pravdepodobne využije na výrobu syra a bude určené na domácu spotrebu.

4.2.3   Oddelenie hospodárskeho výskumu ministerstva poľnohospodárstva USA predpokladá, že ceny mlieka sa v roku 2010 zlepšia v dôsledku zvýšeného počtu porážaných dojníc a zvýšeného vývozu mliečnych výrobkov.

4.3   Nový Zéland

4.3.1   Nový Zéland je najväčším vývozcom mlieka a mliečnych výrobkov na svete. V rokoch 2007 a 2008 výroba poklesla približne o 3 %, čím sa znížil vývoz, ale v rokoch 2008 až 2009 sa zvýšila o 8 %. Pozorovatelia predpokladajú rast v priemere o 3 % ročne, avšak do roku 2015 by sa rast mal opäť oslabiť. Keďže výroba mlieka na Novom Zélande je založená na využívaní trvalých trávnych porastov, poveternostné podmienky môžu mať značný vplyv na úroveň výroby.

4.3.2   Nízke ceny na Novom Zélande doteraz nespôsobili pokles výroby. Je pravdepodobné, že v budúcnosti – kvôli intenzívnejšiemu používaniu krmivových koncentrátov a hnojív – by opätovný pokles cien mohol viesť k zníženému rastu výroby mlieka.

4.3.3   Environmentálne otázky získavajú na Novom Zélande na význame a to by tiež mohlo brzdiť dlhodobý rast.

4.3.4   Je pravdepodobné, že vývoz mliečnych výrobkov z Nového Zélandu bude naďalej rásť.

4.4   Južná Amerika

4.4.1   Význam Južnej Ameriky ako vývozcu mliečnych výrobkov rastie a bude skôr konkurovať EÚ na afrických trhoch, než Novému Zélandu na ázijských trhoch. Najmä exportovateľný prebytok Brazílie bude pretrvávať až do roku 2015.

4.5   Čína

4.5.1   Rozšírenie výroby mlieka a mliečnych výrobkov bolo v Číne v poslednom desaťročí veľmi rýchle, avšak miera rastu sa pravdepodobne v priebehu ďalších desať rokov spomalí. Čínska výroba nezodpovedá spotrebe, ale dovoz mliečnych výrobkov nebol taký veľký, ako sa pôvodne očakávalo.

4.5.2   V strednodobom horizonte sa očakáva, že dovoz syrov a sušeného odstredeného mlieka do Číny vzrastie a tiež sa zvýši čínsky vývoz sušeného plnotučného mlieka.

4.5.3   V decembri 2009 sa objavili dva nové prípady mlieka kontaminovaného melamínom a to môže čínskemu vývozu mliečnych výrobkov vážne uškodiť.

4.6   Rusko

4.6.1   Produkcia mlieka sa v Rusku v priebehu piatich rokov pravdepodobne oživí, pretože kravy s nízkou dojivosťou sú postupne nahrádzané dovážanými kravami s vysokou dojivosťou. Z dôvodu potravinovej bezpečnosti by Rusko chcelo zvýšiť úroveň svojej sebestačnosti v mliečnych výrobkoch zo 70 % na 95 %. Na rok 2012 si stanovilo cieľ vyprodukovať 37 miliónov ton mlieka. Preto je možné, že dovoz masla do Ruska v dlhodobom horizonte klesne, zatiaľ čo dovoz syrov sa pravdepodobne zvýši.

4.7   Celkovým výhľadom svetového trhu je pomalý rast, ktorý v závislosti od celosvetovej hospodárskej obnovy určí rast spotreby, najmä v krajinách tretieho sveta.

4.8   K najväčšiemu nárastu obyvateľstva v nasledujúcich 30 rokoch dôjde v krajinách tretieho sveta, čo povedie k rastúcemu dopytu po mliečnych výrobkoch. Bez primeraného hospodárskeho rastu však tieto krajiny nebudú schopné nakupovať väčšie množstvo mlieka a mliečnych výrobkov. Mliečne výrobky nepatria v Ázii a v niektorých krajinách tretieho sveta k tradičným základným potravinám.

4.9   Otázky výživnej a zdravotnej hodnoty mliečnych výrobkov budú kľúčové pre udržanie a rozvoj podielu týchto výrobkov na trhu. Výskum a inovácia sú v týchto oblastiach nevyhnutné.

4.10   Je dôležité, aby súčasťou označenia bol údaj, že výrobok je pravý mliečny výrobok a primeraným spôsobom vysvetlená jeho nutričná hodnota a zdravotné kvality. V budúcnosti bude mať dodržiavanie ekologických noriem v mliekarskej produkcii väčší význam.

5.   Skupina na vysokej úrovni

5.1   Členka Európskej komisie, pani Fischer Boel zriadila skupinu na vysokej úrovni pre mlieko, ktorá koncom júna 2010 predloží svoju záverečnú správu.

5.2   Skupina sa bude zaoberať týmito otázkami:

—	Zmluvné vzťahy medzi výrobcami mlieka a mliekarňami s cieľom účinnejším spôsobom dosiahnuť rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu mlieka a mliečnych výrobkov.

—	Akým spôsobom je možné posilniť pozíciu výrobcov mlieka pri vyjednávaní?

—	Transparentnosť a informovanie spotrebiteľov, otázky kvality, zdravia a označovania.

—	Inovácia a výskum zameraný na zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia.

—	Možný termínovaný trh mlieka a mliečnych výrobkov.

6.   Francúzsko-nemecká iniciatíva

6.1   Francúzsky minister poľnohospodárstva pán Le Maire načrtol pre európske poľnohospodárstvo tri hlavné ciele:

—	zaručiť stabilné a primerané príjmy pre výrobcov pomocou silných regulačných nástrojov,

—	zvýšiť transparentnosť cien v celom potravinovom dodávateľskom reťazci s možnosťou zriadenia európskeho dozorného orgánu,

—	stanoviť inováciu a investície do poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia ako ústredné prvky Lisabonskej stratégie.

6.2   Francúzsko-nemecká iniciatíva požaduje, aby EÚ vyvíjala väčšiu aktivitu v oblasti ochrany poľnohospodárov zaoberajúcich sa produkciou mlieka. Navrhuje dočasne zvýšiť v EÚ minimálnu intervenčnú cenu pri nákupe prebytkov poľnohospodárov, ku ktorej by sa EÚ zaviazala.

7.   Politika do roku 2015

7.1   Komisia sa rozhodne stavia proti akýmkoľvek zmenám vo zvyšovaní kvót, o ktorých sa rozhodlo v rámci hodnotenia stavu SPP. V súčasnosti majú tieto zvýšenia malý vplyv, pretože výroba EÚ je o 4,5 % nižšia než stanovené kvóty a pravdepodobne ani na budúci rok sa kvóty nenaplnia. Keďže sa však ceny mlieka v strednodobom horizonte zlepšia, výroba stúpne a s ňou sa zväčší aj rozdiel medzi výrobou a spotrebou mlieka, v dôsledku čoho budú mať predajné ceny poľnohospodárov tendenciu klesnúť v závislosti od situácie na svetovom trhu.

7.2   Svetové ceny mliečnych komodít sú zvyčajne nižšie než ceny v EÚ. Ide o dôsledok rozdielnych noriem (a teda rozdielnych výrobných nákladov) v EÚ a mimo nej. Model výroby mlieka v Európskej únii nebude môcť vzhľadom na svoju úplne odlišnú štruktúru vstupných nákladov a veľkosti produkčných jednotiek nikdy súťažiť s Novým Zélandom alebo niektorými inými krajinami.

7.3   Vývoz syrov z EÚ je vo všeobecnosti konkurencieschopný, avšak zvýšenie dopytu mimo EÚ je závislé od trvalého svetového hospodárskeho rastu za určité obdobie.

7.4   Myšlienka zvyšovať kvóty bez ohľadu na úroveň dopytu s cieľom dosiahnuť tzv. „mäkké pristátie“ je bez sprievodných opatrení v rozpore s našou snahou rozvíjať európsky poľnohospodársky model a zabezpečiť pokračovanie výroby mlieka v znevýhodnených oblastiach. Potrebujeme vitálne vidiecke prostredie a v niektorých oblastiach je výroba mlieka hnacou silou sociálnej, hospodárskej a kultúrnej budúcnosti takýchto oblastí. Inou alternatívou by bolo opustenie pôdy so škodlivým účinkom na spoločnosť a životné prostredie.

7.5   Zvyšovanie kvót bez ohľadu na podmienky na trhu a nakoniec aj úplná deregulácia mliekarského odvetvia by boli logické, keby EÚ chcela rozvíjať novozélandský alebo americký model poľnohospodárstva. V USA je vznik veľmi veľkých chovov s vyše 2 000 kravami považovaný za krok vpred. Pri súčasnej rýchlosti zmien bude 1/3 mlieka v USA čoskoro vyrábať iba 500 fariem. Takáto politika by predstavovala značné nebezpečenstvo pre kultúrne dedičstvo, krajinu a rozvoj európskych vidieckych oblastí, poškodenie životného prostredia a biodiverzity EÚ a navyše by spôsobila zánik výroby v horských oblastiach a mokradiach. Dôsledkom by preto bolo odmietnutie modelu multifunkčného poľnohospodárstva EÚ.

7.6   Koncepcia multifunkčného poľnohospodárstva znamená, že okrem výroby potravín plní poľnohospodárstvo aj iné funkcie, ako napr. rozvoj vidieckej krajiny, obohacovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, podpora vidieckeho hospodárstva a zvyšovanie potravinovej bezpečnosti. Z pohľadu OECD je poľnohospodárstvo multifunkčné vtedy, keď produkuje celý rad komodít (potravín a vlákien) a tiež celú škálu nekomoditných výkonov, vrátane environmentálnych a sociálnych produktov a služieb.

7.7   Veľkokapacitné chovy dojníc, ktoré nedodržiavajú niektoré právne predpisy týkajúce sa napr. množstva dusíka v pôde, majú výrazný dosah na životné prostredie.

7.8   V súčasnosti je 50 % výroby mlieka v EÚ sústredených na 11 % jej územia. Bez ohľadu na prijaté politické rozhodnutia sa bude priemerná veľkosť stáda v EÚ v budúcnosti naďalej zväčšovať. Sotva však môže byť žiaduce prijímať politické opatrenia podporujúce veľmi veľkú a intenzívnu výrobu mlieka v oblastiach, ktoré majú zvláštnu výhodu, čo sa týka vstupných nákladov. Taká politika by predstavovala značné riziká pre životné prostredie.

7.9   Výrobcovia mlieka sú účastníkmi modelu multifunkčného poľnohospodárstva EÚ. Aj keď multifunkčný poľnohospodársky podnik môže prekonať dočasné ťažkosti, takýto model nie je udržateľný, keď sa kolísavosť predajných cien stane pre výrobcov mlieka opakujúcou sa udalosťou. Stabilita predajných cien, pri ktorej výrobcovia mlieka majú primeraný príjem, je dobrá tak pre výrobcov, ako aj pre spotrebiteľov.

8.   Po roku 2015

8.1   Ak sa má výroba mlieka v celej EÚ zachovať a rozvíjať ako životaschopné odvetvie, musia výrobcovia mlieka mať spravodlivý príjem, ktorý im umožní žiť normálnym spôsobom života a tiež investovať do svojej budúcnosti ako producentov mlieka. Spravodlivý príjem je taký príjem, ktorý je porovnateľný s priemerným príjmom v iných odvetviach, než v poľnohospodárstve.

8.2   Článok 33 Zmluvy o ES stanovuje ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, medzi ktoré patria: a) zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov; b) stabilizovať trhy; c) zabezpečiť riadne zásobovanie a d) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

8.3   Je nevyhnutné venovať oveľa viac zdrojov na šľachtenie hospodárskych zvierat a prevenciu ich chorôb, ako aj na výskum a inovácie na úrovni poľnohospodárskych podnikov, aby sa mohlo rozvinúť efektívnejšie odvetvie. Konkurencieschopné mliekarské odvetvie sa dá dosiahnuť lepším využívaním trávy a ostatných krmív. Na spracovateľskej úrovni je potrebný ďalší výskum a inovácie, aby sa vyvinuli nové výrobky, a tak sa zvýšil podiel na trhu. Vzdelávacie a zdravotnícke zariadenia, ako aj organizovaná občianska spoločnosť by mali propagovať konzumáciu mliečnych výrobkov, lebo mlieko je nielen potravina s liečivými účinkami, ale aj osviežujúci nápoj. V tejto oblasti musíme uskutočniť radikálne zmeny. EÚ si musí zachovať bezpečnosť a sebestačnosť v dodávkach mlieka v EÚ. Bolo by veľkou chybou stať sa závislými od dovozu mliečnych výrobkov, ako sa to stalo pri produkcii hovädzieho mäsa v EÚ v dôsledku nízkych predajných cien v prvovýrobe.

8.4   V osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 14/2009 sa v odporúčaní č. 1 uvádza, že Komisia musí naďalej kontrolovať vývoj trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami tým, že uplatní opatrenia, ktoré sú nutné na to, aby deregulácia odvetvia opätovne nespôsobila stav nadprodukcie. Inak by sa mohlo stať, že cieľ Komisie udržať reguláciu na minimálnej úrovni v podobe bezpečnostnej siete sa môže veľmi rýchle ukázať nesplniteľným. EHSV je presvedčený, že intervencia bezpečnostnej siete a skladovanie vyžadujú aj rôzne opatrenia na strane ponuky i dopytu s cieľom stabilizovať trh.

8.5   EHSV je presvedčený, že je rozhodujúce vytvoriť také podmienky, ktoré zaručia budúcnosť životaschopného celoeurópskeho mliekarského odvetvia.

8.6   Systém, ktorý kombinuje trhové opatrenia na strane ponuky i dopytu a primeraný priamy systém podpory, je nevyhnutný na zabezpečenie mliekarského odvetvia EÚ, ktoré bude uspokojovať sociálne, hospodárske a environmentálne potreby spoločnosti a stane sa skutočným multifunkčným poľnohospodárskym systémom, ktorý by mal priniesť novú dynamiku do vidieckych oblastí EÚ. Takýto rozvoj by priniesol sociálne, kultúrne a ekonomické výhody celkovému rozvoju EÚ.

9.   Konkrétne pripomienky

9.1   K využívaniu „termínového trhu“ v sektore mlieka je potrebné pristupovať veľmi opatrne. Musíme však pozorne zaznamenať celosvetový finančný zmätok, ktorý vznikol z neprimeraného používania finančných produktov. Komisia už skôr uviedla, že potraviny je potrebné posudzovať úplne inak, než napr. priemyselné výrobky, kde faktor nákladov vo veľkej miere určuje, kde sa tento tovar bude vyrábať.

9.2   Väčšina výrobcov mlieka je organizovaná v družstvách. Takto môžu do určitej miery ovplyvňovať uvádzanie svojich výrobkov na trh. Ak sú poľnohospodári členmi družstva a mlieko predávajú tomuto družstvu, potom sú lepšie chránení, než výrobcovia, ktorí predávajú svoje mlieko súkromnej mliekarni. Aj keď dobrovoľné zmluvy medzi jednotlivými poľnohospodármi a nákupcami už existujú, v prípade súkromnej mliekarne majú poľnohospodári malý priestor na vyjednávanie o takejto zmluve. Tieto zmluvy síce sprehľadňujú podmienky dodávok, nemôžu však ovplyvniť všeobecné trendy na trhu v celej EÚ. Skúsenosti ukazujú, že sa musí zlepšiť trhové postavenie poľnohospodárov a družstiev, ktoré ich zastupujú, v potravinovom reťazci. Preto by sa mali skúmať možnosti spolupráce z hľadiska právnych predpisov upravujúcich hospodársku súťaž.

9.3   V nových členských štátoch však mnohí poľnohospodári predávajú mlieko priamo súkromným mliekarňam. Keďže sa mliekarenský priemysel stále viac koncentruje, nemajú žiadny alebo majú len malý výber a predajné ceny poľnohospodárov klesajú. Aby sa pri nespracovanom mlieku zachovala hospodárska súťaž, musia mať poľnohospodári možnosť organizovať sa v družstvách, ktoré potom môžu mlieko predávať mliekarňam.

9.4   Väčšina výrobcov mlieka v najnovších členských štátoch (Bulharsko a Rumunsko) získava veľmi malú podporu z priamych platieb, ktoré nie sú nijako viazané a sú určované podľa hektárov. Vzhľadom na túto nízku úroveň podpory, nízku produktivitu, nedostatočné príjmy z predaja na trhu a ťažko dostupné úvery poľnohospodári nemôžu investovať tak, aby mohli dodržiavať hygienické normy EÚ.

9.5   Všetok dovoz mlieka a mliečnych výrobkov do musí spĺňať normy EÚ predovšetkým v oblasti sledovateľnosti pôvodu výrobkov, primeraného zaobchádzania so zvieratami, hygieny, veterinárnej medicíny, ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín a metód udržateľnej výroby. Objavuje sa otázka emisií oxidu uhličitého.

9.6   Musíme zabezpečiť, aby existujúce orgány, ako poradné a riadiace výbory mali dostatok zdrojov na analýzu situácie dodávky a dopytu na trhu s mliekom. Musia byť k dispozícii nevyhnutné nástroje, ktoré zabezpečia, že poľnohospodári dostanú primerané ceny za mlieko, ktoré pokryjú ich náklady a prinesú zisk. EÚ si musí zachovať schopnosť vyrobiť primerané množstvá mlieka. Nemôžeme si dovoliť stať sa závislými od dodávok mlieka z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Ak budeme uskutočňovať nesprávnu politiku, môže k tomu dôjsť v blízkej budúcnosti.

9.7   Zachovanie a ďalší rozvoj pracovných miest na plný a čiastočný úväzok v mliekarskom odvetví musí byť prioritou, najmä vo vidieckych oblastiach.

9.8   Nemôžeme ignorovať problém hladu a nedostatku primeraných potravinových zdrojov v treťom svete. Otázky globálnych klimatických zmien, svetových cien potravín a svetových dodávok potravín úzko spolu súvisia. Je našou povinnosťou pomáhať rozvojovým krajinám.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 111 a Ú. v. EÚ C 255, 14.10.2005, s. 44.

---

---