52010DC0722

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 8.12.2010

KOM(2010) 722 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Priebežné hodnotenie akčného plánu na vykonávanie Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci – realizácia účinnej, zásadovanej humanitárnej činnosti EÚ

SEK(2010) 1505 v konečnom znení

ÚVOD

Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci[1], ktorý Rada, Európsky parlament a Európska komisia podpísali v roku 2007, je komplexný politický rámec, ktorým sa riadi humanitárna pomoc Európskej únie. Konsenzus uvádza spoločné ciele, základné humanitárne princípy (ľudskosť, nestrannosť, neutralitu a nezávislosť) a osvedčené postupy, ktoré v tejto oblasti uplatňuje celá Európska únia. Cieľom je zabezpečiť účinnosť, vysokú kvalitu a zásadovosť reakcie EÚ na humanitárne krízy, ako aj to, aby táto reakcia vychádzala zo skutočných potrieb. Konsenzus sa vzťahuje na celé spektrum humanitárnych činností: od pripravenosti a znižovania rizika vzniku katastrof, cez okamžitú reakciu na núdzovú situáciu a pomoc zraniteľným osobám, ktoré sa v dôsledku dlhodobých kríz nachádzajú v ohrození života, až po situácie, keď postihnutá oblasť prechádza do etapy obnovy a dlhodobejšieho rozvoja. Stanovuje prísne normy pre humanitárnu činnosť, vrátane príkladného darcovstva, partnerstva, podpory medzinárodnej humanitárnej reakcie zo strany EÚ a väzieb na ďalších aktérov podieľajúcich sa na riešení krízových situácií. Európsky konsenzus zostáva aj naďalej referenciou pre humanitárnu pomoc EÚ. Za posledné tri roky si získal uznanie a rešpekt humanitárneho spoločenstva v rámci EÚ aj mimo nej a priniesol politický impulz pre zlepšenie spoločného úsilia EÚ v tejto oblasti.

EÚ od roku 2007 poskytuje humanitárnu pomoc predovšetkým prostredníctvom financovania humanitárnych partnerských organizácií, aby mohli poskytovať pomoc priamo ľuďom v núdzi na celom svete a zabezpečiť tak zásahy umožňujúce záchranu životov, ochranu a pripravenosť. Členské štáty EÚ a Európska komisia tak spoločne poskytujú významný podiel celkovej humanitárnej pomoci, ktorý predstavuje približne 45 – 50 percent z celkového objemu za posledné tri roky. V roku 2009 poskytla EÚ 4,25 miliardy USD (3,12 miliardy EUR) z celkovej sumy 9,45 miliardy USD (6,93 miliardy EUR) oficiálnej humanitárnej pomoci[2]. Počas posledných troch rokov aj naďalej pretrvávala potreba rozsiahlych zásahov v niekoľkých dlhotrvajúcich krízových situáciách (napríklad v Sudáne, Konžskej demokratickej republike a v Somálsku), ako aj potreba pohotovej reakcie na rýchlo sa zhoršujúce humanitárne krízy súvisiace s konfliktom (napríklad v Gruzínsku, v Gaze, v Kirgizsku a v Srí lanke), a tiež aj potreba pomôcť pripraviť sa a reagovať na narastajúci počet prírodných katastrof. Zároveň však prostredie, v ktorom sa poskytuje humanitárna pomoc, a to predovšetkým v niekoľkých konfliktných zónach, je oveľa náročnejšie, pričom stále väčšie obavy vzbudzuje otázka bezpečnosti a ochrany humanitárnych pracovníkov. Rozsiahle prírodné katastrofy (napr. zemetrasenie na Haiti a záplavy v Pakistane v roku 2010) si vyžiadali výraznú medzinárodnú reakciu, aby sa mohli naplniť základné humanitárne potreby a aby sa mohla pripraviť cesta pre obnovu. EÚ zareagovala pohotovo, pričom na pomoc v týchto mimoriadnych situáciách použila tak nástroje humanitárnej pomoci, ako aj nástroje civilnej ochrany. Toto prepojenie nástrojov používaných v rámci prvej reakcie na prírodnú katastrofu, v zhode so záväzkami uvedenými v konsenze a s medzinárodnými usmerneniami,[3] je významným prvkom pri posilňovaní reakcie EÚ na katastrofy. Komisia nedávno pripravila osobitné odporúčania pre účinnejšiu európsku reakciu na katastrofy[4].

Podstatná časť humanitárnej pomoci EÚ však naďalej smeruje k obetiam kríz súvisiacich s konfliktom („zložitých núdzových situácií“), pričom je osobitne upriamená na ľudí v núdzi nachádzajúcich sa v situáciách vyplývajúcich zo „zabudnutých“ humanitárnych kríz. Dôležité je, že ustanovenia Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa vzťahujú tak na zložité núdzové situácie, ako aj na prírodné katastrofy, bez ohľadu na ich rozsah, a to preto, aby sa prispelo k zabezpečeniu humanitárnych potrieb.

Cieľom tohto oznámenia je posilniť kolektívny záväzok EÚ spolupracovať na uplatňovaní „Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci“ a predovšetkým praktických opatrení zahrnutých v jeho sprievodnom akčnom pláne[5]. Konsenzus predovšetkým nabáda ku koherentnej, dobre koordinovanej a účinnej humanitárnej reakcii EÚ, ktorá stavia na doplnkových príspevkoch 27 členských štátoch EÚ a Európskej komisie. Vzhľadom na narastajúcu zraniteľnosť najbiednejších oblastí sveta, na neustály rast humanitárnych potrieb a na obmedzené verejné výdavky v období hospodárskeho poklesu, Európska únia viac ako kedykoľvek predtým vyvíja úsilie na účinné využívanie spoločných kapacít a zdrojov v záujme zabezpečenia ich najlepšieho možného dosahu na pomoc ľuďom vystaveným humanitárnym krízam. Toto sú okolnosti, za ktorých bolo vypracované priebežné hodnotenie pokroku dosiahnutého v rámci akčného plánu na vykonávanie konsenzu.

Priebežné hodnotenie pripravila Európska komisia s členskými štátmi EÚ po porade s Európskym parlamentom a s hlavnými partnerskými humanitárnymi organizáciami. Akčný plán sa zaoberá šiestimi oblasťami činnosti a 49 jednotlivými opatreniami, z ktorých niektoré mali priniesť „jednorazový“ prospech a iné zas mali viesť k postupnému pokračujúcemu posun v „praxi humanitárnych aktivít“ EÚ. Podrobný prehľad práce doposiaľ vykonanej v rámci akčného plánu, spolu s údajmi pre ďalšie stanovenie priorít pre realizáciu akčného plánu v existujúcich oblastiach činnosti, je predložený v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie . V tomto oznámení sa ne navrhuje revízia existujúceho akčného plánu, ale uvádza sa rad odporúčaní zameraných na dosiahnutie väčšej účinnosti úsilia celej EÚ o uskutočňovanie daných opatrení.

Na zabezpečenie účinnosti, koherentnosti a širšieho uznávania značného príspevku EÚ k poskytovaniu humanitárnej pomoci je potrebné pevné odhodlanie EÚ spolu s radom praktických krokov vedúcich k ďalšiemu zlepšeniu uplatňovania európskeho konsenzu.

POKROK DOSIAHNUTÝ PRI REALIZÁCII AKčNÉHO PLÁNU NA VYKONÁVANIE EURÓPSKEHO KONSENZU O HUMANITÁRNEJ POMOCI

Vzhľadom na to, že EÚ má značný podiel na poskytovaní humanitárnej pomoci, má spoločná činnosť EÚ potrebné predpoklady na to, aby i) sa zabezpečilo, že európska humanitárna reakcia bude primeraná, účinná, vychádzajúca z posúdenia potrieb, a že bude zohľadňovať významné aspekty, ako sú osobitné potreby zraniteľných skupín obyvateľstva; ako aj na to, aby ii) sa uplatňoval spoločný vplyv EÚ na pripravenosť medzinárodného humanitárneho systému ako celku.

Priebežné hodnotenie potvrdilo značný celkový pokrok dosiahnutý vo všetkých oblastiach pri realizácii akčného plánu na vykonávanie konsenzu. Vcelku bolo vyvinuté značné úsilie o upevnenie úlohy EÚ vo všetkých šiestich oblastiach činnosti. Len veľmi málo špecifických činností bolo vzhľadom na vývoj v danej oblasti treba nanovo definovať alebo sa im ešte treba venovať. Rad ďalších činností – napríklad vyvíjanie úsilia na obhajobu „humanitárneho priestoru“ – si už kvôli svojej samotnej podstate vyžaduje neustálu pozornosť.

V období po prijatí konsenzu a jeho akčného plánu sa humanitárna pomoc stala inštitucionálne a právne plnohodnotnou politickou oblasťou Európskej únie , ktorá stavia na takmer dvoch dekádach praktických skúseností. Humanitárna pomoc dostala po prvýkrát osobitný právny základ v Lisabonskej zmluve[6]. V rámci Rady bol vytvorený osobitný prípravný orgán: pracovná skupina Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA)[7], ktorá prostredníctvom mesačných kontaktov medzi predstaviteľmi humanitárnych organizácií v EÚ upevňuje obsažnosť výmeny informácií v rámci EÚ o humanitárnych strategických otázkach a o reakcii na krízy. Parlament má o humanitárne otázky výrazný záujem a európska verejnosť v prevažnej väčšine aj naďalej podporuje európsku humanitárnu pomoc[8]. Jasný politický rámec stanovený v „Európskom konsenze o humanitárnej pomoci“ obzvlášť privíjali niektoré z novších členských štátov EÚ, ktorých prístupy k pomoci sa v posledných rokoch rýchlo rozvíjajú. Po prijatí konsenzu sa útvar Európskej komisie pre humanitárnu pomoc – ECHO – stal v roku 2010 generálnym riaditeľstvom pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu, ktoré patrí do pôsobnosti novovytvoreného postu komisára pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.

Vďaka týmto najnovším organizačným zmenám Európska komisia nastúpila cestu k zabezpečeniu plnej komplementarity a maximálnej synergie medzi tradičnými prístupmi k humanitárnej pomoci a využívaním poznatkov a prínosov v oblasti civilnej ochrany , a to tak v ústrediach, ako aj priamo v teréne.

Európska únia počas troch rokov uplatňovania európskeho konsenzu výraznou mierou a pohotovo prispievala, a to prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov aj obhajovania myšlienky humanitárnej pomoci , k reakcii na rýchlo sa zhoršujúce humanitárne situácie a na najväčšie náhle katastrofy, ako aj k zvládaniu náročných a meniacich sa podmienok v rozsiahlych dlhotrvajúcich humanitárnych krízach. Viac dôsledne koordinovaný prístup humanitárnych útvarov EÚ na jednej strane a zástupcov EÚ a odborníkov EÚ v teréne na strane druhej, ktorý zas prispieva k lepšej koordinácii v rámci medzinárodného humanitárneho systému, pomáha nájsť a odstrániť kritické nedostatky. Rad zmien vyplývajúcich z konsenzu, spolu s výraznejšou tendenciou EÚ reagovať spoločne na tieto zložité situácie, prispeli pozitívnym spôsobom k celkovej účinnosti poskytovania humanitárnej pomoci. Európska únia v roku 2010 schválila osobitný politický rámec pre humanitárnu potravinovú pomoc zo strany EÚ [9] s cieľom maximalizovať jej efektívnosť a účinnosť v súlade s najlepšími postupmi. Realizácia tohto rámca je teraz prioritou.

V súlade s akčným plánom na vykonávanie konsenzu sa EÚ posunula dopredu, pokiaľ ide o vytvorenie a zdieľanie jasného a akcieschopného politického usmernenia vo veci celého radu otázok zásadného významu, ako je používanie peňažných prostriedkov v hotovosti a poukážok; výživa v naliehavých situáciách ; a integrácia ochrany a znižovania rizika vzniku katastrof do humanitárnych opatrení.

Európska únia okrem toho aj naďalej prehodnocovala svoje prístupy k financovaniu a prispôsobovala sa narastaniu humanitárnych potrieb , a to aj vrátane reakcie na častejšie sa vyskytujúce katastrofy neveľkého rozsahu súvisiace s klímou. Európska komisia uplatnila celý rad inovácií týkajúcich sa spôsobu financovania a administratívnych postupov, aby sa v prípade núdzových situácií umožnilo zjednodušené uvoľňovanie finančných prostriedkov do určitej výšky, ako aj doplnenie Pohotovostného fondu na zásah v prípade katastrof (Disaster Response Emergency Fund) Medzinárodnej federácie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, aby bolo možné uhrádzať náklady na rýchlu reakciu na epidémie, a aby sa umožnila realizácia humanitárnych opatrení v súčinnosti s väčším počtom špecializovaných agentúr členských štátov. Členské štáty EÚ poskytujú najväčší podiel príspevkov do spoločných humanitárnych fondov a do Centrálneho fondu OSN na pomoc v núdzových situáciách , ktorých výhodou je flexibilita vo vzťahu k aktérom v rámci OSN aj k humanitárnym organizáciám, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov. Okrem toho, EÚ aj naďalej venuje osobitnú pozornosť takzvaným „ zabudnutým krízam “ – ktoré vzbudzujú malú pozornosť médií aj medzinárodných darcov.

Európska únia prispela k ďalším zlepšeniam medzinárodného humanitného systému, a to výraznou podporou inkluzívneho a praktického prístupu k využívaniu zoskupení pri koordinácii humanitárnej pomoci v teréne, ako aj dôslednou obhajobou nevyhnutnosti zlepšovania kapacít na posudzovanie potrieb a zabezpečenia porovnateľnosti a zároveň aj poskytovaním príslušnej finančnej podpory. Európska únia spolu s humanitárnymi partnermi vyvíjala ďalšie úsilie zamerané na zabezpečenie kvality a stanovenie priorít humanitárnych výziev, ako aj primeranej rovnováhy financovania v rámci jednotlivých kríz a jednotlivých sektorov. Európska únia poskytovala zásadnú a pokračujúcu pomoc na zabezpečenie posilnenia kapacít určených na reakciu na celosvetovej úrovni vrátane koordinácie, preventívneho rozmiestnenia, humanitárnej logistiky a bezpečnosti a ochrany humanitárnych pracovníkov. Podporou úsilia o budovanie kapacít humanitárneho spoločenstva pomáha EÚ zlepšovať účinnosť a kvalitu humanitárnej pomoci. Zlepšovanie pripravenosti a kapacít na zabezpečenie reakcie v núdzových situáciách má zásadný význam tak na miestnej úrovni (ktorá predstavuje predovšetkým reakciu na mimoriadnu udalosť), ako aj na úrovni regionálnej a celosvetovej.

Vďaka užšej spolupráci na úrovni EÚ počas posledných troch rokov sa už výrazne posilnilo postavenie EÚ a jej kolektívny vplyv na celosystémové záležitosti týkajúce sa medzinárodnej humanitárnej reakcie. Vysoká úroveň záväzkov prijatých v rámci európskeho konsenzu a jeho akčného plánu je vysoko oceňovaná v širšom spoločenstve humanitárnych aktérov (Organizácia Spojených národov, hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládne organizácie) a na príslušných medzinárodných fórach. Úmerne týmto záväzkom sa objavujú veľké očakávania, že EÚ ako celok, ako aj jednotliví darcovia z EÚ, budú konať s plným nasadením, aby tieto záväzky zúročili v podobe konzistentnej praxe v záujme humanitárnej reakcie priamo v teréne – a to vrátane podporovania súdržnosti s humanitárnymi zásadami vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ.

Základným aspektom humanitárnej pomoci EÚ sú pevné a koordinované partnerstvá . Európska únia výrazne podporuje pluralitu partnerov zapojených do poskytovania humanitárnej pomoci a zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce týchto partnerov v teréne, aby sa predišlo prekrývaniu činností a aby sa zabezpečilo primerané zabezpečovanie humanitárnych potrieb. V konečnom dôsledku, podporenie účastníckych prístupov v rámci pripravenosti na katastrofy a reakcie na tieto katastrofy v podobe humanitárnej pomoci takisto zohráva významnú úlohu a môže prispieť k zvýšeniu zodpovednosti na miestnej úrovni, k posilneniu miestnych kapacít a k zvýšeniu účinnosti a primeranosti reakcie na humanitárne krízy.

PRIESTOR PRE ďALšIE OPATRENIA

Priebežné hodnotenie poukazuje na to, že pri uplatňovaní konsenzu a jeho akčného plánu bolo vyvinuté značné úsilie. Napriek tomu tu však zostáva priestor pre upevnenie spoločného úsilia EÚ a posilnenie záväzkov jednotlivých darcov týkajúcich sa niektorých najdôležitejších výziev v záujme zabezpečenia najlepšej možnej medzinárodnej odpovede na humanitárne katastrofy. Patria k nim:

- stratégie pre obhajovanie myšlienky humanitárnej pomoci a zväčšenie dosahu tejto pomoci; a ďalšie úsilie na podporu činnosti poverených organizácií v záujme dosiahnutia súladu s medzinárodným humanitárnym právom, a to aj v súvislosti s ozbrojenými neštátnymi subjektmi;[10]

- celkový dostatok finančných prostriedkov a účinnejšie plánovanie v záujme ich udržania v primeranej výške, a to najmä v dlhotrvajúcich krízových situáciách, a na zabezpečenie adekvátnej pozornosti „zabudnutým krízam“;

- jasnosť globálnych potrieb a opatrení na podporu najúčinnejšieho využívania zdrojov;

- posilnenie kapacít na kritických miestach na celosvetovej úrovni – a to aj pre spoločné humanitárne služby, ako sú koordinačné zdroje, logistika a bezpečnosť humanitárnych pracovníkov; ako aj

- pevnejšie odhodlanie zamerané na presadzovanie úlohy miestnych aktérov.

Zásadný význam má aj dosiahnutie ďalšieho praktického pokroku vo veci znižovania rizika vzniku katastrof a uplatňovania environmentálneho hľadiska, ako aj vo veci spolupráce s aktérmi v oblasti rozvoja v prechodných situáciách a v obdobiach akútnej aj chronickej zraniteľnosti. Predovšetkým v situáciách zraniteľnosti, keď humanitárne operácie a intervencie v oblasti rozvoja môžu koexistovať alebo nadväzovať jedna na druhú, je veľmi dôležitá komplementarita, synergia a správne načasovanie jednotlivých intervencií (sektorovej, miestnej, regionálnej a národnej) pre dosiahnutie trvalého účinku pri sledovaní konečného cieľa, ktorým je dosiahnutie sebestačnosti ľudí postihnutých krízou.

Nutnosť podpory flexibility reakcie v rôznorodých krízových situáciách prostredníctvom rozličných partnerov a spôsobov financovania je široko uznávaná Európskou úniou ako celkom, a to isté platí aj pokiaľ ide o nutnosť zabezpečiť zodpovednosť a upriamenie sa na výsledky, predovšetkým prostredníctvom riadneho finančného hospodárenia a informovania verejnosti. Európska únia ako celok prispieva výrazným podielom k spoločnému financovaniu riadenému OSN a k základnému financovaniu medzinárodných organizácií, a ako taká nesie zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa tieto finančné prostriedky prideľovali na základe transparentných kritérií, a aby sa využívali účinne v súlade so „Zásadami partnerstva“[11]. Niektoré členské štáty a humanitárni partneri poukázali aj na potenciál vyvíjať činnosť na úrovni EÚ vo veci možnej harmonizácie požiadaviek partnerstva a zodpovednosti.

VÝZVY SÚVISIACE S REALIZÁCIOU

Akčný plán vytvorila v roku 2008 Európska komisia v úzkej spolupráci s radom zainteresovaných subjektov, najmä s členskými štátmi EÚ, ktoré sa zaviazali, že budú tento plán realizovať. Plán bol zostavený zo šiestich oblastí činnosti, aby sa dosiahli jasné výsledky jednotlivých opatrení.

Počas zabezpečovania konzistentnej realizácie Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci a proaktívneho vykonávania akčného plánu sa v priebehu prvých troch rokov objavil rad systémových a konštrukčných problémov, ktoré by sa pri ďalšej realizácii mali vziať do úvahy.

Ambície a škála činností: pokrytá je široká škála činností, ktoré majú premenlivý charakter; ide o zmes jednorazových opatrení a pokračujúcich činností, ktoré sa zameriavajú na postupné posilnenie reakcie EÚ na humanitárne krízy. Táto škála a variabilita činností znamená, že počas krátkeho obdobia bol naraz stanovený veľký počet priorít. V priebehu prehodnocovacieho procesu sa dospelo k názoru, že prospešnejšie by bolo výraznejšie uprednostňovanie vecí prvoradého významu, v rámci čoho by sa dôraz kládol na rad strategických výziev. Na druhej strane však treba konštatovať, že jednotlivé zainteresované strany sú horlivými zástancami svojich konkrétnych priorít. Treba dosiahnuť rovnováhu medzi strategickými cieľmi, ktoré zlepšia celkovú účinnosť humanitárnej pomoci, a presadzovaním konkrétnych praktických opatrení, ktoré umožnia kolektívnemu úsiliu napredovať v určitých oblastiach humanitárnej pomoci.

Kapacity darcov a vedúce postavenie: kapacity a zdroje darcu (vrátane personálu a odborných znalostí v humanitárnej oblasti)[12] sú v rámci EÚ aj naďalej pomerne obmedzené a spolu s rozpočtami vyčlenenými na pomoc sa ocitajú pod narastajúcim tlakom. Humanitárne potreby pritom narastajú. Čoraz viac dôležité je preto, aby darcovia z EÚ úzko spolupracovali a aby sa zabezpečila väčšia koordinácia úsilia jednotlivých aktérov. Škála príspevkov na humanitárnu pomoc aj operatívnych odborných znalostí sa v rámci jednotlivých darcov z EÚ výrazne rôzni. Darcovia z EÚ z členských štátov s dlhou tradíciou poskytovania bilaterálnej pomoci majú aj naďalej značný záujem o zabezpečenie výrazného bilaterálneho zastúpenia v medzinárodnom humanitárnom systéme, ktoré EÚ ako celok jednoznačne podporuje. Európska únia by bez väčšej deľby zodpovednosti, spoločného využívania informácií a odborných poznatkov a prehľadnejšieho rozdelenia úloh rýchlo narazila na medze svojich možností, pokiaľ ide o schopnosť zachovať si vedúce postavenie v rámci spoločného príspevku k zlepšeniu celkovej reakcie na humanitárne krízy.

Zabezpečenie konzistentnosti a aktívneho zapojenia: hoci konsenzus stanovuje jasný rámec pre činnosť na úrovni EÚ, miera, do akej bol výslovne uznaný a začlenený do existujúcej praxe v oblasti darcovstva v EÚ, a do rozvoja politík na úrovni jednotlivých členských štátov, sa výrazne líši[13]. Humanitárne partnerské organizácie počas prehodnocovania uviedli, že existuje priestor pre väčšie aktívne zapojenie na národnej úrovni, pokiaľ ide o šírenie idey poskytovania humanitárnej pomoci a o dialóg s zainteresovanými subjektmi o tom, ako sa konsenzus uplatňuje, a to jasným prepojením na ostatných aktérov a na ostatné politické oblasti (predovšetkým rozvojovú spoluprácu, vonkajšie vzťahy, obranu a bezpečnosť), aby sa zabezpečilo, že jednotlivé vlády humanitárnu politiku správne chápu a presadzujú.

Proces monitorovania: majúc na pamäti otázku kapacít, na začiatku nebolo stanovené monitorovanie pokroku dosiahnutého pri realizácii akčného plánu v rámci celej EÚ, hoci Európska komisia každý rok predložila celkový prehľad činnosti vychádzajúci z celkového zaznamenávania pokroku v EÚ, ktorý bol následne prediskutovaný v Rade. Priebežné hodnotenie poukázalo na to, že pravidelnejšiemu monitorovaniu celkového pokroku dosiahnutého pri realizácii akčného plánu na úrovni celej EÚ by prospelo stanovenie pravidelného procesu, na základe ktorého by sa ľahšie zaregistrovali informácie o prínosných príspevkoch zo strany jednotlivých darcov z EÚ. Náročnejšie je však hodnotenie dosahu spoločne vyvíjaných činností na dosiahnutie zlepšenia v oblasti príkladného darcovstva v EÚ a na podporenie širšie poňatého humanitárneho systému. V súčasnosti sa takého hodnotenie čiastočne robí prostredníctvom zrozumiteľných oznámení o výsledkoch a o výstupoch predkladaných za jednotlivé činnosti a za jednotlivé oblasti činností. Hodnotenie vplyvu je oblasťou, ktorej by sa mala venovať väčšia pozornosť pri stanovovaní plánu, ktorý bude v budúcnosti nasledovať po terajšom päťročnom akčnom pláne.

ZVÝšENIE ÚčINNOSTI A EFEKTÍVNOSTI HUMANITÁRNEJ POMOCI POSKYTOVANEJ EURÓPSKOU ÚNIOU

Konsenzus predstavuje komplexný, na budúcnosť zameraný politický rámec, ktorý zhrňuje rázny súbor záväzkov EÚ, ktoré sú zamerané na zabezpečenie primeranej, principiálnej a účinnej humanitárnej pomoci.

Pretavenie týchto záväzkov do konzistentnej operatívnej reakcie v situáciách humanitárnych kríz, a to opakovane a často za okolností mimoriadne ťažkých, si vyžaduje pevnú politickú vôľu, spoločnú zodpovednosť a lepšie pochopenie humanitárnych zásad a postupov zo strany jednotlivých vlád.

Solídna realizácia konsenzu zo strany 27 členských štátov EÚ a Európskej komisie má zásadný význam pre i) väčšiu účinnosť pomoci , vrátane presadzovania a plodnej výmeny najlepších postupov; ii) pre zabezpečenie koherentnosti a konzistentnosti humanitárnej pomoci a jej prepojenia s ostatnými politikami; a iii) pre využitie plného potenciálu vedúceho postavenia EÚ v tejto oblasti na podporu silného medzinárodného humanitárneho systému.

Ďalšia realizácia Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci si preto vyžaduje:

- zdieľanie zodpovednosti v záujme zaručenia úspechu: to znamená, že všetky členské štáty EÚ by mali opätovne potvrdiť svoj záväzok spolupracovať v zmysle konsenzu a šíriť informovanosť o konsenze v rámci všetkých štátnych zložiek na národnej úrovni;

- rozdelenie úloh: vzhľadom na rozdielne kapacity a tradície v členských štátoch EÚ a na obmedzené ľudské zdroje venované poskytovaniu humanitárnej pomoci v darcovských organizáciách, je potrebné orientovať sa na jednoznačnejšie rozdelenie riadiacich právomocí a lepšie zadávanie úloh;

- sústredenie sa na priority: vrátane ďalšieho rozvoja spoločnej činnosti EÚ v niektorých kľúčových oblastiach;

- pravidelné monitorovanie realizácie záväzkov stanovených v konsenze;

- proaktívna strategická výmena informácií, dialóg a zdieľanie poznatkov medzi darcami a partnermi z EÚ na zabezpečenie priameho prepojenia príkladného darcovstva s operatívnou praxou;

Konkrétne oblasti, do ktorých by malo byť prioritne nasmerované ďalšie spoločné úsilie:

- výraznejšia obhajoba nevyhnutnosti ochrany humanitárneho priestoru, vrátane presadzovania medzinárodného humanitárneho práva (tak vo všeobecnosti, ako aj v jednotlivých prípadoch);

- spolupráca s rozmanitou škálou aktérov (vrátane aktérov z armády), darcov a krajín postihnutých krízou v záujme zabezpečenia jednoznačného pochopenia základných humanitárnych zásad a Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci;

- systém viacerých darcov na podporu jasne porovnateľnej identifikácie potrieb a na riešenie kritických nedostatkov týkajúcich sa kapacít v medzinárodnom humanitárnom systéme , a výrazné vedúce postavenie EÚ na medzinárodných fórach, ktoré bude odzrkadľovať plnú mieru príspevkov EÚ k poskytovaniu humanitárnej pomoci;

- plánovanie humanitárnych zásahov, najmä v prípade dlhotrvajúcich kríz, vrátane výmeny informácií o zámeroch poskytnúť finančné prostriedky, stratégií a viacerých spoločných misií, hodnotenia a zdieľania poznatkov , ako aj väčšou konzistenciou zaznamenávania pridelenej pomoci;

- pokračovanie činnosti v oblasti zdieľania postupov príkladného darcovstva a šírenia informácií o ňom, ako aj činnosti na podporu „ zásad partnerstva “;

- posilnenie úlohy pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA) na zabezpečenie plného rešpektovania charakteristických spôsobov a špecifických cieľov humanitárnej pomoci, ako aj na zabezpečenie úzkeho prepojenia medzi humanitárnou pomocou a ostatnými oblasťami politiky;

- spolupráca s aktérmi v oblasti rozvoja zameraná na zníženie rizika vzniku katastrof a na prechod od reakcie na núdzovú situáciu do etapy obnovy, vrátane včasného posúdenia potrieb bezprostredne po kríze.

Posilnené spoločné úsilie EÚ zamerané na realizáciu konsenzu a jeho akčného plánu prinesie väčší prínos v týchto oblastiach:

- Pochopenie základných humanitárnych princípov a špecifík, ako aj výziev poskytovania humanitárnej pomoci. Vďaka širšej škále aktérov a zložiek počnúc európskou verejnosťou, cez riadiace vojenské štruktúry, až po nových darcov a regióny a krajiny s obyvateľstvom postihnutými krízami by mohlo dôjsť k zväčšeniu dosahu humanitárnej pomoci.

- Účinnosť : zvýraznila by sa primeranosť poskytovania pomoci, pripravenosť a zohľadňovanie mimoriadnej situácie, ako aj participatívny prístup, ktorý plne zohľadňuje prvú líniu reakcie na núdzovú situáciu na miestnej úrovni. Účinnosť predpokladá výrazné zasadzovanie sa o znižovanie rizika vzniku katastrof a o vysporiadanie sa s prechodnými situáciami.

- Efektívnosť : zakladala by sa na rozmanitosti darcov a na príslušných oblastiach odborných znalostí, čo zabezpečí poskytnutie najlepšej možnej pomoci. Lepšia identifikácia potrieb a nedostatkov a väčší podiel spoločného plánovania. Efektívnosť by mala umožniť minimalizovať náklady na transakcie a posilniť podporu poskytovanú spoločným službám.

- Koherentnosť : zabezpečilo by sa, že vonkajšia činnosť EÚ ako celok bude zaručovať zásadovú humanitárnu reakciu a podporovať zachovanie „humanitárneho priestoru“ potrebného na zásahy v prípade zložitých núdzových situácií. Zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa vytvára ďalšia príležitosť na konštituovanie „Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci“ ako humanitárneho acquis EÚ.

NAVRHOVANÉ NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Komisia navrhuje:

1. v súčinnosti s členskými štátmi EÚ určiť dobrovoľných koordinátorov (volunteer facilitators) a tímy predstaviteľov členských štátov EÚ, ktorí sa zaviažu vyvíjať spoločnú činnosť v zmysle akčného plánu na vykonávanie konsenzu, vrátane diskusií o špecifických ďalších prioritách uvedených v tomto oznámení a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie;

2. spolu s členskými štátmi EÚ a s Európskym parlamentom definovať špecifickú stratégiu zväčšovania dosahu a šírenia informácií o európskom prístupe k humanitárnej pomoci, vrátane spoločných správ;

3. spolu s Radou a Európskym parlamentom preskúmať realizovateľnosť stanovovania indikatívnych dlhodobých úloh (humanitárnych cieľov EÚ);

4. za pomoci pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc uskutočniť ročné monitorovanie pokroku dosiahnutého pri realizácii konsenzu na úrovni celej EÚ aj na úrovni členských štátov;

5. obnoviť úsilie v rámci EÚ zamerané na koordináciu programovania v záujme zabezpečenia hladkého prechodu od bezprostrednej urgentnej pomoci k poskytovaniu dlhodobej rozvojovej pomoci;

6. komplexne vyhodnotiť dosah európskeho konsenzu na konci päťročného obdobia terajšieho akčného plánu na vykonávanie konsenzu (ktoré uplynie v roku 2013);

7. revidovať nariadenie o humanitárnej pomoci na zabezpečenie jeho zosúladenia s politickými záväzkami a na umožnenie maximálnej efektívnosti v záujme podpory rýchlej, primeranej reakcie na humanitárne krízy vedenej Európskou úniou;

Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby preskúmali tieto odporúčania na posilnenie realizácie akčného plánu EÚ a aby vzali na vedomie celkový pokrok, ktorý je predmetom sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie.

***

[1] Úradný vestník C 25/1, 30.1.2008.

[2] Oddelenie sledovania finančných tokov OSN.

[3] Pozri oddiel 3.6.

[4] KOM(2010) 600, 26.10.2010.

[5] SEK (2008)1991, 29.5.2008.

[6] Článok 214 ZFEÚ.

[7] Rada Európskej únie, 8367/08, 28. apríl 2008.

[8] ES: Osobitný prieskum Eurobarometra č. 343 „Humanitárna pomoc“, júl 2010.

[9] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – „Humanitárna potravinovaná pomoc“ SEK (2010) 374 z 31.3.2010 a závery Rady o humanitárnej potravinovej pomoci 9654/10 z 10.5.2010.

[10] Správa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o ochrane civilného obyvateľstva, S/2009/277, 29. mája 2009.

[11] „Zásady partnerstva – záväzné vyhlásenie“ Svetovej humanitárnej platformy, 12. júl 2007. Zásady partnerstva medzi OSN a ostatnými humanitárnymi organizáciami, ktoré nie sú členmi OSN, združenými v rámci Svetovej humanitárnej platformy: rovnosť, transparentnosť, prístup orientovaný na dosiahnutie výsledkov, zodpovednosť a komplementarita.

[12] M. Spaak, R. Otto: Revidovaná záverečná správa „Štúdia o mapovaní koordinácie darcov (humanitárnej pomoci) v teréne“, ktorú zadalo GR ECHO v mene Iniciatívy za príkladné humanitárne darcovstvo (Good Humanitarian Donorship Initiative), 2. júla 2009.

[13] Na základe revidovaného rámca pre partnerské hodnotenie bolo od roku 2009 požiadaných 16 darcov z EÚ, ktorí sú členmi OECD-DAC, aby vysvetlili, ako sa do ich politických rámcov premietli strategické orientácie uvedené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.