EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010DC0620

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Šiesta správa o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity

/* KOM/2010/0620 v konečnom znení */

52010DC0620

/* KOM/2010/0620 v konečnom znení */ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Šiesta správa o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity


[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 5.11.2010

KOM(2010) 620 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Šiesta správa o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity

OBSAH

1. Úvod 3

2. Výsledky dosiahnuté od piatej správy Komisie o reciprocite 3

2.1. Austrália 3

2.2. Brazília 5

2.3. Brunejsko-darussalamský štát 6

2.4. Kanada 6

2.5. Japonsko 9

2.6. Spojené štáty americké (USA) 9

3. Záver 12

ÚVOD

Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov (príloha I k nariadeniu, ďalej len „negatívny zoznam“), a tých krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (príloha II k nariadeniu, ďalej len „pozitívny zoznam“)[1], je základným nástrojom našej spoločnej vízovej politiky, ktorý poskytuje mechanizmus reciprocity pre prípady, keď tretia krajina uvedená na pozitívnom zozname zachováva alebo zavádza vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov[2].

Z prvých štyroch správ[3] vyplynulo, že dochádza k postupnému pokroku v riešení problému neuplatňovania reciprocity. Z piatej správy o vízovej reciprocite[4] z 19. októbra 2009 vyplynulo, že len päť tretích krajín z pozitívneho zoznamu naďalej vyžaduje víza od občanov jedného alebo viacerých členských štátov.

Komisia v ten istý deň prijala ad hoc správu o opätovnom zavedení vízovej povinnosti Kanadou voči občanom Českej republiky[5]. Po prvýkrát od zavedenia nového mechanizmu reciprocity v roku 2005 tretia krajina uvedená na pozitívnom zozname opätovne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov členského štátu. Komisia dospela k záveru, že pokiaľ Kanada nepodnikne kroky vedúce k uľahčeniu úradných úkonov pre českých občanov, ktorí si želajú navštíviť Kanadu, a nevymedzí spôsob obnovenia bezvízového režimu pre týchto občanov do konca roku 2009, Komisia odporučí zaviesť alebo opätovne zaviesť vízovú povinnosť voči určitým kategóriám kanadských občanov.

Obe správy boli 23. októbra 2009 predložené Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci. Rada požiadala Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí dosiahnuť úplnú reciprocitu v prípade tretích krajín, ktoré v rozpore so zásadou reciprocity majú naďalej zavedenú vízovú povinnosť, vrátane predovšetkým obnovenia bezvízového režimu pre občanov Českej republiky vo vzťahu ku Kanade.

V tejto šiestej správe o vízovej reciprocite sa hodnotia výsledky úsilia od 19. októbra 2009.

VÝSLEDKY DOSIAHNUTÉ OD PIATEJ SPRÁVY KOMISIE O RECIPROCITE

Austrália

Súčasná situácia

Od 27. októbra 2008 sú občania všetkých členských štátov a krajín pridružených k Schengenskej dohode oprávnení používať systém eVisitor bez ohľadu na ich predchádzajúci status (t. j. ETA alebo eVisa)[6]. „eVisitor“ je povolenie navštíviť Austráliu na turistické alebo obchodné účely na maximálnu dobu tri mesiace na vstup. Povolenie eVisitor je platné dvanásť mesiacov odo dňa jeho vydania.

Spracovanie žiadostí o vydanie povolenia eVisitor

Od zavedenia systému eVisitor Austrália poskytuje Komisii pravidelné správy o štatistike žiadostí o vydanie povolenia eVisitor vzťahujúcej sa na všetky členské štáty. Tretiu správu vzťahujúcu sa na obdobie od 1. júla 2009 do 31. októbra 2009 poskytla 18. januára 2010. Počas tohto obdobia bolo vydaných 132 036 povolení eVisitor, z ktorých 88,54 % bolo udelených automaticky. Okrem občanov Rumunska (28,99 %), Bulharska (40,95 %) a Slovenska (69,92 %) bol podiel automatických udelení nad 82 %, pričom najvyšší podiel 95,59 % mali občania Grécka. Na základe vyjadrených obáv týkajúcich sa bezúhonnosti žiadateľov z niektorých členských štátov Austrália rozhodla, že sa väčší počet ich žiadostí bude spracúvať manuálne a dôkladnejšie skúmať. Zamietnutých bolo 745 žiadostí, z čoho 263 bolo od rumunských občanov. Okrem toho zo štatistiky vyplýva, že priemerná modifikovaná miera nevrátenia (Modified Non-Return Rate – MNRR[7]) bola 0,71 %, pričom najvyššia miera 5,63 % bola v prípade Lotyšska.

Okrem toho bol poskytnutý prehľad prvého úplného roku fungovania systému eVisitor (27. október 2008 – 31. október 2009). Počas tohto roku bolo podaných 358 273 žiadostí o vízum, z ktorých 86,94 % bolo udelených automaticky. Oznámených bolo 1 863 zamietnutí, z čoho 761 pre rumunských občanov. Priemerná miera MNRR bola 0,59 %, pričom najvyššiu miera 4,83 % bola v prípade Rumunska. Austrália uviedla, že aj keď sa počas prvého roka neobjavili žiadne ďalšie obavy týkajúce sa bezúhonnosti žiadateľov, žiadosti bulharských a rumunských občanov je potrebné ďalej monitorovať.

Štvrtá správa bola poskytnutá Komisii 4. apríla 2010 a vzťahovala sa na obdobie od 1. júla 2009 do 31. januára 2010. Počas tohto obdobia bolo udelených 255 178 povolení eVisitor, z ktorých 87,69 % bolo udelených automaticky. V prípade Rumunska (25,63 %) a Bulharska (36,61 %) bola miera automatických udelení najnižšia. Rumunsko malo najvyššiu mieru MNRR 6,23 % a Bulharsko 3,72 %, zatiaľ čo priemer bol 0,75 %.

Austrália poskytla 10. júna 2010 piatu správu vzťahujúcu sa na obdobie od 1. júla 2009 do 30. apríla 2010 a na obdobie od 1. júla 2008 do 30. apríla 2009. Z porovnania týchto dvoch období vyplýva, že miera automatických udelení sa zvýšila z 85,32 % na 87,09 %. Miera automatických udelení pre bulharských žiadateľov sa však výrazne znížila z 87,30 % na 35,38 %, rovnako ako aj pre rumunských žiadateľov zo 78,57 % na 27,94 %. Odráža to skutočnosť, že na základe vyjadrených obáv týkajúcich sa bezúhonnosti žiadateľov Austrália spracúva väčší počet ich žiadostí manuálne. Okrem toho Austrália uviedla, že žiadosti lotyšských občanov tiež začínajú vzbudzovať obavy týkajúce sa bezúhonnosti.

Hodnotenie, či systém eVisitor je rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum, sa práve finalizuje a bude čoskoro predložené v samostatnom dokumente.

Hodnotenie

V zásade sa v rámci systému eVisitor zaobchádza rovnako s občanmi všetkých členských štátov a krajín pridružených k Schengenskej dohode. Okrem toho priemerný percentuálny podiel automatických udelení zostáva veľmi vysoký. Zo správ však vyplýva, že na základe obáv Austrálie týkajúcich sa bezúhonnosti žiadateľov sa žiadosti občanov niektorých členských štátov spracúvajú zväčša manuálne, čo umožňuje ďalšie skúmanie. Komisia bude preto naďalej pozorne monitorovať spracovávanie žiadostí v rámci systému eVisitor.

Brazília

Súčasná situácia

Od občanov štyroch členských štátov, a to Cypru, Estónska, Lotyšska a Malty, sa stále požadujú víza na vstup do Brazílie.

Opatrenia prijaté na dosiahnutie reciprocity

Na poslednom kole rokovaní, ktoré sa uskutočnili v Brazílii od 29. septembra do 1. októbra 2009, sa finalizovalo znenie dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov a na základe toho sa rokovania uzavreli. Rokovania o dohode o o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov boli ukončené 19. novembra 2009.

Zostávajúca otvorená otázka jednostranného vyhlásenia Európskej únie, ktorá sa má oznámiť Brazílii na účely ochrany existujúcich dvojstranných dohôd (ktorými sa ustanovuje bezvízový styk pre kategórie cestujúcich, na ktorých sa nevzťahuje dohoda medzi EÚ a Brazíliou), sa riešila výmenou listov medzi Komisiou a Brazíliou od februára do apríla 2010. Európska komisia vo svojom liste vysvetľuje, že Európska únia môže dohodu pre držiteľov bežných cestovných pasov pozastaviť, ak by Brazília začala vypovedávať existujúce dvojstranné dohody. Brazília vo svojej odpovedi uviedla, že vzala na vedomie vyhlásenie EÚ a opätovne potvrdila svoj úmysel znovu prerokovať na individuálnom základe niektoré dvojstranné dohody v spolupráci s druhou zmluvnou stranou.

Obidve dohody boli 28. apríla 2010 oficiálne parafované.

Komisia prijala 6. augusta 2010 návrh rozhodnutí o podpísaní a uzatvorení dvoch dohôd o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch medzi EÚ a Brazíliou. Rozhodnutie o podpísaní bolo prijaté na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v dňoch 7. – 8. októbra 2010, na základe čoho EÚ môže oficiálne podpísať dohody s Brazíliou.

Hodnotenie

Komisia víta parafovanie príslušných dohôd o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov a pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov. Komisia dúfa, že obe strany budú môcť čo najskôr ratifikovať obe dohody na základe svojich vnútorných postupov, aby sa zabezpečilo, že občania všetkých členských štátov budú môcť cestovať do Brazílie bez víz.

Brunejsko-darussalamský štát

Súčasná situácia

Občania všetkých členských štátov sú oslobodení od vízovej povinnosti pri pobyte do 30 dní. Tento bezvízový pobyt sa môže predĺžiť na mieste o dve 30-dňové obdobia až na celkový 90-dňový pobyt v rámci bezvízového styku. Občania USA však majú okamžitý preferenčný 90-dňový bezvízový pobyt, ak sú držiteľmi bežných strojovo snímateľných cestovných pasov.

Opatrenia prijaté na dosiahnutie reciprocity

Komisia uskutočnila ďalšie konzultácie na technickej úrovni s misiou Brunejsko-darussalamského štátu pri Európskej únii s cieľom prerokovať možnosti zrušenia vízovej povinnosti na pobyty do 90 dní pre občanov EÚ. Prebiehajú interné rozhovory medzi ministerstvami Brunejsko-darussalamského štátu o možnostiach predĺženia pobytu v rámci bezvízového styku na 90 dní. Orgány Brunejsko-darussalamského štátu však vyžadujú oficiálnu žiadosť zo strany EÚ na predĺženie pobytu v rámci bezvízového styku na 90 dní. Komisia 24. júna 2010 oficiálne požiadala orgány Brunejsko-darussalamského štátu o udelenie povolenia pre občanov EÚ na 90-dňový pobyt v rámci bezvízového styku.

Hodnotenie

Komisia stanoví ďalšie kroky po získaní reakcie zo strany Brunejsko-darussalamského štátu na jej oficiálnu žiadosť.

Kanada

Súčasná situácia

Vízová povinnosť sa zachovala pre občanov Bulharska, Českej republiky a Rumunska.

Aktuálny stav, pokiaľ ide o Českú republiku

Po opätovnom zavedení vízovej povinnosti 14. júla 2009 zo strany Kanady voči občanom Českej republiky Komisia prijala 19. októbra 2009 ad hoc správu o tomto opätovnom zavedení. Komisia uviedla dve podmienky, ktoré Kanada mala splniť uspokojivým spôsobom do konca roku 2009: opätovne zriadiť úrad na vydávanie víz v Českej republike a vymedziť spôsob obnovenia bezvízového režimu pre občanov Českej republiky. Ak by Kanada tieto podmienky nesplnila, Komisia by odporučila zavedenie alebo opätovné zavedenie vízovej povinnosti voči určitým kategóriám kanadských občanov.

Listom z 10. decembra 2009 Kanada informovala Komisiu, že od 21. decembra 2009 budú môcť žiadatelia o víza z Českej republiky predkladať svoje žiadosti, hovoriť s pracovníkom vízového úradu a vyzdvihnúť si svoje víza na veľvyslanectve Kanady v Prahe. Na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 25. februára 2010 Komisia uviedla, že otvorením vízového úradu v Prahe od 21. decembra 2009 bola splnená prvá z dvoch podmienok stanovených v ad hoc správe.

Druhé zasadnutie pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky sa uskutočnilo 15. marca 2010 v Prahe a zúčastnila sa na ňom aj Komisia. Zasadnutie umožnilo podrobné rozhovory o možnom obsahu opatrení, ktoré by mohli viesť k tomu, aby Kanada v budúcnosti rozhodla o zrušení vízovej povinnosti pre občanov Českej republiky. Na základe týchto rozhovorov Komisia navrhla prehľad opatrení, pozostávajúci z dvoch častí: po prvé, opatrenia, v prípade ktorých sa už začal proces a ktoré by z dlhodobého hľadiska zabránili vzniku podobnej situácie ako tá, ktorá viedla Kanadu k opätovnému zavedeniu vízovej povinnosti pre Českú republiku; po druhé, opatrenia, ktoré by Kanade umožnili rozhodnúť o zrušení vízovej povinnosti pred úplnou realizáciou prvých opatrení. Kanada aj Česká republika sa dohodli na tomto prehľade opatrení.

Kanadská vláda predložila 30. marca 2010 do parlamentu reformovaný azylový zákon [Balanced Refugee Reform Act (zákon C-11)]. Návrh zákona obsahuje zmeny v Rade pre prisťahovalectvo a utečenectvo (IRB), orgánu, ktorý určuje, ktoré sú bezpečné krajiny pôvodu, obsahuje obmedzenia týkajúce hodnotenie rizík pred odsunom a iné postupy po žiadosti a včasný odsun neúspešných žiadateľov o azyl. Viedlo by to k rýchlejším rozhodnutiam, poskytnutiu ochrany pre osoby, ktoré ju potrebujú a rýchlejšie odsuny zamietnutých žiadateľov. Po schválení dolnou snemovňou a senátom návrh zákona získal 29. júna 2010 kráľovský súhlas generálneho guvernéra. Kráľovský súhlas je doba implementácie zákona, počas ktorej sa budú musieť vypracovať ďalšie nariadenia a operačné smernice a prijať a vyškoliť ďalší zamestnanci. Tretie zasadnutie pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky sa uskutočnilo 14. mája 2010 v Ottawe a zúčastnila sa na ňom aj Komisia. Ako základ diskusie sa použil prehľad opatrení schválený po zasadnutí v Prahe. Diskutovalo sa o každom bode prehľadu a pre každý bod sa stanovili kroky a lehoty. Dosiahla sa dohoda o dokumente, ktorý pripravila Česká republika: „Opatrenia týkajúce sa vízového režimu medzi Českou republikou a Kanadou (dohodnuté na zasadnutí pracovnej skupiny expertov v Ottawe 14. mája 2010)“.

Štvrté zasadnutie pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky sa uskutočnilo 20. septembra 2010 v Prahe a opäť sa na ňom zúčastnila aj Komisia. Skontroloval sa pokrok vo vykonávaní opatrení dohodnutých v dokumente „Opatrenia týkajúce sa vízového režimu medzi Českou republikou a Kanadou“. Dohodlo sa, že Kanada uskutoční odbornú misiu do Českej republiky na získanie informácií v rámci revízie svojej vízovej politiky v novembri alebo začiatkom decembra 2010. Kanada informovala, že by sa mali prijať vykonávacie predpisy pre reformovaný azylový zákon a zákon by mal nadobudnúť účinnosť pred koncom roka 2011.

Aktuálny stav, pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko

Otázka bezvízového režimu pre cesty do Kanady pre všetkých občanov EÚ bola predložená pri viacerých príležitostiach, najmä na samite EÚ – Kanada 5. mája 2010, kde Európska únia intenzívne presadzovala spoločný cieľ bezvízového režimu pre cesty do Kanady pre všetkých občanov EÚ. Kanada opätovne potvrdila svoj záväzok čo najskôr vyriešiť zostávajúce prekážky na dosiahnutie tohto spoločného cieľa.

Kanadskí úradníci po vykonaní technických návštev Rumunska a Bulharska v apríli 2008 predložili v marci 2009 Bulharsku a Rumunsku základné zistenia svojich prieskumov. Obidva členské štáty poskytli aktualizované informácie týkajúce sa zistení prieskumu. Kanada informovala obidva členské štáty o svojich obavách, vyjadrila však aj svoj zámer naďalej spolupracovať a uviedla, že by ocenila predloženie aktualizovaných informácií o oblastiach vyvolávajúcich obavy.

Od poslednej správy sa kanadskí úradníci niekoľkokrát stretli s úradníkmi rumunského veľvyslanectva v Ottawe, aby prediskutovali záležitosti týkajúce sa víz a migrácie. Kanada oznámila rumunským orgánom, že v súčasnosti neplánuje zrušiť vízovú povinnosť. Okrem toho Kanada oznámila obom členským štátom, že naďalej monitoruje situáciu v krajinách a pokrok Rumunska a Bulharska pri plnení kanadských kritérií na zrušenie vízovej povinnosti.

Hodnotenie

Pokiaľ ide o situáciu s Českou republikou, Komisia stanovila dve podmienky, ktoré má Kanada splniť. Prvá podmienka bola splnená otvorením vízového úradu v Prahe od 21. decembra 2010.

Pokiaľ ide o druhú podmienku týkajúcu sa opatrení na obnovenie bezvízového režimu pre štátnych príslušníkov Českej republiky, je Komisia názoru, že táto podmienka je v súčasnosti tiež splnená. Po treťom zasadnutí pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky sa tieto dve krajiny dohodli na dokumente, ktorý pripravila Česká republika. Hoci tento dokument má názov „Opatrenia týkajúce sa vízového režimu medzi Českou republikou a Kanadou“ (ako sa dohodlo na zasadnutí uvedenej pracovnej skupiny v Ottawe 14. mája 2010), Komisia konštatuje, že tento dokument predstavuje „opatrenia“ a tým je splnená druhá podmienka. Komisia sa preto domnieva, že Kanada splnila obe podmienky stanovené v ad hoc správe.

Na štvrtom zasadnutí pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky 20. septembra 2010 v Prahe sa dosiahol ďalší pokrok pri plnení opatrení. Dohodlo sa, že Kanada uskutoční odbornú misiu do Českej republiky na získanie informácií v rámci revízie svojej vízovej politiky pred koncom roka 2010, čím by sa otvorili konkrétne vyhliadky na rozhodnutie Kanady vrátiť sa k bezvízovému styku v prípade občanov Českej republiky. V tomto štádiu preto Komisia usudzuje, že nie je potrebné odporučiť žiadne odvetné opatrenia voči Kanade. Komisia však úzko monitoruje pokrok pri plnení opatrení, najmä rýchle a primerané následné opatrenia Kanady na základe jej misie v Českej republiky na získanie informácií, ktorá sa uskutoční pred koncom roka 2010. Okrem toho Komisia konštatuje, že v prípade opätovného zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Českej republiky by sa nemalo čakať na realizáciu reformy azylovej politiky v Kanade. Česká republika, Kanada a Komisia sa dohodli v zápisnici z druhého zasadnutia pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky, ktoré sa konalo 15. marca 2010, „že zrušenie vízovej povinnosti by nemalo byť podmienené prijatím nových kanadských azylových právnych predpisov, ktoré sa nemôžu vykonávať pred rokom 2013; zavedenie iných opatrení Kanade umožní rozhodnúť o zrušení vízovej povinnosti pred dátumom zavedenia týchto nových kanadských azylových právnych predpisov“ a bolo potvrdené Kanadou na štvrtom zasadnutí pracovnej skupiny expertov Kanady a Českej republiky, ktoré sa konalo 20. septembra 2010.

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, Komisia si je vedomá, že obe krajiny zatiaľ nespĺňajú všetky kritériá na zrušenie vízovej povinnosti, ktoré stanovila Kanada. Komisia však bude pozorne monitorovať situáciu a pokračovať v rozhovoroch s Kanadou s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov Bulharska a Rumunska.

Japonsko

Súčasná situácia

Všetky členské štáty majú bezvízový režim s Japonskom. Bezvízový režim pre občanov Rumunska však bol poskytnutý len dočasne od 1. septembra 2009 do 31. decembra 2011.

Dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti pre rumunských občanov

Japonsko uviedlo, že posúdi dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti pre občanov Rumunska po roku od nadobudnutia jeho účinnosti. Imigračný úrad Ministerstva spravodlivosti Japonska bude od septembra do decembra 2010 zhromažďovať a analyzovať príslušné informácie vrátane miery prekročení dĺžky povoleného pobytu.

Atašé vyslaný z Ministerstva správy a vnútra Rumunska na veľvyslanectvo Rumunska v Japonsku, čo bolo jednou z podmienok na dočasné zrušenie vízovej povinnosti, nadviazal úzku spoluprácu s japonským imigračným úradom.

Hodnotenie

Komisia bude očakávať hodnotenie prvého roka dočasného oslobodenia od vízovej povinnosti pre občanov Rumunska zo strany japonského imigračného úradu a dúfa, že toto hodnotenie povedie k tomu, že Japonsko zmení dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti na trvalé.

Spojené štáty americké (USA)

Súčasná situácia

Vízová povinnosť sa zachovala v prípade štátnych príslušníkov Bulharska, Cypru, Poľska a Rumunska.

Grécko sa 5. apríla 2010 pripojilo k programu bezvízového styku (Visa Waiver Program – VWP).

Opatrenia prijaté na dosiahnutie reciprocity

Komisia pri rokovaniach s orgánmi USA na technickej a politickej úrovni opakovane upozorňovala na problém neuplatňovania zásady reciprocity, a to na stretnutí ministerskej trojky EÚ a USA pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí 28. októbra 2009, na stretnutiach pracovnej skupiny EÚ – USA 10. decembra 2009 a 10. marca 2010, na neoficiálnych stretnutiach EÚ – USA na vysokej úrovni zameraných na spravodlivosť a vnútorné veci v januári 2010 a v júli 2010 a na ministerských stretnutiach EÚ – USA pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí 8. – 9. apríla 2010. Konečné nariadenie o lekárskom vyšetrení cudzincov bolo 2. novembra 2009 uverejnené vo federálnom registri USA zv. 74, č. 210 a nadobudlo účinnosť 4. januára 2010. V tomto nariadení bola choroba HIV/AIDS vypustená zo zoznamu prenosných chorôb. To znamená, že osoby s HIV/AIDS sú od 4. januára 2010 oprávnené cestovať v rámci programu VWP.

Úradu USA pre colnú správu a ochranu hraníc (U.S. Customs and Border Protection – CBP) spustil 20. januára 2010 60-dňové prechodné obdobie pre leteckých prepravcov na prispôsobenie sa posilnenému elektronického systému cestovných povolení (ESTA). Letecké spoločnosti môžu odmietnuť cestujúcim bez schváleného povolenia ESTA v rámci VWP vstup do lietadla.

Prezident Obama podpísal 4. marca 2010 zákon H.R. 1299, „United States Capitol Police Administrative Technical Corrections Act of 2009“, ktorý zahŕňa zákon o podpore cestovania z roku 2009 (Travel Promotion Act – TPA). Zákonom TPA sa mení a dopĺňa zákon o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti v tom zmysle, že najneskôr 6 mesiacov po dátume prijatia zákona TPA ministerka pre vnútornú bezpečnosť ustanoví poplatok za používanie systému ESTA a začne tento poplatok posudzovať a vyberať. Počiatočný poplatok je vo výške 10 USD za cestovné povolenie a k nemu sa pripočíta suma, ktorá zabezpečí aspoň pokrytie celkových nákladov na zabezpečenie a správu systému ESTA, stanovená ministerkou pre vnútornú bezpečnosť. Pri viacerých príležitostiach a v listoch boli vyjadrené obavy v súvislosti s poplatkom (podrobnejšie informácie o obavách vyjadrených vo viacerých demaršoch pozri v piatej správe o vízovej reciprocite)[8]. Okrem toho 23. decembra 2009 boli v spoločných listoch Európskej únie a Japonska adresovaných ministerke Clintonovej a ministerke pre vnútornú bezpečnosť Napolitanovej tieto obavy opätovne vyjadrené.

Ministerka pre vnútornú bezpečnosť Napolitanová 20. mája 2010 oznámila, že sa zrušil dokument pri príchode/odchode (formulár I-94W) pre cestujúcich v rámci programu VWP. Do konca tohto leta sa tento papierový formulár I-94W prestane používať na všetkých letiskách. To znamená, že cestujúci musia vyplniť len žiadosť v systéme ESTA na webovej stránke a už nebude potrebné vypĺňať ešte aj formulár I-94W. Úrad USA pre colnú správu a ochranu hraníc oznámil 6. augusta 2010 v súlade s časovým rámcom stanoveným zákonom TPA uverejnenie predbežného konečného nariadenia o poplatku na podporu cestovania a poplatku za používanie elektronického systému cestovných povolení (ESTA), ktorý nadobudol účinnosť 8. septembra 2010. Nariaďuje žiadateľom v rámci systému ESTA zaplatiť poplatok 14 USD, z čoho 10 USD je poplatok za cestovné povolenie stanovený v zákone TPA a poplatok 4 USD stanovila ministerka pre vnútornú bezpečnosť na zabezpečenie pokrytia celkových nákladov na poskytovanie a správu systému ESTA. Poplatok 4 USD sa účtuje všetkým žiadateľom, ktorí žiadajú o elektronické cestovné povolenie, zatiaľ čo poplatok 10 USD sa účtuje len za schválené žiadosti ESTA.

Poplatok za používanie systému ESTA sa požaduje v prípade nových registrácií od 8. septembra 2010. Ak cestujúci je už registrovaný v ESTA, v zásade nie je nutná jeho opätovná registrácia a nemusí po 8. septembri 2010 platiť tento poplatok.

Platbu je potrebné uhradiť určenými kreditnými alebo debetnými kartami. Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť skúma ďalšie prostriedky platby, ktoré by sa mohli využiť v budúcnosti.

V rovnaký deň, ako bolo vydané oznámenie USA o predbežnom konečnom nariadení o poplatku za systém ESTA, Komisia vydala verejné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že na jednej strane rozumie, že toto rozhodnutie sa prijíma v súlade s právnymi povinnosťami na základe zákona o TPA, ale na druhej strane vyjadruje veľkú ľútosť nad zavedením poplatku. Znovu potvrdila obavy, ktoré EÚ a Komisia opakovane vyjadrili, že tieto nové požiadavky, ktoré sa uplatňujú len na cestujúcich v rámci programu VWP, nie sú v súlade so záväzkom USA uľahčiť transatlantickú mobilitu a budú ďalšou záťažou pre Európanov cestujúcich do USA.

Komisia poslala USA 7. októbra 2010 písomné pripomienky k tomuto predbežnému konečnému nariadeniu v rámci postupu verejných konzultácií, ktoré ustanovili USA, pričom opäť pripomenula svoje obavy týkajúce sa vytvárania prekážok transatlantickej mobilite na základe týchto nových požiadaviek a uviedla konkrétne pripomienky k ustanoveniam tohto predbežného nariadenia, napr. k spôsobu platby a aspektom ochrany údajov.

Konečné nariadenie o systéme ESTA zatiaľ nie je uverejnené vo federálnom registri USA. Len čo bude uverejnené, Komisia vydá záverečné hodnotenie, ktoré zohľadní všetky prípadné zmeny vrátane poplatku za používanie systému ESTA.

„Dvojaký prístup“, ktorý 12. marca 2008 odsúhlasil Výbor stálych predstaviteľov (Coreper), vyžaduje osobitnú pozornosť v súvislosti s vykonávaním vonkajších právomocí v rámci Lisabonskej zmluvy. Tejto záležitosti sa Komisia bude venovať dôkladnejšie. Aj keď dimenzia dvojakého prístupu, za ktorú je zodpovedná EÚ, zatiaľ nebola ukončená, USA umožnila ďalším členským štátom pripojiť sa k programu VWP, napr. Grécku v apríli 2010. Okrem toho je potrebné poznamenať, že niektoré právne požiadavky USA, ktoré patria do právomoci EÚ – a ktoré by sa mali zahrnúť, keď budú splnené, do výmeny listov medzi EÚ a USA – pre (ďalšiu) účasť na programe VWP, zatiaľ niektoré členské štáty nesplnili, napr. vydávanie biometrických cestovných pasov.

Hodnotenie

Komisia víta pripojenie Grécka k programu VWP. Keďže zatiaľ nie je zavedený žiadny systém snímania biometrických údajov na letiskách pri odletoch z krajiny, ktorým sa môže overiť odlet nie menej než 97 % cudzích štátnych príslušníkov, ktorí odlietajú z letísk USA (čo je jedna z požiadaviek zákona 9/11), hranica miery zamietnutých žiadostí o vízum zostala na úrovni 3 %. To znamená, že podľa posledných mier zamietnutých žiadostí o vízum štyroch členských štátov, ktoré sa ešte nezúčastňujú na programe VWP, dosahuje túto prahovú hraniu iba Cyprus. Cyprus však nespĺňa iné právne kritériá stanovené USA pre účasť na programe VWP. Komisia bude naďalej nastoľovať otázku neuplatňovania zásady reciprocity pri svojich kontaktoch s USA s cieľom čo najskôr dosiahnuť úplnú vízovú reciprocitu.

Pokiaľ ide o otázku HIV/AIDS, Komisia oceňuje, že choroba HIV/AIDS bola vypustená zo zoznamu prenosných chorôb a že osoby s HIV/AIDS sú teraz oprávnené cestovať v rámci programu VWP.

V súvislosti s predbežným konečným nariadením o poplatku za používanie systému ESTA Komisia, aj keď rozumie, že toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s povinnosťami v rámci zákona o podpore cestovania, vyjadrila veľkú ľútosť nad tým, že USA zaviedli tento nový poplatok. Komisia znovu zopakovala obavy už vyjadrené vo viacerých demaršoch na úrovni EÚ, že zavedenie poplatku za požívanie systému ESTA je dodatočným bremenom pre európskych občanov cestujúcich do USA a nezodpovedá často opakovanému záväzku podporovať transatlantické vzťahy a transatlantickú spoluprácu. Komisia poslala USA písomné pripomienky k tomuto predbežnému konečnému nariadeniu o poplatku za používanie systému ESTA 7. októbra 2010 v rámci postupu verejných konzultácií, ktoré ustanovili USA. Komisia bude naďalej USA pripomínať svoje obavy týkajúce sa poplatku za používanie systému ESTA.

Komisia zatiaľ neukončila hodnotenie systému ESTA s cieľom určiť, či je alebo nie je rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum, pretože konečné nariadenie o systéme ESTA ešte nebolo uverejnené vo federálnom registri USA. Účtovanie poplatku bude bezpochyby ďalším faktorom v tomto hodnotení.

ZÁVER

Vykonávanie nového mechanizmu reciprocity ustanoveného v roku 2005 nariadením Rady (ES) č. 851/2005 možno považovať za uspokojivé. Austrália a Japonsko teraz poskytujú občanom všetkých členských štátov rovnaké zaobchádzanie, ale konečné posúdenie úplnej vízovej reciprocity bude možné až po ďalšom hodnotení systému eVisitor, respektíve po trvalom oslobodení od vízovej povinnosti pre rumunských občanov. Európska únia čoskoro podpíše s Brazíliou dve dohody o zrušení vízovej povinnosti, jednu pre držiteľov bežných cestovných pasov, druhú pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov, ktorými sa zabezpečí vízová reciprocita. Komisia sa bude usilovať, aby Európska únia tieto dohody skoro ratifikovala a bude monitorovať ratifikáciu brazílskou stranou.

Existuje len veľmi obmedzený počet prípadov „nereciprocity“, dva z nich majú osobitné znaky:

- Brunejsko-darussalamský štát poskytuje bezvízový styk všetkým občanom EÚ, avšak s platnosťou len na 30 dní s možnosťou obnovy dvakrát na 30 dní. Komisia bude pokračovala vo svojom úsilí dosiahnuť úplnú reciprocitu, aj keď súčasná situácia nespôsobuje občanom EÚ problémy,

- Kanada opätovne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov Českej republiky, ale stanovili sa opatrenia na to, aby Kanada mohla občanov Českej republiky pred zavedením nových kanadských právnych predpisov o azyle opäť oslobodiť od vízovej povinnosti. Vykonávanie opatrení orientované na výsledky bude Komisia úzko monitorovať, najmä rýchle a primerané následné opatrenia Kanady na základe jej misie do Českej republiky na získanie informácií, ktorá sa uskutoční pred koncom roka 2010.

Pri riešení ďalších nevyriešených prípadov nereciprocity, t. j. pokiaľ ide o USA (vízová povinnosť pre Bulharsko, Cyprus, Rumunsko a Poľsko) a Kanadu (vízová povinnosť pre Bulharsko a Rumunsko), je EÚ konfrontovaná s obmedzeniami svojho mechanizmu reciprocity stanoveného v existujúcom acquis . V týchto prípadoch tretie krajiny skutočne posudzujú členské štáty ako štáty, ktoré nespĺňajú objektívne kritériá pre oslobodenie od vízovej povinnosti stanovené jednostranne týmito tretími krajinami v ich vnútroštátnych právnych predpisoch (napr. nevydávanie biometrických pasov, nedodržanie hranice miery zamietnutých víz a/alebo miera prekročenia schválenej dĺžky pobytu).

Komisia bude naďalej nastoľovať tieto otázky pri všetkých relevantných príležitostiach a na všetkých príslušných fórach s príslušnými tretími krajinami. Komisia zároveň vyzýva Európsky parlament, Radu a členské štáty, aby zvážili, ako ďalej riešiť tieto prípady nereciprocity.

[1] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[2] Súčasný mechanizmus vízovej reciprocity bol zavedený zmenou a doplnením nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 nariadením Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6. 2005, s.3).

[3] KOM(2006) 3 v konečnom znení z 10.1.2006, KOM(2006) 568 v konečnom znení z 2.10.2006, KOM(2006) 533 v konečnom znení z 13.9.2007, KOM(2008) 486 v konečnom znení/2 z 9.9.2008.

[4] KOM(2009) 560 v konečnom znení.

[5] KOM(2009) 562 v konečnom znení.

[6] Na vysvetlenie pojmov ETA a eVisa pozri prílohu 2 prvej správy o vízovej reciprocite [KOM(2006) 3 v konečnom znení].

[7] Modifikovaná miera nevrátenia (Modified Non-Return Rate – MNRR) je výpočet percentuálneho podielu návštevníkov, ktorí pricestovali a uplynula im platnosť počiatočných víz v rámci vykazovaného obdobia a buď zostávajú v Austrálii nezákonne, odcestovali z Austrálie na už neplatné víza, alebo požiadali o ďalšie víza iné ako víza, ktoré sa považujú za výhodné pre Austráliu.

[8] KOM(2009) 560 v konečnom znení, s. 7 a 8.

Top