52010DC0608

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.10.2010

KOM(2010) 608 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k Aktu o jednotnom trhu Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k Aktu o jednotnom trhu Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (Text s významom pre EHP)

Úvod

Vytvorenie veľkého trhu je ústrednou myšlienkou európskeho projektu otcov zakladateľov. Pochopili, ako dôležité je vzájomne sa stretávať, spoločne obchodovať a spoločne pracovať, aby sa mohla vybudovať bohatšia, tvorivejšia, inteligentnejšia, spravodlivejšia a silnejšia spoločnosť vo svete. Zdieľanie spoločného hospodárskeho a sociálneho životného priestoru pri súčasnom rešpektovaní našich rozdielov, želanie byť spolu , ktoré je živené a utvrdzované výhodami, ktoré z tohto spolubytia vyplýv ajú: taká bola a naďalej je ambícia veľkého európskeho trhu .

Spoločný trh, jednotný trh, vnútorný trh – názov vyvíjajúci sa v čase odráža zdvojený jav prehlbovania aj obohacovania veľkého európskeho trhu. Tento trh sa prehlboval okolo štyroch veľkých slobôd pohybu pre osoby, tovar, služby a kapitál a zároveň ho doplnila a obohatila hlavne konsolidácia hospodárskej integrácie , vytvorenie jednotnej meny a rozvoj politiky súdržnosti . Politika súdržnosti, ktorá je doplnkom k jednotnému trhu, je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby každý občan mohol bez ohľadu na to, kde žije, využívať výhody jednotného trhu a mohol k nemu prispievať.

Približne 60 rokov od vytvorenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sú prínosy jednotného trhu nepopierateľné . Vytvorenie jednotného trhu a otvorenie hraníc boli za posledné dve desaťročia hlavnými hybnými silami rastu v Európe. Podľa odhadov Komisie sa kombináciou účinku integrácie vnútorného trhu, najmä vďaka liberalizácii sieťových odvetví, s účinkom rozšírenia vygenerovalo 2,75 milióna dodatočných pracovných miest, ako aj rast 1,85 % za obdobie rokov 1992 až 2009.

Európa sa stala najväčším svetovým hospodárstvom. Aj po vyňatí vnútroeurópskeho obchodu stále zostávame najväčšími dovozcami a najväčšími vývozcami. Jednotný trh je hlavnou výhodou našej medzinárodnej konkurencieschopnosti. Bez neho by sme nemali rovnakú váhu vo svetovej vyváženosti hospodárskych síl práve v čase, keď sa objavujú noví aktéri.

Jednotný trh však predovšetkým poskytuje každodenné výhody podnikom a občanom v rámci všetkých ich činností. Vnútroeurópsky obchod sa na svetovom obchode s tovarom dnes podieľa 17 % a na svetovom obchode so službami 28 %. Konkrétnymi príkladmi sú zníženie ceny telefonických hovorov v mobilnej sieti o 70 % alebo zníženie cien leteniek o 40 %.

Náš veľký európsky trh zostal takmer celých tých 60 rokov základným kameňom európskeho projektu vďaka tomu, že prostredníctvom „skutkovej solidarity“ navzájom spája Európanov, ako aj vďaka tomu, že sa postupom času dokázal obnovovať, prehlbovať a obohacovať.

Svet však už nie je svetom z roku 1985, keď Komisia navrhovala hĺbkovú obnovu, ktorá viedla k vytvoreniu jednotného trhu 1. januára 1993.

Svet sa zmenil. Globalizácia urýchlila obchod a technologické premeny a umožnila, aby sa objavili noví aktéri, ktorí nám prichádzajú konkurovať až do oblasti, ktorá predstavuje naše hlavné know-how: t. j. výrobky a služby s vysokou pridanou hodnotou. Pre Európu to predstavuje dvojakú výzvu: ešte odhodlanejšie rozvíjať naše schopnosti v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou a viesť takú politiku, ktorá európskym podnikom, a najmä MSP, uľahčí podieľanie sa na úžasných možnostiach, ktoré tieto nové póly rastu ponúkajú.

Samotná Európa sa zmenila. Zjednotila sa, rozšírila sa a prehĺbila.

Šok z finančnej a hospodárskej krízy zasiahol všetky naše hospodárstva a odvetvia. Oslabil tak podnikateľov, ako aj pracovníkov a znížil kúpnu silu miliónov európskych spotrebiteľov. Jednotný trh je jednou z našich silných stránok voči tejto kríze. Umožnil zmierniť jej dosah. Pomôže nám aj v tom, aby sme ju prekonali a vyšli z nej ešte silnejší, a predstavuje kľúčovú výhodu do budúcnosti.

Všetky tieto dôvody viedli predsedu Barrosa k tomu, aby poveril Maria Montiho predložením správy o oživení jednotného trhu. Ako uvádza Mário Monti vo svojej správe, „dosiahnutie hlbokého a účinného jednotného trhu je rozhodujúcim faktorom, ktorý určuje celkovú makroekonomickú účinnosť EÚ“.[1] Navyše konštatuje, že „jednotný trh je menej populárny, ale potrebnejší ako kedykoľvek predtým“[2]. Vo svojej správe preto navrhuje novú stratégiu „na zabezpečenie jednotného trhu pred rizikom hospodárskeho nacionalizmu s cieľom rozšíriť ho na nové oblasti, ktoré sú rozhodujúce pre rast Európy, a dosiahnuť vo vzťahu k nemu dostatočnú mieru konsenzu.“[3]

Európsky parlament vo svojej správe z roku 2010 zdôrazňuje, že „ integrácia vnútorného trhu nie je nezvratný proces a že pokračovanie jednotného trhu by sa nemalo považovať za samozrejmosť “.

Toto konštatovanie v súčasnosti opodstatňuje rozvoj novej ambície v rámci politík jednotného trhu v snahe dosiahnuť „vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“, aby sa oživila nedokončená integrácia a naplnil sa tak náš potenciál rastu v záujme ľudského pokroku, aby sme spoločne opäť našli dôveru v náš model sociálneho trhového hospodárstva tým, že sa Európania opäť stanú ústredným prvkom trhu, aby sa navrhol nový globálny prístup pre jednotný trh, ktorý by sa zameriaval na všetkých jeho aktérov, a aby sa lepšie zabezpečilo porozumenie pravidlám Európskej únie, ich dodržiavanie a ich prenesenie do nášho každodenného života.

Tento prístup je charakteristický pre sociálne trhové hospodárstvo. Vychádza z predpokladu, že jednotný trh sa musí opierať o všetkých aktérov trhu, t. j. podniky, spotrebiteľov a pracovníkov. Práve týmto spôsobom jednotný trh umožní Európe, aby získala kolektívnu konkurencieschopnosť.

Jednotný trh totižto môže ponúknuť ešte väčší hospodársky rast a viac pracovných miest. Jeho potenciál nie je naplno využitý. Cezhraničné verejné obstarávanie tak tvorilo len približne 1,5% všetkých udelených verejných zákaziek za rok 2009. Napriek tomu, že na jednotnom trhu služieb sa dosiahol významný pokrok, cezhraničné služby nepredstavujú viac ako 5 % HDP Únie v porovnaní so 17 %, ktoré pripadajú na obchod s priemyselným tovarom v rámci jednotného trhu. V roku 2008 iba 7 % spotrebiteľov vykonalo cezhraničné nákupy cez internet[4].

Dokončenie jednotného trhu, jeho prehĺbenie a jeho využívanie naplno, najmä pomocou opatrení navrhnutých v tomto oznámení, by sa podľa odhadov Komisie[5] prejavilo potenciálnym rastom vo výške 4 % HDP[6] v priebehu nasledujúcich desiatich rokov.

Okrem toho jednotný trh nie je samoúčelný. Je nástrojom, ktorý slúži ďalším politikám. Všetky verejné a súkromné aktivity, reakcie na výzvy súvisiace s rastom, sociálnou súdržnosťou a zamestnanosťou, bezpečnosťou a zmenou klímy budú mať väčšiu šancu na úspech, ak bude jednotný trh fungovať tak, ako má.

Znovuoživenie jednotného trhu sa tak stáva nevyhnutným nástrojom stratégie EÚ 2020 . Stratégia EÚ 2020 navrhuje 7 hlavných iniciatív: (i) Únia pre inováciu, (ii) Mládež v pohybe, (iii) Digitálna agenda pre Európu, (iv) Európa efektívne využívajúca zdroje, (v) Priemyselná politika vo veku globalizácie, (vi) Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a (vii) Európska platforma na boj proti chudobe. Modernizovaný jednotný trh je spoločným základom pre každý z týchto projektov. Je pákou, ktorá im pomôže vytvoriť rast a pracovné miesta, ktoré prinesú dynamiku pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, čím sa posilní súčinnosť medzi jednotlivými hlavnými iniciatívami. Niektoré aspekty týchto hlavných iniciatív majú štrukturálny význam pre fungovanie jednotného trhu a predstavujú preto opatrenia na jeho oživenie. Tieto opatrenia sa preto uvádzajú tak v tomto oznámení, ako aj v hlavných iniciatívach, a to najmä v iniciatíve Digitálna agenda pre Európu , v iniciatíve Únia pre inováciu a v iniciatíve Priemyselná politika vo veku globalizácie .

Toto oživenie musí otvárať priestor na príležitosti bez toho, aby sa vytvárali nové prekážky. Prostredníctvom vypracovania a účinného zavedenia spoločných pravidiel musí jednotný trh otvárať cestu k štrukturálnemu rastu. Jednotný trh ako konkurencieschopný a konkurenčný priestor predstavuje skutočnú základňu Európanov v rámci globalizácie. Musí zostať otvorený svetu bez naivity, podporovať spoluprácu s našimi obchodnými partnermi, predovšetkým v záujme zabezpečenia väčšej konvergencie platných pravidiel a noriem na rozličných svetových trhoch, ktorá povedie k vzájomnému úžitku. V tejto súvislosti je dôležité mať na pamäti, že úspech európskeho modelu spočíva v jeho schopnosti spájať hospodársku výkonnosť a sociálnu spravodlivosť a na dosiahnutie tohto cieľa zapojiť všetkých hospodárskych aktérov a sociálnych partnerov.

Naše úsilie sa tak musí prednostne sústrediť na to, v čom spočíva sila európskeho hospodárstva: 20 miliónov podnikov v Európe, najmä malých a stredných, opierajúcich sa o tvorcov, pracovníkov, študentov, remeselníkov a podnikateľov, ktorí sú všetci aktérmi na jednotnom trhu a potrebujú finančné zdroje na inovácie, na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti a na tvorbu nových pracovných miest.

Na znovuzískanie dôvery je takisto potrebné zameriavať sa na občanov spotrebiteľov ako na aktérov jednotného trhu a umožniť im nakupovať, investovať, nechať sa ošetriť alebo vzdelávať sa kdekoľvek v Európe. Všetkým európskym občanom spotrebiteľom musí tento trh garantovať prístup k bezpečným a spoľahlivým výrobkom, ktoré vyhovujú normám, a sú ponúkané za konkurencieschopné ceny. Platí to pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky, aj pre priemyselné výrobky. Musí to začať platiť – a byť tak vnímané – aj v mnohých iných oblastiach činnosti, najmä v oblasti služieb, vrátane služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme a retailových finančných služieb.

Európa sa musí dokázať pevne a odhodlane angažovať, aby mohla čeliť týmto výzvam, obnoviť dôveru a oživiť rast, ktorý bude udržateľný aj spravodlivý. Je potrebný kolektívny európsky záväzok , v rámci ktorého si všetci aktéri, na európskej, vnútroštátnej či regionálnej úrovni, z verejnej či súkromnej, ekonomickej alebo sociálnej oblasti, osvoja ciele a prostriedky.

V tom spočíva celý zmysel tohto aktu pozostávajúceho z 50 opatrení, ktorý dnes Komisia predkladá na verejnú diskusiu. Zrealizovanie týchto 50 opatrení na jednej strane umožní, aby sa využil obrovský potenciál rastu, ktorý ponúka digitálne hospodárstvo, odvetvie služieb, ako aj vývoj súvisiaci so životným prostredím a so zmenou klímy, a na druhej strane pomôže dospieť ku konsenzu v ich prospech reagujúc na obavy vyjadrené Mariom Montim[7]. Komisia si želá, aby sa na štyri mesiace otvorila široká verejná diskusia v celej Európe o oživení jednotného trhu. Komisia vyzýva najmä ostatné inštitúcie, aby sa navzájom dohodli na výbere prioritných akcií a na možnosti ich urýchleného a koordinovaného zrealizovania do konca roka 2012. Komisia po tejto verejnej diskusii navrhne ostatným inštitúciám, aby spečatili svoj záväzok k definitívnemu zneniu aktu.

Realizácia tohto Aktu o jednotnom trhu umožní, aby sme si dynamickým spôsobom pripomenuli 20. výročie jednotného trhu koncom roka 2012.

Tento akt sa prijme súčasne so „Správou o európskom občianstve 2010: odstránenie prekážok, ktoré bránia európskym občanom vo výkone ich práv“. Táto správa sa sústreďuje na odstránenie prekážok, ktorým čelia európski občania vo svojom každodennom živote, napríklad keď cestujú, študujú, uzatvárajú manželstvá, odchádzajú na dôchodok, nakupujú alebo dedia nehnuteľnosť alebo volia v inom členskom štáte.

Akt o jednotnom trhu a správa o občianstve sú iniciatívy, ktoré sa navzájom dopĺňajú, pričom ich cieľom je prekonať pretrvávajúcu roztrieštenosť Európskej únie v oblastiach, ktoré sa priamo dotýkajú občanov, a konkretizovať tak záväzok vytvoriť Európu pre občanov, ako aj jednotný trh fungujúci účinným spôsobom reagujúc na potreby a očakávania občanov a podnikov.

1. SILNÝ, UDRžATEľNÝ A SPRAVODLIVÝ RAST S PODNIKMI

V Európskej únii je 20 miliónov podnikov, ktoré poskytujú 175 pracovných miest a dodávajú tovar a služby 500 miliónom spotrebiteľom v rámci EÚ a takisto mnohým ďalším v iných častiach sveta. Jednotný trh je určujúcim faktorom konkurencieschopnosti týchto podnikov . Musí pre ne vytvárať vhodné prostredie a podnecovať ich k rozvoju, kúpe, predaju a slobodnému investovaniu po celej Európskej únii i mimo nej. Malé a stredné podniky predstavujú najväčší potenciál tvorby pracovných miest; ich úloha v rámci jednotného trhu si zasluhuje osobitnú pozornosť a cielené opatrenia reagujúce na ich problémy.

Voľný pohyb tovarov a služieb sú dve zo základných slobôd zapísaných v zmluvách. Voľný pohyb tovaru je jedným z prvých úspechov jednotného trhu. Po zrušení hraníc jednotného trhu v roku 1993 sa voľný pohyb tovaru zintenzívnil a ponuka výrobkov za najnižšiu cenu pre spotrebiteľov v EÚ sa výrazne rozšírila. V záujme zachovania tejto ponuky sa politiky EÚ zameriavajú na zabezpečenie toho, aby pohyb tovaru neobmedzovala žiadna neoprávnená prekážka. Zároveň sa snažia zabezpečiť, aby tovar pohybujúci sa v rámci jednotného trhu, nebol pre spotrebiteľa nebezpečný. Uvedený cieľ si vyžaduje osobitný dôraz na oblasti dohľadu nad trhmi a boja proti pirátstvu a falšovaniu tovaru.

Podniky často upozorňujú na roztrieštenosť jednotného trhu, ktorú vnímajú ako nevýhodu, pokiaľ ide o ich konkurencieschopnosť. Rozdielne vnútroštátne právne predpisy predstavujú pre podniky značnú záťaž , zdržiavajú investície, obmedzujú možnosti úspor z rozsahu a synergický efekt a vytvárajú prekážky pri vstupe na trhy. Preto treba viac integrovať trhy a odstrániť prekážky, pričom sa presne určia oblasti, v ktorých nedostatočné zosúladenie a harmonizácia bránia dobrému fungovaniu jednotného trhu.

Svetová hospodárska súťaž sa zintenzívnila. Európske hospodárstvo sa musí vyrovnať s novými výzvami a využívať tieto nové príležitosti v perspektíve udržateľného rozvoja. Silné stránky európskeho hospodárstva treba upevniť , aby týmto výzvam mohlo čeliť rovnakými prostriedkami ako ostatní.

Priemyselné politiky si vyžadujú lepšie štruktúrovaný trh a zodpovedajúci rámec na vytváranie a rozvíjanie európskej ponuky. Európa si musí dokázať udržať silnú pozíciu vo svetovej hospodárskej súťaži. Štruktúra trhu, podpora výskumu a inovácie, rozvoj digitálnej agendy a elektronický obchod sú základnými podmienkami, aby sa dosiahla konsolidácia našich priemyselných odvetví a vo všeobecnosti aj európskej ponuky v celom reťazci tvorby hodnôt.

Európska únia prijala od vzniku krízy naliehavé opatrenia na obnovenie fungovania a stability finančných trhov. Musia sa však prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo, že finančný systém bude nielen stabilnejší, ale že bude zároveň pôsobiť v prospech reálneho hospodárstva a podporovať trvalo udržateľný hospodársky rast . V súčasnosti prebieha proces prijímania alebo diskusia o mnohých opatreniach zameraných na transparentnosť trhov, dohľad, finančnú stabilitu, zodpovednosť a ochranu spotrebiteľov konečných výrobkov, či na predchádzanie krízam. Európska únia sa zaviazala prijať všetky reformné návrhy v tejto oblasti do konca roka 2012. Treba vybudovať európsky rámec na rozvoj dlhodobých investícií a vytvoria sa dodatočné prostriedky, aby sa súkromné finančné prostriedky nasmerovali do týchto investícií.

Ciele Stratégie Európskej únie 2020 pre modernizáciu európskeho hospodárstva si vyžiadajú značné investície. Európska únia môže tieto projekty už teraz podporiť tak, že investorom, ktorí prijímajú rozhodnutia na viaceré desaťročia, poskytne koherentné strategické usmernenia, a zavedie zodpovedajúci regulačný rámec. Rozpočty Európskej únie a Európskej investičnej banky môžu pomôcť pritiahnuť do týchto projektov financovanie zo súkromných zdrojov.

V zložitom a neustále sa meniacom svete je Európa vhodným stupňom na myslenie a konanie v kontexte globalizácie. Trhy majú celosvetový rozmer: Európa musí hájiť svoje záujmy a hodnoty s väčšou istotou a v duchu reciprocity a vzájomného prospechu. Európska politika sa musí zamerať na to, aby na medzinárodnej úrovni napredovala konvergencia pravidiel a predpisov. Aby jednotný trh zodpovedal nutnosti globálnej konkurencieschopnosti, musí skutočne predstavovať pre európske podniky akúsi „základňu“, z ktorej budú rásť a uskutočňovať obchodnú výmenu s celým svetom.

Jednotný trh sa musí stať skutočnosťou, aby poskytol tvorcom, výrobcom a spotrebiteľom na úrovni celého kontinentu to, čo potrebujú na hospodársky rozmach. Jedine trvalý rast garantuje tvorbu udržateľných pracovných miest. Aj voľný pohyb a zdravá a otvorená hospodárska súťaž sú nevyhnutnými nástrojmi pre rast a pokrok a umožňujú čeliť demografickým, environmentálnym a sociálnym výzvam.

1.1. Podporovať a ochraňovať kreativitu

V záujme úspešnejšieho čelenia medzinárodnej hospodárskej súťaži je zásadné, aby sa naše podniky, naši vynálezcovia a naši tvorcovia mohli rozvíjať na úrovni jednotného trhu v takom rámci, ktorý by čo najviac napomáhal inovatívnosť a kreativitu.

V tomto rámci musia byť prístupné účinné ochranné nástroje, najmä v oblasti boja proti falšovaniu a pirátstvu.

Návrh č. 1 : Európsky parlament a Rada by mali urobiť potrebné kroky na prijatie návrhov na patent Európskej únie, jeho jazykový režim a jednotný systém riešenia sporov. Cieľom je vydať prvé patenty EÚ v roku 2014.

Pretrvávajúca nejednotnosť systému patentov je veľkou prekážkou inovácii a možnostiam ochrany, ktorú patenty poskytujú európskym podnikom, najmä MSP, výskumným centrám a vynálezcom. Tento zbytočne zložitý a nákladný systém patentov prispieva k tomu, že výskum a inovácie v Európe zaostávajú za krajinami ako Spojené štáty alebo Japonsko. Chýbajúca jednotná ochrana v rámci jednotného trhu a vysoké náklady na ochranu patentov vedú k roztrieštenému systému ochrany. Vysoké náklady na početné právne spory vo viacerých členských štátoch bránia prístupu ku spravodlivosti. Prípadné rozchádzajúce sa rozsudky v jednotlivých členských štátoch spôsobujú právnu neistotu a cezhraničný obchod sa v dôsledku toho stáva zložitejším a nákladnejším. Zavedenie patentu Európskej únie a zjednoteného súdneho systému pre patenty má kľúčový význam pri stimulovaní európskej konkurencieschopnosti a podpore výskumu a inovácie v Európe; umožnilo by sa tým znížiť náklady a zjednodušiť systém, pokiaľ ide o získanie patentu aj o vymáhanie príslušných práv v Európe.

Návrh č. 2: Komisia navrhne v roku 2011 rámcovú smernicu o spravovaní autorských práv, aby sa diela sprístupnili na internete a zlepšilo sa riadenie, transparentnosť a elektronické spravovanie autorských práv. Komisia navrhne aj smernicu o osirotených dielach.

Neexistenciou európskeho rámca na účinné spravovanie autorských práv v rámci EÚ sa značne komplikuje sprístupnenie poznatkov a kultúrnych statkov na internete. Na dosiahnutie jednotného európskeho digitálneho trhu je potrebné efektívne využívanie potenciálu šírenia na internete lepšou dostupnosťou tvorivého obsahu, pričom sa zároveň zabezpečí, aby držitelia práv získali odmenu a zodpovedajúcu ochranu ich diel. Komisia si je vedomá skutočnosti, že jednotlivé vnútroštátne systémy poplatkov za sťahovanie na súkromné účely negatívne ovplyvňujú cezhraničný obchod a produkciu mediálnych nosičov. Komisia pri hľadaní prvkov spoľahlivého riešenia zohľadní dialóg medzi jednotlivými zúčastnenými stranami.

Zároveň treba mladým Európanom, ktorí sú najviac zvyknutí na online zábavu a objednávanie cez internet, poskytnúť prístup na skutočný jednotný trh. Generácie, ktoré žijú s internetom už od narodenia, by nám neodpustili, že výhody jednotného trhu sa vzťahujú len na fyzický tovar. Slobody jednotného trhu je preto potrebné rozšíriť na elektronické služby a súčasne zabezpečiť zvýšenú ochranu tvorbe a duševnému vlastníctvu.

Návrh č. 3 : Komisia navrhne v roku 2010 akčný plán proti falšovaniu a pirátstvu, ktorého súčasťou budú legislatívne aj nelegislatívne opatrenia. Okrem toho v roku 2011 predloží legislatívne návrhy, konkrétne s cieľom prispôsobiť legislatívny rámec potrebám vyplývajúcim z rozvoja internetu a posilniť činnosť colných orgánov v tejto oblasti, a znovu preskúma svoju stratégiu týkajúcu sa vykonávania práv duševného vlastníctva v tretích štátoch.

Falšovanie a pirátstvo každoročne stoja európske hospodárstvo miliardy eur a pripravujú ho o tisícky pracovných miest. OECD odhadla, že obchod s falšovaným tovarom mohol v roku 2007 dosiahnuť sumu 188 miliárd EUR[8]. V prieskume Eurobarometra uverejnenom v júni 2009 sa ukázalo, že štvrtina až tretina európskych občanov považuje z rôznych dôvodov nadobudnutie falšovaného tovaru za ospravedlniteľné[9]. Chýbajúce vykonávacie ustanovenia na ochranu práv duševného vlastníctva, ktoré by boli dostatočne silné a zosúladené, zabrzdili boj proti falšovaniu a pirátstvu, a to aj napriek určitému zlepšeniu v tejto oblasti.

1.2. Podporovať nové cesty k trvalo udržateľnému rastu

Hlavné spoločenské výzvy, ako zmena klímy, bezpečnosť zásobovania energiou alebo demografické zmeny, predstavujú pre európske podniky veľké príležitosti na rast vzhľadom na budúci celosvetový dopyt po technológiách a riešeniach zameraných na vyrovnanie sa s uvedenými výzvami. Akt o jednotnom trhu by mal poslúžiť ako nástroj na využitie týchto príležitostí. V tomto zmysle sa osobitne sľubnými javia iniciatívy umožňujúce zavedenie účinnejšieho mechanizmu normalizácie, koherentnejšie zdaňovanie energií na celom trhu, ďalší rozvoj jednotného trhu služieb alebo obrany, alebo rozvoj ponuky výrobkov s vysokou environmentálnou kvalitou. Zavedenie uvedených opatrení môže byť súčasťou rozsiahlejšieho rámca iniciatívy v oblasti priemyselnej politiky, ktorá je prioritnou iniciatívou agendy EÚ2020, ktorú sa Komisia chystá prijať. Bude potrebné pokračovať v procese „vzájomného hodnotenia“ smernice o službách, aby sa toto odvetvie, ktoré je pre európske hospodárstvo kľúčové, ešte viac rozvinulo. Okrem toho Správa o odvetví distribučných služieb poukázala na dôležité poznatky o fungovaní trhu služieb[10]. Ako sa už zdôraznilo v „Digitálnej agende“ Komisie, je potrebné, aby sa rastový potenciál a široká ponuka tovaru a služieb, ktoré môže elektronický trh ponúknuť, mohli plne využívať. To, čo platí pre všeobecný nástroj, ktorým je smernica o službách, platí aj pre osobitné odvetvia, ako dopravné služby, ktoré predstavujú skutočný „neuralgický systém“ jednotného trhu.

Návrh č. 4 : Komisia a členské štáty budú spolupracovať v záujme ďalšieho rozvoja vnútorného trhu služieb na základe postupu „vzájomného hodnotenia“ smernice o službách, ktorý v súčasnosti zavádzajú členské štáty a Komisia. Komisia určí v roku 2011 konkrétne opatrenia v tomto smere, a to aj v odvetví služieb podnikom.

Hospodárstvo služieb je hlavným odvetvím, pokiaľ ide o hospodárske oživenie v Európe. Predstavuje viac ako 70 % všetkých pracovných miest a celkového čistého prírastku zamestnanosti na jednotnom trhu. Riadne fungujúci jednotný trh služieb pomôže občanom a podnikom, najmä MSP, využívať jeho výhody tak, že im poskytuje služby lepšej kvality za konkurencieschopnejšie ceny a na trhoch s vyššou konkurencieschopnosťou. Smernica o službách predstavovala dôležitú etapu pri vytváraní skutočného jednotného trhu služieb. Podľa nedávnej štúdie by mohli zisky z tejto smernice dosahovať na úrovni Európskej únie 60 až 140 miliárd EUR, čo pri konzervatívnych odhadoch predstavuje možný nárast HDP o 0,6 až 1,5 %[11].

Výsledky vzájomného hodnotiaceho procesu ukazujú po prvýkrát snímku fungovania podstatnej časti vnútorného trhu služieb (smernica pokrývajúca činnosti predstavujúce 40 % HDP a európskej zamestnanosti). Z tejto rozsiahlej operácie vyplynula pre Komisiu a členské štáty potreba spoločne a bližšie preskúmať praktické fungovanie regulačného rámca, ktorý sa uplatňuje na určité nosné odvetvia. Mali by sme spoločne pristúpiť k „otestovaniu výkonu vnútorného trhu“, aby sa zabezpečilo, že generuje rast, zamestnanosť a inováciu. V tomto smere treba používať aj nástroje pre transparentnosť a dialóg s členskými štátmi, zavedené v smernici o službách. Zároveň je potrebné posúdiť potrebnosť osobitnej iniciatívy na zabezpečenie účinnejšieho vykonávania práv poskytovateľov a užívateľov služieb na jednotnom trhu, ktoré by bolo bližšie situácii v praxi. Iný príklad oblasti, ktorej preskúmaniu sa treba venovať, je odvetvie služieb podnikom, ktoré predstavuje hlavný faktor konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Návrh č. 5 : Komisia prijme do konca roka 2011 iniciatívy zamerané na rozvoj elektronického obchodu v rámci vnútorného trhu. Budú sa sústrediť hlavne na problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia v digitálnom hospodárstve. Medzi tieto iniciatívy bude patriť Oznámenie o fungovaní elektronického obchodu a na dôvažok usmernenia pre členské štáty na zabezpečenie účinného uplatňovania ustanovenia smernice o službách, ktoré sa týka boja proti diskriminácii užívateľov služieb z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska.

Pri budovaní vnútorného trhu, ktorý by rozvinul celý svoj rastový potenciál a zároveň by naplnil očakávania občanov, je kľúčovým aspektom venovať sa problematike nedostatočného rozvoja elektronického obchodu. V súčasnosti totiž elektronický obchod predstavuje len 2 až 4 % celkového obchodu a cezhraničný elektronický obchod v ňom navyše zaberá len zlomok. Digitálny jednotný trh je jednou z oblastí, v ktorej zostáva dôvera spotrebiteľov – a aj ich nákupy – najslabšia. Spotrebiteľom, ktorí sa pokúšajú kúpiť produkty alebo služby ponúkané online hospodárskymi subjektmi v iných členských štátoch, sa nákup príliš často prekazí, alebo sa stanú obeťou diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti alebo mieste bydliska. Uvedená situácia nie je len príznakom zlého fungovania trhu. Dôležitejšie je, že je príčinou frustrácie a chýbajúcej dôvery občanov v príležitosti, ktoré jednotný trh poskytuje. Smernica o službách zakazuje malopredajcom uplatňovať rozličné zaobchádzanie so spotrebiteľmi v závislosti od ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, a to vrátane elektronického prostredia, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je „objektívne odôvodnené“, napríklad z dôvodu odlišných dopravných nákladov. Spôsob, akým by sa dalo na tieto objektívne dôvody odvolávať, sa podrobne uvedie v nových usmerneniach určených na pomoc vnútroštátnym orgánom, ako vykonávať túto klauzulu o nediskriminácii ustanovenú v smernici o službách (článku 20), ktoré sa prijmú v druhom polroku 2011. Problematika rovnakého prístupu európskych spotrebiteľov k elektronickému obchodu iného členského štátu má však byť len jednou časťou širšej politiky rozvoja elektronického obchodu zameranej na všeobecné zlepšenie dostupnosti obchodu občanovi. Komisia prijme v prvom polroku 2011 oznámenie zamerané na analýzu prekážok rozvoju elektronického obchodu, navrhnutie možných opatrení a posúdenie smernice o elektronickom obchode. Komisia súčasne zrozumiteľným spôsobom spresní, aké sú práva používateľov online služieb, a to uverejnením kódexu online práv v EÚ do konca roku 2012[12].

Návrh č. 6: Komisia v roku 2011 navrhne zmenu a doplnenie regulačného rámca pre normalizáciu tak, aby boli normalizačné postupy účinnejšie, efektívnejšie a participatívnejšie a aby sa tieto postupy rozšírili aj na služby.

Zavedenie európskych noriem pre výrobky bolo kľúčovým nástrojom na to, aby sa občanom garantoval kvalitný tovar a služby neohrozujúce ich zdravie a aby sa podnikom umožnilo jednoduché používanie inovačných medzinárodne uznávaných noriem. Stále však zostáva priestor na rozvoj súčasného normalizačného rámca v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre normalizáciu, aby sa normy stanovovali rýchlejšie bez zaostávania za technologickým vývojom a aby sa všetci zainteresovaní (podniky, spotrebitelia, verejné osoby) mohli plne zúčastňovať na vypracovávaní noriem. Aj normalizácia v oblasti služieb by si mohla vyžadovať jasnejší rámec, aby bol v tomto smere možný koherentný prístup na jednotnom trhu.

Návrh č. 7 : Komisia prijme v roku 2011 Bielu knihu o politike v oblasti dopravy, v ktorej navrhne rad opatrení určených najmä na odstránenie zistených zostávajúcich prekážok medzi vnútroštátnymi druhmi a systémami dopravy.

Doprava je nervový systém celého hospodárstva. Dokonalým príkladom toho je výbuch sopky Eyjafjallajökull v apríli 2010, ktorý poukázal na zraniteľnosť hospodárstva ako takého a jeho dopravného systému. Jedným z najdôležitejších pilierov moderného hospodárstva je schopnosť jeho dopravného systému prepravovať čo najplynulejšie tovar a osoby, kedy a kam potrebujú alebo si želajú ísť. Dopravné služby tým, že majú strategický význam v približovaní ponuky a dopytu, zohrávajú dnes viac ako kedykoľvek predtým zásadnú rolu v službe hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Zároveň sú kľúčovou zložkou lepšej kvality života, keďže prispievajú k odstráneniu izolácie určitých oblastí a spájajú ľudí. Vytvorenie jednotného európskeho dopravného systému, ktorý by bol prepojený a efektívny, je teda zásadné na zabezpečenie plynulého pohybu tovaru, osôb a služieb, čo sú základné a zakladajúce slobody vnútorného trhu. V súčasnosti sa vytváranie jednotného dopravného systému zdržalo sledom technických, administratívnych a regulačných prekážok, ktoré bránia najmä konkurencieschopnosti vnútorného trhu kombinovanej dopravy a vo všeobecnosti hospodárskemu rastu v Európe.

Návrh č. 8 : Komisia prijme v roku 2011 návrh zameraný na revíziu smernice o zdaňovaní energie, aby sa lepšie zohľadnili klimatické energetické ciele EÚ v daňovom kontexte tým, že minimálne sadzby spotrebnej dane budú vychádzať z emisií CO 2 a energetického obsahu.

V smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 sa ustanovuje európsky rámec pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny. Účelom tejto smernice je hlavne zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zamedziť narušeniu hospodárskej súťaže medzi spotrebiteľmi energie. Neodráža však v dostatočnej miere ciele EÚ týkajúce sa boja proti zmenám klímy a účinnejšieho využívania energie. Neumožňuje preto členským štátom optimálne využívať daňový nástroj. Návrh sa bude osobitnejšie zameriavať na zabezpečenie koherentného zaobchádzania s energetickými zdrojmi v smernici a teda skutočnej rovnosti v zaobchádzaní so spotrebiteľmi energie, nezávisle od používaného zdroja energie. Smernica tak zabezpečí aj primerané prepojenie medzi zdaňovaním energie na jednej strane a systémom obchodovania EÚ s emisnými kvótami skleníkových plynov na strane druhej, pričom sa vyhne prelínaniu oboch systémov.

Návrh č. 9 : Komisia navrhne iniciatívu zameranú na vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre služby podnikom, ktorá by mala preskúmaťnedostatky trhu a otázky normalizácie, inovácie a medzinárodného obchodu v odvetviach, ako je logistika, správ zariadení, marketing a reklama[13].

Vytvorenie jednotného trhu pre služby podnikom zostáva výzvou napriek tomu, že existuje smernica o službách. Ilustruje to správa „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“[14]. V tejto súvislosti koexistencia mnohých rozchádzajúcich sa vnútroštátnych pravidiel zameraných na riešenie tohto problému, najmä vo vzťahu k nekalým praktikám, môže narúšať riadne fungovanie obchodného a distribučného trhu. Iniciatíva upravujúca vzťahy medzi odborníkmi („business to business“) by umožnila ochranu jednotlivých subjektov zásobovacieho reťazca a súčasne aj postupný rozmach účinnejšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu v oblasti obchodu a distribúcie pri zohľadnení očakávaní spotrebiteľov a výrobcov, pokiaľ ide o konkurencieschopné ceny. Práce Komisie týkajúce sa konkurencieschopnosti poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu poukázali na potrebu konať v danej oblasti.

Návrh č. 10 : Komisia preskúma do roku 2012 možnosť iniciatívy zameranej na ekologickú stopu výrobkov v snahe reagovať na problém vplyvu výrobkov na životné prostredie, vrátane emisií CO 2 . V rámci tejto iniciatívy sa preskúmajú možnosti vytvorenia spoločnej európskej metodiky na vyhodnotenie a označenie výrobkov.

Určité priemyselné odvetvia a niektoré členské štáty vyvinuli vlastné normy na zmeranie vplyvu na životné prostredie. V dôsledku toho vzniklo v EÚ veľké množstvo rozchádzajúcich sa a nezlučiteľných noriem, čo môže viesť k vytvoreniu prekážok voľnému obehu tovaru a služieb na jednotnom trhu tým, že to na podniky kladie mnohé požiadavky s vysokými nákladmi.

Návrh č. 11 : Komisia predstaví začiatkom roka 2011 plán energetickej účinnosti s cieľom preskúmať možnosti značných úspor energie ako doplnok existujúcich politík vo všetkých odvetviach spotreby energie.

Je možné, že sa preskúma rámec ekodizajnu s cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky jednotného trhu výrobkov uplatňovali v celej Európskej únii. Mali by sa vypracovať aj prístupy na lepšie zameranie a využívanie verejných zdrojov, ako aj postupov verejného obstarávania, ktoré by stimulovali rozvoj trhov energetickej účinnosti v EÚ, najmä pri renovovaní budov a udržateľnej mestskej mobilite. Plán sa bude takisto zaoberať potrebou spoločného európskeho rámca, ktorý by stanovil aktívnu úlohu dodávateľov energie, pokiaľ ide o dosiahnutie úspor energie zo strany ich klientov, a ktorý by podporil rozvoj európskych trhov energetických služieb. Mohol by zároveň navrhnúť posilnenie európskych politík v záujme udržateľných riešení v oblasti zásobovania energiou (kogenerácia, vykurovanie a ochladzovanie).

1.3. Pre malé a stredné podniky

Z malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú zdroj inovácií a pracovných miest, budú zajtra veľké podniky. Jednotný trh preto musí obzvlášť dbať na to, aby sa vytvorilo priaznivé právne prostredie pre vznik a rozvoj MSP. Prístup k financovaniu sa zdá byť v tomto kontexte zásadnou otázkou.

Návrh č. 12 : Komisia prijme v roku 2011 akčný plán na zlepšenie prístupu MSP na kapitálové trhy. Jeho súčasťou budú opatrenia zamerané na lepšie zviditeľnenie MSP voči investorom, vytvorenie účinnej siete búrz alebo regulovaných trhov určených osobitne MSP a lepšie prispôsobenie povinností kótovania a zverejňovania MSP.

Jeden z hlavných problémov, na ktoré MSP narážajú pri upevňovaní svojho rozvoja, je náročný prístup ku kapitálu. Je to rozhodujúci faktor, ktorý im bráni v tom, aby uvádzali nové produkty na trh, aby investovali do nových výrobných nástrojov alebo prijímali do pracovného pomeru. Akciový kapitál sa však často sústredí na veľmi veľkých trhoch na úkor najmenších podnikov, ktoré by chceli získať prostriedky. Má to veľa príčin: nezriedka sa stáva, že MSP nie sú dostatočne zviditeľnené pre prípadných investorov alebo požiadavky, ktoré sa na ne kladú, aby mohli byť kótované na kapitálových trhoch, sú neprimerane zložité. Zlepšenie prístupu MSP k financovaniu predstavuje prvoradú politickú prioritu. Jej ústredným prvkom je zdynamizovanie segmentu MSP na finančných trhoch. Táto iniciatíva sa bude rozvíjať v úzkej spolupráci s Fórom o financovaní MSP.

Návrh č. 13 : Komisia do konca roka 2010 zhodnotí iniciatívu týkajúcu sa MSP („Small Business Act“) medzi iným s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady „Think Small First“ v politike a v legislatívnom postupe, aby sa „Small Business Act“ úzko prepojil so stratégiou Európa 2020.

Európsky „Small Business Act“ predstavuje hlavný nástroj na podporu konkurencieschopnosti a podnikavosti MSP na vnútornom trhu a mimo neho. Jeho prehodnotením sa posilní realizácia jeho opatrení (najmä zásady „najprv myslieť v malom“) a zladí sa so stratégiou Európa 2020 tak, že navrhne nové opatrenia v oblastiach ako internacionalizácia MSP.

Návrh č. 14 : Komisia navrhne v roku 2011 revíziu smernice o účtovných štandardoch, aby sa zjednodušili povinnosti finančného informovania a znížila administratívna záťaž, najmä tá, ktorá sa kladie na MSP.

Súčasné účtovné pravidlá sú zastarané a zahŕňajú požiadavky, ktoré spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž, najmä pre MSP a mikropodniky.

1.4. Financovať inovácie a dlhodobé investície

Prístup k financovaniu je pre inovácie a udržateľný rast zásadný. Zároveň je žiaduce, aby boli podniky schopné rozvíjať dlhodobé stratégie. No a napokon súkromné úspory sa musia dať účinne zapojiť – prípadne aj v spolupráci s verejným investovaním – do rozsiahlych investícií do určitých infraštruktúr, na čom sa zakladá úspešnosť stratégie Európa 2020. Finančné trhy zohrávajú v tomto ohľade zásadnú úlohu a regulačné prostredie by nemalo vytvárať prekážky, ktoré by mohli byť na škodu dlhodobým investíciám. Implementácia oznámenia Komisie z 2. júna 2010 o regulácii finančných služieb v záujme udržateľného rastu[15] by mala umožniť posilnenie postavenia týchto trhov v službách reálneho hospodárstva. Zároveň by sa mali preskúmať nové cesty, ktoré by umožňovali rozvíjať modely spravovania podnikov, inovatívne formy stimulovania určitých druhov investícií a aj efektívne spôsoby spolupráce medzi súkromnou a verejnou sférou, čo v prípade potreby prispeje k rozšíreniu „obzoru“ investičných politík.

Návrh č. 15 : Komisia zváži podporu vytvárania súkromných obligácií na financovanie európskych projektov („project bonds“).

Dôležitým prostriedkom zapojenia súkromných investícií v prospech cieľov stratégie Európa 2020 by mohlo byť zaplnenie medzier pri financovaní zo súkromných zdrojov prostriedkami z rozpočtu Európskej únie v ešte väčšej miere, než tomu je doposiaľ. Rozpočtová revízia navrhla spôsoby, ako sa dá dosah rozpočtu posilniť. V prípade inovačných finančných nástrojov by sa európske finančné prostriedky používali v partnerstve s bankovým a so súkromným sektorom, predovšetkým prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Stali by sa štandardom pri projektoch s dlhodobým obchodným potenciálom. Dôležitou iniciatívou je projekt „project bonds“ (projektové obligácie). Takéto obligácie by vydával súkromný sektor a použili by sa na ne prostriedky pridelené z európskeho rozpočtu, aby sa posilnil ich rating s cieľom pritiahnuť financovanie od EIB, ostatných finančných investícií a súkromných investorov na kapitálových trhoch, ako napríklad dôchodkových fondov a poisťovní.

Návrh č. 16 : Komisia preskúma, aké opatrenia by mohli pobádať k tomu, aby sa súkromné investície, najmä dlhodobé, aktívnejšie podieľali na realizácii cieľov stratégie Európa 2020. Tieto opatrenia by mohli súvisieť s reformou riadenia podnikov, vytvárať podnety na dlhodobé, udržateľné a etické investovanie v súlade s požiadavkami inteligentného, zeleného a inkluzívneho rastu. Komisia okrem toho do roku 2012 zariadi, aby fondy rizikového kapitálu založené v ktoromkoľvek členskom štáte mohli voľne pôsobiť a investovať v celej Európskej únii (prípadne na ten účel prijme nový legislatívny režim). Bude sa snažiť odstrániť akékoľvek daňové zaobchádzanie, ktoré by znevýhodňovalo cezhraničné aktivity.

Je žiaduce vytvárať podmienky na aktívnejšie zapojenie súkromných úspor do podpory investícií, a to najmä investícií, ktoré vyhovujú takým kritériám, že čo najúčinnejšie vedú k realizácii cieľov stratégie Európa 2020. Nedostatočný prístup k financovaniu je jedným z dôvodov, ktoré podniky najčastejšie uvádzajú medzi prekážkami brániacimi ich rastu a vytváraniu pracovných miest. Predovšetkým je potrebné nielen zlepšiť prístup k financovaniu MSP, ale aj vytvoriť stimulujúce mechanizmy, ktoré podporia všetky formy udržateľných investícií alebo napomôžu dlhodobé stratégie. Náležité financovanie európskych infraštruktúr, ktoré je predpokladom úspešnosti stratégie Európa 2020, je takisto nevyhnutnosť. Komisia na tento účel preskúma, do akej miery môže reforma riadenia podnikov, vypracovanie investičných značiek alebo metód nezávislého hodnotenia investícií prispieť k daným cieľom.

Rizikový kapitál predstavuje hlavný zdroj financovania najmä pre začínajúce inovatívne podniky. Prístup k rizikovému kapitálu v Európskej únii však komplikujú rozdrobené a nevýkonné trhy rizikového kapitálu. Je potrebné regulačné prostredie, ktoré by umožnilo, aby fondy rizikového kapitálu pôsobili voľne v celej Európskej únii, a zároveň koordinácia daňových pravidiel na zamedzenie riziku dvojitého zdanenia.

Návrh č. 17 : Po prebiehajúcom zhodnotení európskej legislatívy v oblasti verejného obstarávania a na základe širokej konzultácie Komisia predloží najneskôr v roku 2012 legislatívne návrhy zamerané na zjednodušenie a zmodernizovanie európskych pravidiel, aby sa prideľovanie zákaziek stalo plynulejším a umožnilo sa lepšie využitie verejného obstarávania ako podpory pre iné politiky.

Tovary a služby nakúpené orgánmi verejnej správy tvoria takmer 17 % HDP EÚ. Európske právo v oblasti verejného obstarávania sa zameriava na vytvorenie otvoreného a konkurenčného celoeurópskeho trhu pre veľké verejné obstarávania, vďaka čomu sa daňovým poplatníkom ročne ušetrí niekoľko miliárd eur. Verejná zákazka môže byť zároveň dôležitým podporným prvkom napríklad pre inovácie, ochranu životného prostredia alebo zamestnanosť. Zložité spolupôsobenie európskych a vnútroštátnych pravidiel často robí administratívne postupy verejného obstarávania veľmi ťažkopádnymi. Účasť podnikov z iných členských štátov na verejných súťažiach zostáva veľmi malá[16].

Návrh č. 18 : Komisia prijme v roku 2011 legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa koncesií na poskytovanie služieb. Jasnými a primeranými pravidlami sa uľahčí prístup európskych podnikov na trh a súčasne sa hospodárskym subjektom zabezpečí transparentnosť, rovnocenné zaobchádzanie a rovnaké pravidlá hry. Tieto pravidlá budú napomáhať vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev a rozvíjať potenciál najlepšieho možného pomeru ceny a kvality pre užívateľov služieb a verejných obstarávateľov.

Koncesie na poskytovanie služieb predstavujú 60 % zmlúv uzatvorených na základe verejno-súkromných partnerstiev (v roku 2006 to zodpovedalo sume 118,8 miliárd EUR). Zdokonalenie podmienok konkurenčného prideľovania koncesií na poskytovanie služieb a obmedzenie právnej neistoty by podporilo účinné fungovanie infraštruktúr. Verejno-súkromné partnerstvá a hlavne koncesie na poskytovanie služieb umožňujú mobilizovať dlhodobé investície do odvetví, ako je napríklad energetika, odpadové hospodárstvo a dopravné infraštruktúry. Komisia navrhne legislatívu zameranú na vytvorenie európskeho rámca vhodného pre tento typ verejno-súkromných partnerstiev bez toho, aby sa vytvorili ďalšie neprimerané prekážky pre miestne orgány.

1.5. Vytvoriť právne a daňové prostredie priaznivé pre podniky

Na to, aby naše podniky mohli využívať všetky príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, vrátane slobody usadenia, musia byť pravidlá, na ktorom je založený, jednoduché a primerané a musia reagovať na problémy, s ktorými sa podniky pri svojich bežných aktivitách stretávajú. Opatrenia navrhované v tomto oddiele sú okrem iného zamerané na znižovanie administratívnych a regulačných nákladov, čo by malo mať pozitívny vplyv na rast a tvorbu pracovných miest[17]. V tejto súvislosti sa prijmú veľmi konkrétne iniciatívy, aby sa zabezpečilo prepojenie obchodných registrov a vzájomné uznávanie elektronickej identifikácie a overovania totožnosti v celej Európskej únii. Dôležité sú aj daňové otázky. Cieľom iniciatív v oblasti daňového základu spoločností alebo v oblasti DPH bude znížiť podnikom administratívnu záťaž a podporovať cezhraničnú činnosť podnikov. Okrem iného si zaslúžia pozornosť odvetvia obrany a bezpečnosti, pretože podnecujú rozvoj a rast celého hospodárstva vďaka ich špičkovým technológiám, inovatívnosti a know-how.

Návrh č. 19 : Komisia vyvinie iniciatívy na zlepšenie koordinácie vnútroštátnych daňových politík, predovšetkým v podobe návrhu smernice zameranej na stanovenie spoločného pevného základu dane z príjmov právnických osôb (ACCIS) v roku 2011.

Veľmi výrazné rozdiely, ktoré sú v súčasnosti medzi 27 vnútroštátnymi systémami v oblasti dane z príjmov právnických osôb v rámci EÚ, vytvárajú veľké daňové prekážky, ktoré odrádzajú podniky od cezhraničných aktivít, či im dokonca bránia. Takáto roztrieštenosť značne narúša trh a spôsobuje náklady na zosúladenie. Týka sa to predovšetkým MSP, ktorým často chýbajú potrebné prostriedky na prekonanie týchto nedostatkov, čo ich môže odradiť od akéhokoľvek rozvoja na jednotnom trhu. Zámerom zavedenia spoločného pevného základu dane z príjmu právnických osôb je upraviť daňové ustanovenia, ktoré obmedzujú rast. Skupiny by tak museli dodržiavať len jeden súbor daňových pravidiel a vybavovali by dané záležitosti len s jednou daňovou správou v celej EÚ (jednotné vybavovacie miesto). Obrat by sa tým na úrovni skupiny skonsolidoval a straty by sa zo ziskov odrátali bez prekážok súvisiacich s hranicami. Podniky by navyše nepodliehali povinnosti dodržiavať pravidlá týkajúce sa transferového oceňovania pri transakciách vnútri skupiny (teda prispôsobenie ceny v závislosti od jednotlivých transakcií medzi podnikmi tej istej skupiny). Prípady dvojitého zdanenia alebo dvojitého oslobodenia od daňovej povinnosti, ku ktorým dochádza z dôvodu rozdielov medzi jednotlivými vnútroštátnymi daňovými legislatívami alebo ich nezlučiteľnosti, by sa zo vzťahov vnútri jednej skupiny vylúčili. Nekoordinovaným konaním na úrovni jednotlivých štátov by sa len zreprodukovala súčasná situácia, lebo spoločnosti by boli naďalej konfrontované s toľkými daňovými systémami, v koľkých členských štátoch pôsobia. Cieľom iniciatív, ktoré Komisia navrhne, nebude harmonizácia sadzieb dane z príjmu právnických osôb.

Návrh č. 20 : Komisia uverejní v roku 2011 novú stratégiu v oblasti DPH vychádzajúcu zo zelenej knihy naplánovanej na rok 2010, v ktorej sa vykoná hĺbková revízia systému DPH.

Súčasný rámec DPH obsahuje mnohé obmedzenia, z ktorých pre podniky vyplýva neprimeraná administratívna záťaž. Zložitý systém sadzieb a oslobodení od dane, výnimiek a voliteľných možností pre členské štáty, a taktiež osobitné pravidlá pre cezhraničné operácie škodia dobrému fungovaniu jednotného trhu a konkurencieschopnosti európskych podnikov, pretože podnikom, najmä podnikom pôsobiacim vo viacerých členských štátoch, spôsobujú značné náklady na zosúladenie. Napriek výraznému vývoju v technologickom a ekonomickom prostredí, ku ktorému došlo od zavedenia DPH, zostal tento systém do veľkej miery nezmenený, hlavne pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti podnikov a postupy výberu DPH. A okrem toho sa v súčasnom systéme darí podvodom: približne 12 % DPH sa nevyberie z dôvodu daňového podvodu, daňového úniku, obídenia povinností, alebo bankrotu. V budúcej stratégii v oblasti DPH sa zdôraznia priority, ktoré sa budú presadzovať prostredníctvom legislatívnych návrhov tak, aby sa zriadil rámec DPH, ktorý bude pre jednotný trh pevnejší a účinnejší.

Návrh č. 21 : Komisia navrhne v roku 2011 legislatívu, ktorou sa zabezpečí prepojenie obchodných registrov.

Neexistencia siete, v ktorej by boli prepojené jednotlivé vnútroštátne obchodné registre, komplikuje prístup k informáciám o podnikoch z iných členských štátov, čo potom spôsobuje väčšiu administratívnu záťaž a značné náklady podnikom vyvíjajúcim cezhraničnú činnosť, ako aj nedostatočnú transparentnosť voči ostatným podnikom, spotrebiteľom a verejným orgánom.

Návrh č. 22 : Komisia navrhne do roku 2012 Rozhodnutie zamerané na zabezpečenie vzájomného uznávania elektronickej identifikácie a overovania totožnosti v celej Európskej únii vychádzajúce z online „overovacích služieb“, ktoré sa sprístupnia vo všetkých členských štátoch. V roku 2011 Komisia navrhne revíziu smernice o elektronickom podpise s cieľom zabezpečiť právny rámec nadnárodného uznávania a interoperability systémov elektronického overovania totožnosti.

Tak ako sa už zdôraznilo v oznámení Komisie o digitálnej agende, aby jednotný trh správne fungoval, nástroje ako smernica o službách alebo akčný plán pre elektronické verejné obstarávanie vyžadujú, aby podniky mohli so správnymi orgánmi navzájom vybavovať záležitosti elektronickou cestou, a to aj cez hranice. Interoperabilita a vzájomné uznávanie vnútroštátnych elektronických identifikačných a overovacích nástrojov sú základné podmienky na hladké využívanie verejných elektronických služieb nad vnútroštátny rámec.

1.6. Byť konkurencieschopný na medzinárodných trhoch

Európske podniky predávajú svoje tovary a služby na celom svete a využívajú tak otvorenosť a integráciu celosvetového obchodu. Jednotný trh predstavuje istým spôsobom hlavnú „základňu“, ktorá európskym podnikom umožňuje lepšie sa pripraviť na medzinárodnú hospodársku súťaž a na získanie nových trhov. O to dôležitejšie je zabezpečiť koherentnosť a komplementárnosť našich vnútorných a zahraničných politík.

EÚ je najväčším vývozcom tovarov a služieb na svete a jedným z hlavných príjemcov priamych zahraničných investícií. Avšak nesmieme byť naivní. Európa by mala hájiť svoje záujmy a hodnoty s väčšou istotou a v duchu reciprocity a vzájomného prospechu. Dohody o voľnom obchode môžu európskym podnikom zaručiť prístup na väčšie trhy a prehĺbiť spoluprácu v oblasti regulácie s našimi hlavnými obchodnými partnermi. Obchodné partnerstvá sa musia zakladať na vzájomných záujmoch a výhodách a musia uznávať to, že EÚ, ako aj jej partneri majú práva a rovnako aj povinnosti. Komisia bude ostražito brániť európske záujmy a pracovné miesta a bude bojovať všetkými vhodnými prostriedkami proti nekalým obchodným praktikám.

Väčšie zbližovanie medzinárodných pravidiel môže európskym podnikom len napomôcť, najmä znížením nákladov vzniknutých z potreby prispôsobiť sa pravidlám alebo predpisom odlišným od tých, ktoré sa uplatňujú v Európe. Okrem toho sa ako podstatné javí dohliadať na to, aby európske podniky mali prístup na vonkajšie trhy, predovšetkým k verejnému obstarávaniu, za spravodlivých podmienok.

Jednotný trh musí zostať príťažlivým aj pre kandidátske krajiny, potenciálnych kandidátov na vstup do Európskej únie, ako aj susedné krajiny. Komisia plánuje pokračovať v rozširovaní pravidiel jednotného trhu so zreteľom na mieru konvergencie predpisov a schopnosť príslušných krajín účinným spôsobom zavádzať náležité pravidlá.

Návrh č. 23 : Komisia bude pokračovať v rozvíjaní svojej spolupráce v oblasti právnych predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (na bilaterálnej úrovni – dialógy o právnej úprave, aj na multilaterálnej úrovni – napríklad v rámci G20) s dvojitým cieľom: podporiť konvergenciu v oblasti právnych predpisov, najmä pobádaním k rovnocennosti systémov tretích krajín, pokiaľ je to možné, a aktívne sa zasadzovať o širšie prijímanie medzinárodných noriem. S týmito východiskami vyjedná dohody (multilaterálne aj bilaterálne) týkajúce sa medzinárodného obchodu, pričom bude klásť osobitný dôraz tak na prístup na trh ako aj na konvergenciu v oblasti právnych predpisov, najmä pre služby, práva duševného vlastníctva a dotácie.

Nedostatočná konvergencia právnych predpisov na medzinárodnej úrovni predstavuje veľkú brzdu pre medzinárodný obchod. S cieľom vyhnúť sa nezhodám a zabrániť arbitrážnemu konaniu v oblasti právnych predpisov sa Európska komisia aktívne zapája do spolupráce v tejto oblasti tak na multilaterálnej, ako aj na bilaterálnej úrovni. Proces G20 zastáva v tomto kontexte významné postavenie a EÚ bude v tomto procese aj naďalej zohrávať jednu z popredných úloh tak, aby podporovala finančné reformy na globálnej úrovni, usilovala sa o kvalitné právne predpisy a pobádala k prijatiu medzinárodných štandardov. Paralelne k tomu sa EÚ rovnako zapája do dialógov o právnych predpisoch s istým počtom strategických partnerov, najmä Spojenými štátmi, Japonskom, Čínou, Ruskom, Indiou a Brazíliou, je však potrebné robiť ešte viac smerom k prehĺbeniu a rozšíreniu týchto dialógov. V situácii hospodárskej a finančnej krízy sú ochranárske tendencie latentné. Cieľom týchto rokovaní je podporiť konvergenciu právnych predpisov, vrátane tých, ktoré sa týkajú citlivých oblastí, ako je ochrana práv duševného vlastníctva alebo dotácie, a poskytnúť európskym podnikom rad nových príležitostí.

Návrh č. 24 : Komisia predloží v roku 2011 legislatívny návrh nástroja Európskej únie, ktorý sa bude opierať o vykonávanie medzinárodných záväzkov Európskej únie, s cieľom posilniť jej schopnosť zaistiť lepšiu symetriu v prístupe na verejné trhy v industrializovaných krajinách a vo veľkých rozvíjajúcich sa krajinách.

Je rozdiel medzi relatívnou otvorenosťou trhov verejného obstarávania v EÚ a nedostatočným prístupom k trhom verejného obstarávania našich obchodných partnerov. Medzinárodné záväzky EÚ v oblasti prístupu na trhy (Dohoda o verejnom obstarávaní – AMP, Dohody o voľnom obchode) sa v rámci EÚ neuplatňujú jednotne. Vyplývajú z toho nerovné pravidlá hry pre európske podniky tak v EÚ ako mimo nej, ako aj nerovná hospodárska súťaž medzi európskymi podnikmi a podnikmi z tretích krajín. Na medzinárodnej úrovni sa EÚ stretáva s ťažkosťami pri získavaní lepšieho prístupu k trhom, keďže má len obmedzené možnosti manévrovania pri obchodných rokovaniach s členskými krajinami AMP a/alebo rokovaniach o bilaterálnych dohodách o voľnom obchode.

2. EURÓPANIA V CENTRE JEDNOTNÉHO TRHU NA ZNOVUNADOBUDNUTIE DÔVERY

„Prepojiť trh a sociálne aspekty“: Mario Monti navrhuje skutočnú možnú cestu znovuoživenia pre jednotný trh a Európu ako takú. Hoci jednotný trh počas krízy preukázal svoju odolnosť, stále je predmetom obáv. Európanov treba znovu postaviť do centra tohto veľkého trhu a znovu sa zamerať na „vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“.

Dobrý sociálny systém, účinný vzdelávací systém a odborná príprava, kvalitné pracovné miesta a náročná politika v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci prispievajú k výkonným trhom a sú faktormi bohatstva a rastu. Zvyšujú atraktivitu krajiny, vytvárajú sociálne puto a rovnako ako iné štrukturálne faktory, vrátane kvality a hustoty infraštruktúry, sú určujúce pre globálnu konkurencieschopnosť.

A naopak chudoba, nezamestnanosť, vylúčenie, strach z budúcnosti sú pre spoločnosť hospodársky nákladné a znevýhodňujúce. Európske podniky, ktoré sa všade v Európe a vo svete zúčastňujú na rozvíjaní svojho okolitého prostredia tým, že sa zapájajú do partnerstiev v rámci nadácií, občianskej spoločnosti, s miestnymi volenými zástupcami, dodávateľmi alebo klientmi, ktoré sú zárukou udržateľného a solidárneho rozvoja pre všetkých, to pochopili správne.

Jednotný trh sa podieľa aj na vytváraní identity každého občana: v každodennom živote je veľa aspektov (výučba jazykov v školách, cestovanie, študijné pobyty v zahraničí, používanie eura, rôznorodosť ponuky výrobkov atď.), vďaka ktorým sme my všetci, bez ohľadu na to, či sme spotrebitelia, pracujúci, študenti, sporitelia, podnikatelia, užívatelia verejných služieb, pacienti, dôchodcovia atď., zároveň aj Európania! Európania však sledujú, ako sa tento priestor s postupujúcim vekom čoraz viac zužuje: v pracovnom živote, pri spotrebiteľských návykoch alebo otázkach súvisiacich so zdravím a dôchodkovým zabezpečením sa európske príležitosti stávajú menej dostupnými.

Pri plnom rešpektovaní systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré patria do právomoci členských štátov, zostáva stále veľa oblastí, v ktorých ľudský rozmer „sociálneho“ trhového hospodárstva musí umožniť vybudovať väčšiu dôveru a zabezpečiť dobrú výkonnosť v rámci veľkého trhu. Je preto potrebné zdôrazniť význam úlohy sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, kde je ich úloha uznávaná v tom zmysle, že vyjadrujú očakávania rôznych odvetví hospodárstva, pričom dialóg môže niekedy vyústiť do dohody európskeho významu.

Existuje aj mnoho právnych nástrojov, ktoré explicitnejšie umožňujú európskym inštitúciám opätovne investovať do sociálnej oblasti a začleniť sociálne investície a investície všeobecného záujmu do hospodárskeho a finančného oživenia.

Charta základných práv znovu potvrdzuje súbor hospodárskych a sociálnych práv, ktoré viac zviditeľňuje. Na základe Zmluvy o Európskej únii Únia uznáva práva, slobody a zásady zakotvené v Charte, ktorá má rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy. Komisia sa zaväzuje, že zaistí, aby sa Charta zohľadňovala pri vypracúvaní politík Únie[18]. „Horizontálna sociálna doložka“[19], ktorá je už zakotvená v Zmluve o Európskej únii a umožňuje posúdiť náležitosť všetkých politických opatrení z pohľadu ich sociálnych dôsledkov, sa musí uviesť do života a stať sa súčasťou všetkých našich spoločných úvah.

Novou ambíciou bude poskytnúť efektívne trhy v prospech kreativity a dynamizmu európskych podnikov a zároveň obnoviť dôveru Európanov v ich jednotný trh . Európske politiky budú musieť získať udržateľnejšie perspektívy, a to tak, že sa budú predvídať a zmierňovať krízy a bude sa upevňovať hospodárska, sociálna a územná súdržnosť Únie. Posilnenie súdržnosti a najmä jej územného rozmeru ostáva naďalej predpokladom dobrého fungovania jednotného trhu. Práve v tomto zmysle bude Komisia najbližšie prezentovať svoje návrhy na zlepšenie dosahu politiky súdržnosti, na posilnenie jej orientácie na výsledky a výkonnosť, na jej náročnejšie vykonávanie a sústredenie zdrojov Únie na hlavné priority. Preskúma aj možnosti zlepšenia infraštruktúr jednotného trhu tým, že podporí využívanie verejno – súkromných partnerstiev.

Tento Akt o jednotnom trhu sa týka občanov ako aktívnych účastníkov v hospodárstve. Otázky spojené s právami nehospodárskej povahy, ktoré požívajú občania v rámci svojho každodenného života, sa zároveň riešia v „Správe 2010 o európskom občianstve: odstrániť prekážky pri výkone práv občanov v EÚ“ , ktorú súčasne prijala Európska komisia.

2.1. Zlepšiť kľúčové verejné služby a infraštruktúry

Hoci sa európsky projekt opiera o trhové sily, ktoré zaručujú občanom prístup k najširšiemu výberu tovaru a služieb za najnižšiu cenu a ktoré podporujú inovácie, neznamená to, že nekladie do centra svojho záujmu sociálnu a územnú súdržnosť Únie, a uznáva, že len samotné pôsobenie trhu nedáva adekvátnu odpoveď na všetky vyjadrené kolektívne potreby.

Európska únia preto uznáva, najmä v článku 14 ZFEÚ a protokole č. 26 pripojenom k zmluvám, sociálnu užitočnosť a ekonomickú hodnotu služieb všeobecného ekonomického záujmu a v súlade so zásadou subsidiarity poskytuje verejným orgánom všetok priestor, aby mohli poskytovať, vykonávať a organizovať tieto služby tak, aby vyhoveli potrebám používateľov. To je zároveň dôvod, prečo Únia spojila postupnú liberalizáciu veľkých sieťových odvetví, zaručujúcu väčšiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, s vymedzením prísnych povinností verejných služieb voči všetkým občanom. No a napokon je to dôvod, prečo sa Únia snaží rozvíjať výkonné transeurópske infraštruktúry tak, že v jednotlivých odvetviach identifikuje chýbajúce články a podporuje ich rozvoj stimulujúcimi opatreniami.

Mnohé činnosti, ktoré každodenne vykonávajú verejné služby, spadajú do ekonomických činností a tým patria do pôsobnosti práva Únie. Predovšetkým, v súlade s článkom 106 ZFEÚ je výlučnou právomocou Komisie dohliadať na to, aby boli kompenzácie, ak predstavujú štátnu pomoc, zlučiteľné s vnútorným trhom. Komisia bude pokračovať v posúdení a zaviaže sa k eventuálnej revízii rozhodnutia a rámcového opatrenia o štátnej službe (často nazývané „balík Altmark“).

Uplatňovanie európskych pravidiel v oblasti verejných služieb vyvoláva u príslušných verejných orgánov a niektorých aktérov daného odvetvia množstvo praktických otázok, a to najmä v oblasti sociálnych služieb. Únia a jej členské štáty musia byť teda naďalej zárukou existencie regulačného rámca umožňujúceho verejným službám napĺňať ich poslanie a účinne plniť potreby všetkých občanov. Zároveň Únia musí dať konkrétnu podobu novej ambícii spočívajúcej v určení infraštruktúr a podieľaní sa na rýchlej ich realizácii, čo je najpodstatnejším prvkom plynulého fungovania jednotného trhu a rozvoja nových služieb určených Európanom. Najmä v stratégii Európa 2020 sa predpokladá rozvoj infraštruktúr, ktoré do roku 2013 každému umožnia prístup k vysokorýchlostnému internetu. Cieľom tejto stratégie je dosiahnuť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k oveľa rýchlejšiemu pripojeniu, viac ako 30 Mbps, a aby aspoň polovica domácností mala internetové pripojenie rýchlejšie ako 100 Mbps.

Návrh č. 25 : Komisia sa zaväzuje prijať do roku 2011 oznámenie sprevádzané súborom opatrení zameraných na služby verejného záujmu.

Únia a jej členské štáty musia dbať na to, aby sa všetky verejné služby, vrátane sociálnych služieb, ktoré zodpovedajú potrebám Európanov, dali jednoduchšie prevádzkovať na primeranej úrovni, riadili sa jasnými pravidlami týkajúcimi sa ich financovania, mali čo najvyššiu kvalitu a boli skutočne dostupné pre každého. V tejto perspektíve sa iniciatívy Komisie zamerajú na tri oblasti.

Po prvé, ponúknuť orgánom verejnej správy „skrinku s náradím“, teda ľahko použiteľné a účinné nástroje pre všetky príslušné problematické záležitosti (ako napríklad financovanie, verejné zákazky alebo spolupráca medzi verejnými orgánmi), ktoré by im umožňovali poskytovať v rozsahu ich pôsobnosti a v súlade s im vlastnou širokou autonómnosťou kvalitné miestne verejné služby zodpovedajúce potrebám občanov. Tieto nástroje by zároveň mali umožniť lepšie posúdiť kvalitu týchto služieb a porovnať ich medzi jednotlivými odvetviami a medzi jednotlivými štátmi.

Po druhé, umožniť Európanom posúdiť vývoj kvality služieb, ktoré sú im poskytované, najmä v kontexte reforiem liberalizácie veľkých sieťových odvetví (dopravné služby, poštové služby, energetika).

A napokon lepšie reagovať na požiadavku všeobecného prístupu k službám, ktoré Európania považujú za potrebné pre svoj každodenný život (napríklad poštové služby), keďže kvalita kolektívnych služieb je nevyhnutne spojená s ich dostupnosťou vrátane cenovej dostupnosti. Prípadným prekážkam, ktoré by stáli v ceste kvalitným univerzálnym službám, by sa mala venovať hĺbková analýza založená na skúsenostiach z praxe. Táto starostlivosť o naplnenie potrieb všetkých občanov sa musí opierať aj o dynamický vývoj potrieb Európanov, ktoré sa menia v súlade s rýchlym vývojom spoločnosti a spoločenských praktík.

Komisia sa zaväzuje najmä k:

- zaisťovaniu aktualizácie odpovedí na praktické otázky, ktoré si kladú občania a verejné orgány a ktoré súvisia s uplatňovaním práva EÚ (štátna pomoc a verejné obstarávanie) na služby všeobecného záujmu,

- opatreniam, ktoré majú umožniť na európskej úrovni lepšie posúdiť a porovnať kvalitu ponuky služieb všeobecného záujmu, a to najmä na základe skúseností z praxe a

- preskúmaniu príležitosti a možnosti rozšíriť povinnosti univerzálnej služby na nové oblasti v závislosti od vývoja základných potrieb európskych občanov, eventuálne na základe článku 14 ZFEÚ.

Na návrhy týkajúce sa posúdenia a revízie pravidiel uplatniteľných na verejné obstarávanie, vrátane spolupráce medzi verejnými orgánmi a smernice o koncesiách, sa uplatňuje rovnaká logika v tom zmysle, že ich zámerom je taktiež doplniť „skrinku s náradím“, ktorú majú mať k tejto problematike k dispozícii orgány verejnej správy. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na modernizáciu infraštruktúr veľkých sieťových odvetví, ktoré sú uvedené vyššie v texte (energetika, doprava a elektronická komunikácia) takisto odrážajú ambíciu Únie reagovať na výzvu modernizácie našich infraštruktúr všeobecného záujmu.

Návrh č. 26 : Komisia prijme v roku 2011 revíziu usmernení Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ako aj návrh týkajúci sa Všeobecného rámca na financovanie dopravných infraštruktúr.

Napriek veľkým uskutočneným investíciám Európska únia v súčasnosti nedisponuje dostatočne prepojenou, interoperabilnou a účinnou sieťou cezhraničných dopravných infraštruktúr. Dopravné infraštruktúry sú však podstatné na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu a musia podporovať rast a udržateľný rozvoj. Okrem nedostatočnej koordinácie medzi členskými štátmi v oblasti plánovania, financovania a riadenia projektov je hlavnou brzdou neexistencia všeobecného finančného rámca na európskej úrovni, ktorý by umožňoval zamerať sa na najvýraznejšie nedostatky jednotného trhu. Tento finančný rámec sa vymedzí na základe budúceho viacročného finančného rámca, ktorý sa očakáva v polovici roku 2011.

Návrh č. 27 : Komisia prijme oznámenie o prioritách v oblasti energetických infraštruktúr do obdobia rokov 2020 – 2030, aby podporila rozvoj plne funkčného vnútorného trhu v oblasti energetiky, pričom bude riešiť problém chýbajúcich článkov infraštruktúry a uľahčí integráciu obnoviteľných zdrojov energie. Nástroje potrebné na uskutočnenie týchto priorít budú navrhnuté v roku 2011 v podobe nového nástroja pre energetickú bezpečnosť a energetické infraštruktúry v Európe.

Vytvorenie európskeho trhu v oblasti energetiky si vyžaduje moderné infraštruktúry. Ústredné ciele politiky Únie v oblasti zásobovania energiou spočívajú v jej konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti. To si vyžaduje energetické infraštruktúry, ktoré sú lepšie prepojené s vnútroštátnymi energetickými sieťami, schopné integrovať narastajúci podiel obnoviteľnej energie a umožňujúce diverzifikáciu zdrojov. Aby existujúce infraštruktúry mohli reagovať na tieto výzvy, potrebujú rýchlu modernizáciu, kvalitatívne zlepšenie a zjednotenie. Na zmenu spôsobu plánovania a rozvoja sietí v EÚ je nevyhnutná nová európska politika pre energetické infraštruktúry. Je potrebné nájsť riešenia pre dôležité chýbajúce články, ako napríklad energetické siete v Severnom mori alebo juhoeurópsky koridor na prepravu plynu. Siete sa musia stať racionálnejšími, aby sa energia využívala a prepravovala efektívnejšie. Účinnosť postupov schvaľovania sa musí posilniť a musí byť transparentnejšia. Treba nájsť nové riešenia financovania, aby sa v priebehu nasledujúceho desaťročia umožnila realizácia obrovských investícií – v objeme vyše 200 miliárd EUR[20] – do veľkých európskych prenosových sietí elektrickej energie a plynu, ku ktorým sa pridá približne 400 miliárd EUR na údržbu, modernizáciu a rozšírenie vnútroštátnych distribučných sietí.

Návrh č. 28 : Rada a Parlament by mali prijať návrh rozhodnutia o vytvorení akčného programu týkajúceho sa európskeho rádioelektrického spektra v záujme efektívnejšieho riadenia a využívania európskeho rádiového spektra.

Európske rádioelektrické spektrum sa musí využívať efektívnejšie a zosúladenejším a koordinovanejším spôsobom, aby bolo dostatočne dostupné na naplnenie potrieb občanov a podnikov. Ak budú rovnaké frekvenčné pásma spektra dostupné za flexibilných technických podmienok v celej EÚ, umožnia takto získané úspory z rozsahu zníženie cien za komunikáciu pre všetkých účastníkov.

2.2. Posilniť solidaritu na jednotnom trhu

Podľa Maria Montiho sa dá únava, ktorú niektorí pociťujú vo vzťahu k vnútornému trhu, vysvetliť aj dojmom, že jednotlivé liberalizácie sa uskutočnili na úkor sociálnych práv, ktoré nadobudli rôzni hospodárski aktéri. Lisabonská zmluva a potvrdenie konceptu „vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva“ ako jedného z kľúčových cieľov nás zaväzujú k ucelenejšiemu pohľadu na jednotný trh. Ekonomické slobody a slobody kolektívnych opatrení sa musia „zosúladiť“. Oživenie dialógu medzi sociálnymi partnermi je veľmi dôležité a navyše bude môcť vyústiť do legislatívy „od a pre“ sociálnych partnerov, ako sa výslovne ustanovuje v Lisabonskej zmluve.

Zo slobôd jednotného trhu musia mať úžitok tak najsilnejší, ako aj najslabší. Každý musí mať možnosť využívať príležitosti jednotného trhu, vrátane osôb s postihnutím a starších osôb. Osobitná pozornosť sa musí venovať prístupu nevidiacich a nepočujúcich k výrobkom a službám, najmä kultúrnej povahy, napríklad pomocou vyvinutia vhodných technologických nástrojov (automatické titulky alebo špeciálne vysielanie na verejnoprávnych televíznych kanáloch).

Návrh č. 29 : Na základe novej stratégie na účinné uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou[21] bude Komisia dohliadať na to, aby sa zohľadňovali práva zaručené Chartou, vrátane práva viesť kolektívne akcie. Komisia vykoná predbežnú a podrobnú analýzu sociálneho dosahu všetkých legislatívnych návrhov na jednotný trh.

Návrh č. 30: Komisia prijme v roku 2011 legislatívny návrh zameraný na lepšiu implementáciu smernice o vysielaní pracovníkov, do ktorého sa bude dať zahrnúť alebo doplniť objasnenie výkonu základných sociálnych práv v kontexte ekonomických slobôd jednotného trhu.

Vykonávanie práva slobodne poskytovať služby predpokladá možnosť vyslať svojich zamestnancov do iného členského štátu. Vysielanie pracovníkov preto predstavuje dôležitý prvok vnútorného trhu so službami. V záujme adekvátneho zabezpečenia práv príslušných pracovníkov sa na európskej úrovni v danej smernici o vysielaní pracovníkov ustanovuje tvrdé jadro ochranných ustanovení v hostiteľskej krajine, ktoré sa musia rovnako uplatňovať aj na vyslaných pracovníkov. Okrem toho aj zložité vnútroštátne správne postupy a ťažkosti s dvojitým zdaňovaním naďalej komplikujú vysielanie pracovníkov a slobodné poskytovanie služieb sa tak stáva menej dostupným. Zavedenie, vykonávanie a podmienky dodržiavania tejto smernice možno zlepšiť a jej výklad spresniť.

Návrh č. 31: V roku 2011 Komisia preskúma smernicu o činnostiach a dohľade nad inštitúciami dôchodkového zabezpečenia zamestnancov (penzijné fondy) a pripraví ďalšie návrhy na základe Zelenej knihy z júla 2010 o dôchodkoch, okrem iného návrhy na odstránenie prekážok, na ktoré narážajú mobilní pracovníci, keď sa pripravujú na odchod do dôchodku.

Pri odchode do dôchodku by pracovníci mali mať aj možnosť využívať svoje nároky na dôchodok. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva a dosah hospodárskej a finančnej krízy na verejné financie a finančnú stabilitu je potrebné v tejto oblasti vyvinúť ďalšie úsilie. Zelená kniha z júla 2010 otvorila diskusiu o výzvach, na ktoré bude potrebné reagovať, aby z dlhodobého hľadiska Európania mohli poberať dôchodky, ktoré sú primerané a garantované.

Návrh č. 32 : Komisia začne konzultáciu so sociálnymi partnermi s cieľom dospieť k európskemu rámcu pre predvídanie reštrukturalizácií v priemyselných odvetviach.

Okrem krokov, ktoré len reagovali na hospodársku a finančnú krízu, práve anticipačné stratégie umožnili podnikom predchádzať sociálnym konfliktom pomocou proaktívneho riadenia a vyjednávania v rámci reštrukturalizácie. Je to podmienka hospodárskej úspešnosti a zároveň sociálny imperatív, pretože to umožňuje nové prerozdelenie zdrojov smerom k rozvíjajúcim sa odvetviam a dáva pracovníkom nové príležitosti, ak je ich pracovné miesto ohrozené. Európsky rámec pre reštrukturalizácie by umožňoval vytvoriť prostredie založené na vzájomnej dôvere.

2.3. Celoživotný prístup k pracovným miestam a vzdelávaniu

Zamestnanosť je oprávnene hlavnou starosťou Európanov. Jednotný trh predstavuje skvelú, zatiaľ nedostatočne využívanú príležitosť zhodnotiť svoje vzdelanie alebo svoju kvalifikáciu a reagovať na pracovné ponuky v iných členských štátoch. Je potrebné navrhnúť konkrétne nástroje na podporu a uľahčenie obehu schopností v rámci jednotného trhu.

Vzdelávať sa v Európe je jednou z najpríťažlivejších stránok slobôd a príležitostí, ktoré ponúka jednotný trh. Príležitosť študovať a odborne sa vzdelávať v inom členskom štáte však nie je len záležitosťou osobného rastu, ale umožňuje aj celoživotne nadobúdať nové schopnosti, ktoré prispejú k vybudovaniu budúcej znalostnej ekonomiky.

Návrh č. 33 : V roku 2012 Komisia navrhne legislatívnu iniciatívu na zreformovanie systémov uznávania odborných kvalifikácií na základe posúdenia dosiahnutého stavu v roku 2011, aby sa zjednodušil pohyb pracovníkov a aby sa odborná príprava prispôsobila aktuálnym potrebám pracovného trhu. V tejto súvislosti sa posúdi možnosť zavedenia profesijného preukazu.

Právo vykonávať svoje povolanie v inom členskom štáte je jednou zo základných slobôd zaručených v zmluve. Má kľúčový význam pre občanov a pre voľný pohyb pracovníkov, slobodné usadenie sa a slobodné poskytovanie služieb, ktorým môžu brániť požiadavky súvisiace s uznávaním odborných kvalifikácií nadobudnutých v inom členskom štáte. V Únii existuje 4 600 regulovaných profesií. Mnohí odborníci sa ešte aj v súčasnosti stretávajú so zdĺhavými a náročnými postupmi, kým sa ich kvalifikácia uzná. Otázky o uznávaní diplomov tvoria 20 % prípadov, ktorými sa zaoberá SOLVIT. Smernicou z roku 2005 sa zaviedli zjednodušenia, najmä aby sa uľahčila dočasná mobilita odborníkov. Súčasný systém sa musí vyhodnotiť s cieľom zistiť, či sa všetky príležitosti, ktoré táto smernica ponúka, naplno využili. V smernici sa napríklad načrtlo používanie profesijného preukazu bez toho, no nestanovili sa žiadne konkrétne podrobnosti. Takýto preukaz by mohol predstavovať pridanú hodnotu pre určité povolania a občanov, ktorí by oň mali záujem. Zároveň narastá potreba kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú bude v budúcnosti s úbytkom aktívnej populácie ťažšie uspokojiť. Systém musí zohľadňovať aj značné zmeny, ku ktorým došlo v systémoch členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zjednodušiť prístup k pracovným miestam a návrat na pracovný trh. Z uvedených dôvodov Komisia začala pracovať na posúdení smernice z roku 2005, čo vyústi do Zelenej knihy v roku 2011 a revízie danej smernice v roku 2012.

Návrh č. 34 : Komisia pripraví v spolupráci s členskými štátmi preukaz „mládež v pohybe“ na zjednodušenie mobility všetkých mladých ľudí, ktorí pôjdu študovať do iného členského štátu. Zdokonalí svoju webovú stránku určenú „mládeži v pohybe“ doplnením informácií o diaľkovom vzdelávaní a príležitostiach na štúdium a odbornú prípravu v Európe.

Mobilita by sa mala stať bežnou etapou vo vzdelávacom procese každého mladého Európana, ktorá mu následne umožní prístup k uspokojivému zamestnaniu po tom, čo nadobudne nové, predovšetkým jazykové znalosti. Komisia navrhla v rámci stratégie Európa 2020 súbor opatrení uvedených v oznámení „Mládež v pohybe“, ktoré majú mladým ľuďom pomôcť získať poznatky, zručnosti a skúsenosti, ktoré potrebujú na to, aby si našli prvé zamestnanie. V rámci týchto opatrení Komisia posudzuje možnosť zaviesť pre európskych študentov pôžičky na mobilitu , aby dala väčšiemu počtu mladých Európanov príležitosť, najmä tým z nich, ktorí sú najviac znevýhodnení, vyskúšať si istý čas študovať, školiť sa či zamestnať sa v inej krajine.

Návrh č. 35 : Komisia v partnerstve s členskými štátmi zabezpečí zavedenie európskeho rámca kvalifikácií. Navrhne odporúčanie Rady s cieľom podporiť a uznávať mimoškolské vzdelávanie („neformálne vzdelávanie a informálne učenie“). Navrhne aj vytvorenie „európskeho pasu odborných zručností“, ktorý umožní každému jednotlivcovi podrobne prezentovať znalosti a zručnosti priebežne nadobudnuté počas života. Vytvorí prepojenie medzi európskym rámcom osvedčení a názvoslovím povolaní v Európe.

Napriek úspechu programov akým je Erazmus, zostáva akademické uznávanie diplomov a dĺžky vzdelávania v inom členskom štáte naďalej problematické[22]. Aby sa podporila mobilita, musí sa zabezpečiť prenosnosť zručností a znalostí.

2.4. Nové prostriedky pre sociálne trhové hospodárstvo

V tejto kapitole venovanej sociálnemu trhovému hospodárstvu sa predkladajú tri návrhy pre jednotný trh zakladajúci sa na „vysoko konkurencieschopnom sociálne trhovom hospodárstve“. V prvom rade musí Iniciatíva pre sociálne podnikanie umožniť uvoľnenie existujúcich rezerv talentov a finančných rezerv v členských štátoch a zlúčiť pri tom úsilie odborníkov v oblasti riadenia a finančných záležitostí s podnikateľmi, ktorí prinášajú inovačné projekty v sociálnej oblasti stimulujúce rast. Druhý návrh týkajúci sa právnych foriem zahŕňa iniciatívy na zlepšenie právneho prostredia, v ktorom sa tvoria niektoré činnosti sociálneho hospodárstva. V treťom návrhu venovanom riadeniu podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov sa predkladá iniciatíva zameraná na nové vymedzenie úlohy podniku v súčasnom hospodárstve.

Návrh č. 36 : Komisia navrhne v roku 2011 Iniciatívu pre sociálne podnikanie, aby podporila a doplnila rozvoj inovačných podnikateľských projektov v sociálnej oblasti v rámci jednotného trhu, pričom sa použije najmä sociálne hodnotenie, označovanie v oblasti etiky životného prostredia, verejné obstarávanie, zavedenie nového režimu investičných fondov a zachytenie spiacich úspor.

Podnikatelia konajúci jednotlivo alebo veľké spoločnosti uskutočnili počas posledných rokov projekty, ktoré sú veľmi inovatívne zo sociálneho hľadiska. Toto prvé desaťročie 21. storočia ukázalo, že naprieč Európou a svetom existuje obrovský potenciál inovácie v oblasti sociálneho hospodárstva. Bez toho, aby bolo nevyhnutné zriecť sa logiky zameranej na zisk, priniesli dané projekty, ktoré vznikli z vôle jedného človeka alebo skupiny ľudí, kreatívne riešenia dôležitých socioekonomických problémov často zapríčinených situáciou vylúčenia (prístup k poľnohospodárskym a potravinárskym výrobkom, prístup k bývaniu, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, prístup na pracovný trh, prístup k bankovým službám, k službám umožňujúcim ľahšie začlenenie sa zdravotne postihnutých ľudí atď.), ako aj starnutím obyvateľstva. Inovácie, ktoré priniesli tieto nové modely, vytvárajú ekonomický rast a majú pozitívny dosah na všetky zúčastnené strany (podnikatelia, zamestnanci, spotrebitelia, investori a iní finanční partneri atď.). Organizácia verejných zákaziek a súkromných objednávok (stratégie nákupov v súkromnom sektore a sociálna zodpovednosť podnikov), lepší prístup k financovaniu (bankovému alebo na finančných trhoch, najmä prostredníctvom využitia spiacich úspor), zavedenie nového režimu investičných fondov, aby sa podporila a zväčšila likvidita investícií do projektov, ktoré sú vysoko inovatívne zo sociálneho, ekonomického a technologického hľadiska, pokiaľ ide o finančné odvetvie a spotrebiteľov finančných produktov, a zavedenie komunikačných nástrojov ad hoc, to všetko sú činitele, ktoré vyvolajú aktivitu.

Návrh č. 37 : Štruktúra sociálneho hospodárstva pozostáva z rozličných právnych štatútov (nadácie, družstvá, vzájomné poisťovne atď.), a to z viacerých dôvodov vyplývajúcich hlavne z povahy jeho financovania a z rozhodnutí akcionárov alebo zúčastnených strán, ktorí podporujú a sprevádzajú projekty inovatívne zo sociálneho, ekonomického a občas aj technologického hľadiska. Komisia navrhne opatrenia, ktoré umožnia zlepšiť kvalitu predmetných právnych foriem s cieľom optimalizovať ich fungovanie a uľahčiť ich rozvoj v rámci jednotného trhu.

Navrhnú sa tieto iniciatívy:

- Komisia predloží do konca roku 2011 nariadenie o štatúte európskej nadácie.

Za posledné roky zaznamenali činnosti nadácií veľký rozmach a ich kroky umožňujú dosahovať ambiciózne ciele v oblastiach, v ktorých sa tvorivosť a európska inovatívnosť stali zásadnými pre konkurencieschopnosť jednotného trhu v globálnom svete, najmä pokiaľ ide o výskum. Administratívne náklady, registrácia v inom členskom štáte, dôkazové bremeno kladené na nadácie členského štátu zriaďované v inom členskom štáte EÚ, komplikácie so vzájomným zdieľaním finančných zdrojov na cezhraničnom základe v rámci EÚ, to všetko sú prekážky, ktoré v súčasnosti bránia rozvoju nadácií v Európe a ktoré by vyriešilo nariadenie o štatúte európskej nadácie.

- Komisia navrhne verejnú konzultáciu (zelenú knihu) o implementácii nariadenia o štatúte európskeho družstva a prijme opatrenia v nadväznosti na prijatie svojej hodnotiacej správy v roku 2012.

Družstvá tvoria veľmi významnú časť v štruktúre a dynamike ekonomiky. Okrem iného ponúkajú jedinečné mechanizmy solidarity medzi vlastnými členmi a vytvárajú pevné akcionárske štruktúry, ktoré podporujú kultúru silnej skupiny, akcionárov spomedzi zamestnancov a dlhodobé investície.

- Komisia v roku 2011 začne prieskum o situácii vzájomných poisťovní vo všetkých členských štátoch s cieľom zhodnotiť predovšetkým ich cezhraničné činnosti.

Vzájomné poisťovne sa vyskytujú vo väčšine európskych krajín, hoci ich význam sa v jednotlivých krajinách líši. Viac ako 120 miliónov Európanov je napríklad poistencami niektorej vzájomnej zdravotnej poisťovne v Európe. V poisťovníctve a sektore sprostredkovania finančných služieb predstavujú vzájomné poisťovne dôležitú časť pracovných miest.

Návrh č. 38 : Komisia začne verejnú konzultáciu (zelená kniha) v oblasti riadenia podnikov. Zároveň začne verejnú konzultáciu o potenciálnych možnostiach na zlepšenie transparentnosti pri informovaní o sociálnych a environmentálnych aspektoch a o dodržiavaní ľudských práv zo strany podnikov. Tieto konzultácie môžu vyústiť do legislatívnych iniciatív.

Prvoradé je, aby európske podniky preukázali čo najväčšiu zodpovednosť tak voči svojim zamestnancom a akcionárom, ako aj voči spoločnosti všeobecne. Riadenie podnikov sa dá zlepšiť, najmä pokiaľ ide o zloženie a rôznorodosť správnych rád, vrátane zastúpenia žien, dlhodobého angažovania sa akcionárov alebo akcionárov spomedzi zamestnancov. V záujme posilnenia tak riadenia podnikov, ako aj sociálnej, či až spoločenskej zodpovednosti podnikov sa uvažovanie musí zameriavať na zlepšenie podmienok transparentnosti, najmä v oblasti ľudských práv a udržateľného rozvoja, aj na spôsoby zlepšenia fungovania podnikov s cieľom dosiahnuť predovšetkým väčšiu zainteresovanosť zamestnancov a zlepšiť vzťahy s ich akcionármi a uľahčiť primeranejšie zhodnotenie podnikov zo strany finančných trhov.

2.5. Jednotný trh v službách spotrebiteľov

Pre európskych spotrebiteľov musí jednotný trh predstavovať pridanú hodnotu tým, že im ponúkne pestrý vysoko kvalitný tovar a služby. Obzvlášť je potrebné zdôrazniť prístup k bankovým produktom, ktoré vo veľkej miere podmieňujú možnosť pohybu alebo práce v rámci jednotného trhu. Dozorné orgány majú povinnosť zabezpečiť európskym spotrebiteľom zvýšenú ochranu proti všetkým rizikám súvisiacim s kvalitou ponúkaných produktov alebo poskytovaných služieb.

Spotrebitelia často nemajú k dispozícii informácie, ktoré by im umožňovali zvoliť si dobrú cenu alebo si informovane vybrať výrobok, pretože informácie sa môžu podávať spôsobom, ktorý sťažuje porovnávanie alebo ho znejasňuje. To sa týka predovšetkým cezhraničných ponúk a poplatkov za doručenie. V súčasnosti spotrebiteľ pri nákupe nedisponuje všetkými informáciami, ktoré by mu umožňovali informovane si vybrať. Komisia vypracuje hodnotenie súčasných praktík, pokiaľ ide o webové stránky na porovnávanie cien, a vypracuje usmernenia pre tieto webové stránky, a to na základe najlepších postupov a skúseností členských štátov.

Návrh č. 39 : V roku 2011 Komisia vypracuje viacročný akčný plán na rozvoj európskeho dohľadu nad trhom. Zároveň Komisia v spojitosti s colnými orgánmi a orgánmi členských štátov poverenými dohľadom nad trhom vypracuje v roku 2011 usmernenia pre colné kontroly v oblasti bezpečnosti výrobkov. Komisia navrhne aj revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby zabezpečila súdržný a účinný rámec pre bezpečnosť spotrebného tovaru v EÚ.

Európski občania požadujú, aby ich zdravie a práva boli chránené v celej EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o hrozby alebo riziká, ktorým nemôžu čeliť ako jednotlivci. Komisia preto v záujme bezpečnosti výrobkov v EÚ posilní dohľad nad trhom. Cieľ sa dosiahne prostredníctvom akčného plánu so začiatkom v roku 2011. Pôjde o dosiahnutie koordinácie vnútroštátnych orgánov poverených dohľadom nad trhom s cieľom uistiť sa o tom, že tovar prepustený do voľného obehu na jednotnom trhu je pre spotrebiteľa bezpečný a spoľahlivý. Zaručia sa tak rovnaké konkurenčné podmienky, ktoré serióznym podnikom umožnia plne využiť možnosti trhu s 500 miliónmi spotrebiteľov. Okrem toho Komisia navrhne revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby sa vypracoval súdržný a účinný rámec pre dohľad nad trhom v záujme bezpečnosti spotrebného tovaru v EÚ.

Návrh č. 40 : Začiatkom roka 2011 Komisia prijme legislatívnu iniciatívu o prístupe k niektorým základným bankovým službám. Prizve aj bankový sektor, aby predložil samoregulačnú iniciatívu zameranú na zvýšenie transparentnosti a zlepšenie porovnateľnosti bankových poplatkov do konca roka 2011.

Občania, najmä študenti, sa stretávajú s problémami pri otváraní bankového účtu alebo vydávaní platobnej karty v členskom štáte, do ktorého sa nedávno prisťahovali, alebo v ktorom nemajú trvalé bydlisko. Finančné inštitúcie takéto zamietnutia obhajujú tvrdením, že niektoré kategórie potenciálnych spotrebiteľov predstavujú pre banku zvýšené riziko a banka sa preto na nich musí pozerať prísnejšie. Odvolávajú sa aj na neschopnosť získať presný obraz o priebehu splácania úveru dlžníkom. V mnohých prípadoch sa však zamietnutie otvoriť klientovi účet nedá považovať za objektívne odôvodnené a primerané. Okrem toho nedostatočná transparentnosť v súvislosti s bankovými poplatkami predstavuje hlavnú prekážku v oblasti finančných služieb pre jednotlivcov. Klienti nemôžu pochopiť a porovnať poplatky za svoje bankové účty, čo ich odrádza od zmeny účtu na iný, lacnejší. Spotrebitelia v členských štátoch, v ktorých sú bankové poplatky zložité a netransparentné, tak platia vyššie poplatky, než by mali. Väčšia transparentnosť predstavuje aj prvotnú podmienku pre cezhraničné transakcie a pre úspešné fungovanie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Z rozboru 224 bánk, ktorý sa vzťahoval na 81 % retailového bankového trhu , pokiaľ ide o vklady klientov, sa usúdilo, že 66 % ich webových stránok si vyžaduje dodatočné informácie na zistenie poplatkov za bankový účet. Z tohto rozboru zároveň vyplynulo, že rozdiely medzi poplatkami za bankové účty sú v rámci Európskej únie oveľa výraznejšie ako pri iných službách.

Návrh č. 41 : Komisia navrhne do februára 2011 smernicu na vytvorenie jednotného integrovaného hypotekárneho trhu s vyššou úrovňou ochrany spotrebiteľov

Trh s retailovými finančnými službami je sektor, z ktorého zatiaľ spotrebitelia nemôžu plne profitovať. Často váhajú, keď majú zmeniť poskytovateľa alebo keď majú len málo dostupných informácií na porovnanie ponúk. Tieto ťažkosti majú tendenciu ešte narastať, keď spotrebitelia hľadajú poskytovateľa aj za hranicami. Paralelne s prebiehajúcimi štrukturálnymi reformami vo finančnom sektore musia pokračovať reformy zamerané na zvýšenie dôvery spotrebiteľov v retailové finančné trhy. Tieto prekážky patria medzi tie, ktoré najviac ovplyvňujú každodenný život občanov. Európske hypotekárne trhy sú pre milióny Európanov životne dôležité: hypotekárny úver predstavuje jedno z najdôležitejších finančných rozhodnutí v živote, ktoré so sebou nesie finančný záväzok na niekoľko desaťročí. Nezodpovedné konanie zo strany hospodárskych subjektov môže otriasť základmi finančného systému, čo povedie k potenciálne závažným sociálnym a ekonomickým dôsledkom. Integrácia hypotekárnych trhov zostáva taktiež obmedzená. Úroveň priamych cezhraničných úverov zostáva nízka a pretrvávajú podstatné rozdiely medzi členskými štátmi z hľadiska ceny, výberu produktov a prístupu k právnym predpisom uplatniteľným na jednotlivých príslušných aktérov, ako napríklad nebankových veriteľov a sprostredkovateľov úverov. Veritelia a sprostredkovatelia úverov čelia prekážkam, ktoré im bránia podnikať v inom členskom štáte alebo im neprimerane zvyšujú náklady. Rovnako občania sa stretávajú s prekážkami, keď sa snažia získať hypotekárny úver v inom členskom štáte, alebo aj od poskytovateľa úveru v tom istom členskom štáte, no na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa niekde inde v EÚ, a úver sa im často zamietne. Vyhľadanie najlepšej ceny alebo produktu v jednotlivých členských štátoch je taktiež zložité, dokonca, vzhľadom na nedostatok porovnávacích informácií, až nemožné. Integrácia európskych hypotekárnych trhov by podporila finančnú stabilitu a priniesla značné výhody spotrebiteľom. Viedlo by to k väčšej efektívnosti poskytovateľov hypotekárnych úverov a dostupnosti širšej škály produktov.

Návrh č. 42 : Do roku 2010 Komisia prijme oznámenie s cieľom zistiť a odstrániť daňové prekážky, s ktorými sú európski občania ešte stále konfrontovaní.

Niektoré z prekážok, ktoré občanom bránia vo voľnom pohybe, presťahovaní sa a nadobudnutí tovaru či využívaní služieb v rámci celej EÚ, sú spôsobené problémami v daňovej oblasti. Tieto problémy môžu spočívať v ťažkostiach pri získavaní úľav pri dvojitom zdanení z dôvodu obmedzení rozsahu platnosti dohovorov v oblasti dvojitého zdaňovania alebo ich neexistencie, diskriminačných daňových pravidiel a prekrývaní rôznych daňových systémov, ako aj ťažkostí, ktorým treba čeliť pri daňových právnych predpisoch dvoch alebo viacerých členských štátov a pri získavaní daňových úľav alebo vrátení dane v inom členskom štáte. Ťažkosti môžu nastať predovšetkým v prípade cezhraničných pracovníkov, a to v daňových oblastiach týkajúcich sa automobilov, dôchodkov a pozostalostí.

Návrh č. 43 : V roku 2012 Komisia prijme návrh na zmenu a doplnenie nariadenia týkajúceho sa práv cestujúcich v leteckej doprave, najmä z pohľadu vplyvu nedávnej krízy vyvolanej islandskou sopkou, a v prípade prijatia legislatívneho návrhu týkajúceho sa odvetvia cestnej dopravy (autobusy a autokary) vydá oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy.

Napriek už existujúcim právnym predpisom, najmä v odvetví leteckej, železničnej a čoskoro lodnej dopravy, sa práva cestujúcich naďalej líšia v závislosti od zvoleného spôsobu dopravy a prevádzkovatelia ich nie vždy dodržiavajú. Táto situácia vytvára riziko narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a poškodzuje snahy spočívajúce v zabezpečení dostatočne jednotnej úrovne kvality služieb v záujme občanov a takisto celého európskeho hospodárstva.

3. DIALÓG, PARTNERSTVO, HODNOTENIE: NÁSTROJE DOBRÉHO RIADENIA JEDNOTNÉHO TRHU

Jednotný trh nie je vlastníctvom európskych inštitúcií ani niekoľkých veľkých paneurópskych zoskupení: je tým, čo z neho každodenne robia Európania tým, že pracujú, sporia, nakupujú, investujú... Vytvorenie a využívanie jednotného trhu skutočne závisí od samotných Európanov!

Jediným zámerom tohto aktu je navrhnúť nový rámec na dialóg, aby uvažovanie o predpisoch a ich vykonávanie slúžilo Európanom: Keďže Komisia má za úlohu podávať návrhy, podnety, vytvárať priestor na dialóg a diskusie, zaväzuje sa, že jednotnému trhu prinavráti význam, aby Európanom poskytoval viac. Európsky parlament a Rada v rámci svojich kompetencií rozhodnú o opatreniach, ktoré treba prijať na úrovni členských štátov.

Tento Akt o jednotnom trhu však nemôže uspieť, ak sa tento proces navrhovania, rozhodovania, vykonávania a monitorovania neotvorí vo väčšom rozsahu a ešte v skorších štádiách ostatným partnerom.

Mnohé časti tohto aktu, napríklad opatrenia týkajúce sa verejných služieb alebo daňových aspektov, sa dotýkajú pôsobnosti členských štátov a ich miestnych a regionálnych samospráv. To je hlavným dôvodom na zapojenie všetkých územných politických stupňov, aby sa plne zúčastňovali na riadení jednotného trhu v súlade s ich aktívnou účasťou na politike súdržnosti.

Tento Akt o jednotnom trhu silne presadzoval predseda Komisie Barroso s cieľom posilniť šance stratégie Európa 2020 na úspech a uviesť do života hlavné odporúčania Európskeho parlamentu a odporúčania uvedené v správe Maria Montiho. Cieľom aktu je povzbudiť Európsku komisiu k dosiahnutiu výsledkov, vyvolať aktivitu na prípravu budúcnosti a posilniť Európu, aby sa vysporiadala s výzvami.

Tento akt a jeho vykonávanie budú nepochybne poznačené silnou vôľou zameranou na dialóg, vytváranie partnerstiev so zúčastnenými stranami a objektívne zhodnotenie výsledkov.

Účinok nemožno nariadiť, treba ho vytvárať. Komisia sa práve preto nebude vyhýbať nijakej diskusii, ani tým najťažším: európske politické strany, národné vlády a parlamenty, samosprávne orgány, občianska spoločnosť, odbory a podniky, spotrebitelia, združenia atď. a veľmi úzko zapojí Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor.

Tento akt navrhuje 50 opatrení s harmonogramom pre etapy konzultácie, ktoré bude Komisia viesť v súlade so zásadami inteligentnej právnej regulácie. Komisia v súlade so zásadami transparentnosti a zodpovednosti vyzýva všetkých svojich partnerov , aby sa pripravili na tieto fázy dialógu, prispeli svojimi úvahami a prevzali budúcnosť nášho veľkého jednotného trhu do vlastných rúk.

Komisia musí pokračovať vo vykonávaní svojej úlohy, pokiaľ ide o monitorovanie a riadnu implementáciu politík jednotného trhu. Je si vedomá úsilia, ktoré vyžaduje od členských štátov pre jednotnejší a konkurencieschopnejší trh. Komisia k nim zostane vnímavá, ale stanovené ciele bude mať stále na pamäti.

Návrh č. 44: Komisia a členské štáty budú spolupracovať v záujme ďalšieho rozvoja vnútorného trhu posilnením postupu hodnotenia acquis, najmä na základe „vzájomného hodnotenia“ smernice o službách, ktorý v súčasnosti členské štáty a Komisia zavádzajú. Skúsenosť z postupu vzájomného hodnotenia smernice o službách sa prenesie do iných kľúčových právnych predpisov v oblasti jednotného trhu.

Komisia bude pokračovať v hodnotení a bude vychádzať z konkrétnych skúseností, bude skúšať a posilňovať synergie medzi existujúcimi nástrojmi (dohľad nad trhom, odvetvové prieskumy, hodnotenie spotrebiteľských trhov atď.). Na základe toho Komisia pravidelne zostaví zoznam („Top 20“) očakávaní aktérov jednotného trhu (podniky, spotrebitelia, pracovníci, študenti, dôchodcovia). Tento zoznam bude akýmsi barometrom stavu jednotného trhu a jeho fungovania v praxi.

Okrem toho Komisia pravidelne preskúma situáciu na jednotnom trhu v partnerstve so všetkými príslušnými aktérmi a každoročne v spolupráci s Európskym parlamentom zorganizuje Fórum jednotného trhu , na ktorom sa zúčastnia ostatné inštitúcie, predstavitelia členských štátov (aj na regionálnej a miestnej úrovni), zástupcovia národných parlamentov, občania a zainteresované strany. Prvé fórum by sa malo uskutočniť v roku 2011.

Návrh č. 45 : Komisia predloží začiatkom roka 2011 stratégiu týkajúcu sa rozšírenia informačného systému vnútorného trhu (IMI) na iné legislatívne oblasti v roku 2011 so zámerom vytvoriť skutočnú elektronickú „face to face“ sieť európskych správnych orgánov. Táto stratégia bude predmetom legislatívneho návrhu.

Informačný systém vnútorného trhu (IMI) bol zamýšľaný ako flexibilný nástroj na podporu administratívnej spolupráce v prospech rôznych sektorových právnych predpisov. V súčasnosti sa využíva pre smernicu o odborných kvalifikáciách a pre smernicu o službách. Aby sa potenciál IMI skutočne využil, musí sa pripraviť jasná stratégia na rozšírenie IMI na ďalšie odvetvia a vytvorenie synergického efektu medzi IMI a inými informačno-technologickými nástrojmi. Táto stratégia sa spresní v oznámení Komisie. Hlavnou prekážkou rozšírenia IMI je chýbajúci právny základ, ktorý by plne vyhovoval osobám zodpovedným za ochranu údajov na európskej aj vnútroštátnej úrovni. V snahe napraviť tento stav sa prediskutuje možnosť návrhu nariadenia. Uvedený návrh by ustanovoval pravidlá spracúvania údajov a iných podmienok používania IMI a umožňoval by administratívnu spoluprácu v oblastiach, kde je to potrebné na uplatňovanie práva vnútorného trhu, ale v platnom práve to nie je vyslovene ustanovené.

Návrh č. 46 : V roku 2011 Komisia predloží iniciatívu týkajúcu sa alternatívnych spôsobov urovnávania sporov v EÚ. V tomto zmysle Komisia prijme v roku 2011 Odporúčanie o sieti systémov alternatívnych spôsobov urovnávania sporov pre finančné služby. Cieľom týchto dvoch iniciatív je zabezpečiť, aby sa pre riešenie sporov v oblasti cezhraničnej spolupráce zaviedli jednoduché mimosúdne prostriedky odvolania s dobrým pomerom cena/efektívnosť. Do roku 2012 Komisia navrhne európsky systém na riešenie sporov online pre digitálne transakcie. V rokoch 2010 – 2011 okrem toho Komisia zrealizuje verejnú konzultáciu o európskom prístupe ku kolektívnym odvolaniam, aby sa stanovili podmienky, ktoré by sa dali začleniť do právneho rámca Európskej únie a právnych rámcov v členských štátoch.

Ak chceme, aby mali spotrebitelia dôveru v nákupy v inom členskom štáte a využívali práva, ktoré im prináležia podľa európskych právnych predpisov, je potrebné, aby mali v prípade problému istotu, že môžu dosiahnuť nápravu. Práva, ktoré sa nedarí dodržiavať v praxi, sú bezcenné. Nedávny prieskum odhadol straty, ktoré európskym spotrebiteľom vzniknú z dôvodu problému so zakúpeným tovarom alebo službou, na 0,3 % európskeho ročného HDP. Alternatívne spôsoby urovnávania sporov a pomoc v prípade sťažností, akú poskytujú napríklad európske centrá spotrebiteľov, môžu priniesť jednoduché, rýchle a lacné riešenie pre spotrebiteľov a zachovávajú vzťahy medzi podnikmi a ich klientelou. Zároveň však spotrebitelia a podniky nie sú dostatočne informovaní o existujúcich systémoch alternatívneho riešenia sporov a v mnohých oblastiach takéto systémy stále chýbajú. Napríklad v prípade sporu s finančnou inštitúciou spotrebitelia často nemajú inú možnosť, než zvoliť ťažkopádny a nákladný súdny proces. V niektorých členských štátoch neexistujú mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov. Existujúce mechanizmy navyše doteraz nepreukázali dostatočnú účinnosť pri cezhraničných záležitostiach. Je teda potrebné zaplniť medzery v geografickom a sektorovom pokrytí sieťou FIN-NET. Taktiež nie je ľahké kolektívne si uplatniť nárok na nápravu, či už na súdoch alebo v mimosúdnom rámci. Pri neexistencii spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže môžu byť podniky vystavené narušeniu hospodárskej súťaže. Príležitosť na zníženie nákladov spojením nárokov na nápravu sa tak stráca. Zlepšenie mechanizmov alternatívnych spôsobov urovnávania sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi, najmä v oblasti finančných služieb, by viedlo k značnému prospechu pre spotrebiteľov, posilnilo dôveru spotrebiteľov a prispelo k rozvoju jednotného trhu.

Návrh č. 47 : Komisia v partnerstve s členskými štátmi vypracuje ráznejšiu politiku na dodržiavanie pravidiel jednotného trhu. Komisia sa zaväzuje, že pripraví plány na transpozíciu a tabuľky zhody pre legislatívne návrhy ustanovené v akte a zníži priemernú dobu spracovania spisov o porušení. Komisia vyzýva členské štáty, aby znížili svoj deficit v transponovaní smerníc v oblasti jednotného trhu na 0,5 % a oznamovali svoje tabuľky zhody s opatreniami, ktoré sa majú transponovať.

Na posilnenie partnerstva medzi Komisiou a členskými štátmi pri riadení jednotného trhu sa vyvinulo a naďalej sa vyvíja veľké úsilie, predovšetkým implementáciou „odporúčania o partnerstvách“ z roku 2009[23]. Sústavné úsilie vyvíjané s cieľom zlepšiť vykonávanie pravidiel jednotného trhu prinieslo svoje ovocie, ako to vyplýva napríklad z nízkej úrovne priemerného deficitu v transponovaní smerníc podľa poslednej informačnej tabuľky vnútorného trhu[24].

Napriek tomuto úsiliu je však okrem termínu, ktorý sa predpokladá v smerniciach, potrebných v priemere ďalších sedem mesiacov na ich úplnú transpozíciu[25]. V uverejnených štatistikách sa pre rok 2008 uvádza 36 % oneskorenie v oznamovaní opatrení zameraných na transpozíciu, v roku 2009 to bolo 31 % a v roku 2010 je to 30 %[26]. Pretrvávajú však nedostatky, najmä v tom, že vnútroštátna legislatíva stále nie je v súlade so smernicami, ktoré transponuje. Trvanie úradných konaní vo veci porušenia predpisov vedených Komisiou a značne oneskorené vykonávanie rozsudkov Súdneho dvora vnútroštátnymi orgánmi rovnako predstavuje výzvy, s ktorými sa treba vysporiadať. Takisto je potrebné venovať viac pozornosti otázkam spojeným s uplatňovaním pravidiel už pri ich vypracúvaní a pri ich hodnotení a/alebo ich úprave. Komisia vyvinie podporné prostriedky, napr. tým, že bude systematicky zavádzať plány na transpozíciu tých legislatívnych návrhov, ktoré sú vymedzené v akte. Tieto plány umožnia včas upozorniť na ťažkosti spojené s transpozíciou.

Je potrebné neustále úsilie pri implementácii a dodržiavaní pravidiel, a to tým viac, že ide o základnú podmienku dobrého fungovania jednotného trhu, pretože pravidlá musia byť rovnaké pre všetkých. Toto si vyžaduje pevné partnerstvo a spoluprácu s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť ďalšie znižovanie deficitu v transponovaní právnych predpisov. Na overenie súladu vnútroštátneho práva s najdôležitejšími právnymi predpismi v oblasti jednotného trhu je potrebná vzájomná angažovanosť, a to prostredníctvom systematického používania tabuliek zhody, ktoré musia byť dostupné občanom aj podnikom. Tieto tabuľky dodá členským štátom Komisia pre každú novú prioritnú smernicu, ktorá sa uvádza v tomto akte. Musí sa taktiež vyvinúť spojené úsilie na zrýchlenie konaní Komisie vo veci porušenia právnych predpisov a zosúladenie s rozsudkami Súdneho dvora, pričom sa spoločne stanovia ambiciózne ciele, ako aj na rozvíjanie systematickejšieho využívania alternatívnych spôsobov riešenia sporov, ako napríklad SOLVIT a EU-PILOT.

Návrh č. 48 : Komisia posilní konzultácie a dialóg s občianskou spoločnosťou pri príprave a implementácii predpisov. Osobitná pozornosť sa venuje zohľadneniu názorov spotrebiteľov, MVO, odborov, podnikov, sporiteľov, užívateľov a miestnych samospráv v konzultáciách, ktoré predchádzajú prijímaniu návrhov, a predovšetkým prácam skupín odborníkov.

Politika jednotného trhu môže byť vďaka príspevkom od širokého rozpätia zúčastnených strán len bohatšia. Príspevky, ktoré nepochádzajú od odborníkov z príslušných odvetví, predstavujú len malú časť príspevkov, ktoré Komisia dostala. Spotrebitelia, drobní investori, malé podniky, zástupcovia zamestnancov, MVO a zástupcovia miestnych samospráv môžu priniesť na vykonávanie opatrení v praxi zaujímavý pohľad a pomôcť určiť, či navrhované politiky môžu mať pre občanov konkrétny pozitívny prínos.

Návrh č. 49 : V roku 2010 bude Komisia pokračovať v podporovaní jednotného kontaktného miesta, ktoré občanom a podnikom poskytuje informácie a prístup k poradenským službám o právach, ktoré im dáva jednotný trh, prostredníctvom internetu, telefonicky alebo osobne, tým, že vyvinie internetový portál „Európa je pre vás“ a lepšie ho zladí s „Europe Direct“. Komisia takisto posilní partnerstvá s členskými štátmi, aby boli informácie o vnútroštátnych pravidlách a postupoch dostupné aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Z viacerých správ vyplýva, že občania neveľmi poznajú svoje práva, a nevedia, na koho sa majú obrátiť, aby sa ich v prípade problému domáhali, a to napriek hojnému počtu oficiálnych informačných zdrojov a poradenských systémov zriadených Komisiou. Vychádzajúc z tohto zistenia sa portál „Európa je pre vás“ pozmenil na jednotné kontaktné miesto a informácie sa úplne preformulovali z pohľadu používateľov. V nadchádzajúcich mesiacoch bude cieľom oboznámiť s týmto portálom Európanov a dopĺňať dostupné informácie, aby boli ešte užitočnejšie, najmä poskytnutím informácií z jednotlivých členských štátov (presná situácia v každom z nich, požadované náležitosti, kontakty na mieste atď.) Bez aktívnej spolupráce s členskými štátmi sa to však nemôže uskutočniť.

Návrh č. 50 : Komisia v partnerstve s členskými štátmi posilní neformálne nástroje na riešenie problémov, najmä konsolidovaním a posilnením projektu „EU Pilot“, siete SOLVIT a sietí európskych centier spotrebiteľov. Na základe hodnotenia vykonaného v roku 2010 sformuluje SOLVIT v roku 2011 konkrétne návrhy. V dlhodobejšej perspektíve preskúma podmienky prípadného ďalšieho rozvoja týchto nástrojov a iných alternatívnych mechanizmov riadenia sporov vytvorením užšej spätosti medzi nimi tak, aby sa zabezpečilo, že časom budú môcť lepšie riešiť všetky problémy spojené s jednotným trhom.

Po ôsmich rokoch fungovania siete SOLVIT sa počet vybavovaných prípadov viac ako zdesaťnásobil a strediská sa zaoberajú čoraz rôznorodejšími prípadmi, občas siahajúcimi až za ich vymedzený mandát. V záujme zabezpečenia optimálneho fungovania siete v budúcnosti sa musí začať uvažovať nad mandátom siete SOLVIT, spôsobmi garantovania kvality jeho výkonov, ako aj nad prepojením s inými nástrojmi riešenia problémov. Umožní sa tým aj mimo siete SOLVIT napredovať z dlhodobejšieho hľadiska k takému stavu, v ktorom by existoval systém rýchleho neformálneho riešenia sporov pre každý problém, s ktorým sa občan alebo podnik na jednotnom trhu stretne. Pokiaľ ide o sieť európskych centier spotrebiteľov, tá bude predmetom hodnotenia, ktoré v roku 2011 vyústi do konkrétnych návrhov zameraných na jej ďalší rozvoj. Projekt „EU Pilot“ sa zase zameriava na zaistenie úzkej spolupráce s členskými štátmi s cieľom rýchlejšie vyriešiť problémy pri uplatňovaní právnych predpisov jednotného trhu bez potreby využívať konania vo veci porušenia predpisov. Rôznorodosť a objem problémov, ktoré naďalej pretrvávajú, si vyžadujú posilnenie tejto iniciatívy. Komisia začala iniciatívu, aby zvýšila počet členských štátov v pôsobnosti tohto projektu z 24 na 27.

Záver: Pre európsku verejnú diskusiu

Ambíciou tohto aktu je obnoviť dôveru Európanov v ich veľký trh, aby sa opäť stal nástrojom v službách rastu a umožňoval nám vysporiadať sa s ťažkosťami.

Komisia navrhuje predovšetkým uskutočniť komplexný postup: posilniť sociálne trhové hospodárstvo tým, že opäť uvedie podniky a Európanov do centra jednotného trhu, aby znovu nadobudli dôveru v tento trh; rozvíjať trhové politiky v záujme udržateľného a spravodlivého rastu; zaviesť nástroje dobrého riadenia, dialóg, partnerstvo a vyhodnocovanie. Tento komplexný prístup si bude vyžadovať koordináciu práce Komisie a ostatných inštitúcií, ako aj posilnenú kontrolu. Neovplyvní mechanizmy kontroly, ktoré sa zaviedli v rámci prvotných iniciatív stratégie Európa 2020.

Ide o kolektívny postup, ktorý zaväzuje Komisiu, no v súlade s ich vlastným postavením a postupmi aj Parlament a Radu. Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov otvoria priestor na debatu pre volených zástupcov samospráv, pre sociálnych alebo ekonomických partnerov, združenia alebo aktérov občianskej spoločnosti. Okrem toho sa v nadchádzajúcich mesiacoch rozvinie o A kte o jednotnom trhu diskusia aj v celej Európe. Tento akčný plán preložený do príslušnej jazykovej verzie sa zašle všetkým poslancom národných parlamentov členských štátov, regionálnym orgánom vrátane najodľahlejších regiónov, ako aj ekonomickým a sociálnym partnerom a aktérom občianskej spoločnosti. Zainteresovaným stranám sa sprístupnia osobitné informačné nástroje.

Vytvoria sa tak podmienky na skutočnú celoeurópsku verejnú diskusiu o problematike sociálneho trhového hospodárstva.

Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby prezentovali svoj názor na oživenie jednotného trhu a najmä na 50 prioritných opatrení navrhnutých v tomto dokumente, a to na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/smact. Zainteresovaným stranám sa sprístupnia osobitné informačné nástroje.

Pripomienky sa musia doručiť Komisii najneskôr do 28. februára 2011. Na základe prijatých odpovedí Komisia navrhne spečatiť záväzok ostatných inštitúcií k definitívnemu zneniu tohto aktu.

Doručené príspevky sa zverejnia na internete. Pokiaľ ide o akékoľvek informácie o spracovaní vašich osobných údajov a vášho príspevku, odporúčame vám oboznámiť sa s osobitným vyhlásením o ochrane osobných údajov, ktoré je zverejnené na uvedenej webovej stránke.

Želaním Komisie je, aby sa na záver tejto verejnej diskusie a na základe záverov, ktoré z nej vyplynú, všetky európske inštitúcie zaviazali, že začiatkom roka 2011 z tohto aktu a jeho 50 opatrení urobia definitívny politický akčný plán na obdobie rokov 2011 – 2012. Koncom roka 2012 jeho realizácia umožní pripomenúť si dynamickým spôsobom 20. výročie jednotného trhu.

Realizácia iniciatív zahrnutých v akte bude v roku 2012 príležitosťou na zhodnotenie vykonávania aktu a jeho výsledkov z pohľadu trvalého rastu a posilnenia dôvery Európanov v jednotný trh. S cieľom vyhodnotiť tieto výsledky budú vyvinuté ukazovatele, ktorými by bolo možné napríklad zmerať:

- vývoj nákladov na vydanie patentu,

- množstvo tovaru, ktoré bolo predmetom obchodovania medzi členskými štátmi, vyjadrené percentuálnym podielom HDP EÚ,

- podiel cezhraničných služieb vyjadrený percentuálnym podielom HDP EÚ a počet podnikov zriadených v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom majú hlavné miesto podnikania,

- počet verejných orgánov, ktoré sú vzájomne prepojené Informačným systémom o vnútornom trhu (IMI) a počet predložených žiadostí a

- percentuálny podiel cezhraničných nákupov tovarov a služieb realizovaných online.

Na základe tohto vyhodnotenia Komisia navrhne druhú fázu na prehĺbenie jednotného trhu, ktorá bude príležitosťou na určenie ďalších zdrojov rastu a dôvery takto obnoveného jednotného trhu. Na tento účel vykoná Komisia podrobný prieskum, zisťovanie a analýzu.

1. Udržateľný, silný a spravodlivý rast s podnikmi |

1.1 Podporovať a ochraňovať tvorivosť |

Návrh č. 1: | Európsky parlament a Rada by mali urobiť potrebné kroky na prijatie návrhov na patent Európskej únie, jeho jazykový systém a jednotný systém riešenia sporov. Cieľom je vydať prvé patenty EÚ v roku 2014. | Bezodkladne | Únia pre inováciu |

Návrh č. 2: | Komisia navrhne v roku 2011 rámcovú smernicu o spravovaní autorských práv, aby sa diela sprístupnili na internete a zlepšilo sa riadenie, transparentnosť a elektronické spravovanie autorských práv. Komisia navrhne smernicu o osirotených dielach. | 2011 | Digitálna agenda pre Európu |

Návrh č. 3: | Komisia navrhne v roku 2010 akčný plán proti falšovaniu a pirátstvu, ktorého súčasťou budú legislatívne aj nelegislatívne opatrenia. Okrem toho v roku 2011 predloží legislatívne návrhy, konkrétne s cieľom prispôsobiť legislatívny rámec potrebám vyplývajúcim z rozvoja internet, a posilniť činnosť colných orgánov v tejto oblasti, a znovu preskúma svoju stratégiu týkajúcu sa vykonávania práv duševného vlastníctva v tretích štátoch. | 2010/2011 | Integrovaná priemyselná politika |

1.2 Podporovať nové cesty k trvalo udržateľnej ekonomike |

Návrh č. 4: | Komisia a členské štáty budú spolupracovať v záujme ďalšieho rozvoja vnútorného trhu služieb na základe postupu „vzájomného hodnotenia“ smernice o službách, ktorý v súčasnosti zavádzajú členské štáty a Komisia. Komisia určí v roku 2011 konkrétne opatrenia v tomto smere, a to aj v odvetví služieb podnikom. | 2011 |

Návrh č. 5: | Komisia prijme do konca roka 2011 iniciatívy zamerané na rozvoj elektronického obchodu v rámci vnútorného trhu. Budú sa sústrediť hlavne na problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia v digitálnom hospodárstve. Medzi tieto iniciatívy bude patriť Oznámenie o fungovaní elektronického obchodu a na dôvažok usmernenia pre členské štáty na zabezpečenie účinného uplatňovania ustanovenia smernice o službách, ktoré sa týka boja proti diskriminácii užívateľov služieb z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. | 2011 | Digitálna agenda pre Európu Správa o občianstve |

Návrh č. 6: | Komisia v roku 2011 navrhne zmenu a doplnenie regulačného rámca pre normalizáciu tak, aby boli normalizačné postupy účinné, efektívne a participačné, a aby sa tieto postupy rozšírili aj na služby. | 2011 | Integrovaná priemyselná politika Únia pre inováciu Digitálna agenda pre Európu |

Návrh č. 7: | Komisia prijme v roku 2011 Bielu knihu o politike v oblasti dopravy, v ktorej navrhne rad opatrení určených najmä na odstránenie zistených zostávajúcich prekážok medzi vnútroštátnymi druhmi a systémami dopravy. | 2011 | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 8 | Komisia prijme v roku 2011 návrh zameraný na revíziu smernice o zdaňovaní energie, aby sa lepšie zohľadnili klimatické energetické ciele EÚ v daňovom kontexte tým, že minimálne sadzby spotrebnej dane budú vychádzať z emisií CO2 a energetického obsahu. | 2011 |

Návrh č. 9: | Komisia navrhne iniciatívu zameranú na vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre služby podnikom, ktorá by mala preskúmať nedostatky trhu a otázky normalizácie, inovácie a medzinárodného obchodu v odvetviach, ako je logistika, správ zariadení, marketing a reklama. |

Návrh č. 10: | Komisia preskúma pred rokom 2012 príležitosť iniciatívy zameranej na ekologickú stopu výrobkov v snahe reagovať na problém vplyvu výrobkov na životné prostredie, vrátane emisií CO2. V rámci tejto iniciatívy sa preskúmajú možnosti vytvorenia spoločnej európskej metodiky na posúdenie a označenie výrobkov. | 2012 | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 11: | Komisia predstaví začiatkom roka 2011 plán energetickej účinnosti s cieľom preskúmať možnosti značných úspor energie ako doplnok existujúcich politík vo všetkých odvetviach spotreby energie. | 2011 |

1.3 Pre malé a stredné podniky |

Návrh č. 12: | Komisia prijme v roku 2011 akčný plán na zlepšenie prístupu MSP na kapitálové trhy. Jeho súčasťou budú opatrenia zamerané na väčšie zviditeľnenie MSP voči investorom, vytvorenie účinnej siete búrz alebo regulovaných trhov určených osobitne MSP a lepšie prispôsobenie povinností kótovania a zverejňovania MSP. | 2011 | Únia pre inováciu |

Návrh č. 13: | Komisia do konca roka 2010 zhodnotí iniciatívu týkajúcu sa MSP („Small Business Act“) medzi iným s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady „Think Small First“ v politike a v legislatívnom postupe, aby sa „Small Business Act“ úzko prepojil so stratégiou Európa 2020. | 2010 | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 14: | Komisia navrhne v roku 2011 revíziu smernice o účtovných štandardoch, aby sa zjednodušili povinnosti finančného informovania a znížila administratívna záťaž, najmä tá, ktorá sa kladie na MSP. | 2011 |

1.4 Financovať inovácie a dlhodobé investície |

Návrh č. 15: | Komisia zváži podporu vytvárania súkromných obligácií na financovanie európskych projektov („project bonds“). | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 16: | Komisia preskúma, aké opatrenia by mohli pobádať k tomu, aby sa súkromné investície, najmä dlhodobé, aktívnejšie podieľali na realizácii cieľov stratégie Európa 2020. Tieto opatrenia by mohli súvisieť s reformou riadenia podnikov, vytvárať podnety na dlhodobé, udržateľné a etické investovanie v súlade s požiadavkami inteligentného, zeleného a inkluzívneho rastu. Komisia okrem toho do roku 2012 zariadi, aby fondy rizikového kapitálu založené v ktoromkoľvek členskom štáte mohli voľne pôsobiť a investovať v celej Európskej únii (prípadne na ten účel prijme nový legislatívny režim). Bude sa snažiť odstrániť akékoľvek daňové zaobchádzanie, ktoré by znevýhodňovalo cezhraničné aktivity. | 2012 | Únia pre inováciu |

Návrh č. 17: | Po prebiehajúcom zhodnotení európskej legislatívy v oblasti verejného obstarávania a na základe širokej konzultácie Komisia predloží najneskôr v roku 2012 legislatívne návrhy zamerané na zjednodušenie a zmodernizovanie európskych pravidiel, aby sa prideľovanie zákaziek stalo plynulejším a umožnilo sa lepšie využitie verejného obstarávania ako podpory pre iné politiky. | 2012 | Únia pre inováciu Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 18: | Komisia prijme v roku 2011 legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa koncesií na poskytovanie služieb. Jasnými a primeranými pravidlami sa uľahčí prístup európskych podnikov na trh a súčasne sa hospodárskym subjektom zabezpečí transparentnosť, rovnocenné zaobchádzanie a rovnaké pravidlá hry. Tieto pravidlá budú napomáhať vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev a rozvíjať potenciál najlepšieho možného pomeru ceny a kvality pre užívateľov služieb a verejných obstarávateľov. | 2011 |

1.5 Vytvoriť právne a daňové prostredie priaznivé pre podniky |

Návrh č. 19: | Komisia vyvinie iniciatívy na zlepšenie koordinácie vnútroštátnych daňových politík, predovšetkým v podobe návrhu smernice zameranej na stanovenie spoločného pevného základu dane z príjmov právnických osôb (ACCIS) v roku 2011. | 2011 |

Návrh č. 20: | Komisia uverejní v roku 2011 novú stratégiu v oblasti DPH vychádzajúcu zo zelenej knihy naplánovanej na rok 2010, v ktorej sa vykoná hĺbková revízia systému DPH. . | 2011 |

Návrh č. 21: | Komisia navrhne v roku 2011 legislatívu, ktorou sa zabezpečí prepojenie obchodných registrov | 2011 |

Návrh č. 22: | Komisia navrhne do roku 2012 Rozhodnutie zamerané na zabezpečenie vzájomného uznávania elektronickej identifikácie a overovania totožnosti v celej Európskej únii vychádzajúce z online „overovacích služieb“, ktoré sa sprístupnia vo všetkých členských štátoch. V roku 2011 Komisia navrhne revíziu smernice o elektronickom podpise s cieľom zabezpečiť právny rámec nadnárodného uznávania a interoperability systémov elektronického overovania totožnosti. | 2012 | Digitálna agenda pre Európu |

1.6 Byť konkurencieschopný na medzinárodných trhoch |

Návrh č. 23: | : Komisia bude pokračovať v rozvíjaní svojej spolupráce v oblasti právnych predpisov s hlavnými obchodnými partnermi (na bilaterálnej úrovni – dialógy o právnej úprave, aj na multilaterálnej úrovni – napríklad v rámci G20) s dvojitým cieľom: podporiť konvergenciu v oblasti právnych predpisov, najmä pobádaním k rovnocennosti systémov tretích krajín, pokiaľ je to možné, a aktívne sa zasadzovať o širšie prijímanie medzinárodných noriem. S týmito východiskami vyjedná dohody (multilaterálne aj bilaterálne) týkajúce sa medzinárodného obchodu, pričom bude klásť osobitný dôraz tak na prístup na trh ako aj na konvergenciu v oblasti právnych predpisov, najmä pre služby, práva duševného vlastníctva a dotácie. | Konanie prebieha | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 24: | Komisia predloží v roku 2011 legislatívny návrh nástroja Európskej únie, ktorý sa bude opierať o vykonávanie medzinárodných záväzkov Európskej únie, s cieľom posilniť jej schopnosť zaistiť lepšiu symetriu v prístupe na verejné trhy v industrializovaných krajinách a vo veľkých rozvíjajúcich sa krajinách. | 2011 | Oznámenie o obchodnej politike |

2. Európania v centre jednotného trhu na znovunadobudnutie dôvery |

2.1 Zlepšiť verejné služby a infraštruktúry všeobecného významu |

Návrh č. 25: | Do roku 2011 sa Komisia zaväzuje prijať oznámenie sprevádzané súborom opatrení zameraných na služby verejného záujmu. |

Návrh č. 26: | Komisia prijme v roku 2011 revíziu usmernení Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ako aj návrh týkajúci sa Všeobecného rámca na financovanie dopravných infraštruktúr. | 2011 | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 27: | Komisia prijme do obdobia 2020 - 2030 oznámenie o prioritách v oblasti energetických infraštruktúr, aby podporila rozvoj plne funkčného vnútorného trhu v oblasti energetiky, pričom zareaguje na problém chýbajúcich článkov a uľahčí integráciu obnoviteľných zdrojov energie. Nástroje potrebné na uskutočnenie týchto priorít budú navrhnuté v roku 2011 v podobe nového nástroja pre bezpečnosť a európske energetické infraštruktúry. | 2011 | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 28: | Rada a Parlament by mali prijať návrh rozhodnutia o vytvorení akčného programu týkajúceho sa európskeho rádioelektrického spektra v záujme efektívnejšieho riadenia a využívania európskeho rádiového spektra. | Bezodkladne | Digitálna agenda pre Európu |

2.2 Posilniť solidaritu na jednotnom trhu |

Návrh č. 29: | Na základe novej stratégie na účinné uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou bude Komisia dohliadať na to, aby sa zohľadňovali práva zaručené Chartou, vrátane práva viesť kolektívne akcie. Komisia vykoná predbežnú a hĺbkovú analýzu celej legislatívy o jednotnom trhu. | 2011 |

Návrh č. 30: | Komisia prijme v roku 2011 legislatívny návrh zameraný na lepšiu implementáciu smernice o vysielaní pracovníkov, do ktorého sa bude dať zahrnúť alebo doplniť objasnenie výkonu základných sociálnych práv v kontexte ekonomických slobôd jednotného trhu. | 2011 |

Návrh č. 31: | V roku 2011 Komisia preskúma smernicu o činnostiach a dohľade nad inštitúciami dôchodkového zabezpečenia zamestnancov (penzijné fondy) a pripraví ďalšie návrhy na základe Zelenej knihy z júla 2010 o dôchodkoch, okrem iného návrhy na odstránenie prekážok, na ktoré narážajú mobilní pracovníci, keď sa pripravujú na odchod do dôchodku. | 2011 |

Návrh č. 32: | Komisia začne konzultáciu so sociálnymi partnermi s cieľom dospieť k európskemu rámcu pre predvídanie reštrukturalizácií v priemyselných odvetviach. | 2011 | Integrovaná priemyselná politika |

2.3 Celoživotný prístup k pracovným miestam a vzdelávaniu |

Návrh č. 33: | V roku 2012 Komisia navrhne legislatívnu iniciatívu na zreformovanie systémov uznávania odborných kvalifikácií na základe posúdenia dosiahnutého stavu v roku 2011, aby sa zjednodušil pohyb pracovníkov a aby sa odborná príprava prispôsobila aktuálnym potrebám pracovného trhu. V tejto súvislosti sa posúdi možnosť zavedenia profesijného preukazu. | 2012 | Správa o občianstve |

Návrh č. 34: | Komisia pripraví v spolupráci s členskými štátmi preukaz „mládež v pohybe“ na zjednodušenie mobility všetkých mladých ľudí, ktorí pôjdu študovať do iného členského štátu. Zdokonalí svoju webovú stránku určenú „mládeži v pohybe“ doplnením informácií o diaľkovom vzdelávaní a príležitostiach na štúdium a odbornú prípravu v Európe. | 2012 | Oznámenie o iniciatíve Mládež v pohybe |

Návrh č. 35: | Komisia v partnerstve s členskými štátmi zabezpečí zavedenie európskeho rámca kvalifikácií. Navrhne odporúčanie Rady s cieľom podporiť a uznávať mimoškolské vzdelávanie („neformálne vzdelávanie a informálne učenie“). Navrhne aj vytvorenie „európskeho pasu odborných zručností“, ktorý umožní každému jednotlivcovi podrobne prezentovať znalosti a zručnosti priebežne nadobudnuté počas života. Vytvorí prepojenie medzi európskym rámcom osvedčení a názvoslovím povolaní v Európe. | 2011 | Oznámenie o iniciatíve Mládež v pohybe |

2.4 Nové prostriedky pre sociálnu trhovú ekonomiku |

Návrh č. 36: | Komisia navrhne v roku 2011 Iniciatívu pre sociálne podnikanie, aby podporila a doplnila rozvoj inovačných podnikateľských projektov v sociálnej oblasti v rámci jednotného trhu, pričom sa použije najmä sociálne hodnotenie, označovanie v oblasti etiky životného prostredia, verejné obstarávanie, zavedenie nového režimu investičných fondov a zachytenie spiacich úspor. | 2011 |

Návrh č. 37: | Štruktúra sociálneho hospodárstva sa skladá z rozličných právnych štatútov (nadácie, družstvá, vzájomné poisťovne atď.) a to z viacerých dôvodov spočívajúcich hlavne v povahe jej financovania a vo výbere akcionárov alebo zúčastnených strán, ktorí podporujú a sprevádzajú projekty inovatívne zo sociálneho, ekonomického a občas aj technologického hľadiska. Komisia navrhne opatrenia, ktoré umožnia zlepšiť kvalitu predmetných právnych foriem s cieľom optimalizovať ich fungovanie a uľahčiť ich rozvoj v rámci jednotného trhu. | 2011/2012 |

Návrh č. 38: | Komisia začne verejnú konzultáciu (zelená kniha) v oblasti riadenia podnikov. Zároveň začne verejnú konzultáciu o potenciálnych možnostiach na zlepšenie transparentnosti pri informovaní o sociálnych a environmentálnych aspektoch a o dodržiavaní ľudských práv zo strany podnikov. Tieto konzultácie môžu vyústiť do legislatívnych iniciatív. | 2011/2012 | Integrovaná priemyselná politika |

2.5 Jednotný trh v službách spotrebiteľov |

Návrh č. 39: | V roku 2011 Komisia vypracuje viacročný akčný plán na rozvoj európskeho dohľadu nad trhom. Zároveň Komisia v spojitosti s colnými orgánmi a orgánmi členských štátov poverenými dohľadom nad trhom vypracuje v roku 2011 usmernenia pre colné kontroly v oblasti bezpečnosti výrobkov. Komisia navrhne aj revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby zabezpečila súdržný a účinný rámec pre bezpečnosť spotrebného tovaru v EÚ. | 2011 | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 40: | Začiatkom roka 2011 Komisia prijme legislatívnu iniciatívu o prístupe k niektorým základným bankovým službám. Prizve aj bankový sektor, aby predložil samoregulačnú iniciatívu zameranú na zvýšenie transparentnosti a zlepšenie porovnateľnosti bankových poplatkov do konca roka 2011. | 2011 |

Návrh č. 41: | Komisia navrhne do februára 2011 smernicu na vytvorenie jednotného integrovaného hypotekárneho trhu s vyššou úrovňou ochrany spotrebiteľov. | 2011 |

Návrh č. 42: | Do roku 2010 Komisia prijme oznámenie s cieľom zistiť a odstrániť daňové prekážky, s ktorými sú európski občania ešte stále konfrontovaní. | 2010 | Správa o občianstve |

Návrh č. 43: | V roku 2012 Komisia prijme návrh na zmenu a doplnenie nariadenia týkajúceho sa práv cestujúcich v leteckej doprave, najmä z pohľadu vplyvu nedávnej krízy vyvolanej výbuchom islandskej sopky, a v prípade prijatia legislatívneho návrhu týkajúceho sa odvetvia cestnej dopravy (autobusy a autokary), Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy. | 2012 | Správa o občianstve |

3. Dialóg, partnerstvo, hodnotenie: Nástroje dobrého riadenia jednotného trhu |

Návrh č. 44: | Komisia a členské štáty budú spolupracovať v záujme ďalšieho rozvoja vnútorného trhu posilnením postupu hodnotenia acquis, najmä na základe „vzájomného hodnotenia“ smernice o službách, ktorý v súčasnosti členské štáty a Komisia zavádzajú. Skúsenosť z postupu vzájomného hodnotenia smernice o službách sa prenesie do iných právnych predpisov v oblasti jednotného trhu. | Integrovaná priemyselná politika |

Návrh č. 45: | Komisia predloží začiatkom roka 2011 stratégiu týkajúcu sa rozšírenia informačného systému vnútorného trhu (IMI) na iné legislatívne oblasti v roku 2011 so zámerom vytvoriť skutočnú elektronickú „face to face“ sieť európskych správnych orgánov. Touto stratégiou sa bude zaoberať legislatívny návrh. | 2011 |

Návrh č. 46: | V roku 2011 Komisia predloží iniciatívu týkajúcu sa alternatívnych spôsobov urovnávania sporov v EÚ. V tomto zmysle Komisia prijme v roku 2011 Odporúčanie o sieti systémov alternatívnych spôsobov urovnávania sporov pre finančné služby. Cieľom týchto dvoch iniciatív je zabezpečiť, aby sa pre riešenie sporov v oblasti cezhraničnej spolupráce zaviedli jednoduché mimosúdne prostriedky odvolania s dobrým pomerom cena/ účinnosť. Do roku 2012 Komisia navrhne európsky systém na riešenie sporov online pre digitálne transakcie. V rokoch 2010 – 2011 okrem toho Komisia zrealizuje verejnú konzultáciu o európskom prístupe ku kolektívnym odvolaniam, aby sa stanovili podmienky, ktoré by sa dali začleniť do právneho rámca Európskej únie a právnych rámcov v členských štátoch. | 2011 | Digitálna agenda pre Európu Správa o občianstve |

Návrh č. 47: | Komisia v partnerstve s členskými štátmi vypracuje ráznejšiu politiku na dodržiavanie pravidiel jednotného trhu. Komisia sa zaväzuje, že pripraví plány na transpozíciu a tabuľky zhody pre legislatívne návrhy ustanovené v akte a zníži priemernú dobu spracovania spisov o porušení. Komisia vyzýva členské štáty, aby znížili svoj deficit v transponovaní smerníc v oblasti jednotného trhu na 0,5 % a oznamovali svoje tabuľky zhody s opatreniami, ktoré sa majú transponovať. | 2011 |

Návrh č. 48: | Komisia posilní konzultácie a dialóg s občianskou spoločnosťou pri príprave a implementácii predpisov. Osobitná pozornosť sa venuje zohľadneniu názorov spotrebiteľov, MVO, odborov, podnikov, sporiteľov, užívateľov a miestnych samospráv v konzultáciách, ktoré predchádzajú prijímaniu návrhov, a predovšetkým prácam skupín odborníkov. | 2011 | Správa o občianstve |

Návrh č. 49: | V roku 2010 bude Komisia pokračovať v podporovaní jednotného kontaktného miesta, ktoré občanom a podnikom poskytuje informácie a prístup k poradenským službám o právach, ktoré im dáva jednotný trh, prostredníctvom internetu, telefonicky alebo osobne, tým, že vyvinie internetový portál „Európa je pre vás“ a lepšie ho zladí s „Europe Direct“. Komisia takisto posilní partnerstvá s členskými štátmi, aby boli informácie o vnútroštátnych pravidlách a postupoch dostupné aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. | 2010 | Správa o občianstve |

Návrh č. 50: | Komisia v partnerstve s členskými štátmi posilní neformálne nástroje na riešenie problémov, najmä konsolidovaním a posilnením projektu „EU Pilot“, siete SOLVIT a sietí európskych centier spotrebiteľov. Na základe hodnotenia vykonaného v roku 2010 sformuluje SOLVIT v roku 2011 konkrétne návrhy. V dlhodobejšej perspektíve preskúma podmienky prípadného ďalšieho rozvoja týchto nástrojov a iných alternatívnych mechanizmov riadenia sporov vytvorením užšej spätosti medzi nimi tak, aby sa zabezpečilo, že časom budú môcť lepšie riešiť všetky problémy spojené s jednotným trhom. | 2011 |

[1] Správa Mária Montiho predsedovi Európskej Komisie: „Nová stratégia pre jednotný trh“ z 9. mája 2010, str. 9.

[2] Správa Mária Montiho, str. 24.

[3] Správa Mária Montiho, str. 9.

[4] Zdroj: útvary Komisie.

[5] Na základe modelu „QUEST“.

[6] Zdroj: útvary Komisie. Tento odhad sa sústredí na určitý počet opatrení, pričom niektoré z nich sú súčasťou tohto oznámenia (najmä opatrenia na zníženie administratívnej a regulačnej záťaže a opatrenia na propagáciu otvoreného verejného obstarávania). Keďže podstatná časť tohto dosahu vyplýva zo zavedenia smernice o službách a je obťažné, ba takmer nemožné odmerať vplyv pomerne veľkého počtu opatrení, ktoré preto nie sú zahrnuté do tohto odhadu, číslo 4 % sa môže považovať za konzervatívnu hypotézu.

[7] Správa, str. 38.

[8] OECD (2007), The Economic Impact of Counterfeiting and Piracy, Paris.

[9] http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_263_en.pdf.

[10] http://ec.europa.eu/internal_market/retail/docs/monitoring_report_en.pdf

[11] „Expected economic benefits of the European Services Directive“ (Predpokladané hospodárske zisky európskej smernice o službách), Netherlands Bureau for Economic Policy Analysis (CPB), november 2007.

[12] Ako bolo oznámené v Digitálnej agende pre Európu a v správe o občianstve 2010.

[13] Oznámenie o priemyselnej politike, KOM(2010) 614 z 27.10.2010.

[14] Správa z 5.7.2010. Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/retail/docs/monitoring_report_fr.pdf.

[15] KOM(2010) 301.

[16] Cezhraničné verejné obstarávanie tvorilo len asi 1,5% všetkých udelených verejných zákaziek za rok 2009. Intenzita výmen v rámci verejného obstarávania je oveľa menšia ako pri súkromných zákazkach, z čoho sa dá usúdiť, že sa v plnej miere nevyužívajú výhody cezhraničného obchodu a konkurencie.

[17] Zníženie administratívnej záťaže podnikov o 10 % by prinieslo zvýšenie HDP o 0,6 %.

[18] „Stratégia účinného vykonávania Charty základných práv Európskou úniou“, KOM(2010) 573 v konečnom znení, 19.10.2010.

[19] Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 9.

[20] Zdroj: GR ENER.

[21] „Stratégia účinného vykonávania Charty základných práv Európskou úniou“, KOM(2010) 573 v konečnom znení, 19.10.2010.

[22] Na odstránenie týchto prekážok Komisia prijala v rámci svojho programu „Mládež v pohybe“ návrh odporúčania Rady KOM(2010) 478 z 15.9.2010.

[23] Odporúčanie Európskej komisie o „opatreniach zameraných na zlepšenie fungovania vnútorného trhu“ (2009/524/ES) z 29. júna 2009.

[24] Pozri Informačnú tabuľku vnútorného trhu č. 21.

[25] Pozri Informačnú tabuľku vnútorného trhu č. 21.

[26] Údaje založené na počte začatých konaní vo veci porušenia predpisov, na základe údajov, ktoré sú dostupné na tejto webovej stránke:http://ec.europa.eu/community_law/directives/directives_communication_en.htm.