52010DC0571

SK

|| EURÓPSKA KOMISIA

Brusel, 18.10.2010

KOM(2010) 571 v konečnom znení

ZELENÁ KNIHA

o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ

SEK(2010) 1214

ZELENÁ KNIHA

o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ

1. Prečo Zelená kniha o elektronickom verejnom obstarávaní?

Pojmom elektronické verejné obstarávanie sa označuje využitie prostriedkov elektronickej komunikácie a spracovania transakcií vládnymi inštitúciami a ostatnými organizáciami verejného sektora pri nákupe dodávok a služieb alebo pri zadávaní verejných prác. Ide však o oveľa viac, ako len zmeniť na účely verejného obstarávania systémy založené na používaní papiera na systémy využívajúce prostriedky elektronickej komunikácie. Elektronické verejné obstarávanie môže byť zdrojom podstatných zlepšení z pohľadu efektívnosti jednotlivých nákupov, celkovej správy verejného obstarávania a fungovania trhov pre verejné zákazky.

Postupné zavádzanie foriem elektronického verejného obstarávania je súčasťou ambiciózneho programu elektronickej verejnej správy, ktorý môže zásadne zmeniť spôsob fungovania a výkon verejnej správy. V oznámení Komisie Digitálna agenda pre Európu Komisia predpokladá prijatie Bielej knihy, v ktorej sú načrtnuté kroky, ktoré prijme, aby zriadila prepojenú infraštruktúru elektronického verejného obstarávania[1].

Táto Zelená kniha predstavuje prvý krok k realizácii tohto programu a k vymedzeniu a vykonaniu ambiciózneho, ale realistického programu zameraného na využitie potenciálu informačných a komunikačných technológií (IKT) na účely lepšieho verejného obstarávania na celom jednotnom trhu.

Táto zelená kniha zároveň predstavuje prvý krok ku koordinovanému, ambicióznemu a komplexnému preskúmaniu existujúceho rámca EÚ pre verejné obstarávanie, z ktorého budú vychádzať návrhy na reformu právnych predpisov EÚ. Po tejto zelenej knihe bude nasledovať druhá zelená kniha zameraná na ďalšie záležitosti spojené s modernizáciou existujúceho rámca EÚ pre verejné obstarávanie.

V roku 2005 vyjadrili ministri EÚ nádej, že „do roku 2010 bude najmenej 50 % verejných zákaziek, ktoré presahujú minimálnu hranicu EÚ pre verejné obstarávanie, zadaných elektronicky“.[2] Komisia zmenila a doplnila na tento účel právne predpisy a vykonala Akčný plán pre elektronické verejné obstarávanie (2004)[3]. Napriek tomu, vzhľadom na zložitosť prechodu – z technického, logistického i administratívneho hľadiska – však skutočnosť ďaleko zaostáva za pôvodnými ambíciami. V hodnotení Komisie[4] sa uvádza, že prostredníctvom elektronických systémov sa v členských štátoch, ktoré ako prvé zaviedli elektronické verejné obstarávanie[5], zadáva menej ako 5 % celkového objemu rozpočtov na verejné obstarávanie.

Komisia sa nazdáva, že nastal pravý čas na to, aby sa činnosť Spoločenstva opäť zamerala na podporu rozširovania elektronického obstarávania orgánmi vnútroštátnej, regionálnej a miestnej verejnej správy. Technológia je už vyspelá. Úspešné platformy elektronického obstarávania sú dobre zavedené v mnohých regiónoch a členských štátoch. Používanie týchto systémov dosiahlo kritickú hranicu a veľmi rastie. Naskytuje sa tu príležitosť rozšíriť osvedčené postupy a napraviť nedostatky v právnom a politickom prostredí EÚ, ktoré by inak mohli tento vývoj pozastaviť.

Okrem toho, je tu aj príležitosť zladiť vývoj a procesy, aby sa zaistilo, že kľúčové prvky vznikajúcej infraštruktúry pre elektronické obstarávanie budú podporovať cezhraničnú účasť v postupoch verejného obstarávania. Nekontrolované šírenie veľkého množstva technických riešení a aplikácií by mohlo viesť k zbytočným prekážkam pre účasť hospodárskych subjektov v postupoch, ktoré sú organizované v rámci systémov partnerských krajín. Hoci je cezhraničná účasť na elektronickom verejnom obstarávaní naďalej ojedinelá, Komisia verí, že je rozumné konať teraz, aby sa vo vznikajúcom prostredí elektronického verejného obstarávania zabránilo vzniku technickým alebo prevádzkovým prekážkam.

Čo je elektronické verejné obstarávanie?

Elektronické verejné obstarávanie je súhrnný pojem pre nahradenie postupov, ktoré sú založené na používaní papiera, komunikáciou a spracovaním pomocou IKT v priebehu celého postupu zadávania zákaziek. Elektronické verejné obstarávanie zahŕňa zavedenie elektronických postupov na podporu rôznych etáp procesu verejného obstarávania – uverejňovanie oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, dodanie dokumentácie k verejnému obstarávaniu, predkladanie ponúk, hodnotenie, zadávanie zákaziek, objednávanie, fakturácia a platenie.

Procesy spojené s fakturáciou a platením (po zadaní zákazky) nie sú špecifické len pre verejné obstarávanie a pri elektronickom verejnom obstarávaní možno využiť riešenia vypracované pre širší trh (medzipodnikové obchodovanie – B2B)[6]. Niektoré etapy (oznámenie, predkladanie ponúk, hodnotenie a objednávanie) však vyžadujú prispôsobené riešenia. Etapy predkladania ponúk, hodnotenia a objednávania sú najnáročnejšie, nakoľko vyžadujú dohodnutý súbor protokolov a noriem pre organizáciu výmeny zložitých dokumentov a interakciu medzi kupujúcim a dodávateľmi.

Niektoré aspekty činnosti verejného obstarávania si naďalej budú vyžadovať neautomatizované spracovanie. Napríklad môže byť náročné zredukovať niektoré etapy zložitých verejných obstarávaní (návrhy, diela) do normalizovaných formátov a môže to vyžadovať ľudský zásah. Napriek tomu existuje potenciál na presunutie veľkej časti činnosti obstarávania na elektronickú základňu. Inšpirujúci je príklad Kórey: viac ako 90 % verejných zákaziek v tejto krajine sa sprostredkúva cez centrálne spravovanú platformu KONEPS.

Často je možné vykonať niektoré časti postupu verejného obstarávania elektronicky a iné časti spracovať neautomatizovane. Mnohé orgány verejnej správy vybudovali portály na uverejňovanie oznámení o verejnom obstarávaní a poskytnutie prístupu k dokumentácii k verejnému obstarávaniu. Pokrok v používaní automatizovaných systémov na predkladanie, spracovanie a hodnotenie zákaziek a objednávanie je menej rozšírený. Najambicióznejším cieľom je „elektronické verejné obstarávanie od začiatku do konca“, pri ktorom prebiehajú všetky etapy postupu od oznámenia až po platbu automatizovane a to prostredníctvom elektronických postupov. Takéto možnosti sú dostupné - zvyčajne ich poskytujú špecializované platformy elektronického verejného obstarávania, ktoré poskytujú jednotlivým obstarávateľom pri postupoch elektronického verejného obstarávania plnú príslušnú podporu.

2. Prečo je elektronické verejné obstarávanie dôležité?

Komisia vidí v širšom používaní elektronického verejného obstarávania tieto výhody:

a)           Lepšia prístupnosť a transparentnosť: prostredníctvom automatizácie a centralizácie toku informácií o jednotlivých príležitostiach na predloženie ponúk môže elektronické verejné obstarávanie zlepšiť prístup podnikov k verejným zákazkám. Vyhľadávanie príležitostí on-line je omnoho rýchlejšie a lacnejšie ako prehľadávanie jednotlivých publikácií. Systémy elektronického verejného obstarávania môžu byť zároveň nastavené tak, aby upozornili dodávateľov na konkrétne príležitosti a poskytli im okamžitý prístup k dokumentácii k verejnému obstarávaniu. Transparentnosť je takisto lepšia, pretože postup verejného obstarávania je otvorenejší, dobre zdokumentovaný a je pri ňom zaistená dobrá informovanosť. V dôsledku toho sa zlepšuje monitorovanie a celková efektívnosť verejného obstarávania, čím sa trhy otvárajú väčšej konkurencii a rozširuje sa základňa súťažiacich dodávateľov.

b)           Prínosy pre jednotlivé postupy: elektronické verejné obstarávanie môže v porovnaní so systémami založenými na používaní papiera pomôcť obstarávateľom a hospodárskym subjektom znížiť náklady a urýchliť jednotlivé postupy verejného obstarávania. V súčasnej finančnej situácii môže byť takáto efektívnosť, maximálne zväčšujúca potenciál, ktorý možno získať z obmedzených zdrojov, veľmi vítaná. Je dokázané, že systémy elektronického verejného obstarávania sú veľmi užitočné aj pri zrýchlení čerpania rozpočtov na verejné obstarávanie.

c)           Prínosy v podobe efektívnejšej správy verejného obstarávania: keď existujú ústredné nákupné subjekty (CPBs – Central Purchasing Bodies), môže používanie elektronických postupov prispieť k centralizácii nákladných funkcií administratívneho zázemia a dosiahnuť úspory z rozsahu v správe verejného obstarávania. Prechod na elektronické verejné obstarávanie ponúka aj väčšiu príležitosť k racionalizácii a posúdeniu procesu verejného obstarávania – prechod na elektronické verejné obstarávanie nemusí znamenať, že sa do elektronickej formy skopírujú postupy založené na používaní papiera, ktoré existovali možno po mnoho rokov. Elektronické verejné obstarávanie možno začleniť do ďalších (elektronických) činností organizácie (napr. kontrola stavu zásob, správa zmlúv a audit), čím sa zaistí jednotnosť a vyššia efektívnosť.

d)           Potenciál pre integráciu trhov EÚ s verejným obstarávaním: v prostredí založenom na používaní papiera môže nedostatok vedomostí a obavy vyplývajúce z verejnej súťaže na zákazky umiestnené pomerne ďaleko od sídla podniku obmedziť počet dodávateľov alebo ich odradiť od účasti na niektorých verejných súťažiach. Elektronické verejné obstarávanie má potenciál zmierniť tieto prekážky spôsobené vzdialenosťou a informačné medzery a podporiť väčšiu účasť, čo povedie k rozšíreniu základne možných dodávateľov a k potenciálnemu zväčšeniu trhov. Hoci nemôže zmeniť význam vzdialenosti alebo fyzickej blízkosti z pohľadu konkrétneho vykonania príslušnej obchodnej transakcie, ponúka spôsob, ako sa vyrovnať s nákladmi na účasť v samotnom postupe verejného obstarávania, ktoré sú spojené so vzdialenosťou. Výsledná transparentnosť nie je prínosom len pokiaľ ide o cezhraničnú účasť. Výhody tejto väčšej transparentnosti možno pocítiť dokonca aj v rámci jednej krajiny, keďže dodávatelia z jedného regiónu využívajú príležitosti, ktoré sa vyskytujú v inom regióne. Jednoduchší prístup k informáciám o príležitostiach verejného obstarávania a zjednodušené spracovanie ponúk uľahčí zahraničným dodávateľom využiť príležitosti verejného obstarávania uskutočňovaného on-line[7].

Všetky uvedené prínosy pomáhajú efektívnejšie dosiahnuť požadované výsledky verejného obstarávania. Elektronické verejné obstarávanie môže predovšetkým pomôcť pri získavaní zdrojov pre verejné služby za podmienok, ktoré sú pre daňových poplatníkov výhodnejšie. Tieto úspory sú práve teraz v súvislosti s tlakom vyvíjaným na riadenie verejných financií obzvlášť hodnotné.

Tieto prínosy však nie sú zadarmo. Schopnosť realizovať verejné obstarávanie elektronicky si vyžaduje investície do celého reťazca verejného obstarávania na to, aby sa vybudovala potrebná kapacita a riadil sa prechod. Investičné náklady na zariadenia elektronického verejného obstarávania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni – od elektronických portálov po komplexnejšie riešenia - predstavujú 0,5 milióna až 5 miliónov EUR[8]. Náklady na údržbu sa pohybujú od niekoľko tisíc do niekoľko miliónov EUR, pravdepodobne v závislosti od veľkosti a technickej náročnosti systému. Skúsenosti naznačujú, že tieto investície sa môžu rýchlo vrátiť v podobe administratívnych úspor. Väčšia prekážka vo využívaní týchto systémov však spočíva v motivácii obstarávateľov a dodávateľov, aby pracovali s týmito novými systémami. Úspešné iniciatívy elektronického verejného obstarávania často zahŕňajú rozsiahlu podporu pri školení používateľov a spočívajú na úsilí garantov elektronického verejného obstarávania propagovať a rozvíjať svoje systémy.

Príklady úspor a zlepšení

· Agentúra Intercent ER talianskeho regiónu Emilia Romagna ponúka služby elektronického verejného obstarávania, vrátane elektronického trhu, elektronických katalógov a elektronických aukcií, a teraz je referenčným miestom pre 539 orgánov verejnej správy (90 % miestnych agentúr). V roku 2008 spracovala transakcie vo výške asi 419 miliónov EUR, dosiahla prínos v oblasti efektivity vo výške 67,5 milióna EUR a úspory času zodpovedajúce 45 človekorokom.

· Rakúska spolková agentúra pre verejné obstarávanie sústreďuje prostredníctvom elektronického obstarávania nákupy pre spolkové orgány. V roku 2008 vykázala pri objeme verejného obstarávania 830 miliónov EUR úspory vo výške 178 miliónov EUR. Prínosy zrejme výrazne prevyšujú ročné náklady na údržbu vo výške 5 miliónov EUR, čo je menej ako 3 % úspor.

· Od 1. februára 2005 môžu všetci obstarávatelia v Dánsku prijímať len elektronické faktúry. Táto reforma sa týka približne 15 miliónov faktúr ročne a vzťahuje sa na celý verejný sektor - od ministerstiev po materské školy. Očakáva sa, že používanie elektronickej fakturácie ušetrí verejnosti každý rok 100 miliónov EUR a to navyše k úsporám vo vnútorných administratívnych postupoch.

· V Nórsku pomáha platforma Ehandel orgánom verejnej správy dosiahnuť 20 – 40% skrátenie doby spracovávania objednávok, prijímania tovarov a fakturácie, čo vedie k cenovým úsporám okolo 2 - 10 %.

· V Spojenom kráľovstve vykázala agentúra Buying Solutions vo svojej výročnej správe za rok 2008/2009, že sprostredkovala predaj v objeme viac 5 miliárd GBP, čím sa ušetrilo 732 miliónov GBP. Spojené kráľovstvo vykázalo aj úspory často presahujúce 10 % (a niekedy dokonca až 45 %) vďaka používaniu elektronických aukcií a nedávno zverejnilo plány, že elektronické aukcie použije na to, aby ušetrilo daňovým poplatníkom do konca roku 2011 až 270 miliónov GBP.

· V portugalskej štúdii sa porovnávali najlepšie ponuky na verejné práce, ktoré zadalo 50 portugalských verejných nemocníc v roku 2009 (s využitím systémov založených na použití papiera) a v roku 2010 (s použitím elektronického verejného obstarávania). V tejto štúdii sa dospelo k záveru, že v roku 2010 sa vďaka väčšej hospodárskej súťaži spôsobenej elektronickým verejným obstarávaním dosiahlo 18 % zníženie nákladov.

3. Akú úlohu môže EÚ zohrávať v podpore elektronického verejnéeho obstarávania?

Väčšina požadovaných investícií v oblasti elektronického verejného obstarávania sa musí realizovať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, pretože práve tam sa nachádzajú potreby aj zdroje. Okrem toho, právne predpisy EÚ týkajúce sa verejného obstarávania nechávajú obstarávateľom na výber, či sa pre nadlimitné zákazky majú použiť elektronické alebo iné metódy komunikácie. Politika EÚ zameraná na elektronické verejné obstarávanie by teda mala rešpektovať povahu decentralizovaného prechodu, iniciovaného smerom zdola nahor.

Naďalej však ostáva dôležitá úloha EÚ pri prijímaní iniciatív na to, aby sa uvoľnil potenciál elektronického verejného obstarávania a zamedzilo sa úskaliam vyplývajúcim z nekoordinovaného a decentralizovaného prechodu na elektronické verejné obstarávanie. Právne a politické úsilie EÚ by predovšetkým, tak ako v minulosti, malo naďalej:

(1) umožňovať obstarávateľom vykonávať verejné obstarávanie elektronicky. Právne predpisy EÚ by sa mali upraviť tak, aby umožňovali využitie systémov a procesov elektronického verejného obstarávania (v prípade nadlimitných zákaziek);

(2) zaisťovať, že elektronické verejné obstarávanie prebieha v súlade s kľúčovými zásadami a ustanoveniami právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania (v prípade nadlimitných zákaziek) a s príslušnými zásadami zmluvy (v prípade nadlimitných zákaziek);

(3) podporovať vývoj a používanie konvergentných a bezpečných, ale komerčne životaschopných riešení a šíriť príklady osvedčených postupov. Tým by sa mal urýchliť prechod k elektronickému verejnému obstarávaniu, malo by sa tým zabrániť duplikovaniu činností, ktoré vedie k plytvaniu, ako aj opakovaniu chýb;

(4) umožňovať hospodárskym subjektom zúčastniť sa na postupoch elektronického verejného obstarávania na celom jednotnom trhu. Elektronické verejné obstarávanie poskytuje možnosť zmenšiť prekážky spôsobené vzdialenosťou a informačné medzery. Kapacita elektronického verejného obstarávania v rôznych štátoch by mala - v maximálnej možnej miere - stavať na spoločných modeloch a prístupoch. Riešenia, ktoré zlepšujú a posilňujú interoperabilitu medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi systémami verejného obstarávania by sa mali podporovať. Tým sa zabráni zbytočným technickým prekážkam cezhraničnej účasti v systémoch elektronického verejného obstarávania.

Politika EÚ môže teda zohrávať dôležitú a doplňujúcu úlohu v podpore úsilia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom poskytnúť verejnému obstarávaniu elektronickú základňu. Rovnako má širšiu koordinačnú úlohu pri zaisťovaní konzistentnosti s vývojom v iných súvisiacich oblastiach, napríklad s právnymi predpismi týkajúcimi sa elektronických podpisov alebo elektronického fakturácie, čo by mohlo prípadne viesť k istej harmonizácii prístupov v rámci EÚ. Ak sa dimenzia EÚ nezohľadní, prechod môže byť spojený s problémami. Pri neustálom objavovaní už objaveného môže dôjsť k plytvaniu a potenciál elektronického verejného obstarávania rozšíriť základne dodávateľov sa nemusí využiť. Cieľom tejto zelenej knihy a následných prác je vymedziť realistickú a účinnú základňu pre EÚ, vďaka ktorej bude môcť EÚ sprevádzať a uľahčovať tento dôležitý proces.

4. Čo EÚ urobila doteraz?

Komisia nie je v tejto oblasti politiky nováčikom. V predchádzajúcich rokoch prijala už viacero krokov na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa, predovšetkým:

(1) navrhla zmeny a doplnenia smerníc EÚ o verejnom obstarávaní, čím sa umožnilo využitie elektronických postupov pri verejnom obstarávaní a zaviedli sa techniky a nástroje, ktoré sa považovali za potrebné pre elektronické verejné obstarávanie. Právne predpisy EÚ predtým neuznávali možnosť použitia týchto metód. Komisia zaviedla aj nové techniky a nástroje (elektronické aukcie, dynamický obstarávací systém - DPS), aby umožnila obstarávateľom lepšie využitie prostriedkov elektronickej komunikácie s cieľom zlepšiť výsledky verejného obstarávania. Tieto návrhy sa prijali a vykonali v doplnených a zmenených smerniciach o verejnom obstarávaní z roku 2004;

(2) vypracovala a implementovala program viac než 30 nelegislatívnych iniciatív na objasnenie a podporu využívania elektronického verejného obstarávania (Akčný plán). V pozadí akčného plánu bola ambiciózna politická vízia, aby „...sa každý podnik v Európe s počítačom a internetovým pripojením mohol zúčastniť elektronického verejného nákupu.“[9];

(3) Spolufinancovala výskum a vyvinula ďalšie praktické nástroje na prekonanie administratívnych a technických prekážok pri cezhraničnom elektronickom verejnom obstarávaní. Tieto nástroje zahŕňajú také iniciatívy ako je PEPPOL[10], nedávno spustený nástroj e-CERTIS a otvorený e-PRIOR. Tieto projekty sa stále vyvíjajú alebo boli zavedené len nedávno.

Súbežne s touto zelenou knihou vykonali útvary Komisie hodnotenie opatrení EÚ na podporu elektronického verejného obstarávania. Hlavné závery tohto posúdenia sú, že celkovo sa v akčnom pláne správne identifikovali relevantné problémy a priority, ktoré sa majú riešiť. Zároveň sa v posúdení uznáva, že prvý impulz k pokroku musí prísť zo strany členských štátov a regiónov. V posúdení sa identifikoval aj istý počet opatrení na riadenie investícii na vnútroštátnej a regionálnej úrovni tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi EÚ a jednotným trhom.

Akčný plán dosiahol významný úspech vo vytváraní a používaní spoločnej infraštruktúry v oblasti elektronického uverejňovania vyhlásení o verejnom obstarávaní. Teraz existuje jednotný, akceptovaný a dobre využívaný systém na uverejňovanie vyhlásení o nadlimitných zákazkách v celej EÚ, ktorý je podporený kompatibilnou infraštruktúrou na vnútroštátnej úrovni. V roku 2009 bolo viac ako 90 % formulárov zaslaných do databázy TED (Tenders Electronic Daily) prijatých v elektronickom a štruktúrovanom formáte. Elektronické uverejňovanie vyhlásení o podlimitných zákazkách pokročilo aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Mnoho opatrení akčného plánu spočívalo v usmerneniach alebo pilotných štúdiách, ktorých cieľom bolo vyskúšať alebo podporiť určité riešenia. Zvýšili povedomie o problémoch, poukázali na riešenia a poskytli širšiemu trhu spoločné referenčné body. V čase, keď sa technológie a obchodné modely stále vyvíjali, sa však nesnažili presadiť konkrétne riešenia alebo výsledky. Konkrétnejšie projekty v oblasti normalizácie sa ešte nevykryštalizovali. Možno zhrnúť, že hoci priority boli spravidla správne identifikované a veľká časť akčného plánu sa implementovala tak, ako sa zamýšľalo, akčný plán zatiaľ nevytvoril situáciu, aby sa každý podnik EÚ mohol zúčastňovať na každom verejnom obstarávaní pomocou svojho vlastného počítača.

Hlavným poznatkom je, že mnohé priority, správne identifikované v akčnom pláne z roku 2004, zostávajú prioritami i dnes. Prístup, pri ktorom sa využívajú právne nevynútiteľné predpisy, zodpovedal rozvíjajúcemu sa prostrediu elektronického verejného obstarávania a podporoval vývoj tvorivých riešení. Pri pohľade späť vidno, že sú niektoré oblasti, ktorým by mohol prospieť aktívnejší a/alebo direktívnejší prístup. Hodnotenie akčného plánu identifikovalo radu problémov a slabých miest, ktoré, ak sa nevyriešia, zabránia realizácii väčšieho rozšírenia elektronického verejného obstarávania a cezhraničnej účasti na on-line verejnom obstarávaní.

Činnosti na podporu elektronického verejného obstarávania financované a riadené Komisiou

PEPPOL: významný cezhraničný projekt elektronického verejného obstarávania vedený organizáciami verejného sektora z rôznych krajín EÚ a spolufinancovaný Európskou komisiou, ktorého cieľom je poskytovať štandardizovanú IT štruktúru veľkého rozsahu a služby na zriadenie a prevádzku celoeurópskych operácií elektronického verejného obstarávania. V centre architektúry PEPPOL je dopravná sieť umožňujúca obchodným partnerom v rámci elektronického verejného obstarávania spojiť ich vlastné IT zdroje, aby mohli vykonávať zabezpečené a spoľahlivé výmeny obchodných dokumentov. Projekt zároveň poskytne riešenia pre elektronické objednávanie a elektronickú fakturáciu, ako aj stavebné prvky na vytvorenie systémov pre elektronické katalógy, validáciu podpisov a Virtuálny spis spoločnosti (Virtual Company dossier – VCD).

Otvorený e-PRIOR: Európska komisia vyvinula a zaviedla e-PRIOR, aby umožnila výmenu štruktúrovaných dokumentov elektronického katalógu, elektronického objednávania a elektronickej fakturácie medzi Komisiou a jej dodávateľmi. Otvorený e-PRIOR poskytuje toto riešenie verejnosti v znovu použiteľnom formáte s otvoreným zdrojovým kódom. Okrem toho, otvorený e-PRIOR zahŕňa integrovaný prístupový bod k sieti PEPPOL, ktorý umožňuje vymieňať si dokumenty prostredníctvom siete PEPPOL.

e-CERTIS: sprístupnený v rovnakom čase ako táto zelená kniha, e-CERTIS je bezplatný on-line informačný nástroj, ktorý poskytuje podrobnosti o rôznych certifikátoch a potvrdeniach, ktoré sa často vyžadujú v postupoch verejného obstarávania v 27 členských štátoch, dvoch kandidátskych krajinách (Turecko a Chorvátsko) a v troch krajinách EHP (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko). E-CERTIS bol vytvorený na to, aby pomohol hospodárskym subjektom aj obstarávateľom pochopiť, aké informácie sa vyžadujú alebo poskytujú, ako aj identifikovať vzájomne akceptovateľné ekvivalenty týchto informácií.

5. Situácia elektronického verejného obstarávania

a)           Dostupnosť technických riešení

Elektronické verejné obstarávanie je teraz možné aj v praxi, nielen v teórii. Technológia na tento účel existuje a používa sa vo viacerých krajinách, aby mohli byť všetky etapy transakcie verejného obstarávania dokončené on-line.

Technológia neposkytla očakávané (technicky špičkové) riešenia pre všetky procedurálne kroky. V niektorých prípadoch vyplynul pokrok z pragmatickejšieho prístupu – v podobe praktických „improvizovaných“ riešení, kam patria technicky menej náročné riešenia alebo kombinovanie on-line/off-line komunikácie, napr. prístupy prijaté s cieľom predkladať dokumentáciu v súvislosti s kritériami pre vylúčenie a výber, použitie užívateľského mena a hesla pri riešeniach určených na overenie uchádzača. Tieto riešenia sú však platné – jednoducho poskytujú alternatívne spôsoby, ako dosiahnuť konečný výsledok. Identifikovali sa isté limity elektronického verejného obstarávania „od začiatku do konca“, napr. ťažkosti pri používaní prístupov automatizovaného hodnotenia v prípade zložitých nákupov, absencia systému časových pečiatok, ktoré sú akceptované v celej EÚ.

b)           Investície do kapacity elektronického verejného obstarávania a jeho dostupnosti

Prítomnosť elektronického verejného obstarávania začína byť v Európe citeľná. Úspech viacerých platforiem dokazuje, že z hľadiska obchodu má zmysel. Niektorí obstarávatelia, hospodárske subjekty, ústredné nákupné subjekty a členské štáty vyvinuli značné úsilie a dosiahli veľký pokrok. Veľký pokrok sa dosiahol vo vývoji elektronických aplikácií schopných podporovať väčšinu/všetky etapy postupov verejného obstarávania. Niektoré členské štáty alebo regióny zaviedli systémy elektronického verejného obstarávania, ktoré podporujú procesy „elektronického verejného obstarávania od začiatku do konca“ – minimálne v prípade štandardných nákupov a služieb. Ostatné systémy sa zameriavajú na poskytovanie počiatočných prvkov verejného obstarávania - v 25 členských štátoch je zároveň možné zverejňovať vyhlásenia a sprístupniť dokumentáciu k verejnému obstarávaniu on-line.

V niekoľkých úspešných systémoch sa prijal model elektronického verejného obstarávania poskytovaný prostredníctvom siete tretími stranami. Takéto platformy často ponúkajú svoje služby elektronického verejného obstarávania viacerým organizáciám. Jednotlivým obstarávateľom sa poskytuje súkromný webový priestor, kde môžu na diaľku definovať svojich vlastných používateľov, procesy a výstupy. Niektoré sú prevádzkované verejnými agentúrami, zatiaľ čo ostatné sú poskytované spoločnosťami súkromného sektora, pričom obstarávatelia následne platia paušálny poplatok alebo platia na základe použitia.

c)           Skutočné využitie elektronického verejného obstarávania

Celkové zavedenie, a to vo väčšine krajín ako aj v EÚ ako celku, je stále nízke a odhaduje sa, že je nižšie ako 5 % celkovej hodnoty verejného obstarávania.

Výnimkou z tohto nízkeho využívania je Portugalsko, kde je využívanie elektronických prostriedkov pri etapách verejného obstarávania až po udelenie zákazky povinné od 1. novembra 2009 pre väčšinu verejných zákaziek (niektoré zákazky s nízkou hodnotou sa nevykonávajú elektronicky a hodnotenie niektorých nákupov sa môže vykonávať kombináciou elektronických a štandardnejších prostriedkov). Výsledkom je, že obstarávatelia teraz realizujú verejné obstarávanie rýchlejšie a očakávajú sa administratívne úspory vo výške 28 miliónov EUR ročne. Ostatné členské štáty takisto využili niektoré etapy elektronického verejného obstarávania alebo povinné nástroje na vnútroštátnej úrovni, napr. Cyprus, Belgicko a Holandsko zaviedli alebo plánujú zaviesť povinnosť uverejňovať vyhlásenia o možnostiach verejného obstarávania prostredníctvom niektorých platforiem. Iné krajiny zaviedli povinné požiadavky pre určité úrovne štátnej správy, napr. Rakúsko zaviedlo povinné využívanie rámcových dohôd pre spolkové orgány v prípade osobitých tovarov a služieb.

Všeobecnejšie empirické príklady naznačujú, že mnohí obstarávatelia prešli na elektronické verejné obstarávanie a neuvažujú o návrate k postupom založeným na používaní papiera.

d)           Cezhraničná prístupnosť systémov elektronického verejného obstarávania

V rôznych systémoch, ktoré existujú, je vidno len málo spoločného zdieľania. Boli vyvinuté jednotlivé samostatné riešenia a ak sa rýchlo nepodniknú kroky na vytvorenie prepojení medzi týmito systémami, existuje veľké riziko fragmentácie trhu. Existujúce obchodné postupy, normy pre dokumentáciu a formáty a spôsoby komunikácie nie sú dostatočne normalizované. Čím skôr sa vopred zadefinované a znovu použiteľné prvky elektronického verejného obstarávania sprístupnia, tým ľahšie sa bude dať zaistiť vzájomne prepojené prostredie elektronického obstarávania, ktoré podporuje širšie využívanie a prípadne aj cezhraničné využitie. Hoci prechod na jeden monolitický systém nie je ani žiaduci ani zamýšľaný, uľahčí účasť, ak bude naprieč systémami existovať nejaký prienik funkcionalít.

V dôsledku niektorých z týchto problémov na dnešnom trhu budú hospodárske subjekty, ktoré by sa chceli zúčastniť na postupoch on-line verejného obstarávania v inom členskom štáte, čeliť praktickým, technickým a administratívnym prekážkam. Vnútroštátne/regionálne postupy elektronického verejného obstarávania sú navrhnuté podľa miestnej administratívnej alebo technickej praxe, ktorá sa môže podstatne líšiť. Hoci sa dostupnosť infraštruktúry od roku 2004 výrazne zlepšila, v oblasti nesťaženého, cezhraničného elektronického verejného obstarávania sa dosiahol len malý konkrétny pokrok. Až doteraz neboli tieto problémy veľmi viditeľné, pretože bol obmedzený dopyt dodávateľov partnerskej krajiny zúčastniť sa na on-line verejnom obstarávaní. Ak však nechceme čeliť ďalšiemu vytváraniu technických prekážok pre cezhraničné (on-line) verejné obstarávanie, mala by sa teraz pozornosť zamerať na tieto otázky.

6. Problémy

V nasledujúcej časti sú identifikované hlavné problémy, ktoré bránia úspešnému prechodu na elektronické verejné obstarávanie a ktoré môžu vytvárať zbytočné prekážky pri cezhraničnej účasti v postupoch on-line verejného obstarávania. Mnohé z týchto otázok sú navzájom prepojené a ak ich máme úspešne prekonať a dosiahnuť ciele politiky, nemožno ich riešiť samostatne.

(1) Prekonanie zotrvačnosti a strachu na strane obstarávateľov a dodávateľov: technológia a kapacita realizovať verejné obstarávania elektronicky sú čoraz dostupnejšie. Nejde však o situáciu „vybuduj to a oni prídu“. Obstarávatelia využívajú tieto príležitosti pomaly. Možno to pripísať nákladom na reorganizáciu interných systémov a nízkej informovanosti o výhodách. Rovnako ani dodávatelia nie vždy vidia prínosy v použití takejto transakcie. Mnohí obstarávatelia a dodávatelia radi využívajú prístup „počkajme a uvidíme“ z dôvodu rizík znášaných pri investovaní do elektronického verejného obstarávania. Popri rizikách spojených s technológiou ich zaujímajú aj riziká spojené s integráciou týchto technológií s existujúcimi informačnými systémami, s obchodným modelom, ktoré sa týmito technológiami presadzujú vo vzťahoch medzi dodávateľmi a obstarávateľmi a s požadovanými mechanizmami zabezpečenia a kontroly na zaistenie ich vhodného používania. Niektorí, najmä MSP, sa obávajú aj toho, že budú následkom tendencie zlučovania nákupov a centralizácie vytlačení z trhu. Ak je rýchlejší prechod na elektronické verejné obstarávanie žiaduci, bude nevyhnutné posilniť motivačné faktory na prechod na elektronické verejné obstarávanie tam, kde je dostupné, a ak je to možné, presadiť povinnosť využívať elektronické verejné obstarávanie za určitých okolností (napr. pri niektorých nákupoch).

(2) Nedostatok noriem v procesoch elektronického verejného obstarávania: v dohľadnom čase budú dodávatelia stáť zoči-voči prostrediu elektronického verejného obstarávania, ktoré pozostáva z rôznych platforiem a rôzneho usporiadania. Každý systém môže obsahovať rôzne technické prvky a funkcie sťažujúce úlohu dodávateľov, ktorí sa chcú zúčastňovať vo viacerých systémoch. To by mohlo dodávateľom verejného obstarávania zvýšiť náklady spojené s učením sa a znížiť účasť v systémoch elektronického verejného obstarávania. Mnoho z najnáročnejších výziev sa prejavuje v etapách predkladania a spracovania ponúk. Trh potrebuje identifikovať vyspelé aplikácie s príslušnými úrovňami funkcionality. Na úrovni EÚ je potrebné vyvinúť väčšie spoločné úsilie na podporu zosúladenia alebo normalizácie v týchto hlavných častiach procesu. Spoločné referenčné body a normy sú potrebné, aby sa umožnil rozvoj opakovateľných a interoperabilných systémov. Úsilie by sa malo zamerať na oblasti výmeny dokumentácie, autentifikácie, elektronickej fakturácie, elektronických katalógov a klasifikácii produktov.

(3) Neexistencia prostriedkov na uľahčenie vzájomného uznávania vnútroštátnych elektronických riešení pre kritické etapy verejného obstarávania a nástroje (napr. autentifikácia dodávateľov prostredníctvom použitia elektronických podpisov, vnútroštátny dôkaz o oprávnenosti dokumentov). Je potrebné nájsť riešenia, ktorými sa zníži záťaž obstarávateľov a dodávateľov, ktorí chcú pôsobiť na širšom európskom trhu.

(4) Náročné technické požiadavky, najmä na autentifikáciu záujemcu: v celej EÚ sa prijala celá škála požiadaviek a riešení na vysporiadanie sa s problémami, ktoré sa týkajú autentifikácie a identifikácie. Niektoré z týchto riešení sú technologicky veľmi jednoduché napr. použitie kombinácií používateľské meno/heslo, iné sú sofistikovanejšie a vyžadujú osobitné typy elektronických podpisov vrátane kvalifikovaného podpisu (ktorý si vyžaduje digitálny certifikát vydaný dozornými/akreditovanými poskytovateľmi certifikačných služieb). Rozhodnutie podporiť kvalifikované podpisy v rámci akčného plánu môže nastaviť referenčný bod pre aplikácie elektronického verejného obstarávania príliš vysoko a zvýšiť tak náklady a záťaž na elektronické predkladanie ponúk. Výber úrovne bezpečnosti elektronického podpisu by mal byť založený na posúdení rizika plynúceho zo zlyhania riešení týkajúcich sa identifikácie/podpisu v súvislosti s verejným obstarávaním. Napokon nedostatok cezhraničnej interoperability elektronických podpisov spôsobuje ďalší problém. Je nádej, že pokrok sa dosiahne na základe zriadenia vnútroštátnych zoznamov dôveryhodných poskytovateľov certifikátov kvalifikovaných podpisov[11], nadchádzajúcej racionalizácii noriem elektronického podpisu a pilotných riešení PEPPOL. Podobné očakávania špičkových technológií pri ďalších prvkoch procesu elektronického verejného obstarávania sa riešia pragmatickejšie - napr. použitím vyhlásení o zhode/oprávnenosti, ktoré sú v prvotných fázach verejného obstarávania akceptované ako vývoj komplexnej elektronickej dokumentácie. Riešenia elektronického verejného obstarávania musia byť primerané, vzájomne uznávateľné a všeobecne dostupné za rozumnú cenu.

(5) Riadenie viacrýchlostného prechodu na elektronické verejné obstarávanie: rôzne členské štáty alebo regióny využívajú možnosti, ktoré poskytuje elektronické verejné obstarávanie, rôznym tempom. Niektoré členské štáty presadili používanie postupov elektronického verejného obstarávania pri niektorých alebo pri všetkých nákupoch. Postupy verejného obstarávania pri týchto nákupoch sa musia organizovať prostredníctvom dostupnej infraštruktúry elektronického verejného obstarávania. Výzvou pre jednotný trh je zaistiť, aby dodávatelia z partnerských krajín neboli zbytočne znevýhodnení pri súťaži v týchto systémoch a aby mali nástroje na účasť v postupoch organizovaných v rôznych systémoch.

Otázky

1. Predstavujú vyššie uvedené výzvy najdôležitejšie prekážky pre zavedenie elektronického verejného obstarávania a cezhraničnú účasť v postupoch on-line verejného obstarávania? Zoraďte, prosím, tieto výzvy podľa dôležitosti (v klesajúcom poradí).

2. Existujú iné priority, ktoré tu nie sú identifikované? Uveďte, prosím, pripomienky.

7. Priority pre opatrenie na úrovni EÚ

Komisia verí, že s cieľom zjednodušiť cestu pre širšie využitie elektronického verejného obstarávania a podporiť cezhraničnú účasť v postupoch elektronického verejného obstarávania by sa mohli preskúmať nasledujúce úvahy.

7.1. Cukríky a bič na urýchlenie zavedenia elektronického verejného obstarávania

Teraz, keď už existuje technológia, výzva spočíva v presvedčení obstarávateľov a dodávateľov, aby ju využívali. Na rozbehnutie tohto procesu a zaistenie kritickej masy môže vzniknúť potreba politického zásahu.

S týmto vedomím niekoľko členských štátov zaviedlo povinnosť realizovať postupy verejného obstarávania elektronicky – buď celkovo (Portugalsko) alebo pre určené nákupy (Francúzsko). V prípade podlimitných verejných nákupov ustanovených v smerniciach EÚ, členské štáty zachovávajú veľkú diskrétnosť, pokiaľ ide o organizovanie konaní.

V prípade postupov, pri ktorých sa presahujú limity, súčasné smernice EÚ o verejnom obstarávaní priamo neriešia situáciu, v ktorej si nejaký členský štát želá presadiť používanie elektronického verejného obstarávania ako relevantného komunikačného média. Objasnenie tohto bodu by mohlo poskytnúť vnútroštátnym orgánom väčšiu bezpečnosť pri presadzovaní používania elektronického verejného obstarávania.

Môže tu byť aj priestor na použitie právnych predpisov na motivovanie obstarávateľov, aby prešli na elektronické verejné obstarávanie. Súčasné smernice EÚ už predpokladajú skrátenie lehôt na uverejnenie (o sedem dní) v prípade elektronického oznamovania výberových konaní a skrátenia lehôt na predloženie ponúk (o päť dní), ak sa elektronicky poskytuje neobmedzený a úplný priamy prístup k príslušnej dokumentácii. Okrem toho by skrátenie lehôt mohlo ohroziť schopnosť hospodárskych subjektov pripraviť riadne ponuky. Môže však existovať potenciál na zavedenie iných motivačných faktorov alebo preferenčných regulačných podmienok, ktoré motivujú obstarávateľov, aby prešli na elektronické verejné obstarávanie.

Napríklad môže existovať priestor na presun zodpovednosti za súlad s určitými regulačnými alebo procedurálnymi požiadavkami od obstarávateľa na systém elektronického verejného obstarávania, ktorým sa spravuje alebo riadi celý postup verejného obstarávania alebo jeho časť. V prípade, že transparentnosť a procedurálne požiadavky smernice a objektívnosť a vysledovateľnosť jednotlivých postupov sú garantované platformou elektronického verejného obstarávania, bremeno zaistenia súladu s požiadavkami právnych predpisov o verejnom obstarávaní by sa mohlo preniesť z jednotlivého obstarávateľa na systém elektronického verejného obstarávania. Takýto prístup by poskytol „bezpečný prístav“ pre jednotlivých obstarávateľov, ktorí využívajú tieto osobitné nástroje na realizáciu jednotlivých postupov verejného obstarávania. Tento presun v zodpovednosti od obstarávateľa na systém elektronického verejného obstarávania by mohol viac zatraktívniť využívanie on-line prostriedkov a tak zvýšiť mieru ich prevzatia. Tento prístup si môže vyžadovať vymedzenie spoločných požiadaviek alebo zásad pre uznané systémy elektronického verejného obstarávania, aby sa zaistilo, že ponúkajú potrebné záruky.

Otázky

3. Je ďalší priestor na zavedenie regulačných stimulov v právnych predpisoch EÚ na podporu používania elektronického verejného obstarávania? Opíšte, prosím, motivačné faktory, ktoré by mohli byť účinné.

4. Mali by právne predpisy EÚ zmierniť povinnosti a zodpovednosti obstarávateľov, keď sa verejné obstarávanie realizuje prostredníctvom systémov elektronického verejného obstarávania? Stalo by sa tým využívanie systémov elektronického verejného obstarávania príťažlivejším?

5. Mali by právne predpisy EÚ povoliť zavedenie elektronických postupov pre niektoré verejné obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice EÚ? Aké by boli výhody/nevýhody takýchto opatrení? Pri ktorých typoch verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice EÚ, by sa dalo úspešne predpokladať záväzné využívanie elektronického verejného obstarávania?

6. Mali by právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní prípadne objasniť možnosť jednotlivých členských štátov vyžadovať za istých okolností používanie elektronického verejného obstarávania? Za akých okolností by to bolo užitočné alebo odôvodnené?

7.2. Uľahčiť cezhraničnú účasť na elektronickom verejnom obstarávaní

Jednotlivé členské štáty a regióny podporujú využívanie elektronického verejného obstarávania rôznym tempom. Bude potrebné zaistiť, že to nepovedie k vzniku zbytočných alebo neprimeraných prekážok v cezhraničnej účasti na verejnom obstarávaní. Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi podporovaním obstarávateľov, aby investovali do kapacity elektronického verejného obstarávania a zamedzovaním fragmentácie trhov s verejným obstarávaním na skupiny hospodárskych subjektov prepojených so systémami, ktoré majú vlastné jedinečné funkčné špecifikácie. Systémy elektronického verejného obstarávania by mali byť do najväčšej možnej miery prístupné. To znamená, že technické, právne a administratívne podmienky na účasť v postupoch by mali byť nediskriminačné, primerané a nemali by vytvárať neoprávnené alebo svojvoľné prekážky pri účasti/registrácii hospodárskych subjektov z iných členských štátov.

Aby sa to dosiahlo, mala by sa pozornosť na úrovni EÚ, a to predovšetkým akékoľvek kroky na objasnenie právneho prostredia, zamerať hlavne na postupy verejného obstarávania nad limitmi EÚ alebo na tie postupy, ktoré sa vykonávajú v systéme elektronického verejného obstarávania, pri ktorom celková hodnota zákazky presahuje určitý limit. Stanovenie priorít pre zásah na úrovni EÚ by malo umožniť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni organicky rozvinúť kapacitu elektronického verejného obstarávania a zamerať pozornosť na úrovni EÚ na tie segmenty alebo systémy, v ktorých je najväčší potenciál pre cezhraničné on-line verejné obstarávanie.

V uvedenom rámci by činnosť na úrovni EÚ mohla prispieť týmito spôsobmi:

a)           Objasnenie podmienok pre prístup, ktoré musia systémy a postupy elektronického verejného obstarávania spĺňať. Mal by sa stanoviť spoločný prehľad požiadaviek potrebných na všeobecnú prístupnosť cezhraničného elektronického verejného obstarávania, vyplývajúci z funkčných požiadaviek už stanovených v akčnom pláne z roku 2004. To neznamená vytvorenie jednotného systému elektronického verejného obstarávania, teraz alebo v budúcnosti. Ide o vymedzenie dohodnutého minimálneho súboru charakteristík, ktorý by mal mať akýkoľvek systém elektronického verejného obstarávania, aby sa zaistilo, že bude všeobecne prístupný. Patrilo by sem poskytnutie prevádzkových usmernení, aby sa rozšírili zásady ustanovené v článku 42 smernice 2004/18/ES. Takéto usmernenie by mohlo mať podobu odporúčaní, vysvetľujúcich oznámení alebo iných nelegislatívnych opatrení. Prípadne by mohlo ísť o zmenu smerníc (v prípade nadlimitných zákaziek) alebo samostatných legislatívnych opatrení určených pre systémy elektronického verejného obstarávania.

b)           Uľahčovanie vzájomného uznávania elektronických identifikátorov, dokumentov a iných podmienok pre hospodárske subjekty, aby sa zúčastňovali na postupoch on-line verejného obstarávania. Najväčšie problémy, ktoré sa doteraz objavili, sa týkajú problémov spojených s autentifikáciou, ako je použitie elektronických podpisov a uznávanie elektronickej identifikácie. Tieto problémy nie sú špecifické pre kontext elektronického verejného obstarávania, ale vznikajú v akejkoľvek situácii, kde sa vyžaduje autentifikácia/podpisy. Komisia prijala opatrenia, aby umožnila obstarávateľom určiť pôvod/certifikáciu podpisov partnerskej krajiny. Projekt PEPPOL vyvíja riešenia, ktoré majú poskytnúť on-line nástroje umožňujúce automatické uznávanie elektronických podpisov z ostatných členských štátov, ktoré sa môžu použiť v kontexte verejného obstarávania.

Ďalšie obavy vyplývajú z požiadavky, aby obstarávatelia posudzovali dokumenty, ktoré predkladajú uchádzači, aby preukázali, že sú oprávnení pre výberové konanie. Tieto dokumenty sa vydávajú na vnútroštátnej/miestnej úrovni v súlade s príslušnými zvyklosťami, formátmi a jazykmi. Očakávalo sa, že elektronickým verejným obstarávaním sa nájdu spôsoby, ako zvýšiť efektívnosť tejto časti procesu a konkrétnejšie, ako znížiť záťaž, ktorú opakované poskytovanie takéhoto dôkazu kladie na hospodársky subjekt. Mnohé z riešení, ktoré boli dodnes vyvinuté, smerujú k splneniu týchto cieľov, avšak nespoliehajú sa na komplikované špičkové technické riešenia. V niektorých krajinách napríklad v hospodárske subjekty poskytujú vyhlásenie (často jednoduchý elektronický dokument, ktorý môže alebo nemusí byť elektronicky podpísaný), že neporušujú žiadne zo súboru kritérií. Poskytnutie dokumentov, a to elektronicky alebo na papieri sa vyžaduje len od víťazov verejného obstarávania.

Komisia vyvinula nástroj e-CERTIS na pomoc obstarávateľom pri uznávaní platných dokumentov z ostatných členských štátov. Z tohto nástroja bude naďalej vychádzať, vyvíjať praktické riešenia s cieľom pomôcť obstarávateľom uznávať atestácie/certifikáty partnerskej krajiny.

c)           Zjednodušenie požiadaviek na vstup/účasť hospodárskych subjektov. Hodnotenie akčného plánu elektronického verejného obstarávania zo strany Komisie odhaľuje obavy, že uprednostňovanie kvalifikovaných elektronických podpisov môže byť zbytočnou vstupnou prekážkou pre elektronické verejné obstarávanie - predovšetkým pre dodávateľov partnerskej krajiny v prípade chýbajúcich aktuálnych operatívnych nástrojov na uznávanie rôznych elektronických podpisov. Vzhľadom na toto posúdenie môže byť užitočné opäť zvážiť predpoklad v prospech kvalifikovaných elektronických podpisov, ktorý je obsiahnutý v právnych predpisoch EÚ o verejnom obstarávaní. V Digitálnej agende pre Európu sa predpokladá posúdenie právnych predpisov o elektronických podpisoch a zrýchlenie práce v oblasti elektronickej identifikácie.

Otázky

7. Je potrebný zásah EÚ, aby sa zabránilo vzniku zbytočných alebo neprimeraných prekážok pri cezhraničnej účasti v postupoch alebo systémoch on-line verejného obstarávania? Ak je potrebné objasnenie, malo by mať legislatívnu alebo nelegislatívnu podobu?

8. Myslíte si, že úsilie rozvíjať právne a politické prostredie EÚ by sa malo zamerať na:

– systémy podporujúce postupy verejného obstarávania nad limitmi stanovenými v smerniciach EÚ (vrátane systémov s kombináciou nadlimitného a podlimitného obstarávania),

– väčšie systémy, ktoré riešia len určitú de minimis úroveň verejného obstarávania (podľa peňažnej hodnoty alebo percentuálneho podielu z celkového objemu vnútroštátneho verejného obstarávania).

9. Je potrebné meniť a aktualizovať súčasný právny rámec EÚ o elektronickom verejnom obstarávaní? Ak áno, aké ustanovenia a z akých dôvodov? (Pozrite si, prosím, prílohu I – zoznam ustanovení týkajúcich sa elektronického verejného obstarávania)

10. Ktoré riešenia autentifikácie a identifikácie (vrátane elektronických podpisov) sú primerané rizikám vyskytujúcim sa v procese elektronického verejného obstarávania?

11. Aké sú hlavné technické, administratívne alebo praktické prekážky, na ktoré narážajú hospodárske subjekty, keď sa chcú zaregistrovať alebo zúčastniť v postupoch alebo systémoch elektronického verejného obstarávania partnerskej krajiny (autentifikácia, dôkaz oprávnenosti, finančná solventnosť, atď.: prosím, špecifikujte)? Predstavujú tieto bariéry neprekonateľné prekážky, alebo sa dajú prekonať za primerané náklady?

7.3. Stavebné kamene interoperabilnej infraštruktúry elektronického verejného obstarávania

Budúca práca sa by mala opäť zamerať na vytvorenie opätovne použiteľných nástrojov a prípadne na investovanie do rozvoja riešení a noriem infraštruktúry.

Jasným úspechom akčného plánu z roku 2004 bolo vytvorenie TED a zavedenie elektronických normalizovaných formulárov pre postupy nadlimitného verejného obstarávania, ktoré poskytli jednotný celoeurópsky referenčný bod pre všetky nadlimitné postupy využívajúce informácie poskytované v spoločnom formáte. EÚ však môže urobiť viac, aby uľahčila vzájomne prepojenie a interoperabilitu v rozvíjajúcom európskom prostredí elektronického verejného obstarávania.

a)           Podporovať normalizáciu kľúčových procesov a systémov: proces založený na spolupráci ako je elektronické verejné obstarávanie, pri ktorom nezávislé systémy patriace nezávislým stranám vzájomne pôsobia výmenou obchodných informácií, možno podporovať len vtedy, ak systémy zdieľajú spoločný názor na obchodný proces a informácie, ktoré sa majú vymieňať. Normalizované prístupy a formáty pre najfrekventovanejšie procesy elektronického verejného obstarávania by mali výrazne zlepšiť prevzatie a opätovnú použiteľnosť údajov. Hospodárske subjekty by mali byť schopné zúčastniť sa procesov verejného obstarávania v neobmedzenom množstve rôznych systémov s malým úsilím a pri nízkych nákladoch bez toho, aby potrebovali zakaždým výrazne prepracovať dokumenty, ktoré predkladajú, a to je lepšie, ako ich prispôsobovať ich špecifickej ponuke. V niektorých etapách po zadaní zákazky sa dosahuje veľký pokrok (napr. pri elektronických katalógoch, elektronickom objednávaní a elektronickej fakturácii), hoci to ešte neviedlo k prijatiu európskych noriem. Úsilie vyvíjané v týchto oblastiach by sa malo zrýchliť a proces normalizácie by sa mal rozšíriť aj na ostatné kľúčové etapy elektronického verejného obstarávania.

b)           Etapa pred prideľovaním zákazky: veľký pokrok sa dosiahol pri elektronickom uverejňovaní a šírení informácií o príležitostiach v oblasti verejného obstarávania. Menší pokrok sa však dosiahol pri vývoji spoločných prístupov, noriem alebo šablón pre on-line predkladanie a spracovanie ponúk. V tom spočívajú skutočné zisky a (problémy) elektronického verejného obstarávania. Vypracovali sa síce riešenia pre jednotlivé platformy elektronického verejného obstarávania, avšak nevenovala sa žiadna pozornosť zosúladeniu metód alebo prístupov na predkladanie ponúk elektronicky.

c)           Poskytnutie spoločných stavebných kameňov pre systémy elektronického verejného obstarávania: Komisia vyvíja súbor aplikácií, ktoré budú zahŕňať všetky kľúčové etapy cyklu verejného obstarávania, vychádzajúc z existujúceho riešenia otvoreného systému e-PRIOR. Tieto systémy mali byť pôvodne určené na interné použitie, aby umožnili Komisii vyvinúť efektívnu kapacitu elektronického verejného obstarávania, ale teraz sa zadarmo sprístupňujú a predstavujú otvorený zdroj prvkov, ktoré môžu byť podľa požiadaviek integrované do akéhokoľvek systému elektronického verejného obstarávania.

d)           Poskytnúť hospodárskym subjektom nástroje na prekonanie problémov spojených s technickou interoperabilitou: IKT umožňujú poskytovať čoraz viac riešení na podporu komunikácie medzi systémami a aplikáciami založenými na rôznych technických špecifikáciách. V pilotnom projekte PEPPOL sa vyvíjajú riešenia komerčného softvéru na prekonanie najdôležitejších technických problémov nekompatibility, ktoré môžu brániť hospodárskym subjektom zúčastňovať sa na postupoch elektronického verejného obstarávania v partnerskej krajine. Riešenia PEPPOL sa odskúšajú v najbližších mesiacoch v reálnych situáciách. Komisia spropaguje a podporí prevzatie úspešných riešení PEPPOL trhom.

Otázky

12. Aké úrovne noriem EÚ sú potrebné ako priorita na podporu elektronického verejného obstarávania?

13. Mala by Komisia podporovať/zvýšiť poskytovanie riešení s otvoreným zdrojom, ktoré sa dajú postupne integrovať do existujúcich alebo vyvíjaných systémov elektronického verejného obstarávania?

14. Mala by Komisia pokračovať v sprístupňovaní vlastných riešení elektronického verejného obstarávania (napr. budovaním otvoreného zdroja e-PRIOR) širšej verejnosti?

7.4. Lepšie prístupné (pre MSP), udržateľné a inovatívne verejné obstarávanie

Elektronické verejné obstarávanie môže, svojou povahou, byť kompatibilnejšie s využívaním rozpočtov na verejné obstarávanie na podporu cieľov stratégie EÚ 2020 alebo môže toto využívanie uľahčiť.

Potenciál elektronického verejného obstarávania zlepšiť prístupnosť sa musí plne využiť. To sa netýka len možnej cezhraničnej spolupráce, ale aj pritiahnutia všetkých zainteresovaných a oprávnených veľkých i malých dodávateľov. Niektoré krajiny dodržali odporúčania z akčného plánu a zaviedli stratégie, aby podporili MSP v tom, aby prijali postupy elektronického verejného obstarávania. Zdá sa, že tieto stratégie boli úspešné - veľká časť MSP sa zaregistrovala na rôznych platformách a predložila ponuky. Ďalšie krajiny vyjadrujú obavy, že prechod na elektronické verejné obstarávanie s cieľom zvýšiť centralizáciu alebo spájanie nákupov prostredníctvom využitia rámcových dohôd vylučuje MSP. Keďže sa pracuje na ďalšom vývoji a vylepšeniach, môže byť potrebné uistenie, že všetky elektronické systémy verejného obstarávania sú ústretové voči MSP[12].

Elektronické verejné obstarávanie môže zároveň znížiť spotrebu environmentálnych zdrojov. Napokon, vysledovateľnosť a transparentnosť elektronického verejného obstarávania môže uľahčiť navrhovanie, implementáciu a kontrolu politík na riadenie výdavkov na dosiahnutie politických cieľov, ktoré sú inovatívne, udržateľné a umožňujú inklúziu.

Otázka

15. Komisia už prijala kroky, aby podporila vytvorenie stratégií na zlepšenie prístupu MSP k trhom elektronického verejného obstarávania. Aké ďalšie kroky by sa mohli podniknúť na zlepšenie prístupu všetkých zainteresovaných strán, predovšetkým MSP, k systémom elektronického verejného obstarávania?

7.5. Porovnávanie a monitorovanie.....učiť sa z osvedčených postupov

Ako sa posúvame vpred, je životne dôležité, aby sme našli mechanizmus, ktorý umožní všetkým stranám mať cielenejší prospech z existujúcich skúseností, čím sa aktívne podporia širšie prínosy elektronického verejného obstarávania. Vzhľadom na súčasné finančné prostredie, v ktorom sú zdroje obmedzené a návrhy IT projektov (ktoré boli často neúspešné alebo viedli k nedodržaniu lehôt) sa môžu posudzovať skeptickejšie než predtým, to bude obzvlášť dôležité.

Lepšie monitorovacie systémy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni by mohli umožniť lepšie zaznamenanie pokroku a, za predpokladu, že sa zavedú vhodné ukazovatele, mohli by uľahčiť včasné opatrenia na vyriešenie problémov pri ich vzniku a nie až vtedy, keď sa problémy rozšíria.

7.6. Medzinárodný vývoj a spolupráca

V rámci akčného plánu z roku 2004 sa Komisia zapojila do rôznych iniciatív, ktoré mali prispieť k rozvoju medzinárodného rámca pre elektronické verejné obstarávanie. Hoci rokovania ešte stále prebiehajú, znenie revidovanej GPA zahŕňa ustanovenia o elektronickom verejnom obstarávaní a Komisia pracuje s Komisiou Organizácie spojených národov na medzinárodnom obchodnom práve (UNCITRAL) s cieľom zaviesť revízie týkajúce sa elektronického verejného obstarávania. Hoci je pokrok do dnešnej doby len obmedzený, Komisia je odhodlaná podporovať prijatie elektronického verejného obstarávania a podporovať európske riešenia.

8. Závery

Elektronické verejné obstarávanie už nie je fikciou – je to stále viac a viac fungujúca realita v mnohých regiónoch a členských štátoch. Tam, kde sa používa, vedie k očakávaným úžitkom. Tieto systémy preukázali svoju kapacitu urýchliť verejné nakupovanie a uľahčiť v kontexte súčasnej krízy tok verejných výdavkov.

Využívanie elektronického verejného obstarávania však ďaleko zaostáva za očakávaniami ustanovenými vo vyhlásení z Manchestru. Komisia odhaduje, že namiesto 50 % využitia elektronického verejného obstarávania v roku 2010, s výnimkou Portugalska, transakcie vykonané elektronickým verejným obstarávaním nepredstavujú viac ako 5 % z celkových výdavkov na verejné obstarávanie a to aj v prípade prvých členských štátov, ktoré ho zaviedli. Vedenie na všetkých úrovniach vládnutia, vrátane EÚ, musí udržať a urýchliť prechod na elektronické verejné obstarávanie. Ak obstarávatelia dostanú na výber, priklonia sa skôr k odskúšaným a dôveryhodným praktikám (teda založeným na použití papiera), ako by mali investovať do týchto nových sľubných možností a využívať ich.

V tejto zelenej knihe sa uviedlo niekoľko nových myšlienok na prekonanie nehybnosti na strane obstarávateľov a hospodárskych subjektov, ktoré v súčasnosti zdržiavajú prechod na elektronické verejné obstarávanie.

V tejto zelenej knihe sa uvádza aj viacero navrhovaných spôsobov na zaistenie toho, aby zavedenie elektronického verejného obstarávania neviedlo k ďalšiemu vytváraniu technických a administratívnych prekážok pre cezhraničnú účasť v postupoch verejného obstarávania. Členské štáty, regióny a odvetvia využívajú výhody, ktoré plynú z príležitostí poskytovaných elektronickým verejným obstarávaním, rôznym tempom. Musíme zabezpečiť, aby táto „variabilná geometria“ neviedla k vzniku zbytočných alebo neprimeraných prekážok pre cezhraničné verejné obstarávanie. To zahŕňa objasnenie povinností organizátorov postupov elektronického verejného obstarávania, aby zabránili presadzovaniu podmienok, ktoré by zbytočne alebo neprimerane bránili cezhraničnej účasti. Navrhuje sa tu aj viacero krokov na vybavenie obstarávateľov a hospodárskych subjektov tak, aby mohli účinne vzájomne pôsobiť v kontexte on-line elektronického výberového konania.

Komisia nastolila aj sériu otázok spojených s jej hodnotením stavu elektronického verejného obstarávania v Európe a uviedla aj svoje návrhy možných spôsobov riešenia nadchádzajúcich kľúčových výziev spojených so zavedením a využívaním elektronického verejného obstarávania na jednotnom trhu. Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby odpovedali na tieto otázky. Termín na prijatie odpovedí je 31. 1. 2011 (e-mail: markt-consult-eproc@ec.europa.eu).

Útvary Komisie budú analyzovať všetky odpovede a v roku 2011 zverejnia zhrnutie stanovísk.

PRÍLOHA I: Ustanovenia týkajúce sa elektronického verejného obstarávania zavedeného smernicami o verejnom obstarávaní z roku 2004 (2004/17/ES[13] a 2004/18/ES[14])

Predmet || Odkaz || Opis

elektronické komunikačné prostriedky || články 1 ods. 12 a 1 ods. 13 smernice 2004/18/ES a články 1 ods. 11 a 1 ods. 12 smernice 2004/17/ES || Objasňuje sa, že písomná komunikácia zahŕňa elektronické prostriedky, t. z. „postup, pri ktorom sa používajú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sú prenášané, zasielané a prijímané prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami“.

elektronické podpisy || článok 42 ods. 5 písm. b) smernice 2004/18/ES a článok 48 ods. 5 písm. b) smernice 2004/17/ES || Členské štáty môžu v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 1999/93/ES vyžadovať, aby elektronické ponuky obsahovali zaručený elektronický podpis (elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte).

dynamický obstarávací systém (DPS) || článok 1 ods. 6 smernice 2004/18/ES a článok 1 odsek 5 smernice 2004/17/ES || DPS sa definuje ako úplne elektronický proces na bežné nákupy prác, tovarov a služieb, ktorý má obmedzené trvanie a počas celej doby platnosti je otvorený pre každý hospodársky subjekt, ktorý spĺňa kritériá výberu účastníkov a predloží informatívnu ponuku.

elektronické aukcie || článok 1 ods. 7 smernice 2004/18/ES a článok 1 odsek 6 smernice 2004/17/ES || Definuje sa ako „opakujúci sa proces využívajúci elektronické zariadenie na predloženie nových cien upravených smerom nadol a/alebo nových hodnôt týkajúcich sa určitých charakteristických parametrov ponúk“, ku ktorému dôjde po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk a ktorý umožní zostavenie poradia ponúk.

elektronické katalógy || ustanovenie 12 smernice 2004/18/ES a ustanovenie 20 smernice 2004/17/ES || Definuje sa ako nástroj na uľahčenie verejného obstarávania, konkrétne ako spôsob na účasť na verejnom obstarávaní v rámci rámcových dohôd alebo DPS.

elektronické oznámenie || články 36 ods. 2, 36 ods. 3 a 36 ods. 6 smernice 2004/18/ES a články 44 ods. 2 a 44ods. 3 smernice 2004/17/ES || Pri oznámeniach by sa mali používať normalizované formáty, ale nie nevyhnutne elektronické prostriedky. V skrátených konaniach sa však oznámenia musia posielať buď faxom alebo elektronicky. Elektronické oznámenie umožňuje skrátiť lehotu uverejnenia a zväčšiť maximálnu povolenú dĺžku oznámení.

profily kupujúcich || bod 2 písm. b) prílohy VIII k smernici 2004/18/ES a bod 2 písm. b) prílohy XX k smernici 2004/17/ES || Definujú sa ako súbor údajov týkajúcich sa činností verejného obstarávania obstarávateľa, ktoré môžu zahŕňať predbežné informatívne vyhlásenia a užitočné všeobecné informácie ako je napríklad kontaktné miesto.

elektronický prístup k dokumentácii || článok 38 ods. 6 v smernici 2004/18/ES (zodpovedajúci ustanoveniu článku 45 ods. 6 smernice 2004/17/ES) || Lehoty na prijímanie ponúk sa môžu skrátiť o päť dní, ak obstarávateľ poskytne neobmedzený a plný prístup elektronickými prostriedkami k zmluvným dokumentom a akýmkoľvek doplňujúcim dokumentom. Vo vyhlásení by mala byť uvedená internetová adresa, na ktorej je táto dokumentácia prístupná.

PRÍLOHA II: Stav opatrení akčného plánu

Cieľ I: Zaistiť dobre fungujúci vnútorný trh pri elektronickom verejnom obstarávaní

Správne a načas zaviesť právny rámec

Komisia má vydať výkladový dokument k novým pravidlám elektronického verejného obstarávania || Ukončené

Komisia má sprístupniť on-line demonštračné aplikácie, ktoré umožnia obstarávateľom a hospodárskym subjektom oboznámiť sa s novými ustanoveniami a nástrojmi elektronického verejného obstarávania || Ukončené

Komisia má poskytnúť primeranú pomoc členským štátom pri transponovaní nových právnych predpisov || Ukončené

Vhodnými základnými nástrojmi dokončiť právny rámec

Komisia má prijať nové normalizované formuláre pre vyhlásenia o verejnom obstarávaní so zohľadnením nových postupov a použitie elektronických komunikačných prostriedkov || Ukončené

Komisia má predložiť návrhy na revíziu Spoločného slovníka obstarávania (CPV) || Ukončené

Komisia má predložiť návrh na plne elektronický systém pre zber a uverejňovanie oznámení o verejnom obstarávaní v databáze Tenders Electronic Daily (TED) || Ukončené

Členské štáty majú na vnútroštátnej úrovni zaviesť plne elektronické systémy vrátane vhodných nástrojov na automatizovaný zber a uverejňovanie v databáze TED || Priebežne

Odstrániť prekážky, ktoré bránia vykonávaniu verejného obstarávania elektronicky

Členské štáty a Komisia majú otestovať, spresniť a schváliť výsledky IDA (elektronická výmena údajov medzi programom verejných správ), spoločných funkčných požiadaviek pre systémy elektronického verejného obstarávania || Ukončené

Členské štáty majú posúdiť, či boli všetky prevádzkové schémy elektronického verejného obstarávania prispôsobené požiadavkám smerníc || Priebežne

Členské štáty majú zaviesť vnútroštátne akreditačné schémy na overenie súladu systémov elektronického predkladania ponúk s právnym rámcom || Priebežne

Členské štáty a Komisia majú pomocou štúdie uskutočniteľnosti zvážiť, či sa má zaviesť Európska schéma overovania súladu ||  Ukončené

Komisia navrhuje opatrenie v rámci programu IDABC (Vzájomná súčinnosť pri poskytovaní európskych služieb elektronickej verejnej správy pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov) s cieľom pomôcť členským štátom koordinovať implementáciu využívania elektronického kvalifikovaného podpisu na vyriešenie problémov interoperability v období rokov 2005 – 2009 || Ukončené

Členské štáty uplatňujú, ak to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, interoperabilné kvalifikované elektronické podpisy || Priebežne

Odhaliť a postupne riešiť problémy interoperability

CEN/ISSS (Európsky výbor pre normalizáciu/Seminár o systémoch normalizácie informačnej spoločnosti) || Ukončené

Komisia navrhuje pokračovať v činnostiach zameraných na Elektronické verejné obstarávanie v rámci programu IDABC na výmenu názorov a diskusiu o otázkach interoperability a monitorovania vývoja v členských štátoch || Ukončené (prácu vykonali IDABC/ISA)

Komisia a členské štáty majú podporovať činnosti normalizácie na európskej úrovni a udržiavať kontakt s medzinárodnými normalizačnými orgánmi || Priebežne

Cieľ II: Dosiahnuť vo verejnom obstarávaní väčšiu efektívnosť, zlepšiť riadenie a hospodársku súťaž

Zvýšiť efektívnosť verejného obstarávania a zlepšiť riadenie

Členské štáty majú pripraviť vnútroštátne plány na zavedenie merateľných cieľov výkonnosti elektronického verejného obstarávania so zreteľom na osobitné vnútroštátne potreby || Čiastočne ukončené

Členské štáty majú podporovať prípravu podobných plánov jednotlivými vnútroštátnymi kupujúcimi a koordinovať a monitorovať ich vykonávanie || Čiastočne ukončené

Komisia má pokračovať v monitorovaní práce CEN/ISSS na elektronickej fakturácii a navrhnúť pokračovanie činností XML, ktoré sa začali v rokoch 2003 - 2004, v oblasti elektronickej fakturácie a elektronického objednávania v rámci IDABC || Priebežne

Členské štáty majú zaviesť efektívne elektronické systémy na zber a spracovanie štatistických údajov o verejnom obstarávaní || Čiastočne ukončené

Zvýšiť hospodársku súťaž na trhoch verejného obstarávania v EÚ

Komisia má zvážiť, či navrhne v rámci programu IDABS zavedenie služieb pre elektronické dodávanie obchodných informácií a certifikátov vo verejnom obstarávaní || Ukončené

Členské štáty a Komisia sa dohodnú na spoločnom súbore často vyžadovaných elektronických certifikátov na využitie v elektronickom verejnom obstarávaní || Priebežne

Komisia navrhuje začať štúdiu o elektronických katalógoch (v DPS a elektronických rámcových dohodách) s využitím práce CEN/ISSS v rámci programu IDABC || Ukončené

Sieť verejného obstarávania má pripraviť hodnotenie transparentnosti, auditu a vysledovateľnosti systémov elektronického verejného obstarávania || Oneskorené

Sieť verejného obstarávania má zorganizovať semináre na podporu výmeny názorov o normalizácii dokumentácie k verejnému obstarávaniu || Oneskorené

Členské štáty majú začať a podporovať osobitné kampane na zvýšenie informovanosti a o školení MSP na vnútroštátnej a regionálnej úrovni || Priebežne

Cieľ III: Práce k vytvoreniu medzinárodného rámca pre elektronické verejné obstarávanie

Komisia má pokračovať v rokovaniach o revízii Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) || Priebežne

Komisia má prijať iniciatívy v rámci GPA s cieľom napredovať k využívaniu jednotnej spoločnej nomenklatúry pri klasifikácii tovaru a služieb vo verejnom obstarávaní || Priebežne

Komisia má podporovať činnosti a udržiavať kontakt s medzinárodnými normalizačnými orgánmi a fórami, aby sa zabránilo vzniku prekážok v interoperabilite na medzinárodnej úrovni || Priebežne

Komisia má spolupracovať so sieťou multilaterálnych bánk pre rozvoj (MDB) s cieľom koordinovať technickú pomoc tretím krajinám, podporujúc reorganizáciu a informatizáciu ich systémov verejného obstarávania || Priebežne

Komisia má zvážiť všetky potrebné úpravy a uskutočniteľnosť elektronického verejného obstarávania v súvislosti s nástrojmi vonkajšej pomoci EÚ || Priebežne

[1]               „Digitálna agenda pre Európu“ KOM(2010) 245 (strana 32).

[2]               Vyhlásenie ministrov v Manchestri v roku 2005.

[3]               Oznámenie o Akčnom pláne na vykonávanie právneho rámca pre elektronické verejné obstarávanie, uverejnené v decembri 2004.

[4]               Pozri hodnotenie Komisie Akčného plánu pre elektronické verejné obstarávania z roku 2004 a podpornú štúdiu uverejnenú na webových stránkach GR pre obchod a vnútorné služby.

[5]               Toto sa nevzťahuje na Portugalsko, ktoré od 1. novembra 2009 zaviedlo povinné používanie elektronického verejného obstarávania v etapách od oznamovania po pridelenie ponuky.

[6]               Deutsche Bank Research uverejnil v máji 2010 dokument „Elektronická fakturácia – záverečné kroky efektívneho postupu fakturácie“. Údaje, ktoré sú v ňom obsiahnuté, poukazujú na to, že „za určitých predpokladov môžu byť náklady na automatizované spracovanie elektronickej faktúry celkovo až o 18 EUR nižšie, ako neštruktúrované spracovanie tradičnej papierovej faktúry“.

[7]               Dodávateľov môžu stále od účasti odrádzať štrukturálne náklady alebo iné faktory spojené s príslušným trhom, čím sa pre nich účasť stáva neatraktívnou. Stále viac verejných obstarávaní však umožňuje dodávky na diaľku, vrátane služieb ako sú programové vybavenie, súťaže návrhov a kontaktné miesta. Elektronické verejné obstarávanie by malo byť vhodne prispôsobené na zverejňovanie, využívanie a konečnú realizáciu takýchto príležitostí.

[8]               Podľa informácií dostupných na webovej stránke www.epractice.eu.

[9]               Rozšírené posúdenie dosahu, KOM 2004 (841), str. 10, pripojené k Oznámeniu o akčnom pláne.

[10]             Celoeurópsky systém elektronického verejného obstarávania (PEPPOL) – viac informácii na webovej stránke www.peppol.eu.

[11]             Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES, zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2010/245/EÚ.

[12]             Komisia má v úmysle viac sprístupniť Otvorený e-PRIOR pre MSP prostredníctvom vývoja portálu pre dodávateľov.

[13]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, pozri http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0017:EN:NOT

[14]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby, pozri http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0018:EN:NOT