52010PC0398

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.7.2010

KOM(2010)398 v konečnom znení

OZNÁMENIE EURÓPSKEJ KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Desiata správa o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny

SEK(2010)942

OZNÁMENIE EURÓPSKEJ KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Desiata správa o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny

ÚVOD

Od posledného rozšírenia eurozóny o Slovensko 1. januára 2009 skupina členských štátov EÚ používajúcich jednotnú menu pozostáva zo 16 štátov. Po rozhodnutí Rady z 13. júla 2010, podľa ktorého Estónsko spĺňa podmienky potrebné na prijatie eura, sa eurozóna 1. januára 2011 rozšíri o17. člena.

Estónsko má necelých 6 mesiacov na to, aby sa pripravilo na prechod na euro. V tejto správe sa posudzuje súčasný stav jeho praktických príprav na zavedenie eura a hodnotí pokrok dosiahnutý v príprave komunikačnej kampane súvisiacej s prechodom na euro. Správa poskytuje aj stručný prehľad výsledkov posledných prieskumov verejnej mienky týkajúcich sa eura v ôsmich členských štátoch, ktoré ešte neprijali euro (t. j. bez Švédska ale vrátane Estónska).

V priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie sú podrobnosti o prípravách na zavedenie eura v ostatných krajinách EÚ, ktoré ho ešte neprijali a ktoré nemajú k dispozícii zákonnú možnosť rozhodnúť o jeho nezavedení (t. j. bez Estónska ale vrátane Švédska).

SÚčASNÝ STAV PRÍPRAV NA PRECHOD NA EURO V ESTÓNSKU

Estónsko prijme jednotnú menu ako piata zo skupiny krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004. V čase pristúpenia k EÚ už prebiehali praktické prípravy na zavedenie eura. Prvý „plán prijatia eura“ bol schválený 1. septembra 2005. Cieľový dátum prechodu na euro 1. január 2007 sa neskôr prehodnotil, ale prípravy pokračovali. V ôsmej verzii „plánu prijatia eura“ schválenej v apríli 2010 sa zaviedol ako cieľový dátum 1. január 2011.

Organizácia prechodu na euro, prijatie právneho systému a prípravy verejného sektora

Praktické prípravy na prijatie eura v Estónsku sú koordinované národným výborom expertov, ktorému predsedá generálny tajomník ministerstva financií. Výbor má sedem podvýborov, do práce ktorých sa zapájajú zástupcovia tak verejného, ako aj súkromného sektora. Na rozdiel od väčšiny členských štátov eurozóny sa Estónsko rozhodlo nevymenovať národného koordinátora pre prijatie eura, ktorý by sa na plný úväzok venoval koordinovaniu príprav na prechod, bol hlavnou kontaktnou osobou, na ktorú by sa médiá mohli obracať s otázkami týkajúcimi sa prechodu na euro, a stelesňoval proces prechodu v očiach širokej verejnosti.

V apríli 2010 bol spolu so zmenami a doplneniami obchodného zákonníka a zákona o štátnych poplatkoch prijatý komplexný „Zákon o zavedení Eura“, v ktorom sa ustanovili základné zásady prechodu na euro (napr. dĺžka obdobia dvojitého obehu, postupy výmeny estónskych korún za eurá a sťahovania korún z obehu, pravidlá zaokrúhľovania cien, zásady kontinuity zmlúv atď.) a zoznam právnych predpisov, ktoré si vyžadovali úpravy z hľadiska zavedenia eura. Zmien a doplnení sa dočkal aj zákon o centrálnej banke (Eesti Pank), ktorý sa uviedol do súladu s pravidlami fungovania Európskej centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych bánk.

Pokiaľ ide o základné pravidlá prechodu, Komisia v svojom „Odporúčaní o opatreniach na zjednodušenie budúcich prechodov na euro“[1] zdôraznila, že predajným miestam by mala byť uložená povinnosť vydávať drobné výlučne v eurách hneď od ich zavedenia, okrem prípadov, keď to z praktických dôvodov nie je možné. Táto zásada sa prijala pri všetkých doterajších prechodoch a jej vykonávanie sa dôkladne kontrolovalo. Zabraňovalo sa ňou „recyklovaniu“ hotovosti v starej mene, urýchľovalo sa jej sťahovanie z obehu a v dôsledku toho sa znižovali náklady maloobchodníkov na prechod, pretože sa skracovalo obdobie, počas ktorého museli manipulovať súčasne s oboma menami. V niektorých členských štátoch, ktoré v súčasnosti patria do eurozóny, sa vydávanie drobných v starej mene počas obdobia dvojitého obehu zakázalo právnymi predpismi. Estónsko nechystá zákaz vydávania drobných v korunách a iba nie veľmi dôrazne odporúča, že drobné by sa mali vydávať v eurách. V záujme hladkého a rýchleho prechodu na euro by po pomerne nedôraznom odporúčaní estónskych orgánov o vydávaní drobných v eurách mali nasledovať jasné vyjadrenia v komunikačnej kampani, aby sa zabezpečilo čo najširšie uplatňovanie tejto zásady. Jej uplatňovanie by sa malo sledovať, a to najmä v oblastiach, kde nie sú pobočky bánk a kde maloobchodníci často plnia funkciu „zmenárnikov“. Maloobchodníci by sa vo vlastnom záujme mali dostatočne zásobiť eurovou hotovosťou pred dňom zavedenia eura a tak podporiť rýchle sťahovanie korún z obehu.

Estónska administratíva vo veľkom rozsahu využíva informačné technológie na interakciu so širokou verejnosťou (napríklad 70 až 80 % občanov podáva daňové priznanie elektronicky). Dosiahnutie kompatibility systémov IT s eurom preto patrí k najväčším výzvam rýchlo sa približujúceho prechodu na euro. Každé ministerstvo určilo potrebné zmeny vo svojej kompetenčnej oblasti. Systémy IT väčšiny verejných inštitúcií by sa mali prispôsobiť euru do 1. júla 2010, t. j. šesť mesiacov pred dňom prechodu na euro. Tri inštitúcie s najkomplexnejšími informačnými systémami (t. j. Rada pre daňové a colné otázky, Rada pre sociálne poistenie a stredisko IT ministerstva vnútra) by mali dosiahnuť kompatibilitu svojich systémov s eurom najneskôr do 1. novembra 2010. Pokrok v prípravách dosahovaný rôznymi verejnými inštitúciami sa pravidelne posudzuje na mesačných zasadnutiach podskupiny národného výboru odborníkov zodpovednej za technickú pripravenosť verejných inštitúcií.

Všeobecná koordinácia príprav na prechod by sa mala posilniť. Je dôležité zabezpečiť, aby sa všetky sektory riadne pripravili a medzi prípravami rôznych aktérov nastala synergia. Koordinátor(-i) prechodu by mali byť niekoľko dní pred prijatím eura i po ňom permanentne k dispozícii, aby mohli riešiť prípadné problémy. Odporúčanie orgánov, aby sa drobné vydávali v eurách len počas obdobia dvojitého obehu, by sa malo zdôrazniť a jeho dodržiavanie kontrolovať, najmä v oblastiach, kde nie sú pobočky bánk. |

Prípravy finančného a bankového sektora

Estónsko plánuje použiť scenár prechodu metódou veľkého tresku a dvojtýždňové obdobie dvojitého obehu[2].

Estónci sú pokročilí používatelia elektronických platobných prostriedkov (t. j. asi 95 % dospelej populácie má bankové účty a takmer 30 % platieb v segmente maloobchodu sa vykonáva elektronicky) čo by malo hotovostný prechod o niečo uľahčiť a odbremeniť finančné inštitúcie v prechodnom období.

Pretože Estónsko nemá vlastnú mincovňu, zorganizovalo súťaž na obstaranie euromincí. Na základe výsledku súťaže bude estónske euromince raziť fínska mincovňa. Návrh národných strán estónskych euromincí sa vybral prostredníctvom verejnej súťaže. Víťazný návrh s mapou Estónska sa použije na eurominciach všetkých nominálnych hodnôt. Eurové bankovky sa zapožičajú zo zásob Eurosystému Eesti Pank objednala v súvislosti s prechodom 42 miliónov eurobankoviek a 194 miliónov euromincí rôznych nominálnych hodnôt.

V dôsledku veľkých rozdielov v štruktúre nominálnych hodnôt medzi estónskou korunou a eurom si Estónci musia zvyknúť na častejšie platenie mincami. Viac než 98 % korunovej hotovosti v obehu je v bankovkách, zatiaľ čo mince predstavujú necelé 2 % objemu korunovej hotovosti v obehu. Najnižšia nominálna hodnota bankovky je 1 koruna (približne 6 eurocentov) a najmenšie korunové mince majú veľmi nízku kúpnu silu a preto ich Estónci zriedka používajú. Počas prípravy prechodu je veľmi dôležité vysvetľovať občanom hodnotu a používanie euromincí (podľa výsledkov nedávneho prieskumu Komisie[3] asi 93 % Estóncov by privítalo informácie o hodnote eura v miestnej mene) a rozptýliť ich obavy z množstva euromincí v peňaženkách.

Predzásobovanie úverových inštitúcií euromincami by sa malo začať v septembri a predzásobovanie bankovkami v decembri 2010. Úverové inštitúcie teraz dokončujú svoje odhady potrieb predzásobovania eurovou hotovosťou. Podľa prvých hrubých odhadov by sa v rámci predzásobovania malo dodať asi 240 miliónov EUR (t. j. menej než polovina hodnoty korún v obehu), čo je relatívne menej než pri predchádzajúcich prechodoch na euro. Vzhľadom na pomerne vysokú pravdepodobnosť zlých poveternostných podmienok v čase okolo dňa prechodu na euro v Estónsku by sa mali objemy v rámci predzásobovania veľmi starostlivo odhadnúť.

Druhotné predzásobovanie najväčších zákazníkov obchodných bánk by sa malo začať v septembri, kým menším používateľom by sa hotovosť mala začať dodávať v decembri 2010. Estónsko bude prvou krajinou, ktorá použije nové zjednodušené usmernenia ECB o druhotnom predzásobovaní[4] vychádzajúce zo skúseností získaných v priebehu niektorých predchádzajúcich prechodov na euro. Maloobchodníci, ktorí podpíšu jednoduchú zmluvu o druhotnom predzásobovaní, dostanú 5 dní pred dňom prechodu na euro sumu do výšky 10 000 EUR[5].

Najväčšia spoločnosť zaoberajúca sa prepravou hotovosti, ktorá pôsobí v Estónsku, rozšíri svoju prepravnú kapacitu o viac ako tretinu, aby zvládla mimoriadne zvýšené pracovné zaťaženie. Vzhľadom na významný objem eurovej hotovosti, ktorá sa bude prevážať v období okolo dňa prechodu na euro, treba odporučiť prijatie osobitných opatrení s cieľom zaistiť dostatočnú bezpečnosť počas celého trvania prechodu na euro.

Široká verejnosť bude mať príležitosť získať prvé estónske euromince zakúpením balíčkov euromincí v hodnote 200 korún od začiatku decembra. O celkovom počte balíčkov, ktoré bude poskytovať Eesti Pank, sa ešte nerozhodlo. Na základe skúseností z predchádzajúcich prechodov na euro sa odporúča, aby sa pripravil približne jeden balíček euromincí na každú domácnosť. Spoločnosť zaoberajúca sa prepravou hotovosti zamýšľa pripraviť asi 50 000 špeciálnych balíčkov euromincí[6] na druhotné predzásobovanie drobných maloobchodníkov, ktorí neplánujú podpísať zmluvu o druhotnom predzásobovaní so svojou bankou. Mohli by sa zvážiť aj osobitné opatrenia týkajúce sa drobných maloobchodníkov, ktorí sú v ťažkej finančnej situácii a mohli by mať ťažkosti s druhotným predzásobovaním.

Estónske orgány plánujú spustenie informačnej kampane pre širokú verejnosť s cieľom odčerpať nahromadené hotovostne prostriedky pred dňom prechodu na euro. Očakáva sa, že sa podarí stiahnuť z obehu asi 50 % korunových mincí a 80 % bankoviek. Obchodné banky plánujú využiť na vklady vo forme korunových mincí špeciálne stroje umiestnené v ich objektoch. Eesti Pank a spoločnosť zaoberajúca sa prepravou hotovosti prispôsobia svoje skladovacie, prepočítavacie a baliace kapacity výnimočne vysokým množstvám hotovosti, ktoré bude potrebné spracovať v období prechodu.

Výmena hotovosti podľa prepočítavacieho kurzu a bez poplatku za túto službu by mala byť v obchodných bankách možná už mesiac pred dňom prechodu na euro a ešte šesť mesiacov po ňom[7]. Eesti Pank bude potom bez časového obmedzenia vymieňať neobmedzené množstvá korún za eurá. Počnúc prvými hodinami 1. januára 2011 by prakticky všetkých 921 bankomatov (ATM) v Estónsku malo vydávať len eurobankovky. Obchodné banky už začali upravovať terminály POS, za ktoré zodpovedajú, aby ich 1. januára mohli okamžite prepnúť do nového režimu. Obchodné banky v súčasnosti plánujú plniť svoje ATM v prvých dňoch po prechode najmä bankovkami s hodnotou 10 a 50 EUR. S prihliadnutím na potrebu uľahčiť maloobchodnému sektoru vydávanie drobných výlučne v eurách a na súčasnú zvyklosť Estóncov vyberať prevažne bankovky s nízkou nominálnou hodnotou by sa mala zvážiť možnosť vyhnúť sa dočasne používaniu bankoviek s hodnotou 50 EUR. Banky by sa mali vyhnúť zavádzaniu veľkých nominálnych hodnôt aj v týždňoch pred dňom prechodu na euro na euro a po ňom.

Na estónskom bankovom trhu (ktorému dominujú tri obchodné banky) existuje takmer 190 bankových pobočiek. Banky uvažujú o predĺžení otváracích hodín v období prechodu a mimoriadnom otvorení 1. a 2. januára. Plánujú aj posilniť personál pri priehradkách pracovníkmi z obslužných oddelení. V súčasnosti sa preveruje kapacita pobočiek na uskladňovanie mimoriadne veľkých súm v hotovosti v prechodnom období a pracovníci bánk sa učia rozpoznávať bezpečnostné prvky eurobankoviek. Bankové systémy IT sa upravujú priebežne. Záverečné skúšky by sa mali vykonať v októbri a v novembri 2010.

Prípravy finančného a bankového sektora na prechod na euro sú v plnom prúde. Aby prechod prebiehal hladšie, dodávky eurovej hotovosti bankám by sa mali rozložiť do širšieho časového horizontu. V období prechodu by bolo vhodné vyhnúť sa dodávkam bankoviek s hodnotou 50 EUR do ATM, aby maloobchodníkom nedošli drobné v dôsledku toho, že zákazníci by platili bankovkami s veľkou nominálnou hodnotou. Banky by mali uvažovať o otvorení osobitných priehradok pre firmy v období prechodu. |

Opatrenia na zabránenie nedovoleným obchodným praktikám a nesprávnemu vnímaniu vývoja cien občanmi

Podľa výsledkov posledného prieskumu Eurobarometra Estónci patria k najskeptickejším občanom z krajín mimo eurozóny, pokiaľ ide o vplyv prechodu na euro na ceny (podrobnosti sa uvádzajú v Bleskovom prieskume Eurobarometra č. 296, pozri časť 3). Estónske orgány preto stoja pred veľkou úlohou upokojiť spotrebiteľov a musia podniknúť všetky potrebné kroky na zabránenie nedovoleným postupom v období prechodu na euro.

Podľa oficiálneho vládneho rozhodnutia obdobie dvojitého uvádzania cien v korunách a v eurách by sa malo začať 1. júla 2010 a malo by trvať šesť mesiacov po dni prechodu na euro. Pretože prepočítací kurz sa neodvolateľne stanoví až po prijatí rozhodnutia Rady o zrušení výnimky pre Estónsko, bolo by vhodnejšie začať dvojité uvádzanie cien až po oficiálnom určení prepočítacieho kurzu.

Estónska rada ochrany spotrebiteľov (ako verejný orgán) od apríla 2010 rozšírila kôš mesačne sledovaných cien tovarov a služieb z 96 na 126 položiek s cieľom poskytovať komplexný prehľad vývoja cien. V prechodnom období rada plánuje monitorovať ceny asi na 800 predajných miestach. Inšpektori budú kontrolovať aj to, či sa pravidlá týkajúce sa prechodu (napr. pravidlá zaokrúhľovania, pravidlá dvojitého uvádzania cien) uplatňujú správne. Výsledky týchto kontrol by sa mali zbierať špeciálnym programovým vybavením a uverejňovať v informáciách pre tlač a na národnej webovej lokalite eura.

Estónska obchodná komora pripravuje dohodu o primeraných cenách podľa vzoru dobrovoľných iniciatív úspešne využitých v predchádzajúcich prechodoch. Strany, ktoré podpíšu dohodu (napr. maloobchodníci, finančné inštitúcie, internetové obchody), sa zaviažu, že nezneužijú prechod na svoje obohatenie, budú rešpektovať pravidlá prechodu a poskytnú zákazníkom potrebnú podporu. Estónske orgány plánujú uverejnenie výzvy na podpísanie dohody na koniec augusta, čiže takmer dva mesiace po začatí povinného dvojitého uvádzania cien. Pri predošlých prechodoch sa mnohé chyby v uvádzaní cien v oboch menách a mnohé zvýšenia cien odhalili pred začatím dvojitého uvádzania alebo krátko po ňom. Malo by sa preto starostlivo uvážiť, či by nebolo vhodné spustiť iniciatívu za primerané ceny skôr.

Porušenie pravidiel dohody o primeraných cenách po jej podpísaní je možné pokutovať až do výšky 50 000 EEK (približne 3200 EUR). Rada ochrany spotrebiteľov plánuje na monitorovanie súladu s dohodou využiť všetkých svojich 40 inšpektorov a najmenej rovnaký počet dobrovoľníkov. V prípadoch jasného porušenia pravidiel je možné uložiť pokutu do 48 hodín. V zložitejších prípadoch môže postup trvať až jeden mesiac. Odhalené nezrovnalosti by sa mali naprávať rýchlo, aby sa bojovalo proti nesprávnemu vnímaniu vývoja cien občanmi. Podozrivé zvýšenia cien odhalené inšpektormi, ako aj tie, na ktoré upozornia spotrebitelia prostredníctvom telefónnej linky rady ochrany spotrebiteľov, by sa mali riadne vyšetriť a výsledky uverejniť. Ak sa zvýšenie ceny posúdi ako neoprávnené, účastník dohody by mal stratiť právo na používanie loga iniciatívy za primerané ceny.

Opatrenia zamerané na zabránenie protiprávnym postupom a proti nesprávnemu vnímaniu cenového vývoja občanmi by sa mali posilniť. Nápravné opatrenia proti účastníkom, ktorí nedodržia záväzky prijaté podpísaním dohody o primeraných cenách, by sa mali prijímať čo najrýchlejšie. Ich právo proklamovať svoju účasť na dohode o primeraných cenách (čiže používať logo účastníka) by sa malo okamžite zrušiť. |

Prípravy na prechod vo vidieckych oblastiach a prípravy podnikov

Estónsko má veľmi nízku hustotu obyvateľstva v porovnaní s priemerom EÚ[8]. Krajina pozostáva z 226 obcí, z čoho má 33 mestský a 193 vidiecky charakter. Vyše dvoch tretín obcí má nižší počet obyvateľov než 3 000. Jedným z hlavných problémov tohto prechodu preto bude dosiahnutie jeho hladkého priebehu v riedko osídlených oblastiach s obmedzenou infraštruktúrou.

Rozšírenie internetu a bezhotovostného platobného styku je vysoké (napr. všetky dôchodky sa zasielajú bankovými prevodmi), čo do istej miery uľahčuje šírenie informácií a hotovostný prechod. Je však potrebné umožniť výmenu korún za eurá a vyberanie hotovosti v starej mene vo všetkých oblastiach.

Viac ako jedna tretina pobočiek obchodných bánk sa nachádza v hlavnom meste. Preto by v prechodnom období poštové úrady, ktoré v súčasnosti poskytujú v obmedzenej miere bankové služby v spolupráci s jednou z obchodných bánk, mali tiež poskytovať službu výmeny hotovosti v obciach, kde nie je nijaká pobočka banky. Ponuka služby výmeny hotovosti poštovými úradmi by sa mala starostlivo pripraviť (predzásobovanie a druhotné predzásobovanie, otváracie hodiny, zvýšenie počtu pracovníkov, bezpečnostné otázky). Pracovníci Eesti Post, najmä zamestnanci prichádzajúci do priameho kontaktu so zákazníkmi, by sa mali riadne vyškoliť v súčasnej manipulácii s dvoma menami a v poskytovaní informácií občanom. Obchodné banky by mali uvážiť aj využitie mobilných zmenární ako doplnenie existujúcich mobilných ATM.

Popri médiách a internete miestne orgány často slúžia ako jediní poskytovatelia informácií v odľahlých oblastiach. Mali by sa preto dôkladne pripraviť a vyškoliť. Takmer 75 % obcí má rovnakého poskytovateľa služieb IT. Úpravy softvéru by sa mali dobre rozvrhnúť, aby tento jediný poskytovateľ stihol včas obslúžiť všetkých zákazníkov. Ministerstvo financií pravidelne posiela e-mailom inštrukcie týkajúce sa úprav, ktoré majú vykonať všetky obce. Eesti Pank organizuje školenia o bezpečnostných prvkoch eurobankoviek a o prevencii falšovania. Zastrešujúce orgány miest a obcí majú ministerstvo financií informovať o pokroku v prípravách. Aby sa zaistila skutočná pripravenosť miestnych orgánov, pokrok by sa mal monitorovať pravidelne a štruktúrovane. Odporúča sa, aby obce boli vybavené kontrolným zoznamom obsahujúcim úlohy, ktoré treba splniť, doplnené termínmi a aby sa od koordinátorov prechodu na euro v každej obci vyžadovalo pravidelné podávanie hlásení o ich plnení zastrešujúcim organizáciám. Pravidelné stretnutia miestnych koordinátorov prechodu na euro by im umožnili výmenu skúseností s prípravou na zavedenie eura.

Miestne pobočky spotrebiteľských organizácií, agentúr a rozličných mimovládnych organizácií by sa mali aktívne zapájať do príprav s cieľom zvýšenia pocitu miestnej zodpovednosti za prechod na euro.

Vzhľadom na minulé skúsenosti (t. j. zrušenie cieľového dátumu prechodu na euro v roku 2006) väčšina podnikov odkladala prípravy, kým nezískajú väčšiu istotu. Informačné aktivity (brožúry, semináre) plánované Obchodnou komorou, Združením obchodníkov, Eesti Pank a Bankovou asociáciou by im mali pomôcť v zodpovednej a včasnej príprave. Malo by sa zabezpečiť, aby všetky podniky vrátane tých, ktoré nebudú aktívne vyhľadávať informácie, boli primerane pripravené.

Prípravy miestnych orgánov na prechod na euro treba riadiť a pravidelne monitorovať, aby sa zaistilo vykonanie všetkých potrebných úprav. Účasť Eesti Pank na hotovostnom prechode je nevyhnutná, a preto by sa mala starostlivo pripraviť. Obchodné banky by mali uvažovať o použití väčšieho počtu mobilných zariadení na sťahovanie korún a vydávanie eurovej hotovosti. Prípravy podnikov by sa mali začať s plnou rýchlosťou a zodpovedné orgány by ich mali podporovať a monitorovať. Osobitná pozornosť by sa mala venovať malým a stredným podnikom. |

Informovanie o eure

Aktualizovanú „Komunikačnú stratégiu pre prijatie eura v Estónsku“ potvrdil Národný výbor pre prechod na euro 15. marca 2010. Stratégia obsahuje prehľad organizácie, cieľov, cieľových skupín, informácií a komunikačných kanálov týkajúcich sa eura a jeho zavedenia. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby najmenej 90 % všetkých obyvateľov Estónska bolo dobre informovaných o praktických hľadiskách prechodu. Komunikačné plány sú dobre štruktúrované, vyvážené a pokrývajú vykonávacie obdobie od marca 2010 do januára 2011. Komisia zamýšľa v rámci dohody o partnerstve podporiť vykonávanie komunikačných plánov tak nefinančnými príspevkami, ako aj prostredníctvom dohody o grante až do výšky 50 % oprávnených nákladov, ako sú platy komunikačných expertov, mediálna kampaň, prieskumy verejnej mienky, semináre a školenia a informačné materiály pre všetky domácnosti.

Hoci Komisia nabádala estónske orgány, aby zrýchlili vykonávanie komunikačných plánov, širšie komunikačné aktivity sa začnú až po prijatí rozhodnutia Rady 13. júla.

Dôležité je včasné informovanie o prechode na euro, jeho harmonograme, opatreniach na odstránenie strachu zo zvyšovania cien a nezákonných postupov maloobchodníkov v prechodnom období a podporných opatreniach v rámci prípravy podnikov. Doteraz sa estónske orgány sústreďovali na dosiahnutie informačných multiplikátorov prostredníctvom cielených prezentácií a na vzťahy s médiami. Účinok týchto opatrení nie je známy. Ďalšie pasívne šírenie informácií prebieha prostredníctvom národnej webovej lokality eura.

Komisia nabáda estónske orgány, aby zrýchlili vykonávanie komunikačných plánov týkajúcich sa zavedenia eura s cieľom poskytnúť všetkým obyvateľom Estónska včas potrebné informácie. Tým sa zvýši informovanosť o prechode na jednotnú európsku menu a jeho podpora. |

STAV VEREJNEJ MIENKY V NOVÝCH čLENSKÝCH šTÁTOCH

Od roku 2004 Európska komisia necháva vykonávať prieskumy Eurobarometra v krajinách, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004 a 2007 a ešte musia prijať euro, aby zistila postoje občanov k zavedeniu eura a ich informovanosť o jeho zavedení. Na jar 2010 prebehol prieskum „NČŠ-8“[9] (Bleskový prieskum Eurobarometra č. 296), už desiaty prieskum svojho druhu. Odpovede respondentov sa získavali od 17. do 21. mája 2010.

Na účely tejto správy sa výsledky posledného prieskumu Eurobarometra zväčša porovnali s výsledkami predchádzajúceho výskumu vykonaného v NČŠ (Bleskový prieskum Eurobarometra č. 280, september 2009). Treba poznamenať, že napriek súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácii najnovšie výsledky vykazujú len mierne zhoršenie podpory občanov NČŠ-8 pre zavedenie eura od septembra 2009. V skutočnosti sú súčasné úrovne podpory ešte stále vyššie než počas prvých dvoch vĺn tohto prieskumu vykonaných v rokoch 2004 a 2005.

Podpora eura

Od septembra 2009 do mája 2010 sa podpora občanov NČŠ-8 pre zavedenie eura v ich krajine znížila len mierne. Relatívne väčšiny respondentov očakávali, že zavedenie eura bude mať pozitívne dôsledky pre ich krajinu (49 %, -3 percentuálne body) i pre nich osobne (48 %, bez zmeny); negatívny vplyv očakávalo 37 % (+2 percentuálne body) a 39 % (+1 percentuálny bod). Približne polovica (51 %) opýtaných si myslela, že euro malo v súčasných krajinách eurozóny pozitívny vplyv.

O niečo menej ako polovica (48 %, -1 percentuálny bod) všetkých respondentov vyjadrila spokojnosť s tým, že ich národnú menu nahradí euro , a 41 % (+3 percentuálne body) povedalo, že by ich prechod na euro nepotešil . Najvyššia pravdepodobnosť odpovede, že prechod na euro ich poteší , bola u Rumunov (55 %, -4 percentuálne body), Maďarov (54, bez zmeny) a Bulharov (51 %, +2 percentuálne body), naopak Estónci (56 , +7 percentuálnych bodov), Lotyši (56 %, +6 percentuálnych bodov a Česi (58 %, +4 percentuálne body) mali najväčší sklon odpovedať, že osobne ich neteší, že by ich menu mohlo nahradiť euro . Najvýznamnejší nárast pomeru občanov, ktorí povedali, že by boli nešťastní z prechodu na euro , sa prejavil v Litve (+10 percentuálnych bodov, na 47 %).

Rýchlosť zavedenia eura

Relatívna väčšina občanov NČŠ-8 by rada videla zavedenie eura v strednodobom časovom horizonte („po určitom čase“, 39 %, +3 percentuálne body). Asi tretina (32 %, -1 percentuálny bod) si vybrala možnosť čo najneskôr , kým zhruba štvrtina (24 %, -1 percentuálny bod) chcela zmenu uskutočniť čo najskôr .

Česká republika a Lotyšsko mali najvyšší podiel respondentov, ktorí chceli prijať euro čo najneskôr (47 %, bez zmeny, resp. 44 %, +1 percentuálny bod). V Estónsku ešte stále len asi štvrtina respondentov (23 %, bez zmeny) chcela pristúpiť k eurozóne čo najskôr , 37 % (+1 percentuálny bod) po určitom čase a 34 % (-2 percentuálne body) chcelo mať euro čo najneskôr .

Úroveň informovanosti

Celkove sa väčšina občanov NČŠ-8 (59 %, bez zmeny) necíti dobre informovaná o eure, zatiaľ čo 40 % (bez zmeny) sa cíti informovaná dobre . Estónci sa cítia výrazne lepšie informovaní než v septembri 2009 (50 % sa cíti dobre informovaných, +6 percentuálnych bodov).

Očakávania týkajúce sa eura

Ako v predchádzajúcich vlnách, drvivá väčšina občanov NČŠ-8 súhlasila s niekoľkými pozitívnymi konštatovaniami týkajúcimi sa praktických účinkov eura. Napríklad 90 % (-2 percentuálne body) súhlasilo, že mať euro by bolo pohodlnejšie pre tých, ktorí cestujú do krajín používajúcich euro . 86 % (-1 percentuálny bod) súhlasilo, že euro by im uľahčilo nákupy v iných krajinách používajúcich spoločnú menu , atď.

Dve tretiny respondentov sa však báli zvyšovania cien po zavedení eura (66 %, -1 percentuálny bod), zatiaľ čo takmer štvrtina (23 %, bez zmeny) občanov verila v dlhodobo stabilizujúci účinok eura na ceny. Jednako, i keď predchádzajúca vlna prieskumu naznačila nárast skepticizmu, tento trend v roku 2010 nepokračoval. V skutočnosti v porovnaní so septembrom 2009 sa v niekoľkých krajinách dokonca vyskytol pokles podielu občanov, ktorí sa báli, že zavedenie eura by zvýšilo ceny: V Českej republike (zo 75 % na 69 %, -6 percentuálnych bodov) a v Maďarsku (zo 66 % na 62 %, -4 percentuálne body). Estónski a poľskí respondenti boli aj naďalej obzvlášť skeptickí, pokiaľ ide o vplyv eura na ceny: Viac než tri štvrtiny očakávali zvýšenie cien (77 %, -1 percentuálny bod).

[1] Odporúčanie Komisie 2008/78/ES z 10. januára 2008 o opatreniach na zjednodušenie budúcich prechodov na euro, Ú. v. EÚ L23 z 26. januára 2008, s. 30-32 .

[2] V prvých 12 krajinách zavádzajúcich euro sa jednotná mena zaviedla najprv vo forme elektronických peňazí, kým eurová hotovosť sa zaviedla až po 3 rokoch. V Estónsku sa eurové bankovky a mince zavedú v ten istý deň, v ktorom sa euro stane jeho menou. Scenár veľkého tresku sa použil vo všetkých krajinách, ktoré prijali euro po roku 2002.

[3] Bleskový prieskum Eurobarometra č. 296.

[4] Usmernenie ECB (ECB/2008/4) z 19. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2006/9 o niektorých prípravách na prechod na hotovostné euro a o predzásobovaní a druhotnom predzásobovaní eurobankovkami a euromincami mimo eurozóny.

[5] Skúsenosti zvýraznili potrebu jednoduchšieho postupu, najmä s cieľom presvedčiť drobných maloobchodníkov, aby sa zúčastnili na druhotnom predzásobovaní. Štandardná zmluva o predzásobovaní ukladá tvrdé sankcie za únik eurovej hotovosti z druhotného predzásobovania do obehu pred dňom prechodu na euro, vyžaduje sa v nej významné sprísnenie ochrany objektov spoločností atď. Je preto vhodnejšia pre väčšie spoločnosti, ktoré potrebujú veľké objemy eurovej hotovosti.

[6] Hodnota balíčka mincí pre maloobchodníkov bude okolo 200 EUR.

[7] 12 mesiacov po dni prechodu na euro v obmedzenom počte pobočiek.

[8] V rokoch 2007 – 2008 v Estónsku žilo 30,9 obyvateľa na km2 v porovnaní s priemerom EÚ 114. Zdroj: Eurostat

[9] Tieto prieskumy Eurobarometra vždy poskytujú výsledky za nové členské štáty, ktoré v tom čase nie sú členmi eurozóny. Najnovší prieskum sa týka Poľska, Českej republiky, Maďarska, Bulharska, Rumunska, Lotyšska, Estónska a Litvy. Cyprus, Malta, Slovinsko a Slovensko doň nie sú zahrnuté, pretože už pristúpili k eurozóne. Celkovo bolo oslovených 8000 náhodne vybraných občanov.