52010DC0226

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 4.5.2010

KOM(2010) 226 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Súčasný stav projektu ITER a možný budúci vývoj

SEK(2010) 571

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Súčasný stav projektu ITER a možný budúci vývoj

1. ÚVOD

Toto oznámenie je odpoveďou na žiadosť Rady zo 16. novembra 2009, aby Európska komisia preskúmala a riešila medzeru vo financovaní a súvisiace podmienky riadenia týkajúce sa ITER. Účelom tohto oznámenia je stanoviť podmienky riadenia a financovania, na základe ktorých by Únia mohla podporiť svojich partnerov v budovaní ITER na pevnom a udržateľnom základe.

ITER[1] je celosvetovým projektom výstavby a prevádzky experimentálneho reaktora, ktorého cieľom je demonštrovať vedeckú a technologickú uskutočniteľnosť využívania energie jadrovej syntézy na mierové účely. Jeho úspešným zrealizovaním by sa dalo zistiť, či sa jadrová syntéza môže stať významným udržateľným zdrojom energie prispievajúcim k stratégii dlhodobej bezpečnosti dodávok energie EÚ. Proces jadrovej syntézy ponúka vyhliadky na získanie v podstate neobmedzeného zdroja bezpečnej a čistej energie bez emisií CO2. Po projekte ITER by v rámci prípravy na obchodné využívanie energie jadrovej syntézy malo nasledovať vybudovanie demonštračného reaktora.

ITER predstavuje jedinečnú celosvetovú spoluprácu – je priekopníckou iniciatívou, ktorej cieľom je demonštrovať spoločné technologické riešenia globálnych problémov. Projekt sa realizuje na základe medzinárodnej dohody[2] medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (EURATOM) a šiestimi ďalšími stranami – Čínou, Indiou, Japonskom, Kóreou, Ruskom a USA, ktorá bola podpísaná v novembri 2006 v Paríži a ktorá nadobudla platnosť v októbri 2007. Touto dohodou bola založená organizácia ITER (IO) s neobmedzenou medzinárodnou právnou subjektivitou zodpovedná za spoločnú realizáciu projektu ITER. Počiatočné obdobie trvania tejto dohody je 35 rokov, z čoho predstavuje výstavba zariadení ITER 10, ich prevádzka 20 a deaktivácia 5 rokov.

Za silnej podpory Rady Komisia úspešne rokovala s medzinárodnými partnermi v mene Spoločenstva o mieste výstavby ITER v Európe a podarilo sa jej dohodnúť sa s nimi na Cadrache vo Francúzsku. V tejto dohode sa popri súvisiacich možnostiach konkrétne uvádza, že finančné povinnosti Európy týkajúce sa poskytovania budov a zariadení vznikajú na začiatku – vo fáze výstavby. To takisto znamená, že ďalší prispievatelia sú závislí od toho, či Európa poskytne príspevok včas.

Príspevok EURATOM na ITER sa realizuje prostredníctvom Európskeho spoločného podniku pre ITER s názvom Fusion For Energy (F4E), ktorý zriadila Rada v marci 2007[3] ako európsku domovskú agentúru[4] a má sídlo v Barcelone. Na jeho riadení sa podieľajú všetci členovia F4E, EURATOM, 27 členských štátov spolu so Švajčiarskom. Príspevok EÚ na výstavbu ITER tvoria hlavne veľké systémy a komponenty pre ITER, ktoré obstaral F4E a ktoré boli poskytnuté organizácii ITER ako „naturálny príspevok“. Európsky parlament je zodpovedný za udelenie absolutória Európskemu spoločnému podniku pre ITER za plnenie jeho rozpočtu.

Čo sa týka rozsahu a zložitosti je výstavba ITER mimoriadne technicky náročná. Pôjde pritom o veľký technický projekt z hľadiska rozsahu výstavby veľmi veľkej komerčnej elektrárne s priemyselnými príspevkami v stavebného, strojného, elektrotechnického a jadrového inžinierstva vo veľkom meradle skombinovaného za úplne nových podmienok.

Začiatok realizácie projektu ITER bol významným medzníkom v rozvoji rozsiahlej celosvetovej vedeckej spolupráce. Pre Európu je tento projekt symbolom možnosti EÚ prevziať v oblasti vedy a technológií vedúce postavenie na celosvetovej úrovni. Organizácia ITER predstavuje možný vzor budúcich rozsiahlych medzinárodných projektov spolupráce v oblasti infraštruktúry. Realizácia ITER je preto modelovým prípadom budúcich rozsiahlych medzinárodných projektov spolupráce EÚ v oblasti infraštruktúry.

Náklady na projekt výrazne prevýšili pôvodné odhady, na ktorých sa zakladal rozpočtový záväzok EÚ. Aby EÚ mohla tieto nákladné povinnosti splniť, musí sa zaoberať potrebou nájsť dodatočné zdroje na vytvorenie spoľahlivého a udržateľného finančného riešenia na obdobie trvania tohto projektu, nielen na nadchádzajúce dva až tri roky, ale do konca trvania projektu. Rozpočtové orgány preto musia na tento dôležitý projekt vyčleniť dodatočné prostriedky a riešiť akékoľvek prekročenie nákladov v budúcnosti.

2. SÚčASNÝ KONTEXT

Komisia predložila Rade 29. mája 2009 zhrnutie stavu projektu ITER, výzvy, ktorým treba čeliť, a prijaté opatrenia. Komisia stanovila aj viacero „hraničných podmienok“, ktoré považovala za hlavný predpoklad zaistenia úspešnej realizácie projektu s prípustnými nákladmi a primeranými rizikami. Patria medzi ne politika dôveryhodného posudzovania nákladov a ich obmedzovania, realistický harmonogram a zodpovedné riadenie projektu na všetkých úrovniach.

Rada na svojom zasadnutí 16. novembra 2009[5] potvrdila svoju jednomyseľnú podporu projektu ITER s prihliadnutím na podstatne vyššie stavebné náklady na ITER, ako sa pôvodne plánovalo, a „pod podmienkou, že hraničné podmienky, ktoré vypracovala Komisia bude možné nakoniec splniť“. Rada konštatovala aj to, že „základná línia“[6] (rozsah, harmonogram a náklady) projektu ITER musí byť v súlade s týmito hraničnými podmienkami. Rada požadovala prijať opatrenia týkajúce sa potrebných zmien v riadení a uplatňovanie rozhodnej politiky pri znižovaní a obmedzovaní nákladov.

Rada okrem toho vyzvala Komisiu, aby preskúmala možnosti zvýšeného financovania potrebného v období súčasného finančného výhľadu vrátane výhod a nevýhod úveru od Európskej investičnej banky (EIB) a opätovného stanovenia priorít financovania v rámci súčasného rozpočtu EÚ a aby Rade čo najskôr predložila možné riešenia.

Najbližším rozhodujúcim krokom medzinárodných partnerov v rámci ITER vo fáze výstavby na medzinárodnej úrovni je dohodnúť sa na základnej línii na zasadnutí Rady pre ITER, ktoré sa má konať v polovici júna v Číne. Komisia trvala na splnení hraničných podmienok a dodnes odmieta prijať navrhovaný harmonogram z novembra 2009. Je potrebné, aby EÚ teraz zaujala stanovisko, ktoré bude zastávať na zasadnutí Rady pre ITER.

3. NÁKLADY NA ITER

Vo fáze výstavby prispieva EURATOM 5/11 (približne 45 %) celkovej sumy, z čoho 80 % pochádza od EURATOM a 20 % od Francúzska, zvyšok je rovnako rozdelený medzi ďalších 6 strán projektu ITER (po 1/11, príp. približne 9 % každá strana)[7]. EURATOM prispeje v nasledujúcich fázach prevádzky a deaktivácie na 34 % celkových nákladov:

V roku 2001 sa celkové náklady na výstavbu ITER odhadovali na 5,9 mld. EUR (hodnota roku 2008: 5 896 mil.). Príspevok EURATOM bol vo výške 2,7 mld. EUR (približne 45 %, hodnota v roku 2008: 2 680 mil.), čo zodpovedá 1 735 mil. EUR za komponenty/systémy poskytnuté organizácii ITER ako „naturálny príspevok“ a 945 mil. EUR jej poskytnutým „v hotovosti“. Každá strana dohody sa zaviazala, že poskytne dohodnuté vecné plnenie nezávisle od konečných nákladov na obstaranie a dodanie týchto komponentov.

Súčasné odhady nákladov na F4E týkajúce sa obdobia výstavby (iba nákladov Európy), aktualizované podľa navrhnutého harmonogramu (2007 – 2020) a v marci 2010 predložené riadiacej rade F4E, predstavujú 7,2 mld. EUR (hodnota v roku 2008: 7 253 mil.): 6,6 mld. EUR[8] (hodnota v roku 2008: 6 603 mil.) na príspevok na výstavbu ITER a 650 mil. EUR na prevádzkové náklady a iné činnosti F4E. Tieto odhady by si vyžadovali príspevok EURATOM vo výše 5,9 mld. EUR (5 892 mil. EUR)[9] a 1,3 mld. EUR (1 321 mil. EUR) finančných prostriedkov Francúzska (všetky čísla predstavujú hodnotu v roku 2008)[10].

Na roky 2012 – 2013 je potrebných 2,1 mld. EUR (súčasná hodnota) viazaných prostriedkov rozpočtu 7. RP vyčlenených na EURATOM na obstaranie, ktoré je potrebné vykonať na začiatku konštrukčného procesu. Plánované rozpočtové prostriedky súčasného viacročného finančného rámca (346 mil. EUR na rok 2012 a 344 mil. EUR na rok 2013 v súčasnej hodnote) znamenajú, že EURATOM bude v rokoch 2012 – 2013 (v roku 2012: 550 mil. EUR a v roku 2013: 850 mil. EUR) chýbať odhadom približne 1,4 mld. EUR viazaných rozpočtových prostriedkov (súčasná hodnota).

Vzhľadom na zvýšenú úroveň pripravenosti návrhov a využívanie metodík výpočtu nákladov, v ktorých bolo možné zohľadniť podrobnejšie údaje o projekte, sa nepredpokladá, že uvedené odhady sa v blízkej budúcnosti podstatne zmenia. Objem chýbajúcich finančných prostriedkov si vyžaduje reakciu rozpočtových orgánov, ktorá je spojená s niekoľkými podmienkami.

4. PREDPOKLADY SPOľAHLIVÉHO A UDRžATEľNÉHO FINANCOVANIA PROJEKTU ITER

4.1. Zodpovedné riadenie

Prostredníctvom expertného posudzovania dôvodov prekročenia nákladov sa odhalili viaceré problémy riadenia F4E a medzinárodnej organizácie (IO), ktoré musia členské štáty naliehavo riešiť. Bude sa musieť preskúmať riadenie F4E.

Aby sa tieto problémy vyriešili, musia členské štáty aktívne podporiť pevne stanovený program plnenia hraničných podmienok. Bude to zahŕňať zlepšenie odhadov nákladov, transparentné monitorovanie vývoja nákladov a podávanie správ o ňom a aktívne riadenie obmedzovania nákladov, najmä hodnotové inžinierstvo, racionalizáciu prideľovania povinností obstarávania, dohodnutie noriem a využívanie úspor z rozsahu. Po odstúpení riaditeľa F4E v januári 2010 sa tento spoločný podnik reštrukturalizuje a nový riaditeľ začal s prehodnocovaním obmedzovania nákladov.

Popri hodnotiacich správach expertov by bolo treba prijať dodatočné opatrenia. V rámci prehodnocovania riadenia F4E je potrebné zaoberať sa aj politikou obstarávania F4E voči európskym výskumným subjektom a priemyselným podnikom v oblasti jadrovej syntézy s cieľom vytvárať strategické partnerstvá a zavádzať inovácie.

Zvyšovanie nákladov medzinárodnej organizácie sa týkalo zdrojov na navrhovanie konštrukčných riešení a riadenie. Rada pre ITER uplatní kľúčové aspekty správy o posúdení riadenia vrátane zmien riadenia, ktoré sa majú vykonať v júni.

4.2. Udržateľný finančný rámec

Komisia zdôrazňuje svoj záväzok zachovať a pokračovať v pôvodnom pridelení rozpočtových prostriedkov na ITER. Vzhľadom na rozsah nedostatku finančných prostriedkov a potrebu systémového riešenia, prostredníctvom ktorého sa bude rešpektovať rozpočet Únie počas celej realizácie projektu, sú potrebné dodatočné finančné prostriedky. Komisia preto preskúmala možnosti, o ktorých preskúmanie požiadala Rada.

Úver Európskej investičnej banky

Európsku investičnú banku (EIB) je možné požiadať o poskytnutie úveru pre F4E, pretože základné činnosti výskumnej infraštruktúry patria medzi jej ciele poskytovania úverov. EIB by na poskytnutie úverovej linky pre F4E potrebovala hlbšie preskúmať, či by nebol potrebný explicitný kolaterál alebo zábezpeka od EURATOM-u. Ak by EIB potrebovala explicitnú zábezpeku od EURATOM-u, Komisia by musela vypracovať návrh na zmenu právneho aktu zriaďujúceho F4E, ktorý by sa musel jednomyseľne prijať. Tým by sa prostredníctvom dohody medzi EURATOM-om (zastúpeným Komisiou), EIB a F4E prijali osobitné ustanovenia. Okrem toho by boli potrebné určité zmeny a/alebo objasnenia v nariadení o rozpočtových pravidlách F4E a v jeho vykonávacích predpisoch. Hlavným problém s použitím úveru na vyrovnanie nedostatku finančných prostriedkov však je neexistencia toku príjmov, ktoré by sa mohli použiť na splácanie úveru, čo prakticky vylučuje možnosť, aby bol úver vhodným riešením zisteného nedostatku finančných prostriedkov.

Presun finančných prostriedkov

Dodatočné potreby financovania projektu ITER je možné čiastočne pokryť presunom finančných prostriedkov z iných rozpočtových položiek. Vzhľadom na výšku chýbajúcich finančných prostriedkov a potrebu systémového prístupu počas celej realizácie projektu ITER by však uchýlenie sa k presunu existujúcich finančných prostriedkov v tomto rozsahu malo značný negatívny vplyv na viaceré politiky a programy, ktoré sú v stredobode záujmu programu EURÓPA 2020. Z politického hľadiska by nebolo vhodné vykonať takéto výrazné zníženia v týchto oblastiach. Túto otázku už signalizovala nedávna správa Komisie o fungovaní medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne[11].

Ani jedna z týchto možností (úver EIB alebo presun finančných prostriedkov) okrem toho nie je štrukturálnym riešením tejto otázky.

Záväzok Rady, aj voči Európskemu parlamentu, zaručiť primeranú finančnú podporu projektu ITER v jeho fázach výstavby a prevádzky je predpokladom udržateľnosti. Ak sa vylúčia možnosti úveru EIB a presunu finančných prostriedkov, Komisia sa domnieva, že záväzok EÚ voči projektu ITER je možné splniť iba prostredníctvom dvoch možností, ktoré zodpovedajú rozsahu a systémovej povahe tejto otázky.

PRVÁ MOžNOSť: DOPLNKOVÉ FINANCOVANIE čLENSKÝMI šTÁTMI

V roku 2012 – 2013 by všetky členské štáty EÚ museli poskytnúť dodatočné príspevky vo výške 1,4 mld. EUR a zaviazať sa financovať všetky náklady, ktoré presiahnu sumy vyčlenené z rozpočtu Únie a vo viacročnom finančnom rámci na realizáciu celého projektu. Možnosť dodatočných príspevkov členov F4E sa predpokladá v rozhodnutí, ktorým sa zriaďuje F4E.

V budúcnosti, od roku 2014 do ukončenia projektu by sa dodatočné financovanie členskými štátmi využívalo po úplnom vyčerpaní rozpočtových prostriedkov predpokladaných pre ITER. Zvážiť by sa mohli možné dodatočné mechanizmy na zvýšenie flexibility viacročného finančného rámca, ktoré by sa dali použiť prv, než sa začnú využívať dodatočné príspevky členských štátov.

DRUHÁ MOžNOSť: STANOVENIE STROPOV VO FINANčNOM VÝHľADE V PRIMERANEJ VÝšKE

Za predpokladu, že sa nájde riešenie financovania celej realizácie projektu, mohlo by v období rokov 2012 až 2013 dôjsť k čistému zvýšeniu celkového stropu finančného rámca na roky 2007 – 2013. Rada však dosiaľ stanovila podmienku, že celkové stropy finančného rámca stanovené na 7 rokov týkajúce sa záväzkov a platieb by sa nemali meniť[12].

Stropy viacročného finančného rámca by bolo potrebné v budúcnosti pevne stanoviť na úrovni, ktorá by EÚ umožnila plniť záväzky voči projektu ITER.

Nech už rozpočtové orgány uprednostnia ktorúkoľvek možnosť, udržateľné riešenie si bude vyžadovať, aby sa členské štáty jasne zaviazali financovať realizáciu celého projektu a každé prekročenie tohto rámca.

Pre každú možnosť by sa mal zriadiť limitujúci mechanizmus na zaistenie riadneho hospodárenia s finančnými prostriedkami projektu.

5. ČASOVÝ RÁMEC

Časový rámec, v ktorom by bolo potrebné nájsť riešenie financovania projektu ITER, je veľmi obmedzený. S prihliadnutím na potrebu objasniť situáciu medzinárodným partnerom EÚ a dynamiku rozpočtu EÚ Komisia navrhuje, aby sa Rada a Európsky parlament touto otázkou neodkladne zaoberali.

6. ZÁVER

Začiatok realizácie projektu ITER bol významným medzníkom v rozvoji rozsiahlej celosvetovej vedeckej spolupráce. Pre Európu je tento projekt symbolom možnosti EÚ prevziať v oblasti vedy a technológií vedúce postavenie na celosvetovej úrovni.

Nájdenie účinného, systémového a trvalého riešenia riadneho finančného hospodárenia a udržateľnosti by bolo vzorom budúcej globálnej spolupráce v rámci veľkých výziev, akými sú dodávky energie, s ktorými sa všetci stretávame v každodennom živote.

Rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 16. novembra 2009, potvrdila, že podporí projekt ITER aj napriek tomu, že sa podstatne zvýšili náklady, pod podmienkou, že hraničné podmienky, ktoré vypracovala Komisia, bude možné splniť, a vyzvala Komisiu, aby preskúmala možnosti financovania v súvislosti so súčasným viacročným finančným rámcom.

Vzhľadom na prvky uvedené v tomto nariadení Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby poskytli dodatočné zdroje potrebné na celé obdobie výstavby ITER a aby prijali rozhodnutie o vyčlenení potrebných finančných prostriedkov. Komisia sa domnieva, že sa to musí spraviť čo najskôr, aby mohla informovať svojich medzinárodných partnerov, ktorí očakávajú prijatie rozhodnutia v rámci EURATOM o základnej línii ITER, na budúcom zasadnutí Rady pre ITER v polovici júna.

Po prijatí takéhoto záväzku Komisia predloží potrebné návrhy týkajúce sa financovania dodatočných potrieb ITER v roku 2012 a 2013 v súlade s nedávno predloženou správou o medziinštitucionálnej dohode.

[1] Pôvodne skratka pre „International Thermonuclear Experimental Reactor“ (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor ).

[2] Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2006, s. 62 – 80.

[3] Na základe dohody o ITER má každý členský štát vlastnú „domácu agentúru“ zodpovednú za správu jeho príspevkov a hlavne za obstarávanie rôznych komponentov potrebných na budovanie ITER a ktoré sa poskytujú organizácii ITER ako naturálny príspevok.

[4] Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 58.

[5] Dokumenty 15815/09 RECH 401 ATO 136 + ADD 1 RESTREINT UE

[6] Základná línia sa vzťahuje na vzájomne súvisiace prvky rozsahu (špecifikácie strojových zariadení, ktoré sa majú postaviť), harmonogramu (harmonogram výstavby) a nákladov.

[7] Zdieľanie nákladov na všetky fázy projektu ITER. Príloha 2 písm. b) záverečnej správy o rokovaniach o spoločnej realizácii projektu ITER z 1. apríla 2006.

[8] Keďže konečné náklady na všetky strojové zariadenia ITER nebudú známe, pretože každú stranu dohody postihne špecifické zvýšenie nákladov, bolo by ťažké odhadnúť výšku percentuálneho podielu 6,6 mld. EUR na celkových nákladoch na výstavbu.

[9] Táto suma sa rozdeľuje takto:Na roky 2007 – 2011 (5 rokov) sa finančné potreby odhadujú vo výške približne 1,3 mld. EUR;na roky 2012 – 2013 (2 roky) sa finančné potreby odhadujú vo výške približne 2 mld. EUR;na roky 2014 – 2020 (7 rokov) sa finančné potreby odhadujú vo výške približne 2,6 mld. EUR.

[10] K tomuto príspevku by sa malo pridať približne 40 mil. EUR, ktoré poskytnú členovia F4E (EURATOM, 27 členských štátov a Švajčiarsko), ktoré nepochádzajú od EURATOM a Francúzska.

[11] KOM (2010) 185, 27.4.2010.

[12] Revízia stropov sa môže uskutočniť dvoma spôsobmi: a) v rámci kompenzačného mechanizmu, ktorým sa zvýšenie v jednej položke vyrovnáva znížením v druhej, alebo b) zvýšením celkového stropu. V minulosti bol kompenzačný mechanizmus využitý už niekoľkokrát. Komisia však očakáva, že do konca roku 2013 sa podstatne zúžia dostupné finančné rozpätia. Tieto zúžené finančné rozpätia by mali zostať čiastočne nedotknuté, aby bolo možné prispôsobiť sa konkurenčným budúcim požiadavkám.