19.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 18/109

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva v Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi“

[KOM(2009) 610 v konečnom znení – 2009/0169 (COD)]

2011/C 18/20

Hlavný spravodajca: pán RETUREAU

Rada sa 12. novembra 2009 rozhodla podľa článku 169 a článku 172 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva v Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi“

KOM(2009) 610 v konečnom znení – 2009/0169 (COD).

Grémium poverilo 15. decembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán RETUREAU rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v súlade s ustanoveniami článku 57 vnútorného poriadku na svojom 462. plenárnom zasadnutí 28. a 29. apríla 2010 (schôdza z 29. apríla) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 140 hlasmi za, 4 hlasmi proti, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Baltské more predstavuje hneď niekoľko veľkých výziev: na jednej strane sa tu prejavuje globálne otepľovanie a znečistenie v dôsledku ľudskej činnosti a zároveň je to aj strategická oblasť hospodárskej a spoločenskej činnosti vďaka typu a počtu pracovných miest, ktoré od neho závisia. Pre súčasné i budúce generácie je dôležité, aby sa Baltské more zachovalo a aby ho spoločne spravovali všetky štáty a spoločenstvá, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú.

1.2   Nikde však nie je uvedené, či národní a európski sociálni partneri z týchto oblastí budú zapojení do konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré uskutočňuje konzorcium Bonus. Výbor žiada, aby to bolo jasne potvrdené.

1.3   Je nevyhnutné, aby do systému riadenia týchto konzultačných platforiem a fóra pre sektorový výskum boli zapojení aj aktéri občianskej spoločnosti, a najmä zainteresovaní európski i národní sociálni partneri, a aby sa projekty v oblasti výskumu a technologického rozvoja realizované v rámci programu BONUS-169, na ktorých sa podieľajú výskumníci z odboru spoločenských vied, zameriavali na výskum a opatrenia s prihliadnutím na požiadavky aktérov zapojených do procesu riadenia pracovných miest a zručností v sektoroch, ktorých sa tento program týka.

1.4   Hodnotenia vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja by mohli byť užitočným a účinným nástrojom pomoci pri rozhodovaní o výbere a realizácii projektov v oblasti výskumu a technologického rozvoja uskutočňovaných v rámci programu BONUS-169, ktoré by mali zohľadňovať 3 aspekty trvalo udržateľného rozvoja, pričom by sa na nich mala podieľať signifikatívna vzorka aktérov občianskej spoločnosti, aby to zodpovedalo výzvam spojeným s týmito tromi aspektmi.

1.5   Treba však konštatovať, že posúdenie vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v rámci programu Bonus-169, obsahuje isté nedostatky, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie sociálneho rozmeru a zamestnanosti, určite aj preto, lebo aktéri občianskej spoločnosti (a najmä odborové zväzy a európski sociálni partneri) sa na vypracovaní tohto programu nepodieľali.

1.6   Zapojenie aktérov občianskej spoločnosti by sa mohlo uskutočniť najmenej dvoma spôsobmi:

a)

tým, že sa zlepší šírenie informácií, ich zbieranie a spracovanie príspevkov aktérov občianskej spoločnosti z krajín, ktorých sa program Bonus-169 týka, ako aj mechanizmy spätnej väzby. Preto treba zabezpečiť transparentné uznávanie a využívanie príspevkov všetkých zainteresovaných aktérov občianskej spoločnosti, vrátane európskych sociálnych partnerov, ako aj primeranú spätnú väzbu;

b)

tým, že sa v diskusiách a analýzach zohľadnia otázky, na ktoré poukážu všetci zainteresovaní aktéri občianskej spoločnosti, vrátane európskych sociálnych partnerov. Bolo by treba navrhnúť postup, ktorý by mohol citeľne ovplyvniť vypracovanie a realizáciu programu Bonus-169, a zohľadňoval by 3 aspekty trvalo udržateľného rozvoja (environmentálny, sociálny a hospodársky).

1.7   Výbor opätovne potvrdzuje svoju podporu tomuto programu, ako aj jeho spôsobu financovania, ktorý má zabezpečiť nové prostriedky, vyhradené programu Bonus-169, a nielen umožniť využívať existujúce prostriedky, okrem prípadov, keď ide o výskumné nástroje mimoriadne vhodné na dosiahnutie stanovených cieľov, ktoré by boli v plnej miere vyhradené na tento účel, a to na presne určenú dobu a v rámci obmedzených rozpočtových prostriedkov.

1.8   Výskum v Baltskom mori odôvodňuje skutočnosť, že okolo neho leží veľa členských krajín, na ktoré vplýva rozsiahle znečistenie nahromadené počas priemyselnej éry, pričom znečisťovanie pokračuje ešte aj dnes, v dôsledku čoho sa Baltské more stáva jednou z najviac znečistených veľkých vodných plôch na svete. Tieto dôsledky sa pripisujú intenzívnej priemyselnej a remeselnej činnosti, keďže najväčšia hustota zaľudnenia a intenzita ľudskej činnosti sa sústreďuje v pobrežnom páse. Výbor sa nazdáva, že všetky krajiny tejto oblasti, v prípade potreby aj v spolupráci s Ruskou federáciou, by sa mali zapojiť do výskumu a prispieť k nemu svojím dielom, v závislosti od svojich možností a s prihliadnutím na reálnu situáciu, pokiaľ ide o slabo zaľudnené a tretie krajiny.

2.   Návrhy Komisie

2.1   Siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva z 20. decembra 2006 v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností stanovuje, že v rokoch 2007 – 2013 by sa regionálna činnosť mala zamerať na štyri oblasti: „Spolupráca“, „Myšlienky“, „Ľudia“ a „Kapacity“.

2.2   V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady z 29. októbra 2009 o účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS–169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi sa tento rámec uplatňuje na problematiku Baltského mora a stanovujú sa ciele a podrobný spôsob financovania realizácie tohto projektu v praxi.

2.3   Aby sa dosiahli ciele programu, BONUS-169 sa bude vykonávať v dvoch osobitných fázach:

a)	počiatočná strategická fáza, ktorá bude trvať dva roky a počas ktorej sa vytvoria primerané konzultačné platformy pre aktívne zapojenie zainteresovaných strán, pripraví sa strategický výskumný program a presné vykonávacie postupy sa ďalej rozšíria a zdokonalia;

b)	realizačná fáza v dĺžke minimálne 5 rokov, počas ktorej sa vydajú minimálne tri spoločné výzvy na financovanie strategicky cielených projektov BONUS-169, ktoré sa osobitne zamerajú na ciele iniciatívy.

2.4   Témy vychádzajú zo strategického výskumného programu BONUS-169, v maximálnej možnej miere rešpektujú stanovený plán a zameriavajú sa na výskum, technologický vývoj, odbornú prípravu a/alebo činnosti zamerané na rozšírenie výsledkov.

2.5   Jedným z počiatočných krokov v rámci programu BONUS-169 bola rozsiahla verejná konzultácia. Bola vytvorená osobitná internetová stránka, uskutočnili sa posúdenia vplyvu a konzultácie s MVO. Tieto konzultácie boli potrebné a malo by sa v nich pokračovať aj pri zavádzaní projektov do praxe. Spomínaní aktéri občianskej spoločnosti by sa mali podieľať na kontrole riadenia fondov a na ďalších vývojových fázach týchto projektov, aby sa skutočne realizovali s cieľom „viac a lepšie“ investovať „do vedomostí pre rast a zamestnanosť“ (1) v súlade s revidovanou Lisabonskou stratégiou. V článku 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 29. októbra 2009 sa uvádza, že BONUS EEIG, štruktúra, ktorá má na starosti riadenie programu BONUS-169, sa zodpovedá Komisii, ktorá koná v mene Spoločenstva. Podľa článku 13 Komisia predkladá závery hodnotenia činnosti uskutočnenej v rámci programu BONUS-169 Európskemu parlamentu a Rade. EHSV môže teda kontrolovať situáciu len a posteriori a nemá možnosť vyjadriť svoj postoj k tomu, ako prebieha realizácia projektov BONUS-169.

2.6   V bode 1 prílohy 1 rozhodnutia sa stanovujú ciele programu BONUS-169. Hoci sa v písmene d) uvádza, že iniciatíva BONUS-169 „vytvorí vhodné konzultačné platformy pre zainteresované strany vrátane zastúpenia zo všetkých príslušných sektorov“, v žiadnom z uvedených cieľov sa nespomínajú sociálno-hospodárske aspekty tohto projektu, ani jeho význam pre vývoj zamestnanosti v oblasti Baltského mora.

2.7   Príloha 2 je veľmi dôležitá, pretože sa v nej stanovujú riadiace orgány programu BONUS-169. V bode 4 sa ustanovuje poradný výbor, zložený z vedcov medzinárodného renomé, zástupcov príslušných zainteresovaných subjektov pôsobiacich v rôznych sektoroch, ako aj občianskych spoločenských organizácií, ktoré majú záujmy v týchto sektoroch. Touto cestou môžu zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, MVO a združení dohliadať na projekty realizované v rámci programu BONUS-169, kontrolovať ich priebeh a predkladať v tejto súvislosti návrhy.

2.8   Program má dlhodobý charakter a počas jeho trvania by sa mohli uskutočňovať aj spoločné opatrenia.

2.9   V dvanástom bode, ktorý predchádza textu rozhodnutia sa uvádza, že iniciatíva BONUS-169 sa „sústreďuje na výskum v oblasti životného prostredia, prelína sa s množstvom súvisiacich výskumných programov Spoločenstva týkajúcich sa veľkého rozsahu ľudských činností, ktorých vplyv na ekosystém sa kumuloval, ako sú rybolov, akvakultúra, poľnohospodárstvo, infraštruktúra a doprava, odbornej prípravy a mobility výskumníkov, ako aj spoločensko-ekonomických záležitostí“.

2.10   Dve fázy programu by mali „zabezpečiť účinné využitie a rozšírenie výsledkov pri tvorbe politík a riadení zdrojov naprieč širokou škálou hospodárskych odvetví“.

2.11   V posúdení vplyvu sa pri analýze prípadných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych dôsledkov takisto spomína hospodársky a sociálny dosah (bod 5, ktorý sa však o sociálnych a environmentálnych aspektoch zmieňuje len okrajovo). Za istých okolností by bolo možné pomôcť iným odvetviam hospodárstva, ako je námorná infraštruktúra, bane, výroba veternej energie, doprava, rybolov, naftárske, plynárske a telekomunikačné spoločnosti, aby sa začali správať šetrnejšie voči životnému prostrediu a jeho ekosystémom. Tento bod posúdenia vplyvu je i naďalej úplne nepostačujúci (málo rozvinutý), ale jasne naznačuje, akou cestou sa bude uberať strategická fáza programu.

2.12   Tri projekty, ktoré štruktúra BONUS EEIG vyberie a zrealizuje, musia jednoznačne zohľadňovať spoločensko-ľudské dôsledky klimatických zmien v pobrežných oblastiach Baltiku. Klimatické zmeny môžu totiž spôsobiť presuny obyvateľstva, ktoré budú mať sociálne dôsledky a dosah na zamestnanosť, ktoré treba anticipovať, ako to pripomína stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému „Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov“ z 13. októbra 2009. Je pravdepodobné, že predpisy v oblasti pracovného práva v sektoroch ako je rybolov a námorná doprava sa v budúcnosti zmenia. Európska komisia musí vziať tieto faktory do úvahy a pri posudzovaní a usmerňovaní projektov myslieť na odbornú prípravu a rekvalifikáciu pracovníkov, a to s pomocou aktérov občianskej spoločnosti a EHSV.

2.13   EÚ bude komunikovať priamo so sieťou baltských organizácií na financovanie vedy BONUS EEIG so sídlom v Helsinkách vo Fínsku, ktorá je osobitnou štruktúrou vykonávania programu BONUS-169 a bude zodpovedná za prideľovanie, správu, monitorovanie a nahlasovanie využívania príspevku Spoločenstva a hotovostných príspevkov členských štátov.

2.14   Program BONUS-169 je riadený sieťou BONUS EEIG prostredníctvom jej sekretariátu. BONUS EEIG zriadi na účely programu BONUS – 169 tieto štruktúry: riadiaci výbor, sekretariát, poradný výbor, fórum pre sektorový výskum a fórum koordinátorov projektu.

2.14.1   Poradný výbor pomáha riadiacemu výboru a sekretariátu. Skladá sa z vedcov, ktorí majú vysokú medzinárodnú reputáciu, zástupcov príslušných zainteresovaných subjektov, vrátane napríklad subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, obnoviteľných energetických zdrojov, rybného hospodárstva a akvakultúry, námornej dopravy, biotechnológie a technológií vrátane priemyselných aj občianskych spoločenských organizácií, ktoré majú záujmy v týchto sektoroch, ostatných integrovaných programov výskumu v baltskej oblasti a ostatných európskych morských regiónov.

2.14.2   Poskytuje nezávislé poradenstvo, usmernenia a odporúčania týkajúce sa záležitostí programu BONUS-169 súvisiacich s vedou a politikou. Patrí sem aj poradenstvo týkajúce sa cieľov, priorít a smerovania programu BONUS-169, spôsobov posilnenia výkonnosti programu BONUS-169 a odovzdávania a kvality výskumných výstupov, budovania kapacít, vytvárania sietí a dôležitosti práce pre dosiahnutie cieľov programu BONUS-169. Pomáha aj pri využívaní a rozšírení výsledkov programu BONUS-169.

2.14.3   Okrem toho poradný výbor BONUS tvorený širokým spektrom zainteresovaných strán, ako sú HELCOM, ICES, GR MARE, WWF a Združenia fínskych poľnohospodárov, takisto zohrával kľúčovú úlohu pri príprave vedeckého plánu a stratégie realizácie programu BONUS-169.

2.15   Revidovaná osnova výskumného programu BONUS-169 predložená GR pre výskum a technologický rozvoj v júni 2009 sa vo veľkom rozsahu zakladá na práci a konzultáciách vykonaných pri pôvodnej iniciatíve BONUS-169.

2.16   Počas strategickej fázy programu by sa mal vykonať rozsiahly a strategicky orientovaný program konzultácií so zainteresovanými stranami, pričom sa budú oslovovať zainteresované strany z ostatných príslušných sektorov, ako sú poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, akvakultúra, doprava a vodohospodárstvo.

2.17   Konzultačné platformy pre zainteresované strany

2.17.1   Na základe súhrnnej analýzy príslušných zainteresovaných subjektov zapojených do programu BONUS-169 v miestnom, štátnom, regionálnom a európskom kontexte sa vytvoria konzultačné platformy pre zainteresované subjekty a mechanizmy zamerané na vytváranie inštitúcií a posilňovanie zapojenia zainteresovaných subjektov zo všetkých príslušných sektorov do odhaľovania kritických medzier, stanovenia priorít výskumných tém a zvýšenie využívania výstupov výskumu. Toto bude zahŕňať účasť prírodovedcov vrátane zástupcov iných ako morských odborov a spoločenských a ekonomických vedných disciplín s cieľom zabezpečiť požadovanú multidisciplinaritu pri príprave strategického výskumného programu, jeho strategickej vízie a priorít výskumu.

2.17.2   Fórum pre sektorový výskum (orgán pozostávajúci zo zástupcov ministerstiev a ostatných subjektov pôsobiacich vo výskume a riadení systému Baltského mora) sa zriadi ako stály orgán na podporu programu, zodpovedný za diskusiu o jeho plánovaní, výsledkoch a vznikajúcich výskumných potrebách z hľadiska rozhodovacieho procesu. Toto fórum bude uskutočňovať a presadzovať celobaltskú integráciu výskumu, spoločného používania a plánovania kapacít infraštruktúry, pomáhať pri zdôrazňovaní potrieb výskumu, podporovať využívanie výsledkov výskumu a uľahčovať integráciu financovania výskumu.

2.18   Význam štúdií vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja

2.18.1

Štúdie vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja (Sustainability Impact Assessment) sú základným politickým nástrojom, ktorý umožňuje vyhodnotiť dôsledky politických stratégií a opatrení z hľadiska troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja (hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho piliera).

2.18.2

Tieto štúdie vplyvu zaviedla a začala používať Európska komisia, a to najmä v rámci rokovaní o obchodných dohodách (ale tiež menej formálnym spôsobom v rámci rokovaní, ktoré predchádzali prijatiu európskeho nariadenia REACH a smerníc európskeho balíka v oblasti klímy a energetiky) a majú rozhodujúci význam pri konzultáciách a zohľadňovaní postojov a požiadaviek aktérov občianskej spoločnosti.

2.18.3

Na podporu týchto štúdií bol vytvorený celý rad ukazovateľov: — ukazovatele Svetovej banky a Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (CSD) pre hospodársky pilier, — ukazovatele Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (CSD) a MOP pre sociálny pilier s prihliadnutím na požiadavku dôstojnej práce, — ukazovatele Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Európskej environmentálnej agentúry a CSD pre environmentálny pilier.

2.18.4

Oznámenie Európskej komisie (2) o štúdiách vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja zaviedlo kompletný rámec pre hodnotenia vplyvu vo všetkých oblastiach činnosti, ktorú vykonáva Európska komisia, najmä pri rokovaniach a obchodných dohodách. V marci 2006 vypracovalo GR pre zahraničný obchod metodologickú príručku, v ktorej formálne ustanovilo vypracúvanie takýchto hodnotení pre rokovania o obchodných dohodách medzi Európskou úniou a tretími krajinami a ich uplatňovanie v praxi.

2.18.5

Tieto hodnotenia môžu byť využité pri konzultáciách s dôležitými aktérmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   V roku 2009 EHSV vyjadril názor, že by bolo treba zjednodušiť navrhovaný spôsob riadenia. Vo svojom prieskumnom stanovisku na tému „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe“ (3) takisto navrhoval vytvoriť „fórum pobaltskej občianskej spoločnosti“ s cieľom uľahčiť verejnú diskusiu a viac informovať verejnosť o realizácii tejto stratégie.

3.2   V procese globálneho makroregionálneho riadenia je dôležité komunikovať o projektoch a vykonávať hodnotenia vplyvu týchto projektov na obyvateľstvo a na zamestnanosť. Bolo by treba združiť a prepojiť sesterské organizácie pôsobiace v jednotlivých štátoch, ako sú odborové zväzy, združenia spotrebiteľov a miestne a dobrovoľnícke organizácie, do cezhraničných sietí, aby vznikla občianska spoločnosť, ktorá by bola kompetentná riešiť sociálno-ekonomické otázky spojené s oblasťou Baltského mora. Obyvateľstvo a zamestnanci musia mať možnosť využívať výsledky výskumných projektov. Je nevyhnutné anticipovať budúce potreby z hľadiska odbornej prípravy, najmä vzhľadom na vývoj, ktorý čaká tento región v blízkej budúcnosti v dôsledku súčasného stavu zdrojov a globálneho otepľovania.

3.3   V bode 2.2.2 oznámenia, venovanom zainteresovaným stranám, sa presne neuvádza o aké zainteresované strany ide, okrem toho, že sa zdôrazňuje účasť vedcov. V tomto bode by sa malo hovoriť aj o význame občianskej spoločnosti pri vytváraní konzultačných platforiem a o užitočnosti zapojenia európskych sociálnych partnerov EHSV ako aj výborov pre európsky sektorový sociálny dialóg, ktorých sa program BONUS-169 týka.

3.4   Dôležitá úloha európskych sociálnych partnerov by sa mala zohľadniť aj v systéme riadenia programu BONUS-169.

3.5   Aby mohli sociálni partneri a aktéri občianskej spoločnosti optimálne plniť svoju úlohu, bolo by treba zabezpečiť školenia pre ich zástupcov, ktorí sa podieľajú na práci konzultačných platforiem, a vyčleniť na to osobitnú rozpočtovú položku.

4.   Doplňujúce pripomienky

4.1   Navrhovaný program má za cieľ podnietiť výskum zameraný na zníženie miery znečistenia Baltského mora a skoordinovať úsilie vedcov v medzinárodnom meradle.

4.2   Je teda celkom jasné, že tento výskumný program bude mať priamy dosah na:

—	hospodársku a priemyselnú štruktúru tejto oblasti,

—	sektorové zmeny (v rámci jednotlivých odvetví a medzi nimi),

—	typy pracovných miest a potrebnú kvalifikáciu, pričom niektorí zamestnanci budú musieť možno napokon zmeniť povolanie alebo znášať radikálne zmeny, ktorými toto povolanie prešlo.

4.3   EHSV vyslovuje nasledujúce odporúčania, ktoré majú dva ciele:

—

aby program BONUS-169 zohľadňoval sociálne dôsledky a dosah na povolania, potreby nových zručností a nepotrebnosť iných zručností, ktoré sa využívajú v súčasnosti; a pokiaľ je to možné, aby sa tieto dôsledky anticipovali (predpovede a opatrenia s cieľom preorientovať niektoré skupiny obyvateľstva na nové povolania);

—	aby sa opatrenia na podporu pozitívnych účinkov a zmiernenie negatívnych účinkov navrhovali v spolupráci so zástupcami občianskej spoločnosti.

4.4   V záujme splnenia týchto dvoch cieľov je nevyhnutné:

a.	plne zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov;

b.	uskutočniť hodnotenie vplyvu, nie však podľa modelu interných hodnotení, ktoré sa robia v Komisii, ale podľa modelu štúdií vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja (dokonca s niekoľkými vylepšeniami).

4.4.1   Plne zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov (a)

—	zapojiť európskych a národných sociálnych partnerov z krajín, ktoré sa na programe zúčastňujú, ako sa uvádza vyššie, do fóra pre sektorový výskum;

—

ale takisto spresniť „mechanizmy konzultácie“ používané v rámci konzultačnej platformy zainteresovaných strán: ak pôjde len o internetové spojenie a pravidelné informovanie, nikam to nepovedie: — príliš veľa rôznych hlasov vytvára kakofóniu, tento „ hlas spoločnosti“ treba usmerniť; — môžeme odporučiť, aby sa spomedzi sociálnych a hospodárskych partnerov vytvorila užšia pracovná skupina, ktorá by spoločnou prácou na základe snahy o konsenzus prispela k práci výskumníkov; — môžeme ísť ešte ďalej a navrhnúť, aby sa táto pracovná skupina stala referenčným bodom pri príprave štúdie vplyvu (podieľala sa na práci riadiaceho výboru štúdie) a predložila Európskej komisii prieskumné stanovisko. Štúdia vplyvu musí byť takisto zverejnená a treba o nej informovať verejnosť v krajinách, ktoré sa na programe zúčastňujú.

4.4.2   uskutočniť hodnotenie vplyvu, nie však podľa modelu interných hodnotení, ktoré sa robia v Komisii, ale podľa modelu štúdií vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja (b).

—	odporučiť, aby štúdia vplyvu, ktorá sa vykoná bolo skutočne štúdiou vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a zohľadňovala sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty;

—

nezabudnúť zaradiť do tejto štúdie prvky spojené s hospodárskymi a priemyselnými zmenami, ako aj so zmenami z hľadiska pracovných miest; v rámci takejto štúdie by sa napríklad mohli uskutočniť tieto kroky: — zmapovať povolania v tejto oblasti, — zistiť, ktoré povolania sú ohrozené (ktoré by mohli zaniknúť) a ktoré povolania majú silný potenciál rozvoja, podľa jednotlivých plánov výskumu, — ďalej zistiť, aké sú možnosti z hľadiska vývoja zručností, úrovní vedomostí, možnosti prispôsobiť sa novým poznatkom a novému know-how, či existujú miestne štruktúry vzdelávania/odbornej prípravy, — zohľadniť pracovné miesta spojené s reorganizáciou priemyslu a prognózami.

—	Tieto otázky sú základom pre vytvorenie územného prognostického riadenia pracovných miest a zručností (4) a nemôžu sa nimi zaoberať len vedci za zatvorenými dverami.

---

(1)  KOM(2009) 610 v konečnom znení, bod. 1.4.

(2)  KOM(2002) 276 v konečnom znení.

(3)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 6.

(4)  Územné prognostické riadenie pracovných miest a zručností umožňuje lepšie predvídať ako sa budú musieť zručnosti prispôsobiť pracovným miestam, lepšie zvládnuť dôsledky technologických a hospodárskych zmien, uskutočniť lepšiu syntézu faktorov konkurencieschopnosti, štruktúr kvalifikácie a rozvoja zručností zamestnancov, lepšie riadiť pracovné postupy, znížiť riziká a náklady spojené s nerovnováhou, lepšie vybrať a naplánovať potrebné úpravy (www.wikipedia.org).

---