Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Správa o preskúmaní politiky životného prostredia 2008“

KOM(2009) 304 v konečnom znení

(2010/C 347/13)

Spravodajca: pán Daniel RETUREAU

Európska komisia sa 24. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Správa o preskúmaní politiky životného prostredia 2008“

KOM(2009) 304 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17 a 18. februára 2010 (schôdza zo 17. februára) prijal 118 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor sa nazdáva, že inštitúcie Spoločenstva a členské štáty sa začali vážne zaoberať problematikou klimatických zmien a trvalo udržateľného rozvoja. Avšak kým sa nám podarí dohodnúť sa na spoločných stanoviskách, treba ešte vykonať veľa práce a dopracovať konkrétne a progresívne medzinárodné záväzky, prehodnotiť politiku pomoci krajinám Afriky, Karibiku a Tichomoria a celkovo rozvojovým krajinám. To isté platí o vzťahoch s hlavnými obchodnými partnermi, v prvom rade s USA.

1.2   Na celkovú „ekologickú stopu“ výrobkov by sa mali vzťahovať minimálne normy. V európskych opatreniach by sa mali naďalej spájať záväzné normy s dobrovoľnými nástrojmi a iniciatívami, aby sa dosiahla zmena v správaní a aby si ľudia ďalej uvedomovali nové problémy, ktoré teraz musí ľudstvo riešiť. V občianskej spoločnosti by sa mal rozvíjať rozmer informovanosti a vzdelania.

1.3   Integrovaná politika zameraná na energetiku a ochranu klímy sa začína osvedčovať. Treba v nej pokračovať, zaradiť do nej aj ostatné skleníkové plyny, rozšíriť ju na ďalšie odvetvia (predovšetkým na všetky formy dopravy) a podporovať medzinárodnú spoluprácu.

1.4   Hlavnú úlohu budú aj naďalej zohrávať právne normy ako REACH alebo zásady environmentálnej zodpovednosti a popri nich aj iniciatívy priemyslu, občanov a spotrebiteľov.

1.5   V ostatných rokoch sa prijalo množstvo smerníc v tejto oblasti, čo si vyžaduje veľkú pozornosť pri správnej transpozícii a snahe o efektívnosť vnútroštátneho práva, predovšetkým v oblasti kontroly jeho uplatňovania.

1.6   Správa je veľmi obsažná a užitočná, avšak koľko občanov si ju prečíta?

2.   Hlavné body oznámenia Komisie

2.1   V roku 2008 si európski občania uvedomili globálnu krízu v oblasti klimatických zmien, ktorá pre nich teraz predstavuje hlavnú politickú prioritu.

2.2   To len podčiarkuje skutočnosť, že rozvoj sa musí uberať cestou nízkouhlíkového hospodárstva a šetrenia zdrojmi. Na riešenie týchto výziev sa plánujú ďalšie kroky.

2.3   Hospodárstvo postihla nevídaná finančná kríza, ktorá pridusila investície do reálnej ekonomiky a vyvolala vysokú nezamestnanosť a obrovský nárast verejných dlhov kvôli verejným pôžičkám a účasti štátu v bankách a úverových inštitúciách.

2.4   Správa Komisie pozostáva z oznámenia Rade a Európskemu parlamentu. Komisia nemusí povinne konzultovať pravidelné priebežné správy s EHSV, no výbor väčšinou tieto správy žiada, aby mohol sledovať, ako sa skutočne realizuje legislatíva a usmernenia Spoločenstva.

2.5   Výročná správa o preskúmaní politiky životného prostredia za rok 2008 hodnotí iniciatívy Spoločenstva a ich efektívnosť, najmä z hľadiska záväzkov z Kjóta znížiť emisie skleníkových plynov a nových záväzkov, ktoré sa očakávali od konferencie v Kodani. Výbor prijal k tejto téme stanovisko (1).

2.6   Podľa Komisie a jej odhadov je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov v oblasti zníženia emisií v súlade s Kjótskym protokolom o boji proti klimatickým zmenám. EÚ a jej členské štáty (aspoň ich väčšina) sú podľa Komisie veľmi blízko k tomu, aby sa in podarilo splniť záväzky v oblasti zníženia emisií. Vďaka individuálnym snahám niektorých štátov, ktoré skúmajú dodatočné opatrenia, EÚ možno dokonca uvedené ciele presiahne.

2.7   V správe sa takisto uvádza prehľad rozličných oblastí, ktorých sa týka environmentálna politika Spoločenstva, no oznámenie Komisie je len zhrnutím – úplná správa má vyše 200 strán a tvorí prílohu k oznámeniu.

2.8   Ak vychádzame z úplných údajov za rok 2006, vidíme, že v júni 2008 boli emisie skleníkových plynov 15 štátov EÚ o 2,7 % nižšie než v referenčnom roku (1990), pričom za rovnaký čas dosiahol hospodársky rast približne 40 %. Existujúce politiky a opatrenia by mali priniesť celkové zníženie o 3,6 % oproti referenčnému roku v roku 2010, t. j. v polovici obdobia 2008 – 2012, počas ktorého sme sa zaviazali znížiť emisie celkovo o 8 %. Ďalšie zníženie o 3 % (vďaka ktorému by sa emisie celkovo znížili o 6,6 %) sa očakáva od nákupu emisných kreditov súvisiacich s plánmi znižovania emisií v tretích krajinách v rámci kjótskeho mechanizmu. Ďalších 1,4 % sa očakáva od zachytávania uhlíka.

2.9   Všetky uvedené kroky by umožnili splniť či dokonca prekročiť kjótske ciele, keďže členské štáty zatiaľ do svojich odhadov nezačlenili limity prideľovania emisných kvót na výmenné obdobie emisných kvót Spoločenstva 2008 – 2012, ktoré by mali ďalej znížiť emisie o 3,3 % v porovnaní s referenčným rokom.

3.   Poznámky

3.1   Odhady Komisie za rok 2008 uvedené v správe vychádzajú z relatívne starých úplných údajov a z neúplných údajov od roku 2006. V roku 2008 však neboli k dispozícii iné údaje a Komisia zohľadnila všetky relevantné výsledky, ktoré sa jej do vydania správy podarilo zozbierať. Napriek neuspokojivým výsledkom kodanskej konferencie o klimatických zmenách sa výbor domnieva, že EÚ by mala splniť cieľ týkajúci sa zníženia emisií, ktorý si sama stanovila do roku 2012, a že by mala presadzovať plnenie ďalších cieľov znižovania emisií, ktoré prijala na obdobie do roku 2020.

3.2   V ostatných rokoch sa v tejto oblasti prijalo množstvo smerníc – to si vyžaduje veľkú pozornosť pri správnej transpozícii a snahe o efektívnosť vnútroštátneho práva, predovšetkým v oblasti kontroly jeho uplatňovania. Niektorým členským štátom sa nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele. V správe sa poukazuje na pretrvávajúce problémy a prekážky ako aj na dosiahnutý pokrok. Správa je úplná, podrobná a oznamuje, že budú vytvorené nové ukazovatele celkovej „ekologickej stopy“ výrobkov a činnosti. Dúfame, že si ju prečíta množstvo ľudí a že aj ďalšie správy budú dobre spropagované a podporia zmenu správania v oblasti výroby, distribúcie a spotreby.

3.3   Výbor nie je plne presvedčený o argumente, podľa ktorého je kríza sama o sebe príležitosťou na to, aby sa zmenili výrobné a spotrebné postupy smerom k trvalo udržateľnejším riešeniam. Kúpna sila čoraz väčšieho počtu rodín sa znižuje z dôvodu nezamestnanosti a zatváraniu podnikov, z ktorých niektoré delokalizovali výrobu do krajín mimo EÚ. Hlavnými problémami, ktoré trápia ľudí, najmä mladých, je práca a bývanie a na tieto otázky treba nájsť pozitívne odpovede.

3.4   Čoraz častejšie sa vyskytujú nestále pracovné miesta, práca na dobu určitú a na skrátený pracovný úväzok, čo vnáša do života ľudí nestabilitu, ktorá nepraje zmenám spotrebného správania domácností ani podnikov. Podniky často svoju výrobu, ktorá najväčšmi znečisťuje životné prostredie, „vyvážajú“ za hranice EÚ namiesto toho, aby investovali do iných spôsobov výroby. Takéto investície sa navyše ťažko realizujú aj kvôli sťaženému prístupu k úverom, najmä pre malé a stredné podniky.

3.5   V správe sa len okrajovo hovorí o dôsledkoch krízy, ktoré sa ešte ani zďaleka nezačali riešiť spôsobom priaznivým pre životné prostredie. Kríza ťažko doľahla predovšetkým na štáty mimo EÚ-27, najmä na rozvojové krajiny. Momentálne je ťažké predstaviť si účinné opatrenia zamerané na tieto krajiny, keďže verejná rozvojová pomoc aj rôzne iné pomocné aktivity sa prudko znižujú. Na pomoc týmto krajinám, ktoré nemajú prostriedky ani technológie na boj proti klimatickým zmenám, musíme čo najskôr a dôkladne zmeniť naše správanie.

3.6   Pokojné pokračovanie bezo zmeny organizácie hospodárstva neprinesie pokrok smerom k bezpečnejšiemu a kvalitnejšiemu prostrediu, avšak signály z finančných trhov a priemyslu zatiaľ nie sú zďaleka povzbudivé. Potrebujeme pevnú politickú vôľu, väčší záujem európskych občanov a médiá, ktoré budú poskytovať objektívne, a nie zbytočne „katastrofické“ informácie.

Pre krajiny, v ktorých sa priemysel ešte len rozvíja (Čína, Brazília, India a podobne) predstavujú staré modely spotreby v industrializovaných krajinách s trhovou ekonomikou stále cieľ, o dosiahnutie ktorého sa usilujú. Vlády ako aj občania týchto krajín len ťažko chápu obmedzenia v oblasti znečisťovania a zmeny životného štýlu a spôsobu spotreby, ktoré im chceme stanoviť. Záväzky súvisiace s bojom proti klimatickým zmenám vnímajú ako historickú nespravodlivosť, ktorá prichádza v čase, keď sa usilujú vyviesť svoje obyvateľstvo z chudoby a pozdvihnúť vzdelávanie a zdravotníctvo vďaka industrializácii súvisiacej s externalizáciou v nadnárodných spoločnostiach.

3.7.1   Tieto krajiny žiadajú pomoc a prenos technológií – preto ak chceme naďalej pokračovať v smere, ktorý vytýčili dohody v oblasti klímy, budeme sa musieť týmito požiadavkami vážne zaoberať.

3.8   Mala by prebehnúť reflexia o tom, či je vhodné v rámci jednotlivých častí výrobného reťazca prepravovať výrobky z jedného konca planéty na druhý a smerom k veľmi vzdialeným miestam spotreby a v tejto súvislosti by sa mali prijať vhodné opatrenia. Zaťažovanie životného prostredia a klímy sa premieta do cien a spôsobuje znečisťovanie – tieto náklady napokon znášajú spotrebitelia. Výbor preto podporuje snahy o revíziu dohovoru MARPOL a snahy obmedziť znečistenie spôsobené lodnou dopravou. Mali by sa však zaviesť aj globálne pravidlá finančných trhov a pravidlá zamerané na zlepšenie logistiky dopravy ako aj na podporu trvalo udržateľnej výroby.

3.9   Výbor súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorého by mali vlády využiť svoje plány hospodárskej obnovy na zlepšenie energetickej účinnosti, rozvoj environmentálnej infraštruktúry a podporu ekologických inovácií.

3.10   Silná environmentálna politika by mohla pomôcť naštartovať ekologickejšie oživenie hospodárstva s nižšími emisiami CO2 a zmenu spotreby podnikov a domácností.

3.11   Kvôli rýchlemu poklesu biodiverzity vo svete (vymieranie mnohých živočíšnych a rastlinných druhov, pričom niektoré, napríklad vtáctvo a včely, sú obzvlášť ťažko zasiahnuté, hoci sú nevyhnutné pre poľnohospodársku výrobu) sa musia začať realizovať opatrenia, ktoré zastavia vymieranie druhov. Ide najmä o opatrenia v týchto oblastiach:

3.12   Výbor kladne hodnotí vytvorenie nových ukazovateľov, ktoré zohľadňujú biodiverzitu a klimatické pomery, ktoré prvý raz použil EUROSTAT v prioritných oblastiach 6. akčného programu pre životné prostredie.

3.13   CO2 nie je jediný skleníkový plyn; pozorne si treba všímať aj NOx (oxidy dusíka) a všetko, čo môže mať vplyv na ozónovú vrstvu a vyvolať otepľovanie atmosféry.

3.14   Výbor zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia a podpory aktívnej účasti občanov, medzi ktorými treba spropagovať správne postupy v oblasti spotreby výrobkov a obmedzovanie a triedenie komunálneho odpadu. Rovnako nevyhnutné je zvýšiť povedomia o týchto otázkach aj v podnikoch, ktoré by boj proti klimatickým zmenám mali zaradiť do svojich záväzkov v rámci sociálnej zodpovednosti.

3.15   K väčšine programov a predpisov uvedených v správe sa EHSV vyjadril už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2). Okrem toho vytvoril stále stredisko pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja, aby mohol účinnejšie prispieť k uplatňovaniu stratégií na boj proti klimatickým zmenám, k monitorovaniu politík a predpisov Spoločenstva a ku kontrole ich uplatňovania.

(1)  Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 116.

(2)  Stanoviská EHSV: Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 122; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 97; Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 75; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 92; Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 42; Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 67; Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 62; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 88; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 55; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 50; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 46; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 34; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 59; Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 39; Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 66.