Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu“

KOM(2009) 491 v konečnom znení – 2009/0132 (COD)

(2010/C 347/12)

Hlavný spravodajca: Angelo GRASSO

Rada sa 14. októbra 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu“

KOM(2009) 491 v konečnom znení – 2009/0132 (COD).

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 3. novembra 2009 odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17. a 18. februára 2010 (schôdza z 18. februára 2010) prijal 156 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Cieľom návrhu smernice je začleniť do súčasných právnych predpisov Spoločenstva dve zásady, s ktorými možno v podstate súhlasiť: a) kvalita poskytovaných informácií je základným predpokladom schopnosti účinne podporovať hospodárskych aktérov, najmä drobných investorov, pri investičných rozhodnutiach; b) väčšiu hospodárnosť riadenia poskytovania informácií možno dosiahnuť odstránením duplicitných informácií, a tým nákladov na ich produkciu.

1.2   Uplatňovanie týchto dvoch princípov v praxi sa spája s objektívnymi ťažkosťami, keďže meranie kvality je samo osebe veľmi komplikovaným úkonom, a je ešte zložitejšie, ak ide o kvalitu informácií. Okrem toho treba mať na zreteli, že špecifické mechanizmy šírenia informácií na finančných trhoch (ktoré by sa dalo označiť ako „osmotické“) a transverzálne reakcie, ktoré vyvolávajú medzi rôznymi hospodárskymi aktérmi so záujmom o investovanie (tzv. „signálový efekt“), vedú k vytváraniu niekedy aj značných rozdielov medzi nákladmi na poskytovanie informácií a ich potenciálnym prínosom (a to aj hospodárskym).

1.3   Otázky kvality a hospodárnosti poskytovania informácií by sa preto mali riešiť spoločne, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že očakávanie hospodárskeho prínosu prinajmenšom vo výške nákladov vynaložených na poskytovanie informácií je najlepším spôsobom, ako podnietiť emitentov cenných papierov, aby poskytovali kvalitné informácie. Pri posudzovaní informácií z hospodárskeho hľadiska treba mať na zreteli, že ak sú informácie transparentné, znižujú sa náklady na obstarávanie kapitálu. Ak však informáciám transparentnosť chýba, náklady na obstarávanie kapitálu sa zvyšujú (tzv. „prémia za informačné riziko“). EHSV by preto uvítal odstránenie tohto nepomeru v poskytovaní informácií redukovaním prémie za informačné riziko v záujme zníženia nákladov na obstarávanie kapitálu, a tým zvýšenia konkurencieschopnosti európskych podnikov pri obstarávaní kapitálu.

1.4   Rozdiely medzi vynaloženými nákladmi a prínosom informácií závisia do značnej miery (približne z troch štvrtín) od štrukturálnych mechanizmov, ktoré slúžia na šírenie informácií medzi účastníkmi trhu, zatiaľ čo len z malej časti (približne z jednej štvrtiny) sú spôsobené tým, že emitent informácie vôbec neposkytne. Návrh smernice ponúka riešenia na zníženie prvej z týchto dvoch častí informačného rizika, čo treba vo všeobecnosti uvítať. EHSV však zdôrazňuje, že je nevyhnutné dbať na to, aby výrazná úspora nákladov, ku ktorej by malo vďaka navrhovaným opatreniam dôjsť, nebola na úkor kvality poskytovaných informácií, pretože inak by boli tieto kroky kontraproduktívne.

1.5   Obsah návrhu ďalej poukazuje ešte na jeden aspekt problému, ktorý zostáva nedoriešený. Požiadavka poskytovať informácie investorom, ktorí nie sú špecialistami, je v rozpore s požiadavkou dať im k dispozícii všetky údaje potrebné na výber investícií, čo si nevyhnutne vyžaduje používanie odborných termínov. EHSV sa prikláňa k riešeniu, ktoré spočíva vo vytvorení trhu „sprostredkovateľov informácií“ oddeleného od trhu tradičnejších sprostredkovateľov kapitálov a rizika (zvyčajne sú to banky, správcovské spoločnosti, špecializovaní sprostredkovatelia derivátov atď.). EHSV na základe skúseností získaných v iných krajinách a situáciách navrhuje (aj pre fázu umiestňovania produktov na trh a dodatočne k návrhom obsiahnutým v dokumente, ktorý je predmetom tohto stanoviska) vytvoriť špecifické právne nástroje na delegovanie (podobné hlasovaniu prostredníctvom splnomocnenca) a zaviesť funkciu profesionálnych odborníkov v oblasti finančných informácií (podľa vzoru „family office“) prostredníctvom špecifických právnych predpisov.

2.   Vývoj právnych predpisov a význam tejto problematiky

2.1   Európska komisia prisudzuje otázke transparentnosti informácií na finančných trhoch veľký význam a dokazuje to nepretržitým vypracúvaním právnych predpisov v tejto oblasti. Návrhom smernice KOM(2000) 126 v konečnom znení začalo desaťročné obdobie snáh o vypracovanie jasnej a prehľadnej legislatívy EÚ týkajúcej sa kodifikácie postupov prijímania cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať. Návrhom smernice, ktorý je predmetom tohto stanoviska, vstupuje tento proces do novej vývojovej fázy, ktorej cieľom je zlepšiť uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa transparentnosti informácií obmedzením a zjednodušením niektorých požiadaviek na uverejňovanie informačných prospektov.

V priebehu rokov 2000 – 2010 sa postupne menilo zameranie legislatívneho rámca Spoločenstva.

2.2.1   V smernici 2001/34/ES sa hlavná pozornosť sústredila na kvantitu údajov, ktoré sú emitenti cenných papierov povinní poskytnúť investorom, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že efektívnosť umiestňovania produktov na finančných trhoch s ňou priamo súvisí. K tomuto prístupu sa v zásade priklonil aj EHSV v stanovisku z 29. novembra 2000 (spravodajca: pán Lehnhoff, schválené 112 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti, ani sa hlasovania nezdržal), pritom však zdôraznil požiadavku poskytovať investorom informácie jednoduchým a prehľadným spôsobom.

2.2.2   V priebehu roku 2003 sa záujem presunul na aspekty používania informácií zo strany účastníkov trhu a prejavil sa v legislatívnych iniciatívach zameraných na doplnenie pôvodného znenia smernice 2001/34/ES. Smernica 2003/6/ES právne upravuje problematiku obchodovania s využitím dôverných informácií, a to najmä takého, ktoré by mohlo viesť k manipulácii rovnováhy na finančných trhoch, a v dôsledku toho znížiť dôveru spotrebiteľov. Treba však zdôrazniť, že tento predpis sa vzťahuje na emitentov a dozorné orgány a prisudzuje menší význam vplyvu, ktorý môže mať používanie informácií na správanie sa investorov. V súlade s týmto prístupom bola predložená aj smernica 2003/71/ES, v ktorej sa stanovili kritériá vypracovania prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie.

2.2.3   Smernica 2004/109/ES sa v úprave smernice 2001/34/ES sústredila na technické aspekty informácií poskytované verejnosti emitentmi, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, s cieľom harmonizovať a integrovať európske finančné trhy a finančné služby, ktoré na nich pôsobia. V stanovisku z 10. decembra 2003 k návrhu tejto smernice (spravodajca: pán Simon, stanovisko prijaté 110 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a jeden člen sa hlasovania zdržal) EHSV súhlasí s navrhovanými technickými aspektmi, ale zdôrazňuje, že príliš prísne pravidlá by mohli nadmerne zvýšiť náklady na poskytovanie povinných informácií, a tým vytvoriť zásadnú hospodársku prekážku transparentnosti informácií, a to najmä pre menších emitentov.

2.2.4   V roku 2005 sa doplňovanie právnych predpisov zameralo na tému tzv. regulátorov informácií na trhu pomocou iniciatív týkajúcich sa organizácie výborov pre finančné služby. Zámerom bolo vytvoriť tvorcom európskych právnych predpisov a pravidiel také podmienky, aby dokázali rýchlejšie a účinnejšie zohľadniť vývoj na finančných trhoch (najmä zmeny v dôsledku technologického vývoja). K tomuto návrhu Komisie zaujal EHSV kladný postoj v stanovisku z 31. marca 2004 (spravodajca: pani Fusco, stanovisko prijaté 95 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a dvaja členovia sa hlasovania zdržali).

2.3   Hlavným cieľom návrhu smernice, ktorý je predmetom tohto stanoviska, je zlepšiť uplatňovanie smernice 2003/71/ES a smernice 2004/109/ES zjednodušením niektorých postupov s cieľom lepšie prispôsobiť finančné informácie požiadavkám drobných investorov, a tým zvýšiť efektívnosť a zlepšiť konkurencieschopnosť emitentov so sídlom v EÚ na medzinárodnej scéne. Takže na rozdiel od všetkých predchádzajúcich legislatívnych iniciatív sa tento návrh smernice zameriava na otázky kvality finančných informácií.

2.4   EHSV sa nazdáva, že „veľa“ informácií neznamená vždy automaticky „dobré“ informácie. To spôsobuje problémy v ekonomickom aspekte poskytovania informácií, pretože sa predpokladá, že náklady na finančné informácie súvisia skôr s kvantitou informačných prospektov, ktoré treba vyprodukovať, než s kvalitou ich obsahu. V tomto návrhu smernice by sa mali dosiahnuť úspory presahujúce 300 miliónov EUR ročne úpravou sústavy mechanizmov, ktoré vedú k duplicite jednotlivých fáz postupov šírenia informácií.

2.5   Požiadavka existencie trhov schopných poskytovať investorom správnu mieru kvantity a kvality informácií za prijateľné náklady je v súčasnosti stredobodom záujmu. Nedávne empirické štúdie benátskej univerzity Caľ Foscari ukázali, že kolísavosť európskych akciových trhov v uplynulých 15 rokoch možno pripísať priemerne v 37 % na konto rizika „zlých“ informácií (tzv. informačné riziko), bez podstatných rozdielov medzi jednotlivými druhmi obchodovaných produktov. Z týchto štúdií vyplýva aj prekvapivý záver, že približne v troch štvrtinách prípadov informačné riziko vzniká v dôsledku mechanizmov, ktoré slúžia na šírenie informácií medzi účastníkmi trhu, zatiaľ čo len z malej časti (približne z jednej štvrtiny) je spôsobené tým, že emitent informácie vôbec neposkytne. Tento výsledok je však zrejmý, keďže tkvie v hospodárskom aspekte poskytovania finančných informácií, ktoré sa vyznačuje vysokými nákladmi v porovnaní s nízkymi cenami predaja tretím osobám, čo priamo vyplýva z toho, že nie je možné zaručiť exkluzívne využívanie týchto informácií po ich predaji. Práve tento jav vedie sám o sebe k zníženiu kvality informácií a obmedzeniu mechanizmov jej šírenia, čo sa kompenzuje väčšou kvantitou často duplicitných informácií.

2.6   EHSV preto pokladá za potrebné podniknúť akékoľvek kroky vedúce k právnej úprave hospodárskych postupov súvisiacich s produkciou a šírením informácií, ktoré by dokázali skutočne prispieť k zvýšeniu kvality informácií poskytovaných na finančných trhoch, a tým uľahčili investorom výber investícií a zároveň znížili náklady na zabezpečovanie finančných prostriedkov emitentov cenných papierov predkladaných na obchodovanie.

3.   Hlavné ustanovenia návrhu smernice

3.1   Návrh smernice pozostáva z piatich článkov, z ktorých prvé dva slúžia hlavne na zmenu a doplnenie smernice 2003/71/ES (článok 1 návrhu, rozsiahlejšia úprava) a smernice 2004/109/ES (článok 2 návrhu, menej rozsiahle zásahy). Ďalšie tri články majú podpornú funkciu a obsahujú ustanovenia týkajúce sa transpozície (článok 3), nadobudnutia účinnosti (článok 4) a adresátov (článok 5).

3.2   Analýza a pripomienky týkajúce sa obsahu článku 1 predloženého návrhu smernice v súvislosti so smernicou 2003/71/ES.

3.2.1   Návrh na zmeny a doplnenia článku 1 ods. 2 písm. h) a j) a článku 3 ods. 2 písm. e). Pridanie odseku 4 do článku 1

3.2.1.1   Nové znenie predovšetkým upresňuje, že vykonávacie opatrenia týkajúce sa úpravy limitov sa vzťahujú na celkovú protihodnotu ponuky predloženej na celom území Európskej únie. Toto upresnenie je potrebné najmä preto, aby sa predišlo obchádzaniu týchto pravidiel rozdelením finančnej operácie, ktorá tvorí po ekonomickej stránke jeden celok, na viacero operácií, ktoré sú právne nezávislé a stanovené v špecifických právnych systémoch. EHSV ďalej zdôrazňuje, že toto upresnenie je potrebné aj kvôli tomu, aby sa predišlo možným nezrovnalostiam pri šírení informácií v rôznych územných kontextoch a z toho vyplývajúcemu možnému znásobovaniu nákladov, čo by mohlo mať vážne následky v prípade operácií menších rozmerov.

3.2.1.2   Ďalej sa uvádzajú nové hodnoty limitov týkajúce sa uplatňovania smernice v súlade so súčasným kontextom finančných trhov. Aby sa predišlo zastaraniu limitov, navrhuje sa poveriť priamo Komisiu úlohou prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa úpravy limitov s cieľom zohľadniť aktuálne podmienky potrebné na zabezpečenie šírenia informácií na finančných trhoch. EHSV súhlasí s požiadavkou zavedenia limitov, ktoré by sa dali jednoduchšie prispôsobiť trhovým podmienkam, ale navrhuje, aby úpravy navrhnuté Komisiou vychádzali z návrhov orgánov na kontrolu a reguláciu trhov ako aj finančných sprostredkovateľov, a to aj preto, že vzhľadom na svoju činnosť sú uvedené orgány najvhodnejšími kandidátmi na priebežné monitorovanie skutočných požiadaviek trhov.

3.2.2   Návrh na zmeny a doplnenia článku 2 ods. 1 písm. e) a písm. m) bod ii)

3.2.2.1   V návrhu sa požaduje zosúladenie definície „kvalifikovaných investorov“ s definíciou už uvedenou v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFID). EHSV je priaznivo naklonený tomuto návrhu, keďže je potrebné zosúladiť právny rámec Európskej únie.

3.2.2.2   V návrhu sa stanovujú kritériá územného vymedzenia pre finančné nástroje (iné než majetkové cenné papiere) s jednotkovou menovitou hodnotou nižšou ako 1 000 EUR, pričom sa obmedzuje voľba domovského členského štátu na členské štáty, v ktorých má emitent sídlo, alebo v ktorých má byť dlh prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, respektíve v ktorých je dlh verejne ponúkaný. EHSV súhlasí s navrhovaným zámerom zjednodušiť postupy zabránením znásobenia nákladov v dôsledku súbežného poskytovania viacerých prospektov. V tejto súvislosti treba skonštatovať, že trhová hodnota cenných papierov sa podstatne odlišuje od ich menovitej hodnoty, ktorá má často funkciu jedine z právneho hľadiska na stanovenie podielov účasti na nejakom projekte. Preto nie všetky cenné papiere majú menovitú hodnotu a niektoré právne systémy umožňujú emisiu cenných papierov bez uvedenia paritnej hodnoty (tzv. „par value“), najmä v prípade nemajetkových cenných papierov. EHSV navrhuje doplniť návrh tak, že sa nahradí každý odkaz na „menovitú hodnotu“ odkazom na „trhovú hodnotu“ (alebo obchodovanú hodnotu) v prípade kapitálových cenných papierov a na „hodnotu podkladového cenného papiera“ v prípade nemajetkových cenných papierov.

3.2.3   Návrh na zmeny a doplnenia článku 3 ods. 2

3.2.3.1   Návrh umožňuje, aby finanční sprostredkovatelia, ktorí umiestňujú cenné papiere, boli oprávnení využívať pôvodný prospekt zverejnený emitentom, pokiaľ je v súlade s predpismi EÚ, a tým sa vyhli nákladom na výrobu ďalších dokumentov. EHSV v zásade súhlasí s týmto návrhom aj jeho odôvodnením, ale navrhuje, aby sa lepšie vyjasnilo uplatňovanie nového znenia právnych predpisov aj pre prípady, keď má finančný sprostredkovateľ sídlo v tretej krajine a umiestňuje cenné papiere na trhu krajiny, ktorá nie je totožná s krajinou sídla emitenta.

3.2.3.2   EHSV ďalej odporúča, aby možnosť využiť príležitosti uvedené v bode 3.2.3.1 pri predaji tzv. „retailovou kaskádou“ nebola v rozpore s rýchlym zastarávaním finančných informácií. Preto navrhuje, aby pri zverejnení prospektu orgány pre kontrolu a reguláciu trhu, ktoré dohliadajú na činnosť emitenta (alebo sprostredkovateľa) stanovili lehotu platnosti prospektu, po uplynutí ktorej vzniká povinnosť jeho aktualizácie v prípade, že konkrétna finančná operácia, ktorá si vyžiadala vydanie prospektu, ešte stále prebieha.

3.2.4   Návrh na zmeny a doplnenia článku 4 ods. 1 písm. e)

3.2.4.1   Návrh spočíva v rozšírení oslobodenia, ktoré sa v súčasnom znení smernice týka aj systémov zamestnaneckých akcií tak, aby zahŕňalo systémy zamestnaneckých akcií spoločností, ktoré nie sú kótované na regulovanom trhu (teda aj vrátane spoločností, ktoré sú kótované na iných trhoch ako na trhoch v EÚ). Tento návrh je odôvodnený zámerom odstrániť rozdiely v zaobchádzaní s rôznymi kategóriami spoločností (spoločností kótovaných v EÚ a nekótovaných spoločností EÚ alebo spoločností kótovaných mimo EÚ), a zároveň vyhnúť sa zvyšovaniu nákladov spojenému s umiestňovaním na trhu vyhradeným pre investorov, ktorí už boli informovaní o riziku investícií, pretože sú zamestnancami spoločnosti.

3.2.4.2   EHSV súhlasí so zámerom znížiť náklady, ale zdôrazňuje, že umiestňovanie cenných papierov vyhradených pre zamestnancov by mohlo byť samo osebe považované za dôležitú informáciu pre investorov pôsobiacich na tzv. sekundárnych trhoch, najmä ak sa zohľadnia medzinárodné spoločnosti. EHSV si preto želá, aby bolo rozšírenie oslobodenia sprevádzané revíziou príslušných právnych predpisov týkajúcich sa transparentnosti trhu. Pripomienky k návrhu smernice, pokiaľ ide o transparentnosť, by mohli byť predmetom osobitného stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy.

3.2.5   Návrh na zmeny a doplnenia článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2 a článku 7

3.2.5.1   V návrhu smernice sa odporúča prisúdiť väčší význam súhrnu prospektu vzhľadom na veľkú pozornosť, ktorú mu venujú predovšetkým tzv. drobní investori. Súhrn vypracovaný chybným spôsobom môže mať za následok konkrétnu právnu zodpovednosť svojho autora, avšak v návrhu sa upresňuje, že počet slov použitých v dokumente nie je účinným ukazovateľom schopnosti dokumentu informovať adresáta, ktorú treba hľadať skôr v tzv. „kľúčových informáciách“.

3.2.5.2   EHSV súhlasí s názorom, že počet slov nemôže byť dostatočným ukazovateľom schopnosti súhrnu prospektov informovať adresáta, nazdáva sa však, že v návrhu smernice by sa mali poskytnúť jasnejšie kritériá, ako určiť spomedzi dostupných informácií tie najdôležitejšie. Vzhľadom na potrebu investorov posúdiť investíciu na základe existujúceho vzťahu medzi perspektívnym vývojom rizika a zisku by k kľúčovým informáciám mali patriť tie, ktoré dokážu v najväčšej miere ovplyvniť rizikový profil investícií, ktorý sa dá len veľmi ťažko určiť sám osebe. Navrhuje sa preto, aby kľúčové informácie boli stanovené na základe potenciálneho vplyvu, ktoré dokážu vyvolať, a ktoré by sa mali merať pomocou štandardných ukazovateľov už obsiahnutých v iných právnych predpisoch EÚ, ako napr. „value-at-risk“ (VaR). Alternatívne, ale zjednodušujúce technické riešenie, ktoré EHSV uprednostňuje, spočíva v zavedení povinnosti uvádzať ukazovateľ VaR v súhrne prospektu.

3.2.6   Návrh na zmeny a doplnenia článku 7 ods. 2

Cieľom tejto navrhovanej úpravy je proporcionálne prispôsobiť náklady na vypracovanie informačného prospektu veľkosti emisie, a v prípade prednostných práv na upísanie akcií spoločností. Je známe, že náklady na vypracovanie prospektu nie sú proporcionálne prispôsobené rozsahu finančnej operácie, a preto sú operácie menšieho rozsahu nepomerne znevýhodnené. V prípade prednostných práv na upísanie akcií je však zníženie povinných požiadaviek opodstatnené na základe predpokladu, že „existujúci akcionári už prijali začiatočné rozhodnutie investovať do spoločnosti a mali by s ňou byť oboznámení“.

EHSV súhlasí s požiadavkou znížiť podiel pevných nákladov na vypracovanie prospektu na rozsahu finančnej operácie, pretože k tomuto javu skutočne dochádza. Naopak pokladá za obmedzujúce zdôvodnenie uvedené na podporu zníženia požiadaviek v prípade prednostných práv na upísanie akcií, keďže ich emisia je často predpokladom obchodovania s nimi s investormi, ktorí by mohli byť znevýhodnení v dôsledku toho, že nemajú k dispozícii rovnaké informácie ako ostatní, pretože nepatrili k účastinárom spoločností v čase emisie. V oboch prípadoch by zavedenie povinnosti uvádzať VaR investície umožnilo udržať náklady na vypracovanie prospektu v prijateľnej miere bez toho, aby sa výrazným spôsobom ovplyvnila schopnosť súhrnnej verzie dokumentu informovať adresáta.

3.2.7   Návrh na zmeny a doplnenia článku 8

Navrhované znenie článku 8 zavádza možnosť vynechať údaje o ručiteľoch emisií, ak sú cenné papiere zaručené členským štátom, čím by sa mali znížiť celkové náklady finančnej operácie. EHSV v zásade víta tento návrh, ale navrhuje, aby prospekt obsahoval aspoň zmienku o poslednom ratingu ručiteľa, keďže sa tento údaj odlišuje v závislosti od jednotlivých štátov pri rovnakej nominálnej mene finančného nástroja a keďže záruku by mohli poskytovať orgány štátov, ktoré majú samostatnú finančnú kredibilitu, resp. spoločnosti, ktoré boli založené na špecifický účel hospodárenia s verejným majetkom.

3.2.8   Návrh na zmeny a doplnenia článku 9 a článku 14 ods. 4

Návrh spočíva v predĺžení lehoty platnosti prospektu na 24 mesiacov (oproti súčasným 12 mesiacom). EHSV opakovane zdôrazňuje svoje predchádzajúce konštatovania, že povaha finančných informácií neumožňuje presným spôsobom stanoviť lehotu platnosti informácie, preto navrhuje ponechať v platnosti súčasnú 12-mesačnú lehotu a umožniť orgánom dohľadu nad finančným trhom predĺžiť ju o ďalších 12 mesiacov na základe odôvodnenej žiadosti emitenta.

3.2.9   Návrh na zmeny a doplnenia článku 10, článku 11 ods. 1, článku 12 ods. 2 a článku 14 ods. 4

3.2.9.1   EHSV súhlasí s návrhom vypustiť článok 10 smernice, keďže povinnosť zverejniť najmenej raz ročne všetky informácie, ktoré už boli verejne sprístupnené počas predchádzajúcich 12 mesiacov, spôsobuje emitentom zbytočné náklady bez toho, aby bola prínosom pre investorov, ktorí si v súčasnosti vďaka moderným informačných technológiám dokážu ľahko zadovážiť predchádzajúce prospekty, v súlade s navrhovanou zmenou článku 14, ktorou sa rozširuje povinnosť sprístupniť informácie na internetovej stránke počas platného stanoveného obdobia.

3.2.9.2   Navrhované zmeny a doplnenia v článkoch 11 a 12 sú dôsledkom vypustenia článku 10, a preto k nim výbor nemá iné výhrady, než tie, ktoré uviedol v predchádzajúcom bode.

3.2.10   Návrh na zmeny a doplnenia článku 16

3.2.10.1   Návrh sa zameriava predovšetkým na upresnenie času, v ktorom prestáva platiť povinnosť poskytovať informácie, najmä pokiaľ ide o možné nezrovnalosti medzi uzavretím ponuky a začatím obchodovania. V návrhu sa odporúča zvoliť okamih podľa toho, ktorý prípad nastane skôr. EHSV považuje za vhodné doplniť do návrhu povinnosť sprostredkovateľov poverených umiestnením na trhu zverejniť objem príslušných obchodovaných cenných papierov v období medzi uzavretím ponuky a začatím obchodovania. Údaje o obchodovaných objemoch týkajúce sa tohto obdobia (prax kedysi označovaná „sivým“ trhom) by mali byť potvrdené kontrolným a regulačným orgánom a mali by obsahovať informácie o celkovom objeme obchodov uzavretých medzi sprostredkovateľmi, ktorí sa podieľajú na umiestňovaní cenných papierov na trhu.

3.2.10.2   V návrhu sa ďalej stanovuje jednotná lehota dvoch pracovných dní po zverejnení dodatku, počas ktorej môžu investori uplatniť právo odstúpiť od prijatia ponuky. EHSV súhlasí s návrhom zjednotiť lehoty na uplatnenie práva odstúpiť od prijatia ponuky, ale odporúča zaviesť povinnosť oboznámiť investorov, ktorí už akceptovali ponuku, s dodatkom k prospektu prostredníctvom emailovej adresy oznámenej na tento účel.

3.2.11   Návrh na zmeny a doplnenia článku 18

Navrhovaná úprava platného znenia článku 18 smernice má výrazne technický ráz a umožňuje urýchlenejšie poskytovať osvedčenie o schválení, ktorým sa potvrdzuje, že prospekt bol zostavený v súlade s platnými predpismi. To umožňuje znížiť náklady a riziká spojené s technickými chybami pri zverejňovaní prospektov, najmä v štátoch, v ktorých povolenie ešte úplne nenadobudlo účinnosť. EHSV schvaľuje túto navrhovanú zmenu.

3.3   Analýza a pripomienky týkajúce sa obsahu článku 2 predloženého návrhu smernice v súvislosti so smernicou 2004/109/ES

Zmeny a doplnenia, ktoré obsahuje článok 2, slúžia na koordináciu obsahu predchádzajúcich bodov s znením predmetnej smernice. EHSV súhlasí s navrhovanými zmenami až na tie, o ktorých sa už vyslovil v predchádzajúcich bodoch.