52009PC0363

SK

V Bruseli 16.7.2009

KOM(2009) 363 v konečnom znení

2009/ 0108 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu,

ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES

{SEK(2009) 977}

{SEK(2009) 978}

{SEK(2009) 979}

{SEK(2009) 980}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

Komisia navrhuje nariadenie, ktorým sa zruší existujúca smernica 2004/67/ES o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu [1]. Vzhľadom na čoraz vyššiu závislosť od dovozu plynu a zvýšené riziká týkajúce sa zásobovania plynom tretími krajinami a tranzitu cez ne, ako aj čoraz väčšie množstvo prepravovaného plynu a vývoj na vnútornom trhu s plynom v rámci Spoločenstva už táto smernica nepostačuje.

Európska rada a Európsky parlament reagovali na rusko-ukrajinskú plynovú krízu v januári 2009, ktorá zapríčinila nebývalé prerušenie dodávok plynu prechádzajúcich cez Ukrajinu do Spoločenstva, požiadavkou na urýchlenie revízie existujúcej smernice. Ďalšie vážne prerušenie dodávok plynu sa nedá vylúčiť a môže k nemu dôjsť dokonca v blízkej budúcnosti. Spoločenstvo sa preto musí pripraviť na budúce prerušenia dodávok plynu.

Januárová kríza ukázala, že je potrebné presnejšie určiť úlohy plynárenského priemyslu, členských štátov a inštitúcií Spoločenstva, aby sa z krátkodobého hľadiska dalo čeliť prerušeniam dodávok a z dlhodobého hľadiska aby bola k dispozícii potrebná infraštruktúra. Ponaučenie z krízy je, že opatrenia musia byť pripravené v dostatočnom predstihu a koordinované na úrovni Spoločenstva, aby boli konzistentné a účinné.

Tento návrh nariadenia je v súlade s cieľmi Európskej únie, najmä s tými, ktoré sa týkajú vytvorenia fungujúceho vnútorného trhu a bezpečnosti dodávok energie.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

Verejné konzultácie

Komisia uverejnila 13. novembra 2008 oznámenie o uplatňovaní existujúcej smernice – KOM(2008) 769. Po jeho uverejnení sa viedli verejné konzultácie so zainteresovanými stranami (členskými štátmi, zástupcami priemyslu, regulačnými orgánmi a občanmi), ktoré prebiehali od novembra 2008 do marca 2009. Aj v rámci Koordinačnej skupiny pre plyn zloženej zo zástupcov členských štátov, plynárenského priemyslu a odberateľov plynu prostredníctvom ich európskych združení (Eurogas, OGP, GIE, IFIEC, BEUC, Eurelectric) prebiehali podrobné konzultácie o revidovaných právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti dodávok plynu na jej schôdzi 23. februára, 2. apríla a 13. mája. Členské štáty zaujali stanoviská na rokovaní Rady pre energetiku, ktoré sa uskutočnilo 12. januára a 19. februára 2009, a viaceré z nich potom predložili Komisii svoje písomné pripomienky.

Posúdenie vplyvu

Pri posudzovaní vplyvu sa zvažovalo päť možností: 1) nijaké nové opatrenia Spoločenstva; 2) lepšie presadzovanie smernice 2004/67/ES; 3) dobrovoľný prístup priemyslu; 4) revízia smernice; 5) nové nariadenie.

Pokiaľ ide o možnosť 1 a 2, Komisia vyhodnotila uplatňovanie existujúcej smernice. Dospela pritom k záveru, že vzhľadom na čoraz vyššiu závislosť od dovozu plynu a zvýšené riziká týkajúce sa zásobovania plynom tretími krajinami a tranzitu cez ne, ako aj čoraz väčšie množstvo prepravovaného plynu a vývoj na vnútornom trhu s plynom v rámci Spoločenstva existujúca smernica nepostačuje. Pokiaľ ide o možnosť 3, veľkou nevýhodou dobrovoľného prístupu je, že nie je možné zaručiť účasť všetkých aktérov jednotným spôsobom. Okrem toho doplnkové kapacity na zabezpečenie dodávok nezabezpečia práve trhové sily. Pokiaľ ide o možnosti 4 a 5 (výber právneho nástroja), Komisia sa domnieva, že nariadenie je vhodnejším nástrojom ako smernica, z týchto hlavných dôvodov: Nariadenie je priamo uplatniteľné vo vzťahu k príslušným orgánom členských štátov, plynárenským podnikom a odberateľom. Nevyžaduje si zdĺhavú transpozíciu. Zaisťuje prehľadnosť a súdržnosť noriem a povinností v celom Spoločenstve a priamo určuje účasť inštitúcii Spoločenstva.

3. Právne prvky návrhu

Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Hlavným cieľom návrhu je zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu podnecovaním investovania do potrebných vzájomných prepojení na splnenie ukazovateľa N-1, ako aj spätných tokov. Tieto vzájomné prepojenia sú zároveň potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom.

V nariadení sa kladie dôraz na úlohu vnútorného trhu s plynom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu. Cieľom ustanovení je umožniť plynárenským podnikom čo najdlhšie a bez obmedzení na úrovni jednotlivých členských štátov zásobovať odberateľov v celom Spoločenstve. Nariadenie umožňuje uchýliť sa k netrhovým opatreniam, o ktorých rozhoduje príslušný orgán, len ako k poslednej možnosti v núdzových situáciách po vyčerpaní všetkých trhových opatrení a keď plynárenské podniky už nie sú schopné čeliť prerušeniu dodávok. Posilnilo sa ním aj postavenie Komisie, aby mohla zabezpečiť čo najdlhšie fungovanie vnútorného trhu a súlad opatrení prijatých na úrovni jednotlivých členských štátov s touto zásadou.

Zásada subsidiarity

Tento návrh je zameraný na zvýšenie bezpečnosti dodávok Spoločenstva. Vytvorenie vnútorného trhu s energiou a prerušenie dodávok plynu v januári 2009 ukázali, že bezpečnosť dodávok plynu je problémom, ktorého význam pre Spoločenstvo je čoraz väčší, čo odôvodňuje účasť inštitúcií Spoločenstva, a najmä Komisie. V núdzových situáciách Spoločenstva má Komisia najlepšie možnosti koordinovať opatrenia príslušných orgánov členských štátov a uľahčovať dialóg s tretími krajinami. Najlepšou zárukou bezpečnosti dodávok s cieľom zamedziť ich prerušenie a pripraviť sa naň je rozsiahly, dobre vzájomne poprepájaný a konkurencieschopný vnútorný trh s rozličnými zdrojmi a trasami dodávok, v dôsledku čoho sa vplyv prerušenia dodávok rozptýli medzi jednotlivé členské štáty alebo dodávateľské podniky.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie sledovaných cieľov. Členské štáty budú aj naďalej zodpovedať za svoju bezpečnosť dodávok a využívať značnú flexibilitu pri výbere opatrení a nástrojov na zaistenie bezpečnosti dodávok, pričom budú zohľadňovať svoje štátne osobitosti v oblasti zásobovania plynom.

4. Vplyv na rozpočet

Návrh bude mať obmedzený vplyv na rozpočet Spoločenstva, ide pritom najmä o úhradu nákladov na schôdze Koordinačnej skupiny pre plyn a v prípade jej zriadenia náklady osobitnej skupiny pre monitorovanie, ktorej úlohou môže byť monitorovanie a informovanie o tokoch plynu v rámci Spoločenstva a mimo neho. Na služobné cesty mimo Spoločenstva v časoch krízy sa môžu využiť finančné prostriedky nástroja stability.

2009/xxxx (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu,

ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie [2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [4],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [5],

keďže:

(1) Zemný plyn (ďalej len plyn) je základnou zložkou dodávok energie v Spoločenstve, tvorí štvrtinu dodávok primárnej energie a prispieva hlavne k výrobe elektrickej energie a tepla, je surovinou pre priemysel a palivom pre dopravu.

(2) Spotreba plynu v Európe sa prudko zvýšila v priebehu posledných desiatich rokov. Znižovaním domácej výroby sa zvyšoval dovoz plynu ešte rýchlejšie, čím sa vytvorila veľká závislosť od dovozu a vznikla potreba riešiť otázky bezpečnosti dodávok.

(3) Smernicou Rady 2004/67/ES sa po prvý krát vytvoril právny rámec na úrovni Spoločenstva na ochranu bezpečnosti dodávok zemného plynu prispievajúci k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu s plynom aj v prípade prerušení dodávok. Na základe smernice sa zriadila Koordinačná skupina pre plyn, ktorá sa ukázala užitočnou pri výmene informácií medzi členskými štátmi, Komisiou, plynárenským priemyslom a odberateľmi a prijímaní ich spoločných opatrení. Európska sieť korešpondentov energetickej bezpečnosti (NESCO), ktorú podporila Európska rada v decembri 2006, zvýšila kapacitu zberu informácií a poskytla včasné varovanie týkajúce sa ohrozenia bezpečnosti dodávok energie. Nové právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiou, ktoré prijala Rada v júni 2009, sú dôležitým krokom k dokončeniu vnútorného trhu s energiou a majú jednoznačný cieľ zvýšiť bezpečnosť Spoločenstva v oblasti dodávok energie.

(4) Na základe súčasných opatrení týkajúcich sa bezpečnosti dodávok plynu, ktoré boli prijaté na úrovni Spoločenstva, však majú členské štáty v súčasnosti ešte stále veľký priestor na vlastné rozhodovanie o opatreniach, ktoré chcú prijať. V prípade, ak bezpečnosť dodávok niektorého členského štátu je ohrozená, existuje evidentné riziko, že opatrenia prijaté jednostranne týmto členským štátom by mohli ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom. Nedávne skúsenosti ukázali, že takéto riziko naozaj existuje. Aby mohol vnútorný trh s plynom fungovať dokonca aj v prípade nedostatku dodávok, je preto potrebné koordinovanejšie reagovať na krízové situácie v oblasti dodávok, či už ide o preventívne opatrenia, alebo o reakciu na konkrétne prerušenie dodávok.

(5) Trasy plynovodov a zdroje plynu Spoločenstva by mali byť oporou bezpečnosti dodávok Spoločenstva ako celku, ako aj jeho jednotlivých členských štátov. V budúcnosti bude bezpečnosť dodávok závisieť od vývoja v oblasti zloženia palivových zdrojov, rozvoja výroby v Spoločenstve a v tretích krajinách, ktoré zásobujú Spoločenstvo, investícií do zásobníkov plynu a plynovodov v rámci Spoločenstva a mimo neho vrátane zariadení pre skvapalnený zemný plyn.

(6) Vážne prerušenie dodávok plynu do Spoločenstva môže mať vplyv na všetky členské štáty a zmluvné strany Zmluvy o založení Energetického spoločenstva a spôsobiť veľké hospodárske škody v celom Spoločenstve. Prerušenie dodávok plynu môže mať rovnako tvrdý sociálny dopad, najmä na zraniteľné skupiny odberateľov.

(7) Správa z decembra 2008 o realizácii európskej bezpečnostnej stratégie upozorňuje na čoraz vyššiu závislosť od dovezenej energie ako na vážne dodatočné riziko týkajúce sa bezpečnosti Spoločenstva v oblasti dodávok energie a zdôrazňuje energetickú bezpečnosť ako jednu z nových výziev bezpečnostnej politiky. Vnútorný trh s plynom je ústredným prvkom v rámci zvyšovania bezpečnosti dodávok energie v Spoločenstve a obmedzovania vystavenia jednotlivých členských štátov škodlivým vplyvom prerušení dodávok.

(8) Zlyhanie najväčšej jednotlivej plynovej infraštruktúry alebo zdroja dodávok plynu, tzv. zásada N-1, je reálnym scenárom. Použitie zlyhania takejto infraštruktúry alebo zdroja dodávok ako referenčnej hodnoty, ktorá určuje, čo by mali byť členské štáty schopné kompenzovať, je pre ne oprávneným východiskom pre zaisťovanie bezpečnosti dodávok.

(9) Aby sa prerušenia dodávok dali zvládnuť, je nevyhnutné, aby bola v členských štátoch a v celom Spoločenstve vybudovaná dostatočná plynárenská infraštruktúra. Minimálne spoločné kritériá týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu by mali zabezpečiť rovnakú úroveň bezpečnosti dodávok plynu pre všetkých a vytvoriť značné stimuly na výstavbu potrebnej infraštruktúry a na zlepšenie úrovne pripravenosti v čase krízy. Opatrenia v oblasti dopytu, medzi ktoré patrí používanie náhradných palív, môžu zohrávať cennú úlohu pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti v prípade, ak ich možno prijať rýchlo, a môžu badateľne znižovať dopyt v reakcii na prerušenie dodávok.

(10) Mali by sa dôrazne podporovať investície do novej plynovej infraštruktúry. Investície by mali zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu a zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom. Ak pôjde o investície do infraštruktúry s cezhraničným charakterom, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadená na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/… („ACER“) a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G) by sa mali prizvať k intenzívnej spolupráci, aby sa lepšie zohľadnili cezhraničné aspekty.

(11) Aby sa pomohlo členským štátom financovať potrebné investície do domácej výroby a infraštruktúry, sú k dispozícii rôzne zdroje Spoločenstva, najmä pôžičky a záruky Európskej investičnej banky alebo financovanie z regionálnych, štrukturálnych alebo kohéznych fondov. Aj Európska investičná banka, ako aj externé nástroje Spoločenstva, akými sú nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nástroj predvstupovej pomoci a nástroj financovania rozvojovej spolupráce, môžu financovať opatrenia v tretích krajinách na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie.

(12) Týmto nariadením by sa malo plynárenským podnikom a odberateľom umožniť, aby sa mohli pri zvládaní prerušení dodávok čo najdlhšie spoliehať na trhové mechanizmy. Malo by obsahovať aj núdzové mechanizmy, ktoré by sa mali použiť, keď trh už nie je schopný adekvátne zvládať prerušenia dodávok plynu. Dokonca aj v núdzových stavoch by sa mali na obmedzovanie vplyvu prerušenia dodávok uprednostniť trhové nástroje.

(13) Po prijatí tretieho balíka pre vnútorný trhu s energiou [6] sa budú na odvetvie plynárenstva uplatňovať nové ustanovenia, pričom sa jasne rozdelia úlohy a povinnosti členských štátov, regulačných orgánov, prevádzkovateľov prepravných sústav a agentúry ACER, a zároveň sa zvýši transparentnosť trhu v prospech jeho dobrého fungovania a bezpečnosti dodávok.

(14) Dokončenie vnútorného trhu s plynom a účinná hospodárska súťaž v rámci tohto trhu poskytnú Spoločenstvu maximálnu úroveň bezpečnosti dodávok pre všetky členské štáty, pokiaľ bude vnútorný trh môcť plne fungovať v prípade prerušenia dodávok týkajúceho sa časti Spoločenstva bez ohľadu na jeho príčinu. Vyžaduje si to komplexný a účinný prístup k bezpečnosti dodávok, predovšetkým prostredníctvom transparentných a nediskriminačných politík zlučiteľných s požiadavkami trhu, vyhýbajúcich sa jeho narušeniam a oslabovaniu jeho reakcií na prerušenia dodávok.

(15) Je preto veľmi dôležité presne vymedziť úlohy a povinnosti všetkých plynárenských podnikov a príslušných orgánov, aby sa zachoval dobre fungujúci vnútorný trh, najmä v prípadoch prerušení dodávok a krízových situácií.

(16) Mali by sa stanoviť dostatočne harmonizované normy bezpečnosti dodávok vzťahujúce sa aspoň na situáciu, ktorá nastala v januári 2009, zohľadňujúce rozdiel medzi členskými štátmi bez toho, aby sa neodôvodnene a neprimerane zaťažili plynárenské podniky vrátane nových a malých podnikov.

(17) Na dobré fungovanie trhu je nevyhnutné, aby plynárenské podniky vzhľadom na možné prerušenia dodávok ako v januári 2009 investovali včas do domácej výroby a infraštruktúr, akými sú vzájomné prepojenia, zariadenia umožňujúce fyzický obojsmerný tok v plynovodoch, zásobníky a zariadenia na splyňovanie skvapalneného zemného plynu.

(18) Je dôležité, aby sa zachovali dodávky plynu, najmä pre domácnosti, ako aj pre iných chránených odberateľov, akými sú školy a nemocnice, v prípadoch, keď ich trh už nemôže zásobovať. Je nevyhnutné, aby boli opatrenia, ktoré treba prijať počas krízy, stanovené skôr, než k nej dôjde.

(19) Na plnenie záväzkov v oblasti bezpečnosti dodávok je k dispozícii veľký výber nástrojov. Tieto nástroje by sa mali použiť podľa potreby na vnútroštátnej a regionálnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva na zabezpečenie dosiahnutia konzistentných a hospodárnych výsledkov.

(20) Otázok bezpečnosti dodávok v rámci dlhodobého plánovania investícií do dostatočných cezhraničných kapacít a iných infraštruktúr, ktoré zabezpečia dlhodobú schopnosť systému zaručiť bezpečnosť dodávok a uspokojiť primeraný dopyt, sa týka smernica Európskeho parlamentu a Rady .../.../ES [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES] [7]. Plnenie noriem bezpečnosti dodávok si môže vyžadovať prechodné obdobie, aby bolo možné vykonať potrebné investície. Desaťročný plán rozvoja siete, ktorý vypracovala sieť ENTSO-G pod dohľadom agentúry ACER, je základným nástrojom na určenie požadovaných investícií potrebných na úrovni Spoločenstva.

(21) ENTSO-G a ACER by sa mali ako členovia Koordinačnej skupiny pre plyn plne zúčastňovať na spolupráci a konzultáciách na úrovni Spoločenstva.

(22) Na zabezpečenie maximálnej úrovne pripravenosti v prípade prerušenia dodávok by mali všetky plynárenské podniky spolu s príslušnými orgánmi vypracovať núdzové plány. Takéto plány by mali byť vzájomne súdržné. Ich obsah by sa mal opierať o osvedčené postupy v rámci existujúcich plánov a mali by presne vymedziť úlohy a povinnosti všetkých dotknutých plynárenských podnikov a príslušných orgánov. Spoločné núdzové plány na regionálnej úrovni by sa mali vypracovať, keď je to možné a potrebné.

(23) Na posilnenie solidarity medzi členskými štátmi v prípade núdzového stavu v Spoločenstve a najmä na pomoc členským štátom, ktoré sú vystavené menej výhodným zemepisným a geologickým podmienkam, by členské štáty mali navrhnúť osobitné opatrenia v rámci solidarity vrátane opatrení, akými sú obchodné dohody medzi plynárenskými podnikmi, kompenzačné mechanizmy, vyšší vývoz plynu alebo vyššie využívanie zásob. Opatrenia v rámci solidarity môžu byť obzvlášť vhodné medzi členskými štátmi, ktorým Komisia odporúča prijatie spoločných preventívnych akčných plánov alebo núdzových plánov na regionálnej úrovni.

(24) Aj európska solidarita by mala v prípade potreby nadobudnúť formu pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú poskytujú Spoločenstvo a jeho členské štáty. Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany zriadený na základe rozhodnutia Rady (Euratom) 2007/779/ES, by mal uľahčovať a koordinovať takúto pomoc [8].

(25) Zvrchovaných práv členských štátov vzťahujúcich sa na vlastné prírodné zdroje sa toto nariadenie netýka.

(26) V smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu [9] sa ustanovuje proces zvyšovania bezpečnosti označených európskych kritických infraštruktúr vrátane určitých plynárenských infraštruktúr v Spoločenstve. Smernica 2008/114/ES spolu s týmto nariadením prispievajú k vytvoreniu komplexného prístupu k energetickej bezpečnosti Spoločenstva.

(27) Núdzové plány by sa mali pravidelne aktualizovať a mali by byť uverejnené. Mali by podliehať partnerskému preskúmaniu a testovaniu.

(28) Koordinačná skupina pre plyn, zriadená na základe smernice 2004/67/ES z 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu [10], by mala byť poradcom Komisie s cieľom uľahčovať koordináciu opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok v prípade núdzového stavu v Spoločenstva. Mala by monitorovať aj adekvátnosť a primeranosť opatrení, ktoré sa majú prijať v súlade s týmto nariadením.

(29) Toto nariadenie sa zameriava na to, aby plynárenské podniky a príslušné orgány členských štátov mohli v prípade prerušenia dodávok zabezpečiť čo najdlhšie efektívne fungovanie vnútorného trhu s plynom, kým príslušné orgány neprijmú opatrenia na riešenie situácie, keď trh už nie je schopný zabezpečovať požadované dodávky plynu. Takéto mimoriadne opatrenia by mali byť v úplnom súlade s pravidlami Spoločenstva a mala by sa o nich informovať Komisia.

(30) Keďže dodávky plynu z tretích krajín sú najdôležitejšie z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu Spoločenstva, Komisia by mala koordinovať opatrenia voči tretím krajinám a spolupracovať s vyrábajúcimi a tranzitnými krajinami na opatreniach na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie stabilného prúdenia plynu do Spoločenstva. Komisia by mala mať právo na zriadenie osobitnej skupiny pre monitorovanie tokov plynu v krízových situáciách v rámci Spoločenstva a v spolupráci so zúčastnenými tretími krajinami mimo neho a v prípade, že kríza nastane v dôsledku problémov v tretej krajine, na prevzatie sprostredkovateľskej a napomáhajúcej úlohy.

(31) Rada pre energetiku dospela vo februári 2009 k záveru, že by sa mala zvýšiť transparentnosť a spoľahlivosť prostredníctvom zmysluplnej výmeny informácií, týkajúcich sa vzťahov v oblasti energetiky vrátane dlhodobých dohôd v oblasti dodávok s tretími krajinami, medzi Komisiou a členskými štátmi, pričom by zostali utajené citlivé obchodné informácie.

(32) Keďže ciele opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu v Spoločenstve nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť iba na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33) Smernica 2004/67/ES by sa mala zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje opatrenia, ktorých cieľom je ochrana bezpečnosti dodávok plynu, aby sa zabezpečilo riadne a neprerušované fungovanie vnútorného trhu s plynom prostredníctvom presného vymedzenia a rozdelenia povinností a koordinácie reakcií členských štátov a Spoločenstva v súvislosti s preventívnymi opatreniami a reakciami na konkrétne prerušenia dodávok.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v smernici 2009/xxx/ES [11] („smernica o plyne“) a v nariadení 2009/xxx/ES [12] („nariadenie o agentúre“).

Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „chránení odberatelia“ znamenajú zákazníkov už pripojených k plynovej distribučnej sieti a v prípade, že tak rozhodne príslušný členský štát, môžu zahŕňať aj malé a stredné podniky, školy a nemocnice, pokiaľ sú už pripojené k plynovej distribučnej sieti;

(2) „príslušný orgán“ znamená vnútroštátny regulačný orgán alebo orgán štátnej správy, ktorý určil členský štát za zodpovedný za bezpečnosť dodávok plynu; platí to bez toho, aby tým bol dotknutý výber členských štátov v prípade prideľovania určitých úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia orgánom iným ako príslušným orgánom; tieto úlohy by sa mali vykonávať pod dohľadom príslušného orgánu a mali by byť vymedzené v plánoch uvedených v článku 4.

Článok 3

Zodpovednosť za bezpečnosť dodávok plynu

1. Bezpečnosť dodávok plynu je úlohou plynárenských podnikov, príslušných orgánov členských štátov, priemyselných odberateľov plynu a Komisie v rámci ich kompetencií. Vyžaduje si to vysokú úroveň vzájomnej spolupráce.

2. Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za realizáciu opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok plynu stanovených v tomto nariadení. Opatrenia zahŕňajú posúdenie rizík každý druhý rok, vypracovanie preventívnych akčných plánov, vypracovanie núdzového plánu a neustále monitorovanie bezpečnosti dodávok plynu na úrovni jednotlivých členských štátov. Príslušné orgány spolupracujú navzájom, aby sa predišlo prerušeniam dodávok a obmedzili škody v prípade, že k nim dôjde.

3. Každý členský štát oznámi Komisii príslušný orgán, ktorý určil, najneskôr do [30. júna 2010; 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].

4. Komisia koordinuje príslušné orgány na úrovni Spoločenstva prostredníctvom Koordinačnej skupiny pre plyn, najmä v prípade núdzového stavu v Spoločenstve.

5. Opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok musia byť presne definované, transparentné, proporčné, nediskriminačné, overiteľné a nesmú neprimerane deformovať hospodársku súťaž a narúšať efektívne fungovanie vnútorného trhu.

Článok 4

Vypracovanie preventívneho akčného plánu a núdzového plánu

1. Príslušný orgán po porade s plynárenskými podnikmi, príslušnými organizáciami zatupujúcimi záujmy domácností a priemyselných odberateľov a regulačným orgánom, ak ním nie je príslušný orgán, vypracuje najneskôr do [31. marca 2011; 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti]:

a) preventívny akčný plán obsahujúci opatrenia potrebné na obmedzovanie zistených rizík a

b) núdzový plán obsahujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať na obmedzenie vplyvu prerušenia dodávok plynu.

2. Príslušné orgány si pred prijatím týchto plánov vymenia informácie a poradia sa medzi sebou a s Komisiou, aby zaistili vzájomnú súdržnosť svojich plánov a opatrení na príslušnej regionálnej úrovni. Tieto konzultácie by sa mali týkať minimálne vzájomných prepojení, cezhraničných dodávok a skladovania a fyzickej kapacity prepravy plynu v oboch smeroch.

3. Komisia môže počas procesu uvedeného v odseku 2 odporučiť, na akej regionálnej úrovni má prebiehať výmena informácií a konzultácie. Komisia môže po konzultáciách s Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G) a Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky („ACER“) odporučiť aj vypracovanie spoločného plánu na regionálnej úrovni.

4. Členské štáty môžu rozhodnúť aj o tom, že namiesto jednotlivých vnútroštátnych plánov alebo dodatočne k nim vypracujú spoločný plán na regionálnej úrovni.

5. Príslušný orgán bezodkladne uverejní svoje plány vrátane znení zmenených a doplnených v súlade s odsekom 6 a oznámi ich Komisii.

6. Komisia vyhodnotí plány všetkých členských štátov do šiestich mesiacov od oznámenia plánov príslušnými orgánmi. Komisia konzultuje tieto plány s ENTSO-G, ACER, Koordinačnou skupinou pre plyn a ďalšími príslušnými zúčastnenými stranami. V prípade, že Komisia považuje plán za neúčinný v oblasti znižovania rizík uvedených v posúdení rizika alebo nekonzistentný so scenármi rizík alebo plánmi ostatných členských štátov, alebo za nevyhovujúci ustanoveniam tohto nariadenia alebo iným ustanoveniam právnych predpisov Spoločenstva, požiada o revíziu tohto plánu.

Príslušný orgán zmení a doplní svoj plán do dvoch mesiacov od oznámenia požiadavky Komisie a oznámi zmenený a doplnený plán Komisii alebo vysvetlí Komisii, prečo s touto žiadosťou nesúhlasí. V tomto prípade môže Komisia svoju žiadosť zmeniť a doplniť alebo stiahnuť.

Ak sa Komisia do dvoch mesiacov nerozhodne svoju žiadosť zmeniť a doplniť alebo stiahnuť, príslušný orgán vyhovie žiadosti Komisie do 3 mesiacov po oznámení rozhodnutia Komisie.

Článok 5

Obsah preventívneho akčného plánu

1. Preventívny akčný plán obsahuje:

a) opatrenia na splnenie noriem v oblasti infraštruktúry a dodávok uvedených v článkoch 6 a 7; tieto opatrenia zahŕňajú aspoň plánovanie splnenia normy N-1, množstvá a kapacity potrebné na zásobovanie chránených odberateľov v stanovených obdobiach vysokého dopytu, opatrenia v oblasti dopytu a povinnosti plynárenských podnikov a ostatných príslušných orgánov;

b) posúdenie rizika podľa článku 8;

c) preventívne opatrenia na zabránenie zistených rizík;

d) informácie o príslušných záväzkoch týkajúcich sa služby vo verejnom záujme.

2. Preventívny akčný plán, najmä opatrenia na splnenie noriem v oblasti infraštruktúry uvedené v článku 6, vychádza z desaťročného plánu rozvoja siete, ktorý vypracuje ENTSO-G [13], a je v súlade s ním.

3. Preventívny akčný plán zohľadňuje hospodársku účinnosť, vplyv na fungovanie vnútorného trhu s energiou a na životné prostredie.

4. Preventívny akčný plán sa aktualizuje každé dva roky.

Článok 6

Normy v oblasti infraštruktúry

1. Najneskôr do [31. marca 2014; 3 rokov od nadobudnutia účinnosti] príslušný orgán zabezpečí, aby mala ostatná infraštruktúra (N-1) v prípade narušenia najväčšej infraštruktúry v oblasti zásobovania plynom kapacitu na dodanie potrebného množstva plynu na uspokojenie celkového dopytu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet, počas obdobia 60 dní výnimočne vysokého dopytu po plyne v priebehu najchladnejšieho obdobia, ktoré sa štatisticky vyskytuje každých dvadsať rokov.

2. Po vydaní odporúčania Komisie uvedeného v článku 4 ods. 3 alebo v situácii uvedenej v článku 4 ods. 4 sa môže povinnosť stanovená v odseku 1 splniť na regionálnej úrovni. Norma N-1 sa považuje za splnenú, ak príslušný orgán preukáže v preventívnom akčnom pláne uvedenom v článku 5, že prerušenia dodávok bude možné dostatočne a včas kompenzovať prostredníctvom opatrení v oblasti dopytu.

3. Použije sa metodika výpočtu normy N-1 uvedená v prílohe I. Mala by sa pritom zohľadniť konfigurácia siete a skutočné toky plynu, ako aj existencia výrobných a skladovacích kapacít. Oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, uvedená v prílohe I sa v prípade potreby rozšíri na príslušnú regionálnu úroveň.

4. Každý príslušný orgán bezodkladne informuje Komisiu o akomkoľvek nedodržiavaní normy N-1.

5. Prevádzkovatelia prepravnej sústavy umožnia do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stálu fyzickú kapacitu prepravy plynu v oboch smeroch na všetkých cezhraničných vzájomných prepojeniach, okrem prípadov, keď Komisia na žiadosť príslušného orgánu rozhodne, že pridaním obojsmernej kapacity toku sa nezvýši bezpečnosť dodávok nijakého členského štátu. Toto rozhodnutie je možné revidovať, ak sa zmenia okolnosti. Potrebná výška kapacity obojsmerného toku by sa mala dosahovať hospodárnym spôsobom a mala by zohľadňovať aspoň kapacitu potrebnú na splnenie noriem v oblasti dodávok uvedených v článku 7. Prevádzkovateľ plynovej prepravnej sústavy by mal do dvoch rokov prispôsobiť fungovanie celej prepravnej sústavy tak, aby umožňovala obojsmerný tok plynu.

6. Členské štáty zabezpečia, aby všetky nové prepravné siete zaisťovali bezpečnosť dodávok prostredníctvom dostatočného množstva vstupných a výstupných miest a prispievali k rozvoju dobre prepojenej infraštruktúry.

7. Vnútroštátne regulačné orgány pri schvaľovaní sadzieb v súlade s článkom 41 ods. 8 smernice […/…EC] zohľadňujú náklady na plnenie normy N-1 a náklady na umožnenie stálej fyzickej kapacity prepravy plynu v oboch smeroch. V prípade nákladov, ktoré vznikli viac ako jednému členskému štátu, vnútroštátne regulačné orgány všetkých príslušných členských štátov rozhodnú spoločne o ich rozdelení. Uplatňuje sa článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. .../....

Článok 7

Normy v oblasti dodávok

1. Príslušný orgán prijme opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu chráneným odberateľom členského štátu v prípade:

a) mimoriadne nízkych teplôt počas sedemdňovej špičky, ktorá zo štatistického hľadiska nastáva raz za dvadsať rokov a

b) období výnimočne vysokého dopytu po plyne trvajúcich 60 dní s najchladnejším počasím, ktoré sa štatisticky vyskytujú každých 20 rokov.

2. Príslušný orgán prijme opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu chráneným odberateľom na obdobie 60 dní aj v prípade núdzového stavu podľa článku 9 ods. 2. Príslušný orgán sa snaží zachovať dodávky chráneným odberateľom dovtedy, kým je to potrebné.

3. Povinnosti plynárenských podnikov týkajúce sa plnenia noriem v oblasti dodávok uvedených v odseku 1 a 2 nie sú diskriminačné a nezaťažujú príliš nové a malé podniky.

4. Príslušný orgán umožní plynárenským podnikom plniť tieto kritériá na úrovni regiónov alebo Spoločenstva a nevyžaduje, aby boli tieto kritériá splnené len v rámci infraštruktúry, ktorá sa nachádza na jeho území.

5. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa podmienky týkajúce sa dodávok chráneným odberateľom stanovili bez toho, aby tým bolo dotknuté riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom a za cenu zodpovedajúcu trhovej hodnote tejto komodity.

Článok 8

Posúdenie rizika

1. Najneskôr do [30. septembra 2010; 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] každý príslušný orgán posúdi v celom rozsahu riziká, ktoré majú vplyv na bezpečnosť dodávok plynu v jeho členskom štáte prostredníctvom:

a) použitia noriem uvedených v článkoch 6 a 7;

b) zohľadnenia všetkých príslušných vnútroštátnych a regionálnych okolností;

c) uplatnenia rôznych scenárov výnimočne vysokého dopytu a prerušenia dodávok, napr. zlyhania hlavných prepravných infraštruktúr, zásobníkov, terminálov LNG a prerušenia dodávok od dodávateľov z tretích krajín;

d) zistenia interakcie a korelácie rizík medzi členskými štátmi.

2. Plynárenské podniky, príslušné organizácie zatupujúce záujmy domácností a priemyselných odberateľov a regulačný orgán, ak ním nie je príslušný orgán, spolupracujú a poskytujú všetky potrebné informácie na posúdenie rizika.

3. Posúdenie rizika sa opakuje každé dva roky pred 30. septembrom daného roka.

Článok 9

Núdzový plán a stupne krízových situácií

1. Núdzový plán:

(1) vychádza zo stupňov krízovej situácie uvedených v odseku 2;

(2) vymedzuje úlohu a povinnosti plynárenských podnikov a priemyselných odberateľov a ich súčinnosť s príslušným orgánom a v prípade potreby s regulačným orgánom;

(3) vymedzuje úlohu a povinnosti príslušného orgánu;

(4) stanovuje podrobné postupy pre každý stupeň krízovej situácie vrátane zodpovedajúcich režimov výmeny informácií;

(5) obsahuje meno krízového manažéra alebo krízový štáb a určuje jeho úlohu;

(6) stanovuje, akým spôsobom môžu trhové opatrenia uvedené v prílohe II prispieť k zvládnutiu situácie na úrovni pohotovosti a k zmierneniu situácie na úrovni núdzového stavu;

(7) stanovuje, akým spôsobom môžu prispieť plánované netrhové opatrenia uvedené v prílohe III alebo ako sa môžu uplatniť na úrovni núdzového stavu a posudzuje, do akej miery je nevyhnutné prijatie netrhových opatrení, aby sa krízová situácia dala zvládnuť, posudzuje ich dôsledky a stanovuje postupy ich realizácie;

(8) opisuje mechanizmy používané na spoluprácu s ďalšími členskými štátmi v rámci jednotlivých stupňov krízovej situácie;

(9) podrobne stanovuje povinnosti plynárenských podnikov v oblasti podávania správ v prípade úrovní pohotovosti a núdzového stavu;

(10) obsahuje zoznam vopred stanovených opatrení na sprístupnenie plynu v prípade núdzového stavu vrátane kompenzačných mechanizmov a obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach; takéto opatrenia môžu zahŕňať cezhraničné dohody medzi členskými štátmi a/alebo plynárenskými podnikmi.

2. Tri hlavné stupne krízovej situácie:

(1) Stupeň včasného varovania (včasné varovanie): v prípade, že existuje konkrétny, závažný a spoľahlivý údaj, poprípade získaný na základe mechanizmu včasného varovania, o tom, že by mohlo dôjsť k situácii, ktorá zhorší dodávateľské podmienky.

(2) Stupeň pohotovosti (pohotovosť): v prípade, že dôjde k prerušeniu dodávok alebo výnimočne vysokému dopytu, ale trh je ešte schopný riešiť vzniknutú situáciu bez zásahu príslušného orgánu.

(3) Stupeň núdze (núdzový stav): v prípade, že dôjde k výnimočne vysokému dopytu alebo k prerušeniu dodávok prostredníctvom alebo z najväčšej infraštruktúry alebo zdroja a existuje vážne riziko, že sa výhradne prostredníctvom trhových nástrojov už nebudú dať plniť normy v oblasti dodávok pre chránených odberateľov.

3. Núdzový plán zabezpečuje zachovanie cezhraničného prístupu k zásobníkom aj v prípade núdzového stavu. Núdzový plán neobsahuje opatrenia na nadmerné obmedzenie cezhraničného toku plynu.

4. V prípade, že príslušný orgán vyhlási akýkoľvek stupeň krízovej situácie, informuje o tom bezodkladne Komisiu a poskytne jej potrebné informácie. V prípade núdzového stavu, ktorý môže mať za následok žiadosť o poskytnutie pomoci od EÚ a členských štátov, príslušný orgán príslušného členského štátu o tom informuje bezodkladne Monitorovacie a informačné centrum Komisie pre civilnú ochranu.

5. V prípade, že príslušný orgán vyhlási núdzový stav, prijme vopred stanovené opatrenia uvedené v jeho núdzovom pláne a bezodkladne o tom informuje Komisiu, najmä o opatreniach, ktoré hodlá prijať v súlade s článkom 9 ods. 1. Komisia môže zvolať stretnutie Koordinačnej skupiny pre plyn.

6. Komisia preskúma do jedného týždňa, či je vyhlásenie núdzového stavu opodstatnené a či to príliš nezaťaží plynárenské podniky a fungovanie vnútorného trhu. Komisia môže predovšetkým požiadať príslušný orgán, aby zmenil opatrenia, ktoré príliš zaťažujú plynárenské podniky, a aby zrušil vyhlásenie núdzového stavu, ak ho už Komisia nebude považovať za opodstatnené.

Článok 10

Reakcie Spoločenstva na núdzový stav

1. Komisia môže na žiadosť príslušného orgánu vyhlásiť núdzový stav v Spoločenstve. Núdzový stav v Spoločenstve Komisia vyhlási, ak viac ako jeden príslušný orgán vyhlásil núdzový stav alebo Spoločenstvo prišlo o viac ako 10 % dodávok plynu z tretích krajín. Komisia vyhlási núdzový stav v prípade, že viac ako jeden príslušný orgán vyhlásil núdzový stav po preskúmaní v súlade s článkom 9 ods. 6. Komisia môže vyhlásiť núdzový stav v Spoločenstve týkajúci sa osobitne postihnutých zemepisných regiónov rozprestierajúcich sa na území viac ako jedného členského štátu.

2. Komisia zvolá stretnutie Koordinačnej skupiny pre plyn, hneď ako vyhlási núdzový stav v Spoločenstve.

3. V prípade núdzového stavu v Spoločenstve koordinuje Komisia opatrenia príslušných orgánov. Komisia hlavne zabezpečuje výmenu informácií, súdržnosť a účinnosť opatrení na úrovni členských štátov a regiónov s opatreniami na úrovni Spoločenstva a koordinuje opatrenia súvisiace s tretími krajiny. Komisia môže zvolať stretnutie skupiny pre krízový manažment zloženej najmä zo zástupcov priemyslu a členských štátov dotknutých núdzovým stavom.

4. Ak Komisia usúdi, že opatrenie, ktoré prijal príslušný orgán ale plynárenský podnik počas núdzového stavu v Spoločenstve, je neprimerané v porovnaní s núdzovým stavom alebo že vážne ohrozuje situáciu v inom členskom štáte, požiada príslušný orgán alebo plynárenský podnik, aby ho zmenil.

Príslušný orgán zmení svoje opatrenia do troch dní od oznámenia požiadavky Komisie a oznámi ich Komisii alebo vysvetlí Komisii, prečo s touto žiadosťou nesúhlasí. V tomto prípade môže Komisia svoju žiadosť zmeniť a doplniť alebo stiahnuť.

Ak sa Komisia do troch dní nerozhodne svoju žiadosť zmeniť a doplniť alebo stiahnuť, príslušný orgán vyhovie bezodkladne žiadosti Komisie.

5. Príslušný orgán alebo plynárenský podnik nesmie nikdy prijať opatrenie, ktorým sa obmedzí tok plynu v rámci vnútorného trhu.

6. Členské štáty počas núdzového stavu v Spoločenstve zabezpečia, aby sa zachoval cezhraničný prístup k zásobníkom a neprijmú akékoľvek právne opatrenie, ktoré príliš obmedzuje tok plynu na dotknuté trhy.

7. Komisia vytvorí stály rezervný zoznam osobitnej skupiny pre monitorovanie, ktorú tvoria odborníci v oblasti priemyslu a zástupcovia Komisie. Táto osobitná skupina pre monitorovanie môže vyvíjať činnosť podľa potreby a v spolupráci s dodávateľskými a tranzitnými krajinami monitoruje toky plynu v rámci Spoločenstva a mimo neho a podáva o nich správy.

8. Príslušný orgán poskytuje informácie o akejkoľvek potrebe pomôcť Monitorovaciemu a informačnému centru Komisie pre civilnú ochranu. Monitorovacie a informačné centrum pre civilnú ochranu vyhodnocuje celkový stav a vydáva odporúčania týkajúce sa pomoci, ktorá by mala byť poskytnutá najpostihnutejším členským štátom a v prípade potreby tretím krajinám.

Článok 11

Koordinačná skupina pre plyn

1. Úlohou Koordinačnej skupiny pre plyn je uľahčovať koordináciu opatrení v oblasti zabezpečenia dodávok. Táto skupina sa skladá zo zástupcov príslušných orgánov, agentúry ACER, siete ENTSO-G a zastupiteľských orgánov príslušného odvetvia priemyslu a príslušných odberateľov. Komisia rozhodne o zložení skupiny, pričom zabezpečí jej reprezentatívnosť, a predsedá jej. Skupina si vypracuje svoj rokovací poriadok.

2. Koordinačná skupina pre plyn pomáha Komisii, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s:

a) bezpečnosťou dodávok plynu, kedykoľvek a obzvlášť v obdobiach núdzového stavu;

b) všetkými informáciami dôležitými pre bezpečnosť dodávok plynu na úrovni jednotlivých členských štátov, regiónov a Spoločenstva;

c) osvedčenými postupmi a prípadnými usmerneniami pre všetky príslušné strany;

d) úrovňou bezpečnosti dodávok, referenčnými hodnotami a metodikami vyhodnocovania;

e) scenármi jednotlivých členských štátov, regiónov a Spoločenstva a testovaním úrovne pripravenosti;

f) koordináciou opatrení v rámci núdzového stavu v rámci Spoločenstva, krajín Zmluvy o založení Energetického spoločenstva a s tretími krajinami;

g) realizáciou plánov;

h) pomocou, ktorú potrebujú najpostihnutejšie členské štáty.

3. Komisia zvoláva stretnutia Koordinačnej skupiny pre plyn v pravidelných intervaloch.

Článok 12

Výmena informácií

1. Príslušný orgán musí mať počas núdzového stavu každodenne k dispozícii tieto informácie:

a) každodenný dopyt po plyne a predpovede týkajúce sa jeho dodávok na tri nasledujúce dni;

b) tok plynu v miliónoch m3/deň na každom cezhraničnom vstupnom a výstupnom mieste, ako aj na všetkých miestach spájajúcich výrobné zariadenie so sieťou, zásobníkmi, zariadeniami LNG za každú hodinu;

c) obdobie vyjadrené v dňoch, počas ktorého je možné zabezpečiť dodávky plynu chráneným odberateľom.

2. Komisia má v prípade núdzového stavu v Spoločenstve právo požiadať príslušný orgán o bezodkladné poskytnutie prinajmenšom:

a) informácií uvedených v odseku 1;

b) informácií o plánovaných opatreniach, ktoré príslušný orgán prijme alebo už prijal na zmiernenie núdzového stavu, a o ich účinnosti;

c) žiadostí o prijatie dodatočných opatrení inými príslušnými orgánmi;

d) opatrení zrealizovaných na žiadosť iných príslušných orgánov.

3. Príslušné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

4. Príslušný orgán poskytne Komisii informácie o realizácii svojho núdzového plánu a o prijatých opatreniach.

5. Po skončení núdzového stavu poskytne príslušný orgán Komisii bezodkladne podrobné vyhodnotenie núdzovej situácie a účinnosti prijatých opatrení vrátane posúdenia hospodárskeho vplyvu núdzového stavu, vplyvu využívania náhradných palív na množstvo emisií, vplyvu na sektor elektrickej energie a pomoci, ktorá bola poskytnutá Spoločenstvu alebo jeho členským štátom, alebo ktorú poskytlo Spoločenstvo alebo jeho členské štáty.

6. Aby Komisia mohla posúdiť situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok na úrovni Spoločenstva, najneskôr do [30. septembra 2010; 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti]:

a) členské štáty predložia Komisii existujúce medzivládne dohody uzavreté s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na vývoj v oblasti infraštruktúr a dodávok; pred uzavretím nových medzivládnych dohôd sa členské štáty obrátia na Komisiu, aby posúdila ich súlad s právnymi predpismi v oblasti vnútorného trhu;

b) plynárenské podniky informujú Komisiu o týchto bodoch zmlúv uzavretých s dodávateľmi z tretích krajín:

- trvanie zmluvy a ustanovenia o jej predĺžení;

- celkové zmluvné množstvo v každom roku a priemerné mesačné množstvo;

- flexibilita zmluvných množstiev vrátane ustanovení vzťahujúcich sa na záväzky úhrady minimálneho odberu.

- zmluvné odberné miesto.

Článok 13

Monitorovanie a podávanie správ o bezpečnosti dodávok plynu

1. Okrem záväzkov monitorovania a podávania správ uvedených v článku 5 smernice o plyne príslušný orgán do 31. júla každého roka uverejní a predloží Komisii správu obsahujúcu tieto údaje:

a) výpočet ukazovateľa N-1 a údaje potrebné na takýto výpočet, pokrok v investovaní potrebnom na splnenie N-1, problémy s uplatňovaním nových alternatívnych riešení v danej krajine;

b) ročné sumy, trvania a dodávateľskú krajinu, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o dovoze plynu;

c) maximálnu kapacitu vzájomného prepojenia každého vstupného a výstupného miesta plynárenských sietí;

d) hlavné body príslušných medzivládnych dohôd uzavretých s tretími krajinami.

2. Príslušné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

Článok 14

Monitorovanie

Po posúdení oznámených plánov a po porade s Koordinačnou skupinou pre plyn vypracuje Komisia do […] závery týkajúce sa možných nástrojov na zvýšenie bezpečnosti dodávok na úrovni Spoločenstva a podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia. Správa musí v prípade potreby obsahovať odporúčania týkajúce sa zlepšenia tohto nariadenia.

Článok 15

Zrušenie

Smernica 2004/67/ES sa zrušuje.

Článok 16

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I: VÝPOČET UKAZOVATEĽA N-1

1. Výpočet ukazovateľa N-1

Ukazovateľ N-1 opisuje schopnosť kapacity plynárenskej infraštruktúry zásobovať oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, plynom pri maximálnom dopyte v prípade narušenia najväčšej infraštruktúry.

„Oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet“ znamená zemepisnú oblasť, pre ktorú sa vypočítava ukazovateľ N-1.

Technická kapacita [14] celej zostávajúcej dostupnej infraštruktúry v oblasti dodávok plynu v prípade narušenia najväčšej infraštruktúry by mala byť prinajmenšom rovnaká ako celkový dopyt po plyne v oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet, počas 60 dňového obdobia výnimočne vysokého dopytu po plyne v priebehu najchladnejšieho obdobia, ktoré sa štatisticky vyskytuje každých dvadsať rokov. Ukazovateľ N-1, ktorého výpočet je uvedený nižšie, by sa mal prinajmenšom rovnať 100 %.

……………………….IPm+Pm+Sm+LNGm – Im -Tout

N-1[%] = --------------------------------------------- * 100, N-1 ≥ 100%

……………………………………….Dmax

Definície potrebné na výpočet ukazovateľa N-1:

Definície týkajúce sa dodávok

IPm – Maximálna technická kapacita dovozných plynovodov (milióny m3/deň) znamená celkovú maximálnu technickú kapacitu plynovodov dodávajúcich plyn do oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet.

Pm – Maximálna výrobná kapacita (milióny m3/deň) znamená celkovú maximálne možnú úroveň výroby všetkých plynárenských zariadení v oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet, s prihliadnutím na kritické prvky, akým je obnova poľa;

Sm – Možnosti dodávok počas krízy (milióny m3/deň) znamenajú maximálne množstvo, ktoré je možné odobrať zo všetkých zásobníkov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet, každý deň počas 60 dní v priebehu obdobia prerušenia dodávok. Toto množstvo sa dá zistiť kombináciou množstva, ktoré bolo odobraté z rôznych druhov všetkých zásobníkov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet, počas obdobia 60 dní.

LNGm – Maximálna kapacita zariadenia LNG (milióny m3/deň) znamená súčet maximálne možných kapacít všetkých terminálov LNG, ktoré sa používajú na skvapalnenie zemného plynu alebo na dovoz, vykládku, poskytovanie podporných služieb, dočasné skladovanie a spätné splyňovanie LNG, s prihliadnutím na kritické prvky, akými sú dostupnosť maximálnej kapacity lodí a zásobníkov a technická kapacita odvádzania plynu do siete, ktorá zásobuje oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, plynom počas obdobia 60 dní do.

Im – Kapacita najväčšej plynárenskej infraštruktúry (milióny m3/deň) zásobujúcej oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, s najväčším podielom na dodávkach plynu.

Ak má oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, k dispozícii prepravnú kapacitu viac ako jedného plynovodu alebo miesta vstupu a nejde pritom o najväčšiu infraštruktúru (Ipm ≠ Im) je potrebné v čitateľovi odpočítať aj zostávajúcu prepravnú kapacitu oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet.

Tout – Únik prepravnej kapacity (milióny m3/deň) je súčtom zostávajúcej technickej kapacity na prepravu plynu cez oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, v prípade narušenia najväčšej infraštruktúry.

Výpočet dopytu

Dmax – znamená kapacitu na uspokojovanie príslušného denného dopytu po plyne v oblasti, na ktorú sa vzťahuje výpočet, týkajúcu sa najchladnejšieho dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktoré sa štatisticky vyskytuje každých dvadsať rokov.

PRÍLOHA II: ZOZNAM TRHOVÝCH OPATRENÍ NA ZABEZPEČENIE DODÁVOK PLYNU

Pri vypracúvaní preventívnych a núdzových plánov príslušný orgán zohľadňuje tento orientačný a neúplný zoznam opatrení:

Dodávky

· zvýšenie pružnosti výroby

· zvýšenie pružnosti dovozu

· komerčné zásobníky plynu – kapacita odberu a objem plynu v zásobníkoch

· kapacita terminálov LNG a maximálna kapacita odvádzania plynu do sústavy

· diverzifikácia dodávok a trás

· spätné toky

· koordinované rozdeľovanie dodávok prevádzkovateľmi prepravných sústav

· dlhodobé a krátkodobé zmluvy

· investície do infraštruktúry

· zmluvné podmienky na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu

Dopyt

· zmluvy umožňujúce prerušenie dodávok

· možnosť používania náhradných palív – alternatívne rezervné palivá v priemyselných zariadeniach a v elektrárňach

· zvýšenie efektívnosti

· intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie

PRÍLOHA III: ZOZNAM NETRHOVÝCH OPATRENÍ NA ZABEZPEČENIE DODÁVOK PLYNU

Pri vypracúvaní preventívnych a núdzových plánov zváži príslušný orgán príspevok týchto opatrení len v núdzových situáciách:

Dodávky

· strategické zásoby plynu

· nútené používanie náhradných palív

· používanie zásob alternatívnych palív (napr. v súlade s povinnosťou mať zásoby ropy na 90 dní)

· používanie elektriny vyrobenej z iných zdrojov než z plynu

Dopyt

· rôzne kroky v oblasti povinného znižovania dopytu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Tento dokument je súčasťou a doplnením dôvodovej správy. Pri vyplňovaní legislatívneho finančného výkazu je preto potrebné vyhnúť sa opakovaniu informácií uvedených v dôvodovej správe, avšak bez toho, aby to malo vplyv na jeho zrozumiteľnosť. Predtým, ako začnete vypĺňať tento vzorový formulár, pozrite si pokyny, ktoré boli vypracované s cieľom poskytnúť návod a vysvetlenie ďalej uvedených položiek.

1. NÁZOV NÁVRHU:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu“ (Činnosť súvisiaca so služobnými cestami expertov vykonávajúcich monitorovanie)

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti:

06: Energetika a doprava

06 04: Tradičné a obnoviteľné zdroje energie

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

06 01 01: Výdavky spojené s pracovníkmi pôsobiacimi v oblasti politiky „Energetika a doprava“

06 04 03: Bezpečnosť zásobovania tradičnou energiou

06 01 02: Externé výdavky a iné výdavky na riadenie na podporu „politickej oblasti energetiky a dopravy“.

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Začiatok: 2010 Koniec: neurčený

3.3. Rozpočtové charakteristiky (v prípade potreby pridajte riadky):

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

06.01.01 | Nepovinné | Nedif. [15] | NIE | NIE | NIE | č. 5 |

06.04.03 | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. 1a |

06.01.02 | Nepovinné | Nedif. | NIE | NIE | NIE | č. 5 |

4.

ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n+5 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky [16] | | | | | | | | |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 3 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | | b | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 3 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume [17] | | | | |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4 | c | | | | | | | |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA | | | | | | | |

Viazané rozpočtové prostriedky | | a+c | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 3 |

Platobné rozpočtové prostriedky | | b+c | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 3 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume [18] | | |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5 | d | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 1,464 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6 | e | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,9 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu

VRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | | a+c+d+e | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 5,364 |

PRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | | b+c+d+e | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 0,89 | 5,364 |

Údaje o spolufinancovaní

Ak návrh zahŕňa spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky):

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n+5 a nasl. | Spolu |

…………………… | f | | | | | | | |

VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f | | | | | | | |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

x Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody [19] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

x Návrh nemá finančný vplyv na príjmy

Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

NB: Všetky podrobnosti a pripomienky týkajúce sa spôsobu výpočtu vplyvu na príjmy je potrebné uviesť v samostatnej prílohe.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)

| | Pred akciou [Rok n-1] | | Stav po akcii |

Rozpočtová položka | Príjmy | | | [Rok n] | [n+1] | [n+2] | [n+3] | [n+4] | [n+5] [20] |

| a) Príjmy v absolútnom vyjadrení | | | | | | | | |

| b) Zmena v príjmoch | | | | | | | | |

(Uveďte každú príslušnú rozpočtovú položku príjmov. V prípade vplyvu na viacero rozpočtových položiek pridajte do tabuľky príslušný počet riadkov.)

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci zamestnaní na plný pracovný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1

Ročné požiadavky | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n+5 a nasl. |

Počet ľudských zdrojov spolu | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

Podrobnosti týkajúce sa kontextu návrhu sa vyžadujú v dôvodovej správe. V tomto oddiele legislatívneho finančného výkazu sa uvádzajú nasledujúce doplňujúce informácie:

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Ako sa navrhuje v „nariadení Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu“, Komisia zriadi stálu osobitnú skupinu pre monitorovanie zloženú z priemyselných expertov a zástupcov Komisie. Táto osobitná skupina pre monitorovanie vyvíja činnosť v prípade prerušenia alebo možného prerušenia dodávok plynu a v spolupráci s dodávateľskými a tranzitnými krajinami monitoruje toky plynu v rámci Európskej únie alebo mimo nej a podáva o nich správy.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Ako sa ukázalo počas nedávnej plynovej krízy v januári 2009, otázku bezpečnosti dodávok plynu nie je možné riešiť iba iniciatívami na úrovni jednotlivých členských štátov. Aby sa zabezpečili koordinované opatrenia v rámci Európskej únie na minimalizáciu vplyvu kríz, ako aj vyvíjanie jednotných iniciatív voči dodávateľským a tranzitným krajinám, je potrebná účasť Spoločenstva

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Ako to už načrtla plynová kríza v januári 2009, Spoločenstvo musí mať k dispozícii nástroj na krátkodobé zriadenie monitorovacieho štábu aj s účasťou expertov z oblasti priemyslu na pomoc úradníkom Komisie počas plynových kríz.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

Uveďte vybraný(-é) spôsob(-y) [21] implementácie akcie.

X Centralizované hospodárenie

x priamo na úrovni Komisie

ٱ nepriamo delegovaním právomocí na:

ٱ výkonné agentúry

ٱ subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

ٱ národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

ٱ Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

ٱ s členskými štátmi

ٱ s tretími krajinami

ٱ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

6.

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Činnosť monitorovacieho štábu bude vyhodnotená a zahrnie sa do každoročnej správy.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Neuplatňuje sa.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Neuplatňuje sa.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Neuplatňuje sa.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Monitorovacia činnosť sa hodnotí raz za rok a vypracuje sa o nej správa. Činnosť monitorovacieho štábu bude podliehať štandardným kontrolným opatreniam v oblasti boja proti podvodom, ktoré uplatňuje Komisia.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

(Uveďte názvy cieľov, akcií a výstupov) | Druh výstupu | Priemerné náklady | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

| | | Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu | Počet výstupov | Náklady spolu |

OPERATÍVNY CIEĽ č.1 [22] … | | | | | | | | | | | | | | | | |

Akcia 1 služobná cesta monitorovacieho štábu | Platby za služobnú cestu expertov(odhadovaných je 10 služobných ciest, pričom každá z nich bude trvať 50 dní) | | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 50 | 2,5 |

- Výstup 1 | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výstup 2 | | | | | | | | | | | | | | | | |

Akcia 2 ….... | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výstup 1 | | | | | | | | | | | | | | | | |

Medzisúčet Cieľ 1 | | | | | | | | | | | | | | | | |

Operatívny Cieľ č. 2 ...... | | | | | | | | | | | | | | | | |

Akcia 1 ….... | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výstup 1 | | | | | | | | | | | | | | | | |

Medzisúčet Cieľ 2 | | | | | | | | | | | | | | | | |

Operatívny Cieľ č. n ...... | | | | | | | | | | | | | | | | |

Medzisúčet Cieľ n | | | | | | | | | | | | | | | | |

NÁKLADY SPOLU | | | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 10 | 0,5 | 50 | 2,5 |

8.2. Administratívne výdavky

8.2.1. Počet a druh ľudských zdrojov

Druhy pracovných miest | | Zamestnanci poverení riadením akcie za využitia existujúcich a/alebo dodatočných zdrojov (počet pracovných miest/plných pracovných úväzkov) |

| | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci [23] (XX 01 01) | A*/AD | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |

| B*, C*/AST | | | | | | |

Zamestnanci financovaní [24] podľa článku XX 01 02 | | | | | | |

Iní zamestnanci [25] financovaní podľa článku XX 01 04/05 | | | | | | |

SPOLU | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

Monitorovacie služobné cesty do členských štátov a/alebo tretích krajín v prípade potreby v časoch plynovej krízy. O výsledkoch služobnej cesty bude členský štát informovaný prostredníctvom správ o služobnej ceste a stretnutí Koordinačnej skupiny pre plyn.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

(V prípade viacerých zdrojov uveďte počet pracovných miest pre každý zdroj.)

x Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť.

Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n.

Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR

Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).

Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka(číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

1 Technická a administratívna pomoc (vrátane súvisiacich nákladov na zamestnancov) | | | | | | | |

Výkonné agentúry [26] | | | | | | | |

Iná technická a administratívna pomoc | | | | | | | |

- intra muros | | | | | | | |

- extra muros | | | | | | | |

Technická a administratívna pomoc spolu | | | | | | | |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.)(uveďte rozpočtovú položku) | | | | | | |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 | 0,244 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci

V prípade potreby pozri bod 8.2.1.

2 AD pracujúci na plný úväzok 122 000 EUR/úradník/rok* 2= 244 000 EUR

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02

V prípade potreby pozri bod 8.2.1.

Ostatné administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sumev mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

| Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5a NASA. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | | | | | | | |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,9 |

XX 01 02 11 03 – Výbory [27] | | | | | | | |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | | | | | | | |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy | | | | | | | |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | | | | | | | |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | | | | | | | |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,15 | 0,9 |

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

Pravidelné stretnutia Koordinačnej skupiny pre plyn, na ktorých sa rokuje o otázkach súvisiacich s bezpečnosťou dodávok plynu (30 expertov x 1 000 EUR x 5 stretnutí).

[1] Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 92.

[2] Ú. v. EÚ C , , s.

[3] Ú. v. EÚ C , , s.

[4] Ú. v. EÚ C , , s.

[5] Ú. v. EÚ C , , s.

[6] Ú. v. EÚ L

[7] Smernica XXX.

[8] Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.

[9] Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.

[10] Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 92.

[11] Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2009/xxx/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L [ ]).

[12] Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady o zriadení Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky Ú. v. EÚ [ ] L [ ].

[13] Článok XX smernice Ú. v. EÚ L.

[14] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../... o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005. V článku 2 bode 18 sa uvádza, že „technická kapacita“ znamená maximálnu pevnú kapacitu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej sústavy ponúknuť užívateľom sietí pri zohľadnení integrity sústavy a prevádzkových požiadaviek prepravnej sústavy“.

[15] Nediferencované rozpočtové prostriedky (ďalej len „NRP“).

[16] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[17] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[18] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01 okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[19] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[20] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[21] V prípade, že uvediete viac spôsobov, uveďte ďalšie podrobnosti v časti „Poznámky“ tohto bodu.

[22] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[23] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume

[24] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume

[25] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[26] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[27] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.

--------------------------------------------------