Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009IR0149

Stanovisko Výboru regiónov na tému Stratégia EÚ pre Podunajsko

Ú. v. EÚ C 79, 27.3.2010, p. 1–6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

27.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 79/1


81. PLENÁRNE ZASADNUTIE 5. – 7. OKTÓBRA 2009

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Stratégia EÚ pre Podunajsko“

(2010/C 79/01)

I.   VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

VÝBOR REGIÓNOV,

1.

víta, že Európska komisia na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov 8. októbra 2008 v Bruseli oznámila svoj zámer dať vypracovať samostatnú stratégiu EÚ pre Podunajsko porovnateľnú so stratégiou, ktorá už existuje pre Pobaltie (1).

2.

Víta, že Európska rada na svojom zasadnutí 18. a 19. júna 2009 požiadala Komisiu, aby do konca roka 2010 predložila stratégiu EÚ pre Podunajsko.

3.

Víta vytvorenie medziregionálnej pracovnej skupiny pre Podunajsko vo Výbore regiónov 27. novembra 2008 a podporuje jej prácu.

4.

Oceňuje pozornosť, ktorú Európsky parlament preukazuje Podunajsku, a víta snahy o vytvorenie medzifrakčnej pracovnej skupiny aj v Európskom parlamente (2).

5.

Poukazuje na to, že cieľom stratégie EÚ pre Podunajsko je dosiahnutie väčšieho blahobytu, bezpečnosti a mieru pre občanov. To prospieva celej Európskej únii vrátane miestnych a regionálnych orgánov.

6.

Konštatuje, že v Európskej únii s medzičasom 27 členskými štátmi zohrávajú makroregióny čoraz väčšiu úlohu, a to hlavne v rámci koncepcie územnej súdržnosti EÚ.

7.

Konštatuje, že Podunajsko pozostáva z krajín ležiacich pozdĺž Dunaja ako aj štátov v jeho zbernom odtokovom území. Ďalej konštatuje, že Podunajsko tvoria členské štáty EÚ, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti na vstup do EÚ ako aj štáty, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky.

8.

Vyzdvihuje európsku perspektívu Podunajska a zároveň zdôrazňuje jeho vonkajšiu dimenziu ako aj skutočnosť, že sa môže stať vzorom pre uskutočnenie úspešnej spolupráce s tretími štátmi.

9.

Poukazuje na rozsiahle politické, hospodárske a sociálne reformy, ku ktorým došlo v Podunajsku od pádu železnej opony. Preto sa tieto zmeny stali jednou z tém pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 (3) a boli zohľadnené aj v jej oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke na tému „Päť rokov rozšírenej EÚ – Hospodárske úspechy a výzvy“ (4).

10.

Nazdáva sa, že Podunajsko má na európskej úrovni podpornú funkciu, pomáha pri ďalšom rozvoji demokracie a právneho štátu v tejto oblasti a podporuje predovšetkým tie podunajské štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, na ceste demokratického rozvoja.

11.

Prisudzuje spolupráci na miestnej a regionálnej úrovni zásadný význam pri uplatňovaní európskych zásad subsidiarity, blízkosti k občanom a partnerstva, ako aj zodpovednej správy veci verejných v tretích štátoch a poukazuje na prínos miestnej a regionálnej spolupráce v Podunajsku k ďalšiemu zbližovaniu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín s Európskou úniou.

12.

Zdôrazňuje tradičnú kultúrnu a historickú prepojenosť Podunajska ako celku a vyzdvihuje príspevok miestnych a regionálnych orgánov najmä v tejto oblasti.

13.

Berie na vedomie existujúce medzinárodné, vnútroštátne, regionálne a miestne formy spolupráce, siete a inštitúcie, ktoré pôsobia v Podunajsku a poukazuje na to, že ich skúsenosti a poznatky by sa mali využiť v dialógu s európskymi inštitúciami.

14.

Podporuje Európsku komisiu v jej úsilí o vybudovanie fungujúcich a široko koncipovaných vzťahov so susednými krajinami a nadviazanie špecificky prispôsobených politických a hospodárskych vzťahov s jednotlivými regiónmi a partnermi.

15.

Zdôrazňuje najmä význam, úlohu a zodpovednosť Podunajska, ktoré tvoria členské štáty EÚ, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti na vstup do EÚ ako aj štáty, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky. Tento priestor je dôležitým rozhraním, na ktorom sa stýkajú programy Európskej únie v rámci kohéznej politiky, opatrenia zamerané na kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny ako aj programy, ktoré sú koncipované pre štáty zapojené do európskej susedskej politiky.

16.

Zdôrazňuje politickú úlohu Výboru regiónov v strategickom rámci, ktorý slúži na komplementárne prepojenie európskej susedskej politiky Európskej komisie a stratégie EÚ pre Podunajsko. Výbor regiónov pozná miestne požiadavky, a preto môže kvalifikovane posúdiť vplyv týchto opatrení a programov.

17.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa makroregiónu Podunajsko dostalo uznania v rámci kohéznej politiky EÚ, a vyzdvihuje jeho význam pre budúci územný vývoj EÚ a susedných krajín v rovnakej miere, ako bola uznaná úloha regiónov Baltského a Čierneho mora.

18.

Nazdáva sa, že obzvlášť obsahová koncepcia stratégie EÚ pre Pobaltie by mohla poslúžiť ako model pre Podunajsko. Oba makroregióny podporujú integráciu bývalých komunistických štátov do Európskej únie a spoluprácu s tretími krajinami. Obe oblasti predstavujú prepojenie interných stratégií EÚ a foriem spolupráce so štátmi, ktoré nie sú členmi Európskej únie. V tejto súvislosti by bolo vhodné poukázať na skúsenosti, ktoré získali najvzdialenejšie regióny vo vzťahoch s tretími krajinami pri uplatňovaní európskej susedskej politiky.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Stratégia EÚ pre Podunajsko

19.

Považuje skutočnosť, že Európska rada požiadala Komisiu, aby do konca roka 2010 predložila stratégiu EÚ pre Podunajsko, za uznanie významu Podunajska pre budúci rozvoj Európy a pre vzťah EÚ k jej susedným štátom, a žiada Komisiu, aby zapojila regionálne a miestne orgány a inštitúcie do vypracovania stratégie EÚ, aby pri jej implementácii rešpektovala právomoci členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv a ich vnútorné rozdelenie kompetencií a aby spolupracovala s existujúcimi inštitúciami v rámci monitorovacích procesov a predkladania správ.

20.

V miestnych a regionálnych orgánoch ako aj v organizáciách pre regionálny rozvoj vidí nenahraditeľných partnerov stratégie pre Podunajsko, keďže významnou mierou prispievajú k úspešnej podobe koncepcie Európskej komisie v oblasti územnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce. Dôležitú úlohu pri tom zohrávajú zainteresovaní partneri z hospodárskej, vedeckej i kultúrnej sféry, organizácií na ochranu životného prostredia ako aj spoločenských organizácií.

21.

Upozorňuje na to, že miestne a regionálne orgány ako aj agentúry a organizácie pre regionálny rozvoj, ktoré vďaka svojej blízkosti k občanom veľmi dobre poznajú ich potreby a požiadavky, zohrávajú hlavnú úlohu pri plánovaní, uskutočňovaní a ďalšom rozvoji stratégie EÚ pre Podunajsko, ako to oznámila aj Európska komisia.

22.

Zdôrazňuje význam rozvoja Podunajska ako dôležitého prvku úspešnej európskej integrácie štátov, regiónov, obcí ako aj občanov žijúcich v tejto oblasti a podporuje Európsky parlament, Európsku radu ako aj Európsku komisiu pri ich snahách o dosiahnutie ďalšieho pokroku v tejto integrácii.

23.

Podporuje premenu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu na regionálne orientovanú sieť spolupráce (Rada pre regionálnu spoluprácu – Regional Cooperation Council, RCC), ktorá funguje pod vedením procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP). Tento regionálny rámec vyhovuje osobitným požiadavkám a potrebám Podunajska.

Strategické oblasti politiky

24.

Považuje strategické oblasti politiky ako dopravu, ochranu životného prostredia a zabezpečenie dodávok energie, hospodárstvo, bezpečnosť, vzdelávanie a kultúru, prácu, zdravie a sociálne veci za ústredné témy stratégie EÚ pre Podunajsko.

25.

Poukazuje na veľké rozdiely v hospodárskej výkonnosti medzi jednotlivými územiami Podunajska a vidí v začlenení otázky Podunajska medzi ťažiská pracovného programu Európskej komisie na rok 2010 a chápaní Podunajska ako jednotného makroregiónu hlavný predpoklad ďalšej integrácie a trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja.

Doprava

26.

Žiada Európsku komisiu, aby v súlade s európskou stratégiou trvalo udržateľnej mobility zohľadnila osobitný význam Dunaja ako perspektívnej celoeurópskej vodnej dopravnej tepny, ktorá by rozhodujúcim spôsobom mohla odľahčiť iné dopravné tepny Európy. Vybudovanie infraštruktúry – na vode ako aj na pevnine – pomáha celému regiónu pri tom, aby sa zhostil úlohy styčného bodu medzi západom a východom, severom a juhom a zlepšil predovšetkým svoju vlastnú konkurencieschopnosť.

27.

Navrhuje, aby sa urýchlene zrealizovali infraštruktúrne projekty TEN-T, keďže udržateľne prispejú k lepšiemu prepojeniu Podunajska s existujúcimi dopravnými trasami a podunajskými štátmi navzájom. V tejto súvislosti vyzýva zainteresované miestne a regionálne orgány, aby predkladali návrhy na riešenia aj dlho pretrvávajúcich problémov a nedostatkov a realizovali ich v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja.

28.

Zdôrazňuje, že doprava a ochrana životného prostredia sa nemôžu navzájom vylučovať, ale naopak musia napredovať spoločne a prízvukuje, že prvoradým cieľom musí byť trvalo udržateľný rozvoj Podunajska a uplatňovanie základných zásad Spoločného vyhlásenia o vnútrozemskej vodnej doprave na Dunaji a ochrane životného prostredia, ktoré prijala Dunajská komisia, Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Mediznárodná komisia pre rieku Sáva.

Ochrana životného prostredia a zabezpečenie dodávok energie

29.

Poukazuje na to, že v oblasti ekológie, spoločného boja proti následkom klimatických zmien a ochrany pred povodňami je nevyhnutná cezhraničná spolupráca.

30.

Prisudzuje podunajským štátom významnú úlohu pri zabezpečovaní dodávok energie a vyzdvihuje pritom aj úlohu Dunaja, ktorý ako prirodzený obnoviteľný zdroj vodnej energie predstavuje cenný energetický potenciál. Toto využívanie by sa malo podporovať najmä tam, kde sa dajú zosúladiť ekológia a ekonómia.

31.

Odkazuje v tejto súvislosti na dohody, ako napríklad dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky Dunaj (Dohovor na ochranu Dunaja (5)), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1998 a ktorým sa zriadila Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) a na Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor). Spoločné vyhlásenie o plavbe a udržateľnosti životného prostredia pre Dunaj („Joint Statement on Guiding Principles for the Development of Inland Navigation and Environmental Protection in the Danube River Basin“ (6)) je dobrým príkladom tejto spolupráce.

32.

Vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány Podunajska ako i organizácie pre regionálny rozvoj, aby sa zapojili do programov podporovaných Európskou komisiou v oblasti životného prostredia, ako napr. programu LIFE + (obnova riečnych a lužných ekosystémov), programov Európskej územnej spolupráce, ako aj do programu Inteligentná energia pre Európu (IEE) v záujme zvýšenia podpory miestnych projektov na vytváranie sietí v oblasti energetiky zo strany miestnych orgánov na tomto území..

33.

Poukazuje na to, že opatrenia na implementáciu rámcovej smernice o vode by mali prispieť aj k zachovaniu stavov rýb. Rybná fauna dunajského ekosystému je veľmi rôznorodá a zahŕňa mnohé endemické druhy rýb a preto si vyžaduje osobitnú ochranu.

34.

Vyzdvihuje význam koncepcií Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľného cestovného ruchu. Podunajské členské štáty môžu napríklad posilniť vzájomnú spoluprácu pri realizácii dohovoru z Espoo (7), Aarhuského dohovoru (8) a Bernského dohovoru (9). Dunajská cyklistická cesta je jasným príkladom prínosu takejto spolupráce pre všetkých zúčastnených.

35.

Pokladá výmenu skúseností miestnych a regionálnych orgánov ako i organizácií pre regionálny rozvoj v tejto oblasti za obzvlášť prínosnú pre celkový rozvoj v podunajskom regióne. Miestne a regionálne orgány sú vďaka svojej odbornej spôsobilosti a znalostiam miestnych pomerov zárukou zmysluplnej realizácie spoločných plánov. Spoločné medzivládne dohody a formy spolupráce, ktoré existujú medzi mnohými štátmi a regiónmi Podunajska, poukazujú na možnosti vytvorenia foriem cielenejšej spolupráce.

Hospodárstvo

36.

Poukazuje na to, že Dunaj treba vnímať aj ako hnaciu silu ďalšieho hospodárskeho rozvoja tejto oblasti. To platí predovšetkým o prepojení vodných a pozemných ciest, ako aj prístavov a hospodárskych stredísk v tomto regióne.

37.

Poukazuje na význam cezhraničných projektov, ktoré pomáhajú prekonať hospodársku izoláciu hraničných regiónov a prispievajú k dosiahnutiu ich väčšej konkurencieschopnosti a stability.

38.

Konštatuje, že regiónom a obciam prislúcha hlavná úloha pri podpore nadväzovania kontaktov na úrovni malých a stredných podnikov.

39.

Nazdáva sa, že väčšia podpora cezhraničných a nadnárodných projektov, a to aj zo strany mimovládnych organizácií, hospodárskych a sociálnych aktérov ako aj miestnych a regionálnych orgánov, zohráva celkovo kľúčovú úlohu. Pritom treba dbať na to, aby boli využité synergie medzi cezhraničnými, nadnárodnými a medziregionálnymi programami územnej spolupráce (cieľ 3) a programami v rámci cieľov 1 a 2. Tak možno priblížiť štáty, regióny a obce Podunajska, ktoré nepatria do EÚ, ešte viac k Európskej únii a predovšetkým sprostredkovať miestnemu obyvateľstvu hodnoty Európskej únie, ktorými sú demokracia a zásady právneho štátu. Posilnenej spolupráci v oblasti prenosu technológie a v oblasti výskumu založenej na existujúcom potenciáli (ľudské zdroje a infraštrukúra) pripisuje výbor vzhľadom na udržateľný hospodársky rozvoj Podunajska osobitný význam.

40.

vyzýva kompetentné orgány členských štátov Podunajska, aby prijali vhodné opatrenia, ktoré by umožnili účasť miestnych a regionálnych orgánov na budúcich Európskych zoskupeniach územnej spolupráce v súlade nariadením (ES) č. 1082/2006.

Bezpečnosť

41.

Pripomína, že Dunaj je intenzívne splavovanou riekou a v budúcnosti bude na dopravné účely využívaný zrejme v ešte väčšej miere, a preto zdôrazňuje dôležitosť opatrení na zvýšenie bezpečnosti dopravy.

42.

Poukazuje v tejto súvislosti na Belehradský dohovor (10), ktorý stanovuje pravidlá plavby na Dunaji.

43.

Vyzýva všetky podunajské krajiny, aby naďalej spoločne bojovali proti všetkým formám cezhraničnej trestnej činnosti, predovšetkým proti organizovanému zločinu, pašovaniu drog, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.

44.

Zdôrazňuje význam environmentálnej bezpečnosti ako dôležitého aspektu v otázkach bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o predchádzanie cezhraničnému znečisťovaniu životného prostredia, ako i ochranu pred povodňami.

Vzdelávanie a kultúra

45.

Zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri podpore dialógu medzi kultúrami. Mestá a regióny sa vďaka pestrému zloženiu svojho obyvateľstva obzvlášť hodia na to, aby pomocou svojich priamych skúseností podporovali dialóg medzi kultúrami a náboženstvami.

46.

Poukazuje na to, že regionálna kultúrna činnosť slúži ako most medzi územiami pôvodu a domovskými oblasťami v podunajských krajinách v záujme zbližovania Európy.

47.

Poukazuje na význam rozvoja partnerstiev medzi mestami, akým je napríklad sieť Dunajskej hanzy (DonauHanse®), keďže sú dôležitým krokom na ceste k uskutočneniu európskeho motta „Zjednotení v rozmanitosti“ pomocou priameho zapojenia občanov Európskej únie. Vzájomný dialóg neprispieva len k odstraňovaniu predsudkov o iných kultúrach, ale vytvára aj rámec pre spoluprácu v hospodárskej a sociálnej oblasti a trvalo udržateľný rozvoj, čím podporuje dosahovanie cieľov Lisabonskej stratégie.

48.

Poukazuje na to, že inštitúcie ako európska dunajská akadémia (Europäische Donau-Akademie), univerzita Gyulu Andrássyho v Budapešti alebo Inštitút pre Podunajsko a strednú Európu (Institut für den Donauraum und Mitteleuropa) môžu zohrávať dôležitú úlohu tak, že zoskupia svoj existujúci potenciál a začlenia nové cieľové skupiny.

Práca, zdravie a sociálne veci

49.

Využíva Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) a Európsky rok dobrovoľníckej práce (2011) ako príležitosť poukázať na to, že hospodársky rozvoj Podunajska musí byť nevyhnutne sprevádzaný rozvojom v sociálnej oblasti, aby sa v spoločnosti zakorenilo presvedčenie o výhodách Európskej únie pre všetkých občanov.

50.

Vyslovuje poďakovanie všetkým aktérom, ktorí sa podieľali na aktívnej výmene skúseností s vládnymi i mimovládnymi organizáciami v Podunajsku s cieľom urýchliť rozvoj v sociálnej a zdravotnej oblasti a žiada ich, aby naďalej pokračovali v tejto podpore na všetkých úrovniach.

Jednotná oblasť podpory EÚ

51.

Konštatuje, že rozvoj konkurencieschopných perspektívnych regiónov má pri pokračujúcej globalizácii a vzhľadom na dosahovanie cieľov Lisabonskej stratégie čoraz väčší význam.

52.

Poukazuje na to, že Podunajsko je v súčasnosti v rámci programovacieho obdobia 2007 – 2013 rozdelené do dvoch – čiastočne sa prekrývajúcich – oblastí podpory: oblasť podpory EÚ: stredná Európa a oblasť podpory EÚ: juhovýchodná Európa. Rozdelenie bývalého jednotného stredoeurópskeho juhovýchodoeurópskeho priestoru podpory medzi Baltským a Egejským morom (CADSES) môže mať najmä v Podunajsku trvalé kontraproduktívne dôsledky pre územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť. Kvôli osobitnému významu zo zemepisného a kultúrno-historického hľadiska, predovšetkým pokiaľ ide o súdržnosť medzi východnou a západnou Európou, je Podunajsko aj územím s významným politicko-strategickým rozmerom. Ten by sa dal vzhľadom na jeho geopolitický význam najlepšie zohľadniť v špecifickej oblasti spolupráce.

53.

Konštatuje, že z tohto dôvodu treba považovať Podunajsko za jednu nadnárodnú európsku oblasť podpory, aby mohlo naplno rozvinúť svoj potenciál v hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a kultúrnej oblasti. Jednotná oblasť podpory EÚ by viedla k tomu, že sa

budú dať efektívne využiť možnosti tohto makroregiónu najmä v strategických oblastiach politiky, ako sú napríklad infraštruktúra, vodné cesty, ochrana pred povodňami, energetika a zabezpečenia dodávok energie, trvalo udržateľné hospodárstvo ako aj environmentálna politika,

bude dať naplno a trvalo udržateľným spôsobom využiť spoločný hospodársky potenciál,

bude dať napredovať na ceste spolupráce a partnerských vzťahov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni,

Podunajsko bude dať považovať za spoločné kultúrne, prírodné a historické dedičstvo celej Európy.

54.

Vyzýva európske inštitúcie, aby v nasledujúcom programovacom období pokladali Podunajsko za jednotnú nadnárodnú oblasť podpory EÚ. Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) a nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) sú pružné opatrenia, ktoré umožňujú úplne integrovať kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny ako aj tretie krajiny do celej oblasti podpory. Ďalší rozvoj tejto podpory prospeje koherentnému rozvoju Podunajska. V tejto súvislosti by sa malo preskúmať, či sa zodpovednosť Komisie za podporné nástroje ako Európsky fond regionálneho rozvoja, Nástroj predvstupovej pomoci a Európsky nástroj susedstva a partnerstva, ako aj za programy Európskej územnej spolupráce dá sústrediť len do jedného útvaru Komisie.

V Bruseli 7. októbra 2009

Predseda Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  Tlačová správa IP/08/1461: Danuta Hübner, členka Komisie zodpovedná za regionálnu politiku, požaduje vypracovanie stratégie EÚ pre Podunajsko.

(2)  Písomné vyhlásenie, ktoré 23. marca 2009 predložili Victor Boştinaru a Daciana Octavia Sârbu o vytvorení pracovnej skupiny pre vypracovanie a realizáciu stratégie pre Dunaj (PE422.681v01-00).

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2009: Konajme teraz pre lepšiu Európu, KOM(2008) 712 v konečnom znení.

(4)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke – Päť rokov rozšírenej EÚ – Hospodárske úspechy a výzvy, KOM(2009) 79 v konečnom znení.

(5)  Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky Dunaj uzavretý v Sofii 29. júna 1994.

(6)  http://www.icpdr.org/icpdr-pages/navigation_and_ecology_process.htm

(7)  Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice, uzavretý v Espoo 25. februára 1991.

(8)  Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uzavretý v Aarhuse 25. júna 1998.

(9)  Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, uzavretý v Berne 19. septembra 1979.

(10)  Dohovor o režime plavby na Dunaji, uzavretý v Belehrade 18. augusta 1948.


Top