Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009IP0190

    Sociálna zodpovednosť subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci Uznesenie Európskeho parlamentu z  26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci (2008/2249(INI))

    Ú. v. EÚ C 117E, 6.5.2010, p. 176–180 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    6.5.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    CE 117/176


    Štvrtok, 26. marca 2009
    Sociálna zodpovednosť subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci

    P6_TA(2009)0190

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci (2008/2249(INI))

    2010/C 117 E/29

    Európsky parlament,

    so zreteľom na článok 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

    so zreteľom na články 39, 49, 50 a 137 Zmluvy o ES,

    so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (1),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (2),

    so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov (3) a na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (4),

    so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

    so zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky,

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie (5),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (6),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (7),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o zintenzívnení boja proti nelegálnej práci (8),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (9),

    so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. októbra 2004 vo veci C-60/03 Wolff & Müller  (10),

    so zreteľom na štúdiu „Zodpovednosť v subdodávateľských vzťahoch v európskom stavebníctve“, ktorú vypracovala Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok,

    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0065/2009),

    A.

    keďže využívanie subdodávateľov možno považovať za neoddeliteľnú súčasť hospodárskej činnosti,

    B.

    keďže nevídaná úroveň hospodárskej činnosti počas posledného štvrťstoročia zohrávala významnú úlohu pri zvyšovaní úrovne zamestnanosti vo väčšine ekonomík Európskej únie a keďže tento vývoj priniesol výhody veľkým i malým podnikom a tiež podporil podnikateľskú aktivitu,

    C.

    keďže globalizácia a z nej plynúca zvýšená hospodárska súťaž spôsobuje zmeny v spôsoboch, akými sa podniky navzájom organizujú, vrátane externého zadávania nestrategických činností, vytvárania sietí a zvýšeného využívania subdodávateľov,

    D.

    keďže v dôsledku komplexnosti vzťahov medzi materskými spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami a medzi hlavnými dodávateľmi a ich subdodávateľmi je zložitejšie jasne vymedziť rozličné štruktúry, opatrenia a politiky, ako aj kompetencie a zodpovednosť jednotlivých účastníkov výrobného reťazca,

    E.

    keďže tieto zmeny majú ďalekosiahle dôsledky na pracovnoprávne vzťahy a niekedy je zložité jasne určiť oblasť práva, ktoré sa uplatňuje na vzťahy medzi rôznymi článkami výrobného reťazca, a keďže v dôsledku toho sa už stanovovanie ceny a zamestnávanie pracovníkov neriadi regulačným rámcom pre priemyselné odvetvie,

    F.

    keďže výrobný proces v niektorých priemyselných odvetviach má formu rozdeleného reťazca výroby, ktorý sa predĺžil a rozšíril, reťazca, ktorý tvorí logistický reťazec (horizontálny i vertikálny), ako aj hodnotový reťazec hospodárskej a výrobnej povahy s jednotlivými osobitosťami alebo úlohami často „externalizovanými“ na malé firmy alebo samostatne zárobkovo činné osoby, a keďže dôsledkom v podnikových účtoch je nahradenie priamych mzdových nákladov nákladmi za subdodávky a služby a nákladmi spojenými s dodávateľmi, ktoré sú založené na faktúrach a obchodných zmluvách o poskytovaní služieb,

    G.

    keďže subdodávatelia sú často stavaní proti sebe a keďže zamestnanci vypisovateľa verejnej súťaže i zamestnanci subdodávateľov sa dostávajú do tlaku, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky,

    H.

    keďže Európsky parlament v minulosti zdôraznil problémy spojené s naoko pôsobiacimi samostatne zárobkovo činnými osobami a keďže tento problém je zrejmý aj v prípade subdodávateľov,

    I.

    keďže využívanie subdodávateľov a externého zabezpečovania činností právne nezávislými firmami nevedie k nezávislosti a spoločnosti na nižšej úrovni hodnotového reťazca s výnimkou špecializovaných subdodávateľov moderných technológií alebo inej sofistikovanej činnosti často nie sú v postavení, aby mohli konať rovnocenne s hlavnými zmluvnými stranami,

    J.

    keďže využívanie subdodávateľov, hoci má mnoho pozitívnych aspektov a umožňuje zvyšovať kapacitu výroby, vytvára tiež určitú hospodársku a sociálnu nerovnováhu medzi pracovníkmi a môže vyvolávať tlak na pokles úrovne pracovných podmienok, čo vzbudzuje obavy,

    K.

    keďže zadávanie zákaziek subdodávateľom môžu tiež uskutočňovať čisto sprostredkovatelia, spoločnosti sprostredkúvajúce prácu alebo agentúry dočasného zamestnávania, napríklad aj také, ktoré sa niekedy skrývajú sa za poštovou schránkou, a keďže často dochádza k zadaniu len jednej zákazky alebo k náboru pracovníkov len na tento účel; keďže tieto praktiky poukazujú na to, že stavebníctvo a iné odvetvia sa vyznačujú rýchlo sa meniacimi podmienkami, v ktorých sú pracovnoprávne vzťahy často neisté,

    L.

    keďže problémy spojené s touto neistou situáciou sa v cezhraničnom kontexte znásobujú napríklad v prípade, že pracovníci sú vyslaní do tretieho členského štátu,

    M.

    keďže pracovnoprávne vzťahy v stavebníctve sa opätovne definujú a zároveň sa znižuje priama sociálna zodpovednosť hlavného dodávateľa, pretože prostredníctvom subdodávateľov a zamestnávateľských agentúr došlo k externalizácii práce, čím sa zabezpečovanie lacnej a často nekvalifikovanej pracovnej sily stalo neoddeliteľnou súčasťou nižších úrovní využívania subdodávateľov,

    N.

    keďže niektoré odvetvia, predovšetkým stavebníctvo, sú v osobitnej miere vystavené zneužívaniu vzhľadom na často komplikované subdodávateľské reťazce,

    O.

    keďže základná zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste sa musí vzťahovať na všetkých zamestnancov, nezávisle od ich štatútu a druhu ich zmluvy, a musí sa riadne uplatňovať,

    1.

    vyzýva orgány verejnej moci a všetky zainteresované strany, aby vyvinuli maximálne úsilie o zvýšenie úrovne informovanosti pracovníkov o svojich právach v rámci rôznych nástrojov (ako sú pracovné právo, kolektívne dohody, etické kódexy), ktoré upravujú ich pracovnoprávny vzťah a pracovné podmienky v podnikoch, pre ktoré pracujú, a zmluvné vzťahy v subdodávateľskom reťazci;

    2.

    vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť podnikov, či už hlavných dodávateľov alebo subdodávateľov, o osvedčených postupoch, existujúcich usmerneniach a normách a praktikách sociálnej zodpovednosti;

    3.

    opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa uplatňovania programu dôstojnej práce v prípade pracovníkov v subdodávateľských podnikoch a najmä súladu so základnými pracovnými normami, dodržiavania sociálnych práv, poskytovania odbornej prípravy pre zamestnancov a rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi;

    4.

    zdôrazňuje význam subdodávateľských podnikov vo výrobných reťazcoch, ktoré využívajú nové technológie na zlepšenie kvality produkcie i zamestnania;

    5.

    vyzýva vnútroštátne orgány verejnej moci, aby prijali alebo ďalej posilnili ustanovenia, ktoré vyradia z verejného obstarávania podniky, v prípade ktorých sa zistilo, že porušili pracovné právo, kolektívne dohody alebo etické kódexy;

    6.

    víta prijatie cezhraničného právneho rámca schváleného jednotlivými nadnárodnými podnikmi a globálnymi odborovými združeniami, ktorého cieľom je chrániť postavenie pracovníkov v nadnárodných podnikoch a v ich subdodávateľských a pridružených podnikoch v rôznych krajinách a ktorý vymedzuje štatút pracovníka v závislej činnosti a poskytuje sociálnu ochranu bez ohľadu na osobitné podmienky zamestnávania;

    7.

    berie na vedomie rozsudok vo veci Wolff & Müller, v ktorom sa Súdny dvor vyjadril, že nemecký vnútroštátny systém zodpovednosti nie je v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva, ale slúži na zabezpečenie ochrany zamestnancov vyslaných do zahraničia;

    8.

    berie na vedomie výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie s názvom Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708); v tejto súvislosti podporuje zámer Komisie prijať potrebné opatrenia na objasnenie práv a povinností strán zapojených do subdodávateľských reťazcov s cieľom zabrániť situácii, že pracovníci budú pozbavení možnosti účinne využívať svoje práva;

    9.

    víta skutočnosť, že osem členských štátov (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko) reagovalo na problém týkajúci sa povinností subdodávateľov ako zamestnancov prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych systémov zodpovednosti; podnecuje ostatné členské štáty, aby zvážili zavedenie podobných systémov; zdôrazňuje však skutočnosť, že uplatňovanie pravidiel v cezhraničných subdodávateľských vzťahoch je zvlášť ťažké, ak majú členské štáty zavedené odlišné systémy;

    10.

    zdôrazňuje skutočnosť, že podľa štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok zúžený rozsah zodpovednosti, napr. jej obmedzenie len na jeden prvok reťazca, je jednou z príčin neefektívnosti opatrení;

    11.

    zdôrazňuje, že malé podniky čelia osobitným výzvam; vyzýva politikov, aby vypracovali vhodné nástroje na zvýšenie informovanosti medzi malými podnikmi;

    12.

    pripomína všetkým zainteresovaným stranám, že vo svojom uznesení z 26. októbra 2006 o vysielaní pracovníkov vyzval Komisiu, aby upravila spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vedúcich alebo hlavných podnikov s cieľom riešiť zneužívania pri využívaní subdodávateľov a externom najímaní cezhraničných pracovníkov a vytvoriť transparentný a konkurencieschopný vnútorný trh pre všetky spoločnosti;

    13.

    opakuje svoj odkaz a vyzýva Komisiu, aby zriadila jasne vymedzený legislatívny nástroj Spoločenstva, ktorým by sa na úrovni Spoločenstva zaviedla spoločná a nerozdielna zodpovednosť, pričom by sa rešpektovali rozdielne právne systémy platné v členských štátoch a zásady subsidiarity a proporcionality;

    14.

    vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu týkajúce sa pridanej hodnoty a uskutočniteľnosti nástroja Spoločenstva stanovujúceho zodpovednosť v reťazci ako spôsob zvyšovania transparentnosti v subdodávateľských vzťahoch a zabezpečenia lepšieho presadzovania práva Spoločenstva a vnútroštátneho práva; zdôrazňuje, že takáto štúdia by mala byť medziodvetvová;

    15.

    je presvedčený, že nástroj Spoločenstva stanovujúci zodpovednosť v reťazci by prospel nielen zamestnancom, ale aj verejným orgánom členských štátov, zamestnávateľom a najmä malým a stredným podnikom v ich boji proti šedej ekonomike, pretože jasné a transparentné pravidlá na úrovni Spoločenstva vytlačia z trhu pochybných prevádzkovateľov, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu;

    16.

    konštatuje, že všetky opatrenia, ktoré zamestnancom objasňujú ich práva a podporujú ich pri uplatňovaní týchto práv, prispievajú značnou mierou k podpore sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili informovanosť zamestnancov o ich právach systémovým spôsobom; v tejto súvislosti prisudzuje zvláštnu zodpovednosť sociálnym partnerom;

    17.

    vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom podporiť lepšiu a užšiu spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, inšpektorátmi, štátnymi vykonávacími agentúrami, orgánmi sociálneho zabezpečenia a daňovými úradmi; vyzýva ďalej členské štáty, aby zaviedli prísnejšie overovacie postupy a aby podporovali užšie vzťahy medzi vnútroštátnymi inšpektorátmi práce, čím umožnia zvýšenú spoluprácu a koordináciu medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby pripravila normy kvality pre inšpektoráty práce a vykonala štúdiu uskutočniteľnosti prípadných opatrení na zriadenie siete inšpektorátov práce Spoločenstva;

    18.

    zdôrazňuje potrebu podporovať stimuly pre spoločnosti, aby vyvinuli maximálne úsilie a v dobrej viere odstránili porušovanie pracovného práva zo strany subdodávateľov, napríklad formou systémov osvedčení a etických kódexov vrátane oznámenia verejným orgánom a ukončenia zmluvy so subdodávateľom, ktorý používa protiprávne praktiky s cieľom zabrániť možnosti, aby spoločne a nerozdielne zodpovedal za takéto porušenie;

    19.

    vyzýva obidve strany priemyselného odvetvia, aby prevzali iniciatívu v podporovaní kooperatívnych subdodávateľských vzťahov pri osobitných jednorazových prácach na jednej strane a v obmedzovaní množenia subdodávateľských vzťahov na strane druhej, a víta rozvoj rámcových dohôd, ktoré vymedzujú sociálnu a právnu zodpovednosť v reťazci ako doplnenie potrebnej regulácie;

    20.

    varuje pred konfliktmi a pred prekrývaním a duplicitou v ustanoveniach uvedených v etických kódexoch a pracovnom práve, ako aj medzi etickými kódexmi, normami a usmerneniami prijatými verejnými orgánmi a platnými kolektívnymi dohodami; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby podniky ako najvyššiu prioritu dodržiavali etický kódex, normy a usmernenia navrhnuté na úrovni medzinárodných organizácií (OECD, MOP), na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni;

    21.

    pripomína všetkým zainteresovaným stranám, najmä zamestnávateľom, ich povinnosti súvisiace s informovaním, konzultáciami a účasťou pracovníkov, najmä tie, ktoré sú uvedené v právnych nástrojoch Spoločenstva a vnútroštátnych právnych nástrojoch;

    22.

    navrhuje, aby sa možnosť zosúladenia rodinného života s prácou pre pracovníkov v subdodávateľských podnikoch vo výrobných reťazcoch zaručila zákonmi na vnútroštátnej úrovni a aby sa účinne realizovali smernice o materskej a rodičovskej dovolenke;

    23.

    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné dodržiavanie smernice 96/71/ES vrátane, v prípade potreby, začatia konania o porušení právnych predpisov; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu k informáciám pre vyslaných pracovníkov, na posilnenie koordinácie a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane ujasnenia úlohy styčných úradov členských štátov a na vyriešenie cezhraničných problémov presadzovania práva, ktoré bránia účinnému vykonávaniu smernice 96/71/ES;

    24.

    zdôrazňuje, že prostredníctvom posilneného sociálneho dialógu medzi organizáciami zamestnávateľov a odborovými združeniami možno prijať účinnejšie opatrenia na boj proti prípadným nepriaznivým dôsledkom využívania subdodávateľov;

    25.

    poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


    (1)  Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.

    (2)  Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

    (3)  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 452.

    (4)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 411.

    (5)  Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 65.

    (6)  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.

    (7)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

    (8)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0466.

    (9)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 401.

    (10)  Vec C-60/03 Wolff & Müller [2004] Zb. I-9553.


    Top