This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52009IP0189
An EU-India Free Trade Agreement European Parliament resolution of 26 March 2009 on an EU-India Free Trade Agreement (2008/2135(INI))
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2009 o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou (2008/2135(INI))
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2009 o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou (2008/2135(INI))
Ú. v. EÚ C 117E, 6.5.2010, p. 166–175
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
6.5.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 117/166 |
Štvrtok, 26. marca 2009
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou
P6_TA(2009)0189
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2009 o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou (2008/2135(INI))
2010/C 117 E/28
Európsky parlament,
so zreteľom na Spoločný akčný plán strategického partnerstva Indie a EÚ zo 7. septembra 2005, najmä jeho časť týkajúcu sa rozvoja obchodu a investícií, a jeho revidovanú verziu,
so zreteľom na spoločné vyhlásenie 4. obchodného samitu EÚ – India z 29. novembra 2003, a najmä na spoločnú iniciatívu EÚ a Indie pre posilnenie obchodu a investícií,
so zreteľom na závery 9. stretnutia zástupcov Indie a EÚ za okrúhlym stolom v dňoch 18. – 20. septembra 2005 v Hyderabáde,
so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre obchod medzi EÚ a Indiou na siedmom samite EÚ – India 13. októbra 2006 v Helsinkách,
so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov deviateho samitu EÚ – India, ktorý sa konal 29. septembra 2008 v Marseille,
so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov deviateho obchodného samitu EÚ – India, ktorý sa konal 30. septembra 2008 v Paríži,
so zreteľom na rozhodnutie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví, prijaté 29. novembra 2005,
so zreteľom na svoju pozíciu z 1. decembra 2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní povinných licencií patentov týkajúcich sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia (1),
so zreteľom na Memorandum o porozumení v oblasti dvojstrannej spolupráce medzi úradom generálneho kontrolóra pre patenty, dizajn a ochranné známky a Európskym patentovým úradom, podpísané 29. novembra 2006,
so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch a trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku,
so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. marca 2006 s názvom Implementácia partnerstva pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136),
so zreteľom na štatistiku OECD o stave zamestnanosti 2008/2007,
so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (KOM(2008)0055),
so zreteľom na dohodu medzi USA a Indiou z roku 2004 s názvom „Ďalší krok smerom k strategickému partnerstvu“ a na dohodu o využívaní jadrovej energie na civilné účely dohodnutú počas oficiálnej návštevy prezidenta Georgea W. Busha v Indii 2. marca 2006,
so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii WTO v Hongkongu (2),
so zreteľom na ministerskú deklaráciu prijatú 14. novembra 2001 na štvrtom zasadaní ministerskej konferencie WTO v Dauhe a predovšetkým na jej odsek 44 týkajúci sa osobitného a diferencovaného prístupu,
so zreteľom na samit EÚ – India o energetike, ktorý sa konal 6. apríla 2006 v Naí Dillí,
so zreteľom na tretie energetické grémium medzi EÚ a Indiou z 20. júna 2007,
so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: Strategické partnerstvo (3),
so zreteľom na štúdiu o doložke o ľudských právach a demokracii v medzinárodných dohodách EÚ, ktorú zadal parlamentný Podvýbor pre ľudské práva (4),
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2006 s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),
so zreteľom na správu Komisie uverejnenú 19. mája 2008 o zabavení falšovaného tovaru colnými orgánmi na vonkajších hraniciach EÚ v roku 2007,
so zreteľom na kvalitatívnu analýzu potenciálnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorú vypracovalo Centrum pre analýzu regionálnej integrácie v Sussexe,
so zreteľom na hospodársku analýzu o hospodárskom vplyve potenciálnej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou z 15. marca 2007, ktorú spracovali inštitúty Centre d'études prospectives et d'informations internationales (CEPII) a Centre d'initiatives et de recherches européennes en Méditerrannée (CIREM),
so zreteľom na správu Globálna analýza a na návrh predbežnej správy o posúdení vplyvu dohody o voľnom obchode na trvalú udržateľnosť obchodu medzi Európskou úniou a Indickou republikou, ktorú vypracovala spoločnosť ECORYS,
so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou (5),
so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom (6),
so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (7),
so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o situácii v oblasti ľudských práv Dalitov v Indii (8),
so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (9),
so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (10),
so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o predpokladanej existencii masových hrobov v časti Kašmíru pod správou Indie (11),
so zreteľom na svoje uznesenie z 24. septembra 2008 o príprave samitu EÚ – India (ktorý sa konal 29. septembra 2008 v Marseille) (12),
so zreteľom na dokument o stratégii krajiny týkajúci sa Indie (2007 – 2013),
so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu (zloženej z poslancov Výboru pre medzinárodný obchod) v Naí Dillí v novembri 2008,
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A6-0131/2009),
A. |
keďže EÚ by mala naďalej uprednostňovať mnohostranný obchodný systém vytvorený prostredníctvom WTO, v rámci ktorého sa stanovujú príslušné pravidlá a zabezpečuje sa ich dodržiavanie, čím sa vytvárajú najlepšie možnosti pre čestný a spravodlivý medzinárodný obchod, |
B. |
keďže úspešné a vyvážené zavŕšenie rozvojovej agendy z Dauhy má kľúčový význam tak pre Európsku úniu, ako aj pre Indiu, a keďže takáto dohoda nie je prekážkou dvojstranných dohôd WTO+, ktoré môžu byť doplnkové k multilaterálnym pravidlám, |
C. |
keďže politické vzťahy s Indiou sú založené na strategickom partnerstve z roku 2004, spoločnom akčnom pláne z roku 2005 prijatom na samite EÚ – India v septembri 2005 a revidovanom na deviatom samite EÚ – India v Marseille a dohode o spolupráci z roku 1994; keďže dohoda o voľnom obchode by mala vychádzať zo spolupráce, ktorá sa už predpokladá v článku 24 dohody o spolupráci, a mala by na ňu nadviazať, |
D. |
keďže Európska únia je pre Indiu najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2007 dosiahli výšku 10,9 miliárd EUR; keďže Európska únia sa v roku 2007 podieľala 65 % na všetkých priamych zahraničných investíciách v Indii; keďže priame zahraničné investície Indie v Európskej únii vzrástli z 500 miliónov EUR v roku 2006 na 9,5 miliardy EUR v roku 2007, |
E. |
keďže v roku 2000 bola India 17. najvýznamnejším obchodným partnerom Európskej únie a v roku 2007 bola na 9. mieste; keďže v období rokov 2000 až 2006 vzrástol obchod s tovarom medzi EÚ a Indiou o približne 80 %, |
F. |
keďže obchodné a regulačné prostredie v Indii je stále pomerne reštriktívne; keďže v roku 2008 Svetová banka zaradila Indiu na 122. miesto (spomedzi 178 ekonomík) z hľadiska jednoduchosti podnikania, |
G. |
keďže podľa údajov uvedených v správe Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji za roky 2007/2008 sa India nachádza na 128. mieste v rebríčku hodnotiacom index ľudského rozvoja (spomedzi 177 krajín), pričom 35 % indického obyvateľstva žije z menej ako jedného amerického dolára na deň a 80 % z menej ako dvoch dolárov na deň; keďže India je na 62. mieste spomedzi 108 rozvojových krajín v rebríčku hodnotiacom index ľudskej chudoby pre rozvojové krajiny, ktoré boli zaradené do výpočtu indexu; keďže India patrí medzi krajiny s najväčším počtom prípadov detskej práce, |
H. |
keďže hospodárska nerovnováha medzi jednotlivými štátmi Indie a z toho vyplývajúce nerovnomerné rozdelenie bohatstva a národného dôchodku si vyžadujú prijatie vhodných doplňujúcich hospodárskych politík vrátane harmonizácie daní a sústredenie úsilia na rozvoj kapacít najchudobnejších štátov, aby mohli využívať finančné prostriedky, |
I. |
keďže India je jediným najväčším príjemcom v rámci všeobecného systému preferencií; keďže preferenčný dovoz Európskej únie z Indie sa v roku 2007 zvýšil na hodnotu 11,3 miliárd EUR v porovnaní s 9,7 miliardami EUR v roku 2006, |
J. |
keďže obe strany opakovane potvrdili záväzok týkajúci sa zníženia ciel a ďalšej liberalizácie v oblasti práva usadiť sa a obchodu so službami, |
K. |
keďže prístup na trh musia sprevádzať transparentné a primerané pravidlá a normy s cieľom zabezpečiť, aby liberalizácia obchodu bola prospešná, |
L. |
keďže prístup na trh je obmedzovaný necolnými prekážkami obchodu, ako sú zdravotné a bezpečnostné požiadavky alebo technické prekážky, kvantitatívne obmedzenia, postupy posudzovania zhody, mechanizmy na ochranu obchodu, colné postupy, vnútorného zdaňovanie a neprijatie medzinárodných predpisov a noriem, |
M. |
keďže by sa mali v ešte väčšej miere náležite zohľadňovať aspekty uznávania, vhodnej a účinnej ochrany, uplatňovania a vynucovania práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok alebo obchodných značiek, autorských práv a podobných práv, zemepisných označení (vrátane označenia pôvodu), priemyselných vzorov a topografií integrovaných obvodov, |
N. |
keďže India je jedným z hlavných zdrojov falšovaných liekov zabavených colnými orgánmi členských štátov, ktoré predstavujú 30 % z celkového množstva; keďže lieky nevyhovujúce normám a falšované lieky podporujú rezistenciu voči liekom a zvyšujú chorobnosť a úmrtnosť, |
O. |
keďže článok 1 ods. 1 dohody o spolupráci ustanovuje dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad; keďže to predstavuje kľúčový prvok tejto dohody, |
P. |
keďže podľa celosvetového indexu hladu z roku 2008 je India na 66. mieste spomedzi 88 štátov (rozvojových krajín a krajín v procese transformácie); keďže na základe indexu hladu pre Indiu sa zistilo, že ani jeden zo štátov Indie nepatrí do kategórie „nízka miera hladu“ alebo „mierna miera hladu“; dvanásť štátov patrí do kategórie „alarmujúcej miery hladu“; a štyri štáty – Pandžáb, Kérala, Harijána a Ásam – patria do kategórie „závažnej miery hladu“, |
Q. |
keďže súčasťou dohody o voľnom obchode by mali byť záväzky v oblasti sociálnych a environmentálnych noriem a trvalo udržateľného rozvoja a účinné vykonávanie medzinárodne dohodnutých štandardov v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia ako nevyhnutný predpoklad podpory dôstojnej práce prostredníctvom účinného vnútroštátneho vykonávania základných pracovných noriem MOP, |
R. |
keďže India nepodpísala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní; keďže Skupina jadrových dodávateľov zrušila embargo na jadrový obchod s Indiou a keďže Kongres USA schválil dohodu o jadrovej spolupráci medzi USA a Indiou, |
S. |
keďže na deviatom samite EÚ – India v Marseille bola podpísaná horizontálna dohoda o leteckej doprave a India sa zaradila na 11. miesto z hľadiska osobnej dopravy medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ; keďže Európska únia a India prijali revidovaný spoločný akčný plán, ktorým sa strategické partnerstvo z roku 2005 rozširuje na nové oblasti, a keďže v Indii bolo zriadené Európske obchodné a technologické centrum, |
Všeobecné otázky
1. |
domnieva sa, že dohoda o voľnom obchode by mala byť vyvážená a kompatibilná s pravidlami a záväzkami WTO; domnieva sa, že úspešná rozvojová agenda z Dauhy zostáva prioritou obchodnej politiky Európskej únie, a že rokovania s Indiou o dohode o voľnom obchode by teda mali byť doplnkovými k multilaterálnym pravidlám; |
2. |
pripomína, že strategické partnerstvo EÚ a Indie je založené na spoločných zásadách a hodnotách, čo je vyjadrené v dohode o spolupráci medzi ES a Indiou z roku 1994 a v spoločnom akčnom pláne z roku 2005; nová dohoda o voľnom obchode orientovaná na konkurencieschopnosť by mala dopĺňať dohodu o spolupráci z roku 1994, s ktorou by mala byť právne a inštitucionálne prepojená; |
3. |
víta výsledok deviateho samitu EÚ – India a revidovaný spoločný akčný plán; nabáda rokujúce strany, aby aj naďalej konzultovali s kľúčovými zainteresovanými subjektmi; pripomína prísľub Európskej únie a Indie zrýchliť rozhovory o dohode o voľnom obchode a dosiahnuť značný a skutočný pokrok smerom k včasnému uzavretiu ambicióznej a vyváženej rozsiahlej dohody o obchode a investíciách; je sklamaný pomalým tempom rokovaní; vyzýva obe strany, aby do konca roku 2010 uzavreli komplexnú, ambicióznu a vyváženú dohodu o voľnom obchode; |
4. |
nabáda federálnu vládu a vlády jednotlivých štátov Indie, aby zladili politiky a postupy s cieľom umožniť, aby potenciálne výhody boli čo najvyššie; |
5. |
vzhľadom na vzájomné dopĺňanie sa oboch ekonomík poukazuje na budúci potenciál zvýšenia objemu obchodu a investícií medzi EÚ a Indiou a na obrovské obchodné príležitosti vyplývajúce z dohody o voľnom obchode; považuje dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou za výhodnú pre obe strany, no odporúča vypracovať vyhodnotenie existujúcich osobitostí tohto odvetvia; ďalej zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by mala zabezpečiť, aby tento nárast dvojstranného obchodu bol prospešný pre čo najväčší počet ľudí a aby prispel k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia, vrátane prevencie zhoršovania životného prostredia; |
6. |
nabáda strany, aby sa venovali aj možným nevýhodám dohody o voľnom obchode a spôsobom, ktorými môže rýchle otvorenie trhov nepriaznivo ovplyvniť ľudský rozvoj a rodovú rovnosť; |
7. |
žiada Komisiu, aby do dohody o voľnom obchode zahrnula ako jej základnú súčasť ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá by podliehala štandardnému mechanizmu riešenia sporov; |
Obchod s tovarom
8. |
víta výsledky mnohých simulácií voľného obchodu, ktoré poukazujú na to, že dohoda o voľnom obchode prinesie zvýšenie celkového vývozu a dovozu tak pre EÚ, ako aj pre Indiu; zdôrazňuje, že pri súčasnej priemernej miere rastu sa očakáva, že dvojstranný obchod presiahne výšku 7,7 miliárd EUR do roku 2010 a 160,6 miliárd EUR do roku 2015; |
9. |
konštatuje, že priemer uplatňovaných colných sadzieb Indie sa znížil na úrovne, ktoré sú v súčasnosti porovnateľné s inými krajinami Ázie, a poukazuje na to, že priemer uplatňovaných colných sadzieb Indie v súčasnosti predstavuje 14,5 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 4,1 %; |
10. |
považuje za dôležité, aby sa v dohode o voľnom obchode potvrdili ustanovenia dohody o technických prekážkach obchodu a dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby sa v tejto súvislosti venovala nevyriešeným otázkam, ako sú napríklad dobré životné podmienky zvierat; |
11. |
konštatuje, že Indiu znepokojuje nedostatočná harmonizácia mikrobiologických noriem v EÚ, dôsledky nariadenia REACH, nákladné postupy získavania osvedčení na vývoz ovocia do EÚ a nákladné postupy posudzovania zhody so značkou „CE“, a zdôrazňuje, že tieto otázky sa musia vyriešiť v rámci dohody o voľnom obchode; vyzýva obe strany, aby zabezpečili, aby právne predpisy a necolné prekážky obchodu boli riadené takým spôsobom, ktorý nebude brániť celkovému obchodu; vyzýva Európsku úniu aj Indiu, aby užšie spolupracovali v rámci svojich rozličných pracovných skupín v záujme vypracovania transparentnejšieho rámca pre technické predpisy a normy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby indickým výrobcom poskytla technickú pomoc v ich úsilí o dosiahnutie noriem EÚ, najmä noriem týkajúcich sa zdravia, životného prostredia a sociálneho rozmeru výroby, čo bude prospešné pre všetky zúčastnené strany; |
12. |
uznáva, že indický systém noriem sa stále vyvíja; vyzýva úrad Indie zodpovedný za normy a Ústrednú organizáciu pre kontrolu noriem liečiv, aby sprísnili svoje normy v súlade s medzinárodnými normami a aby zvýšili transparentnosť pri vypracúvaní noriem zlepšením skúšobných a certifikačných postupov; je znepokojený problémami pri vykonávaní a monitorovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a noriem; vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú podporu na posilnenie kapacít a rast kvalifikovaných ľudských zdrojov v indických regulačných orgánoch; |
13. |
zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by mala zahŕňať záväzný mechanizmus riešenia sporov medzi jednotlivými štátmi, ustanovenia o mediácii pri necolných prekážkach obchodu, o antidumpingových opatreniach a vyrovnávacích clách a doložku o všeobecných výnimkách, ktorá vychádza z článkov XX a XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT); |
Obchod so službami, právo usadiť sa
14. |
uznáva, že služby sú najrýchlejšie rastúcim odvetvím indického hospodárstva; konštatuje, že prvoradým záujmom Indie je liberalizácia v rámci režimu 1 a režimu 4 Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS); upozorňuje, že Európska únia by chcela pre väčšinu služieb dokončiť liberalizáciu prístupu na trh a vnútroštátneho postupu v rámci režimu 3; |
15. |
poukazuje na to, že liberalizácia služieb nesmie nijak obmedzovať právo regulovať služby vrátane verejných služieb; |
16. |
konštatuje že podľa Federácie indických obchodných a priemyselných komôr má predpokladaný objem dvojstranného obchodu so službami presiahnuť 246,8 miliárd EUR do roku 2015, kým sa začne vykonávať dohoda o voľnom obchode so službami; |
17. |
konštatuje, že obchod so službami medzi Európskou úniou a Indiou je pomerne nevyvážený; EÚ vyváža do Indie 1,5 % svojich služieb, zatiaľ čo vývoz služieb Indie predstavuje 9,2 % jej celkového vývozu do Európskej únie; |
18. |
nabáda Indiu, aby vypracovala vhodné právne predpisy v oblasti ochrany údajov, ktoré Indii umožnia získať štatút krajiny s primeranou úrovňou ochrany a umožnia prenos osobných údajov z Európskej únie na základe právnych predpisov EÚ a v súlade s nimi; |
19. |
konštatuje, že India je piatym najväčším trhom na svete v oblasti telekomunikačných služieb a že trh telekomunikácií zaznamenal za ostatných 5 rokov ročný nárast o 25 %; víta uvoľnenie obmedzenia zahraničného vlastníctva v oblasti telekomunikácii, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že naďalej pretrvávajú obmedzenia vnútornej politiky; vyzýva preto na uvoľnenie obmedzení v súvislosti s vydávaním licencií, ktoré sa uplatňujú voči poskytovateľom služieb a na odstránenie politickej neistoty týkajúcej sa colných režimov a systémov prepojenia, a zdôrazňuje potrebu nahradiť staré predpisy upravujúce toto odvetvie novými právnymi predpismi orientovanými na budúcnosť, ktoré budú zahŕňať právo v oblasti informačných technológií a nové postupy udeľovania licencií; domnieva sa, že odvetvia telekomunikácií a informačných technológií sú hlavnými hnacími motormi indického hospodárstva a že India sa má stať centrom výroby telekomunikačných zariadení, ak pomôže rozvoju osobitných hospodárskych zón v oblasti telekomunikácií; zdôrazňuje, že odvetvie výroby ponúka značné možnosti; |
20. |
pokiaľ ide o satelitné odvetvie, vyzýva Indiu, aby nadviazala dialóg so spoločnosťami EÚ a otvorila pre ne svoj trh s cieľom:
|
21. |
víta prísľub Indie umožniť zahraničným právnickým firmám pôsobiť v Indii, keďže toto otvorenie prinesie značný prínos indickému hospodárstvu a právnickému povolaniu, ako aj európskym právnickým firmám, ktoré majú odborné znalosti v oblasti medzinárodného práva, a pre ich zákazníkov; vyzýva Komisiu, aby spolu s indickými úradmi preskúmali možnosť a rozsah liberalizácie právnych služieb v rámci dohody o voľnom obchode; |
22. |
konštatuje, že úplnú ambicióznosť dohody o voľnom obchode nemožno dosiahnuť bez záväzkov v režime 4; zdôrazňuje obrovské výhody, ktoré pre EÚ aj pre Indiu predstavujú celoštátne a celoeurópske uznávanie odborných kvalifikácií a dohody o ich vzájomnom uznávaní a o požiadavkách na udeľovanie licencií v rámci profesionálnych služieb, na ktoré by sa bez problémov mohla vzťahovať dohoda o voľnom obchode; požaduje dôkladnú analýzu pre jednotlivé členské štáty; |
23. |
nabáda Indiu, aby postupne liberalizovala odvetvie bankovníctva a poisťovníctva; |
24. |
nabáda Indiu, aby zabezpečila, že nový revidovaný návrh zákona o poštových službách nebude obmedzovať súčasné možnosti prístupu na trh pre poskytovateľov expresnej služby, vyzýva Komisiu, aby sa od Indie snažila získať záväzok týkajúci sa expresných služieb, ako aj vlastnej obsluhy (self-handling) pre expresných nákladných dopravcov na letiskách s cieľom zabezpečiť možnosti prístupu na trh aj v budúcnosti; |
25. |
požaduje od Indie otvorenejší prístup pri udeľovaní víz pre viacnásobný vstup, platných najmenej jeden rok, občanom, podnikateľom a politikom členských štátov EÚ; |
Investície
26. |
vyzýva Komisiu, aby do dohody o voľnom obchode začlenila kapitolu o investíciách, aby sa mohol ustanoviť systém jednotného informačného strediska pre investorov; |
27. |
víta zriadenie Európskeho obchodného a technologického centra v Naí Dillí, ktorého cieľom je zvýšenie spolupráce medzi podnikmi a spolupráce v oblasti techniky medzi Indiou a členskými štátmi; |
28. |
pripomína, že na to, aby investície boli prospešné, musia ich sprevádzať dôkladne prepracované pravidlá a právne predpisy; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (13), žiada Komisiu, aby obhajovala predpisy v dohode o voľnom obchode určené pre nadnárodné spoločnosti, ktorých cieľom je zabezpečenie toho, aby investori dodržiavali základné normy MOP, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody s cieľom dosiahnuť celosvetovú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami; |
29. |
pripomína, že hoci sa ku kapitolám o investíciách v rámci dohôd o voľnom obchode často dopĺňajú záväzky liberalizovať pohyb kapitálu a zrušiť kontroly kapitálu, k takýmto ustanoveniam treba pristupovať mimoriadne opatrne vzhľadom na význam kontrol kapitálu (najmä pre rozvojové krajiny) na zmiernenie dosahu finančnej krízy; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa na medzinárodných fórach zasadzovala o väčšiu zodpovednosť zahraničných podnikov so sídlom v Indii, a zároveň sa zasadzuje za to, aby sa dosiahla dohoda s indickou vládou s cieľom vytvoriť účinný systém na monitorovanie práv pracovníkov v domácich a zahraničných spoločnostiach so sídlom v Indii; |
30. |
vyzýva Komisiu, aby začlenila do dohody o voľnom obchode kapitolu o investíciách, ktorá by sa mala stať jej významnou súčasťou, a aby tak umožnila bezproblémovejšie vzájomné investovanie na trhoch podporou a ochranou dohôd o investíciách, pričom bude skúmať okamžité možnosti; navrhuje, aby sa takouto investičnou dohodou mohlo ustanoviť vytvorenie systému jednotného informačného strediska pre investorov do oboch hospodárstiev, ktoré by im objasnilo rozdiely v pravidlách a postupoch investovania a poskytlo informácie o všetkých právnych aspektoch; |
Verejné obstarávanie
31. |
ľutuje, že India nie je ochotná zahrnúť verejné obstarávanie do dohody o voľnom obchode; vyzýva Komisiu, aby rokovaniami zabezpečila účinné a transparentné systémy obstarávania; vyzýva Indiu, aby pri zadávaní verejných zákaziek uplatňovala transparentné a spravodlivé postupy a aby európskym podnikom umožnila prístup k systémom verejného obstarávania; |
Obchod a hospodárska súťaž
32. |
podporuje vykonávanie nového zákona Indie v oblasti hospodárskej súťaže; domnieva sa, že EÚ by mala začleniť do dohody o voľnom obchode články 81 a 82 Zmluvy o ES s cieľom zabezpečiť záväzky v oblasti politiky hospodárskej súťaže; |
Politika v oblasti práv duševného vlastníctva, priemyslu a obchodu
33. |
víta pevný záväzok Indie týkajúci sa spoľahlivého systému v oblasti práv duševného vlastníctva a využívania flexibility v rámci dohody TRIPS v záujme splnenia jej záväzkov v oblasti verejného zdravia, najmä čo sa týka prístupu k liekom; nabáda na jeho dôsledné uplatňovanie a vynucovanie; vyzýva Komisiu a príslušné indické úrady, aby koordinovali činnosť zameranú na účinné riešenie problému boja proti falšovaniu, najmä proti falšovaným liekom; |
34. |
vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby zabezpečili, aby záväzky vyplývajúce z dohody o voľnom obchode neboli prekážkou v prístupe k liekom, keďže India rozvíja svoju kapacitu ako priemyselné odvetvie vyrábajúce generiká, ktoré sa transformuje na odvetvie založené na výskume; |
35. |
vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby podporovali opatrenia a iniciatívy, ako sú cenové fondy, patentové združenia a iné alternatívne mechanizmy s cieľom podporovať prístup k liekom a inovácie v oblasti liekov, najmä liekov na zanedbávané choroby; |
Obchod a trvalo udržateľný rozvoj
36. |
uznáva, že rozsiahla kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji je kľúčovou súčasťou akejkoľvek dohody o voľnom obchode a podlieha štandardnému mechanizmu riešenia sporov; |
37. |
vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby zabezpečili, aby sa obchodné a priame zahraničné investície nepodporovali na úkor zmierňovania právnych predpisov a noriem v oblasti životného prostredia, základných pracovnoprávnych predpisov a noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a aby zároveň umožnili monitorovať dodržiavanie týchto noriem; |
38. |
žiada ratifikáciu a účinné uplatňovanie základných dohovorov MOP; |
39. |
je znepokojený rozšírením detskej práce v Indii, pri ktorej sú deti veľmi často využívané v nebezpečných a nezdravých podmienkach; žiada Komisiu, aby sa venovala tejto otázke pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode, a žiada indickú vládu, aby vynaložila maximálne úsilie na odstránenie príčin tohto javu s cieľom zamedziť mu; |
40. |
berie na vedomie zavedenie nového indického zákona o detskej práci v roku 2006, ktorý zakazuje deťom mladším než 14 rokov pracovať ako domáci sluhovia alebo v stánkoch s občerstvením, a vyzýva Európsku úniu, aby od Indie naďalej požadovala ratifikáciu dohovorov MOP č. 182 o odstránení najhorších foriem detskej práce, č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ktoré by predstavovali pozitívny krok smerom k prípadnému zrušeniu detskej práce; |
41. |
zdôrazňuje, že Európska únia by mala naliehať na indickú vládu, aby riešila otázku nedobrovoľnej práce, ktorá postihuje milióny ľudí v Indii – prevažne z komunity Dalitov a Adivasiov (pôvodných kmeňov a národov); konštatuje, že existuje presvedčenie, že táto otázka sa náležite nerieši z dôvodu chýbajúcej administratívnej a politickej vôle; |
42. |
nalieha na EÚ, aby do dohody o voľnom obchode s Indiou zahrnula ustanovenie, ktoré zabezpečí, že na spoločnosti EÚ využívajúce osobitné hospodárske zóny sa nebude môcť vzťahovať výnimka z dodržiavania základných pracovných práv alebo iných pracovných práv založených na dohovoroch MOP, ktoré India ratifikovala; |
43. |
zdôrazňuje, že doložky o ľudských právach a demokracii sú kľúčovým prvkom dohody o voľnom obchode; je znepokojený neustálym prenasledovaním náboženských menšín a obhajcov ľudských práv v Indii, súčasnou situáciou v oblasti ľudských práv a bezpečnostnou situáciou v časti Kašmíru pod správou Indie; |
44. |
vyzýva Radu, Komisiu a Indiu, aby zabezpečili, aby dohoda o voľnom obchode nepoškodzovala znevýhodnené skupiny, ako sú Daliti a Adivasiovia, a aby prípadné výhody plynúce z dohody o voľnom obchode mohli využívať všetci členovia spoločnosti; |
45. |
víta záväzky Európskej únie a Indie spolupracovať v oblasti výskumu jadrovej energie na civilné účely; konštatuje, že India nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a že dostala výnimku od Skupiny jadrových dodávateľov; vyzýva Indiu, aby podpísala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní; |
Úloha Európskeho parlamentu
46. |
očakáva od Rady a Komisie, že Európskemu parlamentu predložia dohodu o voľnom obchode a požiadajú ho o súhlas na základe článku 300 ods. 3 druhého pododseku Zmluvy o ES; |
47. |
žiada Radu a Komisiu, aby potvrdili, že India sa zaviazala k tomu, že nová indická vláda bude po nadchádzajúcich všeobecných voľbách rokovať o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou; |
Ďalšie hľadiská
48. |
upozorňuje na rýchly rast inflácie v Indii; uznáva, že ak si má India udržať pozíciu konkurencieschopného obchodného partnera Európskej únie rastúceho významu, bude treba vynaložiť veľa investícií do infraštruktúry a výrazne zvýšiť kapacity na výrobu energie; víta navrhovaný plán indickej vlády vynaložiť v nadchádzajúcich piatich rokoch 500 miliárd USD na túto oblasť a vyzýva súkromné i verejné subjekty, aby na tomto obrovskom projekte v plnej miere spolupracovali; |
49. |
víta skutočnosť, že predseda indickej vlády odovzdal do prevádzky novú šrínagarskú železničnú trať medzi Baramullou a Kazigundom, ktorá miestnym obyvateľom zabezpečí niekoľko tisíc nových pracovných miest; vyjadruje presvedčenie, že podobné hospodárske iniciatívy zlepšia vyhliadky obyvateľov Kašmíru na prosperujúcejšiu a mierovú budúcnosť; |
50. |
víta pokrok, ktorý India dosiahla v oblasti rozvojovej pomoci, keď sa okrem príjemcu stáva aj jej darcom; |
51. |
oceňuje pokrok, ktorý sa dosiahol v spolupráci v oblasti výskumu a vývoja aj prostredníctvom rámcového programu financovaného zo zdrojov EÚ; víta veľký počet indických študentov, ktorí študujú na európskych vysokých školách v rámci programu Erasmus Mundus; |
52. |
konštatuje, že ak sa bude hospodárska spolupráca medzi Európskou úniou a Indiou opierať o systém univerzálnych hodnôt EÚ, môže sa to stať vzorom pre spoluprácu s inými krajinami; |
53. |
víta začatie osobitnej akcie v oblasti kultúrnej spolupráce medzi EÚ a Indiou na obdobie 2007 – 2009, najmä v oblasti vzdelávania, výmeny študentov, odbornej prípravy a medzikultúrneho dialógu; |
54. |
vyjadruje obavu nad rastom svetových cien surovín a ich vplyvom na najchudobnejšie obyvateľstvo vrátane obyvateľov Indie, čo má za následok ohrozenie stabilného rastu a zvyšovanie globálnej nerovnováhy; vyzýva Európsku úniu a Indiu, aby skoordinovali komplexnú stratégiu s cieľom integrovane riešiť túto problematiku; |
55. |
víta skutočnosť, že India uskutočnila výrazný pokrok smerom k zavedeniu všeobecného základného vzdelávania, zlepšila boj proti chudobe a zvýšila prístup k bezpečnej pitnej vode; poznamenáva však, že India stále zaostáva v plnení väčšiny rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravia, ako napríklad detská úmrtnosť, zdravotná starostlivosť o matky, podvýživa detí a boj proti malárii, tuberkulóze a HIV/AIDS; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Daliti a Adivasiovia dosahujú najslabší pokrok pri plnení rozvojových cieľov milénia a že sú vystavení diskriminácii v oblasti prístupu k bývaniu, vzdelávaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a iným službám; |
56. |
poznamenáva, že napriek trvalému hospodárskemu rastu pretrvávajú obrovské rozdiely, pričom viac než 800 miliónov ľudí musí vyžiť z menej než dvoch USD na deň; je znepokojený najmä situáciou sociálne slabých vrstiev obyvateľstva, a to hlavne žien, detí, marginalizovaných skupín a obetí diskriminácie, ako sú Daliti a Adivasiovia, a vidieckeho obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby dohoda o voľnom obchode neobmedzila právomoci indickej vlády nevyhnutné na riešenie chudoby a nerovnosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali s indickou vládou na zlepšení situácie uvedených skupín a posúdili ďalšiu spoluprácu z hľadiska svojho príspevku k ukončeniu rodovej a kastovej diskriminácie, pričom sa odvoláva na svoje vyššie uvedené uznesenie o situácii v oblasti ľudských práv Dalitov v Indii; |
57. |
zdôrazňuje, že čoraz väčšia miera poškodzovania životného prostredia v Indii predstavuje neustále sa stupňujúci problém s nepredstaviteľnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami najmä pre veľký počet Indov žijúcich v chudobe, a preto zdôrazňuje osobitnú potrebu, aby EÚ pokračovala v spolupráci s Indiou v tejto oblasti; |
58. |
pozitívne hodnotí vplyvy hospodárskeho rastu na rozvoj niektorých častí Indie a vyzýva Komisiu, aby podporila vzorový výskum a príslušné vnútroštátne a regionálne politiky spôsobujúce takéto vplyvy s cieľom posilniť odovzdávanie skúseností a osvedčených postupov medzi regiónmi; |
59. |
víta záväzok Indie zvýšiť podiel svojich verejných výdavkov na zdravotníctvo a podporuje tento trend v záujme zabezpečenia primeraného prístupu k účinnej zdravotnej starostlivosti, najmä vo vidieckych oblastiach; |
60. |
domnieva sa, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť odvetviu malých a stredných podnikov v Indii, a preto navrhuje, aby sa vo všetkých programoch rozvojovej spolupráce medzi Európskou úniou a Indiou posilnili malé a stredné podniky prostredníctvom opatrení na pomoc pri financovaní miestnych trhovo orientovaných projektov navrhnutých občanmi; |
61. |
víta šírenie mikroúverov v Indii, ktoré si získali uznanie ako účinný spôsob rozvoja podnecovaného bežným obyvateľstvom; |
*
* *
62. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Indie. |
(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 79.
(2) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(3) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 589.
(4) DGExP/B/PolDep/Study/2005/06.
(5) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 400.
(6) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.
(7) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(8) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 87.
(9) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0407.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0366.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2008)0455.
(13) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.