25.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 76/69

A.

keďže EÚ a NATO sú založené na spoločných hodnotách, akými sú sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát, a za svojej existencie slúžili na vyhnutie sa vojnám na európskom území; keďže po zvolení nového prezidenta USA narastá na oboch stranách Atlantického oceánu zhoda, pokiaľ ide o čoraz menšiu užitočnosť jadrových zbraní vzhľadom na súčasné hrozby, a objavuje sa nové vnímanie naliehavosti, čo sa týka potreby obmedziť rozsah jadrových arzenálov v súlade so záväzkami prijatými v rámci článku VI Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,

B.

keďže podľa Charty OSN celkovú zodpovednosť za medzinárodný mier a bezpečnosť nesie Bezpečnostná rada OSN; keďže charta stanovuje právny základ vzniku NATO; keďže členské štáty NATO podpísaním Severoatlantickej zmluvy potvrdili svoju vieru v ciele a zásady charty, pričom sa zaviazali, že sa v rámci svojich medzinárodných vzťahov zdržia hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie spojených národov,

C.

keďže členské štáty EÚ uznávajú systém OSN ako základný rámec pre medzinárodné vzťahy; keďže sa naďalej angažujú za udržanie mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie spojených národov, ako aj so zásadami Helsinského záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty, a za rozvoj a upevnenie demokracie a zásad právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; keďže členské štáty EÚ stanovili ako prioritné opatrenia zreformovanie a posilnenie Organizácie spojených národov tak, aby bola schopná plniť svoje povinnosti a účinne konať pri riešení celosvetových problémov a reagovaní na kľúčové hrozby,

D.

keďže NATO tvorí jadro európskej vojenskej bezpečnosti a EÚ má dostatočný potenciál na podporu jeho činností, takže posilnenie európskej obranyschopnosti a prehĺbenie spolupráce bude prospešné pre obe organizácie,

E.

keďže európska bezpečnostná štruktúra zahŕňa aj Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a medzinárodné nástroje, ako je Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe,

F.

keďže NATO je medzivládnou organizáciou demokratických národov, v ktorej sa uplatňuje zásada „civilné obyvateľstvo prijíma rozhodnutia a armáda ich vykonáva“,

G.

keďže 94 % obyvateľstva EÚ tvoria občania členských štátov NATO, 21 z 27 členských štátov EÚ je spojencom NATO, 21 z 26 spojencov NATO je členským štátom EÚ a Turecko, ktoré je dlhodobým spojencom NATO, je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ,

H.

keďže Európska rada v rokoch 2007 a 2008 prijala dôležité rozhodnutia v oblasti EBOP s cieľom ďalej zlepšovať svoje operačné kapacity; keďže netrpezlivo očakávané nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy prinesie dôležité inovácie v rámci EBOP, vďaka čomu bude európska spolupráca v tejto oblasti súdržnejšia a účinnejšia,

I.

keďže EÚ a NATO musia zlepšiť spoluprácu a mali by umožniť čo najväčšie využitie aktív oboch organizácií a zabezpečiť účinnú spoluprácu skoncovaním s hádkami medzi inštitúciami,

J.

keďže hoci je NATO v súčasnosti diskusným fórom a očakávaným nástrojom v prípade spoločnej vojenskej operácie zahŕňajúcej európskych a amerických spojencov, hlavnú zodpovednosť za mier a bezpečnosť nesie Organizácia spojených národov,

K.

keďže jednotky a vybavenie vyčlenené na misie EBOP viac-menej zodpovedajú jednotkám a vybaveniu vyčleneným na operácie NATO,

L.

keďže NATO sa ako celok nezapája do operácií EBOP; keďže EÚ sa pri podniknutí podobnej operácie rozhodne, či využije alebo nevyužije prostriedky a kapacity NATO na základe takzvanej dohody Berlín plus,

M.

keďže spolupráca medzi EÚ a NATO, ktorá spadá do rámca dohody Berlín plus, doteraz neplnila uspokojivo svoj cieľ kvôli nevyriešeným problémom spojeným so skutočnosťou, že niektoré krajiny sú členmi NATO, ale nepatria do EÚ,

N.

keďže mimo rámca dohody Berlín plus by NATO a EÚ mali zabezpečiť účinný krízový manažment a mali by lepšie spolupracovať s cieľom nájsť čo najlepšie riešenie krízy, ako napríklad v Afganistane a v Kosove,

O.

keďže vzťahy medzi EÚ a NATO by obe organizácie mali zlepšiť tým, že EÚ by do EBOP viac zapájala európskych spojencov NATO, ktorí nie sú členmi EÚ, a NATO by viac zapájalo členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, do rozhovorov medzi EÚ a NATO; keďže vzťahy medzi EÚ a USA by sa mali posilniť,

P.

keďže procesy rozširovania NATO a EÚ by napriek tomu, že sa odlišujú, mali byť vzájomne posilňujúce, aby sa na európskom kontinente zabezpečila stabilita a prosperita,

Q.

keďže významným prvkom vzťahu medzi EÚ a NATO je podpora vnútroštátnych snáh o rozvoj a poskytovanie vojenských kapacít na krízový manažment vzájomne posilňujúcim spôsobom, čo zase rozširuje základnú úlohu zabezpečiť obranu územia a bezpečnostné záujmy členských krajín,

R.

keďže synergia medzi EÚ a NATO by sa v istých oblastiach vojenských kapacít dala zlepšiť pomocou spoločných pilotných projektov,

S.

keďže kolektívna obrana Európy sa opiera o prepojenie konvenčných a jadrových síl, ktoré by sa mali dôkladnejšie prispôsobiť meniacej sa bezpečnostnej situácii,

T.

keďže tak EÚ, ako aj NATO v súčasnosti prehodnocujú svoje bezpečnostné stratégie (EBS a Deklaráciu o bezpečnosti aliancie),

U.

keďže Lisabonská zmluva stanovuje poskytnutie civilných a vojenských kapacít všetkých členských štátov na EBOP, zabezpečuje neustálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany medzi prvotnou skupinou štátov, zaväzuje štáty k postupnému zlepšovaniu vojenských kapacít, rozširuje úlohu Európskej obrannej agentúry, ukladá štátom povinnosť pomáhať si navzájom v prípade útoku (bez toho, aby bola dotknutá neutralita určitých štátov či členstvo iných štátov v NATO), aktualizuje ciele EÚ (úlohy z Petersbergu) tak, aby zahŕňali boj proti terorizmu, a nakoniec vyžaduje vzájomnú solidaritu v prípade teroristického útoku alebo prírodnej katastrofy,

1.

zdôrazňuje, že všetky politiky EÚ musia byť plne v súlade s medzinárodným právom;

2.

zdôrazňuje, že zmyslom EÚ je budovať mier vnútri i mimo svojich hraníc záväzkom k účinnému multilateralizmu a dodržiavaniu ducha a litery Charty OSN; poznamenáva, že účinná bezpečnostná stratégia podporuje demokraciu a ochranu základných práv; na druhej strane konštatuje, že neúčinná bezpečnostná stratégia vedie k zbytočnému utrpeniu ľudí; zastáva názor, že schopnosť EÚ budovať mier závisí od vytvorenia vhodnej bezpečnostnej stratégie alebo bezpečnostnej politiky, čo zahŕňa aj schopnosť samostatnej akcie a účinný komplementárny vzťah s NATO;

3.

vyzýva preto EÚ, aby pokračovala v rozmiestňovaní misií a zabezpečovala pritom väčšiu udržateľnosť EBOP s cieľom predchádzať konfliktom, presadzovať stabilitu a prinášať pomoc tam, kde je to potrebné, na základe konsenzu členských štátov EÚ alebo v rámci štruktúrovanej spolupráce; je presvedčený, že je naďalej potrebné, aby EÚ a NATO rozvíjali komplexný prístup ku krízovému manažmentu;

4.

uznáva, že rôznorodosť záujmov, ktorá je vlastná Únii s 27 alebo aj väčším počtom členských štátov – inými slovami mozaiková skladba EÚ – jej dodáva jedinečný charakter a potenciál zasahovať, sprostredkovávať a pomáhať v rôznych častiach sveta; žiada, aby sa súčasné nástroje krízového manažmentu EÚ ďalej rozvíjali, a dúfa, že súčasná vojenská kapacita členských štátov EÚ sa stane integrovanejšou, nákladovo efektívnejšou a vojensky účinnejšou, pretože len tak bude EÚ disponovať dostatočnými silami na využitie svojich jedinečných schopností v oblasti prevencie a riešenia konfliktov a na doplnenie širokej škály civilných mechanizmov krízového manažmentu;

5.

dôrazne podporuje zvýšenie solidarity medzi členskými štátmi EÚ pri rozvíjaní spoločných bezpečnostných a obranných stratégií;

6.

je presvedčený o tom, že silné a živé euro-atlantické partnerstvo je najlepším garantom bezpečnosti a stability v Európe, ako aj dodržiavania zásad demokracie, ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy verejných vecí;

7.

je presvedčený o tom, že demokratické slobody a právny štát sú odpoveďou na úsilie ľudí na celom svete; verí, že žiadnej krajine ani národu by nemala byť upretá takáto perspektíva, pretože každý človek má právo na život v demokracii, v ktorej vládnu zásady právneho štátu;

8.

víta aktualizáciu EBS ako súčasti záväzku EÚ vymedziť a chrániť európske bezpečnostné záujmy a posilňovať účinný multilateralizmus, a tým poskytnúť Únii stratégiu na riešenie hrozieb 21. storočia; poznamenáva, že skutočný, komplexný a demokratický konsenzus medzi EÚ a NATO je nevyhnutným prvkom pri realizácii tejto stratégie, vychádzajúcim z konsenzu medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými v oblasti bezpečnosti, ktorý bude odrážať ich spoločné hodnoty, ciele a priority, a to prvoradosť ľudských práv a medzinárodného práva;

9.

zdôrazňuje, že toto nadobúda ešte väčší význam vo svetle nedávnych udalostí na Kaukaze, nového vývoja v prístupe k NATO v Európe, zmeny politického vedenia v Spojených štátov amerických a začatia prác na revízii strategickej koncepcie NATO;

10.

naliehavo žiada, aby sa súbežné revízie bezpečnostných stratégií EÚ a NATO nielen vzájomne dopĺňali, ale aby boli aj konvergentné a aby každá z nich prikladala náležitý význam potenciálu druhej revízie;

11.

je toho názoru, že tak NATO, ako aj EÚ by mali prijať za svoj dlhodobý a spoločný cieľ záväzok budovať pre obyvateľov svojich členských štátov a všeobecne bezpečnejší svet v súlade s duchom a literou Charty OSN a mali by tiež aktívne predchádzať masovým ukrutnostiam a regionálnym konfliktom, ktoré naďalej spôsobujú mnoho ľudského utrpenia, a reagovať na ne;

12.

trvá na tom, že by sa všetky demokracie mali spojiť vo svojich snahách o budovanie stability a mieru pod záštitou OSN;

13.

uznáva, že bezpečnosť a rozvoj navzájom súvisia a že na dosiahnutie udržateľného rozvoja v konfliktných oblastiach neexistuje žiadna jasná postupnosť krokov, a poukazuje na to, že v skutočnosti sa všetky nástroje využívajú súčasne; vyzýva preto Komisiu, aby hlbšie preskúmala význam stanovenia postupnosti vojenských a civilných zásahov v konfliktných oblastiach a aby tieto zistenia začlenila do svojich bezpečnostných a rozvojových politík;

14.

uznáva dôležitú úlohu NATO v bezpečnostnej štruktúre Európy v minulosti i v súčasnosti; pripomína, že pre väčšinu členských štátov EÚ, ktoré sú zároveň spojencami NATO, zostáva aliancia základom ich kolektívnej obrany, a že pre bezpečnosť Európy ako celku bez ohľadu na stanoviská prijaté jej jednotlivými členskými štátmi aj naďalej plynú výhody zo zachovania transatlantickej aliancie; zastáva preto názor, že budúca kolektívna obrana EÚ by mala byť, pokiaľ možno, organizovaná v spolupráci s NATO; je toho názoru, že USA a EÚ musia svoj dvojstranný vzťah zintenzívniť a rozšíriť o otázky týkajúce sa mieru a bezpečnosti;

15.

konštatuje, že bezpečnostné riziká v modernom svete sú čoraz viac charakterizované javmi ako medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, nefunkčné štáty, konflikty uviaznuté na mŕtvom bode, organizovaný zločin, kybernetické hrozby, zhoršovanie životného prostredia a súvisiace bezpečnostné hrozby, prírodné a iné katastrofy, a že tieto riziká vyžadujú ešte užšie partnerstvo a zameranie sa na posilnenie kľúčových schopností EÚ a NATO a užšiu koordináciu v oblasti plánovania, technológií, vybavenia a výcviku;

16.

zdôrazňuje rastúci význam EBOP, ktorá pomôže zlepšiť schopnosť EÚ čeliť bezpečnostným hrozbám 21. storočia, a to najmä v rámci spoločných civilno-vojenských operácií a opatrení krízového manažmentu, počnúc opatreniami na prevenciu kríz vychádzajúcimi zo spravodajských informácií až po reformu bezpečnostného sektora, reformu polície a súdnictva a vojenských operácií;

17.

zastáva názor, že EÚ a NATO by sa mohli navzájom posilniť tým, že nebudú medzi sebou súťažiť a rozvinú lepšiu spoluprácu v operáciách krízového manažmentu na základe praktickej deľby práce; domnieva sa, že rozhodnutie o tom, ktorá organizácia rozmiestni svoje sily, by malo vychádzať z politickej vôle vyjadrenej oboma organizáciami, z operačných potrieb a politickej legitimity v danej situácii, ako aj z ich schopnosti zabezpečiť mier a stabilitu; konštatuje, že pre dosiahnutie tohto cieľa má kľúčový význam spolupráca pri vypracúvaní novej EBS a novej strategickej koncepcie NATO;

18.

zastáva názor, že EÚ musí vytvoriť svoje vlastné bezpečnostné a obranné kapacity, ktoré umožnia lepšie si rozdeliť zaťaženie s mimoeurópskymi spojencami a zabezpečiť náležitú reakciu na tie bezpečnostné otázky a hrozby, ktoré sa týkajú výlučne členských štátov EÚ;

19.

vyzýva EÚ, aby vytvorila nástroje svojej bezpečnostnej stratégie, od diplomatického predchádzania krízam a hospodárskej a rozvojovej pomoci až po civilné kapacity v oblasti stabilizácie a obnovy, ako aj vojenské prostriedky; navyše sa domnieva, že v susedskej politike EÚ by sa mali strategicky využívať nástroje „mäkkej sily“ (tzv. soft power);

20.

konštatuje, že dohodu Berlín plus, ktorá umožňuje EÚ využívať prostriedky a kapacity NATO, je nutné zdokonaliť tak, aby umožnila obom organizáciám zasahovať a účinne poskytovať pomoc pri súčasných krízach, ktoré vyžadujú mnohostrannú civilno-vojenskú reakciu; považuje preto za potrebné ďalej rozvíjať vzťah medzi NATO a EÚ vytváraním trvalých štruktúr spolupráce pri súčasnom rešpektovaní nezávislej a autonómnej povahy oboch organizácií a nevylučovaní účasti žiadnych členov NATO a členských štátov EÚ, ktoré majú o účasť záujem;

21.

vyzýva Turecko, aby prestalo brániť spolupráci medzi EÚ a NATO;

22.

vyzýva EÚ, aby v rámci prípravy Bielej knihy o európskej bezpečnosti a obrane zhodnotila aj súdržnosť vonkajších operácií Európy, najmä pokiaľ ide o spoluprácu s ostatnými medzinárodnými partnermi v krízových oblastiach;

23.

rozhodne víta francúzsku iniciatívu formálneho návratu k vojenským štruktúram NATO a úsilie francúzskeho predsedníctva v rámci Rady EÚ ďalej zblížiť EÚ a NATO v reakcii na nové bezpečnostné výzvy; víta úsilie francúzskeho predsedníctva zamerané na prijatie konkrétnych iniciatív týkajúcich sa združovania európskych obranných kapacít; víta tiež aktuálny pozitívny prístup Spojených štátov amerických k upevňovaniu obranných kapacít EÚ;

24.

naliehavo žiada členské štáty oboch organizácií, aby boli pri implementácii partnerstva EÚ – NATO pružnejšie, viac orientované na ciele a pragmatickejšie; podporuje preto návrh francúzskej vlády na nadviazanie systematických kontaktov medzi generálnymi tajomníkmi NATO a Rady EÚ, najmä aby sa predišlo nejasnostiam v situáciách, keď EÚ a NATO pôsobia spoločne v rôznych misiách s rovnakým cieľom a na rovnakom mieste, ako napríklad v Kosove a Afganistane;

25.

zdôrazňuje, že EÚ je kľúčovým partnerom NATO, vzhľadom na špecifickú kombináciu dostupných nástrojov: civilných operácií, sankcií, humanitárnej pomoci, rozvojových a obchodných politík a politického dialógu; vyzýva preto EÚ a NATO, aby v očakávaní ratifikácie Lisabonskej zmluvy znásobili svoje snahy o vytvorenie rámca integrovanej spolupráce;

26.

uznáva zásadný význam zlepšenia združenej spravodajskej činnosti spojencov NATO a partnerov EÚ;

27.

konštatuje, že občania EÚ podporujú misie zamerané na zmiernenie ľudského utrpenia v zónach konfliktu; poznamenáva, že občania sú nedostatočne informovaní o misiách EÚ a NATO a ich účele; vyzýva preto EÚ a NATO, aby občanov lepšie informovali o svojich misiách a úlohe týchto misií pri budovaní bezpečnosti a stability vo svete;

28.

konštatuje, že v záujme upevnenia vzájomnej spolupráce by sa NATO a EÚ mali sústrediť na posilnenie svojich základných kapacít, zlepšenie interoperability a koordináciu svojich doktrín, plánovania, technológií, vybavenia a výcvikových metód;

29.

podporuje zriadenie stáleho operačného štábu EÚ patriaceho do právomoci podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, v ktorého mandáte by bolo okrem iného plánovanie a riadenie vojenských operácií EBOP;

30.

zdôrazňuje, že skúsenosti z operácií EÚ preukazujú, že trvalé plánovacie a veliteľské kapacity určené pre operácie EÚ by zvýšili účinnosť a dôveryhodnosť týchto operácií; pripomína, že vzhľadom na civilno-vojenské zameranie EÚ by táto štruktúra nebola duplicitnou k žiadnej inej existujúcej štruktúre; ďalej pripomína, že hlavný štáb NATO je určený predovšetkým na plánovanie vojenských operácií, zatiaľ čo EÚ má odborné znalosti v oblasti plánovania a uskutočňovania civilných, vojenských i civilno-vojenských operácií, ktoré v súčasnosti nie je schopný úspešne viesť žiadny iný globálny aktér;

31.

zdôrazňuje, že operačný štáb EÚ by mal dopĺňať súčasné veliteľské štruktúry NATO a neoslaboval by transatlantickú integritu NATO;

32.

navrhuje, aby si po dohode s NATO každý členský štát EÚ, ktorý je členom NATO, vyčlenil sily, ktoré možno nasadiť len v prípade operácií EÚ, aby sa predišlo tomu, že ich nasadeniu zabránia členovia NATO, ktorí nie sú členskými štátmi EÚ; domnieva sa, že by sa malo predísť duplicitnému nasadeniu týchto síl;

33.

zastáva názor, že spoločnou úlohou EÚ a NATO je využívať rovnaký vnútroštátny súbor zdrojov, pokiaľ ide o personál a kapacity; vyzýva EÚ a NATO, aby zabezpečili, že sa tieto obmedzené zdroje vynaložia na kapacity, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie zložitých úloh súčasnej doby, pričom sa zabráni duplicite práce a podporí sa súdržnosť; zastáva názor, že strategická letecká preprava, ktorá je konkrétnym príkladom relatívne málo bežného a nákladného operačného prostriedku, by mala predstavovať príležitosť pre spoluprácu členských štátov EÚ a NATO; vyzýva členské štáty EÚ, aby zhromažďovali, vzájomne si poskytovali a spoločne vytvárali vojenské kapacity s cieľom predísť ich plytvaniu, dosiahnuť úspory z rozsahu a posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu;

34.

zastáva názor, že okrem potreby oveľa účinnejšieho využívania vojenských zdrojov má pre európsku bezpečnosť v záujme synergie zásadný význam lepšia a účinnejšia koordinácia investícií do obrany zo strany členských štátov EÚ; žiada, aby sa výrazne zvýšil podiel spoločných nákladov na každej vojenskej operácii NATO a EÚ; konštatuje, že existuje významný rozdiel v rozsahu, ako aj v efektívnosti výdavkov vynaložených na obranu európskymi členmi NATO na jednej strane a USA na strane druhej; vyzýva EÚ, aby sa zaviazala k spravodlivejšiemu deleniu celkových nákladov; vyzýva tiež USA, aby preukázali väčšiu ochotu konzultovať so svojimi európskymi spojencami otázky týkajúce sa mieru a bezpečnosti;

35.

uznáva významný potenciálny prínos Európskej obrannej agentúry posilnenej Lisabonskou zmluvou pre nákladovo účinnejšie obstarávanie a lepšiu interoperabilitu vojenskej výzbroje;

36.

trvá na tom, že všetky členské štáty EÚ sa musia bez akejkoľvek diskriminácie zúčastňovať na spoločných zasadnutiach EÚ – NATO; zdôrazňuje, že jednotnosť hodnôt a bezpečnostných opatrení je kľúčovým činiteľom pri zabezpečovaní mieru, stability a prosperity v Európe;

37.

navrhuje, aby spojenci NATO, ktorí sú kandidátmi na pristúpenie k EÚ, boli viac zapojení do práce EBOP a Európskej obrannej agentúry;

38.

poznamenáva, že je nevyhnutné zaoberať sa problémom kompatibility medzi nečlenstvom v EÚ a členstvom v NATO, ako aj nečlenstvom v NATO a členstvom v EÚ, a zároveň tento problém riešiť, aby nepoškodzoval fungovanie spolupráce EÚ – NATO;

39.

vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že turecko-cyperský spor naďalej vážne narúša rozvoj spolupráce EÚ a NATO, vzhľadom na to, že na jednej strane Turecko odmieta umožniť Cypru účasť na misiách EBOP, ktoré zahŕňajú spravodajské informácie a zdroje NATO, a na druhej strane Cyprus v reakcii na postup Turecka odmieta Turecku umožniť, aby sa zapojilo do celkového rozvoja EBOP v rozsahu, ktorý by zodpovedal vojenskej váhe Turecka a jeho strategickému významu pre Európu a transatlantickú alianciu;

40.

nabáda Cyprus ako členský štát EÚ, aby preskúmal svoj politický postoj k členstvu v Partnerstve pre mier, a vyzýva členské štáty NATO, aby nevyužili svoje právo veta s cieľom zabrániť členským štátom EÚ stať sa členmi NATO;

41.

víta skutočnosť, že na samite NATO v Bukurešti spojenci uznali prínos silnejšej a akcieschopnejšej Európy, a že aliancia naďalej zostáva otvorená budúcemu rozširovaniu; konštatuje, že pre východné krajiny zapojené do európskej susedskej politiky a pre ich demokratický vývoj a vývoj právneho štátu má politika európskej perspektívy, a teda aj projekt východného partnerstva mimoriadny význam;

42.

zastáva názor, že pokiaľ ide o budúce rozširovanie NATO, každý prípad by sa mal posudzovať jednotlivo; kvôli európskym bezpečnostným záujmom by sa však postavil proti rozširovaniu organizácie o ktorúkoľvek krajinu, v ktorej členstvo nemá podporu obyvateľstva alebo ktorá má závažné nevyriešené územné spory so susedmi;

43.

konštatuje, že pre mnohé štáty susediace s EÚ sú členstvo v NATO a členstvo v EÚ realistické a zlučiteľné ciele, aj keď iba v dlhodobom horizonte;

44.

domnieva sa, že EÚ a NATO musia udržiavať realistický a úprimný dialóg s Ruskom zahŕňajúci aj otázky regionálnej bezpečnosti, energetiky, raketovej obrany, nešírenia zbraní hromadného ničenia, zníženia počtu ozbrojených síl a politiky v oblasti vesmíru, ľudských práv a právneho štátu, zastáva názor, že až keď sa Rusko stane skutočnou demokraciou a odmietne vojenskú hrozbu ako politický tlak na svojich susedov, môže hĺbka spolupráce medzi ním a EÚ dosiahnuť bezprecedentnú úroveň vrátane vyhliadok na členstvo Ruska vo všetkých euroatlantických štruktúrach;

45.

očakáva, že nadchádzajúci samit pri príležitosti 60. výročia založenia NATO v Štrasburgu a Kehli ponúkne príležitosť na oživenie aliancie a posilnenie jej vzťahov s EÚ;

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ a krajín NATO, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnym tajomníkom Organizácie spojených národov, NATO, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy.