52009DC0699

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 23.12.2009

KOM(2009)699 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

VÝROČNÁ SPRÁVA O IMPLEMENTÁCII NÁSTROJA PREDVSTUPOVEJ POMOCI (IPA) ZA ROK 2008

SEK(2009)1719

Úvod

Financovanie predvstupovej pomoci EÚ sa od 1. januára 2007 poskytuje prostredníctvom jediného, zjednoteného nástroja, nástroja predvstupovej pomoci (IPA) určeného na poskytovanie cielenej podpory kandidátskym[1] a potenciálnym kandidátskym krajinám[2]. Nástroj IPA (nariadenie Rady č. 1085/2006 zo 17. júla 2006) nahrádza predchádzajúce predvstupové nástroje Phare[3], ISPA[4], SAPARD[5], predvstupový nástroj pre Turecko[6], ako aj finančný nástroj pre západný Balkán, CARDS[7].

Cieľom nástroja IPA je poskytovať cielenú pomoc kandidátskym alebo potenciálnym kandidátskym krajinám na členstvo v EÚ. V záujme čo najefektívnejšieho plnenia cieľov jednotlivých krajín sa nástroj IPA skladá z piatich rôznych zložiek:

I. Prechodná pomoc a budovanie inštitúcií sa zameriava na financovanie opatrení na budovanie inštitúcií a s tým súvisiacich investícií.

II. Cezhraničná spolupráca slúži na podporu cezhraničnej spolupráce medzi susednými kandidátskymi/potenciálnymi kandidátskymi krajinami a medzi týmito krajinami a krajinami EÚ. Podľa potreby sa môže financovať aj účasť príslušných krajín na nadnárodných programoch spolupráce (štrukturálne fondy) a na programoch pre morské dno (nástroj európskeho susedstva a partnerstva – ENPI).

III. Regionálny rozvoj slúži na financovanie investícií a s tým súvisiacej technickej pomoci v oblastiach ako sú doprava, životné prostredie a hospodárska súdržnosť.

IV. Zložka pre rozvoj ľudských zdrojov je určená na posilnenie ľudského kapitálu a pomoc v boji proti vylúčeniu.

V. Zložka pre rozvoj vidieka slúži na financovanie opatrení zameraných na rozvoj vidieka a prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí. Poskytuje tiež pomoc na reštrukturalizáciu poľnohospodárstva a na jeho prispôsobenie sa normám Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat a bezpečnosti pri práci.

Zložky I a II sú otvorené všetkým prijímajúcim krajinám. Zložky III, IV a V sú otvorené iba pre kandidátske krajiny a obsahovo zodpovedajú štrukturálnym fondom, Kohéznemu fondu a Fondu na rozvoj vidieka s cieľom uľahčiť prípravu na hospodárenie s týmito fondmi po vstupe. Vyžaduje si to, aby daná krajina disponovala administratívnymi kapacitami a štruktúrami, aby dokázala prevziať zodpovednosť za riadenie tejto pomoci. V prípade potenciálnych kandidátskych krajín sa opatrenia, ktoré sú podobné opatreniam regionálneho rozvoja, rozvoja ľudských zdrojov a rozvoja vidieka, budú realizovať prostredníctvom zložky I.

Táto správa sa zaoberá implementáciou nástroja IPA počas roka 2008 až do dátumu uzávierky 31. decembra 2008. Keďže implementácia programov nástroja IPA na roky 2007 a 2008 sa začala iba nedávno, informácie o monitorovaní a hodnotení výsledkov dosiahnutých prostredníctvom týchto programov sú do istej miery obmedzené.

ROČNÝ PREHĽAD

Hlavné etapy vývoja procesu rozširovania

Výsledky, ktoré sa dosiahli v roku 2008 v súvislosti s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, boli predložené v rámci balíka pre rozšírenie v novembri 2008. V oznámení o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach na roky 2008 a 2009 sa rozvíja súčasný prístup Európskej únie, ktorý vychádza z obnoveného konsenzu o rozšírení, na ktorom sa dohodla Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2006.

V strategickom dokumente sa vysvetľuje prístup Komisie k výzvam budúceho rozšírenia a stanovujú sa opatrenia, ktoré majú pomôcť krajinám na ceste k členstvu. Spolu s dokumentom sa predkladajú správy o pokroku kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, v ktorých sa hodnotí pokrok, ktorý každá krajina dosiahla na ceste k splneniu kodanských kritérií členstva. Čo je najdôležitejšie, v strategickom dokumente na rok 2008 sa v súvislosti s Chorvátskom predkladá orientačný harmonogram a harmonogram splnenia podmienok na dosiahnutie konečnej etapy technických rokovaní na konci roku 2009. Rada vo všeobecnosti vyjadrila súhlas s balíkom pre rozšírenie[8] a krajiny, ktorých sa rozšírenie týka, takisto prijali balík priaznivo.

Strategický význam Turecka pre EÚ sa naďalej zvyšuje v rozhodujúcich oblastiach, ako je energetická bezpečnosť, predchádzanie konfliktom a ich riešenie a regionálna bezpečnosť na južnom Kaukaze a Blízkom východe. Angažovanosť tejto krajiny v spolupráci s EÚ vo forme prebiehajúcich rokovaní a príslušných reforiem z nej vytvára dôležitejší faktor stability v oblasti, ktorá čelí mnohým problémom. Prístupové rokovania s Tureckom aj naďalej odzrkadľovali tempo reforiem. V hodnotení Komisie za rok 2008 Turecko prvýkrát splnilo podmienky ako fungujúce trhové hospodárstvo z hľadiska kodanských ekonomických kritérií.

Pokiaľ ide o cyperskú otázku, vodcovia komunít cyperských Grékov a cyperských Turkov začali pod záštitou OSN riadne rokovania o jej komplexnom vyriešení. Komisia naďalej podporuje ich úsilie a je pripravená poskytnúť technické poradenstvo o veciach, ktoré sú v kompetencii EÚ.

Realizácia stabilizačného a asociačného procesu (SAP) pre západný Balkán pokračovala. Všetky príslušné krajiny podpísali stabilizačné a asociačné dohody (SAA). V prípade väčšiny z nich nadobudla platnosť dočasná dohoda a začal proces ratifikácie SAA. Ratifikácia stabilizačnej a asociačnej dohody Srbska a nadobudnutie platnosti jeho dočasnej dohody je podmienené plnou spoluprácou Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Činnosti Generálneho riaditeľstva pre rozšírenie v krajinách západného Balkánu prispeli k ďalšiemu zabezpečeniu stability v regióne vrátane Kosova[9], ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť 17. februára 2008. Kosovo odvtedy prijalo plán európskej integrácie na obdobie rokov 2008 – 2010, ktorým sa má uľahčiť prehĺbenie jeho účasti v SAP. Cezhraničná spolupráca v tomto regióne sa naďalej rozvíjala a všetkým príslušným krajinám boli predložené programy, v ktorých sa zreteľne vysvetľovali podmienky dosiahnutia bezvízového cestovania do EÚ.

V súlade so solúnskou agendou sa vyvinulo významné úsilie na poskytnutie podpory pre iniciatívy regionálnej spolupráce. Na tento účel bolo v marci roku 2008 v oznámení Komisie o západnom Balkáne načrtnutých niekoľko nových iniciatív. Nedávno vytvorená Rada pre regionálnu spoluprácu (RCC) začala vyvíjať činnosť v roku 2008.

Čierna Hora požiadala o členstvo v EÚ v decembri 2008. Komisia je dobre pripravená prijať výzvy, ktoré z toho vyplývajú, hneď ako ju Rada splnomocní, aby vypracovala príslušné stanovisko.

PROGRAMOVANIE A IMPLEMENTÁCIA NÁSTROJA IPA: VŠEOBECNÝ PREHĽAD

Strategické plánovanie a programovanie

Viacročný orientačný finančný rámec (MIFF)

Viacročný orientačný finančný rámec je súčasťou ročného balíka pre rozšírenie a je určený na poskytovanie informácií o orientačnom rozdelení celkového objemu finančných prostriedkov nástroja IPA, ktoré navrhla Komisia podľa jednotlivých krajín a zložiek na pohyblivé trojročné obdobie. V podstate je spojivom medzi politickým rámcom v rámci balíka pre rozšírenie a rozpočtovým procesom. Viacročný orientačný finančný rámec sa v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 1085/2006 o IPA pripravuje každý rok a predkladá sa Rade a Európskemu parlamentu.

V tejto tabuľke sa uvádzajú rozpočtové prostriedky nástroja IPA v miliónoch EUR v roku 2008 podľa jednotlivých krajín a zložiek, ako aj podľa regionálnych a viacnárodných programov na základe aktualizácie viacročného orientačného finančného rámca na roky 2010 – 2012 [KOM(2008) 705, prijaté 5. novembra 2008]. Číselné údaje sa preto udávajú s prihliadnutím na prevody, ktoré sa uskutočnili medzi zložkami I a II[10] v priebehu roku 2009, ako aj na dodatočné finančné prostriedky, ktoré boli pridelené Kosovu.

Tabuľka 1: Rozpočtové prostriedky na rok 2008 podľa jednotlivých krajín a zložiek (v miliónoch EUR, zaokrúhlené na najbližších 100 000 EUR)

Zložka IPA |Albánsko |Bosna a Hercegovina |Chorvátsko |Bývalá juhoslov. rep. Macedónsko |Čierna Hora |Srbsko |Kosovo* |Turecko |Programy pre viacerých príjemcov | | Zložka I | 62,1 |69,9 |45,4 |41,1 |28,1 |179,4 |184,7 |256,1 |135,7 | | Zložka II | 8,6 |4,9 |14,7 |4,1 |4,5 |11,5 |0,0 |2,9 | | | Zložka III | | |47,6 |12,3 | | | |173,8 | | | Zložka IV | | |12,7 |6,0 | | | |52,9 | | | Zložka V | | |25,6 |6,7 | | | |53,0 | | | SPOLU |70,7 |74,8 |146 |70,2 |32,6 |190,9 |184,7 |538,7 |135,7 | | Dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní (MIPD)

Dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní sa pre jednotlivé krajiny a programy pre viacerých prijímateľov pripravujú na základe rozpočtových prostriedkov pridelených v rámci viacročného orientačného finančného rámca a na základe priorít určených v politickom rámci. Dokument o viacročnom orientačnom plánovaní predstavuje pohľad Komisie na hlavné oblasti intervencií a hlavné priority, ktoré by prijímajúca krajina mala v programových dokumentoch podrobne rozpracovať.

Príprava dokumentov o viacročnom orientačnom plánovaní podľa jednotlivých krajín, ako aj dokumentov o viacročnom orientačnom plánovaní pre viacerých príjemcov na obdobie 2008 – 2010 sa uskutočnila v priebehu roka 2007 v rámci zodpovednosti príslušných prevádzkových oddelení Generálneho riaditeľstva pre rozšírenie (GR ELARG). Navrhované dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní sa prekonzultovali s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré boli veľmi úzko zapojené do jeho prípravy v záujme zabezpečenia zodpovednosti za tento proces. Pokiaľ ide o dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní pre kandidátske krajiny, svoje príspevky k zložkám III, IV a V poskytli tieto GR: GR pre regionálnu politiku (GR REGIO), pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti (GR EMPL) a pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI). Uskutočnili sa tiež konzultácie s členskými štátmi, medzinárodnými finančnými inštitúciami a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami (občianska spoločnosť).

Všetky dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní na roky 2008 – 2010 boli predložené na schválenie riadiacemu výboru nástroja IPA[11] v prvej polovici roka 2008: dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu, Kosovo, Turecko a dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní pre viacerých príjemcov boli predložené v máji 2008, dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní pre Albánsko, Srbsko a Chorvátsko boli predložené v júni a dokument pre Bosnu a Hercegovinu bol predložený v júli. Všetky dokumenty boli schválené prostredníctvom rozhodnutí Komisie v druhom polroku 2008.

Programy nástroja IPA v roku 2008

Ročné alebo viacročné programy sa pripravujú v súlade s príslušnými dokumentmi o viacročnom orientačnom plánovaní. Zložka I sa implementuje prostredníctvom ročných programov, zatiaľ čo ostatné zložky sa implementujú prostredníctvom viacročných programov. Programy prijíma Komisia na základe návrhov prijímajúcich krajín po konzultácii so zainteresovanými stranami a darcami a po pozitívnom stanovisku riadiaceho výboru IPA pre zložky I a II. Pokiaľ ide o zložku III, programy sa konzultujú s Koordinačným výborom pre fondy (COCOF). V prípade zložky IV sa programy konzultujú s výborom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a v prípade zložky V s Výborom pre rozvoj vidieka (RDC).

Zložka I

Komisia pripraví program pomoci v rámci zložky I formou ročných národných programov a programov pre viacerých príjemcov, ktoré bude riadiť podľa potreby buď Komisia, prijímajúca krajina, alebo sa budú riadiť spoločne s ostatnými darcami. Národné programy pozostávajú z finančných návrhov, ktoré pripraví Komisia na základe projektových formulárov predložených prijímajúcou krajinou alebo v prípade regionálnych a horizontálnych programov ich pripraví Komisia.

Realizácia projektov v oblastiach jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a vzdelávania sa financovala z prostriedkov pridelených pre jednotlivé krajiny, schválených vo viacročnom orientačnom finančnom rámci, projekty sa však realizovali centrálne na horizontálnom základe; financovanie týchto projektov preto nie je zahrnuté v národných programoch v rámci zložky I. Podrobnejšie údaje sa nachádzajú v technickej prílohe v oddiele vyhradenom pre krajiny.

Národný program v rámci nástroja IPA na rok 2008 pre Albánsko Komisia schválila 19. decembra 2008. Nástroj IPA 2008 sa zameriava na kľúčové problémy, ako je napríklad reforma verejnej správy a presadzovanie práva, najmä v oblasti dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v náraste finančných prostriedkov pridelených na oblasť politických požiadaviek na základe dokumentu o viacročnom orientačnom plánovaní na roky 2008 – 2010. Program okrem toho podporuje albánske orgány pri plnení požiadaviek dohody o stabilizácii a pridružení prostredníctvom financovania projektov, ktoré sa zameriavajú na posilnenie kapacít albánskych inštitúcií v administratívnej oblasti. Program tiež odráža potrebu ďalšej podpory štrukturálnych reforiem v krajine prostredníctvom investícií do regionálneho rozvoja a infraštruktúry spojených s acquis .

Národný program v rámci nástroja IPA na rok 2008 pre Bosnu a Hercegovinu bol rozdelený na dve časti, pričom prvú časť Komisia schválila 9. októbra 2008 a druhú časť 5. decembra 2008. Program podporuje reformu polície a súdnictva prostredníctvom projektov zameraných na budovanie kapacít štátneho súdu a prokuratúry alebo výstavbu celoštátnej väznice s vysokým stupňom zabezpečenia. Program sa tiež zameriava na to, aby krajine umožnil pokrok v jej napredovaní k členstvu v EÚ prostredníctvom zvyšovania informovanosti verejnosti o procese integrácie do EÚ a poskytovaním pomoci vnútroštátnym orgánom pri plánovaní, príprave programov a vykonávaní nástroja IPA. Program na rok 2008 takisto podporuje reformy systému vzdelávania a zdravotnej starostlivosti ako prostriedku na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie krajiny. Nástroj IPA 2008 pomáha Bosne a Hercegovine splniť požiadavku aproximácie k európskemu acquis v takých oblastiach, ako je životné prostredie, obchod a metrológia, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka alebo integrované riadenie hraníc.

Národný program v rámci nástroja IPA na rok 2008 pre Chorvátsko bol schválený 5. novembra 2008. V rámci politických kritérií sa národný program nástroja IPA na rok 2008 venuje reforme súdnictva prostredníctvom niekoľkých projektov v tejto oblasti. Prispieva tiež k pokroku v oblasti ľudských práv a ochrany menšín zvyšovaním kapacít občianskej spoločnosti a umožnením aktívnej a plnej účasti rómskej národnostnej menšiny v chorvátskej spoločnosti. Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, pomoc v rámci nástroja IPA 2008 sa sústreďuje na oblasti činnosti s rozsiahlym objemom právnych predpisov, ktoré sa majú transponovať a implementovať, na prípravu na štrukturálne fondy a fond pre rozvoj vidieka, ako aj na oblasti činnosti s požiadavkami na investície vyplývajúcimi z acquis. Týka sa to rôznych odvetví, ako napríklad politiky v oblasti bezpečnosti potravín, politiky vo veterinárnej a fytosanitárnej oblasti, rybného hospodárstva, dopravy, energetiky, sociálnej politiky a zamestnanosti, či životného prostredia.

Národný program na rok 2008 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko Komisia schválila 11. decembra 2008. Program sa zameriava na posilnenie administratívnych kapacít príslušných inštitúcií s cieľom zabezpečiť zdravé a efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ a na posilnenie ústredných a miestnych administratívnych kapacít v záujme implementácie procesu decentralizácie. Podporuje tiež rozvoj nezávislého a účinného systému súdnictva a presadzuje aktívny sektor občianskej spoločnosti. V rámci sociálno-ekonomických kritérií je cieľom programu posilniť inštitucionálne kapacity v oblasti regulácie a dohľadu nad inštitúciami plne financovaného dôchodkového zabezpečenia a presadzovania prechodu k trhovému hospodárstvu. Pokiaľ ide o schopnosť prevziať na seba záväzky spojené s členstvom, z programu na rok 2008 sa financujú projekty, ktoré prispievajú k voľnému pohybu tovaru, zlepšeniu činnosti colných orgánov či rozvoju odvetvia poľnohospodárstva.

Národný program na rok 2008 pre Čiernu Horu Komisia schválila 2. decembra 2008. V rámci politických kritérií sa národný program v rámci nástroja IPA na rok 2008 zameriava na reformu verejnej správy, najmä na decentralizáciu a miestnu samosprávu, trvalo udržateľnú pomoc utečencom a vysídleným osobám a na médiá. Pomoc sa takisto poskytuje na zlepšovanie podnikateľského prostredia a na vytváranie pracovných miest s cieľom prispieť k vyváženejšiemu rozvoju regiónov, zvýšeniu zamestnanosti a znižovaniu chudoby. V roku 2008 sa poskytla pomoc aj na ďalšie opatrenia, ako je napríklad modernizácia environmentálnej infraštruktúry. Nástroj IPA 2008 pomôže Čiernej Hore zvládnuť požiadavku na zavedenie a implementáciu európskeho acquis v niektorých oblastiach vrátane finančných trhov, rozvoja vidieka, bezpečnosti potravín, veterinárnych služieb, colnej správy, integrovaného riadenia hraníc a migrácie.

Národný program na rok 2008 pre Srbsko Komisia schválila 19. decembra 2008. V rámci politických kritérií bolo prioritou posilňovanie demokratických inštitúcií, ďalšia implementácia reformy verejnej správy a oddelenie vládnej moci od médií. K ďalším dôležitým stránkam, na ktoré sa poskytnú finančné prostriedky, patrí boj proti korupcii, posilnenie právneho štátu, ľudské práva a dodržiavanie práv a ochrana menšín. V rámci ekonomických kritérií sa z programu budú financovať projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pracovných miest, rozvoj MSP a budovanie kapacít vnútroštátnych služieb zamestnanosti. Okrem toho sa v rámci programu na rok 2008 venuje osobitná pozornosť reforme zdravotníctva a školstva. Nakoniec, pokiaľ ide o schopnosť prevziať na seba záväzky spojené s členstvom, mimoriadna pozornosť sa venuje rozvoju a implementácii sektorových politík a regulačného rámca zlučiteľného s európskymi normami v takých kľúčových oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, životné prostredie, doprava či integrované riadenie hraníc.

Národný program na rok 2008 pre Turecko Komisia schválila 15. decembra 2008. V rámci politických kritérií mala prioritu reforma súdnictva, reforma verejnej správy a posilnenie občianskej spoločnosti. Pokiaľ ide o prijatie a implementáciu acquis, projekty sa v súlade s dokumentmi o viacročnom orientačnom plánovaní vyberali na základe ich priority v rámci rokovaní o pristúpení a príprav na pristúpenie a v súvislosti s vysokými investíciami potrebnými na harmonizáciu v oblastiach, kde je objem právnych predpisov, ktoré sa majú harmonizovať, veľmi rozsiahly. Projekty v oblasti poľnohospodárskej/veterinárnej problematiky, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, colnej únie a životného prostredia mali preto prioritu. Program na rok 2008 však zahŕňa aj projekty v nových oblastiach, ako je napríklad zdravotníctvo a výskum a vývoj. Štyri projekty sa ďalej vybrali na základe ich významu pre pokračovanie efektívneho a účinného dialógu na úrovni občianskej spoločnosti medzi EÚ a Tureckom a so zreteľom na vývoj nových a inovatívnych oblastí tohto dialógu.

Komisia schválila 1. časť ročného programu IPA pre Kosovo 6. októbra 2008 a jeho 2. časť 19. decembra 2008. Jednou z priorít programu je splnenie politických kritérií EÚ a konsolidácia inštitucionálneho, administratívneho a súdneho zriadenia v Kosove, vrátane boja proti korupcii, ochrany ľudských práv a práv Srbov a menšín a podpora aktivít občianskej spoločnosti. V rámci ekonomických kritérií sa poskytuje pomoc na rozvoj hospodárstva Kosova a na zlepšenie sociálno-ekonomického prostredia všetkých komunít trvalo udržateľným spôsobom. Nástroj IPA 2008 pomôže Kosovu zvládnuť požiadavku na zavedenie a implementáciu európskeho acquis v niektorých oblastiach vrátane otázok slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, bezpečnosti potravín, veterinárnych a fytosanitárnych otázok a štatistiky.

Program pre viacerých príjemcov je určený na doplnenie národných programov a posilnenie mnohostranných skúseností na západnom Balkáne a v Turecku. Poskytuje podporu prostredníctvom regionálnych a horizontálnych projektov. K aktivitám osobitného významu v rámci programu na rok 2008 patrí podpora Rade pre regionálnu spoluprácu (RCC) a Úradu vysokého predstaviteľa (ÚVP) a založenie Regionálnej školy verejnej správy (ReSPA). K oblastiam zaradeným do programu na rok 2008 patrí aj znižovanie rizika vzniku katastrof, návrat utečencov na západný Balkán a ďalší rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom nástroja podpory občianskej spoločnosti. Podpora sa okrem toho poskytuje aj vzdelávacím programom a programom pre mládež (Tempus, Erasmus Mundus a Mládež v akcii), činnostiam v oblasti medzinárodných finančných inštitúcií, ciel a daní, štatistiky a jadrovej bezpečnosti a ochrany pred rádioaktívnym žiarením.

Zložka II

Cezhraničná spolupráca napomáha zmierovaniu a nadväzovaniu dobrých susedských vzťahov a zároveň uľahčuje integráciu prijímajúcich krajín do EÚ. Mimoriadne dôležité je to v regióne, kde ešte nedávno prebiehal konflikt.

Zložka cezhraničnej spolupráce je zameraná na posilnenie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných iniciatív na miestnej a regionálnej úrovni, v rámci ktorej sa kombinuje vonkajšia pomoc a ciele hospodárskej a sociálnej kohézie. Spolupráca sleduje najmä podporu udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja v hraničných oblastiach, spoločné riešenie spoločných výziev v oblastiach, akými sú životné prostredie, prírodné a kultúrne dedičstvo, verejné zdravie a predchádzanie organizovanému zločinu, ako aj zabezpečenie účinnosti a bezpečnosti hraníc a podporu spoločných opatrení menšieho rozsahu za účasti miestnych aktérov z hraničných regiónov.

Cezhraničná spolupráca ako zložka II nástroja IPA zahŕňa dve oblasti: cezhraničnú spoluprácu medzi kandidátskymi/potenciálnymi kandidátskymi krajinami a cezhraničnú spoluprácu medzi nimi a susednými členskými štátmi. V rámci zložky II nástroja IPA sa okrem toho môže finančne podporovať aj účasť kandidátskych/potenciálnych kandidátskych krajín na programoch nadnárodnej spolupráce v rámci štrukturálnych fondov (financovaných Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a súvisiacich s cieľom európskej územnej spolupráce) a na kooperačných programoch pre morské dno v rámci nástroja ENPI.

Pomoc pre cezhraničnú spoluprácu v rámci zložky II sa uskutočňuje na základe viacročných cezhraničných programov, ktoré v súčasnosti zahŕňajú obdobie rokov 2007 – 2009 a ktoré spoločne navrhujú účastnícke krajiny. Pomoc prostredníctvom nástroja IPA sa udeľuje na základe ročných finančných rozhodnutí.

V prípade účasti na nadnárodných programoch EFRR alebo na programoch pre morské dno v rámci ENPI sa pomoc v rámci nástroja IPA udeľuje na základe ročných finančných rozhodnutí pre jednotlivé krajiny.

Zložka II nástroja IPA podporuje účasť Albánska na dvoch dvojstranných cezhraničných programoch so susednými kandidátskymi/potenciálnymi kandidátskymi krajinami: Čiernou Horou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu s členskými štátmi, v rámci zložky II nástroja IPA sa financuje dvojstranný program Albánsko – Grécko a účasť Albánska na mnohostrannom cezhraničnom programe „Jadran“, kde v oblasti Jadranského mora Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Čierna Hora a Srbsko spolupracujú s Gréckom, Talianskom a Slovinskom. Zo zložky II sa okrem toho financuje aj program zameraný na rozvoj regiónu Kukes v Albánsku hraničiaceho s Kosovom, ako aj účasť Albánska na nadnárodnom programe EFRR „Juhovýchodná Európa“.

V rámci zložky II v prípade Bosny a Hercegoviny sa podporuje účasť krajiny na troch dvojstranných cezhraničných programoch s Chorvátskom, Čiernou Horou a Srbskom. Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu s členskými štátmi, v rámci zložky II nástroja IPA sa financuje účasť Bosny a Hercegoviny na programe cezhraničnej spolupráce nástroja IPA týkajúcom sa oblasti Jadranu. Napokon, v roku 2008 sa v rámci zložky II nástroja IPA financovala účasť Bosny a Hercegoviny na nadnárodnom programe EFRR „Juhovýchodná Európa“.

V rámci zložky II nástroja IPA sa Chorvátsko zúčastňuje na troch dvojstranných cezhraničných programoch so susednými potenciálnymi kandidátskymi krajinami: Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou a Srbskom. Chorvátsko je zapojené aj do troch programov cezhraničnej spolupráce so susednými členskými štátmi v rámci nástroja IPA: dva dvojstranné programy – jeden so Slovinskom a druhý s Maďarskom a do účasti na mnohostrannom programe cezhraničnej spolupráce nástroja IPA pre oblasť Jadranu. Nakoniec, v rámci zložky II nástroja IPA sa financuje účasť Chorvátska na dvoch nadnárodných programoch EFRR „Juhovýchodná Európa“ a „Stredomorie“.

S podporou zložky II nástroja IPA sa v roku 2008 Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zúčastňuje na dvojstrannom programe s Albánskom a na dvoch dvojstranných programoch so susednými členskými štátmi Bulharskom a Gréckom. V rámci zložky II nástroja IPA sa financuje aj účasť Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na nadnárodnom programe európskej územnej spolupráce v rámci EFRR „Juhovýchodná Európa“.

Pokiaľ ide o rok 2007, podmienky účasti na programoch v rámci zložky II v Kosove v roku 2008 neboli splnené. Finančné prostriedky určené na zložku II sa preto presunuli do zložky I.

Zložka II nástroja IPA v Čiernej Hore pozostáva zo štyroch dvojstranných cezhraničných programov so susednými krajinami Chorvátskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Albánskom, ako aj z účasti na programe cezhraničnej spolupráce nástroja IPA pre oblasť Jadranu spolu s členskými štátmi. Pokiaľ ide o účasť na nadnárodných programoch EFRR, v rámci zložky II nástroja IPA sa financuje účasť Čiernej Hory na programoch „Juhovýchodná Európa“ a „Stredomorie“.

Programy cezhraničnej spolupráce v Srbsku zahŕňajú tri dvojstranné programy s Čiernou Horou, Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou, tri dvojstranné programy so susednými členskými štátmi Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom a účasť Srbska na viacstrannom cezhraničnom programe nástroja IPA „Jadran“. Okrem toho sa v rámci zložky II nástroja IPA financuje účasť Srbska na nadnárodnom programe európskej územnej spolupráce v rámci EFRR „Juhovýchodná Európa“.

V roku 2008 sa v rámci zložky II nástroja IPA podporoval program cezhraničnej spolupráce medzi Tureckom a Bulharskom. Okrem toho sa v roku 2007 finančné prostriedky zložky II nástroja IPA pridelili Turecku na účasť na programe pre morské dno v rámci ENPI.

Zložky III a IV

Programovanie v rámci zložiek III a IV sa realizuje prostredníctvom viacročných programov, ktoré sa pripravili pôvodne na obdobie troch rokov, môžu sa však predĺžiť na ďalšie roky. Na základe strategických koherenčných rámcov prijímajúce kandidátske krajiny vypracujú viacročné operačné programy podľa zložky (zložka IV) alebo podľa témy (zložka III) po porade s príslušnými zainteresovanými stranami a tieto programy potom formálne schváli Komisia po predchádzajúcej konzultácii s príslušnými výbormi členských štátov: Výborom pre koordináciu fondov (COCOF) pre zložku III a Výborom COCOF a výborom Európskeho sociálneho fondu (ESF) pre zložku IV.

Podobne ako štrukturálne fondy, aj viacročné programy poskytujú v rámci zložiek III a IV stabilný finančný rámec počas obdobia troch rokov. Má to zásadný význam pre vykonávanie strednodobých investičných stratégií v oblasti rozvoja dopravy, životného prostredia, regionálnej konkurencieschopnosti a ľudských zdrojov. Podobne ako pri štrukturálnych fondoch, ide tento dlhodobejší finančný rámec ruka v ruke s prísnym finančným hospodárením s cieľom zabezpečiť plné využitie prostriedkov.

2.1.3.3.1. Zložka III

Zložka III pokrýva tri rozdielne oblasti pomoci: dopravu, životné prostredie a regionálnu konkurencieschopnosť, ktoré obsahovo zodpovedajú opatreniam v členských štátoch v rámci Kohézneho fondu. Implementácia zložky III sa teda uskutoční prostredníctvom samostatných operačných programov (OP) pokrývajúcich každú z týchto tém (v prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko sa v období 2007 – 2009 bude vykonávať iba jeden program zameraný na životné prostredie a dopravu).

Tri viacročné operačné programy na obdobie rokov 2007 až 2009 boli schválené v roku 2007 pre Chorvátsko. OP Regionálna konkurencieschopnosť pozostáva z troch prioritných osí: Zlepšovanie rozvojového potenciálu zaostávajúcich regiónov, Zvyšovanie konkurencieschopnosti chorvátskej ekonomiky a Technická pomoc. OP Doprava zahŕňa 3 prioritné osi: Modernizácia siete železničnej dopravy v Chorvátsku, Modernizácia vnútrozemskej vodnej dopravy v Chorvátsku a Technická pomoc. OP Životné prostredie pozostáva z 3 prioritných osí: Rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva na účely vybudovania integrovaného systému odpadového hospodárstva, Ochrana vodných zdrojov v Chorvátsku prostredníctvom zlepšenia systému zásobovania vodou a integrovaného systému hospodárenia s odpadovými vodami a Technická pomoc.

OP Regionálny rozvoj na obdobie 2007 – 2009 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko schválila Komisia 29. novembra 2007. Jeho všeobecným cieľom je podporovať trvalo udržateľný rozvoj krajiny pomocou zlepšovania dopravnej a environmentálnej infraštruktúry. Pomoc v sektore dopravy sa zameriava na pokračovanie budovania hlavnej regionálnej dopravnej siete juhovýchodnej Európy (koridory VIII a X). Priority sa postupne presunú z koridoru X do koridoru VIII a takisto z cestnej do železničnej dopravy. Pokiaľ ide o pomoc v sektore životného prostredia, jasne cielené investície sa zameriavajú na čistenie odpadových vôd a hospodárenie s tuhým odpadom, kde je najväčší vplyv na obyvateľstvo a prírodné prostredie.

Operačné programy Turecka v rámci zložky III boli schválené rozhodnutím Komisie z 29. novembra 2007 (operačné programy Regionálna konkurencieschopnosť a Životné prostredie) a zo 7. decembra 2007 (OP Doprava). OP Regionálna konkurencieschopnosť zahŕňa tri priority: Zlepšovanie podnikateľského prostredia, Posilňovanie kapacity podnikov a podpora podnikania a prioritu Technická pomoc. OP Doprava pozostáva z dvoch prioritných osí: Zlepšenie infraštruktúry železníc a Zlepšenie infraštruktúry prístavov. Nakoniec, OP Životné prostredie zahŕňa tri priority: Skvalitnenie služieb v oblasti dodávky vody, kanalizácie a čistenia odpadových vôd, Zlepšenie integrovaného hospodárenia s tuhým odpadom a prioritu Technická pomoc.

2.1.3.3.2 Zložka IV

Viacročný operačný program Chorvátska v rámci zložky IV Rozvoj ľudských zdrojov bol schválený 7. decembra 2007. Pozostáva zo štyroch prioritných osí: Zlepšenie prístupu k zamestnaniu a udržateľné začlenenie do trhu práce, Posilnenie sociálneho začlenenia znevýhodnených ľudí, Zvyšovanie ľudského kapitálu a zamestnateľnosti a Technická pomoc.

V Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko bol OP Rozvoj ľudských zdrojov schválený v decembri 2007. Zahŕňa tri prioritné osi: Zamestnanosť – pritiahnutie a udržanie väčšieho počtu ľudí v zamestnaní, Vzdelávanie a odborná príprava – investovanie do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelávania a odbornej kvalifikácie, a Sociálne začlenenie – podpora inkluzívneho trhu práce.

Viacročný operačný program Turecka Rozvoj ľudských zdrojov Komisia schválila 7. decembra 2007. Zahŕňa štyri prioritné osi: Zamestnanosť, Vzdelávanie, Adaptabilita podporovaním celoživotného vzdelávania a Sociálne začlenenie.

2.1.3.4 Zložka V

Programy pomoci v rámci zložky V sa pripravujú na viacročnom základe, ktorý zahŕňa obdobie rokov 2007 – 2013, a to na základe prístupu, ktorý sa uplatňuje pri príprave programov rozvoja vidieka pre členské štáty. Keďže objem finančných prostriedkov bol v súlade s dokumentom o viacročnom orientačnom plánovaní stanovený len na roky 2007 – 2009 a podlieha ročnej aktualizácii s cieľom zahrnúť nasledujúce roky, programy v rámci zložky V sa každoročne upravujú, aby sa zohľadnili nové pridelené finančné prostriedky a potrebné technické zmeny. Po porade so zainteresovanými stranami a na základe konzultácií s členskými štátmi vo Výbore pre rozvoj vidieka Komisia prijme programy, ako aj príslušné úpravy.

Vzhľadom na čas potrebný na zriadenie plne decentralizovaného systému implementácie a vychádzajúc zo súvisiacich skúseností z programu SAPARD[12], pridelené finančné prostriedky v rámci zložky V sa riadia prístupom postupného zavádzania so spätným dofinancovaním z fondov nástroja IPA na rozvoj vidieka. Financovanie na prvé štyri roky implementačného obdobia, to znamená na roky 2007, 2008, 2009 a 2010, preto predstavuje nižší percentuálny podiel úplného objemu pridelených prostriedkov v rámci zložky V, ktorý sa má v nasledujúcich rokoch značne zvýšiť. Chorvátsko predstavuje jedinú výnimku z tohto pravidla, pretože to bola jediná kandidátska krajina, ktorá zriadila systém SAPARD s cieľom využívať výhody finančných prostriedkov programu SAPARD pred implementáciou zložky nástroja IPA pre rozvoj vidieka.

Viacročný operačný program rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013 pre Chorvátsko schválila Komisia 25. februára 2008[13]. Pozostáva z troch prioritných osí: Zvyšovanie efektívnosti trhu a implementácia noriem Spoločenstva, „Prípravné opatrenia na vykonávanie agroenvironmentálnych opatrení a miestnych stratégií rozvoja vidieka a Rozvoj vidieckeho hospodárstva.

Viacročný program rozvoja vidieka Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na roky 2007 – 2013 bol schválený v roku 2008[14]. Program pozostáva z troch prioritných osí: Zlepšovanie efektívnosti trhu a implementácia noriem Spoločenstva, Prípravné opatrenia na vykonávanie agroenvironmentálnych opatrení a miestnych stratégií rozvoja vidieka a Rozvoj vidieckeho hospodárstva.

Turecko pripravilo viacročný operačný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v roku 2007 a Komisia ho schválila 25. februára 2008[15]. Pozostáva z troch prioritných osí: Zvyšovanie efektívnosti trhu a implementácia noriem Spoločenstva, Prípravné opatrenia na vykonávanie agroenvironmentálnych opatrení a iniciatívy Leader a Rozvoj vidieckeho hospodárstva.

Formy a štruktúry vykonávania

Cieľom nástroja IPA je transfer know-how a skúseností prijímajúcim krajinám zvýšením angažovanosti a zodpovednosti za vykonávanie pomoci zo strany samotných krajín. Počas životnosti tohto nástroja sa preto očakáva, že decentralizované hospodárenie, to znamená, keď vnútroštátne orgány prijímajúcich krajín prevezmú plnú zodpovednosť za plánovanie programov a ich vykonávanie, by sa malo stať obvyklým v riadení nástroja IPA. Rýchle dosiahnutie tohto cieľa bude závisieť od administratívnych kapacít jednotlivých prijímajúcich krajín a od ich schopnosti zabezpečiť, aby boli zavedené vhodné riadiace a kontrolné systémy. Každá krajina by preto mala mať zavedené konkrétne stratégie, akčné plány a časové harmonogramy pre posun smerom k decentralizácii a zároveň v tom istom čase pripravovať vnútroštátne orgány, aby mali primerané kapacity na prevzatie väčšej zodpovednosti, ktorá s tým súvisí.

Ročné programy pre potenciálne kandidátske krajiny v rámci zložiek I a II (okrem programov cezhraničnej spolupráce s členskými krajinami vykonávaných v rámci spoločného hospodárenia) sa realizujú väčšinou na centralizovanej báze s jasným zameraním na pomoc týmto krajinám, aby postupne prevzali viac zodpovednosti a postupovali smerom k decentralizovanému hospodáreniu.

Pokiaľ ide o prípravy na delegovanie riadiacich právomocí, potenciálne kandidátske krajiny sa nachádzajú v rôznych fázach a niektoré už začali vytvárať potrebné riadiace štruktúry a pripravili aj postupný plán smerom k decentralizovanému hospodáreniu. Albánsko a Bosna a Hercegovina pokračovali v roku 2008 vo svojich prípravách na decentralizované hospodárenie s finančnými prostriedkami nástroja IPA, zatiaľ čo Kosovo sa nachádzalo vo veľmi skorom štádiu, pokiaľ ide o stanovenie postupného plánu decentralizácie. V Čiernej Hore pokročila práca vedúca k decentralizovanému systému hospodárenia s kontrolami ex ante . Vláda zriadila inštitúcie decentralizovaného hospodárenia a vymenovala vedúcich pracovníkov pre jednotlivé funkcie a štruktúry. Srbsko stanovilo postupný plán decentralizovaného systému hospodárenia v januári 2008 a stratégia pre prípravu akreditácie decentralizovaného hospodárenia bola vypracovaná v apríli 2008. Boli ustanovené všetky zainteresované strany, pokiaľ ide o prípravu systému v srbskej administratíve.

V prípade všetkých kandidátskych krajín platí, že strednodobým cieľom je plne decentralizované hospodárenie, to znamená, jedine s kontrolou Komisie ex post . Treba uviesť, že pomoc v rámci zložky V sa môže od začiatku implementovať len plne decentralizovaným spôsobom, bez kontrol ex ante .

Chorvátske orgány informovali Európsku komisiu v apríli roku 2008 o vnútroštátnej akreditácii operačných štruktúr poverených riadením a implementáciou zložiek I až IV v rámci nástroja IPA. Výsledkom bolo šesť rozhodnutí o delegovaní riadiacich právomocí na Chorvátsko, pokiaľ ide o decentralizované riadene zložiek I až IV v rámci nástroja IPA. Chorvátsko plánuje prechod k úplnej decentralizácii v roku 2010, to znamená, bez kontrol ex ante . Posledné rozhodnutia, ktoré sa očakávajú na konci roka, sa týkajú delegovania riadiacich právomoci pre zložku V (poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka).

V roku 2008 Komisia podporila prostredníctvom programu CARDS vnútroštátne orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v prípravách na decentralizované hospodárenie. Pomoc sa poskytla jednotlivým štruktúram a orgánom s cieľom uskutočniť prípravy na akreditáciu systému decentralizovaného hospodárenia, ako je definované v článku 21 vykonávacieho nariadenia k nástroju IPA. Ročný program v rámci nástroja IPA na rok 2008 bol medzitým riadený centralizovane.

V roku 2008 sa úsilie Turecka v prevažnej miere sústreďovalo na ukončenie vnútorných procesov na účely akreditácie decentralizovaného hospodárenia. V prípade zložiek I a II v rámci nástroja IPA k uľahčeniu týchto procesov prispela skutočnosť, že decentralizované štruktúry a systémy existovali už pred nástrojom pomoci IPA. Komisia delegovala decentralizované riadiace právomoci pre zložku I na turecké orgány 29. októbra 2008 a pre zložku II v súvislosti s účasťou Turecka na programe pre čiernomorské dno v rámci programu ENPI 1. decembra 2008. Program rozvoja vidieka sa bude implementovať prostredníctvom delegovania decentralizovaných riadiacich právomocí na Tureckú republiku bez kontrol ex ante . Overovacia misia Komisie v októbri 2008 zistila závažné omeškania v príprave procesu akreditácie a v novom časovom pláne sa predpokladá akreditácia skôr v druhej polovici roku 2009, pričom delegovanie právomocí sa pravdepodobne nedosiahne skôr ako v roku 2010. Komisia je v prípade potreby odhodlaná napomáhať tento proces prostredníctvom ďalších poradných misií a usmernení podľa konkrétnej situácie.

Programy pre viacerých prijímateľov sú riadené na základe centralizovaného a spoločného hospodárenia. Centralizované hospodárenie sa uskutočňuje najmä formou vykonávania útvarmi Komisie v ústredí. Spoločné hospodárenie je doplnkom k centralizovanému hospodáreniu v tom zmysle, že Komisia riadi fondy spoločne s medzinárodnou organizáciou.

Prehľad programov vykonávaných v rámci nástroja IPA

V roku 2008 boli v Albánsku uzatvorené zmluvy na prvé projekty v rámci nástroja IPA 2007, zatiaľ čo v prípade programu na rok 2008 nedošlo k žiadnej implementácii . Na konci roku 2008 miera uzatvorených zmlúv v rámci nástroja IPA 2007 dosiahla 15 %. Pokiaľ ide o zložku I, uzatvorili sa zmluvy na tri projekty v rámci nástroja IPA 2007 a v prípade zložky II neboli uzatvorené zmluvy na žiadne projekty nástroja IPA 2007. Pre program EFRR Juhovýchodná Európa v rámci cezhraničnej spolupráce nástroja IPA 2007 bola otvorená výzva na predkladanie návrhov, ale zatiaľ neboli uzatvorené žiadne zmluvy.

V Bosne a Hercegovine bola rámcová dohoda IPA podpísaná 20. februára 2008 a po ratifikácii zo strany predsedníctva Bosny a Hercegoviny nadobudla účinnosť 30. júla 2008. Ustanovenia tejto dohody o oslobodení od dane však neboli náležite implementované až do decembra 2008, keď snemovňa národov Bosny a Hercegoviny prijala zmeny a doplnenia zákona, ktoré sa týkali oslobodenia finančných prostriedkov nástroja IPA od DPH, čím sa otvorila cesta implementácii programov nástroja IPA. Pokiaľ ide o zložku II, prijali sa rozhodnutia o financovaní programov cezhraničnej spolupráce na rok 2008, aj keď sa v roku 2008 nepodpísali príslušné finančné dohody pre tieto programy. Znamená to, že počas roku 2008 nedošlo k implementácii nástroja IPA v prípade žiadnej z týchto zložiek.

Komisia delegovala riadiace právomoci decentralizovaného hospodárenia zložiek I až IV nástroja IPA v Chorvátsku prostredníctvom príslušných rozhodnutí na konci roku 2008. Tieto rozhodnutia predstavujú spúšťací faktor pre využitie pomoci v rámci zložiek I až IV nástroja IPA. Kým sa neprijali tieto rozhodnutia, následne sa nemohli podpísať ani finančné dohody pre príslušné programy na rok 2007, ktoré fungujú na základe decentralizovaného riadenia. V skutočnosti to znamená, že Chorvátsko nezačalo využívať pomoc z nástroja IPA v priebehu roku 2008.

Počas roka 2008 boli uzatvorené zmluvy na prvé projekty v rámci zložky I nástroja IPA na rok 2007 v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko , pričom miera uzatvorených zmlúv dosiahla na konci roka 25 %. Pokiaľ ide o zložku II, implementácia všetkých programov cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja IPA zaostávala. Ku koncu roka 2007 sa prijali štyri programy a v roku 2008 boli podpísané všetky príslušné finančné dohody, ale pretože neboli zavedené štruktúry spoločného hospodárenia, nebolo možné uverejniť výzvu na predkladanie návrhov. Projekty nástroja IPA v rámci zložiek III a IV sa v roku 2008 vôbec neimplementovali. Určité prípravné činnosti však začali v prípade dvoch dôležitých projektov v rámci operačného programu pre regionálny rozvoj na základe zložky III. Pokiaľ ide o zložku V zameranú na rozvoj vidieka, rok 2008 bol rokom príprav na akreditáciu operačných štruktúr, takže žiadny program sa neimplementoval.

V rámci zložky I Kontaktný úrad Európskej komisie (ECLO) prijal patričné opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu nástroja IPA 2007 v Kosove, a tak splnil veľmi ambiciózny cieľ záväzku na rok 2008. V roku 2008 Kontaktný úrad Európskej komisie uskutočnil 50 % programu v rámci nástroja IPA na rok 2007, za ktorý bol zodpovedný.

Počas roka 2008 sa program nástroja IPA na rok 2007 začal vykonávať v Čiernej Hore . Do konca roka boli uzatvorené zmluvy na veľký projekt budovania ciest a projekt reformy súdnictva ako aj projekt v oblasti pomoci pri budovaní kapacít. Okrem toho sa v roku 2008 začali prípravné činnosti zamerané na implementáciu nástroja IPA 2008 a plánovanie a prípravu nástroja IPA na rok 2009. Vzhľadom na to, že finančná dohoda pre národný program nástroja IPA na rok 2007 bola podpísaná až v apríli 2008 a obstarávanie projektov nástroja IPA sa začalo iba v druhej polovici roka, skutočná implementácia programu nástroja IPA sa má ešte len začať.

V roku 2008 sa neimplementovali žiadne programy nástroja IPA, pretože parlament v Turecku neratifikoval rámcovú dohodu a táto dohoda nenadobudla platnosť až do 24. decembra 2008. Finančná dohoda na rok 2007 v rámci zložky I bola podpísaná a vstúpila do platnosti 24. decembra 2008, čím sa začala implementácia tohto programu. V rámci zložky II bola finančná dohoda na rok 2007 o účasti Turecka na programe pre čiernomorskú oblasť ENPI podpísaná a vstúpila do platnosti 31. decembra 2008. Implementácia je spojená so stanovenými podmienkami uvedenými v rozhodnutí Komisie o delegovaní riadiacich právomocí rovnakým spôsobom ako v prípade zložky I. Pokiaľ ide o zostávajúce zložky, skutočná implementácia programov sa nezačne až do ukončenia potrebných procesov pre delegovanie decentralizovaných riadiacich právomocí.

MONITOROVANIE A VÝSLEDKY

Monitorovanie

Celkovým cieľom monitorovania je zlepšenie relevantnosti, účinnosti, efektivity, vplyvu a udržateľnosti pomoci pre západný Balkán a Turecko. Monitorovanie poskytuje Komisii pravidelné analytické hodnotenia implementácie projektov a programov.

Pri decentralizovanom hospodárení zriadi prijímajúca krajina monitorovací výbor IPA v záujme zabezpečenia zosúladenia a koordinácie pri implementácii jednotlivých zložiek IPA. Výbor sa stretáva aspoň raz do roka. Monitorovaciemu výboru IPA pomáhajú sektorové monitorovacie výbory zriadené v rámci každej zložky alebo programu IPA. Sektorové monitorovacie výbory podávajú správy Monitorovaciemu výboru IPA. Prvé zasadnutia monitorovacích výborov sa konali v roku 2008 v Chorvátsku (2. júla 2008, pričom v máji/júni im predchádzali prvé zasadnutia sektorových výborov IPA), v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (21. novembra 2008) a v Turecku (1. júla 2008).

V prípade programov s centralizovaným alebo spoločným hospodárením sa vo vykonávacom nariadení k nástroju IPA stanovuje, že Komisia môže podniknúť akékoľvek kroky, ktoré považuje za potrebné na monitorovanie príslušných programov. V roku 2008 sa neuskutočnilo žiadne monitorovanie projektov nástroja IPA, keďže programy nástroja IPA na rok 2007 a 2008 sa začali implementovať len nedávno.

Výsledky hodnotenia

Hodnotenia majú za cieľ zlepšovať kvalitu, efektívnosť a konzistentnosť pomoci z fondov Spoločenstva a stratégiu a vykonávanie programov. Dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní podliehajú pravidelnému hodnoteniu ex ante , ktoré vykonáva Komisia.

V roku 2008 sa uskutočnilo interné hodnotenie nástroja IPA ex ante so zameraním na dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní. V hodnotení sa porovnávali dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní na roky 2007 – 2009 s dokumentmi o viacročnom orientačnom plánovaní na roky 2008 – 2010, analyzovalo sa zlepšenie kvality, relevantnosti a zosúladenia druhej generácie programových dokumentov a uviedli sa v ňom aj odporúčania, pokiaľ ide o zlepšenie kvality a užitočnosti týchto dokumentov.

Programy podliehajú hodnoteniam ex ante , priebežným hodnoteniam, prípadne hodnoteniam programov ex post v súlade s osobitnými ustanoveniami stanovenými v rámci každej zložky nástroja IPA v nariadení Komisie (ES) č. 718/2007. Počas obdobia implementácie programu sa uskutoční aspoň jedno priebežné hodnotenie, a to najmä vtedy, ak pri monitorovaní programu vyjde najavo, že došlo k značnému odkloneniu od pôvodných cieľov. Hodnotenie ex post zahŕňa identifikovateľné výsledky podľa jednotlivých zložiek nástroja IPA. Pri spoločnom hospodárení sa hodnotenie ex post môže vykonať spoločne s ostatnými darcami.

Počas roka 2008 sa neuskutočnilo žiadne hodnotenie na úrovni programu, pretože implementácia prvého a druhého roka nástroja IPA sa začala len v roku 2008, takže nie je možné vyvodiť žiadne ponaučenie.

Predkladanie správ

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 718/2007 musí národný koordinátor IPA zasielať Komisii a národnému povoľujúcemu úradníkovi výročné a záverečné správy o implementácii pomoci po ich posúdení zo strany monitorovacieho výboru IPA na základe nariadenia o nástroji IPA.

Pokiaľ ide o Chorvátsko, prvá výročná správa IPA bola vypracovaná v auguste 2008 po zasadnutí Monitorovacieho výboru IPA 2. júla 2008. Pokiaľ ide o sektorové výročné správy, prvá ročná správa Výboru pre prechodnú pomoc a budovanie inštitúcií bola vypracovaná v júni 2008 po zasadnutí Sektorového výboru IPA pre technickú pomoc a budovanie inštitúcií 26. mája 2008. Prvé sektorové výročné správy o vykonávaní zahŕňajúce činnosti v troch operačných programoch v rámci zložky III za rok 2007 boli predložené Komisii v roku 2008. Pokiaľ ide o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko , návrh výročnej správy IPA ešte nebol pripravený, aby ho bolo možné zaslať členom monitorovacieho výboru IPA na posúdenie.

Pokiaľ ide o Turecko , i keď nebolo možné vykázať žiadny pokrok v implementácii pomoci Spoločenstva, Komisia založila svoje hodnotenie nástroja IPA ako celku na sektorových výročných správach v spojení s aktuálnym stavom vývoja, o ktorom sa informovalo v Monitorovacom výbore IPA. Sektorová výročná správa o implementácii zložky I v rámci nástroja IPA bola predložená Komisii so zreteľom na zasadnutie sektorového výboru pre zložku I nástroja IPA, ktoré sa konalo 12. júna 2008. Pokiaľ ide o zložku II, dohodlo sa, že za rok 2007 žiadna sektorová výročná správa o implementácii nebude potrebná. V prípade zložky III boli do 30. júna 2008 Komisii predložené tri sektorové výročné správy zahŕňajúce operačné programy Regionálna konkurencieschopnosť, Doprava a Životné prostredie po ich prerokovaní a schválení v príslušných sektorových monitorovacích výboroch. Nakoniec, pokiaľ ide o zložku IV, Komisii bola 26. júna 2008 zaslaná sektorová výročná správa za rok 2007 o implementácii operačného programu pre rozvoj ľudských zdrojov v Turecku po jej posúdení sektorovým monitorovacím výborom pre rozvoj ľudských zdrojov na jeho zasadnutí 17. júna 2008.

V roku 2008 neboli predložené žiadne správy o implementácii programu v rámci zložky V dôsledku skutočnosti, že implementácia sa ešte nezačala.

KOORDINÁCIA DARCOV S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI A DVOJSTRANNÍ DARCOVIA

V dňoch 23. a 24 októbra 2008 sa v Bruseli usporiadala koordinačná konferencia darcov. Koordinačnú konferenciu darcov usporiadala Európska komisia v súlade s mandátom, ktorý prijala v rámci nariadenia o nástroji IPA s cieľom presadzovať koordináciu darcov spoločne s členskými štátmi.

Cieľom tejto konferencie bolo dohodnúť sa na súbore odporúčaní na zlepšenie účinnosti pomoci prostredníctvom spoločných akcií zo strany darcov a prijímajúcich krajín a na podporu zvýšenia angažovanosti krajiny. Prihliadalo sa na to, aby sa predišlo vytváraniu nových štruktúr, aby sa skôr budovalo na existujúcich štruktúrach a koordinačných mechanizmoch a aby sa zlepšila ich funkčnosť.

K hlavným záverom koordinačnej konferencie darcov patrí opätovné potvrdenie potreby spoločného strategického cieľa pomoci na západnom Balkáne a v Turecku, všeobecná zhoda, že koordinácia darcov by sa mala riadiť duchom a príslušnými zásadami parížskej deklarácie o účinnosti pomoci (v prípade, že všetkých päť zásad je už začlenených do mechanizmov prípravy programov a implementácie nástroja IPA, je potrebné posilniť niektoré oblasti) a potreba, aby prijímajúce krajiny zvyšovali svoju angažovanosť posilňovaním svojich administratívnych kapacít a systémov verejných financií a verejného obstarávania, aby boli schopné viesť proces koordinácie darcov. Konferencia takisto zdôraznila realizáciu spolupráce a synergií medzi darcami západného Balkánu a Turecka na základe jasného a spoľahlivého prehľadu činností darcov v krajinách nástroja IPA a potrebu prevziať skúsenosti krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007. Nakoniec sa dospelo k záveru, že dokumenty o viacročnom orientačnom plánovaní by sa mali stať strategickým nástrojom koordinácie darcov na západnom Balkáne a v Turecku na úrovni EÚ a na regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

KOORDINÁCIA S EIB A MEDZINÁRODNÝMI FINANČNÝMI INŠTITÚCIAMI

Medzinárodné finančné inštitúcie sú nápomocné pri poskytovaní prístupu k finančným prostriedkom pre kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny a územia a umožňujú im, aby začali uskutočňovať potrebné investície. Zároveň na udržanie hospodárskeho rastu sú príjemcovia povinní prijať obozretnú fiškálnu a menovú politiku. Dnes to vedie k situácii, že investičné potreby sú stále vysoké, zatiaľ čo kapacity príjemcov vytvárať stále rastúci externý dlh sa blížia k stropu. Nenávratné granty z EÚ a od iných darcov vrátane členských štátov kombinované s pôžičkami od medzinárodných finančných inštitúcií sa stali kľúčovým zdrojom pre rozvoj súkromného sektora, investícií do energetickej účinnosti a na opravu a modernizáciu infraštruktúry bez toho, aby sa príjemcovia zaťažili nadmernými dlhmi.

Komisia je zaviazaná k užšej koordinácii s Európskou investičnou bankou (EIB), Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojovou bankou Rady Európy (RBRE) a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami podporujúcimi modernizáciu a rozvoj západného Balkánu, a to najmä prostredníctvom poradnej skupiny medzinárodných finančných inštitúcií, ktorá bola zriadená v marci 2007 a ktorej predsedá Európska komisia (Generálne riaditeľstvo pre rozšírenie).

Účelom poradnej skupiny medzinárodných finančných inštitúcií je podporovať a zlepšovať celkovú spoluprácu medzi medzinárodnými finančnými inštitúciami a Európskou komisiou v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách vrátane spolupráce v rámci nástroja IPA. Poradná skupina medzinárodných finančných inštitúcií pozostáva zo zástupcov Európskej komisie, skupiny Svetovej banky (MBOR/MFK), EIB, EBOR, RBRE, Škandinávskej investičnej banky, Škandinávskej finančnej korporácie pre životné prostredie, Čiernomorskej obchodnej a rozvojovej banky a Rady pre regionálnu spoluprácu. Jej práca je súčasťou celkového úsilia v záujme uľahčenia integrácie medzi krajinami juhovýchodnej Európy a EÚ skôr prostredníctvom regionálneho ako národného prístupu k rozvoju infraštruktúry.

V roku 2008 sa pracovný program vykonával podľa plánu. Jedno plenárne zasadnutie sa konalo v júni 2008 a pripravovalo sa druhé zasadnutie zamerané na medzinárodnú finančnú krízu, ktoré sa malo konať v januári 2009. V roku 2008 pokračovali vo svojich činnostiach všetky štyri technické pracovné skupiny (doprava, energetika, životné prostredie, sociálne záležitosti). Napokon, Komisia prevzala sekretariát poradnej skupiny medzinárodných finančných inštitúcií koncom roka 2008 tak, ako sa plánovalo po zatvorení spoločnej kancelárie Komisie a Svetovej banky.

V súlade so závermi Rady zo 14. mája 2008 Komisia, EIB, EBOR a Rozvojová banka Rady Európy spolupracovali na zavedení investičného rámca pre západný Balkán s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami a darcami, aby sa ešte väčšmi posilnila harmonizácia a spolupráca v oblasti investícií do sociálno-ekonomického rozvoja a podporil sa rast a stabilita v regióne.

V roku 2008 sa vynaložilo značné úsilie aj na pokračovanie implementácie troch oblastí spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami: mikropodniky a malé a stredné podniky, energetická účinnosť a infraštruktúra. Rozvoj súkromného sektora – na strane ponuky v minulosti prúdila do regiónu pomoc EÚ na podporu prístupu k finančným prostriedkom pre mikropodniky a malé podniky prostredníctvom mnohých individuálnych dohôd s rozličnými medzinárodnými finančnými inštitúciami. Zriadenie Európskeho fondu pre juhovýchodnú Európu (EFSE) v roku 2005 viedlo ku konsolidácii mnohých mikroúverových zmlúv po celom regióne do jedného nástroja, ktorý zabezpečuje udržateľnosť predchádzajúcich zdrojov a vedie tiež k prínosom z efektívneho riadenia. Najvýznačnejšou črtou EFSE je skutočnosť, že pokrytie rizika EÚ a príspevky členských štátov sú stanovené tak, aby prilákali súkromný kapitál na investovanie do mikropôžičiek. EFSE sa od konca roka 2008 rozvíja úspešne. Energetická účinnosť – táto oblasť sa zameriava na podporu investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie v sektore MSP a vo verejnom sektore využívaním opatrení podporovaných národnými programami, ktoré sa zameriavajú na i) zvýšenie povedomia verejnosti o energetickej účinnosti a potenciáli pre úspory energie, ii) implementáciu právnych predpisov v súvislosti so smernicou o energetickej hospodárnosti budov a energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (vrátane obnoviteľnej energie). Okrem toho podpora investícií do energetickej účinnosti je v súlade s odporúčaním Zelenej knihy Európskej komisie o energetickej účinnosti v ktorej sa medzinárodné finančné inštitúcie vyzývajú k tomu, aby zabezpečili dlhodobé financovanie investícií do energetickej účinnosti. Podpora investícií do infraštruktúry – vhodné siete infraštruktúry a služby v doprave, energetike a sektore životného prostredia a sociálnom sektore sú nevyhnutné na zabezpečenie trvalého sociálno-ekonomického rozvoja a stability v regióne. Nedostatočné finančné zdroje a nedostatok skúseností príjemcov pri príprave projektov vhodných na posúdenie medzinárodnými finančnými inštitúciami a inými darcami patria k rozhodujúcim faktorom, ktoré bránia zlepšovaniu infraštruktúry. Zodpovedajúce investovanie do infraštruktúry je dôležité na zabezpečenie, aby sa v záujme zlepšenia životných podmienok ľudí zaviedli mnohé nenahraditeľné služby, napríklad voda a hygiena, kúrenie, dodávka energie, doprava, zdravie a vzdelávanie. Pre každý z uvedených cieľov je prístup k finančným prostriedkom veľmi dôležitý. Implementácia tejto oblasti zahŕňala vytvorenie nástroja pre projekty v oblasti infraštruktúry pre viaceré sektory a viacerých príjemcov, ktorý podporuje prijímajúce inštitúcie na národnej, regionálnej úrovni a úrovni samospráv pri príprave a realizácii investičných projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré financujú medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší darcovia. Tento nástroj začal fungovať v celom rozsahu v priebehu roku 2008 a pomáha dosahovať úspory z rozsahu mobilizáciou potrebných technických poznatkov na prípravu a podporu investičných projektov v oblasti infraštruktúry, uľahčovať vytváranie sietí a výmene know-how medzi príjemcami a vplývať na poskytovanie pôžičiek od medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré dopĺňajú národné granty IPA. Nástroj pre projekty v oblasti infraštruktúry má dve zložky, zložku Technická pomoc a zložku „Okno pre samosprávy“, z ktorých sa v súčinnosti s medzinárodnými finančnými inštitúciami spolufinancujú aktuálne investičné projekty na západnom Balkáne. Zložka Technická pomoc bola plne funkčná v roku 2008 a podporuje sa z nej 18 projektov, zatiaľ čo zložka „Okno pre samosprávy“ bola schválená a projekty prvého kola boli predložené na posúdenie na konci roku 2008.

[1] Chorvátsko, Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

[2] Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99.

[3] Nariadenie Rady (EHS) č. 3906/89 z 19. decembra 1989.

[4] Nástroj štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie, nariadenie Rady (ES) č. 1267/1999 z 21. júna 1999.

[5] Špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, nariadenie Rady (ES) č. 1268/1999 z 21. júna 1999.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 2500/2001 zo 17. decembra 2001.

[7] Pomoc Spoločenstva na obnovu, rozvoj a stabilizáciu, nariadenie Rady (ES) č. 2666/2000 z 5. decembra 2000.

[8] http://www.eu2008.fr/webdav/site/PFUE/shared/import/1208_CAGRE/Council_conclusions_on%20Enlargement_EN.pdf

[9] Na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99.

[10] Niektoré programy cezhraničnej spolupráce sa zatiaľ nezačali, pretože neboli splnené príslušné podmienky. Z celkového objemu finančných prostriedkov zložky II pre jednotlivé krajiny boli preto do zložky I v tých istých krajinách presunuté tieto sumy: v prípade Albánska 1 milión EUR, v prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko 1,2 milióna EUR; v prípade Kosova 2,7 milióna EUR a v prípade Turecka 5,9 milióna EUR.

[11] Výbor IPA, zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie, pomáha Komisii najmä pri zabezpečovaní koordinácie a zosúladenia pomoci.

[12] Osobitný predvstupový program pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka.

[13] Rozhodnutie Komisie C/2008/650.

[14] Program bol schválený rozhodnutím Komisie C/2007/677 25. februára 2008.

[15] Rozhodnutie Komisie C/2008/691.