52009DC0617

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.10.2009

KOM(2009)617 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

20. VÝROČNÁ SPRÁVA O IMPLEMENTÁCII ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV (2008) [SEK(2009) 1495]

OBSAH

1. Úvod 3

2. Analýza implementácie 4

3. Súlad a koordinácia 8

4. Hodnotenia 9

5. Kontroly 11

6. Výbory pomáhajúce Komisii 13

SPRÁVA KOMISIE

20. VÝROČNÁ SPRÁVA O IMPLEMENTÁCII ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV (2008)

Táto správa sa predkladá v súlade s článkom 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch. Týka sa činností súvisiacich s pomocou zo štrukturálnych fondov na obdobie rokov 2000 až 2006 poskytnutou počas roku 2008.

Podrobnejšie informácie sú k dispozícii v pracovnom dokumente útvarov Komisie (pripojený k tejto správe).

1. ÚVOD

Rok 2008 bol deviatym rokom implementácie programov a projektov štrukturálnych fondov v rámci programového obdobia 2000 – 2006. V roku 2008 bolo riadených spolu 718[1] programov.

Okrem implementácie programov a projektov štrukturálnych fondov z obdobia 2000 – 2006 a príprav na ich ukončenie útvary Komisie v roku 2008 intenzívne pracovali na plánovaní a programovaní 434 programov (317 EFRR, 117 ESF)[2] programového obdobia 2007 – 2013.

Úsilie sa naďalej vynakladalo na zvyšovanie kvality programov a projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov, cieľom ktorých je tiež spoľahlivé finančné hospodárenie v rámci programov. Model partnerstva, lepšie finančné hospodárenie, kontrola a hodnotenie priniesli kvalitné výsledky a prispeli tiež k dobrému riadeniu spolufinancovaných programov a projektov.

Ukončenie následného hodnotenia cieľov 1 a 2 na obdobie 2000 – 2006 sa očakáva do konca roku 2009. Ukončenie následného hodnotenia programov ESF sa plánuje začiatkom roku 2010. Okrem toho sa v roku 2008 začali aj následné hodnotenia iniciatív Spoločenstva URBAN a INTERREG. Následné hodnotenie iniciatívy Spoločenstva EQUAL sa začalo začiatkom roku 2009. Pokiaľ ide o FNURH, zadávanie následných hodnotení subdodávateľovi sa začalo koncom roku 2008.

Podporovala sa výmena skúseností, najmä prostredníctvom medziregionálnych a mestských sietí a konferencie „Regióny za ekonomickú zmenu“ vo februári 2008, na ktorej bola po prvýkrát udelená cena „RegioStars“ inovačným projektom, ktoré môžu slúžiť ako príklad osvedčených postupov.

„Európsky týždeň regiónov a miest“ v rámci DNÍ OTVORENÝCH DVERÍ, ktoré je najväčším podujatím, ktoré sa kedy konalo v súvislosti s politikou súdržnosti, bolo organizované spolu s Výborom regiónom a 216 regiónmi a mestami po celej EÚ pod názvom „Regióny a mestá vo svete plnom výziev“.

Slovinské i francúzske predsedníctvo potvrdilo význam ESF tým, že zorganizovali konferencie na vysokej úrovni. Jedna sa konala v júni 2008 v Maribore a druhá v septembri 2008 v Le Havre.

2. ANALÝZA IMPLEMENTÁCIE

2.1. Plnenie rozpočtu

2.1.1. EFRR

Rok 2008 bol dobrým rokom z hľadiska plnenia rozpočtu napriek zhoršujúcej sa hospodárskej klíme. Celková miera realizácie platieb dosiahla 99,9 % (rovnaký výsledok ako v roku 2007 a 2006), pričom 15,1 mld. EUR bolo poukázaných členským štátom na regionálne programy a projekty. Úroveň čerpania platobných rozpočtových prostriedkov bola vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo na všetky ciele: 11,5 mld. EUR bolo vyplatených na cieľ 1, 2,4 mld. EUR na cieľ 2, 1 mld. EUR na INTERREG III a 0,2 mld. EUR na ostatné programy (Urban, Inovačné činnosti, Peace).

Čerpanie v roku 2008 v súvislosti s obdobím 2000 – 2006 prekročilo pôvodné prognózy (vyplatených bolo 15,1 mld. EUR namiesto plánovaných 9,2 mld. EUR). Na konci roka 2008 dosiahla celková výška záväzkov z predchádzajúcich rokov, ktoré sa ešte mali vyplatiť (RAL), sumu 12,6 mld. EUR v porovnaní s 27,7 mld. EUR ku koncu roku 2007. Predstavuje to 9,7 % celkových záväzkov na obdobie 2000 – 2006 a rovná sa 7- mesačným záväzkom vychádzajúc z priemeru 20 mld. EUR ročných záväzkov.

V roku 2008 sa tzv. pravidlo „n+2“ neuplatňovalo na tranže záväzkov roku 2006. Namiesto toho sa celková suma, pre ktorú sa má zrušiť viazanosť podľa pravidla „n+2“ na programové obdobie 2000 – 2006, bude finalizovať v čase ukončenia operačných programov.

Do konca roka 2008 bolo členským štátom za celé obdobie vyplatených 118 mld. EUR. Predstavuje to mieru absorpcie za všetky členské štáty 91 % zo 129,4 mld. EUR celkových pridelených finančných prostriedkov.

V súvislosti s finančnou krízou a balíkom na oživenie, ktorý navrhla Komisia, sa členským štátom, ktoré sa tak rozhodli, povolilo v prípade jednotlivých programov predĺženie o 6 (alebo 12) mesiacov. Z 379 programov na obdobie 2000 – 2006 sa v prípade 281 programov (alebo 74 %) s 90 % finančnými prostriedkami EFRR prijalo rozhodnutie predĺžiť ich dátum oprávnenosti.

2.1.2. ESF

Z hľadiska plnenia rozpočtu bol rok 2008 pre ESF úspešný napriek mimoriadnym okolnostiam z dôvodu ekonomickej a finančnej krízy.

Pokiaľ ide o programové obdobie 2000 – 2006, čerpanie platobných úverov v roku 2008 dosiahlo 6,394 mld. EUR, čo zodpovedá 98 % ročných platobných úverov. Spotreba v roku 2008 podľa cieľa je v rozsahu od 90,91 % ročných platobných úverov na cieľ 2 do 100 % na cieľ 1.

Celková výška nevyplatených platieb zo záväzkov na konci roku 2008 dosiahla sumu 6,4 mld. EUR (v porovnaní s 12,9 mld. EUR v roku 2007). Predstavuje to 9,3 % celkových záväzkov na obdobie 2000 – 2006.

V roku 2008 sa tzv. pravidlo „n+2“ neuplatňovalo. Celková suma, pre ktorú sa má zrušiť viazanosť podľa pravidla „n+2“ na programové obdobie 2000 – 2006, sa bude finalizovať v čase ukončenia operačných programov.

Ku konci roka 2008 bolo členským štátom za celé obdobie vyplatených 62,2 mld. EUR (90,7 % celkových pridelených finančných prostriedkov).

V súlade s regulačným rámcom by platby na obdobie 2000 – 2006 mohli pokračovať do konca roku 2008. Avšak v súvislosti s finančnou krízou a balíkom na oživenie, ktorý navrhla Komisia, sa členským štátom, ktoré sa tak rozhodli, povolilo v prípade jednotlivých programov predĺženie o 6 (alebo 12) mesiacov. Z 91 programov, kde GR EMPL je „chef de file“, sa v prípade 68 programov (alebo 75 %) prijalo rozhodnutie predĺžiť ich dátum oprávnenosti.

2.1.3. EPUZF

Celková suma vyplatená v roku 2008 EPUZF – usmerňovacou sekciou bola 2,0 mld. EUR. Miera realizácie platobných rozpočtových prostriedkov EPUZF na programy rozvoja vidieka na obdobie 2000 – 2006 dosiahla 97,2 % (do výpočtu boli zahrnuté všetky finančné prostriedky Spoločenstva v rozpočtových položkách EPUZF vrátane sumy 0,19 mld. EUR prenesenej na konci roka 2008 z iných rozpočtových položiek nesúvisiacich so štrukturálnymi fondmi). Ak by sa miera realizácie platobných rozpočtových prostriedkov počítala z pôvodného rozpočtu platobných rozpočtových prostriedkov, dosiahla by 100 %.

V roku 2008 neexistujú žiadne záväzky na programy rozvoja vidieka týkajúce sa obdobia 2000 – 2006 okrem sumy 0,14 mil. EUR, ktorá sa týka jedného programu.

Na konci roka 2008 dosiahla celková výška záväzkov z predchádzajúcich rokov, ktoré sa ešte mali vyplatiť (RAL), sumu 1,8 mld. EUR v porovnaní s 3,9 mld. EUR v roku 2007.

Ako je uvedené vyššie, rok 2006 bol posledným rokom programového obdobia, a preto sa v roku 2008 pravidlo „n+2“ neuplatňovalo. Výška všetkých zrušených záväzkov sa vypočíta v čase ukončenia v súlade s usmerneniami Komisie o ukončení programov obdobia 2000 – 2006.

2.1.4. FNUHR

Plnenie rozpočtu bolo v roku 2008 veľmi uspokojivé. Celková miera realizácie platieb dosiahla 97,8 %, pričom členským štátom bolo vyplatených 320 mil. EUR. Pokiaľ ide o mieru čerpania platobných rozpočtových prostriedkov, 195,7 mil. EUR bolo vyplatených na cieľ 1 a 124,3 mil. EUR mimo cieľa 1. Plnenie v súvislosti s obdobím 2000 – 2006 v roku 2008 je 320 mil. EUR v porovnaní s pôvodnou prognózou 269 mil. EUR.

Celkové nevyplatené záväzky (RAL) v prípade FNURH dosiahli na konci roka 2008 výšku 449,3 mil. EUR (v porovnaní s 812,5 mil. EUR v roku 2007). Predstavuje to 11,3 % celkových záväzkov na obdobie 2000 – 2006.

Ku konci roka 2008 bolo členským štátom za celé obdobie vyplatených 3 515,2 mil. EUR. Predstavuje to mieru absorpcie za všetky člensky štáty 89,3 % z 3 935,8 mil. EUR celkových pridelených finančných prostriedkov.

2.2. Implementácia programov

2.2.1. Cieľ 1

Programy v rámci cieľa 1 boli zamerané na projekty základnej infraštruktúry (41,4 %), pričom viac ako polovica všetkých investícií v tejto kategórii bola vynaložená na dopravnú infraštruktúru (51,9 %). Viac ako jedna tretina (33,3 %) zdrojov v rámci cieľa 1 sa investovala do výrobnej oblasti, v ktorej je aj naďalej prioritou pomoc malým a stredným podnikom a sektoru remeselnej výroby (28,3 %). Projekty zamerané na ľudské zdroje predstavujú 23,2 % zdrojov v regiónoch zaradených do cieľa 1. Hlavné oblasti pomoci v tejto oblasti sú takmer rovnako rozdelené medzi politiky trhu práce (31,3 %) a vzdelávanie a odbornú prípravu (30,9 %).

2.2.2. Cieľ 2

V regiónoch zaradených do cieľa 2 sa programy naďalej zameriavajú najmä na výrobnú oblasť, pričom viac ako polovica všetkých finančných zdrojov bola určená pre túto kategóriu (55,5 %). V rámci tejto oblasti najviac prevláda pomoc malým sa stredným podnikom a sektoru remeselnej výroby (55,8 %). Druhou najdôležitejšou podporovanou oblasťou intervencií je základná infraštruktúra s 29,7 % všetkých zdrojov v rámci cieľa 2. Na rozdiel od programov v rámci cieľa 1 sú najdôležitejšími oblasťami z finančného hľadiska plánovanie a obnova oblastí (45,4 %). V kategórii ľudských zdrojov (10,2 % všetkých investícií do regiónov zaradených do cieľa 2) patria k hlavnými oblastiam investícií (30,5 %) flexibilita pracovnej sily, podnikateľská činnosť, inovácie, informačné a komunikačné technológie.

2.2.3. Cieľ 3

V rámci implementácie programov ESF sa v roku 2008 najväčší dôraz naďalej kládol na podporu Európskej stratégie zamestnanosti, najmä na opatrenia zamerané na zvýšenie šancí na uplatnenie sa na trhu práce (31,3 %), celoživotné vzdelávanie (opatrenia na rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy predstavovali 22,3 % výdavkov), sociálne začlenenie (20,7 %) a rovnosť príležitostí (6,4 %). Výrazný rozdiel stále pretrvával pri konkrétnej implementácii programov meranej finančným plnením medzi EÚ-15, kde pokračovala implementácia už dlhšie zavedených programov, a EÚ-10, kde majú niektoré členské štáty značné ťažkosti s rozbehnutím niektorých projektov a opatrení.

2.2.4. Rybné hospodárstvo mimo cieľa 1

Výdavky programov FNURH mimo cieľa 1 boli zamerané na spracovanie a uvádzanie produktov na trh (25,2 %). Druhým najdôležitejším opatrením boli operácie členov odvetvia (15,4 %), po ktorých nasledovala akvakultúra (12,4 %). V roku 2008 dosiahli výdavky určené na šrotovanie 11 %.

2.2.5. Iniciatívy Spoločenstva

2.2.5.1. INTERREG

Do konca roku 2008 sa v rámci 81 programov iniciatívy INTERREG III/susedstvo vybralo okolo 15 000 projektov a sietí zameraných na znižovanie vplyvu štátnych hraníc, jazykových bariér a kultúrnych rozdielov a rozvoj pohraničných oblastí, podporu strategického rozvoja a územnej integrácie v rámci väčších oblastí Únie a lepšiu integráciu s jej susedmi. K účinnosti politík a nástrojov regionálneho rozvoja prispela aj výmena osvedčených postupov a skúseností.

V roku 2008 naďalej dobre pokračovala implementácia 81 programov iniciatívy INTERREG III/susedstvo s mierou realizácie platieb vo výške 85 %. Z dôvodu špecifickejšej a náročnejšej povahy programov a projektov spolupráce sa pri niektorých programoch nebolo možné vyhnúť zrušeniu viazanosti následkom uplatnenia pravidla „n+2“, čo predstavuje celkovú sumu 3,74 mil. EUR vymožených prostriedkov.

2.2.5.2. EQUAL

Programy iniciatívy Spoločenstva EQUAL boli vo väčšine členských štátov administratívne ukončené. Iba niektoré požiadali o predĺženie konečného dátumu oprávnenosti do roku 2009, aby dosiahli vyššiu mieru absorpcie a pokračovali v uplatňovaní činností.

Väčšina členských štátov zamerala svoje činnosti v rámci iniciatívy EQUAL na konsolidáciu, dokumentáciu a zhromažďovanie výsledkov projektu, na informačné činnosti, ako napríklad záverečné konferencie o nadobudnutých poznatkoch a tiež aj na integráciu aquis a prístupu definovaného v iniciatíve EQUAL do operačných programov ESF na roky 2007 – 2013, napr. prostredníctvom presunu zamestnancov, pokračovania národných tematických sietí, financovania nadnárodných a inovačných projektov alebo záväzku aktívne sa zúčastňovať na sieťach vzdelávania manažérov ESF.

2.2.5.3. URBAN

V roku 2008 pokračovali práce na riadení 71 operačných programov implementujúcich iniciatívu Spoločenstva URBAN prostredníctvom výročných správ, monitorovacích výborov a výročných zasadnutí. Práce na riadení programu URBACT I pokračovali aj prostredníctvom monitorovacím výborov, postupov podávania správ a starostlivého sledovania dvoch zrýchlených pilotných sietí. Program URBACT II je tiež jedným z hlavných nástrojov iniciatívy Regióny za ekonomickú zmenu, ktorej cieľom je rýchlejšie zavádzanie najlepších postupov a inovačných koncepcií.

2.2.5.4. LEADER+

Iniciatíva Spoločenstva Leader+ pozostáva z troch činností: implementácie miestnych rozvojových stratégií verejno-súkromnými partnerstvami, spolupráce medzi vidieckymi územiami a vytvárania sietí. Na obdobie 2000 – 2006 bolo pre EÚ-15 schválených 73 programov Leader+. Členské štáty, ktoré k EÚ pristúpili len nedávno, mali možnosť integrovať opatrenia typu Leader+ do svojich programov cieľa 1 v rámci EPUZF.

Väčšina národných sietí v rámci iniciatívy Leader+ ukončila svoju činnosť v roku 2008. Hlavná aktivita na konci programového obdobia spočívala v odovzdávaní poznatkov a know-how. Európske monitorovacie stredisko Leader+ vydalo v roku 2008 druhú a tretiu publikáciu, v ktorej sa uvádza spolu 50 príkladov osvedčených postupov.

2.2.6. Inovačné činnosti

2.2.6.1. EFRR

GR pre regionálnu politiku riadilo aj 181 regionálnych programov inovačných činností (124 z nich sa ukončilo k 31. decembru 2008, 39 z nich sa ukončilo v priebehu roka 2008), ktoré prispievajú k podpore inovácií na strategickej úrovni v regiónoch experimentovaním s inovačnými metódami a postupmi, ktoré sú určené na zlepšenie úrovne inovácií a kvality pomoci EÚ v rámci troch tém: znalostné a technologické inovácie, informačná spoločnosť a trvalo udržateľný rozvoj.

2.2.6.2. ESF

Počas roku 2008 boli ukončené zvyšné projekty v rámci inovačných činností roku 2004 a značný počet projektov rokov 2005 a 2006 sa tiež ukončil. GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti riadilo zvyšné projekty vybrané v rámci kôl z roku 2005 a 2006 spolu s dvomi projektmi týkajúcimi sa informačných činností. GR usporiadalo aj seminár pre predkladateľov projektov roku 2006 a spolupracovalo s GR pre regionálnu politiku na iniciácii následnej siete zahŕňajúcej predkladateľov starších inovačných projektov, najmä v Nemecku.

3. SÚLAD A KOORDINÁCIA

3.1. Súlad s inými politikami Spoločenstva

3.1.1. Hospodárska súťaž

Vo vykazovanom období za rok 2008 nedošlo v oblasti politiky štátnej pomoci k významnejším posunom.

3.1.2. Vnútorný trh

Od členských štátov sa vyžaduje, aby overili, či sú operácie spolufinancované z fondov v súlade so smernicami EÚ o verejnom obstarávaní. V prípade, že sa Komisia dozvie o porušení právnych predpisov ES, alebo keď sa na základe auditov táto skutočnosť preukáže, prijmú sa primerané opatrenia. Zaviedol sa nový regulačný rámec pre verejné obstarávanie a udeľovanie koncesií na práce s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu pre súkromný i verejný sektor.

3.1.3. Životné prostredie

V súvislosti s prebiehajúcimi programami sa pozornosť naďalej venovala presadzovaniu súladu s acquis Spoločenstva v oblasti komunálnych odpadových vôd, zásobovania vodou, odpadového hospodárstva a biodiverzity. Ďalšími významnými oblasťami investovania boli ekologické inovácie a obnova znečistenej pôdy. Podpora trvalo udržateľného rozvoja pokračovala prostredníctvom investícií do dopravy a energií šetrných k životnému prostrediu a aktívnym zabezpečovaním súladu projektov s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.

3.1.4. Doprava

Kohézne programy sú naďalej hlavným zdrojom podpory Spoločenstva, pokiaľ ide o realizáciu priorít EÚ v oblasti dopravy, ako sa uvádza v Bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010: čas sa rozhodnúť“ a jej strednodobom hodnotení uverejnenom v roku 2006. Na základe toho sa fondy využívali na projekty TEN-T a aj na projekty podporujúce kombinovanú dopravu, energetickú efektívnosť v doprave, inteligentné dopravné systémy, mobilitu mestskej dopravy.

3.1.5. Rodová rovnosť

Komisia pracovala na implementácii „Plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov“ v súlade so záväzkom Komisie k tejto problematike. V tomto kontexte je rodová rovnosť a presadzovanie rodového hľadiska multidisciplinárnou problematikou súvisiacou so všetkými programami v programovom období 2007 – 2013. Stretnutie Skupiny na vysokej úrovni pre uplatňovanie rodového hľadiska v rámci štrukturálnych fondov v júni 2007 zdôraznilo význam zapojenia orgánov zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti do prípravy a implementácie programov.

3.2. Koordinácia nástrojov

3.2.1. Štrukturálne fondy a Kohézny fond

V rokoch 2000 až 2006 využilo podporu zo štrukturálnych fondov všetkých 25 členských štátov, zatiaľ čo 13 členských štátov využilo aj pomoc z Kohézneho fondu, ktorý podporuje menej prosperujúce krajiny. V rámci štrukturálnych fondov prebieha dôkladná vzájomná koordinácia, ako aj koordinácia s Kohéznym fondom (najmä EFRR) s cieľom zabrániť duplicite pri podporovaní projektov.

3.2.2. Štrukturálne fondy a EIB/EIF

Komisia a EIB a EIF posilnili svoju spoluprácu tým, že zaviedli tri iniciatívy JASPERS, JEREMIE a JESSICA, ktorých cieľom je pomôcť pri realizácii jednotlivých projektov v programovom období 2007 − 2013.

Rok 2008 bol prvým úplným rokom činnosti JASPERS (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch). Na konci roku aktívne portfólio programu JASPERS tvorilo 280 úloh a v roku 2008 sa ukončilo 82 úloh v porovnaní s 22 v roku 2007.

V roku 2008 zaznamenala úspešný prvý rok nová iniciatíva JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre veľmi malé až stredné podniky) na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu v regiónoch, pričom ju využívali regióny, riadiace orgány, ako aj podnikateľský i bankový sektor.

Iniciatíva JESSICA (Spoločná európska podpora pre trvalo udržateľné investície do mestských oblastí) zameraná na trvalo udržateľné investície, rast a tvorbu pracovných miest v mestských oblastiach Európy zavádza kultúrne posuny v spôsobe, akým sa poskytuje podpora zo štrukturálnych fondov, pričom nabáda k recyklovateľným formám pomoci a k upusteniu od spoliehania sa výlučne na granty.

4. HODNOTENIA

V roku 2008 Komisia naďalej vykonávala hodnotenia na podporu rozhodovania v rámci politiky súdržnosti.

Dokončila sa analýza spolufinancovaných inovačných projektov EFRR s dôrazom na ich faktory úspešnosti a spoločné problémy a prekážky. V štúdii sa uvádzajú podrobnosti o mechanizmoch na podporu inovácie na základe dokumentácie vybraných projektov z rôznych regiónov spolufinancovaných z EFRR. Rovnako sa vynakladá úsilie na vyvinutie a testovanie praktických metód a nástrojov, pomocou ktorých sa môžu realizovať analýzy projektov.

Pokračovalo sa v následnom hodnotení cieľov 1 a 2 na obdobie rokov 2000 – 2006, súboru celkovo dvanástich navzájom prepojených postupných „pracovných balíčkov“ na preskúmanie rozličných aspektov účinnosti a efektívnosti politiky súdržnosti. V súvislosti s následným hodnotením programov ESF na roky 2000 – 2006 bola v roku 2008 dokončená prípravná štúdia zameraná na analýzu relevantnosti a spoľahlivosti dostupných informácií. Na základe tejto štúdie sa začalo koncom roku 2008 hlavné následné hodnotenie a dve následné tematické hodnotenia.

V prípade FNUHR sa externe zadané následné hodnotenia začali koncom roku 2008.

Okrem toho sa v roku 2008 začali aj následné hodnotenia iniciatív Spoločenstva URBAN a INTERREG. Následné hodnotenie iniciatívy Spoločenstva EQUAL sa začalo začiatkom roku 2009.

Ďalšou dôležitou úlohou Komisie je poskytnúť členským štátom metodickú príručku a organizovať výmenu skúseností v oblasti hodnotenia. V tejto súvislosti sa v súčasnosti aktualizuje interaktívny online nástroj na hodnotenie sociálno-ekonomického vývoja EVALSED.

5. KONTROLY

5.1. EFRR

Za programové obdobie 1994 – 1999 sa ukončili záverečné audity na vzorke 57 programov (vrátane jedného programu iniciatívy INTERREG a 2 programov cieľa 2 na obdobie 1994 – 1996) zahŕňajúce všetky členské štáty EÚ-15. Do konca roka 2008 sa ukončilo 40 z 55 postupov a uplatnili sa úpravy financovania vo výške približne 258 mil. EUR. O 17 zvyšných prípadoch sa rozhodne v roku 2009.

V prípade programov prijatých v rámci obdobia 2000 – 2006 sa vykonalo 207 audítorských misií (okrem iniciatívy INTERREG), v rámci ktorých sa skúmalo fungovanie hlavných prvkov systémov riadenia a kontroly v členských štátoch, 22 z nich sa uskutočnilo v roku 2008. Okrem toho sa uskutočnilo 21 misií na preskúmanie nezávislých orgánov vydávajúcich vyhlásenie o ukončení pomoci v súvislosti s EFRR na overenie prípravy členských štátov na ukončenie a identifikáciu a zmiernenie súvisiacich rizík. V súvislosti s iniciatívou INTERREG sa na základe výhrad k 51 programom iniciatívy INTERREG III vo výročnej správe o činnosti z roku 2007 vykonal intenzívny plán auditu, čím sa zvýšil počet auditovaných programov z ôsmich na konci roku 2007 na 23 na konci roku 2008, čo zodpovedá 54,1 % pokrytiu všetkých programov.

5.2. ESF

Za programové obdobie 1994 – 1999 sa záverečné audity ukončili auditom troch projektov v Nemecku (Brandenburg) a auditom potvrdení o uzavretí v Belgicku (Flámsko). Výsledkom bolo splnenie cieľov, a to pokryť všetky členské štáty a primeraný počet programov v súvislosti so záverečnými auditmi obdobia 1994 – 1999.

Za obdobie 2000 – 2006 bolo zorganizovaných 113 misií zahŕňajúcich kontrolu a) neauditovaných (čiastočne alebo úplne) operačných programov identifikovaných v analýze rizík z roku 2007, b) následných misií týkajúcich sa vykonávania akčných plánov dohodnutých v rámci pozastavenia platieb alebo výsledkov auditov, ktoré uskutočnil Dvor audítorov Európskej únie a c) auditu vzorky operácií. Okrem toho sa v roku 2008 uskutočnilo päť misií v súvislosti s prípravou ukončenia programov na roky 2000 – 2006, 76 auditov testovania vecnej správnosti operácií (kontroly vzoriek vrátane administratívnej kontroly a návštevy na mieste) a 18 následných misií.

5.3. EPUZF

Program následného auditu za obdobie 1994 – 1999 sa dokončil už v roku 2006. Začali sa mnohé postupy úprav financovania. Počas roka prijala Komisia tri rozhodnutia o finančnej oprave, ktoré sa týkali 15 programov.

V roku 2008 sa vykonali audity 26 programov z obdobia 2000 – 2006 (EÚ-25), ktoré pokrývali 45,3 % plánovaných výdavkov. Od konca roku 2000 bolo podrobených auditu spolu 92 zo 152 programov schválených pre usmerňovaciu sekciu EPUZF. Programy, ktoré boli predmetom auditu, pokrývajú 94,3 % z plánovaného príspevku z EPUZF a 60,6 % z počtu programov. Počas roka prijala Komisia tri rozhodnutia o úprave financovania, ktoré sa týkali 3 programov, čo predstavuje sumu 18,8 mil. EUR vymožených prostriedkov.

5.4. FNUHR

Do konca roka 2008 bolo ukončených 50 z 52 programov obdobia rokov 1994 – 1999, dva sú v procese ukončovania na základe rozhodnutia o finančnej oprave (prijatého začiatkom roku 2009). Percentuálny podiel ukončených programov alebo v procese ukončovania, predstavuje 94,2 % z celkového počtu.

V roku 2008 bolo v súvislosti s obdobím rokov 2000 – 2006 vykonaných 8 auditov FNUHR, ktoré zahŕňali 9 operačných programov a boli zamerané na overenie a následnú kontrolu účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a prípravu na ukončenie programov. GR MARE vykonalo spolu 44 audítorských misií všetkých svojich 18 programov financovaných z jedného fondu, ako aj 14 programov financovaných z viacerých fondov predstavujúcich príspevok 286,94 mil. EUR (6,92 % z celkového pôvodného rozpočtu na roky 2000 – 2006). Systémové audity GR MARE zahŕňali programy predstavujúce 94 % celkového pôvodného príspevku FNUHR na roky 2000 – 2006. V roku 2008 úpravy financovania predstavovali sumu 1,65 mil. EUR vymožených prostriedkov.

Ponaučenie vyplývajúce z kontrol

Naďalej existuje riziko, že niektoré systémy riadenia a kontroly pre programy štrukturálnych fondov majú v určitých členských štátoch stále výrazné slabiny. Avšak v prípadoch, v ktorých zistené nedostatky v systémoch naďalej existujú, Komisia dokončuje následné akcie v súvislosti s plánmi nápravných opatrení alebo začala postupy pozastavenia a (alebo) úprav financovania , ktoré sa ukončia v roku 2009.

5.5. OLAF

Počas roka 2008 OLAF uskutočnil 41 misií v členských štátoch v súvislosti s opatreniami spolufinancovanými zo štrukturálnych fondov. Okolo 23 týchto misií sa týkalo kontrol na mieste[3], (počas ktorých sa vykonalo 31 kontrol hospodárskych subjektov na mieste) a uskutočnilo sa 18 iných typov misií s cieľom zhromaždiť informácie alebo pomôcť buď vnútroštátnym správam, alebo súdnym orgánom.

V roku 2008 členské štáty oznámili Komisii v súlade s nariadením (ES) č. 1681/94[4] a nariadením (ES) č. 1828/2006[5] okolo 3 869[6] prípadov nezrovnalostí, ktoré predstavovali sumu 528 647 682 EUR a týkali sa spolufinancovaných opatrení z programových období rokov 1994 – 1999, 2000 – 2006 a 2007 – 2013. 62 oznámení sa týka programového obdobia 1994 – 1999 s finančným vplyvom približne 11 mil. EUR. Členské štáty informovali Komisiu, že na vnútroštátnej úrovni ukončili správne a/alebo súdne konania v celom rade prípadov a vymohli vrátenie sumy 109 811 425 EUR.

6. VÝBORY POMÁHAJÚCE KOMISII

6.1. Výbor pre koordináciu fondov (COCOF)

V roku 2008 medzi hlavné diskutované témy Výboru pre koordináciu fondov (COCOF) patrili financovanie programu na využívanie operačnej a neoperačnej technickej pomoci, ukončenie programov INTERREG III na roky 2000 – 2006, finančné inžinierstvo, veľké projekty, projekty generujúce príjmy, oprávnenosť pomoci na energetickú efektívnosť a obnoviteľné energie a osvedčené postupy vzťahujúce sa na overovania hospodárenia, ktoré majú vykonať členské štáty.

6.2. Výbor ESF

V roku 2008 sa v rámci výboru ESF (zriadeného podľa článku 147 zmluvy) diskutovalo o lisabonskom balíku, obnovenom sociálnom programe a výbor prijal stanovisko k revízii rozpočtu EÚ s konkrétnym zameraním na cieľ, ktorým je dosiahnuť plnú zamestnanosť, zlepšiť kvalitu práce a sociálnu súdržnosť a rozvoj európskeho trhu práce a tvorbu ľudského kapitálu. Uskutočnili sa aj konzultácie s výborom ESF o „Zelenej knihe o územnej súdržnosti“ a návrhu Komisie, ktoré boli zamerané na maximalizáciu príspevku štrukturálnych fondov, najmä ESF na riešenie krízy v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva. Technická pracovná skupina ESF pokračovala vo svojom programe vzájomného učenia v oblasti využívania verejného obstarávania pre operácie ESF, ukončenia programov na roky 2000 – 2006 a príkladov programov ESF na rozvoj ľudských zdrojov.

6.3. Výbor pre poľnohospodárske štruktúry a rozvoj vidieka (STAR)

Výbor STAR sa stretol sedemkrát v roku 2008 a vydal priaznivé stanovisko k trom zmenám programov rozvoja vidieka SAPARD pre Bulharsko (2 zmeny) a Chorvátsko podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1268/1999.

6.4. Výbor pre štruktúry rybného hospodárstva a akvakultúru (CSFA)

V roku 2008 sa s výborom konzultovalo o celom rade otázok vrátane Európskej iniciatívy týkajúcej sa transparentnosti a usmernení na určenie úprav financovania, ktoré sa majú uplatniť na výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov alebo Kohézneho fondu v prípade nesúladu s pravidlami obstarávania.

[1] 226 programov v rámci cieľa 1 a cieľa 2, 47 programov v rámci cieľa 3, 12 programov FNURH (mimo cieľa 1), 81 programov v rámci iniciatívy INTERREG, 71 programov v rámci iniciatívy URBAN, 27 programov v rámci iniciatívy EQUAL, 73 programov v rámci iniciatívy LEADER+ a 181 programov zameraných na inovačné činnosti.

[2] Pozri oznámenie o výsledkoch rokovaní o stratégiách a programoch na programové obdobie 2007 – 2013.

[3] Nariadenie (ES) č. 2185/1996, Ú. v. ES L 292, 15.10.1996, s. 2

[4] Ú. v. ES L 178, 12.7.1994, s. 43

[5] Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006, s.1

[6] 2007: počet oznámených prípadov bol 3 671; celková suma týkajúca sa oznámení predstavovala 694 362 858 EUR.