52009DC0196

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.4.2009

KOM(2009) 196 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Strednodobé preskúmanie finančných nástrojov pre vonkajšie činnosti {SEC(2009) 530}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Strednodobé preskúmanie finančných nástrojov pre vonkajšie činnosti

1. REFORMA FINANčNÝCH NÁSTROJOV

Nedávnou reformou finančných nástrojov pre vonkajšie činnosti sa úspešne zjednotilo viac ako 30 rôznych ad hoc právnych aktov do štyroch geograficky zameraných a štyroch tematických nástrojov, a do súboru tematických programov[1]. Táto zásadná racionalizácia a zjednodušenie priniesli značný úžitok v týchto oblastiach:

- zabezpečenie celkovej súdržnosti politiky, konzistencie a synergie medzi hlavnými nástrojmi Únie pre vonkajšie činnosti (politický dialóg, obchod, pomoc, hospodárska spolupráca, premietnutie vnútorných politík do vonkajšej politiky a multilateralizmus);

- zjednodušenie postupov v záujme zabezpečenia väčšej efektívnosti, účinnosti a flexibility plánovania a poskytovania pomoci a reakcie na krízy, a

- uľahčenie dialógu a koordinácie medzi príjemcami, inštitúciami a ostatnými darcami.

Vďaka novej štruktúre sa na základe niekoľkých špecializovaných nariadení po prvýkrát vytvoril súbor komplexných rámcov spolupráce, ktoré sú koordinované s operáciami EIB, s činnosťami v rámci SZBP/EBOP a s makrofinančnou pomocou, ktoré ich dopĺňajú.

Nové nástroje sa vykonávajú prostredníctvom dokumentov o stratégii jednotlivých krajín, dokumentov o stratégii jednotlivých regiónov, tematických strategických dokumentov a v prípade IPA prostredníctvom dokumentov o viacročnom orientačnom plánovaní. Tieto programové dokumenty a na ne nadväzujúce viacročné pridelené finančné prostriedky, umožňujú jasné pridelenie a poskytnutie pomoci v spolupráci s príjemcami.

2. doložka o strednodobom preskúmaní finančných nástrojov

Vo všetkých siedmich nových nariadeniach (s výnimkou nariadenia o humanitárnej pomoci) je uvedená doložka, na základe ktorej Komisia musí predložiť správu o ich vykonávaní do 31. decembra 2010 a navrhnúť potrebné zmeny a doplnenia. V tomto hodnotení sa výslovne uvádza orientačné rozdelenie finančných prostriedkov stanovené v prílohe IV nariadenia o DCI a rozdelenie finančných prostriedkov uvedené v článku 29 ods. 1 nariadenia o ENPI.

Hoci v doložke je stanovený termín 31. decembra 2010, Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu počas záverečných rokovaní pred prijatím týchto nástrojov súhlasila s tým, že vykoná preskúmanie pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009 a že prihliadne na správy a odporúčania Európskeho parlamentu.

Toto strednodobé preskúmanie sa vzťahuje iba na právne nástroje. Odporúčania Európskeho parlamentu, ktoré nemajú vplyv na právne texty, sa zvážia v strednodobom preskúmaní strategických a programových dokumentov. V uvedenom preskúmaní sa posúdi doterajšia úroveň vykonávania a zaktualizujú sa stratégie vzhľadom na vývoj v partnerských krajinách. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť bude venovať účasti občianskej spoločnosti a účinnosti pomoci. Očakáva sa, že preskúmanie a aktualizácia strategických dokumentov spolu s viacročnými orientačnými programami, na základe ktorých sa bude prideľovať rozpočet na obdobie rokov 2011 – 2013 podľa jednotlivých oblastí, sa ukončia do konca roku 2009. IPA sa riadi iným strategickým a programovým rámcom, ktorý sa vzťahuje na trojročné obdobie realizácie, a v súlade so strategickým dokumentom o rozšírení sa každoročne aktualizuje.

Finančné prídely sa posudzujú iba z hľadiska toho, či zodpovedajú referenčným čiastkam a orientačným prideleným prostriedkom stanoveným v právnych nástrojoch. Toto strednodobé preskúmanie nemá vplyv na preskúmanie rozpočtu, ktoré má byť predložené ešte v priebehu tohto roku, a ani na každoročný rozpočtový postup.

Jeho účelom je overiť, či nástroje plnia ciele stanovené pre reformu, a to aj prostredníctvom zásadného zjednodušenia. Keďže proces zjednodušovania je priebežným procesom, Komisia zváži aj rozsah ďalších zlepšení, vrátane zmien a doplnení nariadenia o rozpočtových pravidlách, predovšetkým pokiaľ ide o oblasť kontroly.

K tomuto oznámeniu je priložené:

- pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa podáva podrobnejšia správa o jednotlivých nástrojoch,

- legislatívne návrhy v prípadoch, keď Komisia na základe preskúmania dospela k názoru, že sú nevyhnutné určité zmeny a doplnenia.

3. Zistenia vedúce k nutnosti legislatívnych návrhov

3.1 Potreba vyplniť legislatívnu medzeru

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a jednotnosti cieľov politík a nových nástrojov s celkovým smerovaním politiky EÚ sa Komisia zaviazala, že nadviaže dialóg s Radou a s Európskym parlamentom o stratégii politiky. Tento dialóg bol zakotvený vo vyhláseniach č. 4 a 5 k „demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií“, ktoré tvoria prílohu k Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (IIA)[2] .

V roku 2007 nasledoval dialóg o návrhoch strategických dokumentov predložených Rade a Európskemu parlamentu na účel realizácie jednotlivých nástrojov. V prípade IPA sa dialóg uskutočňuje každoročne. Celkovo možno skonštatovať, že nové nástroje splnili ciele stanovené v reforme finančných nástrojov pre vonkajšie činnosti (pozri pracovný dokument).

Hlavný problém, ktorý bol nastolený v priebehu kontroly, sa týkal nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI). Európsky parlament zastával názor, že niektoré činnosti plánované v rámci geograficky zameraných programov nie sú v zmysle nariadenia o DCI oprávnené. Európsky parlament usúdil, že buď nie sú dostatočne zamerané na odstránenie chudoby a na splnenie rozvojových cieľov tisícročia, alebo nespĺňajú kritériá poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) stanovené v článku 2 ods. 4. Európsky parlament prijal štyri uznesenia signalizujúce, že Komisia podľa jeho názoru prekročila svoje vykonávacie právomoci, pričom v nich vyzval k zrušeniu uvedených opatrení.

Rozpočtový orgán zároveň začal v rokoch 2007 a 2008 štyri prípravné činnosti zamerané na podporu opatrení, ktoré nepatria do ODA a ktoré nemožno financovať v rámci DCI:

- obchodné a vedecké výmeny s Čínou,

- obchodné a vedecké výmeny s Indiou,

- spolupráca s ázijskými krajinami so strednými príjmami,

- spolupráca s latinskoamerickými krajinami so strednými príjmami.

V dôsledku rastu novovznikajúcich ekonomík, predovšetkým Číny, Indie a Brazílie, a v dôsledku intenzifikácie vzťahov EÚ s niekoľkými dynamicky sa rozvíjajúcimi partnerskými krajinami má rastúci význam zabezpečiť v týchto krajinách financovanie opatrení, ktoré presahujú rámec ODA.

Európsky parlament vzniesol námietku aj voči použitiu nástroja DCI na financovanie „okna vonkajšej spolupráce programu Erasmus Mundus“ (Erasmus Mundus External Cooperation Window – EMECW), ktoré sa týka európskej mobility. Argumentoval tým, že nespĺňa kritériá oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc. Aby sa neohrozila existencia celého programu, Komisia súhlasila s vylúčením tohto financovania z nástroja DCI počnúc rokom 2010, a s tým, že v rámci strednodobého preskúmania nájde legislatívne riešenie.

Z týchto obmedzení vyplýva, že hoci nariadenie o DCI by malo aj naďalej tvoriť hlavný rámec spolupráce s týmito krajinami, finančná štruktúra vonkajších činností nemá právny základ na financovanie takýchto opatrení. Navrhuje sa zaplniť túto medzeru v rámci súčasných právnych a rozpočtových obmedzení na obdobie rokov 2007 – 2013 zmenou a doplnením nariadenia o ICI tak, aby sa uplatňovalo aj na krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj DCI. Táto zmena a doplnenie majú obmedzený rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o politický obsah, vplyv na rozpočet a časový rámec. Nemajú vplyv na žiadny budúci návrh týkajúci sa finančných nástrojov pre vonkajšiu spoluprácu podľa budúceho finančného rámca.

Vzhľadom na skúsenosti s prípravnými akciami Komisia navrhuje následné legislatívne opatrenia, ktoré umožnia financovanie iných opatrení ako oficiálnej rozvojovej pomoci v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o DCI.

3.2 Ďalšie potrebné legislatívne zmeny a doplnenia

Počas strednodobého preskúmania finančných nástrojov sa zistilo, že je nevyhnutné uskutočniť dva ďalšie súbory zmien a doplnení.

3.2.1 Nástroj stability (IfS)

IfS je najnovší a najinovatívnejší finančný nástroj, ktorý bol zavedený s cieľom umožniť konzistentnú a jednotnú reakciu na existujúce a hroziace krízy pri použití jedného právneho nástroja so zjednodušenými postupmi rozhodovania. Má k dispozícii aj oveľa väčšie finančné zdroje ako jeho predchodca – pilotný projekt s názvom mechanizmus rýchlej reakcie. Hoci tento nástroj očividne plní stanovený cieľ, je potrebné prijať niekoľko obmedzených zmien a doplnení.

- Ciele a rozsah pôsobnosti

Súdny dvor Európskych spoločenstiev zrušil 20. mája 2008 rozhodnutie Rady 2004/833/SZBP z 2. decembra 2004, ktorým sa vykonáva jednotná akcia 2002/589 SZBP ohľadom príspevku Európskej únie ECOWAS v rámci moratória na ručné zbrane a ľahké zbrane[3]. Súdny dvor rozhodol, že opatrenia na boj proti šíreniu ľahkých zbraní patria medzi právomoci zverené Spoločenstvu v oblasti rozvojovej politiky a nemožno ich vykonávať v rámci SZBP, ak sa ich hlavný cieľ alebo hlavná zložka týka rozvojovej politiky. Rada pri prijímaní IfS v novembri 2006 tento názor nezastávala a v článku 3 ods. 2 písm. i) nariadenia sú zahrnuté tieto obmedzenia:

„Pomoc […] nezahŕňa podporu opatrení na boj proti šíreniu zbraní “ .

Keď sa nariadenie o IfS prijímalo, Rada a Komisia vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa dohodli, že rozsah pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. i) sa v prípade potreby zreviduje v rámci strednodobého preskúmania nariadenia. Vzhľadom na jeho jasné znenie, ktorým sa takéto financovanie vylučuje, sa navrhuje revízia tohto článku na dosiahnutie súladu s judikatúrou Súdneho dvora. Z rovnakého dôvodu by sa mal článok 4 ods. 1 písm. a) o činnostiach na podporu boja proti nezákonnému obchodovaniu zmeniť a doplniť tak, aby sa v ňom jasne uvádzali „ručné zbrane a ľahké zbrane“.

Navrhuje sa zmena a doplnenie článku 3 ods. 2 písm. i) a článku 4 ods. 1 písm. a) v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora a zrušenie obmedzenia týkajúceho sa podpory opatrení na boj proti šíreniu ručných zbraní a ľahkých zbraní.

- Účasť a pravidlá pôvodu

Pri vykonávaní opatrení podľa článku 4 ods. 3 týkajúcich sa budovania kapacít pred začiatkom krízy a po jej skončení sa vyskytli určité ťažkosti. Mnohé z týchto opatrení znamenajú nutnosť výziev na predkladanie návrhov na podporu partnerstva na budovanie mieru (budovanie kapacít občianskej spoločnosti; aktivity občianskej spoločnosti v oblasti včasného varovania a analytických činností na mieste zameraných na predchádzanie konfliktov; a proaktívne politické poradenstvo zo strany občianskej spoločnosti). Podľa článku 17 o účasti a pravidlách pôvodu partneri z krajín OECD, ktoré nie sú súčasťou EÚ ani európskeho hospodárskeho priestoru, nie sú oprávnení zúčastniť sa na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd podľa článku 4 ods. 3, ktoré sa týkajú budovania kapacít pred začiatkom krízy a po jej skončení. Takéto obmedzenia však neplatia v prípade zmlúv podľa článku 3, ktoré sa týkajú reakcie na krízové situácie. Týmto sú z účasti vylúčené krajiny ako Švajčiarsko a Kanada, hoci z týchto krajín boli predložené vynikajúce návrhy. Táto skutočnosť výrazne zhoršuje potenciálnu kvalitu činnosti a dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4 ods. 3, ktoré úzko súvisia s cieľmi uskutočňovanými podľa článku 3.

Navrhuje sa technická zmena článku 17 tak, aby sa možnosť účasti na obstarávaní alebo prideľovaní grantových dohôd rozšírila na opatrenia podľa článku 4 ods. 3, ako sa už urobilo v prípade opatrení podľa článku 3. |

- Finančné ustanovenia

Nariadenie obmedzuje na 7 % podiel pridelených rozpočtových prostriedkov na opatrenia podľa článku 4 ods. 1 týkajúce sa ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany jednotlivcov, najdôležitejšej infraštruktúry a verejného zdravia. Ukazuje sa, že toto percento nepostačuje a treba ho zvýšiť. Uskutočňovanie účinných činností v týchto oblastiach si vyžaduje zásadnejšie opatrenia, ktoré umožnia, aby tieto činnosti mohli mať skutočný vplyv a aby boli viditeľnejšie a dôveryhodné. Na dôvažok, vyvíjanie nadregionálnych činností, ktoré sú doplnením národných a regionálnych prídelov, si vyžaduje dostatočnú úroveň financovania, aby sa dosiahla kritická masa. Rozpočtové prídely, ktoré sú zatiaľ v súlade s článkom 24 nariadenia o IfS obmedzené na 7 % , neumožňujú splnenie týchto cieľov.

Navrhuje sa zmena a doplnenie článku 24, aby sa zvýšil maximálny podiel opatrení podľa článku 4 ods. 1 zo 7 % na 10 %. |

3.2.2 Dane, clá a poplatky podľa nariadenia o DCI a nariadenia o EIDHR

Najväčšie ťažkosti, na ktoré sa naráža pri vykonávaní programov a projektov, sú spojené s platbou daní, ciel a poplatkov v rámci nariadenia o DCI a nariadenia o EIDHR. Vo výnimočných prípadoch a za plne opodstatnených okolností je potrebné zabezpečiť flexibilitu ostatných nástrojov, aby sa umožnila platba daní, ciel a poplatkov. To je obzvlášť dôležité v prípadoch, keď projekty alebo programy vykonávajú mimovládne organizácie, ktoré môžu byť nútené zadávať určité práce alebo činnosti v oblasti služieb podnikom z privátneho sektora. Okrem toho, jednou zo základných zásad EIDHR, ktorý je zameraný predovšetkým na mimovládne organizácie, je nezávislosť od súhlasu vlád a ostatných orgánov verejnej moci tretích krajín. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nástojenie na neoprávnenosti platby daní a ciel ukazuje byť v praxi problematickým.

Preto je dôležité zosúladiť znenie článku 13 ods. 6 nariadenia o EIDHR a článku 25 ods. 2 nariadenia o DCI s príslušnými ustanoveniami ostatných finančných nástrojov pre vonkajšie činnosti, a to takto: „Financovanie zo strany Spoločenstva sa v zásade nepoužije na úhradu daní, ciel alebo poplatkov v prijímajúcich krajinách.“ Nariadenie o ICI má odlišné znenie, a aj keď to nie je problematické, v záujme konzistencie sa navrhuje takisto ho uviesť do súladu.

Interné usmernenia pre všetky nástroje zabezpečia obmedzenie flexibility a jej konzistentné uplatňovanie, pričom sa jasne uvedie, že výnimky možno urobiť iba v jednotlivých prípadoch a za osobitných okolností.

Navrhuje sa zosúladiť nariadenie o EIDHR a nariadenie o DCI s ostatnými nástrojmi, pokiaľ ide o platbu daní, ciel a poplatkov. |

4. Ostatné zásadné zistenia

Komisia zastáva názor, že nariadenia sú celkovo postačujúce a nevyžadujú si iné zmeny ani doplnenia, než sú tie, ktoré sa navrhujú. Pri plánovaní sa nevyskytli žiadne závažné problémy. Hoci je ešte priskoro na hodnotenie dôsledkov činností, ich vykonávanie v súčasnosti pokračuje bez závažných ťažkostí. Rekordné plnenie rozpočtu na rok 2008, pokiaľ ide o záväzky a platby, a skutočnosť, že nesplnené záväzky sa napriek nárastu záväzkov nezvýšili, sú indikátormi dostatočného tempa realizácie.

4.1 Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva (ENPI)

Ukazuje sa, že rozsah pôsobnosti a cieľ ENPI ako nástroja politiky je vhodný na podporu európskej susedskej politiky (ENP). Programové dokumenty pre jednotlivé krajiny sú zväčša zamerané na podporu vykonávania akčných plánov ENP. Viacnárodné programy sú zamerané na podporu regionálnych dimenzií politiky (Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie, Čiernomorská synergia). Inovatívna zložka cezhraničnej spolupráce bola zavedená v rámci 5 % limitu referenčnej čiastky stanovenej v nariadení. Komisia pripravila plán finančných prostriedkov s cieľom venovať až 3 % z týchto finančných prostriedkov našim susedom pre oblasti zasiahnuté migráciou alebo ktorých sa týka migrácia.

Skutočnosť, že nariadenie neumožňuje jednoznačne vytváranie „ revolvingových fondov“, je problémom vtedy, keď ide o podporu súkromného sektora a rozvoj MSP na základe nástroja pre Euro-stredomorské investície a partnerstvo (FEMIP) alebo investičného nástroja európskej susedskej politiky (NIF). V minulom roku bola navrhnutá legislatívna zmena a doplnenie na riešenie tohto problému [4].

Ďalším problém sa týka potreby, aby ENPI mohol reagovať na krízy, ktoré si vyžadujú dodatočné zdroje. Bod 37 medziinštitucionálnej dohody umožňuje zvýšiť legislatívny finančný prídel o viac ako 5 %, ak sa vyskytnú „ nové, objektívne, dlhodobé okolnosti, pre ktoré sú dané výslovné a presné dôvody “. Komisia zastáva názor, že toto konkrétne ustanovenie sa uplatňuje v súvislosti s udalosťami na okupovaných palestínskych teritóriách a v Gruzínsku, pre ktoré rozpočtový orgán schválil výrazné zvýšenie.

Komisia berie do úvahy uznesenie Európskeho parlamentu o preskúmaní Nástroja Európskeho susedstva a partnerstva[5]. V podstate súhlasí s väčšinou odporúčaní a primerane ich zohľadní pri preskúmaní strategických dokumentov.

Vcelku sa zdá, že nariadenie o ENPI je vhodné na zachovanie spolupráce so susedskými krajinami, za predpokladu, že legislatívny orgán prijme zmenu a doplnenie navrhnuté v máji 2008 ohľadne možnosti použitia revolvingových fondov. Dosiahnutie stanovených cieľov sa bez tejto možnosti výrazne sťaží. Rozpočtový orgán by si mal byť vedomý aj potenciálnych potrieb súvisiacich s krízami, v prípade ktorých môže byť nevyhnutné použiť nástroje flexibility stanovené v IIA.

4.2 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)

Ukazuje sa, že nariadenie o IPA plne vyhovuje pre úspešné usmerňovanie kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín k členstvu v EÚ. Zlúčenie piatich pôvodných nariadení[6] do jediného rámca, ktorý však pozostáva z rôznych zložiek, umožňuje vytváranie plánov a poskytovanie koherentnej pomoci prispôsobenej potrebám jednotlivých prijímajúcich krajín. Zložka „prechodná pomoc a budovanie inštitúcií“ umožňuje postupné zosúlaďovanie s normami a politikami EÚ. Pokiaľ ide o zložku „cezhraničná spolupráca“, v porovnaní s predchádzajúcimi nástrojmi sa zjednodušilo plánovanie a vykonávanie, ktoré sa teraz uskutočňuje podľa jednotného súboru pravidiel a v rámci jedného rozpočtu a uplatňuje sa na oboch stranách hranice, vrátane hraníc s členskými štátmi EÚ. Napokon, prostredníctvom zložiek „regionálny rozvoj“, „rozvoj ľudských zdrojov“ a „rozvoj vidieka“ sa kandidátske krajiny pripravujú (ide o tzv. „učenie sa praxou“) na uplatňovanie a riadenie kohéznych a štrukturálnych fondov a fondov na rozvoj vidieka po pristúpení.

Pri plánovaní sa hladko prešlo z piatich predchádzajúcich nástrojov a v priebehu roku 2008 sa začalo vykonávanie. Účinky poskytovania pomoci v nadväznosti na deklarované ciele v súčasnosti badať najmä na výsledkoch dosiahnutých v oblasti správy vecí verejných, ktoré sú dôsledkom realizácie plánovania vo vzťahu k IPA. Všetky prijímajúce krajiny dosiahli pokrok v zmysle prevzatia väčšej zodpovednosti za riadenie a správu programov IPA v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Plánovanie okrem podpory rozvoja občianskej spoločnosti a dialógu (nový nástroj pre občiansku spoločnosť) umožnilo doposiaľ vznik alebo posilnenie významných iniciatív (ako je nástroj pre projekty v oblasti infraštruktúry, nástroj pre energetickú účinnosť a európsky fond pre juhovýchodnú Európu určený na rozvoj malých podnikov) a vzdelávacích programov (Erasmus Mundus, Mládež v akcii, Tempus), ako aj ďalší rozvoj iniciatív zameraných na regionálnu spoluprácu (napr. Rada pre regionálnu spoluprácu, Regionálna škola pre verejnú správu, zníženie rizika vzniku katastrof a obnovu kultúrneho dedičstva, Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode). Približne tretina prostriedkov určených na prechodnú pomoc a budovanie inštitúcií (TAIB) je naplánovaná na zlepšenie správy vecí verejných, podporenie reformy administratívy a justície, posilnenie právneho štátu, podporu boja proti korupcii a organizovanému zločinu, presadzovanie dodržiavania ľudských práv a rozvoj občianskej spoločnosti.

Finančné prostriedky sa zatiaľ zdajú byť postačujúce, hoci bolo potrebné vynaložiť určité ďalšie prostriedky na riešenie potrieb Kosova (podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/1999). Ak nedôjde k zásadným zmenám podmienok v prijímajúcich krajinách, malo by byť možné splniť politické záväzky a naďalej udržiavať stanovené tempo procesu rozširovania v rámci 5 % flexibility legislatívneho finančného prídelu. Prípadné zmeny statusu krajín IPA z potenciálnych kandidátskych krajín na kandidátske krajiny by si vyžadovali úpravu príloh k nariadeniu Rady za použitia postupu stanoveného v článku 23 IPA.

4.3 Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI)

Ukazuje sa, že nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) je schopný spĺňať stanovené ciele, pokiaľ ide o súdržnosť, efektívnosť a účinnosť. Prvá séria strategických dokumentov a prvé tri z ročných akčných programov (AAP) boli vypracované na báze koordinácie s darcami, dialógu s partnerskými krajinami a za účasti občianskej spoločnosti. Okrem nutnosti začleniť činnosti nesúvisiace s ODA do ďalšieho legislatívneho nástroja, a okrem problematiky daní nevznikli žiadne významné skutočnosti a očakáva sa, že vykonávanie bude naďalej prebiehať hladko. Pokiaľ ide o finančný prídel, vzhľadom na konečné rozpočty na roky 2007 a 2008 a na rozpočet na rok 2009 sa ukazuje, že referenčná suma 16 897 miliónov EUR sa zvýši o 239 miliónov EUR (+ 1,4 %). Väčšina z tohto nárastu (176 miliónov EUR) vyplýva z tematického programu zameraného na životné prostredie a energetiku, ktorého cieľom je riešiť medzinárodné problémy súvisiace so zmenou klímy. Ostatné programy sú v súlade s orientačným rozdelením finančných prostriedkov stanoveným v prílohe IV k nariadeniu, pričom zvyšná časť navýšenej sumy (60 miliónov EUR) bola použitá na geograficky zamerané programy.

Prijatie nariadenia o DCI bolo sprevádzané vyhlásením Komisie k článku 5 tohto nariadenia týkajúcim sa geograficky zameraných programov, v ktorom Komisia opätovne potvrdila, že odstránenie chudoby a splnenie rozvojových cieľov tisícročia sú prvoradými cieľmi rozvojovej pomoci, ktorú poskytuje. Referenčná hodnota vo výške 35 % pre oblasť sociálnej infraštruktúry a služieb sa zrušila, Komisia sa však zaväzuje aj naďalej každoročne predkladať správy o skutočných výdavkoch v týchto oblastiach. Komisia sa okrem toho zaviazala venovať prioritnú pozornosť oblasti základnej starostlivosti a vzdelávania, pričom príslušná referenčná hodnota je vo výške 20 %. Komisia to zohľadnila vo svojom dialógu s prijímajúcimi krajinami/regiónmi a nepredpokladá žiadne ťažkosti pri dosahovaní tohto cieľa. Priama podpora na základné a stredoškolské vzdelávanie a na základnú zdravotnú starostlivosť už v roku 2007 tvorila približne 17 % z celkových záväzkov v rámci príslušných geograficky zameraných programov, a to bez začlenenia podpory zo všeobecného rozpočtu zameranú na tieto oblasti. Sledovanie plnenia tejto referenčnej hodnoty bolo zahrnuté vo výročnej správe o vonkajšej pomoci ES.

4.4 Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), Nástroj stability (IfS), nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC) a nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a s inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI)

Pokiaľ ide o tieto štyri nástroje, pri stanovovaní politík sa nevyskytli žiadne problémy. Ukazuje sa, že nariadenia sú vhodné na podporu cieľov predmetných politík (s výnimkou požadovaných zmien a doplnení v prípade IfS a daňových otázok v prípade EIDHR, ktoré sú uvedené v bode 3.2). Od roku 2011 bude do ICI zahrnutá podpora rozvoja transatlantických metód riešenia celosvetových problémov, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje vo forme pilotného projektu začatého na podnet Európskeho parlamentu. Uvedená skutočnosť si nevyžiada zmenu referenčnej sumy. Do zmeneného a doplneného nariadenia o ICI sa však začlení osobitný finančný prídel vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na krajiny DCI.

Komisia navyše splní svoj záväzok obmedziť volebné pozorovateľské misie na nanajvýš 25 % z celkových disponibilných fondov EIDHR na obdobie rokov 2007 – 2013.

5. Záver

Nová štruktúra finančných nástrojov pre vonkajšie činnosti v plnom rozsahu spĺňa cieľ podporovať politiky a spoluprácu EÚ prostredníctvom účinnejších a jednotnejších nástrojov. Vykonávanie prebieha zatiaľ hladko a Komisia v plnom rozsahu plní rôzne záväzky, ktoré prijala v priebehu rokovaní vedúcich k prijatiu predmetných nariadení.

Komisia však napriek tomu zistila zopár problémov, ktoré si vyžadujú legislatívne riešenie, a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby prijali tieto návrhy:

- zmena a doplnenie nariadenia o ICI, ktoré umožnia financovať opatrenia zamerané na činnosti nesúvisiace s ODA v krajinách DCI,

- zmeny a doplnenia nariadenia o IfS,

- zmena a doplnenie nariadenia o DCI a nariadenia o EIDHR, ktoré zosúladia znenie o daniach, clách a poplatkoch,

- zmena a doplnenie nariadenia o ENPI, ktoré umožnia vytváranie revolvingových fondov ; tento návrh bol predložený v máji 2008.

Ak by sa v nadchádzajúcich týždňoch dosiahla dohoda o banánoch v rámci WTO, možno si to vyžiada prijatie podporných opatrení v krajinách AKT, ktoré sú hlavnými vývozcami banánov. Komisia by v takom prípade vo vhodnom čase navrhla úpravu DCI.

Komisia dúfa, že tieto návrhy nadobudnú platnosť začiatkom roku 2010, aby bolo možné uskutočniť potrebné zmeny.[pic][pic][pic]

[1] Ide o tieto nástroje: nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI), nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj stability (IfS), nástroj pre spoluprácu s priemyselne vyspelými krajinami (ICI), nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC), nástroj pre predvstupovú pomoc (IPA) a nariadenie o humanitárnej pomoci. Nariadenie o humanitárnej pomoci nebolo zmenené ani doplnené.

[2] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

[3] Súdny dvor Európskych spoločenstiev, vec C-91/05 (ECOWAS).

[4] KOM/2008/308, 21.5.2008.

[5] P6-TA(2009)0078, 19.2.2009.

[6] PHARE, ISPA, SAPARD, predvstupový nástroj pre Turecko a CARDS.