4.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/47

—

konštatuje neúspech politických opatrení na zastavenie narúšania biodiverzity v Európe do roku 2010, čo si vyžaduje aktívnu stratégiu, ku ktorej je potrebné pristupovať systémovo, a ktorá bude mať dlhodobú podporu aj po roku 2010. Do uplatňovania tejto stratégie sa musia výrazne zapájať aj miestne a regionálne samosprávy spoločne s členskými štátmi, ktoré im poskytnú potrebné právne a finančné prostriedky,

—

vyzýva Európsku úniu, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby zaviedli prísny systém environmentálneho podmieňovania dotácií a podpôr. Vyzýva Komisiu, aby podporovala zmenu zdaňovania ako aj národné podporné programy v prospech biodiverzity v členských štátoch,

—

domnieva sa, že sieť Natura 2000 musí byť vo väčšine krajín posilnená a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali zodpovednosť za svoje morské oblasti a ako aj zásoby podzemných vôd. Je potrebné vypracovať a uplatňovať náležite upravený systém správy oblastí Natura 2000, do ktorého sa budú môcť zapájať aj miestne a regionálne samosprávy a súkromní vlastníci zdrojov a pozemkov,

—

sa domnieva, že musí byť urýchlene vytvorená ekologická štruktúra, ktorá bude skutočnou prírodnou infraštruktúrou a vyzýva na vykonanie opatrení, ktoré zabezpečia, že všetky opatrenia na boj proti emisiám skleníkových plynov nebudú mať zhubný vplyv na biodiverzitu. Okrem toho sa domnieva, že boj proti invazívnym druhom môže byť úspešný, len ak sa bude viesť na európskej úrovni,

—

domnieva sa, že úspech stratégie pre zachovanie biodiverzity možno zabezpečiť len vtedy, ak si ju osvoja všetci občania a podnecuje miestne a regionálne samosprávy, aby sa zapojili a aby sa im poskytla pomoc pri šírení osvetových programov a poskytovaní kvalitného vzdelávania.

Spravodajca

:

Pán René SOUCHON (FR/SES), predseda regionálnej rady Auvergne

1.

konštatuje základe názoru vedcov a výskumných pracovníkov, že zánik rastlinných a živočíšnych druhov prebieha oveľa rýchlejšie než kedykoľvek predtým od vzniku života;

2.

pripomína kľúčový význam biodiverzity pre prežitie ľudstva, najmä vďaka ekosystémovým službám, pre budúce generácie, ale aj pre súčasnú generáciu;

3.

pozoruje trvalý vplyv klímy na dynamiku a výskyt živých druhov;

4.

podotýka, že človek nemôže žiť vo výlučne minerálnom životnom prostredí, z čoho vyplýva, že zmena alebo narušenie biodiverzity budú mať pre ľudstvo dramatické dôsledky;

5.

pozoruje už v súčasnosti negatívne spoločenské a hospodárske vplyvy straty biodiverzity a poklesu ekosystémových služieb;

6.

konštatuje, že hlavnými príčinami narušenia biodiverzity sú iné spôsoby využívania pôdy, fragmentácia prírodných biotopov a rozvoj populácie exotických rastlinných a živočíšnych druhov, zintenzívňovanie poľnohospodárskej produkcie, klimatické zmeny a rozličné druhy znečisťovania;

7.

konštatuje, že je nutné venovať pozornosť biodiverzite na miestnej a regionálnej úrovni a chrániť ju, aby sa tak zachovala v globálnom meradle a uznáva význam zapojenia miestnych aktérov pôsobiacich v oblasti ochrany biodiverzity: najmä podniky, združenia, majiteľov a správcov vidieckych oblastí, vedcov, politických činiteľov a miestne a regionálne samosprávy;

8.

sa domnieva, že strata biodiverzity môže mať pre ľudstvo extrémne vážne následky, rovnako ako klimatické zmeny;

9.

formálne konštatuje neúspech politických opatrení na zastavenie narúšania biodiverzity v Európe do roku 2010 kvôli značnému rozdielu medzi vyjadrenými ambíciami a vykonanými opatreniami a vynaloženými prostriedkami;

10.

konštatuje však úspech niektorých konkrétnych opatrení napr. plánov na zachovanie určitých rastlinných a živočíšnych druhov (zdochlinár, vydra, bernikla tmavá (Branta bernicla),...) a biotopov (rýnske lužné lesy, Temža...), plánov riadenia uplatňovaných v niektorých vyhradených oblastiach;

11.

pokladá za potrebné dať napr. v rámci uplatňovania Európskeho dohovoru o krajine vo všetkých členských štátoch nový impulz stratégiám a programom zameraným na trvalé zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb alebo prispievajúcim k týmto cieľom, aby vynaložené prostriedky prinášali hmatateľné výsledky;

12.

považuje preto za nevyhnutné úzko zapojiť miestne a regionálne samosprávy do prípravy ako aj vykonávania programov, a poskytnúť im preto právne a finančné prostriedky primerané ich zodpovednosti v rámci trvalo udržateľného rozvoja;

13.

podotýka, že postoj spoločnosti voči prírodným zdrojom a prostrediam (používanie alebo využívanie zdrojov, pôdy, oblastí...) je podmienený predovšetkým tým, aké postavenie má príroda v rámci kultúrnych tradícií. Vyzýva EÚ, aby podnikla kroky v prospech rozvoja novej kultúrnej vízie biodiverzity a naplno v celkovom prístupe spájala etický prístup, súvisiaci s neoddeliteľnou hodnotou prírody, ktorá patrí celému ľudstvu a utilitaristickejší prístup, súvisiaci so službami, ktoré poskytujú ekosystémy;

14.

konštatuje, že zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb (ochrana pred pôdnou eróziou, čistenie vôd...) si vyžaduje aktívnu stratégiu, ku ktorej je potrebné pristupovať systémovo (t. j. v harmonickom súlade všetkých prvkov v rámci dynamických vzťahov), a ktorá bude mať dlhodobú podporu aj po roku 2010. Do uplatňovania tejto stratégie sa musia výrazne zapájať aj miestne a regionálne samosprávy;

15.

vyjadruje želanie, aby sa biodiverzita aj po roku 2010 stala spájajúcim prvkom územného riadenia a plánovania, či už mestského alebo vidieckeho;

16.

vyjadruje želanie, aby sa biodiverzita aj po roku 2010 stala kľúčovým prvkom európskych opatrení, stratégií a programov. Ako horizontálna téma, ktorá je súčasťou iných tém, sa musí stať ohnivkom zabezpečujúcim nevyhnutný konkrétny súlad rozličných politík plánovania a využitia území, vyžadujúcim si úzku spoluprácu medzi rozličnými riaditeľstvami Komisie a výraznú mobilizáciu miestnych a regionálnych samospráv;

17.

vyjadruje potešenie nad dôkladnosťou metódy, ktorú vypracovali členské štáty a Komisia, na základe ktorej bolo vykonané strednodobé hodnotenie situácie v oblasti biodiverzity a realizácie akčných programov. Táto metóda spočíva v seba-hodnotení realizácie projektov zo strany členských štátov, pričom Komisia následne tieto hodnotenia zhrnie v celkovej vízii;

18.

vyjadruje potešenie nad uznesením Európskeho parlamentu, ktoré uznáva potrebu vytvoriť európsku sieť prírodných oblastí, tzv. oblastí s panenskou prírodou alebo „wilderness“, čiže s veľmi nízkou mierou zásahov ľudí, ktoré bolo jednomyseľne prijaté 3. februára 2009 (2008/2210(INI)) a víta, že české predsedníctvo Rady EÚ usporiadalo 27. a 28. mája 2009 konferenciu na tému „Conference on Wilderness and Large Natural Habitat Areas in Europe“;

19.

podotýka, že v súlade so zásadou subsidiarity si snaha o trvalé zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb vyžaduje opatrenia na miestnej úrovni a zároveň celkové zohľadnenie tohto problému, keďže fungovanie ekosystémov presahuje administratívne hranice a závisia od neho hlavne služby poskytované obyvateľstvu;

20.

vyzýva členské štáty, aby dôkladne vykonávali ustanovenia smernice 2001/42/ES o strategickom posudzovaní účinkov na životné prostredie a smernice 85/337/ES o hodnotení vplyvov na životné prostredie, ako aj postupu Natura 2000 na maximálne zníženie tlakov vyvíjaných na prírodné prostredie a biodiverzitu;

21.

sa domnieva, že stratégia zachovania biodiverzity musí byť ambiciózna, aby sa dosiahol cieľ zastaviť jej narúšanie. Musí preto obsahovať hospodárske a finančné hľadisko a byť podnetná pre miestne a regionálne samosprávy, ako aj pre vlastníkov. Plánované stratégie sa musia navrhovať a vykonávať na rozličných úrovniach fungovania prírodných systémov, aby sa zabezpečil ich nevyhnutný súlad a rozsiahla propagácia;

22.

vyzýva Európsku úniu, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby zaviedli prísny systém environmentálneho podmieňovania dotácií a podpôr, založený na jasných kritériách, podľa vzoru kritérií, ktoré sa v súčasnosti dolaďujú v rámci SEBI-2010 a spájajúc biodiverzitu a jej vzťahy;

23.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich kompetencií, podporovala jednak zmenu zdaňovania v členských štátoch a jednak úpravu prostriedkov členských štátov určených na podporu podnikov a územných orgánov v prospech biodiverzity napr. prostredníctvom zníženia DPH na produkty ekologického poľnohospodárstva alebo pochádzajúce z území Natura. Je totiž potrebné:

23.1

na jednej strane znížiť, alebo dokonca zrušiť dane a poplatky, ako aj dotácie, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre biodiverzitu, s cieľom dosiahnuť súlad všetkých vnútroštátnych právnych predpisov podporujúcich ochranu biodiverzity;

23.2

na strane druhej posilniť dotácie a viac uplatňovať nároky na oslobodenie od daní, ktoré majú pre biodiverzitu priaznivé dôsledky;

24.

vyzýva Komisiu, aby zaradila požiadavky na zachovanie biodiverzity a súvisiacich ekosystémových služieb spoločne s kritériami zdravia a blaha občanov medzi témy, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje na európskej úrovni v súvislosti s prehodnotením kritérií používaných na výpočet HDP (ktorý meria len finančné toky, nie uložený kapitál), napr. výdavky na opatrenia vyplývajúce z havarijného alebo iného znečisťovania by sa mali odpočítavať, a nie pripočítavať, ako je tomu v súčasnosti;

25.

dôrazne vyzýva, aby sa naďalej aj po roku 2010 pokračovalo v činnosti zameranej na zastavenie narúšania biodiverzity;

26.

domnieva sa, že odpoveďou na hospodársku krízu, v boji proti ktorej sa musia urobiť rozsiahle reštrukturalizačné opatrenia, si vyžaduje úplné začlenenie parametrov biodiverzity. Dôležitosť tejto environmentálnej témy sa musí začať viac zohľadňovať na všetkých úrovniach územného usporiadania a predovšetkým pri všetkých hospodárskych činnostiach;

27.

zdôrazňuje významnú potrebu dobrovoľníckych a harmonizovaných akcií v európskom meradle, zameraných na všetky miestne a regionálne úrovne, najmä na úroveň regiónov s cieľom väčšieho priblíženia sa občanom;

28.

zdôrazňuje originalitu a účinnosť sústavy Natura 2000 , ktorá úzko spája vedecké a politické hľadisko s cieľom udržateľne využívať prírodné zdroje. Vyjadruje potešenie zo zaradených území, ktoré pokrývajú približne 20 % územia EÚ;

29.

domnieva sa však, že sieť SAC (Special Areas of Conservation – územia európskeho významu, smernica o biotopoch 92/443/EHS) a SPA (Special Protection Areas – chránené vtáčie územia, smernica o vtákoch 79/409/EHS) sa musí vo väčšine krajín skonsolidovať: nedostatočné vedecké referenčné údaje oslabujú uznávanie a ekvivalenciu území Natura 2000 v súvislosti s kritériami smerníc o biotopoch a vtákoch. Vyzýva tiež členské štáty, aby prijali zodpovednosť za svoje morské oblasti, ako aj zásoby podzemných vôd;

30.

zdôrazňuje osobitný význam ekosystémov pri ústiach riek, ktoré sú hlavnými biotopmi pre biodiverzitu, či už ide o morské alebo sladkovodné plochy a vyzýva, aby sa im venovala čo najväčšia pozornosť prostredníctvom povinného integrovaného plánu riadenia prinajmenšom území siete Natura 2000;

31.

trvá na nutnosti venovať mimoriadnu pozornosť kvalite pôdy a jej biodiverzite. Pôda je jedinou ekologickou zložkou planéty, ktorou prechádzajú všetky toky látok a energií súvisiacich s dynamikou ekosystémov, a teda druhov. Bolo by vhodné podstatne posilniť hľadisko biodiverzity v príslušnej smernici, ktorá sa práve pripravuje;

32.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala zachovaniu úrovne a kvality podzemných vôd, ktoré sú dôležité z hľadiska kvality a biodiverzity pôd (najmä poľnohospodárskej pôdy), ako aj z hľadiska zásobovania obyvateľstva pitnou vodou;

33.

vyjadruje želanie posilniť operatívne vzťahy medzi expertmi pochádzajúcimi z vedeckých kruhov alebo environmentálnych združení a činiteľmi, ktorí prijímajú politické rozhodnutia. Účinnosť rozhodnutí a realizácia programov s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľné zachovanie biodiverzity, záležia od kompetencií vedeckých expertov, ako aj od kompetencií ľudí zodpovedných za riadenie území;

34.

domnieva sa, že sústava Natura 2000 plne prispeje k trvalo udržateľnému zachovaniu biodiverzity až keď sa začne uplatňovať náležite upravený systém správy prírodného dedičstva ľudstva, do ktorého sa budú môcť zapájať aj miestne a regionálne samosprávy a súkromní vlastníci prírodných zdrojov a pozemkov. Skutočnosť, že pravdepodobne polovica druhov a viac ako tri štvrtiny biotopov európskeho záujmu ochrany sú v nepriaznivom stave, dokazuje naliehavú potrebu pripraviť ad hoc riadenie týchto území;

35.

sa domnieva, že sieť Natura 2000 a všetky oblasti s panenskou prírodou sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou stratégií územného zachovania biodiverzity, ktoré vykonávajú členské štáty a miestne a regionálne orgány;

36.

vyzýva na naliehavé uplatňovanie ekologickej štruktúry, ktorá bude skutočnou prírodnou infraštruktúrou a zabezpečí funkčné prepojenie prednostne medzi územiami Natura 2000 a oblasťami s panenskou prírodou, ale tiež v mestských oblastiach a prímestských poľnohospodárskych oblastiach a zmobilizovala by rozličné miestne a regionálne samosprávy a regióny. Túto ekologickú infraštruktúru musia rešpektovať existujúce ako aj budúce usporiadanie lineárnych štruktúr (diaľnice, železnice...), aby sa oblasti netrieštili. Táto štruktúra musí byť navyše zahrnutá do novej spoločnej poľnohospodárskej politiky;

37.

konštatuje, že biodiverzita území Natura 2000 je závislá, na základe funkčných charakteristík biodiverzity, od veľmi silných tlakov okolitých oblastí a domnieva sa, že riadenie a využívanie oblastí obklopujúcich územia Natura 2000 by malo trvalo prispievať k zachovaniu biodiverzity a ekosystémových služieb na územiach Natura 2000;

38.

nástojí na potrebe dôsledne prehodnotiť a posilniť opatrenia týkajúce sa spoločnej rybárskej a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj vytvoriť spoločnú politiku pre lesy a plne do nej zahrnúť požiadavky biodiverzity a zásady ekologickej podmienenosti dotácií;

39.

vyzýva na doplnenie chovu vodných živočíchov v pozemných vodách ako aj v morských vodách, najmä ak ide o intenzívne postupy, do prílohy I k smernici 2008/1/ES o prevencii a kontrole znečisťovania;

40.

navrhuje prehodnotiť kritériá určujúce označenie geografického pôvodu: príslušné kultúrne hľadiská musia zohľadňovať požiadavky biodiverzity a dynamiky jej vzťahov;

41.

vyjadruje potešenie nad rozhodnutím Rady európskych ministrov z 2. marca 2009 o uplatňovaní zásady predchádzania pri geneticky modifikovaných kultúrach (Charta z Florencie, podpísaná 4. februára 2005), ktoré chce čo najprísnejšie a transparentnejšie uplatňovať v súlade s Aarhuským dohovorom (podpísaným 25. júna 1998);

42.

je znepokojený pravdepodobnými dôsledkami pestovania energetických plodín, akými sú biopalivá, ktoré si vyžadujú rozsiahle plochy, čo podnecuje najmä využívanie neobrábanej pôdy a panenskej prírody, napr. prostredníctvom zrušenia povinnosti vyňať pôdu z produkcie od jesene 2008 a prispieva k odlesňovaniu južných krajín. VR navrhuje, aby Komisia zhodnotila vplyv biopalív na biodiverzitu, životné prostredie a ekosystémy;

43.

konštatuje, že druhy, ekosystémy a tok súvisiacich látok presahujú administratívne hranice, najmä štátne hranice, no napriek tomu existujú územia Natura 2000 , ktoré sú rozdelené štátnou hranicou. Navrhuje preto zriadiť na európskej úrovni postavenie alebo označenie cezhraničných území (cezhraničné územie Natura 2000 , alebo dokonca označenie prírodná rezervácia alebo regionálny park) s cieľom zabezpečiť harmonizovanú starostlivosť o biodiverzitu a ekosystémy na príslušných územiach;

44.

domnieva sa, že úspech stratégie pre zachovanie biodiverzity možno zabezpečiť len vtedy, ak si ju osvoja všetci občania, od bežných občanov až po vedúcich ekonomických činiteľov a riadiacich pracovníkov na príslušných územiach. Vyžaduje si to osvetové programy a kvalitné vzdelávanie, najmä s využitím najmodernejších komunikačných prostriedkov (internet), ale tiež prostredníctvom programov na školách. Je potrebné podnecovať k zapojeniu miestne a regionálne samosprávy, najmä regióny, ktoré sú najbližšie k občanom a napomáhať im v tejto činnosti;

45.

navrhuje odmeniť a propagovať najlepšie postupy, ktoré priaznivo vplývajú na biodiverzitu a jej vývoj;

46.

vyjadruje potešenie, že Komisia venuje veľkú pozornosť problému exotických invazívnych druhov, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo pre miestnu biodiverzitu;

47.

opakuje svoje odporúčanie urýchlene sa zaoberať invazívnymi druhmi (CdR 159/2006 fin) prostredníctvom ráznej a jasnej stratégie so zapojením miestnych a regionálnych samospráv. Považuje za nevyhnutné vypracovať ad hoc smernicu;

48.

domnieva sa, že boj proti invazívnym druhom môže byť úspešný, len ak sa bude viesť na európskej úrovni. Znamená to harmonizované a intenzívne zapojenie všetkých členských štátov, najmä prostredníctvom regulačných ustanovení a ich miestnych a regionálnych samospráv prostredníctvom opatrení. Domnieva sa, že najúčinnejšie kroky na monitorovanie, prevenciu a odstraňovanie invazívnych druhov bude možné vykonávať na regionálnej úrovni;

49.

poukazuje na skutočnosť, že na európskej úrovni neexistujú vhodné regulačné ustanovenia, napriek tomu, že osobitné texty v iných oblastiach existujú. Európska úroveň, je pritom primeraná pre kontrolu zavádzania exotických rastlinných a živočíšnych druhov;

50.

vyjadruje ľútosť nad nesúladom vnútroštátnych ustanovení a opatrení, ktorý výrazne oslabuje účinnosť stratégií boja proti invazívnym exotickým druhom a vyzýva členské štáty, aby prijali regulačné ustanovenia umožňujúce jednotný postup;

51.

považuje za naliehavé zaviesť opatrenia na prísnu kontrolu dovozu, prinajmenšom úmyselného, nepôvodných druhov na územie Európy, ale upriamuje pozornosť na príčiny, ktoré vedú k prijímaniu určitých rozhodnutí alebo ich ovplyvňujú a odporúča veľkú etickú ostražitosť;

52.

uznáva osobitnú zodpovednosť Európskej únie v súvislosti s globálnou biodiverzitou, tak z historického ako aj ekonomického hľadiska a vzhľadom na jej úlohu ísť príkladom;

53.

upriamuje pozornosť na značné riziká šírenia prírodných alebo geneticky modifikovaných druhov, ktoré môžu byť invazívne, vyplývajúce z otvorenia trhov. Naliehavo preto vyzýva na zaradenie požiadaviek na zachovanie biodiverzity do všetkých medzinárodných obchodných dohôd;

54.

vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svoje suchozemské a morské územia ležiace za európskymi hranicami, najmä v oblastiach mimoriadne bohatých na živé druhy a územiach s originálnymi ekosystémami, aj keď sú vzdialené;

55.

vyzýva na podporu medzinárodnej spolupráce medzi regiónmi, najmä v hospodárskej a pedagogickej sfére, s cieľom podporovať kroky, ktoré majú priaznivé vplyv na trvalo udržateľné zachovanie biodiverzity na úrovni, kde by ich regióny mohli podnecovať a zároveň podporovať;

56.

zdôrazňuje význam zriadenia medzinárodného panelu expertov v oblasti biodiverzity, ktorý by sa opieral o existujúce inštitúcie, akými sú Európske tematické centrum pre prírodu, IUCN (Svetová únia ochrany prírody) alebo IPBES (Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, ktorá sa práve vytvára);

57.

konštatuje, že klimatické podmienky majú výrazný vplyv na druhy a ekosystémy, a teda na samotnú biodiverzitu, čo napríklad v prípade ekologicky nestabilných systémov znamená, že je potrebné uprednostniť systémový prístup pred prístupom zameraným na druhy. Investície do prírodných oblastí by v nestabilných oblastiach mohli viesť napríklad k rozvoju nových ekosystémov;

58.

vyzýva na také vykonanie opatrení, ktoré zabezpečia, že všetky opatrenia na boj proti emisiám skleníkových plynov nebudú mať zhubný vplyv na biodiverzitu;

59.

považuje za nevyhnutné, aby sa výrobky, najmä potraviny, vyrábali čo najbližšie k miestam, kde sa spotrebúvajú, s cieľom na jednej strane obmedziť výdavky na energiu vyplývajúce z dopravy na dlhé vzdialenosti, a na strane druhej zvýšiť potravinovú suverenitu a sebestačnosť jednotlivých krajín;

60.

následne uvádza, že určité druhy prispievajú k prúdeniu skleníkových plynov, najmä CO2, na našej planéte a vyzýva, aby sa cieľ znížiť emisie skleníkových plynov zahrnul do programov na zachovanie biodiverzity napr. zachovaním tých biotopov, ktoré produkujú O2 a zachytávajú CO2 akými sú lesné biotopy a mokrade (močiare, rašeliniská...);

61.

konštatuje obnovený záujem o lesy, ktoré sú opäť považované za zdroje obnoviteľnej energie a zdôrazňuje, že je potrebné, aby tento záujem nemal za následok nové postupy (monokultiváciu, krátke rotačné cykly...) nepriaznivo vplývajúce na biodiverzitu;

62.

zdôrazňuje požiadavku, aby súčasné investície a činnosti v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré spôsobujú zmeny biotopov alebo majú nepriaznivé dôsledky na biodiverzitu (najmä minielektrárne a vodné elektrárne), využívali prírodné zdroje a dodržiavali pritom základné podmienky zaručujúce prežitie a kontinuitu potenciálnej biodiverzity povodí. Prípadný pokles výnosnosti danej činnosti v dôsledku rešpektovania biodiverzity neposkytuje v žiadnom prípade právo na získanie kompenzácie vo forme štátnej pomoci, pretože ide o záväznú povinnosť. Takisto by sa mal rozhodne zachovať ekologický koridor, ktorým je vodný tok a riečna nížina, aby sa predišlo izolácii obcí;

63.

zdôrazňuje potrebu disponovať spoľahlivými informáciami o biodiverzite, o jej stave a fungovaní ekosystémov a potrebu, aby boli tieto informácie dostupné v čo najväčšej miere;

64.

zdôrazňuje význam výskumu v oblasti prírodných vied a ekológie. Mala by preto byť vytvorená sieť chránených oblastí a/alebo oblastí „wilderness“, v ktorých by sa pozorovali prírodné zmeny, najmä zmeny spôsobené klimatickými zmenami;

65.

navrhuje rozvíjať výskumy zamerané na kvalitnejšie meranie a analyzovanie skutočnej hodnoty (kultúrnej, ako aj ekonomickej) biodiverzity a ekosystémových služieb, ktorú prinášajú. Na týchto výskumoch by mali spolupracovať odborníci z rozličných dotknutých oblastí, aby sa tak dosiahol systematický prístup a dospelo sa k celkovej vízii, ktorá bude zohľadňovať prírodné, ako aj kultúrne prvky;

66.

zdôrazňuje potrebu objaviť a jasne určiť na národnej a regionálnej úrovni najzávažnejšie príčiny narúšania biodiverzity a súvisiaceho úbytku ekosystémových služieb s cieľom vypracovať a uplatňovať účinné stratégie na jej zachovanie;

67.

zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu vypracovať alebo vylepšiť všetky príslušné ukazovatele (napr. SEBI-2010) schválené na európskej úrovni na operatívne monitorovanie vývoja biodiverzity, jej stavu a fungovania ekosystémov;

68.

vyzýva členské štáty, aby oživili a obnovili vzdelávanie, predovšetkým vyššieho stupňa, v oblasti prírodných vied, najmä v oblasti práce v teréne, a pri identifikácii druhov a ekosystémov;

69.

vyzýva členské štáty, aby informácie o biodiverzite začlenili do vyššieho odborného vzdelávania a odbornej prípravy (územné plánovanie, poľnohospodárstvo, tvorba infraštruktúry, ekonómia, urbanizmus...);

70.

zdôrazňuje naliehavú potrebu poskytnúť národným, miestnym a regionálnym samosprávam ľudské, technické a finančné zdroje potrebné na podporu trvalo udržateľných programov, čiže programov na obdobie po roku 2010 s cieľom zabezpečiť dlhodobé udržanie biodiverzity;

71.

požaduje vyčlenenie vyšších objemov rozpočtových prostriedkov z príslušných nástrojov a zjednodušenie schvaľovacích konaní, bez obmedzenia priaznivého vplyvu na biodiverzitu, najmä LIFE+, ale tiež lepšie využívanie fondov EFRR, EPFRV, FEP v prospech zachovania biodiverzity;

72.

vyjadruje želanie prísne uplatňovať ekologickú podmienenosť pri prideľovaní príslušných finančných dotácií podľa kritérií s jasnými a spoľahlivými ukazovateľmi, akými sú ukazovatele vyplývajúce zo SEBI-2010;

73.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby administratívne a logistické tímy navzájom úzko spolupracovali od samotného zrodu projektu s cieľom zabezpečiť systémový prístup (t. j. súlad všetkých rozličných súvisiacich dynamických prvkov), či už ide o tímy Komisie, členských štátov alebo miestnych a regionálnych samospráv;

74.

zdôrazňuje potrebu realizovať vedecko-výskumné programy, najmä v oblasti prírodných vied a ekológie s cieľom získať nevyhnutné znalosti potrebné na zastavenie narušovania biodiverzity a zdôrazňuje význam zamerať programy formovania znalostí a rozvoja vedeckých kariér (napr. prostredníctvom európskych štipendií) na témy biodiverzity, tak v oblasti vied o živote, ako aj spoločenských vied;

75.

zdôrazňuje význam pedagogickej činnosti, zameranej predovšetkým na žiakov, študentov a mládež všeobecne, ktorá sa usiluje o to, aby si problematiku biodiverzity a jej riešenia osvojili všetci občania, t.j. všetky sociálne skupiny. Tieto aktivity by mali vychádzať z blízkosti miestnych a regionálnych samospráv k občanovi;

76.

konštatuje, že konkrétne výsledky opatrení na zachovanie biodiverzity sa ukážu v dlhodobom horizonte po roku 2010, dokonca/či až 2020. Z tohto dôvodu hodnotenie výsledkov po dvoch rokoch preukáže len účinnosť vykonávania kampaní;

77.

konštatuje, že hodnotenie biodiverzity nemôže vychádzať len z počtu živých druhov, ale musí plne zahŕňať aj ich interakcie a zložitosť a fungovanie ekosystémov;

78.

vyzýva na podporu environmentálnych združení s cieľom zhodnotiť ich poznatky v rámci sledovania zmien biodiverzity a upozorňovania na ne a sprístupniť ich miestnym a regionálnym orgánom;

79.

vyzýva na vytvorenie dôležitého „Strediska pre monitorovanie biodiverzity“ (mohlo by byť súčasťou rozšíreného Európskeho tematického centra pre prírodu) v rámci pokračovania prístupu k terajšiemu priebežnému hodnoteniu. Bolo by vhodné, keby toto stredisko podporovali strediská na národnej, regionálnej úrovni a ostatných nižších úrovniach.