5.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 103/40

(1)

Fungovanie piatich smerníc, ktoré predstavujú existujúci regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (5) (prístupová smernica), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (6) (smernica o povolení), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (7), smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) (8) a smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (9) (ďalej len „rámcová smernica a špecifické smernice“)], podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu.

(2)

Komisia v tejto súvislosti predložila 29. júna 2006 vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov svoje zistenia o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby.

(3)

Reforma regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby vrátane posilnenia ustanovení v prospech koncových užívateľov so zdravotným postihnutím predstavuje kľúčový krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a zároveň aj široko prístupnej informačnej spoločnosti. Tieto ciele sú zahrnuté do strategického rámca pre rozvoj informačnej spoločnosti opísaného v oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2005 pod názvom „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“.

(4)

V záujme jasnosti a jednoduchosti sa táto smernica zaoberá len zmenami a doplneniami smerníc 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(5)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (10), a predovšetkým požiadavky súvisiace so zdravotným postihnutím ustanovené v jej článku 3 ods. 3 písm. f), by sa určité aspekty koncových zariadení vrátane zariadenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím mali zaradiť do rámca smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), aby sa uľahčil prístup k sieti a využívanie služieb. Medzi takéto zariadenia v súčasnosti patria koncové zariadenia určené len na príjem rádiového a televízneho signálu, ako aj špeciálne koncové zariadenia pre koncových užívateľov s poruchami sluchu.

(6)

Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre široko dostupné produkty a služby s prvkami pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Jedným z mnohých spôsobov, ako to dosiahnuť, je zavedenie požiadaviek na dostupnosť elektronických technológií s odkazom na európske normy pri postupoch verejného obstarávania a službách v rámci súťažných konaní, a to v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa dodržiavania práv koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.

(7)

Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií. Predovšetkým by sa mali podmienky poskytovania služieb oddeliť od skutočných definičných prvkov verejne dostupnej telefónnej služby, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych a/alebo medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo paketov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je verejne dostupnou telefónnou službou. Služba, ktorou sa poskytujú výhradne medzinárodné volania, nie je verejne dostupnou telefónnou službou. Verejne dostupné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne pre užívateľov so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service).

(8)

Je potrebné spresniť, že nepriame poskytovanie služby by mohlo zahŕňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby operátora alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefónne služby, ktoré poskytuje iný podnik.

(9)

V dôsledku vývoja technológií a trhu prechádzajú siete čoraz viac na technológiu „internetového protokolu“ (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služieb. Členské štáty by preto mali byť schopné oddeliť povinnosti univerzálnej služby týkajúce sa poskytovania prepojenia s verejnou komunikačnou sieťou na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby (vrátane volaní na služby tiesňového čísla 112). Takéto oddelenie by nemalo ovplyvniť rozsah pôsobnosti povinností univerzálnej služby vymedzený a preskúmaný na úrovni Spoločenstva. Členské štáty, ktoré popri čísle 112 používajú aj národné čísla tiesňového volania, môžu uložiť podnikom na prístup k týmto tiesňovým číslam podobné povinnosti.

(10)

V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti univerzálnej služby. Toto nevylučuje, aby členské štáty do uvedeného procesu určenia zaradili osobitné podmienky z hľadiska efektívnosti, akými sú okrem iného zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov, alebo stanovenie minimálnych lehôt na určenie.

(11)

Národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností v rámci univerzálnej služby, a to aj vtedy, keď členský štát zatiaľ neurčil podnik, ktorý má univerzálnu službu poskytovať. V takomto prípade by sa malo monitorovanie vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány, ani pre podniky, ktoré takéto služby poskytujú.

(12)

Nadbytočné povinnosti určené na uľahčenie prechodu z regulačného rámca z roku 1998 na regulačný rámec z roku 2002 by sa mali vypustiť spolu s ďalšími ustanoveniami, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) alebo sú duplicitné.

(13)

Požiadavka zabezpečiť minimálny súbor prenajatých okruhov na maloobchodnej úrovni, ktorá bola potrebná na zaistenie nepretržitého uplatňovania ustanovení regulačného rámca z roku 1998 v oblasti prenajatých okruhov, ktoré neboli dostatočne konkurencieschopné už v čase, keď nadobudol účinnosť regulačný rámec z roku 2002, už nie je potrebná a mala by sa zrušiť.

(14)

Ďalšie stanovovanie povinností v oblasti voľby a predvoľby prevádzkovateľa priamo právnymi predpismi Spoločenstva by mohlo prekážať technologickému pokroku. Tieto nápravné opatrenia by mali určovať skôr národné regulačné orgány na základe analýzy trhu v súlade s postupmi uvedenými v smernici 2002/21/ES (rámcová smernica) a prostredníctvom povinností uvedených v článku 12 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica).

(15)

Ustanovenia o zmluvách by sa mali uplatňovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na iných koncových užívateľov, a to hlavne mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP), ktoré môžu uprednostňovať zmluvy prispôsobené potrebám spotrebiteľa. Aby sa vyhlo nepotrebnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov a problémom v súvislosti s definíciou MSP, ustanovenia o zmluvách by sa na týchto iných koncových užívateľov nemali uplatňovať automaticky, ale iba v prípade, že si to želajú. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na to, aby boli MSP o tejto možnosti informované.

(16)

V dôsledku technického pokroku sa v budúcnosti môžu okrem bežných foriem identifikácie podľa čísla používať aj iné druhy identifikátorov.

(17)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, ktoré umožňujú volanie, by mali zabezpečiť, aby ich zákazníci boli primerane informovaní o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, a o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajúceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní). Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom tiež poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy so zákazníkom a v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe, a to napríklad v zákazníkych informáciách vo vyúčtovaní. Medzi tieto informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním, medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním, pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb vymedzené podľa smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe).

(18)

Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky obmedzenia, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení.

(19)

Bez toho, aby sa zaviedla akákoľvek povinnosť poskytovateľa prijať opatrenia nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z práva Spoločenstva, sa v účastníckej zmluve vymedzia aj prípadné kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

(20)

Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním komunikačných služieb a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by mali byť príslušné vnútroštátne orgány schopné vytvárať a rozširovať s pomocou poskytovateľov informácie vo verejnom záujme týkajúce sa používania komunikačných služieb. Medzi tieto informácie by mohli patriť informácie vo verejnom záujme týkajúce sa porušovania autorských práv, iného neoprávneného používania a rozširovania škodlivého obsahu, ako aj poradenstvo a prostriedky ochrany proti rizikám vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, ktoré môžu za určitých okolností vzniknúť napríklad z odhalenia osobných informácií, údajov týkajúcich sa súkromia alebo osobných údajov. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v článku 33 ods. 3 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Tieto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa prezentovať v ľahko zrozumiteľnom tlačenom a elektronickom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových stránkach vnútroštátnych orgánov verejnej moci. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť ustanoviť poskytovateľom povinnosť rozširovať tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý tieto orgány považujú za vhodný. Ak to požadujú členské štáty, informácie by sa mali zahrnúť aj do zmlúv.

(21)

Právo účastníkov odstúpiť od zmluvy bez sankcií sa týka zmien zmluvných podmienok, ktoré zavedú prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb.

(22)

Vzhľadom na rastúci význam elektronických komunikácií pre spotrebiteľov a pre podniky, by mal prevádzkovateľ služby a/alebo siete, s ktorým užívatelia uzavreli zmluvu, týchto užívateľov plne informovať o stratégiách riadenia prevádzky siete. Ak chýba účinná hospodárska súťaž, národné regulačné orgány by mali využiť nápravné opatrenia, ktoré im poskytuje smernica 2002/19/ES (prístupová smernica) na zabezpečenie toho, aby sa prístup užívateľov ku konkrétnym typom obsahu alebo aplikácií bezdôvodne neobmedzoval.

(23)

Pri absencii príslušných predpisov v práve Spoločenstva sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné alebo škodlivé je úlohou príslušných orgánov členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Rámcovou smernicou ani špecifickými smernicami nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (11), ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „púheho kanála“ pre sprostredkujúcich poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

(24)

Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví užívatelia a spotrebitelia elektronických komunikačných služieb by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny, národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať od podnikov, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a/alebo služby, väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami (vrátane sadzieb, modelov spotreby a iných relevantných štatistických informácií) a zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie. Národné regulačné orgány by mali mať tiež možnosť sprístupniť usmernenia k cenám, a to najmä ak ich trh neposkytol zdarma alebo za primeranú cenu. Podniky by nemali mať nárok na odmenu za také využívanie informácií, ktoré už boli zverejnené a sú teda verejne známe. Okrem toho by koncoví užívatelia a spotrebitelia mali byť primerane informovaní o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalšími poplatkami. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania, pokiaľ nie je vo vnútroštátnom práve ustanovené inak. Pri určovaní kategórií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, by mali národné regulačné orgány riadne zohľadniť charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú a či ju ponúka poskytovateľ, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode), podniky by v prípade, ak to členské štáty vyžadujú, mali účastníkom poskytnúť informácie vo verejnom záujme vytvorené príslušnými orgánmi verejnej moci, a to okrem iného o najčastejších porušeniach predpisov a ich právnych následkoch.

(25)

Zákazníci by mali byť informovaní o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov v účastníckych zoznamoch a najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, ako sa ustanovuje v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu ale, nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu.

(26)

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú, ale vo výnimočných prípadoch môže byť potrebné zabezpečiť, aby verejné komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.

(27)

V budúcich sieťach IP, kde sa môže poskytovanie služby oddeliť od poskytovania siete, by mali členské štáty určiť prijatie najvhodnejších opatrení, aby sa zaistila dostupnosť verejne dostupných telefónnych služieb poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí a neprerušovaný prístup k službám tiesňového volania v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej sily, pričom sa zohľadnia priority rôzneho typu účastníkov a technické obmedzenia.

(28)

S cieľom zabezpečiť, aby mali koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových užívateľov, príslušné národné orgány by mali podľa potreby a na základe vnútroštátnych podmienok vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť podnikov zabezpečiť, aby mohli užívatelia so zdravotným postihnutím využívať svoje služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových a sadzobných, aké sa ponúkajú ostatným koncovým užívateľom, a povinnosť stanoviť za svoje služby rovnaké ceny bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré im takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi podnikmi.

(29)

Podporné služby operátora zahŕňajú širokú škálu služieb pre koncových užívateľov. Poskytovanie týchto služieb by sa malo ponechať na obchodné rokovania medzi poskytovateľmi verejných komunikačných sietí a podporných služieb operátora tak, ako je to aj v prípade akýchkoľvek iných pomocných služieb pre spotrebiteľov, a preto nie je potrebné naďalej nariaďovať ich poskytovanie. Z toho dôvodu by sa mala príslušná povinnosť zrušiť.

(30)

Telefónne informačné služby by sa mali poskytovať a často sa aj poskytujú na základe podmienok konkurenčného trhu podľa článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (12). V opatreniach týkajúcich sa zahrnutia údajov o koncových užívateľoch (pri všetkých podnikoch, ktoré prideľujú účastnícke telefónne čísla) do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov vrátane článku 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Fungovať by malo nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov na účely služieb verejne prístupného zoznamu a telefónnych informačných služieb, aby sa zabezpečil úplný prospech užívateľov z primeraných a transparentných konkurenčných podmienok.

(31)

Koncoví užívatelia by mali mať možnosť volať na služby tiesňového volania a mať k nim prístup pomocou akejkoľvek telefónnej služby, ktorá umožňuje vytváranie volania prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu. Subjekty zabezpečujúce službu tiesňového volania by mali byť schopné spracovať a prijímať volania na číslo 112 aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade volaní na národné čísla tiesňového volania. Je dôležité zvýšiť informovanosť o čísle „112“, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Európskej únii. V tejto súvislosti by mali byť občania plne informovaní, najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách a v telefónnych zoznamoch, telefónnych búdkach, účastníckych informačných materiáloch a vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte číslo „112“ sa môže používať ako jednotné číslo tiesňového volania v celom Spoločenstve. Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o čísle „112“, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou. Mala by sa posilniť aj povinnosť poskytovať informácie o polohe volajúceho, aby sa zlepšila ochrana občanov Európskej únie. Konkrétne by podniky mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho službám tiesňového volania, a to okamžite po tom, ako volanie dosiahne uvedenú službu, a nezávisle od použitej technológie.

(32)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky poskytujúce koncovým užívateľom elektronické komunikačné služby zamerané na vytváranie volaní prostredníctvom čísla alebo čísel vo vnútroštátnom telefónnom číslovacom pláne poskytovali prístup k službám tiesňového volania s presnosťou a spoľahlivosťou, ktorá je pri uvedených elektronických komunikačných službách technicky možná. Poskytovatelia služieb, ktorí sú nezávislí od siete, pravdepodobne nemajú kontrolu nad sieťou a nemohli by zabezpečiť presmerovanie tiesňových volaní prostredníctvom svojej služby s rovnakou spoľahlivosťou ako tradiční poskytovatelia integrovaných telefónnych služieb, keďže vzhľadom na skutočnosť, že nemajú pod kontrolou problémy súvisiace s infraštruktúrou, nemôžu zaručiť dostupnosť predmetnej služby. Hneď ako sa zavedú medzinárodne uznávané normy, ktorými sa zabezpečí presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie so službami tiesňového volania, by poskytovatelia služieb, ktorí sú nezávislí od siete, mali spĺňať povinnosti týkajúce sa prístupu k službám tiesňového volania na úrovni porovnateľnej s inými podnikmi.

(33)

Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že služby tiesňového volania, vrátane čísla „112“, budú rovnako dostupné pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

(34)

Hlasové volania ostávajú najrozšírenejšou a najspoľahlivejšou formou prístupu k službám tiesňového volania. Iné prostriedky kontaktu, ako napríklad textové správy, môžu byť menej spoľahlivé a nemusia vyvolávať pocit naliehavosti. Ak to však členské štáty považujú za potrebné, môžu podporovať vývoj a zavádzanie iných prostriedkov na prístup k službám tiesňového volania, ktorými sa zaistí prístup, ktorý je rovnocenný hlasovým volaniam.

(35)

Rozhodnutím 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (13) Komisia požiadala členské štáty, aby vyhradili čísla v číselnom rozsahu začínajúcom číslom 116 na určité služby sociálneho významu. Príslušné ustanovenia uvedeného rozhodnutia by sa mali premietnuť do smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), aby sa pevnejšie začlenili do regulačného rámca elektronických komunikačných sietí a služieb a aby sa tiež uľahčil prístup pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.

(36)

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú úhradu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru (ETNS) a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného (UIFN). Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť, s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou, keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

(37)

S cieľom využiť v plnej miere výhody súťažného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť si poskytovateľov služieb, ak je to v ich záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby tak mohli konať bez obmedzovania právnymi, technickými alebo praktickými prekážkami vrátane zmluvných podmienok, postupov, poplatkov atď. To však nebráni uloženiu primeraných minimálnych zmluvných lehôt v zmluvách so spotrebiteľmi. Prenositeľnosť čísel je kľúčovým faktorom, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií. Mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením. Prenesenie čísla po technickej stránke by nemalo v nijakom prípade trvať dlhšie ako jeden deň. Príslušné vnútroštátne orgány môžu na prenášanie čísel stanoviť celkový postup, v ktorom sa zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technickú realizovateľnosť a podľa potreby aj primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa počas procesu zmeny poskytovateľa. Táto ochrana môže zahŕňať obmedzenie zneužívania prenosu a/alebo ustanovenie rýchlych nápravných postupov.

(38)

Zákonné povinnosti prenosu sa môžu uplatňovať na určené rádiové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané určenými poskytovateľmi mediálnych služieb. Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku uviesť jasné odôvodnenie „povinného prenosu“, aby sa zaistilo, že tieto povinnosti budú transparentne, úmerne a náležite vymedzené. V tejto súvislosti by sa pravidlá „povinného prenosu“ mali vypracovať tak, aby sa dostatočne motivovali efektívne investície do infraštruktúry. Pravidlá „povinného prenosu“ by sa mali pravidelne preskúmať, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú aj naďalej úmerné cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Medzi doplnkové služby patria (nie výlučne) služby zamerané na zlepšenie prístupu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, napríklad videotextová služba, titulková služba, zvukový opis a posunková reč.

(39)

S cieľom odstrániť existujúce nedostatky v oblasti konzultácií so spotrebiteľmi a riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu, ako aj od poskytovateľov služieb, vykonáva výskum problémov týkajúcich sa spotrebiteľov, ako napríklad správania spotrebiteľov a mechanizmov zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonnému obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

(40)

Povinnosti univerzálnej služby uložené podniku, ktorý je poskytovateľom univerzálnej služby, by sa mali oznámiť Komisii.

(41)

Spracovaním prevádzkových dát v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely odhalenia, lokalizácie a odstránenia chýb a porúch týkajúcich sa sieťovej a informačnej bezpečnosti, ktorým sa zabezpečuje dostupnosť, pravosť, integrita a dôvernosť uchovávaných alebo prenášaných údajov, sa pomôže chrániť pred neoprávneným prístupom, distribúciou škodlivého kódu, útokmi „odmietnutia služby“ a pred poškodzovaním počítačových systémov a systémov elektronickej komunikácie.

(42)

Liberalizácia trhov elektronických komunikačných sietí a služieb a rýchly vývoj technológií spoločne prispeli k rozmachu hospodárskej súťaže a hospodárskeho rastu a výsledkom je bohatá rozmanitosť služieb pre koncových užívateľov, ktoré sú dostupné prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí. Je potrebné zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom a užívateľom poskytovala rovnaká úroveň ochrany súkromia a osobných údajov, bez ohľadu na technológiu použitú pri poskytovaní konkrétnej služby.

(43)

V súlade s cieľmi regulačného rámca pre elektronické komunikácie a služby a so zásadami proporcionality a subsidiarity a na účely právnej istoty a efektívnosti pre európske podniky i národné regulačné orgány sa táto smernica zameriava na verejné elektronické komunikačné siete a služby, a neuplatňuje sa na uzavreté skupiny užívateľov a podnikové siete.

(44)

Pokrok v technológiách umožňuje vyvíjať nové aplikácie na základe zariadení určených na zhromažďovanie a identifikáciu údajov, pričom tými zariadeniami môžu byť bezkontaktné zariadenia využívajúce rádiové frekvencie. Napríklad zariadenia na identifikáciu rádiovou frekvenciou (RFID) využívajú rádiové frekvencie na zachytenie údajov z jedinečne označených štítkov; údaje sa potom môžu preniesť cez existujúce komunikačné siete. Široké využívanie takýchto technológií môže priniesť značné hospodárske a spoločenské výhody a môže byť výrazným prínosom pre vnútorný trh, ak bude ich využívanie prijateľné pre občanov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť ochranu základných práv jednotlivcov, vrátane ich práva na súkromie a ochranu údajov. Keď sú takéto zariadenia pripojené na verejne dostupné elektronické komunikačné siete alebo keď využívajú elektronické komunikačné služby ako základnú infraštruktúru, mali by sa uplatňovať príslušné ustanovenia smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) vrátane ustanovení o bezpečnosti, prevádzke a lokalizačných dátach, ako aj ustanovení o dôvernosti.

(45)

Poskytovateľ verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby by mal uskutočniť vhodné technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (14), by sa prostredníctvom takýchto opatrení mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnený personál na zákonom schválené účely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov, ako aj siete a služieb. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostná politika a malo by sa pravidelne vykonávať monitorovanie a preventívne a nápravné opatrenia.

(46)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali monitorovať prijaté opatrenia a oboznamovať poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb s najlepšími postupmi.

(47)

Ak sa narušenie bezpečnosti, ktorého následkom je strata alebo ohrozenie osobných údajov jednotlivého užívateľa, nerieši primeraným spôsobom a včas, môže to viesť k značným hospodárskym stratám a spoločenskej škode, vrátane podvodu s osobnými údajmi. Preto by poskytovateľ verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby, hneď ako sa dozvie o takomto narušení, mal posúdiť riziká, ktoré sú s ňou spojené, napr. zistením typu údajov, ktoré sú narušením postihnuté (vrátane ich citlivosti, kontextu a použitých bezpečnostných opatrení), príčiny a rozsahu narušenia, počtu postihnutých účastníkov a možnej ujmy spôsobenej účastníkom v dôsledku narušenia (napr. krádež totožnosti, finančná strata, strata podnikateľskej príležitosti alebo príležitosti na zamestnanie, fyzická ujma). Dotknutí účastníci, ktorých sa týkajú bezpečnostné udalosti, ktorých výsledkom by mohlo byť vážne riziko pre ich súkromie (napr. krádež totožnosti alebo podvod, fyzická ujma, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena), by sa o nich mali bezodkladne informovať, aby mohli prijať potrebné bezpečnostné opatrenia. Takéto oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal poskytovateľ služby s cieľom riešiť toto narušenie bezpečnosti, ako aj odporúčania pre postihnutých užívateľov. Oznámenie narušenia bezpečnosti účastníkovi by sa nemalo vyžadovať v prípade, ak poskytovateľ preukázal príslušnému orgánu, že zaviedol primerané technické ochranné opatrenia a že uplatnil tieto opatrenia na údaje, ktorých sa narušenie bezpečnosti týka. Takéto technologické ochranné opatrenia by mali spôsobiť nečitateľnosť údajov pre všetky osoby, ktoré k nim nemajú oprávnenie na prístup.

(48)

Národné regulačné orgány by mali podporovať záujmy občanov Európskej únie okrem iného aj prispievaním k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany osobných údajov a súkromia. V tejto súvislosti musia mať k dispozícii prostriedky na plnenie svojich povinností vrátane prístupu k obsiahlym a spoľahlivým údajom o skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných údajov jednotlivcov.

(49)

Pri vykonávaní opatrení, ktorými sa transponuje smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), by orgány a súdy členských štátov mali nielen vykladať svoje vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade s danou smernicou, ale aj zabezpečiť, aby sa nespoliehali na taký jej výklad, ktorý by bol v rozpore so základnými právami alebo všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, ako napríklad so zásadou proporcionality.

(50)

Malo by sa ustanoviť, aby Komisia prijala odporúčania o prostriedkoch na dosiahnutie primeranej úrovne ochrany súkromia a bezpečnosti osobných údajov prenášaných alebo spracovávaných v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných sietí.

(51)

Pri stanovení podrobných predpisov týkajúcich sa formy a postupov, ktoré sa vzťahujú na oznámenie prípadov narušenia osobných údajov, by sa mala venovať náležitá pozornosť okolnostiam tohto narušenia, vrátane toho, či osobné údaje boli chránené šifrovaním alebo inými prostriedkami, ktoré účinne obmedzujú pravdepodobnosť podvodu s osobnými údajmi alebo iných foriem zneužívania. Okrem toho by sa v takýchto pravidlách a postupoch mali zohľadňovať oprávnené záujmy orgánov presadzovania práva v prípadoch, keď by mohlo predčasné zverejnenie informácií zbytočne prekážať vyšetrovaniu okolností prípadu narušenia.

(52)

Softvér, ktorý tajne monitoruje činnosť užívateľa a/alebo zhoršuje fungovanie koncových zariadení užívateľa v prospech tretej strany (tzv. „špionážny program“), predstavuje vážne ohrozenie súkromia užívateľov. Treba zabezpečiť vysokú a rovnocennú úroveň ochrany súkromnej sféry užívateľov bez ohľadu na to, či sú nechcené špionážne programy nevedome stiahnuté cez elektronické komunikačné siete alebo sa dodajú a nainštalujú skryto v softvéri distribuovanom na iných externých médiách archivácie dát, napr. na CD, CD-ROM alebo USB kľúčoch. Členské štáty by mali nabádať koncových užívateľov, aby prijali potrebné opatrenia na ochranu svojich koncových zariadení proti vírusom a špionážnym programom.

(53)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb investujú značné prostriedky na boj proti nevyžiadaným správam („spamom“) s reklamným zámerom. V porovnaní s koncovými užívateľmi sú v lepšom postavení, pretože majú znalosti a zdroje potrebné na odhaľovanie a zisťovanie totožnosti spamerov. Poskytovatelia e-mailových služieb a poskytovatelia iných služieb by teda mali mať možnosť začať súdne konanie voči spamerom a takýmto spôsobom brániť záujmy svojich zákazníkov ako súčasť svojich vlastných legitímnych obchodných záujmov.

(54)

Potreba zabezpečiť primeranú úroveň ochrany súkromia a osobných údajov prenášaných a spracovávaných v spojení s využívaním elektronických komunikačných sietí v Spoločenstve vyžaduje účinné vykonávacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva, aby sa pri dodržiavaní predpisov zabezpečila primeraná motivácia. Príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné príslušné vnútroštátne subjekty by mali mať dostatočné právomoci a zdroje na účinné vyšetrovanie prípadov nedodržiavania predpisov, a to vrátane právomoci získavať všetky relevantné informácie, ktoré by mohli potrebovať, rozhodovať o sťažnostiach a ukladať sankcie v prípadoch nedodržiavania predpisov.

(55)

Vykonávanie a presadzovanie ustanovení tejto smernice si často vyžaduje spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov, napríklad pri boji proti cezhraničnému spamu a špionážnym programom. S cieľom zabezpečiť v takýchto prípadoch hladkú a rýchlu spoluprácu by sa v odporúčaniach mali definovať postupy týkajúce sa napríklad množstva a formátu informácií, ktoré si orgány vymieňajú, alebo termínov, ktoré treba dodržať. Takéto postupy umožnia aj harmonizáciu vyplývajúcich povinností aktérov na trhu, čím sa prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok v rámci Spoločenstva.

(56)

V súlade s existujúcimi mechanizmami Spoločenstva pre cezhraničné mechanizmy presadzovania práva, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 2006/2004 (15), by sa mala posilniť cezhraničná spolupráca a presadzovanie práva, a to zmenou a doplnením uvedeného nariadenia.

(57)

Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(58)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prispôsobenie príloh technickému pokroku alebo zmenám v dopyte na trhu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) jej doplnením o nové nepodstatné prvky musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(59)

Smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(60)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (17) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi smernicami 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a opatreniami na ich transpozíciu,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V rámci smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť dostupnosť kvalitných verejne dostupných služieb v celom Spoločenstve prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu a zaoberať sa okolnosťami, za ktorých nie sú potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne uspokojované. Táto smernica obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú určitých aspektov koncových zariadení, ktorých účelom je uľahčiť prístup pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

2.   Táto smernica zakladá práva koncových užívateľov a zodpovedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a služby. So zreteľom na zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a konkurenčných trhov vymedzuje táto smernica minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže. Táto smernica stanovuje aj povinnosti z hľadiska poskytovania určitých povinných služieb.

3.   Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa práv koncových užívateľov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva o ochrane spotrebiteľa, najmä smernice 93/13/ES a 97/7/ES, a vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva.“;

2.

V článku 2:

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Zabezpečenie prístupu na pevnom mieste a poskytovanie telefónnych služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetkým odôvodneným žiadostiam o pripojenie na pevnom mieste k verejnej komunikačnej sieti vyhovel aspoň jeden podnik.

2.   Poskytované pripojenie umožňuje podporu hlasovej, telefaxovej a dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby všetkým odôvodneným žiadostiam o poskytnutie verejne dostupnej telefónnej služby v rámci sieťového pripojenia uvedeného v odseku 1, ktorým sa umožňuje vytváranie a prijímanie vnútroštátnych a medzinárodných volaní, vyhovel aspoň jeden podnik.“;

4.

Článok 5 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Pokiaľ nie je v článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (18) ustanovené inak, obsahujú telefónne zoznamy uvedené v odseku 1 všetkých účastníkov verejne dostupných telefónnych služieb.

5.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím

1.   Ak sa v kapitole IV nevymedzili požiadavky, ktorými sa dosahuje rovnaký účinok, členské štáty prijmú špecifické opatrenia, aby užívateľom so zdravotným postihnutím zabezpečili porovnateľný prístup k službám a porovnateľnú prijateľnosť služieb uvedených v článku 4 ods. 3 a v článku 5, aké majú ostatní koncoví užívatelia. Členské štáty môžu národným regulačným orgánom uložiť povinnosť posúdiť všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na takéto špecifické opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím vrátane ich rozsahu a konkrétnej formy.

2.   Členské štáty môžu prijať na základe vnútroštátnych podmienok špecifické opatrenia, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím budú môcť tiež využívať výhody výberu podnikov a poskytovateľov služieb dostupných väčšine koncových užívateľov.“;

6.

V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Ak má podnik určený v súlade s odsekom 1 v úmysle predať všetky svoje aktíva lokálnej siete alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, je povinný v predstihu a včas o tom informovať národný regulačný orgán, aby tomuto orgánu umožnil posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na poskytovanie prístupu na pevnom mieste a na poskytovanie telefónnych služieb podľa článku 4. Národný regulačný orgán môže uložiť, zmeniť a doplniť alebo zrušiť špecifické povinnosti v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení).“;

7.

Článok 9 ods. 1, 2 a 3 sa nahrádza takto:

„1.   Národné regulačné orgány monitorujú vývoj a úroveň maloobchodných taríf služieb uvedených v článkoch 4 až 7, ktoré spadajú pod povinnosti univerzálnej služby a sú buď poskytované určenými podnikmi alebo v prípade, že v súvislosti s predmetnými službami nie sú určené žiadne podniky, sú dostupné na trhu, a to najmä vo vzťahu k vnútroštátnym spotrebiteľským cenám a príjmom.

2.   Členské štáty na základe vnútroštátnych podmienok môžu vyžadovať, aby určené podniky poskytovali spotrebiteľom tarifnú voľbu alebo tarifné balíky, ktoré sa líšia od taríf poskytovaných za bežných komerčných podmienok, a najmä aby zabezpečili, že spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami nebude bránené v prístupe k sieti uvedenej v článku 4 ods. 1 alebo v používaní služieb uvedených v článku 4 ods. 3 a v článkoch 5, 6 a 7, ktoré patria do povinnosti univerzálnej služby a ktoré poskytujú určené podniky.

3.   Členské štáty môžu, okrem ustanovení pre určené podniky týkajúcich sa umožnenia osobitnej tarifnej voľby alebo dodržania cenových limitov, alebo geografických priemerov, alebo iných podobných systémov zabezpečiť, aby sa poskytla podpora spotrebiteľom s nízkym príjmom, zdravotným postihnutím alebo špecifickými sociálnymi potrebami.“;

8.

Článok 11 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Národné regulačné orgány majú možnosť stanoviť výkonnostné ciele pre podniky s povinnosťou univerzálnej služby. Národné regulačné orgány pri tom zohľadňujú stanoviská zainteresovaných strán, najmä podľa článku 33.“

9.

Názov kapitoly III sa nahrádza takto:

10.

Článok 16 sa vypúšťa.

11.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

12.

Články 18 a19 sa vypúšťajú.

13.

Články 20 až 23 sa nahrádzajú takto:

„Článok 20

Zmluvy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia a ďalší koncoví užívatelia, ktorí si objednajú služby poskytujúce pripojenie k verejnej komunikačnej sieti a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby a ktorí si tak želajú, mali právo uzatvoriť zmluvu s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi takéto pripojenie a/alebo služby. V uvedenej zmluve sa v jasnej, úplnej a ľahko prístupnej forme uvedú aspoň:

Členské štáty môžu vyžadovať aj to, aby sa v zmluve uviedli všetky informácie, ktoré by mohli na tento účel poskytnúť príslušné orgány verejnej moci o používaní elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom zapojiť sa do nezákonnej činnosti alebo rozširovať škodlivý obsah, ako aj o prostriedkoch ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, súkromia a osobných údajov, ktoré sa uvádzajú v článku 21 ods. 4 písm. a) a týkajú poskytovanej služby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď sú zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné služby, ktoré umožňujú hlasovú komunikáciu, boli účastníci jasne informovaní o tom, či je alebo nie je poskytovaný prístup k tiesňovým službám a či sa poskytujú informácie o tom, kde sa volajúci nachádza. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zabezpečia, aby boli zákazníci jasne informovaní o všetkých obmedzeniach prístupu k tiesňovým službám, a to ešte pred uzavretím zmluvy a pri každej zmene v prístupe k takýmto službám.

3.   Členské štáty zabezpečia pre účastníkov právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade oznámenia úprav zmluvných podmienok, ktoré navrhol podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby. Účastníci dostanú vopred primerané oznámenie minimálne mesiac pred takými zmenami a v rovnakom čase sú informovaní o svojich právach týkajúcich sa odstúpenia od takej zmluvy bez pokuty v prípade, že neakceptujú nové podmienky. Členské štáty zabezpečia, aby mohli národné regulačné orgány stanoviť formát uvedených oznámení.

Článok 21

Transparentnosť a uverejňovanie informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete a/alebo služby uložiť povinnosť uverejňovať transparentné, porovnateľné, primerané a aktuálne informácie ustanovené v prílohe II o platných cenách a tarifách a o štandardných podmienkach súvisiacich s prístupom k službám poskytovaným koncovým užívateľom a spotrebiteľom a s ich využívaním. Národné regulačné orgány môžu stanoviť ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu, akým sa predmetné informácie budú uverejňovať, aby sa na prospech spotrebiteľov zabezpečila ich transparentnosť, porovnateľnosť, jasnosť a prístupnosť.

2.   Národné regulačné orgány podporia poskytovanie porovnateľných informácií, aby mohli koncoví užívatelia a spotrebitelia nezávisle posúdiť náklady alternatívnych systémov využívania, a to napríklad prostredníctvom interaktívnych návodov alebo podobných techník. Členské štáty zabezpečia, aby mohli národné regulačné orgány sprístupniť takéto návody a takéto techniky, najmä pokiaľ nie sú dostupné na trhu zdarma alebo za primeranú cenu. Tretie strany majú právo využívať bez poplatku informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, a to na účely predaja alebo sprístupnenia takýchto návodov alebo techník.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli uložiť podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby povinnosť okrem iného:

Ak sa to považuje za potrebné, národné regulačné orgány môžu pred uložením akejkoľvek povinnosti podporiť samoregulačné alebo koregulačné opatrenia.

4.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby podniky uvedené v odseku 3 podľa potreby bezplatne poskytovali informácie vo verejnom záujme existujúcim a novým účastníkom. V takom prípade takéto informácie poskytujú príslušné orgány verejnej moci v štandardizovanom formáte, pričom sa okrem iného týkajú:

Článok 22

Kvalita služby

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli po zohľadnení stanovísk dotknutých strán požadovať od podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a/alebo služby uverejnenie porovnateľných, primeraných a aktuálnych informácií pre koncových užívateľov o kvalite svojich služieb a o opatreniach prijatých na zabezpečenie porovnateľného prístupu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Tieto informácie sa na požiadanie dodajú národnému regulačnému orgánu pred ich uverejnením.

2.   Národné regulačné orgány môžu okrem iného špecifikovať merateľné parametre kvality služby a obsah, formu a spôsob uverejnenia informácií vrátane prípadných mechanizmov osvedčovania kvality, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia budú mať prístup ku komplexným, porovnateľným, spoľahlivým a užívateľsky zrozumiteľným informáciám. V prípade potreby sa môžu použiť parametre, definície a metódy merania uvedené v prílohe III.

3.   Aby nedochádzalo k zhoršovaniu služieb a obmedzovaniu alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli podniku alebo podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služby.

Článok 23

Dostupnosť služieb

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie čo najväčšej dostupnosti verejne dostupných telefónnych služieb poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej moci. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce verejne dostupné telefónne služby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu k tiesňovým službám.“;

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Zabezpečenie porovnateľného prístupu a výberu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím

1.   Členské štáty umožnia príslušným vnútroštátnym orgánom, aby v prípade potreby stanovili požiadavky, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné služby elektronickej komunikácie na to, aby pre užívateľov so zdravotným postihnutím zabezpečili:

2.   Na to, aby mohli členské štáty prijímať a vykonávať konkrétne opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím, presadzujú dostupnosť koncových zariadení zabezpečujúcich potrebné služby a funkcie.“;

15.

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

16.

Články 26 a 27 sa nahrádzajú takto:

„Článok 26

Tiesňové služby a jednotné európske číslo tiesňového volania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví užívatelia služieb uvedených v odseku 2 vrátane užívateľov verejných mincových alebo kartových telefónov, mohli bezplatne volať tiesňové služby použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania ‚112‘a akéhokoľvek národného čísla tiesňového volania špecifikovaného členskými štátmi.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce koncovým užívateľom služby elektronickej komunikácie na vytváranie vnútroštátnych volaní na číslo alebo čísla vo vnútroštátnom telefónnom pláne poskytovali prístup k tiesňovým službám.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na volania na jednotné európske číslo tiesňového volania ‚112‘ primerane odpovedalo a aby sa s ním zaobchádzalo spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje národnej organizácii tiesňových systémov. Na takéto volania sa musí odpovedať a musia sa vybaviť aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade volaní na národné číslo tiesňového volania alebo čísla, ak sa používajú aj naďalej.

4.   Členské štáty zabezpečia užívateľom so zdravotným postihnutím porovnateľný prístup k tiesňovým službám, aký majú ostatní koncoví užívatelia. Opatrenia prijaté na zabezpečenie prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov k tiesňovým službám počas cestovania v iných členských štátoch vychádzajú v čo najvyššej možnej miere z európskych noriem alebo špecifikácií zverejnených v súlade s ustanoveniami článku 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), pričom členským štátom nebránia v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom sledovať ciele stanovené v tomto článku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby v technicky možnej miere dotknuté podniky dali bezplatne k dispozícii orgánu spracovávajúcemu tiesňové volania informácie o tom, kde sa volajúci nachádza, hneď ako uvedený orgán dané volanie prijme. Týka sa to všetkých volaní na jednotné európske číslo tiesňového volania ‚112‘. Členské štáty môžu rozšíriť túto povinnosť na volania na národné čísla tiesňového volania. Ak chcú podniky uvedené v odseku 2 vyhlásiť, že poskytovanie informácií o tom, kde sa volajúci nachádza, je technicky neuskutočniteľné, musia znášať dôkazové bremeno.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby boli občania náležite informovaní o existencii a používaní jednotného európskeho čísla tiesňového volania ‚112‘, a to najmä prostredníctvom iniciatív osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi.

Článok 27

Európske telefónne prístupové kódy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bol kód ‚00‘ štandartným medzinárodným prístupovým kódom. Môžu sa zriadiť alebo naďalej používať osobitné režimy pre cezhraničné spojenie medzi susednými miestami členských štátov. Koncoví užívatelia v príslušných miestach sú plne informovaní o takých režimoch.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky podniky poskytujúce verejne dostupné telefónne služby umožňujúce medzinárodné volania vybavili všetky volania do a z európskeho telefónneho číslovacieho priestoru (ETNS) bez toho, aby bola dotknutá potreba podnikov týkajúca sa úhrady ich nákladov.“;

17.

vkladá sa tento článok:

„Článok 27a

Harmonizované čísla harmonizovaných služieb sociálneho významu vrátane horúcej linky pre nezvestné deti

1.   Členské štáty podporia osobitné čísla v číselnom rozsahu začínajúcom číslom 116 určenom v rozhodnutí Komisie 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa ‚116‘ pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (19). Taktiež v rámci svojho územia podporujú poskytovanie služieb, na ktoré sú uvedené čísla rezervované.

2.   Členské štáty uľahčia prístup koncových užívateľov so zdravotným postihnutím k službám poskytovaným v rámci číselného rozsahu začínajúceho číslom ‚116‘. Opatrenia prijaté na uľahčenie prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov k takýmto službám počas cestovania v iných členských štátoch môžu zahŕňať aj zabezpečenie zhody s príslušnými normami alebo špecifikáciami zverejnenými v súlade s ustanoveniami článku 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby boli občania náležite informovaní o existencii a používaní služieb poskytovaných v rámci číselného rozsahu začínajúceho číslom ‚116‘, a to najmä prostredníctvom iniciatív osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi.

4.   Členské štáty spolu s opatreniami so všeobecným uplatnením na všetky čísla v číselnom rozsahu začínajúcom číslom ‚116‘, ktoré sa prijmú podľa odsekov 1, 2 a 3, uľahčia občanom prístup k službe horúcej linky na oznamovanie prípadov nezvestných detí. Táto horúca linka je dostupná na čísle 116000.

18.

Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Prístup k číslam a službám

1.   Pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné a s výnimkou prípadov, keď volaný účastník z komerčných dôvodov obmedzil prístup volajúcich, ktorí sídlia v špecifických geografických oblastiach, členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány podnikli všetky potrebné kroky na zaistenie, aby koncoví užívatelia mohli mať:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli od podnikov poskytujúcich verejné komunikačné siete a/alebo verejne dostupné služby elektronickej komunikácie vyžadovať v jednotlivých prípadoch zablokovanie prístupu k číslam alebo službám, ak je to opodstatnené z dôvodu podvodu alebo zneužitia, a taktiež vyžadovať, aby v takýchto prípadoch poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zadržali výnosy z prepájacích alebo iných služieb.“;

19.

Článok 29 sa mení a dopĺňa takto:

20.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Uľahčenie zmeny poskytovateľa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si všetci účastníci s volacími číslami z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, mohli v súlade s ustanoveniami prílohy I časti C ponechať svoje volacie čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje.

2.   Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien medzi operátormi a/alebo poskytovateľmi služieb bola v súvislosti so zabezpečením prenositeľnosti čísel nákladovo orientovaná a aby prípadné priame poplatky účastníkov nepôsobili na účastníkov odradzujúco pri zmene poskytovateľa služby.

3.   Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenositeľnosť čísla spôsobom, ktorý by mohol skresliť hospodársku súťaž, a to stanovením špecifických alebo spoločných maloobchodných taríf.

4.   Prenesenie čísel a ich následná aktivácia sa vykonajú v čo najkratšom čase. Prenesenie čísla po technickej stránke nesmie v nijakom prípade trvať dlhšie ako jeden deň.

Príslušné vnútroštátne orgány môžu pre prenášanie čísel stanoviť celkový postup, v ktorom sa zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technická uskutočniteľnosť vrátane, v prípade potreby, opatrení na zabezpečenie ochrany účastníkov počas tohto postupu.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v zmluvách uzavretých medzi užívateľmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné služby neustanovovala povinnosť úvodnej viazanosti, ktorá presahuje 24 mesiacov.

6.   Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek minimálna doba platnosti zmluvy, členské štáty zabezpečia, aby podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali od zmeny poskytovateľov služieb.“;

21.

Článok 31 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu v rámci svojej jurisdikcie uložiť podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete používané na šírenie rádiových alebo televíznych vysielacích kanálov pre verejnosť, primerané povinnosti ‚prenosu‘ týkajúce sa vysielania určených rádiových a televíznych vysielacích kanálov a doplnkových služieb (najmä dostupnosti služieb) umožňujúce primeraný prístup pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, a to v prípade, ak značný počet koncových užívateľov takýchto sietí ich používa ako hlavný prostriedok príjmu rádiových a televíznych vysielacích kanálov. Takéto povinnosti sa uložia len vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu, ktoré jasne vymedzí každý členský štát, pričom uvedené povinnosti musia byť primerané a transparentné.

Povinnosti uvedené v prvom pododseku členské štáty preskúmajú najneskôr do jedného roka od … (20) s výnimkou prípadov, keď členské štáty vykonali takéto preskúmanie v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov.

Členské štáty povinnosti ‚prenosu‘ pravidelne preskúmavajú.“;

22.

Článok 33 sa mení a dopĺňa takto:

23.

Článok 34 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby na riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktoré vyplývajú z tejto smernice a ktoré sa týkajú zmluvných podmienok a/alebo plnenia zmlúv týkajúcich poskytovania takýchto sietí alebo služieb, boli k dispozícii transparentné, jednoduché a nenákladné mimosúdne postupy. Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že takými postupmi sa môžu spravodlivo a bez zdržania urovnávať spory a prípadne sa môže zaviesť systém úhrad alebo odškodnenia. Členské štáty môžu rozšíriť tieto povinnosti tak, aby sa vzťahovali aj na spory, v ktorých sú zapojení aj iní koncoví užívatelia.“;

24.

Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Prispôsobenie príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice a potrebné na prispôsobenie príloh I, II, III a VI technickému rozvoju alebo zmenám dopytu na trhu prijme Komisia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.“;

25.

Článok 36 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Národné regulačné orgány oznámia Komisii povinnosti univerzálnej služby uložené podnikom určeným ako podniky s povinnosťami univerzálnej služby. Každá zmena ovplyvňujúca tieto povinnosti uložené podnikom alebo podniky, na ktoré majú vplyv ustanovenia tejto smernice, sa oznámia Komisii bez zbytočného odkladu.“;

26.

Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený podľa článku 22 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“;

27.

Prílohy I, II, III a VI sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohách I a II k tejto smernici.

28.

Príloha VII sa vypúšťa.

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Touto smernicou sa ustanovuje harmonizácia vnútroštátnych ustanovení požadovaných na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd a najmä práva na súkromie, z hľadiska spracovávania osobných údajov v elektronickom komunikačnom sektore a zabezpečenia voľného pohybu takých údajov a elektronických komunikačných zariadení a služieb v Spoločenstve.“;

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Dotknuté služby

Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Spoločenstve vrátane verejných komunikačných sietí, ktoré podporujú zariadenia na zber údajov a identifikáciu.“;

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Článok 5 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby bolo ukladanie informácií alebo prístup k informáciám už uloženým v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa povolené len pod podmienkou, že dotknutému účastníkovi alebo užívateľovi sa v súlade so smernicou 95/46/ES poskytnú jasné a komplexné informácie, okrem iného aj o účeloch spracovania, a možnosti odmietnuť takéto spracovanie dozorcom údajov. To nebráni akémukoľvek technickému uloženiu alebo prístupu výhradne na účely výkonu alebo uľahčenia prenosu správy v elektronickej komunikačnej sieti alebo, ak je to nevyhnutne potrebné, na zabezpečenie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje účastník alebo užívateľ.“;

6.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Nevyžiadané správy

1.   Používanie automatických volacích systémov bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty (vrátane služby krátkych správ (SMS) a multimediálnych služieb (MMS)) na účely priamej reklamy sa môže povoliť len s predchádzajúcim súhlasom účastníkov alebo užívateľov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, keď fyzická alebo právnická osoba získa od zákazníkov ich elektronické kontaktné údaje pre elektronickú poštu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, a v súlade so smernicou 95/46/ES, tá istá fyzická alebo právnická osoba môže použiť tieto elektronické kontaktné údaje na priamu reklamu svojich vlastných podobných produktov alebo služieb za predpokladu, že zákazníkom bola jasne a jednoznačne poskytnutá možnosť bezplatne a jednoduchým spôsobom namietať voči takémuto použitiu elektronických kontaktných údajov v čase ich zberu a pri každej správe v prípade, že zákazník také použitie predtým neodmietol.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nevyžiadané správy na účely priamej reklamy v prípadoch iných, než je uvedené v odsekoch 1 a 2, neboli povolené buď bez súhlasu dotknutých účastníkov alebo užívateľov, alebo aby neboli povolené v prípade účastníkov alebo užívateľov, ktorí si prijímanie takýchto správ neželajú, pričom vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa zvolí jedna z týchto možností so zreteľom na to, že obe musia byť pre účastníka alebo užívateľa bezplatné.

4.   V každom prípade je zakázaná prax posielania elektronickej pošty na účely priamej reklamy, pri ktorej sa skrýva alebo zatajuje totožnosť odosielateľa, v mene ktorého sa správa odosiela, alebo ktorá je v rozpore s článkom 6 smernice 2000/31/ES, alebo pri ktorej chýba adresa, na ktorú môže príjemca poslať žiadosť o zastavenie takých správ.

5.   Odseky 1 a 3 sa vzťahujú na účastníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Členské štáty tiež zabezpečia v rámci práva Spoločenstva a uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, aby boli dostatočne chránené legitímne záujmy účastníkov iných než sú fyzické osoby z hľadiska nevyžiadaných správ.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek správne opravné prostriedky, ktoré sa môžu ustanoviť okrem iného podľa článku 15a ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorú nepriaznivo ovplyvňuje porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých v súlade s týmto článkom a ktorá má preto oprávnený záujem na tom, aby sa takéto porušovanie ukončilo alebo zakázalo, vrátane poskytovateľa elektronických komunikačných služieb chrániaceho si svoje oprávnené obchodné záujmy, mohla začať súdne konanie proti takémuto porušovaniu. Členské štáty môžu ustanoviť aj osobitné pravidlá o sankciách, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí svojou nedbanlivosťou prispievajú k porušovaniu vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tohto článku.“;

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Vykonávanie a presadzovanie práva

1.   Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách za porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce a môžu sa uplatňovať tak, že sa budú vzťahovať na obdobie každého porušenia, a to aj v prípade, že porušenie bolo následne napravené. Členské štáty oznámia takéto predpisy Komisii najneskôr do … (22) a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné vnútroštátne orgány mali právomoc nariadiť ukončenie porušovania uvedeného v odseku 1.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné vnútroštátne orgány mali všetky potrebné vyšetrovacie právomoci a zdroje na monitorovanie a vynucovanie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tejto smernice vrátane právomoci získavať všetky relevantné informácie.

4.   S cieľom zabezpečiť účinnú cezhraničnú spoluprácu pri vynucovaní vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a vytvoriť harmonizované podmienky na poskytovanie služieb zahŕňajúcich cezhraničné toky údajov môže Komisia po konzultácii s agentúrou ENISA, pracovnou skupinou článku 29 a príslušnými regulačnými orgánmi prijímať odporúčania.“.

„17.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách): článok 13 (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.)“.