Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskej Rade „Plán hospodárskej obnovy Európy“

KOM(2008) 800 v konečnom znení

(2009/C 182/15)

Hlavný spravodajca: pán DELAPINA

Európska komisia sa 26. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Plán hospodárskej obnovy Európy“

KOM(2008) 800 v konečnom znení.

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 2. decembra 2008 odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán DELAPINA rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 450. plenárnom zasadnutí 15. a 16. januára 2009 (schôdza z 15. januára 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 179 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Globálny plán stabilizácie finančného sektora vo všetkých jeho rôznych národných zneniach bol jasným signálom medzinárodného spoločenstva. Hospodárska politika prevzala zrejmú zodpovednosť za globálnu hospodársku stabilitu. Prostredníctvom Plánu hospodárskej obnovy Európy teraz aj Európska únia jasne vyjadrila, že je pripravená rozhodne a všetkými dostupnými prostriedkami čeliť kríze.

1.2   Psychologický účinok plánu hospodárskej obnovy je takisto významný ako účinok použitých finančných prostriedkov. Pretože tieto signály hospodárskej politiky by mali viesť k zásadnej stabilizácii dôvery spotrebiteľov a investorov. Je však nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany, predovšetkým Európska komisia a členské štáty, čo najskôr prijali opatrenia, aby sa neupevňovali pesimistické očakávania.

1.3   Opatrenia na oživenie reálneho hospodárstva môžu mať očakávaný účinok len vtedy, ak bude obnovená úplná funkčnosť finančného sektora. Preto je okrem rôznych záchranných súborov opatrení nevyhnutné aj dôveru vzbudzujúce nové usporiadanie a nová úprava finančných trhov na všetkých úrovniach.

1.4   Európska hospodárska politika priznala nevyhnutnosť rozšíriť svoju doterajšiu orientáciu na ponuku o aktívnu anticyklickú makroekonomickú politiku. EHSV ďalej víta aj priznanie, že je nevyhnutná lepšia ochrana najslabších členov spoločnosti a účinnejšia koordinácia hospodárskej politiky. V porovnaní so súbormi opatrení v ostatných svetových regiónoch sa zdá rozmer plánu hospodárskej obnovy EÚ relatívne malý.

1.5   Výbor sa nazdáva, že potrebné, aby programy verejných investícií a finančných stimulov navrhnuté s cieľom pomôcť pri hospodárskej obnove zohrávali určitú úlohu aj pri podpore prechodu na hospodárstvo s nižšími emisiami CO2, ktoré je pre budúcnosť nevyhnutné. Preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoje plány a programy obnovy vytvárali v súlade s touto skutočnosťou.

2.   Od krízy na trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi ku globálnej recesii

2.1   Príčiny súčasnej finančnej a hospodárskej krízy sú rôzne. Vo vyhlásení štátnych a vládnych predstaviteľov G20 zo samitu, ktorý sa uskutočnil 15. novembra, sú uvedené tieto príčiny: menová politika a politika výmenných kurzov, ktoré spôsobili nadmernú likviditu, žiadna alebo nedostatočná regulácia určitých oblastí alebo aktérov, honba za nereálne vysokými výnosmi, a zároveň nedostatočné posúdenie alebo poznanie rizík zo strany aktérov na trhu, ako aj dozorných a regulačných orgánov, nadmerné pákové efekty, nedostatočná koordinácia makroekonomických politík, ako aj nedostatočné štrukturálne reformy. To spôsobilo nepriaznivý vývoj, ktorý zdôraznil nevyhnutnosť revízie pravidiel pre aktérov, výrobky a trhy.

2.2   V USA v polovici roka 2007 sa zrútila pyramídová hra s hypotekárnymi úvermi, pretože ceny nehnuteľností sa už ďalej nezvyšovali. Na prehriatom trhu s nehnuteľnosťami s nereálne optimistickými očakávaniami sa dlžníkom so zlou bonitou prideľovali úvery, ktoré banky externalizovali a ďalej ich predávali. Vznikli nové, veľmi špekulatívne a netransparentné finančné produkty bez akejkoľvek kontroly alebo regulácie. Mnohí zúčastnení si pritom neuvedomovali rozsah rizika.

2.3   Spľasnutie bubliny na trhu s nehnuteľnosťami v USA a v niektorých štátoch EÚ spôsobilo ďalej krízu hedžingových fondov, investičných a komerčných bánk, ako aj poisťovní. Krytie rizík cennými papiermi spôsobilo globálnemu finančnému odvetviu ťažké otrasy vo forme vĺn. Neistota a nedôvera medzi finančnými inštitúciami spôsobili zablokovanie vzájomných úverových aktivít aj u zdravých finančných inštitúcií a zastavenie činnosti medzibankového trhu.

2.4   Kríza finančných trhov sa rôznymi cestami nakoniec dostala aj do reálneho hospodárstva. Okrem iného sem patrí zmrazenie úverov, vyššie náklady na financovanie, negatívny vplyv prepadnutia kurzu akcií, prepad vývozných trhov, strata dôvery, ako aj oprava hodnoty a riziko nevymožiteľných pohľadávok. Je jasné, že začiatkom roka 2009 bude celá OECD v recesii, pritom ani experti v súčasnosti presne nevedia určiť, ako dlho bude trvať a aká bude hlboká.

3.   Najnaliehavejšie výzvy

3.1   Najprv bolo nevyhnutné zastaviť reťazovú reakciu na finančných trhoch. Centrálne banky, predovšetkým ECB, dodávali na trhy likviditu, aby zabezpečili ich ďalšie fungovanie. Na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni boli vytvorené mnohé záchranné balíky, ktoré obsahovali opatrenia, ako napríklad kapitálové granty a kapitálovú spoluúčasť až do zoštátnenia daných finančných inštitúcií, verejné záruky, lepšie zabezpečenie vkladov v súvislosti s úsporami atď. Uvedené opatrenia do určitej miery bankám pomohli pokračovať vo svojej bežnej činnosti.

3.2   Ďalším dôležitým krokom je posilniť reálne hospodárstvo. Je nevyhnutné opäť vybudovať dôveru spotrebiteľov a investorov. Preto sú potrebné opatrenia na oživenie dopytu vnútorného trhu a na vytvorenie stability na pracovných trhoch. Je nevyhnutné posilniť predovšetkým nižšie príjmové skupiny, pretože práve ony sú veľmi ovplyvnené krízou, ale tiež preto, lebo majú najvyšší domáci podiel spotreby.

3.3   Okrem toho je nevyhnutné vytvoriť rámcové podmienky, ktoré zmiernia vplyv krízy na podnikateľský sektor. Tento sektor ako výrobca, investor, vývozca ako aj na základe svojich činností v oblasti výskumu a vývoja má kľúčovú úlohu týkajúcu sa oživenia hospodárstva a zásadne prispieva k vytváraniu pracovných miest, a tým aj k vytvoreniu dopytu na vnútornom trhu. Okrem cyklických aspektov je nevyhnutné myslieť aj na otázky trvalej udržateľnosti a štrukturálne aspekty.

3.4   Ďalej je potrebné uskutočniť prestavbu finančnej štruktúry a zabezpečiť účinnejšiu reguláciu finančných trhov. Takisto je nevyhnutné zmeniť tie predpisy pre kontrolné orgány a ich koordináciu, pre ratingové agentúry a pre účtovanie, ktoré zabránia takým krízam, ako je tá súčasná.

4.   Úloha európskej hospodárskej politiky

4.1   Aj keď sa kríza týkala pôvodne len Spojených štátov, prostredníctvom globálnych prepojení zasiahla aj európske hospodárstvo. Euro sa pritom osvedčilo ako kľúčový prvok stability. Bez jednotnej meny by bol vplyv krízy na národné hospodárstva omnoho väčší. Medzinárodná kríza vyžaduje medzinárodné riešenia. Je veľmi naliehavé, aby európska hospodárska politika prijala opatrenia. Výzvy uvedené v odseku 3 vyžadujú rýchle, rozhodné, zásadné, cielené a koordinované iniciatívne opatrenia, pričom mnohé majú dočasný charakter.

4.2   Pritom je nevyhnutné poučiť sa z minulosti. Keď na začiatku desaťročia sa po spľasnutí bubliny v oblasti IT a po teroristických útokoch v USA prejavoval silný pokles hospodárskeho rastu vo všetkých hlavných svetových regiónoch, európska hospodárska politika ako jediná zaznamenala aktívne oživenie hospodárstva prostredníctvom rozpočtovej a menovej politiky a zahrnutím strany dopytu. Táto situácia prispela k tomu, že krízu bolo možné prekonať až po štyroch rokoch a že veľká časť Európy dodnes trpí slabým dopytom vnútorného trhu, čím sa na základe nedostatočného dopytu na medzinárodnej úrovni prudko zvýšila zraniteľnosť.

4.3   Rozhodujúce orgány hospodárskej politiky neskoro zistili vážnosť súčasnej krízy. Ešte do septembra sa ministri hospodárstva a financií ECOFIN vyjadrovali skepticky v súvislosti s plánom hospodárskej obnovy. Aj keď sa hospodárstvo eurozóny v druhom štvrťroku 2008 zmenšovalo, ECB v lete opäť zvýšila úrokové sadzby. Takisto nejednotnosť predsedov vlád na samite o finančnej kríze v Paríži zmenšila nádej na rýchly spoločný postup. Ani nekoordinované národné opatrenia na zlepšenie zabezpečenia vkladov v súvislosti s úsporami nevyvolávali dojem jednotného postupu v Európskej únii. Z toho jasne vyplýva, že samotný akcionizmus nepomáha. Omnoho potrebnejšia je lepšia koordinácia programov, ako aj súborov opatrení, predovšetkým na národnej úrovni.

5.   Plán Európskej komisie na hospodársku obnovu Európy

5.1   O to viac je potešujúce, že Európska komisia teraz jasne a zreteľne vyjadrila svoju vôľu a ochotu konať jednotne a koordinovane. Jej stratégia na prekonanie finančnej krízy je určená na riešenie problémov v hospodárstve v širšom rozsahu a prideľuje Európe kľúčovú úlohu v súvislosti s celosvetovou reakciou na finančnú krízu. Okrem toho štátni a vládni predstavitelia žiadajú Komisiu, aby na svoje decembrové zasadnutie vypracovala diskusné návrhy týkajúce sa koordinovaného postupu. Tieto návrhy boli predložené koncom novembra vo forme „Plánu hospodárskej obnovy Európy“, ktorý má byť včasný, časovo ohraničený, cielený a koordinovaný. Následne Európska rada 11. a 12. decembra 2008 schválila v Bruseli príslušný program.

5.2   Konkrétne na roky 2009 – 2010 navrhuje rozpočtový impulz vo výške 1,5 % HDP EÚ, teda 200 mld. EUR. 170 mld. poskytnú členské štáty, 30 mld. rozpočet EÚ a EIB.

5.3   Okrem posilnenia činností EIB, najmä v súvislosti s MSP, je nevyhnutné tiež predbežne poskytnúť prostriedky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ako aj z fondov pre rozvoj vidieka prostredníctvom zjednodušenia a urýchlenia postupu. Opatrenia na podporu zamestnanosti, najmä v prospech najslabších skupín obyvateľstva, budú financované z Európskeho sociálneho fondu a zvýši sa účinnosť Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Takisto sú určené podmienky zjednodušujúce štátnu pomoc a opatrenia na urýchlenie verejného obstarávania.

5.4   Opatrenia členských štátov budú v rámci vyššej flexibility reformovaného Paktu stability a rastu okrem účinku automatických stabilizátorov založených na štátnych výdavkoch a/alebo znížení daní stimulovať dopyt a v návrhu Komisie sa v tejto súvislosti uvádzajú konkrétne príklady. Patrí sem napríklad dočasné zvýšenie príspevkov pre nezamestnaných alebo domácnosti s nízkym príjmom, verejné investície do infraštruktúry a vzdelávania, podpora MSP (napríklad úvery alebo rozdelenie rizika), opatrenia na boj proti klimatickým zmenám, nižšie dane a príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré platia zamestnanci a zamestnávatelia, ako aj prechodné zníženie bežnej sadzby DPH. Úlohou časového obmedzenia opatrení je zabrániť, aby balík stimulačných opatrení strednodobo a dlhodobo oslaboval trvalú udržateľnosť verejných financií.

5.5   Je potrebné, aby boli opatrenia členských štátov koordinované, pretože východisková pozícia a manévrovací priestor jednotlivých členských štátov sú odlišné. Je potrebné, aby boli časovo ohraničené, pretože nakoniec je opäť potrebné brať do úvahy strednodobé rozpočtové ciele. Je potrebné, aby boli opatrenia podporované štrukturálnymi reformami, ktoré zabezpečia lepšie fungovanie trhov a zvýšenie konkurencieschopnosti.

5.6   Je potrebné vyvinúť úsilie na úzke zosúladenie plánu hospodárskej obnovy s ťažiskovými oblasťami lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť (ľudia, hospodárstvo, infraštruktúra a energetika, výskum a inovácie). Európska komisia schválila balík opatrení na uplatňovanie Plánu hospodárskej obnovy Európy a na posilnenie Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Kapitoly o jednotlivých krajinách, v ktorých sa hodnotí pokrok členských štátov pri uplatňovaní Lisabonskej stratégie, budú uverejnené v novom roku (1).. Plán hospodárskej obnovy okrem toho obsahuje široký rozsah opatrení a je nevyhnutné, aby si z nich každá vláda vybrala tie vhodné.

5.7   Ďalšie hlavné zameranie plánu hospodárskej obnovy je orientované na „zelené“ hospodárstvo, t. j. inteligentné výrobky pre hospodárstvo s nižšími emisiami CO2. To zahŕňa investície do energetickej účinnosti, ochrany životného prostredia a klímy. Takisto je potrebné, aby sa opatrenia na podporu krízou veľmi zasiahnutých odvetví, ako napríklad automobilového a stavebného sektora, spojili s cieľmi zameranými na ochranu životného prostredia a energetické úspory.

5.8   V pláne sa okrem iného zdôrazňuje, že je nevyhnutný postup, ktorý bude schválený na celosvetovej úrovni vrátane rozvíjajúcich sa krajín s cieľom vrátiť sa k hospodárskemu rastu.

6.   Prvé posúdenie EHSV

6.1   Kvalitatívne hodnotenie

6.1.1   V dokumente Komisie sú primerane určené pretrvávajúce výzvy, požiadavky a nevyhnutnosti týkajúce sa prijatia opatrení. Je nevyhnutné, aby Európa konala rýchlo, sebavedome, cielene a ambiciózne. Európa si pritom musí uvedomovať svoj význam a svoj úplný vplyv na medzinárodnej úrovni.

6.1.2   Je nevyhnutné posilniť dôveru a dopyt s cieľom zastaviť tento nepriaznivý vývoj. Predovšetkým je nevyhnutné dôrazne bojovať proti vplyvu krízy na pracovný trh a na najslabších členov spoločnosti. Doterajšia zmes makroekonomických politík neposkytovala žiadne vhodné riešenia pretrvávajúcich problémov, pretože nebrala do úvahy význam dopytu vnútorného trhu v hospodárskom cykle. Neskoro, ale predsa Komisia preberá aktívnu úlohu rozpočtovej a menovej politiky podporujúcu dopyt, ktorú EHSV už dlhé roky požadoval a ktorá musí byť rovnocenná s opatreniami na strane ponuky na posilnenie hospodárskej súťaže. Komisia a členské štáty konečne uznali, že je nevyhnutné, aby rozpočtová politika stanovila expanzívne opatrenia, pretože účinnosť opatrení v oblasti menovej politiky je v súčasnej situácii veľmi obmedzená.

6.1.3   V tejto súvislosti je zaujímavý odkaz Komisie na väčšiu flexibilitu Paktu stability a rastu od jeho reformy v roku 2005. V súčasnej situácii je nevyhnutné využiť ju, čo znamená, že vzhľadom na súčasné mimoriadne okolnosti existencie finančnej krízy a zároveň recesie sa za účinné považuje aj dočasné prekročenie 3 % hranice deficitu.

6.1.4   EHSV víta, že Komisia zdôrazňuje pozitívnu úlohu ECB, ktorú má hrať pri podpore reálneho hospodárstva. Komisia pritom poukazuje na podstatný prínos ECB k stabilizácii trhov poskytnutím pôžičiek bankám a prostredníctvom jej prínosu k likvidite, ako aj na možnosti zníženia úrokových sadzieb.

6.1.5   Je jasné, že po prekonaní krízy v ďalšom vzostupe bude nevyhnutné opäť brať do úvahy strednodobé ciele rozpočtovej politiky, aby nebola ohrozená trvalá udržateľnosť verejných financií. Pritom je potrebné zabezpečiť, aby opäť nebol nadmerne zaťažený faktor práce alebo neprijateľne obmedzený výkon na strane výdavkov. Preto by bolo potrebné teraz pamätať na koncepcie, ktoré sprístupňujú napríklad nové zdroje príjmov. Okrem toho je potrebné zohľadniť skutočnosť, že návratnosť verejných výdavkov zvýšených počas krízy nie je cieľ sám osebe. Pri starnúcom obyvateľstve a vysokých sociálnych štandardoch, aké sú v európskom sociálnom modeli, nie je vyššia úroveň verejných výdavkov nevyhnutne zlá. Dokonca aj tie štáty, ktoré boli všeobecne chválené pre svoju dobrú stratégiu flexiistoty, mali nadpriemerné verejné výdavky.

6.1.6   Je nevyhnutné rozšíriť národné opatrenia nielen o tie európske, ale ich aj koordinovane uplatňovať. Takto by sa mali dosiahnuť pozitívne cezhraničné reťazové reakcie a zabrániť problému zneužívania. Štáty, ktoré nespolupracujú na pláne hospodárskej obnovy, by mohli znížiť účinok opatrení. A tie krajiny, ktoré aktívne stabilizujú hospodársku obnovu, sa považujú za vinníkov deficitu. Vo všeobecnosti sú takto osobitne zodpovedné tie členské štáty, ktoré vzhľadom na svoju rozlohu zásadne ovplyvňujú celkový rozvoj a ktoré majú relatívne veľké rozpočtové možnosti.

6.1.7   Pozitívnym konštatovaním je tiež, že pri stimulovaní rastu sa berú do úvahy ciele týkajúce sa životného prostredia, klimatických zmien a energie rovnako ako výhľad za hranice najrozvinutejších priemyselných krajín. Všeobecne veľký význam má aj postoj proti neoprávneným protekcionistickým opatreniam.

6.2   Kvantitatívne hodnotenie

6.2.1   EHSV sa v predloženom stanovisku usiluje upriamiť hlavnú pozornosť na všeobecné makroekonomické posúdenie. Vo svojej práci však bude pokračovať a návrhy a rozhodnutia podrobne preskúma a posúdi v ďalšom stanovisku. Pritom bude potrebné diskutovať o nevyhnutných zmenách a doplnení zákona o štátnej pomoci rovnako ako o zmene a doplnení pravidiel týkajúcich sa Fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Niektoré opatrenia z bohatého súboru nástrojov navrhovaného Komisiou budú kriticky preskúmané. Ide napríklad o sporné zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie a DPH pre služby s vysokým podielom ľudskej práce. Takisto je pritom nevyhnutné preskúmať otázku poskytovania dotácií a plnenia programu z hľadiska zlučiteľnosti s hospodárskou súťažou.

6.2.2   Keďže je potrebné, aby bol súbor opatrení na hospodársku obnovu spojený so štrukturálnymi reformami, je nevyhnutné zabezpečiť, aby uvedené reformy neboli v rozpore s cieľom trvalo udržateľného oživenia. Je nevyhnutné navrhnúť štrukturálne reformy tak, aby boli sociálne únosné a aby stimulovali rast a zamestnanosť.

6.2.3   Je však potrebné kriticky poznamenať, že objem 200 mld. EUR na dva roky sa zdá omnoho väčší, ako v skutočnosti je. Pritom je podstatne menej „čerstvých finančných prostriedkov“. Pretože pokiaľ ide o prostriedky z rozpočtu EÚ a Európskej investičnej banky, sú to čiastočne len uprednostnené, tak či tak plánované platby. Pokiaľ ide o vnútroštátne prostriedky, často to nie sú nové, ďalšie iniciatívy, ale zoznam opatrení, ktoré vlády jednotlivých štátov už plánovali, alebo dokonca schválili aj bez plánu hospodárskej obnovy EÚ.

7.   Nové usporiadanie finančných trhov

7.1   Dve silné krízy v krátkom čase sú dostatočným dôvodom na novú reguláciu finančných trhov, teda obchodu, výrobkov, účastníkov, kontroly, ratingových agentúr atď., a to na európskej, a najmä na globálnej úrovni. Tá je nevyhnutná na čo najrýchlejšie obnovenie dôvery k finančným inštitúciám, medzi inštitúciami navzájom a medzi investormi a spotrebiteľmi. Reforma finančných trhov a rýchle opätovné nadobudnutie ich funkčnosti je hlavnou podmienkou, aby mohli opäť plniť svoju úlohu zameranú na podporu reálneho hospodárstva, a zároveň je podmienkou úspechu opatrení na hospodársku obnovu.

7.2   Európa nekriticky prevzala mnohé americké trendy, od zavedenia takzvaných finančných inovácií cez financovanie dôchodkových systémov až po účtovné predpisy – so zrejmými zlými výsledkami. V budúcnosti bude preto nevyhnutné opäť pripísať väčší význam európskemu spôsobu myslenia, silným stránkam, skúsenostiam a tradíciám, k čomu patria aj také osobitosti, ako družstevné formy organizácií. Pritom je nevyhnutné intenzívnejšie využiť „rozhodujúcu hodnotu“ eurozóny, ktorá sa zvýšila rozširovaním. Samit G20 vo Washingtone vyslal v tejto súvislosti pozitívne signály; je nevyhnutné ďalej rozvíjať výsledky, ktoré sa na ňom dosiahli, vzhľadom na nastávajúci samit G20, ktorý sa uskutoční 2. apríla 2009 v Londýne.

7.3   Plán Komisie na hospodársku obnovu sa nebude zaoberať nevyhnutnou zmenou a novou úpravou finančných trhov. EHSV verí, že príčinou je skutočnosť, že Komisia plánuje iniciatívu „Monitorovanie finančných trhov EÚ“, ktorá bude pravdepodobne schválená v júli 2009. Pri zostavení nových rámcových podmienok bude potrebné preskúmať aj také vedecké výskumy, ktoré poukazujú na skutočnosť, že na špekulatívnych trhoch je opakované prekročenie limitov v obidvoch smeroch systematické, v neposlednom rade na základe systémov obchodovania a obchodných rozhodnutí založených na počítačových modeloch podstatne väčších aktérov na trhu. EHSV môže predložiť svoje príslušné požiadavky a návrhy neskôr, a v tejto súvislosti poukazuje tiež na konferenciu „Koniec stávok? – Ako prebudovať európske sociálne trhové hospodárstvo po páde, kasínového kapitalizmu“, ktorú usporiada 22. a 23. januára 2009 v Bruseli.

(1)  Ďalšie podrobnosti o balíku opatrení pozri v tlačovej správe „Rozhodnutia Komisie o Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť“ (IP/08/1987).