Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2008/C 310/10)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE (ES) č. 510/2006

„BRNĚNSKÉ PIVO“ alebo „STAROBRNĚNSKÉ PIVO“

ES č.: CZ-PGI-0005-0373-14.10.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

Ide o výnimku podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006, pretože v oblasti existuje jediný výrobca. Požiadavky článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 boli splnené.

3.   Druh výrobku:

Trieda 2.1 – Pivo

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov:

„Brněnské pivo“ alebo „Starobrněnské pivo“

4.2.   Opis:

„Brněnské“ alebo „Starobrněnské pivo“ sa vyrába v niekoľkých základných skupinách:

nealkoholické, svetlé výčapné, tmavé výčapné, ležiaky.

Suroviny používané pri výrobe:

Charakteristika jednotlivých skupín:

Nealkoholické

pivo s minimálnym obsahom alkoholu – do 0,6 %, vysoká nasýtenosť, svetlejšia farba, slabá vôňa po mladine.

Svetlé výčapné

stupňovitosť 10 %, stredne prekvasené pivo zlatej farby, stredná horkosť a nasýtenosť,

rezané polotmavé výčapné – stupňovitosť 10 %, stredne prekvasené pivo polotmavej farby, typicky slabej karamelovej chuti, stredná nasýtenosť a plná chuť.

Tmavé výčapné

stupňovitosť 10 %, menej prekvasené pivo typickej tmavohnedej farby, s výraznou karamelovou chuťou a vôňou, stredná nasýtenosť, plná chuť.

Ležiaky

stupňovitosť 11 % – 12 %,

stredne prekvasené pivo zlatej farby, jemná až výrazná chmeľová aróma, mierne drsná až stredná horkosť, vysoká nasýtenosť a plnosť chuti, bohatá pena.

4.3.   Zemepisná oblasť:

okres Brno-venkov

4.4.   Dôkaz o pôvode:

Výrobca má evidenciu dodávateľov všetkých surovín, odberateľov hotových výrobkov a systém kontroly počas výroby. Kontrolu počas výroby a kontrolu špecifikácie uskutočňuje inšpektorát Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie (Státní zemědělská a potravinářská inspekce) so sídlom v Brne. Každý výrobok obsahuje podľa zákona údaje o výrobcovi.

4.5.   Spôsob výroby:

Na výrobu „Brněnského“ alebo „Starobrněnského piva“ sa používa klasický technologický postup vychádzajúci z pivovarskej tradície v Starom Brne, tzn. dvojrmutový dekokčný spôsob prípravy mladiny, dvojstupňový spôsob kvasenia piva. Slad sa zošrotuje a sladový šrot sa zmieša s teplou vodou, získava sa tzv. vystierka. Po technologickej prestávke sa časť vystierky premiestni do druhej nádoby – rmutový kotol, kde dochádza k rmutovaniu 1. rmutu. Postupne sa využívajú teploty slúžiace na štiepenie škrobnatých látok v slade na cukry a tým na zmenu extraktu sladu na roztok. Na ukončenie rmutovania sa celý objem prevarí a vráti do vystierky. Po prestávke sa opäť časť vystierky premiestni do rmutového kotla – 2. rmut a proces rmutovania sa opakuje vrátane varenia rmutu. Rmut sa opäť načerpá späť do vystierky. Na zmenu extraktu sladu na roztok sa používajú enzýmy obsiahnuté v slade. Po skončení rmutovania sa celý objem vystierky premiestni do tretej nádoby – scedzovacej kade. Nerozpustné časti sladového šrotu vytvoria filtračnú vrstvu, cez ktorú sa oddelí sladový výluh – sladina. Filtračná vrstva sa po oddelení sladiny vylúhuje vodou, aby sa tak získal čo najväčší podiel extraktu. Vylúhovaná filtračná vrstva sa likviduje ako pivovarský odpad – mlat. Sladina sa prečerpá do ďalšej nádoby – mladinový kotol, kde sa počas varu pridáva chmeľ, čím sa získava mladina. Zo zvarenej mladiny sa oddelia kaly, ktoré vznikli počas varenia chmeľu vyzrážaním bielkovín sladu s chmeľovými trieslovinami, čistá mladina sa ochladí, prevzdušní a zakvasí pivovarskými kvasnicami. Používajú sa pivné kvasnice Sacharomyces uvarum – carlsbergensis, ktoré boli vyšľachtené v 19. storočí na použitie pri výrobe piva „spodným“ kvasením. Hlavné kvasenie prebieha v cylindrokónických tankoch, získané mladé pivo sa ochladí, vypustia sa usadené pivné kvasnice a pivo sa prečerpá do ležiackych nádob a to buď do cylindrokónických tankov (výčapné pivá) alebo do ležiackych tankov v ležiackych pivniciach (ležiaky). V ležiackych nádobách prebieha dokvasovanie piva. Doba dokvasovania je rôzna podľa varianty vyrábaného piva. Dokvasené pivá sa pred stáčaním filtrujú. Na filtrovanie sa najčastejšie používa kremelina. Filtrované pivo sa pred stočením uskladňuje v pretlakových tankoch podľa varianty piva. Stáčanie piva do fliaš alebo sudov prebieha v tomto poradí: pretlakový tank – prietoková pasterizácia piva – stáčacia linka. Pivo sa stáča do vymytých, biologicky čistých prepravných nádob (fľaše alebo sudy), sudy sa okrem toho pred naplnením sterilizujú parou. Plnenie do prepravných nádob sa uskutočňuje pod atmosférou kysličníka uhličitého, ktorý sa získava počas hlavného kvasenia.

4.6.   Spojitosť:

V roku 1323 založila kráľovná Eliška Rejčka v Starom Brne cisterciánsky kláštor, ktorý následne s pomocou velehradského kláštora nechal postaviť v roku 1325 pivovar. Brnenský pivovar prešiel niekoľkými zmenami a modernizáciami, v súčasnosti sa pivo vyrába podľa starých receptúr v nadväznosti na historické tradície v priestoroch moderného pivovaru približne v miestach starého kláštorného pivovaru rádu Cisterciánov.

„Brněnské“ alebo „Starobrněnské pivo“ sa vyrába uvedeným spôsobom na vymedzenom území už veľmi dlho. Jedinečnosť výroby vychádza zo stáročnej tradície pivovarníctva na vymedzenom území.

O kvalite a obľúbenosti „Brněnského“ alebo „Starobrněnského piva“ svedčia aj výsledky verejnej ankety z januára 2006.

V rámci jediného oficiálneho hodnotenia kvality pív (PIVEX) garantovanom Českým zväzom pivovarov a sladovní získali výrobky spoločnosti Starobrno, a. s. v rokoch 1992, 1996 a 2002 prestížne ocenenie „Zlatý pohár Pivex“.

Výrobky pivovaru Starobrno taktiež opakovane získavajú ocenenia v anketách v Pivnom kuriérovi (Pivní kurýr) – Cena českých sladovníkov (Cena českých sládků): v roku 2002 pivo Baron Trenck, v roku 2003 pivo Medium.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označenie:

—

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.