52008PC0627

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 9.10.2008

KOM(2008)627 v konečnom znení

2008/0190 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z

o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

(Text s významom pre EHP)

(predložená Komisiou) {SEK(2008) 2572}{SEK(2008) 2573}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Ciele návrhu

Zákazníci a podniky v Európskej únii čoraz viac využívajú elektronické peniaze, ktoré iba teraz začínajú v niektorých členských štátoch pri niektorých typoch platieb úspešne nahrádzať iné platobné prostriedky. Elektronické peňažníctvo však stále neprináša všetky možné výhody, ktoré sa očakávali pred ôsmimi rokmi v čase prijatia smernice 2000/46/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (ďalej len „smernica o elektronickom peňažníctve)[1].

Hodnotenie uplatňovania tejto smernice[2] ukázalo, že sa zdá, že niektoré jej ustanovenia bránili rastu trhu s elektronickými peniazmi, pričom obmedzovali technologickú inováciu. Údaje o obmedzenom počte inštitúcií elektronického peňažníctva s plnou licenciou alebo o nízkom objeme vydaných elektronických peňazí dokazujú, že elektronické peňažníctvo sa vo väčšine členských štátov ešte skutočne nerozvinulo.

V súčasnosti, keď sa prijatím smernice 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o platobných službách“)[3] vytvoril moderný a zosúladený právny rámec pre platobné služby na úrovni Spoločenstva, vznikla naliehavá potreba ďalších opatrení na podporu vzniku skutočného jednotného trhu so službami elektronického peňažníctva v Európskej únii.

Tento návrh Komisie sa zameriava na modernizáciu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve s osobitným zreteľom na režim obozretného podnikania inštitúcií elektronického peňažníctva, pričom sa zabezpečí súlad s režimom pre platobné inštitúcie na základe smernice o platobných službách. Jeho cieľom je umožniť navrhovanie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť prístup na trh novým účastníkom a podporiť skutočnú a účinnú hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu. Inovácia na trhu platieb zvýši hmotné prínosy pre spotrebiteľov, podniky a širšie európske hospodárstvo. Kreatívne riešenia zabezpečia rýchlosť platieb, výhodnosť používania a nové funkcionality pre e-spoločnosť 21. storočia.

Všeobecný kontext

Súčasný objem elektronických peňazí je neuspokojivo nízky najmä preto, že počet nových účastníkov na trhu platieb po prijatí smernice o elektronickom peňažníctve nebol taký výrazný, ako sa očakávalo. E-peniaze sa preto vo väčšine členských štátov ešte nepovažovali za dôveryhodnú alternatívu hotovosti. Plný potenciál trhu s elektronickými peniazmi zostáva nevyužitý, pretože výrazne neprispel k stimulácii výdavkov spotrebiteľov a hospodárskemu rastu. Splatné elektronické peniaze predstavovali iba 1 miliardu EUR v porovnaní so 637 miliardami hotovostných prostriedkov v obehu v auguste 2007. Na konci roku 2007 bolo nahlásených 20 inštitúcií elektronického peňažníctva a 127 subjektov pôsobiacich na základe výnimky.

Súčasná smernica o elektronickom peňažníctve bola prijatá ako reakcia na vznik nových kategórií predplatených platobných nástrojov v kontexte rýchlych zmien obchodného prostredia spojených s informačno-technologickou revolúciou. Smernica o elektronickom peňažníctve znamenala úsilie o otvorenie trhu pre vydávanie elektronických peňazí prostredníctvom vytvorenia „inštitúcií elektronického peňažníctva“ riadených na základe osobitného režimu obozretnosti. Cieľom bolo vytvorenie jasného právneho rámca navrhnutého na posilnenie jednotného trhu s elektronickými platbami a podnietenie hospodárskej súťaže, pričom sa zároveň zabezpečí primeraná úroveň dohľadu nad obozretným podnikaním. Niektoré podstatné nedostatky jej však zabránili, aby priniesla očakávané výsledky. Tieto nedostatky sa identifikovali pri hodnotení smernice o elektronickom peňažníctve. Súvisia najmä s nevhodnosťou právneho a obozretného rámca pre inštitúcie elektronického peňažníctva na základe súčasnej smernice.

Prvá skupina problémov súvisí s nejasnou definíciou elektronických peňazí a rozsahom pôsobnosti smernice, čo vedie k právnej neistote a bráni rozvoju trhu. Druhá skupina súvisí s nejednotným právnym rámcom s neprimeraným režimom obozretnosti, nejednotnými výnimkami a postupmi vydávania pasov, ako aj uplatňovaním pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí na služby elektronického peňažníctva. Tento celkový právny nesúlad sa zvýši po implementácii ustanovení smernice o platobných službách (do novembra 2009), pretože niektoré požiadavky na režim obozretného podnikania platobných inštitúcií sa vo veľkom rozsahu líšia od požiadaviek, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na inštitúcie elektronického peňažníctva (napr. inštitúcie elektronického peňažníctva v súčasnosti poliehajú zásade exkluzivity činností, pričom platobné inštitúcie jej podliehať nebudú).

Platobné služby tradične poskytovali banky riadené bankovými smernicami EÚ. Tieto boli zmenené a doplnené v roku 2006 a nahradené smernicou 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie smernice 2000/12/ES)[4] a smernicou 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie smernice 93/6/EHS)[5], ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách“.

Elektronické peniaze môžu vydávať inštitúcie elektronického peňažníctva, (ktoré sa na účely smernice o kapitálových požiadavkách považujú za úverové inštitúcie na „osobitný účel“) podliehajúce regulácii smernice o elektronickom peňažníctve. Úverové inštitúcie, ktoré podliehajú regulácii smernice o kapitálových požiadavkách, môžu takisto vydávať elektronické peniaze v rámci smernice o elektronickom peňažníctve. Poskytovatelia, ktorí chcú vydávať elektronické peniaze, majú teda v súčasnosti dve možnosti:

- požiadať o licenciu ako inštitúcia elektronického peňažníctva na základe smernice o elektronickom peňažníctve alebo

- požiadať o licenciu ako plnohodnotná úverová inštitúcia.

Smernicou o platobných službách sa poskytuje právny základ na vytvorenie jednotného trhu platieb na úrovni EÚ. Zameriava sa na navrhnutie moderného a súhrnného súboru pravidiel uplatniteľných na všetky platobné služby v Európskej únii. Členské štáty ju budú musieť implementovať najneskôr do 1. novembra 2009. Na základe hlavy II smernice o platobných službách sa vytvorila nová kategória poskytovateľov platobných služieb, a to „platobné inštitúcie“. Platobné inštitúcie využívajú osobitný režim obozretnosti, ktorý sa líši od režimu pre inštitúcie elektronického peňažníctva a úverové inštitúcie. Platobné inštitúcie však nemôžu vydávať elektronické peniaze. Majú takisto zakázané prijímať vklady od používateľov platobných služieb a peňažné prostriedky získané od používateľov platobných služieb môžu používať iba na poskytovanie platobných služieb uvedených v prílohe k smernici o platobných službách. Činnosť vydávania elektronických peňazí nie je uvedená v prílohe k smernici o platobných službách, je však zahrnutá medzi položkami v prílohe I k smernici 2006/48/ES.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Spoločenstva

Prístup je v súlade s politikami a cieľmi zameranými na vytvorenie skutočného vnútorného trhu s finančnými službami a prispieva k vytvoreniu Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Je v súlade s lisabonskou agendou, pretože preskúmanie smernice o elektronickom peňažníctve podporí technologické inovácie a prispeje k rastu a zamestnanosti.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

Na základe ustanovenia o preskúmaní v smernici o elektronickom peňažníctve (článok 11) Komisia pristúpila k hodnoteniu na začiatku roku 2005. S cieľom vykonať toto hodnotenie útvary Komisie otvorili verejnú konzultáciu v júli 2005. Na základe hodnotiacej štúdie a verejnej konzultácie útvary Komisie uverejnili pracovný dokument útvarov Komisie o preskúmaní smernice o elektronickom peňažníctve v júli 2006[6].

Členské štáty a zainteresované strany sa pravidelne konzultovali v súvislosti s cieľmi a obsahom návrhu. O preskúmaní smernice o elektronickom peňažníctve sa diskutovalo v období od decembra 2007 do júna 2008 v dvoch skupinách expertov pre retailové platby, a to v skupine vládnych expertov pre platobné systémy a v skupine pre trh s platobnými systémami. Okrem toho sa organizovali pravidelné dvojstranné rozhovory s členskými štátmi, Európskou centrálnou bankou, platobným odvetvím (banky, inštitúcie elektronického peňažníctva a poskytovatelia mobilných platieb), organizáciami spotrebiteľov atď.

Zhrnutie stanovísk a spôsob ich zohľadnenia

Hlavné zistenia hodnotiacej správy a verejnej konzultácie sú zhrnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie o preskúmaní smernice o elektronickom peňažníctve vydanom v júli 2006[7]. Väčšina respondentov videla potrebu preskúmať smernicu, pričom tvrdila, že sa zdá, že niektoré ustanovenia bránili rozvoju trhu s e-peniazmi.

Zainteresované strany počas preskúmania vyjadrili obavy, že súčasnej smernici chýba v dôsledku nejasnej definície elektronických peňazí a nejasného rozsahu pôsobnosti smernice právna istota.

Okrem toho, v správe z preskúmania sa potvrdilo, že vysoké kapitálové požiadavky, ako aj niektoré obmedzenia (napr. týkajúce sa rozsahu činností inštitúcií elektronického peňažníctva) a požiadavky vyplývajúce zo smernice o elektronickom peňažníctve bránili rozvoju trhu s elektronickými peniazmi.

Hlavné príspevky do verejnej konzultácie sú dostupné na: http://circa.europa.eu/Public/irc/markt/markt_consultations/library?l=/financial_services/e-money_directive&vm=detailed&sb=Title.

Získavanie a využívanie expertízy

Komisia pri príprave tohto návrhu vo veľkom rozsahu využívala externé expertízy. Hodnotiaca štúdia externých konzultantov, verejná konzultácia a príspevok dvoch skupín expertov poskytli hodnotnú expertízu. Zorganizovalo sa osobitné stretnutie s odvetvím elektronického peňažníctva a Európskou centrálnou bankou.

Posúdenie vplyvu

S cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa služieb elektronického peňažníctva a dosiahnuť vymedzené ciele sa zohľadnil široký rozsah riešení. Dva hlavné problémy, ako sa uvádza v oddiele tri, sú dôsledkom problémov spojených s:

1. definíciou elektronických peňazí a rozsahom pôsobnosti smernice o elektronickom peňažníctve;

2. neprimeranosťou právneho rámca (režim obozretnosti, udelenia výnimiek a pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí).

Na základe prvotného posúdenia rôznych politických možností vzhľadom na politické ciele sa hodnotilo päť základných politických možností: 1) nevykonanie zmeny; 2) vydanie jednoduchého usmernenia; 3) uplatňovanie obozretného režimu pre platobné inštitúcie na inštitúcie elektronického peňažníctva; 4) uplatňovanie osobitného obozretného režimu na inštitúcie elektronického peňažníctva a 5) zrušenie smernice o elektronickom peňažníctve.

Na základe hodnotenia politických možností vznikla domnienka, že zosúladenie so smernicou o platobných službách , ako sa plánuje v politických možnostiach 3 a 4, je najvhodnejším spôsobom. Očakáva sa, že obidve možnosti budú mať pozitívny vplyv na rast trhu elektronického peňažníctva z hľadiska elektronických peňazí v obehu (možný nárast až do výšky 10 miliárd EUR) a počtu inštitúcií (až na 120 inštitúcií elektronického peňažníctva).

Hlavnými výhodami politickej možnosti 4 sú dostupnosť konkrétneho režimu obozretnosti primeraného rizikám, ktoré predstavujú inštitúcie elektronického peňažníctva a zachovanie existujúcich požiadaviek na predkladanie správ pre inštitúcie elektronického peňažníctva s cieľom zabezpečiť monitorovanie trhu. Nevýhodou by bola vyššia administratívna záťaž, ktorá je však stále primeraná jej cieľu.

Politická možnosť 3 by mala pri uplatnení požiadaviek na obozretnosť platobných inštitúcií výhodu, ktorá by znížila administratívnu záťaž vzhľadom na to, že sa nevyžaduje predkladanie správ. Hlavnou nevýhodou je, že sa by komplikovalo monitorovanie trhu. Okrem toho, daný obozretný režim je prostredníctvom objemu platieb nepriamo spojený s rizikami inštitúcií elektronického peňažníctva, pretože sa na vykonanie platieb používajú elektronické peniaze.

Politická možnosť 1 (nevykonanie zmeny) alebo politická možnosť 2 (vydanie usmernenia) by zachovali zložitosť právneho rámca po transpozícii smernice o platobných službách v roku 2009 a bránili by ďalšiemu rozvoju trhu. Možnosť 5 (zrušenie smernice) by vytvorila právnu neistotu a bránila by rozvoju nových služieb elektronického peňažníctva.

Posúdenie vplyvu Komisie je dostupné na:

http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/impact/docs/SEC_2008_..._1_en.pdf.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Nový návrh má úplne novú štruktúru. Vzhľadom na želané zosúladenie so smernicou o platobných službách a skutočnosť, že sa všetky ustanovenia zmenili a doplnili, existujúca smernica o elektronickom peňažníctve sa zruší a nahradí novým návrhom.

Hlavné zmeny, ktoré sa zavedú na základe návrhu, sú:

Články 1 a 2 : Objasnenie rozsahu pôsobnosti smernice a definície elektronických peňazí

Súčasná smernica vyvoláva právnu neistotu, pokiaľ ide o jej uplatniteľnosť na niektoré obchodné modely, a bráni rozvoju nových a inovatívnych služieb. Ako sa navrhuje v správe z preskúmania, objasnenie definícií „elektronických peňazí“ a „inštitúcií elektronického peňažníctva“ je potrebné s cieľom odstrániť obavy spojené s tým, ktoré obchodné modely spadajú pod smernicu a ktoré služby sú regulované smernicou 2007/64/ES. Navrhuje sa technicky neutrálna a jednoduchšia definícia „elektronických peňazí“.

Články 3, 6, 7 a 9 : Preskúmanie požiadaviek na obozretné podnikanie

Obozretný režim pre inštitúcie elektronického peňažníctva je v súčasnosti úzko spojený s obozretným režimom pre úverové inštitúcie podľa smernice 2006/48/ES. Na základe kvalitatívneho posúdenia rizík vykonaného pri posúdení vplyvu sa Komisia domnieva, že súčasné požiadavky na obozretnosť sú vzhľadom na riziko činnosti neprimerané. S cieľom uľahčiť možné budúce začlenenie ustanovení tejto smernice do smernice 2007/64/ES a vzhľadom na úzky vzájomný vzťah medzi elektronickými peniazmi a elektronickými platbami je dôležité zabezpečiť bezproblémový súlad medzi príslušnými režimami pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronického peňažníctva. Návrh preto obsahuje tieto úpravy:

Uplatňovanie kvalitatívnych obozretných požiadaviek podľa hlavy II smernice 2007/64/ES na inštitúcie elektronického peňažníctva (článok 3). To zahŕňa postup povoľovania na základe smernice 2007/64/ES, podľa ktorého musia inštitúcie elektronického peňažníctva predložiť žiadosť príslušným orgánom domovského členského štátu, okrem iného vrátane plánu operácií, podnikateľského plánu a dôkazu o základnom imaní a režime riadenia. Príslušné orgány informujú inštitúciu v lehote troch mesiacov po prijatí žiadosti o tom, či bolo povolenie udelené, alebo zamietnuté.

Zníženie požiadavky na základné imanie z 1 milióna EUR na 125 000 EUR (článok 6). Základné imanie sa považuje za príliš vysoké a neúmerné vzhľadom na riziko služby. Toto vysoké základné imanie sa pre menšie firmy (najmä inštitúcie s výnimkou) považuje za hlavnú prekážku pri žiadosti o povolenie stať sa inštitúciou elektronického peňažníctva.

Nahradenie súčasných požiadaviek na stály kapitál novým spôsobom výpočtu založeným na charaktere a rizikovom profile inštitúcií elektronického peňažníctva (článok 7).

Články 8 a 9 : Činnosti a požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov

V súčasnosti majú inštitúcie elektronického peňažníctva na základe článku 1 ods. 4 smernice zakázané vykonávať akúkoľvek inú činnosť ako vydávanie elektronických peňazí a úzko súvisiace služby. Toto obmedzenie činností nie je v súlade s prístupom neexkluzivity platným pre platobné inštitúcie, ktoré môžu na základe smernice 2007/64/ES vykonávať činnosť v oblasti neplatobných služieb (napr. retailing alebo telekomunikačné činnosti). Vhodný je jednotnejší prístup. Činnosti inštitúcií elektronického peňažníctva by sa nemali nevyhnutne obmedzovať na vydávanie elektronických peňazí a požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov, ako sú požiadavky uvedené v článku 9 smernice 2007/64/ES, by sa preto mali uplatňovať v prípadoch hybridných inštitúcií elektronického peňažníctva.

Článok 5 : Zameniteľnosť

Je potrebné objasniť uplatňovanie požiadaviek na zameniteľnosť (možnosť spotrebiteľa dostať vždy späť svoje elektronické peniaze prevodom alebo v hotovosti) s osobitným odkazom na ich uplatňovanie na mobilné telekomunikácie. Spotrebitelia by mali mať právo zameniť peňažné prostriedky kedykoľvek bezplatne, ak sa zámena vykonáva v celej výške. Ak je zameniteľnosť čiastočná pred ukončením zmluvy, vydavateľ môže majiteľovi účtovať poplatok, ktorý by mal byť úmerný nákladom na operáciu.

Článok 10 : Výnimka

V správe z preskúmania sa zdôraznilo, že by sa mala nastoliť rovnováha medzi uľahčením prístupu na trh, zabezpečovaním primeranej bezpečnosti a zabraňovaním narušeniu hospodárskej súťaže. Je takisto potrebné poskytnúť stimuly pre inštitúcie, ktoré pôsobia na základe výnimky, avšak plánujú stať sa inštitúciami s plnou licenciou. Navrhuje sa, aby sa režim výnimiek pre elektronické peňažníctvo zosúladil s režimom uvedeným v článku 26 smernice 2007/64/ES. Túto zmenu je potrebné vidieť v kontexte jednoduchších požiadaviek na vstup pre inštitúcie elektronického peňažníctva.

Článok 16 : Pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí

Vzhľadom na nižšie priemerné sumy používané pri transakciách elektronického peňažníctva by sa mohlo úplné uplatňovanie požiadaviek na identifikáciu a vedenie záznamov považovať za neprimerané, ak sa vezmú do úvahy ich vysoké administratívne náklady v súvislosti s on-line alebo mobilnými platbami nízkej hodnoty. Súčasná smernica neobsahuje konkrétne ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí. Smernicou 2005/60/ES sa však zaviedol zjednodušený režim povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi, ktorý sa uplatňuje na elektronické peňažníctvo a podobný režim sa zapracoval do nariadenia o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov. Navrhuje sa, aby sa tieto nízke sumy zosúladili so sumami uvedenými v článkoch 34 a 53 smernice 2007/64/ES, a tak sa zvýšila výška stropov uvedených v článku 11 ods. 5 písm. d) smernice 2005/60/ES. Toto opatrenie by prispelo k zabráneniu dvojitej identifikácie v situáciách, ktoré sa zakladajú na účtoch. Okrem toho, sprievodné opatrenia prijaté odvetvím by prispeli k zmierneniu rizika. To by bolo v súlade so samoregulačným prístupom v oblasti platieb (napr. SEPA).

Článok 17 : Zmeny a doplnenia smernice 2006/48/ES

Inštitúcie elektronického peňažníctva neprijímajú vklady. Prijímanie vkladov zostáva monopolom úverových inštitúcií. Je však vhodné považovať inštitúcie elektronického peňažníctva za „finančné inštitúcie“ na účely smernice 2006/48/ES o kapitálových požiadavkách. S cieľom zohľadniť túto skutočnosť a zabezpečiť, aby úverové inštitúcie mohli naďalej vydávať e-peniaze sa zapracovali zmeny do článku 4 ods. 5 a prílohy I smernice o kapitálových požiadavkách.

Právny základ

Právny základ návrhu predstavuje článok 47 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES.

Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity je dodržaná. Podľa tejto zásady by sa opatrenia na úrovni Spoločenstva mali prijímať iba v prípade, že plánované ciele nemôžu dosiahnuť samotné členské štáty v dostatočnej miere.

Na základe smernice 2000/46/ES za vytvoril harmonizovaný jednotný trh pre poskytovanie elektronických peňazí v Európskej únii. Niektoré prekážky však zostávajú a musia sa riešiť na celoeurópskej úrovni. Elektronický obchod je svojou podstatou globálnou záležitosťou a samotné vnútroštátne riešenia by bránili rozvoju elektronického peňažníctva. Prístup na úrovni celého Spoločenstva je vhodný, pretože uplatniteľné pravidlá a zásady musia byť rovnaké vo všetkých členských štátoch, aby sa dosiahla právna istota a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu.

Zásada proporcionality

Návrh dodržiava zásadu proporcionality, pretože sa zameriava na zabezpečenie úplnej harmonizácie iba tých záležitostí, ktoré sú potrebné na prekonanie prekážok rozvoja jednotného trhu s elektronickými peniazmi a ktoré sa identifikovali pri otvorenej konzultácii zainteresovaných strán.

Všetky navrhované pravidlá prešli testom proporcionality a rozsiahlou konzultáciou, aby sa zabezpečila vhodná a primeraná regulácia. To sa odráža najmä v pravidlách obozretnosti pre inštitúcie elektronického peňažníctva, výnimke a ustanoveniach o zameniteľnosti.

Výber nástrojov

S cieľom zabezpečiť potrebný právny rámec harmonizujúci dohľad nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva v rozsahu potrebnom najmä na zabezpečenie ich zdravého a obozretného fungovania a finančnej integrity sa naďalej požadujú regulačné opatrenia. Komisia preto navrhuje zachovať rovnaký nástroj (smernicu).

Komisia navrhuje skôr smernicu ako nariadenie, pretože tento predchádzajúci nástroj je vhodnejší pre harmonizáciu existujúcich právnych predpisov. Je takisto v súlade s charakterom predtým vybraného nástroja na harmonizáciu pravidiel v tejto oblasti a s ostatnými nástrojmi prijatými v súvisiacich oblastiach, ako je SPS.

VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Spoločenstva.

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE

Simulácia, pilotná fáza a prechodné obdobie

Pre niektoré už existujúce inštitúcie elektronického peňažníctva sa ustanoví prechodné obdobie na zabezpečenie súladu s ustanoveniami hlavy II smernice.

Zjednodušenie

Návrh zabezpečuje zjednodušenie právnych predpisov, zjednodušenie administratívnych postupov pre verejné orgány (ES alebo vnútroštátne) a zjednodušenie administratívnych postupov pre súkromné subjekty.

Pri dohľade nad inštitúciami elektronického peňažníctva sa bude sledovať harmonizovaný a jednotný prístup, zosúladený s prístupom platným pre platobné inštitúcie s rovnakými pravidlami pre všetky členské štáty. To pomôže zjednodušiť administratívne postupy.

Prístup úplnej harmonizácie návrhu zjednodušuje postupy pre súkromné subjekty.

Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu existujúcich právnych predpisov. Smernica nahradí smernicu 2000/46/ES.

2008/0190 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z

o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na prvú a tretiu vetu jej článku 47 ods. 2 a na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[8],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[10],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy,

keďže:

3. Smernica 2000/46/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva[11] sa prijala ako reakcia na vznik nových predplatených elektronických platobných produktov a bola určená na vytvorenie jasného právneho rámca zameraného na posilnenie vnútorného trhu a zároveň zabezpečenie primeranej úrovne obozretného dohľadu.

4. Komisia predložila správu[12], v ktorej zdôraznila potrebu preskúmať smernicu 2000/46/ES, pretože pri niektorých z jej ustanovení sa domnievala, že bránia vzniku skutočného jednotného trhu so službami elektronického peňažníctva.

5. Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu[13] sa vytvoril moderný a zosúladený právny rámec pre platobné služby, vrátane koordinácie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na obozretné podnikanie pre poskytovateľov nových kategórií platobných služieb, a to platobných inštitúcií.

6. S cieľom odstrániť bariéry vstupu na trh a uľahčiť začatie a vykonávanie činností inštitúcií elektronického peňažníctva sa musia preskúmať pravidlá, ktorým tieto inštitúcie podliehajú tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov platobných služieb.

7. Je vhodné obmedziť uplatňovanie tejto smernice na poskytovateľov platobných služieb, ktorí vydávajú elektronické peniaze. Nemala by sa uplatňovať na predplatené nástroje, ktoré sa môžu používať iba veľmi obmedzeným spôsobom buď preto, že majiteľovi umožňujú nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na základe priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom, alebo preto, že sa môžu používať iba na kúpu obmedzeného rozsahu tovaru alebo služieb. Nástroj by sa mal považovať za použiteľný iba v „obmedzenej sieti“, ak sa môže používať iba na kúpu tovaru alebo služieb v konkrétnom obchode, reťazci obchodov alebo pre obmedzený rozsah tovarov alebo služieb bez ohľadu na zemepisnú polohu predajného miesta. Príklady takýchto nástrojov sú karty jednotlivých predajní, palivové karty, členské karty a karty na verejnú dopravu a stravné lístky. Nástroje, ktoré sa môžu používať na kúpu v obchodoch uvedených obchodníkov, by sa nemali vylúčiť, pretože takéto nástroje sú zvyčajne navrhnuté pre sieť poskytovateľov služieb, ktoré sa stále rozširujú. Napokon, smernica by sa nemala uplatňovať na platobné transakcie spojené s kúpou digitálneho tovaru alebo služieb, pri ktorých prevádzkovateľ vzhľadom na charakter tovaru alebo služby pridáva vlastnú hodnotu, napr. vo forme zariadení na prístup, vyhľadávanie alebo distribúciu pod podmienkou, že sa daný tovar alebo služba môžu použiť iba prostredníctvom digitálneho zariadenia, ako sú mobilný telefón alebo počítač.

8. Je vhodné zaviesť jasnú definíciu elektronických peňazí, aby bola technicky neutrálna. Táto definícia by sa mala vzťahovať na všetky situácie, kedy poskytovateľ platobných služieb vydáva predplatenú uchovanú hodnotu výmenou za peňažné prostriedky.

9. Definícia by sa mala vzťahovať na elektronické peniaze, ktoré sú uchovávané na platobnom zariadení vo vlastníctve majiteľa alebo uchovávané vzdialene na serveri a spravované majiteľom prostredníctvom platobného účtu u poskytovateľa platobných služieb. Táto definícia by mala byť dostatočne široká, aby sa nebránilo technologickej inovácii a aby sa zahrnuli nielen všetky schémy elektronického peňažníctva dostupné v súčasnosti na elektronickom trhu, ale aj tie, ktoré sa môžu vyvinúť v budúcnosti.

10. Režim dohľadu nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva by sa mal preskúmať a viac zosúladiť s rizikami, ktorým tieto inštitúcie čelia. Preto by sa mal takisto zjednotiť s režimom dohľadu nad obozretným podnikaním uplatňovaným na platobné inštitúcie na základe smernice 2007/64/ES.

11. Vydávanie elektronických peňazí samo o sebe nepredstavuje činnosť prijímania vkladov podľa smernice 2006/48/ES vzhľadom na jeho osobitný charakter, pretože elektronická náhrada mincí a bankoviek sa pravdepodobne použije iba na vykonávanie platieb v obmedzenej výške, a nie ako prostriedok úspor. Podmienky udelenia a udržania povolenia pre inštitúcie elektronického peňažníctva by mali zahŕňať požiadavky na obozretnosť, ktoré sú primerané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým tieto subjekty čelia počas ich podnikania, súvisiacim s vydávaním elektronických peňazí nezávisle od akýchkoľvek iných obchodných činností vykonávaných inštitúciou elektronického peňažníctva.

12. Potrebný je režim pre základné imanie kombinovaný so stálym kapitálom na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany spotrebiteľov a riadneho a obozretného fungovania inštitúcií elektronického peňažníctva. Vzhľadom na osobitosť elektronických peňazí by sa mal povoliť dodatočný spôsob výpočtu stáleho kapitálu v danom čase, pričom sa však zachová voľnosť konania dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby sa k rovnakým rizikám pristupovalo rovnakým spôsobom pri všetkých poskytovateľoch platobných služieb. Okrem toho, malo by sa prijať ustanovenie, aby sa zdroje klientov držali oddelene od zdrojov inštitúcií elektronického peňažníctva na ostatné obchodné činnosti. Inštitúcie elektronického peňažníctva by mali takisto podliehať účinným pravidlám boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

13. Členské štáty by z hľadiska obozretnosti mali zabezpečiť, aby elektronické peniaze mohli vydávať iba inštitúcie elektronického peňažníctva riadne oprávnené v súlade s touto smernicou, úverové inštitúcie oprávnené na základe smernice 2006/48/ES a za určitých okolností národné centrálne banky a iné vnútroštátne orgány.

14. Elektronické peniaze musia byť zameniteľné s cieľom zachovať dôveru majiteľa. Samotná zameniteľnosť neznamená, že peňažné prostriedky prijaté výmenou za elektronické peniaze by sa mali na účely smernice 2006/48/ES považovať za vklady alebo iné splatné peňažné prostriedky. Zameniteľnosť by mala byť možná v každom čase a v rovnakej hodnote. Zameniteľnosť celej sumy by mala byť vždy bezplatná. Čiastočná zameniteľnosť môže vydavateľovi spôsobiť určité náklady. Môže preto podliehať primeranému poplatku založenému na nákladoch. Týmto nie sú dotknuté vnútroštátne predpisy v daňových alebo sociálnych záležitostiach ani nijaké záväzky vydavateľa na základe iných príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ako sú pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akékoľvek opatrenia zamerané na zmrazenie zdrojov alebo osobitné opatrenia spojené s predchádzaním trestným činom a ich vyšetrovaním.

15. Je vhodné povoliť členským štátom, aby upustili od uplatňovania niektorých ustanovení tejto smernice na inštitúcie, ktoré poskytujú iba obmedzené množstvo platobných transakcií. Inštitúcie, ktoré využívajú takúto výnimku, by nemali mať na základe tejto smernice právo využívať slobodu usadiť sa alebo poskytovať služby cezhranične a nemali by nepriamo vykonávať tieto práva ako členovia platobného systému. Je však vhodné evidovať podrobné údaje o všetkých subjektoch poskytujúcich služby elektronického peňažníctva, vrátane tých inštitúcií, ktoré využívajú výnimku. Členské štáty by na tento účel mali takéto subjekty zaevidovať do registra inštitúcií elektronického peňažníctva, pričom neuplatnia všetky alebo časť podmienok pre povolenie.

16. V záujme právnej istoty by sa mali prijať prechodné ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré začali svoju činnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2000/46/ES do domáceho práva, mohli počas určitého obdobia pokračovať v týchto činnostiach v príslušnom členskom štáte. Toto obdobie by malo byť dlhšie pre subjekty, ktoré využívajú výnimku uvedenú v článku 8 smernice 2000/46/ES.

17. Touto smernicou sa zavádza nová definícia elektronických peňazí, na ktorých vydávanie sa môžu uplatniť výnimky uvedené v článkoch 34 a 53 smernice 2007/64/ES, preto by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť zjednodušený systém povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[14].

18. Podľa smernice 2006/48/ES sa inštitúcie elektronického peňažníctva považujú za úverové inštitúcie, hoci nemôžu prijímať vklady od verejnosti ani poskytovať úvery z peňažných prostriedkov získaných od verejnosti. Vzhľadom na systém zavedený touto smernicou je vhodné zmeniť a doplniť definíciu úverovej inštitúcie uvedenú v smernici 2006/48/ES s cieľom zabezpečiť, aby sa inštitúcie elektronického peňažníctva nepovažovali za úverové inštitúcie. Úverové inštitúcie by však mali mať povolené naďalej vydávať elektronické peniaze a vykonávať takúto činnosť v celom Spoločenstve pod podmienkou vzájomného uznania a na základe súhrnného režimu obozretného dohľadu, ktorý sa na ne uplatňuje v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti bankovníctva.

19. Ustanovenia tejto smernice nahrádzajú všetky zodpovedajúce ustanovenia smernice 2000/46/ES, uvedená smernica by sa preto mala zrušiť.

20. Ciele tejto smernice nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť členské štáty, pretože vyžadujú harmonizáciu mnohých odlišných pravidiel, ktoré v súčasnosti existujú v právnych systémoch rôznych členských štátov, a preto sa môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v danom článku táto smernica nezachádza ďalej, ako je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

21. Účinné fungovanie tejto smernice sa musí preskúmať. Od Komisie by sa preto malo požadovať, aby vypracovala správu každé tri roky po lehote na transpozíciu tejto smernice.

22. Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[15].

23. Komisia by mala byť preto oprávnená prijímať vykonávacie opatrenia s cieľom zohľadniť technologický vývoj a vývoj trhu. Keďže sú takéto opatrenia všeobecného rozsahu a sú určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

24. V tejto smernici sa ustanovujú pravidlá pre začatie a vykonávanie činností a dohľad nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva a pre vydávanie elektronických peňazí.

25. Táto smernica sa s výnimkou článku 5 neuplatňuje na úverové inštitúcie definované v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

26. Táto smernica sa neuplatňuje na služby založené na nástrojoch, ktoré sa môžu použiť na kúpu tovaru alebo služieb iba v priestoroch používaných vydavateľom alebo na základe obchodnej dohody s vydavateľom buď v obmedzenom rámci poskytovateľov služieb alebo pre obmedzený rozsah tovaru alebo služieb.

27. Táto smernica sa neuplatňuje na služby založené na akomkoľvek telekomunikačnom, digitálnom alebo počítačovom zariadení, ak sa kupovaný tovar alebo služby dodávajú na telekomunikačné, digitálne alebo počítačové zariadenie alebo sa majú cez takéto zariadenie používať za predpokladu, že telekomunikačný, digitálny alebo počítačový prevádzkovateľ nevystupuje iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru a služieb.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

28. „inštitúcia elektronického peňažníctva“ znamená právnickú osobu, ktorej bola udelená licencia na vydávanie elektronických peňazí podľa hlavy II tejto smernice;

29. „elektronické peniaze“ znamenajú peňažnú hodnotu tak, ako ju predstavuje nárok voči vydavateľovi, ktorá je uchovaná na elektronickom nosiči a vydaná pri prijatí peňažných prostriedkov na účel vykonania platobných transakcií definovaných v článku 4 ods. 5 smernice 2007/64/ES, ako je prijatá fyzickými alebo právnickými osobami inými, ako je vydavateľ;

30. „dlžné elektronické peniaze“ znamenajú mesačný priemer finančných záväzkov súvisiacich s elektronickými peniazmi za predchádzajúcich 12 mesiacov;

31. „objem platieb“ znamená priemer celkovej sumy vykonaných mesačných platobných transakcií za predchádzajúcich 12 mesiacov.

HLAVA II POŽIADAVKY NA PRÍSTUP TÝKAJÚCI SA ZAČATIA A VYKONÁVANIA ČINNOSTI INŠTITÚCIÍ ELEKTRONICKÉHO PEŇAŽNÍCTVA

Článok 3 Všeobecné pravidlá obozretnosti

Články 5, 10 až 15 a články 17 až 25 smernice 2007/64/ES sa uplatňujú na inštitúcie elektronického peňažníctva mutatis mutandis.

Článok 4 Zákaz vydávania e-peňazí

Členské štáty zakážu vydávanie elektronických peňazí fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú:

32. inštitúciou elektronického peňažníctva, ako sa definuje v článku 2 ods. 1;

33. úverovou inštitúciou, ako sa definuje v článku 4 ods. 1 písm. a smernice 2006/48/ES;

34. poskytovateľmi platobných služieb, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 písm. e) a f) smernice 2007/64/ES.

Článok 5 Zameniteľnosť

35. Členské štáty zabezpečia, aby vydavatelia elektronických peňazí na žiadosť majiteľa zamenili kedykoľvek a v nominálnej hodnote peňažnú hodnotu elektronických peňazí, ktoré vlastní.

36. V zmluve medzi vydavateľom a majiteľom sa jasne stanovia podmienky zameniteľnosti.

37. Ak k zámene príde pred dátumom ukončenia zmluvy, môže sa vzťahovať na časť alebo celú sumu peňazí uchovávaných elektronicky.

38. Ak sa zámena uskutoční v deň ukončenia zmluvy, peňažná hodnota elektronických peňazí, ktoré vlastní, sa zamení bezplatne.

39. Vydavateľ môže účtovať poplatok iba v prípade čiastočnej alebo úplnej zámeny pred ukončením zmluvy. Výška tohto poplatku sa uvedie v zmluve. Poplatok musí byť primeraný a úmerný skutočným nákladom vzniknutým vydavateľovi.

Článok 6 Základné imanie

40. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie elektronického peňažníctva mali v čase povolenia základné imanie, zložené z položiek definovaných v článku 57 písm. a) a b) smernice 2006/48/ES, ktoré nie sú nižšie ako 125 000 EUR.

Článok 7 Vlastné zdroje

41. Okrem požiadaviek na základné imanie uvedených v článku 6 členské štáty požadujú, aby inštitúcie elektronického peňažníctva mali kedykoľvek vlastné zdroje, ako sa definujú v článkoch 57 až 61 a článkoch 63, 64 a 66 smernice 2006/48/ES.

42. Vlastné zdroje inštitúcií elektronického peňažníctva sa vypočítajú podľa jednej z troch metód (A, B, C) uvedených v článku 8 smernice 2007/64/ES alebo metódou D uvedenou v odseku 3. Vhodnú metódu ustanovia príslušné orgány na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

43. Metóda D: ak elektronické peniaze predstavujú najvyššiu sumu medzi splatnými elektronickými peniazmi a objemom platieb, vlastné zdroje inštitúcií elektronického peňažníctva predstavujú aspoň sumu týchto prvkov:

44. 5 % podielu elektronických peňazí do výšky 5 miliónov EUR;

45. 2,5 % podielu elektronických peňazí v objeme 5 až 10 miliónov EUR;

46. 2 % podielu elektronických peňazí v objeme 10 až 100 miliónov EUR;

47. 1,5 % podielu elektronických peňazí v objeme 100 až 250 miliónov EUR;

48. 1 % podielu elektronických peňazí nad 250 miliónov EUR.

49. Na základe hodnotenia postupov riadenia rizika, databáz rizík straty a mechanizmov vnútornej kontroly inštitúcie elektronického peňažníctva môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia elektronického peňažníctva mala vlastné zdroje, ktoré sú až o 20 % vyššie, ako by bola suma, ku ktorej by sa dospelo pri uplatnení metódy vybranej v súlade s odsekom 2 alebo môžu inštitúcii elektronického peňažníctva povoliť, aby mala vlastné zdroje, ktoré sú až o 20 % nižšie, ako by bola suma, ku ktorej by sa dospelo pri uplatnení metódy vybranej v súlade s odsekom 2.

50. Vlastné zdroje inštitúcií elektronického peňažníctva neklesnú pod sumu požadovanú na základe článku 6.

51. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabránenie viacnásobného používania prvkov oprávnených ako vlastné zdroje, ak inštitúcia elektronického peňažníctva patrí do rovnakej skupiny ako iná inštitúcia elektronického peňažníctva, úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, správcovská spoločnosť alebo poisťovňa. Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade, že inštitúcia elektronického peňažníctva vykonáva činnosti iné ako vydávanie elektronických peňazí.

Článok 8 Činnosti

52. Inštitúcie elektronického peňažníctva sú okrem vydávania elektronických peňazí oprávnené vykonávať akúkoľvek z týchto činností:

53. poskytovanie platobných služieb uvedených v prílohe k smernici 2007/64/ES;

54. poskytovanie úverov súvisiacich s platobnými službami uvedenými v bodoch 4, 5 alebo 7 prílohy k smernici 2007/64/ES, ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 16 ods. 3 a 5 tejto smernice;

55. poskytovanie prevádzkových a úzko súvisiacich pomocných služieb úzko spojených s vydávaním e-peňazí;

56. prevádzkovanie platobných systémov;

57. obchodné činnosti iné ako vydávanie elektronických peňazí so zreteľom na platné právne predpisy Spoločenstva a vnútroštátne právne predpisy.

58. Peňažné prostriedky prijaté inštitúciou elektronického peňažníctva od používateľa platobných služieb výmenou za elektronické peniaze nepredstavujú vklady alebo iné splatné prostriedky v zmysle článku 5 smernice 2006/48/ES. Prostriedky prijaté za akékoľvek iné platobné služby nepredstavujú vklady alebo iné splatné prostriedky v zmysle článku 5 smernice 2006/48/ES ani elektronické peniaze v zmysle tejto smernice.

59. Inštitúcie elektronického peňažníctva nevykonávajú činnosť spojenú s prijímaním vkladov alebo iných splatných prostriedkov v zmysle článku 5 smernice 2006/48/ES.

Článok 9 Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov

60. Členské štáty alebo ich príslušné orgány požadujú, aby inštitúcia elektronického peňažníctva, ktorá vykonáva niektorú z činností uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) až d) a zároveň vykonáva iné obchodné činnosti uvedené v článku 8 ods. 1 písm. e) zabezpečovala finančné prostriedky, ktoré dostala od užívateľov platobných služieb alebo prostredníctvom iného poskytovateľa platobných služieb na vykonanie platobných transakcií v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 1, 2 a 4 smernice 2007/64/ES.

61. Členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu požadovať, aby inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré nevykonávajú iné obchodné činnosti uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) až d), takisto dodržiavali požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 10 Voliteľné výnimky

62. S výnimkou článkov 20, 22, 23 a 24 smernice 2007/64/ES môžu členské štáty upustiť od uplatňovania všetkých alebo časti postupov a podmienok uvedených v článkoch 3, 6, 7 a 9 tejto smernice alebo povoliť svojim príslušným orgánom, aby od nich upustili a povoliť právnickým osobám, aby boli zapísané do registra inštitúcií elektronického peňažníctva, ak sú splnené všetky tieto požiadavky:

63. priemer celkovej sumy platobných transakcií za predchádzajúcich 12 mesiacov vykonaných príslušnou osobou, vrátane všetkých sprostredkovateľov, za ktorých preberá plnú zodpovednosť, nepresiahol 3 milióny EUR mesačne.

64. žiadna z fyzických osôb zodpovedných za riadenie alebo prevádzku podniku nebola odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné finančné trestné činy.

Požiadavka uvedená v písmene a) prvého pododseku sa posudzuje na základe plánovanej celkovej výšky objemu platieb v jej podnikateľskom pláne, pokiaľ príslušné orgány nepožadujú úpravu tohto plánu.

65. Od právnických osôb zaregistrovaných v súlade s odsekom 1 sa požaduje, aby mali ústredie v členskom štáte, v ktorom skutočne podnikajú.

66. Právnické osoby uvedené v odseku 1 sa považujú za inštitúcie elektronického peňažníctva. Článok 10 ods. 9 a článok 25 smernice 2007/64/ES sa však na ne neuplatňujú.

67. Členské štáty môžu ustanoviť, že právnické osoby zaregistrované v súlade s odsekom 1 môžu vykonávať iba niektoré z činností uvedených v článku 8 ods. 1.

68. Právnické osoby uvedené v odseku 1 oznámia príslušným orgánom všetky zmeny ich situácie, ktoré sa dotýkajú podmienok uvedených v danom odseku. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, že už viac nie sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 1, 2 a 4, príslušné osoby požiadali do 30 kalendárnych dní o povolenie v súlade s článkom 3. Všetkým takýmto osobám, ktoré nepožiadali o povolenie v tejto lehote, sa v súlade s článkom 4 zakáže vydávanie elektronických peňazí.

69. Tento článok sa neuplatňuje na ustanovenia smernice 2005/60/ES alebo vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí.

HLAVA III VYKONÁVACIE OPATRENIA

Článok 11 Vykonávacie opatrenia

70. Komisia môže prijať tieto opatrenia:

71. opatrenia určené na aktualizáciu súm uvedených v článku 10 s cieľom zohľadniť infláciu;

72. opatrenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto smernice;

73. opatrenia určené na zohľadnenie technologického vývoja a vývoja trhu.

74. Opatrenia uvedené v odseku 1 určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 12.

Článok 12 Výbor

75. Komisii pomáha výbor pre platby zriadený v súlade s článkom 85 smernice 2007/64/ES.

76. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

HLAVA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13 Úplná harmonizácia

Členské štáty nezachovajú ani nezavedú ustanovenia iné ako sú ustanovenia ustanovené v tejto smernici.

Článok 14 Preskúmanie

Komisia najneskôr do [tri roky po uplynutí lehoty pre transpozíciu uvedenej v článku 18 ods. 1] predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke správu o implementácii a vplyve tejto smernice, najmä o uplatňovaní požiadaviek na obozretné podnikanie inštitúcií elektronického peňažníctva, v prípade potreby doplnenú o návrh na jej preskúmanie.

Článok 15 Prechodné ustanovenia

77. Členské štáty povolia inštitúciám elektronického peňažníctva, ktoré začali svoju činnosť v súlade s ustanoveniami vykonávacej smernice 2000/46/ES v členskom štáte, v ktorom majú svoje ústredie, pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice pokračovať v činnosti bez povolenia ustanoveného v článku 3. Členské štáty od takýchto inštitúcií elektronického peňažníctva požadujú, aby predložili všetky náležité informácie príslušným orgánom, aby tieto mohli v lehote šiestich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti opatrení podľa článku 11 posúdiť, či inštitúcie spĺňajú požiadavky ustanovené v tejto smernici a ak nie, aké opatrenia sa musia prijať na zabezpečenie ich dodržiavania alebo či je vhodné odobratie povolenia. Inštitúciám elektronického peňažníctva, ktoré dodržiavajú požiadavky, sa udelí povolenie a zapíšu sa do registra. Ak sa súlad nedosiahne v lehote šiestich mesiacov od [lehota na vykonanie smernice], príslušným inštitúciám elektronického peňažníctva sa zakáže vydávať elektronické peniaze.

78. Členské štáty môžu ustanoviť, že sa inštitúcii elektronického peňažníctva automaticky udelí povolenie a zapíše sa do registra ustanoveného v článku 3, ak príslušné orgány už majú dôkazy o tom, že sú splnené požiadavky uvedené v článkoch 3, 6 a 7. Príslušné orgány informujú príslušné inštitúcie elektronického peňažníctva pred udelením povolenia.

79. Členské štáty povolia právnickým osobám, ktoré začali svoju činnosť ako subjekty podľa vnútroštátnych právnych predpisov o vykonaní článku 8 smernice 2000/46/ES pred [dátum prijatia návrhu Komisie] pokračovať v tejto činnosti v príslušnom členskom štáte do [12 mesiacov po uplynutí lehoty na transpozíciu] bez požiadania o povolenie podľa článku 3. Inštitúciám elektronického peňažníctva, ktorým sa počas tejto lehoty neudelilo povolenie ani výnimka v zmysle článku 10, sa zakáže vydávanie elektronických peňazí.

Článok 16 Zmena a doplnenie smernice 2005/60/ES

80. Článok 11 ods. 5 písm. d) smernice 2005/60/ES sa nahrádza takto:

„(d) „elektronické peniaze“, ako sa definujú v článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2009/../ES (*), kde, ak sa prostriedok nemôže dobíjať, maximálna suma uložená elektronicky na tomto prostriedku nie je vyššia ako [500 EUR] alebo, ak sa prostriedok môže dobíjať, stanovuje sa hranica [3 000 EUR ] na celkovú sumu prevedenú v kalendárnom roku, okrem prípadu, keď ju držiteľ zamení za sumu [1 000 EUR] alebo viac v tom istom kalendárnom roku, ako je uvedené v článku 5 smernice 2009/../ES“.

(*) Ú. v. EÚ.

Článok 17 Zmeny a doplnenia smernice 2006/48/ES

81. Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

82. Bod 1 písm. b) sa nahrádza takto:

„(1) „úverová inštitúcia“ je podnik, ktorého podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov alebo iných splatných zdrojov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet“.

83. Bod 5 sa nahrádza takto:

(5) „finančná inštitúcia“ je podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorého hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac z činností uvedených v bodoch 2 až 12 a 15 prílohy I“:

84. Do prílohy I sa pridáva tento bod 15:

'15. Vydávanie elektronických peňazí.“

Článok 18 Zrušenie

Smernica 2000/46/ES sa zrušuje s účinnosťou od [lehota na transpozíciu uvedená v článku 19 ods. 1].

Všetky odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 19 Transpozícia

85. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do . Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od .

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

86. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 21

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Komisiu

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 39.

[2] SEK(2006) 1049, http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/e-money/working-document_en.pdf.

[3] Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

[6] SEK(2006) 1049, 19.7.2006, http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/e-money/working-document_en.pdf.

[7] Porov. poznámku pod čiarou č. 5.

[8] Ú. v. EÚ C , s. .

[9] Ú. v. EÚ C , s. .

[10] Ú. v. EÚ C , s. .

[11] Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 39.

[12] SEK(2006) 1049, 19.7.2006.

[13] Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

[14] Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[15] Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.