23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/1

---

Vplyv cestovného ruchu v pobrežných regiónoch

P6_TA(2008)0597

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o vplyve cestovného ruchu v pobrežných regiónoch z hľadiska regionálneho rozvoja (2008/2132(INI))

(2010/C 45 E/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (3),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (4),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (5),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho Spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (6),

—	so zreteľom na svoju pozíciu z 23. októbra 2008 o spoločnej pozícii Rady na účey prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o letiskových poplatkoch (7),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2000 s názvom Integrované riadenie pobrežných zón: stratégia pre Európu (KOM(2000)0547),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2007 s názvom Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch (KOM(2007)0621),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. marca 2006 s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu (KOM(2006)0134) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 (8),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2008 (9),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

—	so zreteľom na Zelenú knihu Komisie zo 7. júna 2006 s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006)0275),

—	so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli zo 14. decembra 2007,

—	so zreteľom na Spoločné trojstranné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 20. mája 2008, ktorým sa ustanovuje Európsky námorný deň, ktorý sa má každoročne sláviť 20. mája,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0442/2008),

A.	keďže na území EÚ sa nachádza šesť pobrežných makrozón, t. j. pobrežie Atlantického oceánu, Baltského mora, Čierneho mora, Stredozemného mora, Severného mora a pobrežie najvzdialenejších regiónov, pričom každý z nich má vlastné územné zdroje a vlastnú koncepciu cestovného ruchu,

B.	keďže značná časť európskeho obyvateľstva sídli na 89 000 km pobrežia kontinentálnej Európy,

C.	keďže za platnú definíciu pobrežnej zóny sa považuje tá, ktorá sa používa v rámci námornej politiky EÚ a podľa ktorej sa za pobrežnú zónu alebo oblasť považuje územie nachádzajúce sa do 50 km smerom do vnútrozemia kolmo na líniu pobrežia,

D.	keďže pobrežné regióny majú pre EÚ veľmi veľký význam, lebo sa v nich sústreďuje významná časť hospodárskych činností,

E.	so zreteľom na definíciu integrovaného riadenia pobrežných oblastí a úlohu, ktorú zohráva cestovný ruch pri uskutočňovaní týchto cieľov,

F.	keďže pozitívny rozvoj pobrežných regiónov je prospešný nielen pre obyvateľov pobrežných regiónov, ale aj pre všetkých obyvateľov žijúcich v EÚ,

G.

keďže cestovný ruch, ktorý je obvykle hlavnou aktivitou v týchto regiónoch a má pozitívny vplyv na ich sociálny a hospodársky rozvoj, pokiaľ ide o úroveň zvyšovania HDP a zamestanosti, môže mať niekedy aj nepriaznivý vplyv na územie, ktorý vyplýva z jeho sezónnosti a využívania pracovnej sily bez kvalifikácie, z nedostatku integrácie pobrežia a vnútrozemia, nedostatočnej diverzifikácie ekonomických aktivít a degradácie prírodného a kultúrneho dedičstva,

H.	keďže v rôznych operačných programoch na roky 2007 až 2013 sa takmer nikde neuvádza osobitná zmienka o pobrežných oblastiach, z čoho vyplýva nedostatok porovnateľných a dôveryhodných sociálno-hospodárskych a finančných údajov o cestovnom ruchu v pobrežných oblastiach,

I.	keďže pri nedostatku porovnateľných a dôveryhodných údajov o cestovnom ruchu v pobrežných oblastiach môže byť nedocenená ekonomická hodnota odvetvia, čo následne vedie k nedoceneniu ekonomickej hodnoty ochrany morského prostredia, a tým aj k nedostatočným investíciám na dosiahnutie tohto cieľa,

J.	keďže z dôvodu nedostatku informácií o finančných prostriedkoch EÚ investovaných do pobrežných oblastí je ťažké číselne vyjadriť skutočný vplyv štrukturálnych fondov na cestovný ruch v pobrežných oblastiach,

K.	keďže cestovný ruch sa prelína s viacerými politikami EÚ, ktoré významne ovplyvňujú schopnosť prispievať k sociálnej a územnej súdržnosti,

L.	keďže z kvalitatívneho hľadiska môžu štrukturálne fondy pomáhať rozvoju pobrežných regiónov prostredníctvom revitalizácie miestnych hospodárstiev, podpory súkromných investícií a podpory trvalo udržateľného cestovného ruchu,

M.	keďže ich vplyv je najviditeľnejší v oblastiach, ako sú malé ostrovy najvzdialenejších regiónov alebo v pobrežných oblastiach, v ktorých je pobrežný cestovný ruch hlavným hospodárskym odvetvím,

N.	keďže pobrežné oblasti výrazne ovplyvňuje ich geografická poloha, čo si vyžaduje štruktúrovanú stratégiu, ktorá zohľadní ich osobitné vlastnosti, zásadu subsidiarity a súdržnosť medzi odvetviami v procese rozhodovania,

O.

keďže pobrežné regióny sú okrem iného aj odľahlými regiónmi, ako napríklad malé ostrovy, najvzdialenejšie regióny alebo pobrežné oblasti, ktoré sú úplne odkázané na cestovný ruch, a slabo dostupné mimo hlavnej sezóny, v ktorých je na podporu územnej súdržnosti potrebné zlepšiť infraštruktúru, vytvoriť pravidelné spojenia medzi pobrežím a vnútrozemím a vďaka stratégiám územného marketingu a integrovanému hospodárskemu rozvoju priaznivému pre investície podporovať udržanie hospodárskych činností mimo hlavnej turistickej sezóny,

P.	keďže pobrežné oblasti, ktoré sa stretávajú s rovnakými problémami, nedisponujú osobitnými nástrojmi, ktoré by im umožňovali štruktúrovaný prístup a lepšiu komunikáciu medzi hlavnými činiteľmi, ktorí často pracujú oddelene a izolovane,

Q.	keďže orgány verejnej moci môžu nájsť a realizovať na miestnej a regionálnej úrovni integrované riešenia skutočných problémov len vtedy, ak spolupracujú so súkromným sektorom, pričom zohľadňujú záujmy životného prostredia, ako aj spoločenské záujmy,

R.	keďže vytvorenie nástrojov politiky prispeje k celistvejším a udržateľnejším rozvojovým stratégiám, ktorými sa zlepší konkurencieschopnosť pri zachovaní prírodných a kultúrnych zdrojov, plnení sociálnych potrieb a presadzovaní modelu etického cestovného ruchu,

S.

keďže by tieto nástroje mohli zlepšiť kvalitu pracovných miest v pobrežných oblastiach a pomôcť znížiť sezónnosť spojením rôznych foriem cestovného ruchu a iných námorných a pobrežných činností, čo by umožnilo zladiť ponuku s očakávaniami a náročnými požiadavkami moderného cestovného ruchu, ako aj vytvoriť kvalifikované pracovné miesta,

T.

keďže cieľ Európskej územnej spolupráce, stanovený v článku 6 nariadenia (ES) č. 1080/2006, môže účinne prispieť k dosiahnutiu uvedených priorít prostredníctvom financovania projektov spolupráce a rozvoja partnerských sietí medzi subjektmi z odvetvia a pobrežnými oblasťami, zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité využiť Európske zoskupenie územnej spolupráce, ustanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006, ako nástroj, ktorý umožní vytvoriť stabilnú spoluprácu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pobrežných regiónov, na ktorej sa zúčastnia miestni a sociálni partneri,

1.   zdôrazňuje, že cestovný ruch je hlavným faktorom sociálneho a hospodárskeho rozvoja pobrežných regiónov EÚ, ktorý je úzko spojený s cieľmi Lisabonskej stratégie; zdorazňuje tiež, že ciele Göteborskej stratégie by sa mali v aktivitách cestovného ruchu zohľadniť dôslednejšie;

2.   povzbudzuje členské štáty, aby vypracovali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni osobitné stratégie a integrované plány s cieľom zmierniť sezónny charakter cestovného ruchu v pobrežných regiónoch a zabezpečiť stabilnejšiu zamestnanosť a lepšiu kvalitu života pre miestne spoločenstvá; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rozšírenia tradične sezónnych podnikov na podniky s celoročnou činnosťou prostredníctvom diverzifikácie produktov a alternatívnych foriem cestovného ruchu (napr. obchodný, kultúrny, zdravotný, športový, poľnohospodársky cestovný ruch a cestovný ruch súvisiaci s morom); poznamenáva, že diverzifikácia produktov a služieb napomôže rastu a zamestnanosti a obmedzí environmentálne, hospodárske a sociálne účinky;

3.   zdôrazňuje potrebu ochrany práv pracovníkov tohto odvetvia prostredníctvom podpory kvalitných pracovných miest a kvalifikovaných činností, čo okrem iného znamená prispôsobené odborné vzdelávanie, intenzívnejšie využívanie dlhodobých zmluvných vzťahov, spravodlivé a dôstojné odmeňovanie zamestnancov, ako aj zlepšenie pracovných podmienok;

4.   žiada integrovaný prístup k pobrežnému cestovnému ruchu v súlade s politikou EÚ v oblasti súdržnosti, námornou politikou, politikou rybolovu, environmentálnou, dopravnou, energetickou, sociálnou a zdravotnou politikou tak, aby sa vytvoril synergický efekt a zabránilo sa protichodným opatreniam; odporúča Komisii, aby v rámci tejto komplexnej koncepcie prijala takýto integrovaný prístup pre trvalo udržateľný rast cestovného ruchu v pobrežných oblastiach, najmä v spojitosti s námornou politikou EÚ, ako strategický cieľ svojho pracovného programu na roky 2010 – 2015 a v súvislosti s hodnotením finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia;

5.   vyzýva členské štáty, aby zaistili plnú účasť regionálnych a miestnych orgánov zodpovedných za oblasť cestovného ruchu a regionálneho rozvoja v pobrežných oblastiach, ako aj hospodárskych, sociálnych a ekologických partnerov vo všetkých stálych štruktúrach vytvorených v rámci týchto politík a v programoch cezhraničnej spolupráce, ktoré zahŕňajú pobrežné regióny;

6.   zdôrazňuje základné prepojenie medzi dobre fungujúcou infraštruktúrou a úspešným regiónom v oblasti cestovného ruchu, a preto vyzýva príslušné orgány, aby vypracovali plány na optimalizáciou miestnej infraštruktúry v prospech cestovného ruchu, ako aj miestnych obyvateľov; v tejto súvislosti dôrazne odporúča, aby pobrežné členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia a zabezpečili, aby sa nové projekty na zlepšenie infraštruktúry vrátane elektrární spaľujúcich ropu a iných zariadení budovali vždy s použitím najnovších dostupných technológií s cieľom znížiť energetickú spotrebu a emisie uhlíka a zlepšiť energetickú účinnosť prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov energie;

7.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby podporovali trvalo udržateľné reťazce mobility, ktoré zahŕňajú miestnu hromadnú dopravu, cyklistické chodníky a chodníky pre peších, a to najmä v cezhraničných pobrežných oblastiach, a aby na tento účel podporovali výmenu osvedčených postupov;

8.   odporúča Komisii zaujať jednotný a holistický prístup k otázkam cestovného ruchu v pobrežných oblastiach tak v rámci územnej súdržnosti, ako aj v rámci jej stratégie pre integrovanú námornú politiku, najmä pre ostrovy, ostrovné členské štáty, najvzdialenejšie regióny a ostatné pobrežné oblasti, a to najmä vzhľadom na vysokú závislosť týchto oblastí od cestovného ruchu;

9.   dôrazne nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaradili cestovný ruch v pobrežných oblastiach do zoznamu priorít v strategických usmerneniach na ďalšie programovacie obdobie štrukturálnych fondov, ako aj do politík pre pobrežné oblasti EÚ, a aby vymedzili inovatívnu stratégiu, ktorá zahrnie ponuku cestovného ruchu v pobrežných oblastiach;

10.   víta preto zapojenie pobrežných regiónov do programov a projektov Interreg IV B a C, ktoré sa týkajú nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v oblasti cestovného ruchu, a vyzýva ich, aby účinne využívali iniciatívy a nástroje EÚ pre pobrežné regióny (ako je stredomorská stratégia, stratégie pre Baltské more a Čiernomorská synergia); dôrazne odporúča, aby Komisia kládla väčší dôraz na pobrežné regióny v nových programoch Interreg na ďalšie programovacie obdobie;

11.   berie na vedomie názor Výboru regiónov, pokiaľ ide o vytvorenie európskeho fondu pre pobrežné oblasti a vyzýva Komisiu, aby v rámci nasledujúceho finančného rámca preskúmala možnosti lepšej koordinácie všetkých budúcich finančných nástrojov, ktoré pokrývajú opatrenia v pobrežných regiónoch;

12.   odporúča vytvorenie piliera vedomostí v rámci integrovaného rozvoja pobrežných oblastí prostredníctvom vytvorenia európskej sektorovej siete pod záštitou Európskeho inovačného a technologického inštitútu podľa nariadenia (ES) č. 294/2008 a siedmeho rámcového programu podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES;

13.   odporúča pobrežným členským štátom, aby pri výbere a realizácii projektov týkajúcich sa pobrežia uplatňovali v programoch integrovaný prístup, prijali medziodvetvový prístup a uprednostňovali vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom znížiť tlak na príslušné miestne orgány;

14.   víta priority stanovené Komisiou v oblasti cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a námorného cestovného ruchu v rámci vyššie uvedenej Agendy pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch; navrhuje zaradiť na nedávno vytvorený európsky portál destinácií cestovného ruchu osobitné informácie o pobrežných destináciách a sieťach, najmä o tých, ktoré sú menej známe a menej propagované, aby sa propagovali aj mimo hraníc EÚ, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;

15.   v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby cestovný ruch v pobrežných oblastiach a vodnú turistiku vyčlenila v roku 2010 do osobitnej témy v rámci pilotného projektu „Výnimočné európske destinácie“;

16.   s poľutovaním konštatuje, že nedostatok transparentnosti vo výdavkoch EÚ v pobrežných oblastiach znemožňuje stanoviť výšku investícií a urobiť analýzu vplyvu podporovaných iniciatív v týchto regiónoch; v tomto kontexte víta ustanovenia zelenej knihy o budúcej námornej politike týkajúce sa vytvorenia databázy pre prímorské regióny, ktorá bude obsahovať informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov zo všetkých fondov Spoločenstva (vrátane štrukturálnych fondov), a vyzýva Komisiu, aby túto prácu bezodkladne uskutočnila; zdôrazňuje význam takejto iniciatívy pre zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby použila vhodné nástroje na sprístupnenie týchto údajov na analytické a štatistické účely, a členské štáty vyzýva, aby si splnili povinnosti v súvislosti so zverejňovaním konečných prijímateľov, čo pomôže získať celkový obraz o súčasných projektoch;

17.   žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby spoločne vypracovali podrobný internetový katalóg projektov financovaných v pobrežných oblastiach a aby tak umožnili regiónom vzájomne čerpať zo svojich skúseností a takisto umožnili akademickej sfére, spoločenstvám žijúcim na pobrežiach a ďalším zainteresovaným stranám, aby identifikovali, šírili a v čo najväčšej miere odovzdávali osvedčené postupy miestnym spoločenstvám; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť fórum, na ktorom by sa zúčastnené strany mohli vzájomne kontaktovať a vymieňať si osvedčené postupy, a pracovnú skupinu zástupcov členských štátov, ktorá vypracuje akčné plány pobrežného cestovného ruchu a bude podporovať výmenu skúseností na inštitucionálnej úrovni;

18.   žiada Komisiu, aby využila tento katalóg na internete na informovanie občanov o výhodách, ktoré poskytuje EÚ regiónom v pobrežných oblastiach, čo pomôže pozitívnejšie vnímať financovanie zo strany EÚ a vytvoriť lepší obraz o EÚ;

19.   vyzýva Komisiu, aby zaistila, že v databáze socioekonomických údajov z pobrežných regiónov EÚ, ktorú vedie Eurostat, budú spoľahlivé, homogénne a aktualizované údaje o cestovnom ruchu, pretože tieto údaje sú dôležité na uľahčenie prijímania rozhodnutí vo verejnom sektore a na porovnávanie regiónov a odvetví; odporúča pobrežným členským štátom, aby na svojom území čo najskôr zaviedli používanie satelitného účtu cestovného ruchu;

20.   zdôrazňuje, že v pobrežných oblastiach existuje pevné prepojenie medzi životným prostredím a cestovným ruchom a že politiky pre rozvoj cestovného ruchu by mali obsahovať praktické opatrenia v súlade so všeobecnou politikou ochrany a riadenia životného prostredia; víta preto skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj je zakotvený v článku 17 nariadenia (ES) č. 1083/2006 (o štrukturálnych fondoch na roky 2007 – 2013) ako jedna z kľúčových zásad, ktorá sa vzťahuje na realizáciu všetkých štrukturálnych intervencií a ktorej uplatňovanie sa musí riadne overiť prostredníctvom primeraného monitorovania; dôrazne odporúča, aby sa podobné ustanovenie vložilo do nariadenia na ďalšie programovacie obdobie; zdôrazňuje významný prínos tohto opatrenia pre rozvoj ekologického cestovného ruchu;

21.   pripomína, že pobrežné regióny sú mimoriadne postihnuté dôsledkami zmeny klímy spojenými so stúpaním hladiny mora a piesočnou eróziou, ako aj narastajúcim počtom a intenzitou búrok; preto žiada, aby pobrežné regióny vypracovali plány na predchádzanie rizikám spojeným so zmenou klímy;

22.   zdôrazňuje vplyv zmeny klímy na cestovný ruch v pobrežných oblastiach; nalieha preto na Komisiu, aby konzistentne začlenila ciele Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií CO2 do politiky dopravy a cestovného ruchu a zároveň podporila opatrenia zamerané na ochranu trvalo udržateľného cestovného ruchu pred vplyvmi zmeny klímy;

23.   zdôrazňuje v tejto súvislosti význam hodnotenia potenciálu cestovného ruchu prispievať k ochrane a uchovávaniu životného prostredia; poznamenáva, že cestovný ruch by mohol byť jednoduchou cestou k zlepšeniu informovanosti o hodnotách životného prostredia prostredníctvom spoločných akcií vnútroštátnych a regionálnych orgánov na jednej strane a poskytovateľov služieb cestovného ruchu a hotelových manažérov a vedúcich reštaurácií na druhej strane; domnieva sa preto, že pobrežné regióny by mali byť cieľom takéhoto úsilia vzhľadom na ich najmä turistický charakter;

24.   zdôrazňuje, že pri rozvoji cestovného ruchu je vždy potrebné zabezpečiť ochranu historických pamiatok a archeologického bohatstva a zachovávanie tradícií a kultúrneho dedičstva vo všeobecnosti, pričom je potrebné podporovať aktívnu účasť miestnych spoločenstiev;

25.   žiada, aby sa poskytovali stimuly zvýhodňujúce trvalo udržateľný rozvoj s cieľom chrániť kultúrne a prírodné dedičstvo a sociálnu štruktúru pobrežných regiónov;

26.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aktívne plnenie v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii bude podmienkou pre získavanie prostriedkov EÚ na projekty v pobrežných oblastiach, ktoré majú dosah na morské prostredie;

27.   žiada Komisiu, aby použila všetky vhodné nástroje hodnotenia na kontrolu uplatňovania tejto zásady v pobrežných oblastiach počas trvania prebiehajúceho programového obdobia, ako aj rozdelenia zodpovednosti medzi rôznymi úrovňami rozhodovania;

28.   zdôrazňuje, že nadmerná výstavba fyzickej infraštruktúry vytvára na pobrežné oblasti tlak, ktorý škodí rozvoju cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a atraktívnosti týchto oblastí, pričom tieto aspekty by bolo možné podporiť prostredníctvom vysokokvalitných služieb cestovného ruchu, ktoré sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť pobrežných oblastí a podporu kvalitných pracovných miest a kvalifikácií; vyzýva preto pobrežné oblasti, aby namiesto toho podporovali alternatívne investície ako investície do služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií, do miestnych tradičných výrobkov alebo do vysokokvalitného odborného vzdelávania pre pracovníkov cestovného ruchu; žiada tiež, aby sa vypracovali programy vzdelávania s cieľom vytvoriť rezervu kvalifikovaných pracovníkov schopných reagovať na rastúcu zložitosť a rozmanitosť odvetvia cestovného ruchu;

29.   žiada členské štáty, aby vytvorili vhodné politiky urbanizmu a územného plánovania zlučiteľné s pobrežnou krajinou;

30.   zdôrazňuje, že vysoká kvalita predstavuje hlavnú komparatívnu výhodu produktov cestovného ruchu EÚ; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zviditeľnili a zlepšili kvalitu služieb cestovného ruchu vzhľadom na ponúkanú bezpečnosť, kompletnú a modernú infraštruktúru, sociálnu zodpovednosť príslušných podnikov a hospodárske činnosti priaznivé pre životné prostredie;

31.   žiada Komisiu, aby do svojej politiky námorných združení zahrnula produktívne služby a odvetvia s významom pre cestovný ruch v pobrežných oblastiach, a umožnila tak vzájomné produktívne pôsobenie tých, ktorí využívajú more ako zdroj na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti, trvalej udržateľnosti a ako prínos pre hospodársky rozvoj pobrežia; domnieva sa tiež, že v rámci námorných združení by nemali chýbať zariadenia na poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj vzdelávacie, technologické a športové zariadenia, ktoré sú kľúčové pre rozvoj týchto oblastí;

32.   zdôrazňuje význam prístupnosti pre rozvoj pobrežných oblastí; vyzýva preto Komisiu, vnútroštátne a regionálne orgány, aby vytvárali možnosti na zabezpečenie optimálneho prepojenia prostredníctvom pozemnej, vzdušnej a vodnej dopravy; opätovne žiada tie isté zainteresované strany, aby vzhľadom na značné znečistenie mora v mnohých regiónoch a prístavných mestách výrazne zvýšili stimuly na zásobovanie lodí v prístavoch z pozemnej siete; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosť prijatia opatrení, ako je zníženie letiskových poplatkov v súlade s postupom ustanoveným v uvedej pozícii z 23. októbra 2008, s cieľom zvýšiť atraktívnosť a konkurencieschopnosť pobrežných oblastí; v tejto súvislosti taktiež zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dodržiavanie bezpečnostných noriem na letiskách a v leteckej doprave vrátane prípadného odstránenia skladov paliva, ktoré sa nachádzajú v blízkosti letísk;

33.   vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby podporovali obnovu prístavov a letísk v pobrežných a ostrovných regiónoch s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedali potrebám cestovného ruchu, pričom sa riadne zohľadnia existujúce možnosti v oblasti ochrany životného prostredia a zachovania estetiky a prirodzeného prostredia;

34.   zdôrazňuje, že územná súdržnosť je horizontálnou koncepciou, ktorá sa týka celej EÚ a ktorá môže zlepšiť spojenie medzi pobrežím a vnútrozemím prostredníctvom existujúcej doplnkovosti a vzájomného vplyvu pobrežných a vnútrozemských oblastí (napr. spojením aktivít na pobreží s vidieckym a mestským cestovným ruchom, zlepšením dostupnosti cestovného ruchu mimo hlavnú sezónu a podporou a diverzifikáciou miestnych produktov); poznamenáva, že uvedená zelená kniha o budúcej námornej politike sa osobitne zmieňuje o ostrovných regiónoch a uznáva sa, že čelia špecifickým problémom v oblasti rozvoja, ktoré súvisia s ich trvalými prírodnými nevýhodami; zdôrazňuje, že podobným problémom čelia pobrežné oblasti vo všeobecnosti a vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní územnej súdržnosti v budúcnosti zohľadnila potrebu prepojiť cestovný ruch v pobrežných oblastiach s integrovaným riadením týchto oblastí a územným plánovaním morského prostredia;

35.   rovnako vyzýva regionálne a miestne orgány pobrežných oblastí, aby spolu s partnermi v rámci susedských prímorských a vnútrozemských vzťahov podporovali územné marketingové programy a aby podporovali spravodlivý rozvoj cestovného ruchu a cestovanie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v oblasti cestovného ruchu bez toho, aby bola ovplyvnená celková konkurencieschopnosť;

36.   podporuje účasť pobrežných regiónov na projektoch medziregionálnej spolupráce, napríklad v rámci témy IV iniciatívy s názvom Regióny z hospodársku zmenu, v záujme vytvorenia nových tematických sietí cestovného ruchu v pobrežných oblastiach, rozvíjania už existujúcich sietí a výmeny poznatkov a osvedčených postupov;

37.   odporúča príslušným orgánom verejnej moci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby podporovali strategické projekty v oblasti pobrežného cestovného ruchu v rámci svojich programov spolupráce tým, že poskytnú technickú pomoc na podporu projektov, uvoľnia na tieto účely potrebné finančné zdroje a uprednostnia využívanie štrukturálnych fondov na rozvoj trvalo udržateľného a pre životné prostredie priaznivého cestovného ruchu v pobrežných regiónoch v oblasti konvergencie a konkurencieschopnosti a zamestnanosti; v tejto súvislosti verí, že by bolo vhodné venovať osobitnú pozornosť činnostiam, ktorých cieľom je rozvoj komunikačných a informačných technológií;

38.   vyzýva Komisiu, aby v budúcom roku usporiadala aspoň jedno osobitné podujatie, najlepšie 20. mája, keď si pripomíname Európsky námorný deň, zamerané na cestovný ruch v pobrežných oblastiach, ktoré partnerom umožní nadviazať kontakty, vzájomne komunikovať a vymieňať si osvedčené postupy, napríklad pri uplatňovaní integrovaného modelu riadenia kvality EÚ; v tejto súvislosti vyzýva všetky subjekty, aby predstavili svoje projekty, ktoré sú spojené priamo alebo nepriamo s cestovným ruchom v pobrežných oblastiach a ktoré využívajú prostriedky Spoločenstva;

39.   domnieva sa, že podpora cestovného ruchu spojeného s vodnými športami, aj prostredníctvom podpory hospodárskych aktivít súvisiacich s týmto odvetvím, môže prispieť k vytváraniu trvalo udržateľných návykov a skutočného povedomia o ekológii u občanov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali investície s týmto cieľom vo svojich pobrežných oblastiach;

40.   vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala praktickú príručku o financovaní projektov v oblasti cestovného ruchu EÚ v pobrežných oblastiach s cieľom usmerniť zainteresované strany pri hľadaní potrebných zdrojov;

41.   uznáva značný prínos, ktorý pre rozvoj pobrežných spoločenstiev predstavuje rast cestovného ruchu prostredníctvom výletných lodí, pokiaľ sa zachová rovnováha medzi rizikami a zodpovednosťou, ako aj medzi fixnými nákladmi pozemných investícií a potrebnou prispôsobivosťou prevádzkovateľov výletných lodí, a pokiaľ sa v plnej miere zohľadnia záujmy v oblasti životného prostredia;

42.   vyzýva Komisiu, aby podporovala pobrežné spoločenstvá, ktoré sa snažia uplatňovať osvedčené postupy a lepšie využívať výnosy predovšetkým z cestovného ruchu v oblasti výletných lodí a vo všeobecnosti aj z cestovného ruchu v pobrežných oblastiach;

43.   vyzýva pobrežné regióny, aby zriadili a podporovali regionálne alebo miestne rozvojové agentúry, ktoré by umožnili vytvorenie sietí odborníkov, inštitúcií, znalcov a správ v rámci určitého regiónu, ako aj medzi členskými štátmi, ktoré budú poskytovať poradenstvo a informácie žiadateľom z verejného a súkromného sektora;

44.   odporúča pobrežným členským štátom, aby sa snažili o trvalú udržateľnosť projektov spolupráce vo fáze po financovaní, a to nielen z hľadiska financovania, ale aj v zmysle kontinuity spolupráce medzi partnermi a vzájomného prepojenia s odvetviami významnými pre daný región;

45.   odporúča pobrežným členským štátom, aby zaistili zvýšenú viditeľnosť vybratých projektov a zjednodušili postupy na získavanie finančných prostriedkov s cieľom získať súkromné zdroje na cestovný ruch v pobrežných oblastiach a umožniť vytvorenie partnerstiev medzi orgánmi verejnej moci a súkromnými subjektmi, a to najmä MSP; odporúča zdôrazňovať rekreačné výhody vyplývajúce z trvalo udržateľného morského a pobrežného cestovného ruchu a jeho prínos k zdravej faune a flóre (podpora ekologického cestovného ruchu, turistického rybolovu, pozorovania veľrýb atď.); domnieva sa, že tieto ciele by sa mohli propagovať 20. mája v rámci o Európskeho námorného dňa;

46.   vyzýva environmentálne združenia, zástupcov odvetví súvisiacich s morom, kultúry, vedeckej komunity, občianskych združení a miestnych obyvateľov, aby rozšírili svoju účasť na všetky fázy projektu vrátane monitoringu s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť;

47.   a nakoniec vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala pravidelné hodnotenia skutočného vplyvu financovania zo strany Spoločenstva na rozvoj pobrežných oblastí s cieľom rozšíriť osvedčené postupy a podporiť partnerské siete pozostávajúce z rôznych zúčastnených subjektov prostredníctvom monitorovacieho centra pre trvalo udržateľný cestovný ruch v pobrežných oblastiach;

48.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Výboru regiónov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.

(3)  Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(5)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(6)  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(7)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0517.

(8)  Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 184.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0213.

---