12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/51

A.

keďže šport má integračnú úlohu a potenciálne prispieva k sociálnej súdržnosti a vnútornej súdržnosti regiónov,

B.

keďže európsky šport je neodlučiteľnou súčasťou európskej identity, európskej kultúry a občianstva a keďže európsky šport je založený na oddanosti a nadšení miliónov športovcov, dobrovoľníkov a fanúšikov, ktorí sú aktívni v mnohých športových kluboch a federáciách; je to široké hnutie, ktoré stálo pri zrode mnohých výnimočných športovcov a športových družstiev a ktoré urobilo zo športu veľmi uznávaný prvok našej spoločnosti, v ktorej sú športové podujatia veľmi obľúbené,

C.

keďže šport hrá veľmi dôležitú úlohu v európskej spoločnosti, niektoré športové súťaže však čelia novým hrozbám a výzvam, akými sú komerčný tlak, zneužívanie mladých hráčov a športovcov, doping, rasizmus, násilie, manipulovanie zápasov, korupcia, podvody v súvislosti so stávkovaním a pranie špinavých peňazí,

D.

keďže šport má osobitnú spoločenskú úlohu ako nástroj spoločenského začlenenia a integrácie a keďže šport je významným nástrojom podpory medzikultúrneho dialógu a výrazne prispieva k rozvoju a propagovaniu dôležitých spoločenských, kultúrnych a vzdelávacích hodnôt, akými sú spravodlivosť, tolerancia a vzájomný rešpekt, solidarita, dodržiavanie pravidiel, kolektívny duch a sebadisciplína; keďže šport hrá v európskej spoločnosti zvlášť významnú úlohu v oblasti zdravia, vzdelávania, spoločenského začlenenia a kultúrnych hodnôt, a to vďaka organizáciám s dobrovoľníckou štruktúrou,

E.

keďže podľa článku 149 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou sa činnosť EÚ zameriava na rozvoj európskeho rozmeru športu podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov, najmä najmladších športovcov; keďže opatrenia na úrovni EÚ by mali dopĺňať opatrenia ďalších účastníkov, a to bez zmeny súčasného rozdelenia právomocí,

F.

keďže so zreteľom na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a uvedeného článku 149 treba dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie tým, že sa objasní uplatňovanie práva Spoločenstva na oblasť športu; keďže individuálny prístup k špecifickosti športu nie je z pohľadu športových organizácií uspokojivý, čo prehlbuje súčasnú právnu nestabilitu, a keďže treba rozšíriť opatrenia týkajúce sa športu na úrovni EÚ a zároveň rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií,

G.

keďže článok 149 Zmluvy o EÚ, zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou, vyzýva Spoločenstvo, aby podporovalo spravodlivosť a otvorenosť pri športových súťažiach, a keďže uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na šport spôsobuje prehlbovanie priepasti medzi športovými klubmi v prospech najbohatších alebo najobľúbenejších klubov, čo poškodzuje čestné riadenie športových súťaží, a preto je v rozpore s cieľom stanoveným v uvedenom článku,

H.

keďže treba zohľadňovať nezávislosť športových organizácií a zastupujúcich orgánov, napríklad tých, ktoré organizujú profesionálne majstrovstvá, ako aj skutočnosť, že zodpovednosť za organizáciu nesú hlavne predstavenstvá riadiacich športových orgánov a do určitej miery členské štáty a sociálni partneri,

I.

keďže význam profesionálneho športu neustále rastie a prispieva k posilňovaniu jeho úlohy v spoločnosti, keďže právne predpisy o hospodárskej súťaži a ustanovenia o vnútornom trhu sa vzťahujú na oblasť športu do tej miery, do akej je hospodárskou činnosťou,

J.

keďže šport patrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, najmä so zreteľom na zásadu reprezentatívnej a participatívnej demokracie v rozhodovacích orgánoch európskych športových inštitúcií a článok 13 Zmluvy o ES, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii; keďže existujú určité prípady, v ktorých nemožno šport vzhľadom na jeho osobitnú povahu a zásadné a jedinečné črty porovnávať s bežnou hospodárskou činnosťou,

K.

keďže dobrovoľnícka činnosť v oblasti športu posilňuje sociálnu súdržnosť a začlenenie a podporuje miestnu demokraciu a aktívne občianstvo, pričom má aj nevyjadrenú hospodársku hodnotu, pretože bez dobrovoľníkov by na športové aktivity boli potrebné vyššie náklady a mnohé spoločenské činnosti spojené so športom by zanikli; keďže treba propagovať dobrovoľnícke športové štruktúry a podporovať dobrovoľnícke služby v oblasti športu opatreniami poskytujúcimi primeranú ochranu a uznanie hospodárskej a spoločenskej úlohe dobrovoľníkov,

L.

keďže nedostatok telesnej aktivity podporuje vznik obezity a chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby a cukrovka, a keďže v dôsledku toho sa zaťažujú rozpočty členských štátov na zdravotníctvo,

M.

keďže počet hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách sa za posledných desať rokov znížil a keďže medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o športové zariadenia a stav vybavenia; keďže šport ponúka mladým ľuďom vítané možnosti na účasť a osobnú angažovanosť v spoločnosti a môže prispievať k prevencii trestnej činnosti,

N.

keďže doping je porušením zásady transparentnej a spravodlivej súťaže, pričom športovcov vystavuje neprimeranému tlaku,

O.

keďže Svetový antidopingový kódex z roku 2003 umožnil vytvorenie modelu na zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov na celom svete; keďže úsilie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa však prevažne zameriava na vrcholový šport,

P.

keďže EÚ by prospel koordinovanejší prístup v boji proti dopingu, predovšetkým určením spoločných stanovísk vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy, a prostredníctvom výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vládami, vnútroštátnymi antidopingovými organizáciami a laboratóriami,

Q.

keďže i napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti na európskej úrovni, v oblasti športu pretrvávajú nerovnosti medzi športovcami; keďže vzdelávacie programy určené mladým nadaným športovcom by mali byť otvorené pre všetkých, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi občanmi a obyvateľmi EÚ na základe ich štátnej príslušnosti alebo pohlavia,

R.

keďže všetci občania by mali mať prístup k športu, pričom sa zároveň treba zaoberať špecifickými potrebami niektorých skupín, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a osoby pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia, a keďže je nevyhnutné, aby predovšetkým športovci so zdravotným postihnutím neboli diskriminovaní v porovnaní so športovcami, ktorí nie sú zdravotne postihnutí, a to vzhľadom na prístup k športu v rámci členských štátov,

S.

keďže šport oslovuje všetkých občanov nezávisle od rodu, rasy, veku, zdravotného postihnutia, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie a sociálneho či ekonomického zázemia; keďže šport môže byť podnetom na spoločenské začlenenie a integráciu a keďže Európsky parlament a Komisia opakovane odsúdili všetky formy násilia, rasizmu a xenofóbie,

T.

keďže násilie počas športových podujatí je ešte stále nevyriešeným problémom a môže mať rôzne formy; keďže veľké športové podujatia počas svojho trvania priťahujú prostitúciu a nezákonné obchodovanie so ženami a s deťmi,

U.

keďže podľa prieskumu predloženého počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006 šport vytvoril pridanú hodnotu vo výške 407 miliárd EUR, čo predstavuje 3,7 % HDP EÚ, a poskytuje zamestnanie 15 miliónom ľudí alebo 5,4 % pracovnej sily; keďže šport preto prispieva k napĺňaniu lisabonských cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti a slúži ako nástroj miestneho, regionálneho a vidieckeho rozvoja a keďže sa môže spájať aj s rozvojom cestovného ruchu prostredníctvom modernizácie infraštruktúry a vytvárania nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení,

V.

keďže pirátstvo v digitálnej oblasti (a predovšetkým neoprávnené živé a opakované vysielanie športových podujatí) predstavuje veľkú hrozbu pre oblasť športu, aj keď informovanosť o tomto probléme je nízka,

W.

keďže prevažná väčšina športových aktivít sa uskutočňuje na neziskovom základe a mnohé z nich závisia od finančnej podpory v záujme zaistenia ich prístupnosti pre všetkých; keďže finančná podpora je dôležitá pre masový šport a šport pre všetkých, pod podmienkou, že je v súlade s právom Spoločenstva; keďže organizovaný šport sa takmer vo všetkých členských štátoch zakladá na špecifických neziskových riadiacich štruktúrach na základnej úrovni, ktoré sú do veľkej miery odkázané na angažovanosť dobrovoľníkov, s osobitnými formami právnej subjektivity alebo postavenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom mnohých finančných a daňových výhod,

X.

keďže členské štáty jasne nevymedzili pojem šport a jasne nestanovili, či šport je alebo nie je službou všeobecného záujmu, čo by umožnilo odôvodniť zvýhodnené finančné zaobchádzanie (napríklad daňové úľavy),

Y.

keďže sumy darov a štátnych finančných prostriedkov sa znižujú a keďže väčšina neziskových športových organizácií na to, aby prežila, musí zvýšiť príjmy z niektorých druhov komerčných aktivít, ktoré im umožňujú účinne plniť svoje sociálne ciele, a preto podliehajú právnym predpisom EÚ,

Z.

keďže športové organizácie disponujú mnohými zdrojmi príjmu, ako sú napríklad klubové poplatky členov a predaj lístkov, reklama a sponzoring, lotérie, mediálne práva, prerozdelenie príjmu v rámci športových federácií a líg, predaj predmetov s logom klubu a verejná podpora, pričom zisky zo štátnych alebo štátom licencovaných lotérií a od prevádzkovateľov hier sú v mnohých členských štátoch zďaleka najdôležitejším zdrojom príjmu,

AA.

keďže mediálne práva sú prvoradým zdrojom príjmov profesionálneho športu v Európe a tieto príjmy sa okrem iného tiež opätovne investujú do výchovy, zariadení a komunitných projektov v oblasti neprofesionálneho športu a keďže športové udalosti sú obľúbeným zdrojom obsahu vysielania mnohých prevádzkovateľov médií,

AB.

keďže športové organizácie v EÚ považujú príspevok k financovaniu neprofesionálneho športu zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, za nevyhnutný; keďže sa doteraz nenavrhlo žiadne iné trvalo udržateľné a politicky priechodné riešenie, ani sa o ňom vážne nediskutovalo, ako spôsob kompenzácie značných strát u týchto zdrojov financovania, ktoré sa predpokladajú, ak by sa v členských štátoch, ktoré doteraz uplatňovali reštriktívnu politiku v oblasti lotérií a hier, povolilo prevádzkovať túto činnosť spoločnostiam, ktorých cieľom je tvorba zisku,

AC.

keďže stávkové činnosti súvisiace so športom sa nekontrolovane rozvinuli (predovšetkým cezhraničné stávkovanie na internete) a zvýšil sa počet zmanipulovaných zápasov a keďže nedávno sa v členských štátoch objavili škandály spojené so stávkovaním, ktoré ohrozujú integritu športu a športových súťaží,

AD.

keďže spoločné črty hospodárskeho a spoločenského vývoja väčšiny členských štátov, napríklad rastúca komercializácia, podnecovanie na zvýšenie verejných výdavkov a zvyšujúci sa počet účastníkov pri nezmenenom počte dobrovoľníkov, podnietili nové výzvy v organizácii športu v Európe,

AE.

keďže národné družstvá hrajú významnú úlohu nielen z hľadiska vytvárania identity, ale aj tým, že zaisťujú solidaritu s masovým športom, a preto si zasluhujú podporu,

AF.

keďže vybudovanie skutočného európskeho trhu so športovcami a s hráčmi a zvýšenie úrovne ich miezd v určitých profesionálnych športoch mali za následok nárast aktivít agentov hráčov a keďže z tohto dôvodu je v členských štátoch nevyhnutné osobitné vzdelávanie športových manažérov a agentov hráčov,

AG.

keďže z dôvodu výraznej internacionalizácie športu má korupcia v tejto oblasti často cezhraničný dosah; ak riadiace orgány čelia cezhraničným korupčným problémom, ktoré majú celoeurópsky charakter, mali by mať možnosť požiadať v prípade potreby Komisiu o pomoc,

AH.

keďže licenčné systémy schválené príslušnými usporiadateľmi súťaže majú zaručiť, aby všetky profesionálne kluby rešpektovali tie isté základné pravidlá o finančnom hospodárení a transparentnosti, a keďže takéto systémy musia byť zlučiteľné s ustanoveniami o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu a nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa dobrej organizácie a riadneho fungovania športu,

AI.

keďže vzhľadom na samotnú podstatu organizovaného športu sú športové štruktúry na európskej úrovni spravidla menej rozvinuté ako športové štruktúry na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, pričom európsky šport je organizovaný v celoeurópskom meradle, a nie na úrovni EÚ,

AJ.

keďže sa v Bielej knihe o športe často odkazuje na otázky týkajúce sa športu v rámci európskych programov financovania a keďže EÚ vo svojej činnosti zohľadňuje aj aspekty športu, predovšetkým s cieľom rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií a podporovať šport na európskej úrovni; keďže výsledky štruktúrovaného dialógu medzi všetkými zainteresovanými skupinami sú veľmi dôležité na pochopenie špecifického charakteru športu,

AK.

keďže Komisia rozhodla, že telesná aktivita zlepšujúca zdravie bude základom jej aktivít spojených so športom; keďže Rada Európy predstavila inovatívny a účinný dialóg so športovými hnutiami v Európe a na svojich zasadnutiach spája vládne a mimovládne subjekty pôsobiace v oblasti športu,

AL.

keďže sociálny dialóg na európskej úrovni môže zmierniť obavy zamestnávateľov a športovcov a môže zahrňovať aj preskúmanie dohôd týkajúcich sa vzťahov medzi nimi a pracovných podmienok v tomto odvetví,

AM.

keďže šport môže prispievať k rôznym hľadiskám vonkajších vzťahov EÚ v súvislosti s programami vonkajšej pomoci, pretože prispieva k dialógu s partnerskými krajinami v rámci verejnej diplomacie EÚ,

AN.

keďže európske športové organizácie, usporiadatelia športových podujatí a všetky zodpovedné orgány si musia sami stanoviť environmentálne ciele v súvislosti so zaistením environmentálnej trvalej udržateľnosti svojich aktivít,

1.

víta uverejnenie Bielej knihy o športe a verí, že bude slúžiť ako základ na plodný a plynulý dialóg medzi športovým svetom a Komisiou; oceňuje význam, ktorý Komisia pripisuje športu prostredníctvom prijatia tejto Bielej knihy;

2.

víta skutočnosť, že členské štáty oficiálne uznali šport v rámci Lisabonskej zmluvy, aby v budúcnosti bolo možné vytvárať v tejto oblasti súdržnú európsku politiku, a to s prihliadnutím na jeho osobitnú povahu, štruktúry založené na dobrovoľnosti a spoločenskú a vzdelávaciu úlohu, pričom Komisia môže podporovať a dopĺňať, ale nie regulovať, aktivity členských štátov a športových organizácií; konštatuje, že jestvujúce štruktúry športu v Európe sú založené na zásade štátnej príslušnosti;

3.

je presvedčený, že Komisia by mala doplnkové právomoci týkajúce sa športu, ktoré sú obsiahnuté v článku 149 Zmluvy o ES zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, vykonávať so zreteľom na zásadu subsidiarity, rešpektovať autonómiu športových organizácií a príslušných riadiacich orgánov a brať náležitý ohľad na špecifickosť športu;

4.

žiada Komisiu, aby náležite zohľadňovala špecifickosť športu tým, že nebude uplatňovať individuálny prístup k riešeniu problémov, a aby zabezpečila vyššiu právnu istotu vypracovaním jasných usmernení o uplatniteľnosti európskeho práva na šport v Európe, ako aj podporou štúdií a seminárov o konkrétnom uplatňovaní acquis communautaire na oblasť športu; vyzýva Komisiu, aby zaistila jasnosť, súdržnosť a verejnosť pravidiel EÚ, aby služby všeobecného záujmu v oblasti športu mohli plniť svoje ciele a prispievať k lepšej kvalite života európskych občanov; okrem toho žiada Komisiu, aby sledovala a pravidelne kontrolovala uplatňovanie práva EÚ v súlade so Zmluvou o ES a zohľadňovala nové skutočnosti s cieľom identifikovať a riešiť nevyriešené alebo vznikajúce problémy;

5.

súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorého väčšinu problémov možno riešiť samoregulačne v súlade so zásadami dobrého riadenia a pri dodržiavaní práva EÚ; je presvedčený, že štruktúrované partnerstvo a dialóg medzi Komisiou a športovým hnutím je nevyhnutným predpokladom dobrého riadenia športu a odvrátenia právnej neistoty pri dodržiavaní autonómie a samoregulácie športových organizácií; súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o uskutočňovanie štruktúrovaného dialógu v dvoch častiach: a) každoročné európske športové fórum s účasťou všetkých subjektov pôsobiacich v oblasti športu a b) tematické diskusie s obmedzeným počtom účastníkov;

6.

víta účasť nasledujúcich subjektov na navrhnutom štruktúrovanom dialógu:

7.

zastáva názor, že športový orgán môže spravovať svoju športovú oblasť, ak sa jeho predpisy týkajú len športu; ak však zahŕňajú obmedzenia, musia byť primerané, čo znamená opodstatnene potrebné na dosiahnutie jeho cieľov v športovej oblasti, a to v rámci právnych predpisov EÚ;

8.

uznáva úlohu, ktorú v profesionálnych kolektívnych športoch zohrávajú primárne subjekty, t. j. kluby ako základné jednotky, ktoré zamestnávajú hráčov a zabezpečujú hlavnú väzbu s fanúšikmi; hráčske odbory zastupujúce zamestnancov, ligy ako usporiadatelia súťaží na národnej úrovni a zástupcovia zamestnávateľov spolu s klubmi a riadiace orgány ako strážcovia športu a pravidiel hry, pričom sa všetky štyri skupiny usilujú o dosiahnutie zdravých pomerov, integrity a solidarity v športe;

9.

odporúča, aby osobitné združenia zahŕňajúce rôzne kategórie osôb pôsobiacich v oblasti športu (napríklad hráči, tréneri, rozhodcovia atď.) mali primerané zastúpenie v rozhodovacích orgánoch medzinárodných a národných zväzov;

10.

zastáva názor, že s ohľadom na významné toky kapitálu v súvislosti s prestupmi hráčov by sa finančné transakcie mali uskutočňovať otvorene a transparentne medzi všetkými dotknutými stranami, a domnieva sa, že celý systém by mal riadiť príslušný riadiaci orgán v závislosti od dotknutého druhu športu;

11.

zdôrazňuje význam dobrovoľníckej činnosti v oblasti športu, kde pôsobí ako hlavný faktor stimulujúci a podporujúci sociálnu integráciu a väčšiu informovanosť medzi mladými ľuďmi; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vytváraní politík na národnej a európskej úrovni intenzívnejšie podporovali podnety dobrovoľníkov týkajúce sa športu a športových organizácií;

12.

žiada členské štáty a športové riadiace orgány, aby aktívne presadzovali spoločenskú a demokratickú úlohu fanúšikov, tým že podporia vytváranie a rozvoj združení priaznivcov a zasadia sa za ich zapojenie do riadenia a správy hry; je presvedčený, že v tejto súvislosti slúži ako príklad osvedčeného postupu podnet „Supporters Direct“, a vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace športové orgány, aby podporili jeho šírenie;

13.

vyzýva Komisiu, aby podporovala intenzívnejšiu účasť mimovládnych športových organizácií na dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou organizovaním spoločných stretnutí predstaviteľov vlád a mimovládnych športových organizácií, ako sú stretnutia ministrov športu alebo riaditeľov, ktorí pôsobia v oblasti športu alebo schôdze pracovných skupín Komisie;

14.

víta memorandum o Bielej knihe o športe, ktoré podpísalo Francúzsko a Holandsko, a vyzýva Komisiu, aby objasnila postavenie športu v práve EÚ so zreteľom na špecifické otázky, napríklad zloženie družstiev, štatút agenta hráča, audiovizuálne práva atď.;

15.

vyzýva Komisiu, aby pri vedení nového štruktúrovaného dialógu venovala osobitnú pozornosť Výboru regiónov a vzala do úvahy jeho prínos na regionálnej a miestnej úrovni z hľadiska dohľadu a vykonávania opatrení stanovených v Bielej knihe o športe;

16.

vyzýva medzinárodné, európske a vnútroštátne športové federácie, aby do svojich stanov začlenili právo na odvolanie sa pred bežnými súdmi, uznáva však, že zásada samoregulácie zo strany národných orgánov, líg a súťaží je základným prvkom a odôvodňuje štruktúry európskeho modelu športu a základné zásady, ktorými sa riadi organizovanie športových súťaží;

17.

nabáda Komisiu, aby podporovala zavedenie a posilňovanie samoregulačných licenčných systémov na národnej a európskej úrovni s cieľom skvalitniť dobré riadenie a vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o finančnú transparentnosť a stabilitu; odporúča, aby sa prijali opatrenia na dosiahnutie finančnej transparentnosti a kontroly nákladov v oblasti európskeho športu s cieľom zaistiť nielen stabilitu, ale aj rovnaké podmienky medzi európskymi súťažiacimi v oblasti športu; uznáva prospešnosť usporiadateľov národných a európskych súťaží, ktorí udeľujú licencie profesionálnym klubom, a tým zaisťujú ich nevyhnutnú štruktúru a dodržiavanie nevyhnutných materiálnych podmienok týkajúcich sa účasti na súťažiach;

18.

vyzýva organizátorov národných a európskych športových súťaží, aby zaistili súlad svojich postupov v oblasti udeľovania licencií športovým združeniam so základnými zásadami finančnej transparentnosti, zaručili nediskriminačný charakter týchto postupov a ich súlad so základnými ustanoveniami a zásadami vnútorného trhu, aby sa zabránilo deformovaniu súťaží; považuje za nevyhnutné, aby športové organizácie zaistili dodržiavanie podmienok týkajúcich sa transparentnosti a udeľovania licencií a aby sa ich nedodržiavanie trestalo;

19.

víta návrh Komisie usporiadať konferenciu s organizáciou UEFA, Združením európskych futbalových líg (EPFL), Medzinárodnou úniou profesionálnych futbalistov (Fifpro), národnými združeniami a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za usporiadanie profesionálnych futbalových podujatí s cieľom diskutovať o licenčných zmluvách a osvedčených postupoch v tejto špecifickej oblasti a vyzýva Komisiu, aby na túto konferenciu pozvala aj ďalšie príslušné zainteresované združenia;

20.

žiada členské štáty, aby súhlasili so spoločným legislatívnym prístupom k dopingu s cieľom zabezpečiť rovnaké právne zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch a určiť spoločné stanoviská vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nepodpísali Dohovor UNESCO proti dopingu v športe, aby tak urobili;

21.

vyzýva EÚ ako účastníka WADA, aby v rámci boja proti dopingu najprv posilnila existujúce siete a až potom vytvárala nové partnerstvá medzi orgánmi presadzovania práva, laboratóriami akreditovanými WADA, EUROPOLOM a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách;

22.

vyzýva Komisiu, aby vykonávala opatrenia č. 4 a 5 akčného plánu Pierre de Coubertin s cieľom podporovať rozvoj partnerstiev medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, laboratóriami akreditovanými WADA a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách, ako aj uľahčovať a podporovať vytvorenie siete národných antidopingových organizácií členských štátov;

23.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby obchodovanie s nepovolenými povzbudzujúcimi látkami postihovali rovnako ako obchodovanie so zakázanými drogami a aby v tomto smere upravili svoje vnútroštátne právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozviedla odporúčanie uvedené v Bielej knihe;

24.

žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni realizovala politika prevencie a boja proti dopingu, ktorá okrem iného zabráni príliš nabitým kalendárom súťaži, v dôsledku ktorého sa športovci dostávajú pod veľký tlak; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nečestným praktikám prostredníctvom kontrol, výskumu, testovania, dlhodobého sledovania vykonávaného nezávislými lekármi, pomocou vzdelávania a zároveň prevencie a školení; vyzýva profesionálne kluby a športové organizácie, aby prijali záväzok bojovať proti dopingu a aby sledovali jeho dodržiavanie prostredníctvom vnútorných a vonkajších nezávislých kontrol;

25.

žiada, aby sa v rámci príprav na budúce olympijské hry, ktoré sa majú konať v EÚ (v Londýne v roku 2012), vypracoval akčný plán boja proti dopingu;

26.

žiada, aby boli prostredníctvom rámcového programu pre výskum a programu verejného zdravia sprístupnené finančné prostriedky výskumu v oblasti dopingu;

27.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili obsiahlejšie informácie a vzdelávanie mladým účastníkom športových súťaží, pokiaľ ide o drogy zvyšujúce výkonnosť, prípravky, ktoré by ich mohli obsahovať, a ich účinky na zdravie;

28.

zdôrazňuje úlohu športu vo vzdelávaní, pri sprostredkovaní hodnôt tolerancie a vzájomného rešpektu, čestnosti a dodržiavania pravidiel fair play mladým ľuďom a pri zdravotnej prevencii, predovšetkým pri snahe bojovať proti obezite;

29.

víta návrh Komisie propagovať šport a telesné cvičenie ako hlavné faktory vzhľadom na vzdelávacie normy s cieľom zvýšiť príťažlivosť škôl a zlepšiť akademické normy; podporuje odporúčania Komisie členským štátom, aby na národnej úrovni vypracovali stratégie, ktoré sa v rámci vzdelávacích programov zamerajú na zvýšenie a posilnenie telesnej aktivity detí a školopovinných detí od veľmi mladého veku; zdôrazňuje dôležitosť financovania telesnej aktivity na školách, ktorá je nevyhnutná na psychologický a telesný rast najmenších detí a zároveň je významným nástrojom starostlivosti o zdravie mladých i nie najmladších ľudí;

30.

vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie opatrenia na propagáciu športu a telesných aktivít ako hlavného faktora zvyšovania vnútroštátnych vzdelávacích noriem a aby plne využili možnosti, ktoré ponúkajú programy Spoločenstva v oblasti mobility na všetkých stupňoch vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

31.

odporúča členským štátom, aby zohľadňovali potrebu poskytnutia prípravy na „dvojitú kariéru“, športovú a akademickú zároveň, u mladých športovcov od začiatku, s cieľom umožniť profesionálnym športovcom opätovné začlenenie na trh práce po ukončení ich kariéry, s osobitným dôrazom na vzdelávanie najmladších, preto je nevyhnutný prísnejší dohľad a pravidelné kontroly prípravy, aby sa zaručila jej kvalita, a aby zriaďovali vysokokvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie v oblasti preventívnych opatrení a zdravotných kontrol mladých športovcov a zabezpečili dodržiavanie všetkých práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

33.

víta návrh Komisie týkajúci sa udelenia európskej ceny školám, ktoré aktívne podporujú a propagujú telesné aktivity ako súčasť učebných osnov;

34.

súhlasí s Komisiou, že investície do mladých nadaných športovcov sú nevyhnutné na trvalo udržateľný rozvoj športu, a domnieva sa, že skutočnou úlohou športového hnutia je zaistiť miestnu prípravu hráčov; domnieva sa, že pravidlo UEFA o domácich hráčoch môže byť príkladom pre ostatné federácie, ligy a kluby;

35.

poukazuje v tejto súvislosti na úlohu EÚ, ktorá jej vyplýva z Lisabonskej zmluvy, chrániť telesnú a mravnú integritu predovšetkým najmladších športovcov;

36.

vyzýva Komisiu, aby uznala legálnosť opatrení zvýhodňujúcich tých hráčov, ktorí prešli vzdelávacími systémami, ako napríklad minimálny počet miestnych hráčov medzi profesionálmi, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

37.

žiada Komisiu, aby podporovala opatrenia športových organizácií zamerané na ochranu mladých športovcov zohľadňujúce osobitosti športu tým, že sa otvorene vysloví za prísnejšie uplatňovanie nariadení FIFA, ktoré v rámci EÚ zakazujú transfer hráčov mladších ako 16 rokov, a prijímajú zásadu, podľa ktorej sa musí prvá profesionálna zmluva hráča podpísať s jeho klubom, v ktorom trénoval;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti zneužívaniu dievčat a chlapcov v oblasti športu, ako aj proti obchodovaniu s deťmi prísnym vymáhaním platných zákonov a predpisov; navrhuje zabezpečiť vyššiu právnu istotu, najmä pri uplatňovaní „pravidla o domácich hráčoch“;

39.

odsudzuje postup vlád členských štátov, ktoré odpredávajú školské ihriská kvôli zástavbe; domnieva sa, že členské štáty treba nabádať na to, aby deťom zabezpečili dostatok zariadení na športové a telesné aktivity v školách; vyzýva členské štáty zjednodušili osobám mladším ako 14 rokov voľný prístup k všetkým národným a medzinárodným súťažiam;

40.

odporúča Komisii, vzhľadom na potrebu prijať horizontálny prístup k otázkam týkajúcim sa ochrany životného prostredia a zdravia, aby počas európskych športových podujatí podnecovala na podporu ochrany životného prostredia a zdravia; víta rozhodnutie Komisie propagovať „zelené“ verejné obstarávanie v politickom dialógu s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami;

41.

uznáva dôležitosť športu z hľadiska ochrany zdravia, a preto odporúča, aby majitelia vysielacích práv propagovali šport so zreteľom na tento cieľ;

42.

poukazuje na to, že väzba medzi športom a zdravím je dôležitá, a preto sa spolupráca športových organizácií, respektíve zväzov, so zdravotnými poisťovňami a s lekármi stáva čoraz častejšou a predstavuje veľkú pridanú hodnotu pre zdravotníctvo, pričom súčasne vedie k úsporám nákladov; považuje za zásadné vzdelávať mladých ľudí, aby si boli vedomí dôležitosti zdravej výživy v podmienkach vzájomného vzťahu medzi výživou a telesnou aktivitou, prostredníctvom celoeurópskych podujatí, ako je napríklad deň potravín bez prídavných látok E;

43.

zdôrazňuje význam telesnej aktivity a športu pri znižovaní obezity a odstraňovaní návykov zdraviu škodlivého životného štýlu, pretože na jednej strane v značnej miere kladne pôsobia na zdravie občanov a na druhej strane prispievajú k znižovaniu nákladov fondov zdravotného poistenia; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že predĺženie pracovného času a existujúce pracovné podmienky vo všeobecnosti odrádzajú pracovníkov od pravidelnej pohybovej aktivity a cieľavedomejšieho športovania; vyzýva Komisiu, aby spolu so športovými federáciami do konca roku 2008 vypracovala a vydala európske usmernenia a odporúčania týkajúce sa telesnej aktivity;

44.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec týkajúci sa organizovania školských majstrovstiev Európy a univerzitných majstrovstiev Európy s cieľom pripraviť mladých ľudí na situácie, keď sa od nich očakáva príslušný výkon, a podporiť medzikultúrny dialóg;

45.

zdôrazňuje, že šport je jedným z najúčinnejších nástrojov sociálneho začlenenia a ako taký by ho mala EÚ v širšom rozsahu propagovať a podporovať, napríklad prostredníctvom osobitných programov pre usporiadateľov európskych, národných a miestnych športových a rekreačných podujatí; domnieva sa, že tieto možnosti by sa mali rozšíriť, a to predovšetkým na usporiadateľov športových podujatí, ktoré propagujú integráciu a zapájajú ľudí so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008) treba venovať osobitnú pozornosť úlohe športu ako základného priestoru na kultúrne spolužitie a ako základného kameňa dialógu a spolupráce s tretími krajinami;

46.

zdôrazňuje význam podpory pre šport vo forme zabezpečenia prístupu k športu, zabezpečenia rovnakých príležitostí, ako aj investovania do odbornej prípravy učiteľov a športových trénerov a do vytvárania nových verejných športových zariadení;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šport nepovažovali len za výsadu ľudí bez zdravotného postihnutia, ale tiež za dôležitý nástroj na rehabilitáciu a sociálne začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali praktické opatrenia a podnety s cieľom propagovať väčšiu integráciu účastníkov so zdravotným postihnutím do tradičných športových disciplín;

48.

víta podnet Komisie povzbudzovať športové organizácie a členské štáty, aby prispôsobili športové a školské infraštruktúry potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, a žiada, aby učitelia telesnej výchovy mohli jednoduchšie získať vzdelanie v oblasti kinezioterapie a fyzioterapie, ktoré im umožnia pracovať so študentmi s čiastočným zdravotným postihnutím v závislosti od ich stavu;

49.

víta rozhodnutie Komisie a členských štátov podporovať ďalšie opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky práva priznané športovcom sa budú rovnako vzťahovať aj na ich kolegov so zdravotným postihnutím;

50.

víta komplexnú Bielu knihu o športe, ktorú vypracovala Komisia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rodové hľadisko sa primerane nezohľadňuje, najmä čo sa týka rovnakej odmeny za rovnakú hodnotu a skutočnosti, že zárobky športovkýň sú menšie ako zárobky športovcov;

51.

víta zámer Komisie začleniť otázky týkajúce sa rodovej rovnosti do všetkých aktivít súvisiacich so športom, pričom sa špeciálne zameria na prisťahovalkyne a ženy patriace k etnickým menšinám a ich prístup k športu, na príležitosti žien zastávať funkcie s rozhodovacou právomocou v športe a na mediálne pokrytie športových aktivít žien;

52.

žiada členské štáty, aby oceňovali aj športové výkony žien v športových disciplínach vo forme poskytovania finančného ohodnotenia a prijali právne ustanovenia, ktoré zabránia konaniu tých športových podujatí, ktoré ženám udeľujú peňažné alebo iné ocenenia nižšej hodnoty ako mužom;

53.

vyzýva členské štáty, aby podporovali mediálne pokrytie športových aktivít žien a umožnili tak objavenie ženských vzorov, ako aj prekonávanie rodovo podmienených stereotypov a aby poskytovali ženám kariérne možnosti v oblastiach spojených so športom, vrátane výkonných funkcií;

54.

vyzýva členské štáty, aby postupne prispôsobili športovú infraštruktúru potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, najmä detí, ale tiež starších ľudí a žien, a to vzhľadom na predlžovanie dĺžky aktívneho života a význam športu pre podporu telesného a duševného zdravia, čo sa týka ich prístupu k takejto infraštruktúre, a aby sa poučili z osvedčených postupov v tejto oblasti; žiada členské štáty, aby dohliadali nad využívaním verejných finančných prostriedkov určených na šport a overovali, či sú spravodlivo rozdeľované podľa potrieb športovcov oboch pohlaví;

55.

zdôrazňuje predovšetkým dôležitú úlohu športu pre sociálne začlenenie ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia, predovšetkým prisťahovalcov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby do iniciatív financovaných Európskym sociálnym fondom začlenili športové aktivity a programy s cieľom dosiahnuť sociálnu integráciu a účasť ľudí z menej zvýhodnených skupín;

56.

pozitívne hodnotí postoj Komisie týkajúci sa uznania úlohy športu ako užitočného nástroja integrácie migrantov a všeobecnejšie ako nástroja sociálneho začlenenia; navrhuje, aby sa prístup k športu a začlenenie do sociálnej športovej infraštruktúry považovali za ukazovateľ sociálneho začlenenia a faktor pri analyzovaní javu sociálneho vylúčenia;

57.

zdôrazňuje význam regiónov a miestnej samosprávy pri organizácii podujatí v oblasti profesionálnych a rekreačných športových podujatí, pri budovaní infraštruktúry, ako aj podpore športu a zdravého životného štýlu občanov EÚ, predovšetkým školopovinných detí;

58.

vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby prijali prísnejšie opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii v oblasti športu; považuje športové arény za pracovisko profesionálnych športovcov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili pracovisko bez diskriminácie;

59.

vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby účinne transponovali a vykonávali smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (10) a smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11);

60.

vyzýva profesionálne športové organizácie a športové kluby, aby začali kampane zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie pred, počas a po športových udalostiach a zápasoch, účastníkmi a divákmi a to vnútri štadiónov i mimo nich;

61.

trvá na tom, aby rozvoj prostredníctvom športu nespôsobil odliv športovcov, a vyzýva EÚ, aby túto otázku riešila vo svojom politickom dialógu a v spolupráci s partnerskými krajinami;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do dialógu a spolupráce s tretími krajinami zahrnuli aj otázky, ako napríklad prestupy medzinárodných športovcov, využívanie neplnoletých športovcov, doping, pranie špinavých peňazí prostredníctvom športu a bezpečnosť počas veľkých medzinárodných športových podujatí;

63.

vyzýva členské štáty, aby športovcom z tretích krajín poskytovali viac možností ubytovania v súlade s nedávnymi vyhláseniami týkajúcimi sa cyklickej migrácie, dohodami o partnerstve s tretími krajinami týkajúcimi sa mobility a politikou legálnej migrácie z roku 2005;

64.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri skúmaní športu v rámci rozvojových politík EÚ vytvárali synergie s existujúcimi programami OSN, členských štátov, miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a súkromných subjektov;

65.

žiada členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov a operatívnych informácií o rizikových fanúšikoch medzi policajnými orgánmi, podnetmi fanúšikov, miestnymi skupinami, odborníkmi a športovými orgánmi v oblasti boja proti násiliu v záujme potláčania násilia, rasizmu a xenofóbie počas športových podujatí; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby hrali aktívnu úlohu pri vyvodzovaní okamžitých a prísnych sankcií proti rasizmu a násiliu na ihrisku aj na tribúne a aby využili súčasné skúsenosti usporiadateľov súťaží a klubov v tejto oblasti na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zaistiť, aby verejné orgány a usporiadatelia súťaží dodržiavali minimálne normy na vysokej úrovni pri uskutočňovaní postupov a plánov bezpečnosti športových podujatí; zdôrazňuje, že treba vytvoriť aj podmienky na komplexnejší prístup, ktorý by zahŕňal všetky strany zapojené do stratégie posilňovania nerepresívnych stránok riešenia výziev, s osobitným dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu;

66.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali „politiku využívajúcu spravodajské informácie“ v prípade cezhraničnej policajnej spolupráce v oblasti športu vrátane výmeny informácií a spravodajských informácií medzi bezpečnostnými službami, a to za súčasného zabezpečenia rešpektovania slobody, ako aj dodržiavania základných práv a predpisov o ochrane údajov;

67.

upozorňuje najmä na cenné skúsenosti získané prostredníctvom národných futbalových informačných stredísk (NFIP), ktoré zodpovedajú za koordinovanie a uľahčovanie cezhraničnej výmeny policajných informácií vrátane hodnotení rizík a údajov o najrizikovejších fanúšikoch, a na príručku medzinárodnej policajnej spolupráce, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tejto „politike využívajúcej spravodajské informácie“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili vzájomnú spoluprácu a aby tento prístup podľa potreby ďalej rozvíjali a aktualizovali;

68.

víta iniciatívu Komisie zabrániť násiliu počas športových podujatí a odporúča vypracovať opatrenia na boj proti násiliu v oblasti športu v školách;

69.

víta vytvorenie licenčných systémov klubov na národnej a európskej úrovni a domnieva sa, že tieto systémy by mali zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa predchádzania rasizmu a xenofóbii, násilia a ochrany neplnoletých osôb a dodržiavania základných práv;

70.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli právne predpisy a/alebo posilnili platnú úpravu a aby v rámci obchodnej komunikácie a pri používaní ochranných známok a podobizní, názvov, mediálnych práv a akýchkoľvek iných vedľajších produktov športových podujatí venovali veľkú pozornosť dodržiavaniu práv duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, aby sa tak chránilo športové hospodárstvo, pri súčasnom rešpektovaní práva na krátke spravodajstvo, ako to stanovuje smernica 2007/65/ES (12) (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) a samoudržateľného a vyváženého rozvoja športu, a aby pritom nebola v stávke riadna rovnováha medzi legitímnymi záujmami športových organizácií a potrebami verejnosti a jej možnosti prístupu k objektívnym, pragmatickým a aktuálnym informáciám a ich tvorby vo forme písaného, obrazového a zvukového obsahu; poukazuje na to, že je tiež dôležité, aby sa príjemcom zaručila možnosť diaľkového prístupu k športovým podujatiam na cezhraničnej úrovni v rámci EÚ; predovšetkým je potrebné, aby členské štáty a Komisia prednostne riešili problémy súvisiace so skrytým marketingom, internetovým pirátstvom a nezákonným stávkovaním v oblasti športu;

71.

uznáva právo všetkých médií na prístup a spravodajstvo v súvislosti s organizovanými športovými podujatiami o ktoré má verejnosť veľký záujem, s cieľom zaručiť verejnosti právo na príjem takýchto správ a informácií prostredníctvom spravodajských programov;; uznáva právo členských štátov týkajúce sa možnosti prijímať opatrenia na ochranu práva na informácie a na zaistenie širokého prístupu verejnosti k televíznemu pokrytiu vnútroštátnych a iných pre spoločnosť veľmi dôležitých športových podujatí, ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy vo futbale;

72.

opakuje svoju podporu členským štátom pri vypracúvaní zoznamu podujatí významných pre verejnosť, ktoré by mali byť voľne vysielané v televízii podľa článku 3a vyššie uvedenej smernice a v tejto súvislosti odsudzuje súdne žaloby zo strany FIFA;

73.

odporúča, aby členské štáty a národné športové federácie a ligy zaviedli kolektívny postup v oblasti predaja mediálnych práv (tam, kde ešte nie je zavedený); domnieva sa, že v záujme solidarity by je potrebné, aby existovalo rovnomerné prerozdelenie príjmov medzi športové kluby vrátane tých najmenších a medzi ligy a profesionálny a amatérsky šport, aby sa zabránilo tomu, že len veľké kluby majú prospech z mediálnych práv;

74.

uznáva, že práva v oblasti športu si vyžadujú rovnakú mieru ochrany ako iné mediálne práva; víta, že Komisia uznáva kolektívny predaj mediálnych práv ako nástroj dosiahnutia väčšej solidarity v oblasti športu a trvá na vytvorení a zachovaní mechanizmov solidarity; vyzýva tie ligy, ktoré s takýmito mechanizmami nepočítajú, aby ich zaviedli, a vyzýva Komisiu, aby uznala kolektívny predaj mediálnych práv ako všeobecne zhodný s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži alebo prípadne určila blokové výnimky z kolektívneho predaja mediálnych práv v oblasti športu, a tým zaistila právnu stabilitu pre usporiadateľov športových podujatí aj mediálnych investorov;

75.

vyhlasuje, že šport musí zaistiť nezávislosť súťažiacich a že treba zaručiť nepredvídateľný výsledok súťaží, čo by mohlo odôvodniť skutočnosť, že športové organizácie zavádzajú na trhu osobitný rámec pre produkciu a predaj športových podujatí; domnieva sa však, že špecifická povaha športu nie je dôvodom na automatickú výnimku z právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, a to v prípade žiadnej hospodárskej činnosti vyplývajúcej zo športu;

76.

žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej posilňovali práva duševného vlastníctva v oblasti športu, a požaduje konkrétne opatrenie na ochranu práva duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, čo sa týka výsledkov a športového podujatia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá sloboda tlače;

77.

vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii pre oblasť elektronického obsahu a v boji proti pirátstvu venovala dostatočnú pozornosť boju proti pirátstvu v oblasti športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili práva v oblasti športu v súvislosti so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) a ich dialógu s tretími krajinami;

78.

konštatuje, že ponuka často nezodpovedá dopytu po vstupenkách na významné športové podujatia, čo je na škodu spotrebiteľom; zdôrazňuje, že pri organizovaní distribúcie vstupeniek by sa mali plne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a na každej úrovni by sa mal zaručiť nediskriminačný a spravodlivý predaj vstupeniek;

79.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali európsku štatistickú metódu na meranie hospodárskeho vplyvu športu, ktorá bude slúžiť ako základ pre národnú štatistickú účtovnú evidenciu športu, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska viesť k vytvoreniu európskeho satelitného účtu pre oblasť športu;

80.

vyzýva Komisiu, aby do rozsahu svojich plánov týkajúcich sa bezprostrednej budúcnosti začlenila hodnotenie priameho prínosu športu k HDP, rozvoju a zamestnanosti, ako aj jeho nepriameho prínosu k lisabonskému programu prostredníctvom vzdelávania, regionálneho rozvoja a väčšej príťažlivosti EÚ;

81.

odporúča, aby členské štáty účinnejšie využívali možnosti, ktoré ponúka šport pri vytváraní pracovných miest a podpore hospodárskeho rastu, ako aj pri revitalizácii, a to najmä znevýhodnených regiónov, a aby členské štáty a EÚ zodpovedajúco podporovali šport prostredníctvom existujúcich programov, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže šport zohrávať v oblasti sociálneho začlenenia; uznáva úlohu príjmov z mediálnych a iných práv duševného vlastníctva v súvislosti so zvyšovaním výdavkov na projekty revitalizácie a projekty Spoločenstva;

82.

vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie zorganizovali výmenu osvedčených postupov medzi sebou a športovými federáciami v oblasti organizácie veľkých športových podujatí s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, hospodársku súťaž a zamestnanosť;

83.

navrhuje vytvorenie efektívneho mechanizmu na podporu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, aby sa lepšie využívali investície do infraštruktúry spojené so športovými akciami; ďalej navrhuje nabádať k podpore športu prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce, ako je stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (13);

84.

podporuje posilňovanie solidarity medzi profesionálnym a amatérskym športom v záujme povzbudzovania malých klubov, propagácie športu na školách a rozvíjania príslušnej miestnej infraštruktúry; víta skutočnosť, že Komisia uznala osobitné výzvy, pred ktorými stojí amatérsky a neziskový šport a šport závislý od dobrovoľníckej činnosti, a požaduje, aby sa to zohľadnilo vo všetkých hospodárskych hľadiskách budúcej politiky športu;

85.

upriamuje pozornosť na amatérsky šport, ktorý sa často nedoceňuje; poukazuje na potrebu vyššej finančnej podpory, lepších pracovných podmienok a ďalších podnetov a prínosov pre oblasť amatérskeho športu vrátane neziskových klubov, ako aj amatérskych a dobrovoľných športovcov, trénerov a rozhodcov;

86.

rovnako zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby štát pokrýval náklady na bezpečnosť počas amatérskych súťaží, ktoré organizujú neziskové subjekty;

87.

vyzýva Komisiu, aby prispela k udržaniu súčasného systému verejného financovania neprofesionálneho športu prostredníctvom príspevkov zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, v záujme zaistenia nepretržitých zdrojov financovania neprofesionálneho športu;

88.

očakáva so záujmom výsledky nezávislého prieskumu týkajúceho sa verejného a súkromného financovania masového športu a športu pre všetkých v členských štátoch, ako aj vplyvu aktuálnych zmien prebiehajúcich v tejto oblasti;

89.

vyjadruje svoje znepokojenie z prípadnej liberalizácie trhu s hrami a lotériami; považuje za primerané využiť zisky z uvedených lotérií na účely, ktoré sú vo verejnom záujme, vrátane pokračovania financovania profesionálneho a amatérskeho športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné opatrenia na zabezpečenie ochrany športu pred akýmkoľvek neprimeraným vplyvom súvisiacim so stávkovaním, ktoré budú zárukou čestného priebehu športových podujatí a zabezpečia dodržiavanie práv duševného vlastníctva organizátorov súťaží; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum týkajúci sa prípadných vplyvov celkovej deregulácie trhu s hrami a lotériami na spoločnosť a šport a toho, aké druhy riadiacich mechanizmov možno použiť na ochranu spotrebiteľov;

90.

žiada Komisiu, aby predložila návrh zabezpečujúci fungovanie trhu so športovými stávkami v EÚ, ktorý bude rešpektovať práva organizátorov športových podujatí a zabraňovať zneužívaniu a korupcii; žiada Komisiu a členské štáty, aby spoločne so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a stávkovania preskúmali vytvorenie funkčného, nestranného a udržateľného rámca, ktorý zabezpečí, že všetky športy v EÚ budú oslobodené od praktík nezákonného stávkovania a že sa zachová dôvera verejnosti v integritu športu;

91.

upozorňuje, že diskriminačné daňové podmienky zvýhodňujúce športovcov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, môžu spôsobiť deformáciu hospodárskej súťaže;

92.

zhodne s Komisiou zdôrazňuje potrebu ďalej zachovať možnosť zníženej DPH v oblasti športu vzhľadom na spoločenskú úlohu, ktorú šport plní, a jeho úzke prepojenia s miestnou komunitou;

93.

vyzýva športové organizácie, aby opätovne investovali časť príjmov pochádzajúcich z predaja mediálnych práv a trhových transakcií súvisiacich s určitým športovým odvetvím, pričom by tieto investície vyčlenili priamo na financovanie a pomoc dobrovoľníckym a neziskovým oblastiam daného športového odvetvia;

94.

domnieva sa, že je dôležité uznať špecifickú povahu športových neziskových organizácií, a trvá na tom, že v rámci práva Spoločenstva treba zohľadňovať rozdiely, ktoré existujú medzi dobrovoľníckymi organizáciami, neziskovými organizáciami a podnikmi, ktoré sú hospodársky činné; vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou určili hlavné výzvy, ktorým čelia neziskové športové združenia, a hlavný charakter služieb, ktoré poskytujú;

95.

považuje za neprijateľné, aby profesionálni športovci mali menej práv ako iní zmluvní zamestnanci, a považuje preto za potrebné, aby profesionálni športovci mohli využívať rovnako široký a transparentný rozsah práv ako iní zamestnanci vrátane práva na uzatvorenie alebo zamietnutie kolektívnych dohôd a na členstvo v odborových zväzoch a právo obrátiť sa na všeobecné súdy;

96.

potvrdzuje, že antidiskriminačné právne predpisy EÚ sú v zásade uplatniteľné na oblasť športu v Európe a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že každá odchýlka vyplývajúca zo špecifickosti športu bude naďalej v rámci zákona a v obmedzenom rozsahu; domnieva sa, že existujú určité prípady, vzhľadom na špecifické črty športu, v ktorých môžu byť limitované a primerané obmedzenia voľného pohybu vhodné, užitočné a nevyhnutné v záujme propagácie športu v členských štátoch;

97.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečili v európskom kontexte dodržiavanie práva EÚ vo všetkých predpisoch týkajúcich sa prestupov hráčov, s náležitým zreteľom na špecifickosť športu a ostatné základné zásady, napríklad zachovanie zmluvnej stability a stability súťaží;

98.

vyzýva členské štáty a športové zväzy, aby nezavádzali nové pravidlá, ktoré vytvárajú priamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti (ako pravidlo 6 + 5), ktoré navrhla FIFA, na rozdiel od proporcionálnejšieho a nediskriminačného systému domácich odchovancov, ktorý navrhuje UEFA); obhajuje politický dialóg s členskými štátmi ako prostriedok boja proti diskriminácii v športe cestou odporúčaní, štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a v prípade potreby prostredníctvom konaní o porušení;

99.

vyzýva členské štáty a príslušné regulačné orgány, aby preskúmali údajné obvinenia z korupcie a zo zneužívania pri nábore a zamestnávaní športovcov, najmä neplnoletých športovcov z krajín mimo EÚ;

100.

odmieta nevhodné postupy v činnosti niektorých agentov profesionálnych hráčov, ktoré dospeli až ku korupcii, k praniu špinavých peňazí a zneužívaniu neplnoletých hráčov, ako aj športovcov, a domnieva sa, že takéto praktiky vo všeobecnosti poškodzujú šport; je presvedčený, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu týkajúcu sa agentov hráčov je nevyhnutné, aby športové riadiace orgány na všetkých úrovniach, po konzultácii s Komisiou, zlepšili pravidlá upravujúce činnosť agentov hráčov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie športových riadiacich orgánov regulovať činnosť agentov hráčov, podľa potreby predložením návrhu na smernicu o činnosti agentov hráčov; podporuje verejno-súkromné partnerstvá zastupujúce športové záujmy a orgány boja proti korupcii, ktoré prispievajú k vypracovaniu účinných preventívnych a represívnych stratégií na boj proti takejto korupcii;

101.

konštatuje, že uznávanie odborných kvalifikácií agentov hráčov upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (14), podľa ktorej toto povolanie podlieha úprave na vnútroštátnej úrovni;

102.

trvá na tom, že v spojitosti s náborom mladých zahraničných talentov treba za každých okolností dodržiavať právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémom obchodovania s deťmi v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (15) a/alebo v súvislosti s vykonávaním smernice Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (16);

103.

vyzýva členské štáty a športové združenia, aby spolupracovali na ochrane duševného a fyzického zdravia informovaním mladých ľudí o platných právnych predpisoch, zdravotnom poistení pre športovcov, ako aj o vytvorení minimálnych noriem a výmene osvedčených postupov;

104.

vyzýva športové riadiace orgány a kluby, aby sa zapojili do boja proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že:

105.

víta podporu vytvorenia Európskeho výboru pre sociálny dialóg v oblasti športu; podporuje úsilie zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom otvorenom dialógu so všetkými športovými organizáciami v súvislosti s touto otázkou;

106.

zdôrazňuje význam sociálneho dialógu, ktorý podporuje Komisia, ako cenného priestoru na podporu sociálnej konzultácie a stabilných vzťahov medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov a na zaistenie právnej stability a zmluvnej stability v oblasti športu; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že EPFL a Fifpro, ktoré sa navzájom uznávajú ako sociálni partneri, spoločne predložili Komisii požiadavku na formálne zriadenie výboru EÚ pre sociálny dialóg v oblasti profesionálneho futbalu, v rámci ktorého budú kluby a UEFA vystupovať ako rovnocenní partneri;

107.

domnieva sa, že je potrebné, aby sa agenti zúčastňovali na posilnenom sociálnom dialógu v oblasti športu, čo by spolu s lepším regulačným a európskym licenčným systémom pre agentov tiež zabránilo prípadom neprimeraného konania agentov;

108.

žiada zaradiť do rozpočtu na rok 2009 osobitný rozpočtový riadok pre prípravné akcie v oblasti športu; keďže článok 149 Zmluvy o ES zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou predpokladá podporné opatrenia v oblasti športu a keďže do roku 2011 nebudú v oblasti športu fungovať osobitné európske programy financovania – za predpokladu, že Lisabonskú zmluvu ratifikuje 27 členských štátov –, uznáva potrebu pripraviť program prostredníctvom prípravných akcií od roku 2009;

109.

žiada, aby sa začali uskutočňovať rôzne opatrenia uvedené v akčnom pláne Pierre de Coubertin;

110.

víta myšlienku programu politiky EÚ v oblasti športu, ktorú predpokladajú ustanovenia Lisabonskej zmluvy a očakáva nasledujúce návrhy Komisie;

111.

vyzýva Komisiu, aby začala prípravné akcie v oblasti sociálneho začlenenia a športu zamerané na projekty obsahujúce jasnú európsku pridanú hodnotu, a nalieha na Komisiu, aby podporila projekty, ktoré spĺňajú tento cieľ, napríklad podnet „unifikované športy špeciálnej olympiády“; nalieha na Komisiu, aby venovala časť každej možnej budúcej prípravnej akcie v oblasti športu otázke ochrany neplnoletých osôb;

112.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvažovali o prípadnom vytvorení niekoľkých programov podpory študentov s osobitnými fyzickými potrebami;

113.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégií trvalo udržateľného rozvoja vyčlenili finančné prostriedky na infraštruktúru a projekty spojené so športom v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zabezpečili možnosť prístupu k novým nástrojom financovania (vrátane programov JEREMIE a JESSICA);

114.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby riadne začlenila otázky týkajúce sa športu do existujúcich politík EÚ a programov financovania EÚ a niekoľkokrát ročne podávala správu o pokroku v tejto otázke;

115.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a subjektom, ktoré organizujú národné ligy a súťaže.