52008DC0355

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.6.2008

KOM(2008) 355 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o štatistike zostavovanej podľa nariadenia (ES) 2150/2002 o štatistike o odpadoch a jej kvalite

1. Úvod

1.1. Nariadenie o štatistike o odpadoch

V článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch[1] sa vyžaduje, aby Komisia „predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o štatistikách vypracovaných podľa tohto nariadenia a najmä o ich kvalite a o záťaži pre podniky“

V časti 7 ods. 3 prílohy I a prílohy II sa stanovuje, že „Komisia zahrnie správy o rozsahu a kvalite do správy ustanovenej v časti 8 tohto nariadenia“. Správy členských štátov o kvalite sú k dispozícii na tejto internetovej stránke:

http://circa.europa.eu/Public/irc/dsis/pip/library?l=/wastesstatisticssregulat/data_transmission/quality_statistics

V tejto správe sa poskytuje zhrnutie prvých výsledkov a prehľad o kvalite údajov a uvádzajú sa odporúčania týkajúce sa prípadných zmien a doplnení nariadenia. Týka sa 25 členských štátov EÚ, ktoré boli zo zákona povinné predložiť údaje v roku 2006.

V nariadení sa vyžaduje, aby členské štáty EÚ poskytovali údaje každý druhý rok, počínajúc referenčným rokom 2004. V prílohách I a II sa stanovujú požiadavky na štatistiku o vzniku odpadu, úprave odpadu a kapacitách na úpravu odpadu. Výsledky sú členené podľa kategórií odpadov na základe štatistickej nomenklatúry odpadov (EWC-Stat), ktorá je vymedzená v prílohe III k nariadeniu. V tabuľke 1 sú uvedené ďalšie podrobnosti o požiadavkách na poskytovanie údajov.

Tabuľka 1: Súbory údajov podľa nariadenia o štatistike o odpadoch

Súbor údajov | Opis a členenie | Regionálna úroveň |

1 | Vznik | Vznik odpadu podľa: - 20 činností, pri ktorých vzniká odpad: 19 priemyselných odvetví, domácnosti - 48 kategórií odpadu | národná |

2 | Spaľovanie | Spaľovanie odpadu podľa: - 2 druhov úpravy - 14 kategórií odpadu | NUTS 1 |

3 | Zhodnocovanie, okrem energetického zhodnocovania | Zhodnocovanie odpadu podľa: - 1 druhu úpravy - 17 kategórií odpadu | NUTS 1 |

4 | Iný spôsob zneškodňovania ako spaľovanie | Zneškodňovanie odpadu podľa: - 2 druhov úpravy - 16 kategórií odpadu | NUTS 1 |

5 | Infraštruktúra pre úpravu Rozsah systému zberu | Počet/kapacita zariadení na zhodnocovanie/zneškodňovanie odpadu podľa: - 5 druhov úpravy Podiel obyvateľstva / obydlia, na ktoré sa vzťahuje systém zberu komunálneho a podobného odpadu. | NUTS 2 |

1.2. Vykonávacie opatrenia

Komisia podporila nariadenie (ES) č. 2150/2002 tým, že pripravila ďalšie právne akty a vypracovala usmerňujúci dokument:

- nariadenie Komisie (ES) č. 574/2004 z 23. februára 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch[2];

- nariadenie Komisie (ES) č. 783/2005 z 24. mája 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch[3];

- nariadenie Komisie (ES) č. 782/2005 z 24. mája 2005, ktorým sa ustanovuje formát pre odosielanie výsledkov štatistík o odpadoch[4];

- nariadenie Komisie (ES) No 1445/2005 z 5. septembra 2005, ktorým sa určujú vhodné kritériá hodnotenia kvality a obsah správ o kvalite štatistiky odpadov[5];

- príručka k vykonávaniu nariadenia (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch (júl 2006, verzia 1.1)[6].

1.3. Kvalita údajov v prostredí , kde sa využívajú viaceré metódy

Nariaden ím (ES) 2150/2002 sa vymedzujú údaje, ktoré sa majú predkladať, a požadovaná kvalita, nepredpisuje sa ním však osobitná metóda na zostavovanie štatistiky o odpadoch, ktorá sa preto zostavuje prostredníctvom viacerých metód. To umožňuje členským štátom, aby si zachovali svoje zavedené systémy zberu údajov a minimalizovali zmeny potrebné na zabezpečenie súladu s nariadením.

Tento prístup uplatňovania viacerých metód však vyvoláva vážne problémy. Môže viesť k metodickým rozdielom medzi jednotlivými krajinami, medzi rôznymi súbormi údajov z tej istej krajiny a dokonca v rámci jednotlivých súborov údajov. V dôsledku toho je pomerne ťažké zaručiť porovnateľnosť údajov a zabezpečiť vysokú kvalitu údajov.

Spôsob, akým sa môže merať kvalita údajov, závisí od použitých metód. Pre rôzne metódy existujú rôzne parametre kvality (napríklad, variačný koeficient pre výberové zisťovania; analýza citlivosti pre modelovanie; atď.). Najmä kombinácia metód v rámci súborov údajov spôsobuje, že je ťažké vymedziť ukazovatele pre celkovú kvalitu údajov. V dôsledku toho prístup uplatňovania viacerých metód stanovený v nariadení značne sťažuje hodnotenie kvality údajov a informovanie o nej.

Rozmanitosť prístupov má vplyv aj na porovnateľnosť údajov. Obmedzenia porovnateľnosti údajov môžu vzniknúť najmä pokiaľ ide o pokrytie a spôsob, akým sa odpad priraďuje k rôznym činnostiam, pri ktorých vzniká, ako bude opísané v ďalšej časti tejto správy.

Členské štáty vo svojich správach o kvalite opísali údaje odkazom na prvky kvality, ktoré sa bežne používajú v Európskom štatistickom systéme na posúdenie kvality štatistík[7] a ktoré sú stanovené v nariadení (ES) 1445/2005 o kvalite štatistiky odpadov.

2. Časová presnosť a včasnosť

Časová presnosť a včasnosť sa týkajú dodržania oficiálneho termínu na zaslanie údajov a časového odstupu medzi referenčným obdobím a dostupnosťou údajov.

V nariadení (ES) 2150/2002 sa vyžadovalo, aby sa údaje za referenčný rok 2004 a správy o kvalite predložili do 30. júna 2006. Eurostat zhodnotil výsledné informácie v priebehu dvoch mesiacov po tomto termíne, z hľadiska týchto kritérií:

- úplnosť súborov údajov;

- úplnosť správy o kvalite;

- včasnosť;

- náležité uplatňovanie definícií a klasifikácií;

- uplatňovanie spoľahlivých štatistických metód.

Členské štáty boli informované o výsledkoch 23. augusta 2006 a v prípade neúplných údajov alebo chýbajúcich správ o kvalite boli požiadané, aby čo najskôr poskytli chýbajúce informácie. Údaje boli v prípade potreby znovu zhodnotené v septembri 2006, pričom sa zahrnuli informácie doručené po prvom hodnotení; tabuľky s výsledkami opätovného hodnotenia boli odoslané 13. septembra 2006.

Vzhľadom na to, že rok 2006 bol prvým rokom, v ktorom sa údaje zasielali, časová presnosť bola uspokojivá. Väčšina krajín buď dodržala termín alebo ho prekročila iba o niekoľko dní:

- 12 členských štátov dodržalo termín, ktorým bol 30. jún 2006 (Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Švédsko, Slovinsko).

- 6 členských štátov predložilo údaje a/alebo správy o kvalite údajov neskoro, ale dosť skoro na to, aby sa posúdili počas prvého hodnotiaceho kola v auguste 2006 (Dánsko, Španielsko, Taliansko, Litva, Slovensko, Spojené kráľovstvo).

- 4 členské štáty predložili údaje, ale do augusta 2006 nepredložili správu o kvalite (Francúzsko, Luxembursko, Malta, Holandsko); všetky tieto členské štáty krátko na to správu zaslali.

- 3 členské štáty nezaslali podstatné časti údajov do 22. septembra 2006 (Grécko, Írsko, Portugalsko), a preto im bol doručený oficiálny list. Grécko zaslalo údaje v novembri 2006, Írsko v júni 2007 a Portugalsko v septembri 2007.

Uverejnenie

Údaje o vzniku odpadu boli uverejnené v informačnej databáze Eurostatu v decembri 2006; údaje o úprave odpadu v januári 2007. Odvtedy sa databáza aktualizovala niekoľkokrát, aby sa zahrnuli revidované údaje alebo odhady v prípade chýbajúcich hodnôt. Súbor údajov o kapacite na úpravu odpadov ešte nebol uverejnený, pretože štruktúra tohto súboru údajov je vzhľadom na množstvo aspektov komplikovaná.

3. Úplnosť údajov

Zaslanie úplných súborov údajov je pre vypracovanie súhrnných údajov za EÚ rozhodujúce. Imputácia chýbajúcich údajov je zložitá a časovo náročná, pričom má vplyv na včasnosť štatistiky o odpadoch, ako aj na kvalitu údajov. Od krajín sa preto vyžaduje, aby minimalizovali počet chýbajúcich údajov, ak je to nutné zaslaním odhadov.

Z obrázku 1 vyplýva, že členské štáty predložili 88 % požadovaných údajov; 12 % údajov bolo označených za chýbajúce. Ak sa zameriame na rozčlenenie chýbajúcich údajov podľa členských štátov, hospodárskych sektorov a kategórií odpadov, je zrejmé, že hlavná časť chýbajúcich hodnôt sa týka troch oblastí.

Približne jedna tretina chýbajúcich údajov sa týka odpadov, ktoré vznikli v poľnohospodárstve, lesníctve a poľovníctve (NACE A), rybárstve (NACE B) a v sektore služieb (NACE G-Q). Jedenásť krajín malo výnimky z povinnosti poskytovať údaje o týchto sektoroch podľa článku 4 nariadenia. Tým sa vysvetľuje približne 70 % chýbajúcich údajov v týchto troch sektoroch; zostávajúcich 30 % sa týka krajín, ktoré nemali udelené výnimky. Niektoré krajiny, ktoré mali výnimku, v skutočnosti údaje (časť údajov) zaslali.

Približne 20 % chýbajúcich údajov sa týka kalov. Množstvá kalov sa musia oznamovať v hmotnosti nevysušeného odpadu a v hmotnosti sušiny. Väčšina krajín bola schopná doručiť údaje vyjadrené buď v hmotnosti sušiny alebo v hmotnosti nevysušeného odpadu. Eurostat stanovil konverzný faktor medzi hmotnosťou nevysušeného odpadu a hmotnosťou sušiny a použil ho na imputáciu chýbajúcich hodnôt.

Do vypracovania tejto správy Portugalsko doručilo iba údaje o odpade, ktorý vznikol v domácnostiach; údaje o vzniku odpadu v hospodárskom sektore úplne chýbali. Aby bolo možné vypočítať súhrnné údaje za celú EÚ, musel Eurostat imputovať hodnoty, hoci empirický základ pre tento postup je v prvom roku slabý.

[pic]

Obrázok 1: Úplnosť údajov o vzniku odpadov v členení podľa členských štátov

Úplnosť doručených údajov o úprave odpadov je dokonca ešte dôležitejšia ako v prípade vzniku odpadov, pretože nie je možné imputovať upravené množstvá odpadu podľa druhu úpravy. Upravené množstvá sa musia oznamovať na vnútroštátnej úrovni a na úrovni NUTS 1. Opis v tejto časti sa týka iba vnútroštátnej úrovne. Niekoľko krajín nedoručilo úplné regionálne členenie; v tomto prvom štádiu zasielania údajov Eurostat uprednostnil zhodu a úplnosť na vnútroštátnej úrovni.

Podiel chýbajúcich údajov o úprave odpadov nepredstavuje viac ako 2,6 %. Hlavná časť chýbajúcich údajov sa týka dvoch oblastí.

Niekoľko krajín nebolo schopných poskytnúť údaje o kaloch v hmotnosti nevysušeného odpadu a v hmotnosti sušiny, ale bolo schopných poskytnúť iba jeden z týchto údajov. Viac ako polovica chýbajúcich hodnôt sa týka poskytovania neúplných údajov o kaloch. Väčšina zostávajúcich chýbajúcich hodnôt sa týka spôsobov zneškodňovania odpadov, ktoré sa používajú menej často: úprava pôdnymi procesmi (napríklad, biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde, atď.) a vypúšťanie do recipientov.

4. Presnosť

Presnosť vyjadruje blízkosť medzi odhadovanou alebo vypočítanou hodnotou a presnou alebo skutočnou hodnotou, vrátane aspektov, medzi ktoré patria výberové chyby, pokrytie údajov, uplatňované prahové hodnoty, miera neodpovede, úpravy, kontroly a opravy, dôvernosť údajov atď.

4.1 Pokrytie údajov a chyby pokrytia

Cieľom nariadenia je zostaviť štatistiku o odpadoch podľa definície v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2006/12/ES, s výnimkou rádioaktívneho odpadu.

Štatistika o vzniku odpadov sa musí vypracovávať za všetky hospodárske sektory a domácnosti. Štatistika by sa mala týkať aj odpadov z malých podnikov (< 10 zamestnancov), hoci takéto firmy by mali byť podľa možnosti od zisťovania oslobodené.

Štatistika o úprave odpadov sa týka všetkých odpadov, ktoré sa zhodnocujú alebo zneškodňujú v rámci krajiny, bez ohľadu na pôvod odpadu. Základnou myšlienkou nariadenia je zber údajov o konečnom určení odpadu; nie sú doň zahrnuté prípravné činnosti úpravy odpadu.

Z rozsahu pôsobnosti nariadenia sú vylúčené všetky odpady, ktoré sa recyklujú priamo na mieste, kde odpad vznikol.

Nejasné definície

Štatistika o odpadoch je súčasťou európskych právnych predpisov o odpadoch. V dôsledku toho sa v prípade štatistiky o odpadoch musí nájsť nejaký spôsob, ako zvládnuť nedostatky v právnych definíciách, najmä problém rozlišovania medzi tým, čo je a čo nie je odpad. Odlišujúce sa výklady definícií môžu mať značný vplyv na pokrytie a porovnateľnosť údajov v prípadoch, keď ide o obrovské toky odpadu. Medzi bežné problémy, ktoré sa uvádzajú v správach o kvalite, patria problémy so zaradením drevného odpadu, železného odpadu a organického odpadu z potravinárskeho priemyslu.

Užitočné usmernenia k tomuto problému poskytuje výkladové oznámenie Komisie o odpade a vedľajších výrobkoch (KOM(2007) 59 v konečnom znení). Komisia pracuje aj na vymedzení kritérií na stanovenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, ktoré by pomohli objasniť rozdiel medzi tým, čo je a čo nie je odpadom.

Jasné klasifikácie a definície sú potrebné najmä preto, aby sa údaje mohli použiť pri stanovovaní cieľov, napríklad, v oblasti recyklácie.

Dovoz a vývoz

K chybám pokrytia, pokiaľ ide o vznik odpadov, dochádza najmä preto, že v niektorých krajinách sa údaje nezískavajú od pôvodcov odpadu, ale odvodzujú sa nepriamo zo zberu alebo úpravy odpadov. Vďaka tomuto prístupu je zaťaženie respondentov na nízkej úrovni, tento prístup má však určité nedostatky. Jedným z nich je, že priamy vývoz odpadu, t. j. vývoz bez štádia úpravy v rámci krajiny, nebude zahrnutý do správ (napríklad, v Rakúsku, Dánsku, Litve), pokiaľ sa na zohľadnenie tohto vývozu nepoužijú iné zdroje údajov. To bude mať vplyv najmä na pokrytie recyklovateľného odpadu. Možnosťami zberu štatistických údajov o dovoze a vývoze odpadu sa zaoberal samostatný pilotný študijný program, ktorý sa skončil v roku 2007. V súčasnosti sa pripravuje správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sú zhrnuté výsledky.

Niektoré krajiny tradične vypracúvajú vnútroštátne štatistiky iba o úprave odpadu, ktorý vznikol v rámci krajiny (napríklad, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko). Nie všetky tieto krajiny prispôsobili svoj prístup požiadavkám nariadenia. Odchýlky od požadovaného pokrytia sa môžu týkať všetkých kategórií odpadov (napríklad, Dánsko, Belgicko) alebo iba osobitných tokov odpadov (napríklad, Francúzsko).

Sekundárny odpad

V prílohe I k nariadeniu o štatistike o odpadoch sa výslovne vyžadujú informácie o odpadoch, ktoré sú výsledkom činností zhodnocovania a zneškodňovania, ktoré sú známe ako sekundárny odpad. Predpokladá sa, že sekundárny odpad vzniká najmä pri hospodárskych činnostiach, ktoré sa zaoberajú odpadovým hospodárstvom (oddiely NACE 37, 51.57 a 90). Údaje a správy o kvalite však poukazujú na to, že niekoľko krajín nezohľadnilo toto ustanovenie, najpravdepodobnejšie preto, že údaje sa na vnútroštátne účely pripravujú iným spôsobom.

V dôsledku neúplného pokrytia sekundárneho odpadu sa vznik odpadu zvyčajne v rôznych sektoroch odhaduje príliš nízko; tým sa zase komplikuje výklad údajov za tieto sektory a za súhrny o odpade.

Pokrytie malých podnikov

Väčšina členských štátov oslobodila malé spoločnosti od zberu údajov o vzniku odpadov. Kým niektoré krajiny vypracovali odhady o odpadoch, ktoré vyprodukovali malé spoločnosti, iné tak nespravili (napríklad, Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Slovinsko), buď z dôvodu metodických problémov alebo preto, že množstvá odpadu sa považovali za nízke.

Výsledné nedostatočné pokrytie vzniknutých množstiev odpadov sa líši v závislosti od prahových hodnôt pre zber údajov a od hospodárskej štruktúry krajín, t. j. počtu a činností firiem, na ktoré sa nevzťahuje zber údajov. Informácie od rôznych krajín poukazujú na to, že podiel odpadu vyprodukovaného malými spoločnosťami sa môže značne líšiť. Niekoľko krajín, ktoré nepredložili odhady, zdôraznilo vo svojich správach o kvalite, že pracujú na metódach odhadu a budú schopné poskytnúť odhady v nasledujúcom kole poskytovania údajov.

4.2. Problémy súvisiace s klasifikáciou a rozdelením

Členenie podľa hospodárskych sektorov

V nariadení sa členské štáty vyzývajú, aby členili svoje údaje podľa 20 činností, pri ktorých vzniká odpad. Správne rozdelenie je predpokladom pre:

- porovnateľnosť množstiev odpadov špecifických pre sektor;

- zhodu štatistiky o odpadoch s podnikovou štatistikou.

Hospodárske činnosti sa členia odkazom na zatriedenie hospodárskych činností v Európskom spoločenstve (NACE Rev. 1.1). Nové zatriedenie hospodárskych činností (NACE Rev. 2) bolo prijaté a požadované členenia v nariadení o štatistike o odpadoch boli upravené zodpovedajúcim spôsobom. NACE Rev. 2 sa bude používať od referenčného roka 2008; predpokladá sa konverzia údajov za roky 2004 a 2006 na NACE Rev. 2. Revízia NACE nesúvisí s problémami s klasifikáciou, ktorým sa bude venovať pozornosť ďalej v texte.

Spôsob, akým sa odpad priraďuje sektoru, ktorý ho produkuje, závisí od metód použitých pri zbere údajov. Približne dve tretiny členských štátov zbierajú väčšinu svojich údajov o vzniku odpadov priamo od pôvodcov odpadu, buď prostredníctvom zisťovania alebo z administratívnych dokumentov. Tento prístup poskytuje priame informácie o zdroji odpadu. Väčšina týchto krajín využíva na stanovenie kódu NACE pôvodcu odpadu štatistický register podnikov; tým sa zabezpečuje zhoda s podnikovou štatistikou.

V krajinách, v ktorých sa údaje o vzniku odpadu odvodzujú nepriamo z údajov o úprave odpadu, existuje značné riziko nesprávneho začlenenia. Takýto prístup využíva Dánsko, Nemecko, Litva, Rakúsko a Malta. V tomto prípade sú informácie o činnosti, pri ktorej vzniká odpad, známe iba zo sekundárnych zdrojov (napríklad, subjekt zbierajúci odpad, subjekt upravujúci odpad) alebo sa musia odvodiť niektorými inými spôsobmi (napríklad, modelmi alebo pomocou európskeho zoznamu odpadov[8], ktorý obsahuje informácie o pôvode odpadu). Všetky tieto prístupy majú zrejmé obmedzenia.

Odpad vyprodukovaný domácnosťami

Tým, že sa v nariadení rozlišuje medzi odpadom, ktorý vznikol pri hospodárskych činnostiach, a odpadom, ktorý vznikol v domácnostiach, sa nahradzuje tradičný koncept „komunálneho odpadu“.

Metodickým problémom je vytvoriť presnú štatistiku o odpade, ktorý vznikol v domácnostiach, pretože odpad z domácností sa obvykle zbiera spolu s odpadom z obchodov, malých podnikov a inštitúcií. Mnoho krajín nemá priame informácie o podiele odpadu, ktorý vznikol v domácnostiach; tieto krajiny boli preto požiadané, aby stanovili podiel odpadu z domácností nejakou inou metódou.

Dvanásť členských štátov zaviedlo nový koncept a oznámilo iba údaje o odpade z domácností. Rozpätie metód, ktoré používajú, sa pohybuje od cielených zisťovaní (analýzy odpadu) až po hrubé odhady, ktoré zaslali spoločnosti odpadového hospodárstva, alebo subjekty prevádzkujúce skládky. Deväť krajín neuplatnilo nový koncept. Správy štyroch krajín o kvalite neobsahovali žiadne informácie o tomto probléme. V dôsledku toho sa porovnateľnosť údajov o odpadoch z domácností obmedzuje na krajiny, ktoré splnili nové požiadavky. Očakáva sa, že situácia sa zlepší pri zaslaní údajov za rok 2006, keďže niekoľko krajín pracuje na vhodných metódach.

4.3. Chyby merania

Chyby merania môžu byť výsledkom používania nepresných konverzných faktorov. Skládky, ktoré ešte nie sú vybavené mostovými váhami, sú stále dosť bežným problémom. V takýchto prípadoch sú oznámené údaje obvykle založené na objeme zberných vozidiel a prepočítavajú sa pomocou priemernej hustoty odpadu. Skúsenosti v Poľsku a Litve poukazujú na to, že pri tomto prístupe sa množstvá odpadov skôr nadhodnocujú ako podhodnocujú. Chyba merania je pravdepodobne najväčšia v prípade komunálneho odpadu a iného ako nebezpečného odpadu ukladaného na skládky. Je pravdepodobnejšie, že z finančných dôvodov sa nebezpečný odpad a recyklovateľný odpad budú vážiť. Kvalita údajov sa v tomto smere bude stabilne zlepšovať, pretože staré skládky sa zatvárajú a nové sa stavajú v súlade s právnymi predpismi EÚ.

5. Zaťaženie podnikov

Zaťaženie respondentov sa týka zaťaženia, ktoré predstavuje pre podniky zasielanie údajov, a meria sa ako skutočný počet respondentov a ich zaťaženie vo fyzickom vyjadrení (čas potrebný na odpoveď).

V nariadení o štatistike o odpadoch sa vyžaduje, aby členské štáty znížili zaťaženie poskytnutím prístupu k administratívnym údajom a aby zo zisťovania vylúčili malé firmy s menej ako 10 zamestnancami, pokiaľ výrazne neprispievajú ku vzniku odpadu.

Väčšina členských štátov však nemeria zaťaženie vo fyzickom vyjadrení, a preto nie sú schopné o tom poskytnúť informácie. Päť členských štátov uvádza zaťaženie pohybujúce sa od 30 minút po päť hodín pripadajúcich na jedného respondenta. Väčšina členských štátov je však informovaná o pracovnom zaťažení spoločností a uplatňuje odlišné prístupy s cieľom znížiť zaťaženie a zbierať údaje účinným spôsobom.

Najvýznamnejšou pomocou spoločnostiam je zabrániť dvojitému poskytovaniu údajov na administratívne a štatistické účely využívaním administratívnych údajov a/alebo koordináciou zisťovaní v oblasti odpadov medzi príslušnými inštitúciami (štatistické úrady, ministerstvá životného prostredia, environmentálne agentúry). V prípade 14 členských štátov sú administratívne údaje hlavným zdrojom informácií pre štatistiku o odpadoch. Ďalšie krajiny využívajú administratívne údaje ako jeden z mnohých zdrojov údajov.

Požiadavka v nariadení na oslobodenie malých spoločností od zisťovania sa plní rôznymi spôsobmi. Niektoré krajiny uskutočňujú výberové zisťovania malých spoločností a výsledky odhadujú (Belgicko; Estónsko v prípade niektorých sektorov; Grécko). Väčšina krajín ich však úplne vylučuje, pričom údaje sa buď nezohľadňujú (pozri oddiel 4.3. ) alebo sa odhadujú pomocou modelov odhadovania založených na faktoroch. Krajiny zaviedli rôzne prahové hodnoty pre vylúčenie, ktoré sú vymedzené väčšinou počtom zamestnancov alebo množstvom odpadu vyprodukovaného za rok. Niektoré krajiny spájajú tieto dve kritériá, aby zabezpečili, aby sa aj na malé spoločnosti vzťahoval zber údajov, ak prekročia vymedzenú prahovú hodnotu pre vznik odpadu.

6. Závery

Analýza údajov z prvého kola poskytovania údajov ešte nebola ukončená, ale pokrok smerom k úplnejšej a zosúladenejšej európskej štatistike o odpadoch, ktorý sme dosiahli, je už zrejmý.

Mali by sme zdôrazniť pozitívny vplyv povinnosti dokumentovať metodiky a hodnotiť kvalitu údajov v správach o kvalite. Problémy a nedostatky sú viditeľnejšie a poukazujú na to, kde je potrebné zlepšenie. Nariadením sa okrem toho podporuje zhoda medzi štatistikou o odpadoch a inými štatistickými oblasťami tým, že sa vyžaduje prísne dodržiavanie zatriedenia hospodárskych činností NACE a používanie štatistických jednotiek, ktoré sa využívajú v podnikovej štatistike. Zvyšuje sa tým možnosť začlenenia štatistiky o odpadoch do environmenálno-ekonomickeho účtovníctva.

6.1. Vývoj v členských štátoch

Záväzný charakter nariadenia na vnútroštátnej úrovni jednoznačne posilnil postavenie štatistiky o odpadoch v rámci štatistických systémov. Povinnosti zavedené nariadením viedli k rozvoju metodík a k zmenám vo vnútroštátnych systémoch zberu údajov.

Vzhľadom na skúsenosti získané v prvom kole poskytovania údajov niekoľko krajín oznámilo svoj zámer zlepšiť kvalitu údajov a súlad s požiadavkami nariadenia. Pokiaľ si takéto zmeny vyžiadajú právne úpravy, môže sa stať, že tieto úpravy nadobudnú účinnosť až v referenčnom roku 2008.

Zdalo by sa, že nariadením sa podporil všeobecný trend v členských štátoch predchádzať zbytočnému poskytovaniu údajov prostredníctvom spolupráce medzi inštitúciami zbierajúcimi údaje a zjednodušenia povinností poskytovať údaje. Dvojité používanie údajov na administratívne a štatistické účely sa stáva samozrejmosťou, pričom výsledkom je väčšia zhoda medzi údajmi a znížené zaťaženie respondentov.

6.2. Potreba revízie

Hoci výsledok prvého kola poskytovania údajov potvrdil všeobecný prístup, je nepochybne potrebné preskúmať niektoré koncepčné nedostatky.

Členenie podľa druhu odpadu

V prílohe I a prílohe II (časť 2) k nariadeniu sa vyžaduje, aby množstvá vzniknutého a upraveného odpadu boli členené podľa kategórií odpadov odlišným spôsobom pre každý súbor údajov (pozri tabuľku 1). Cieľom bolo minimalizovať požadovanú úroveň podrobnosti, a tak minimalizovať zaťaženie členských štátov.

Zo skúseností z prvého kola poskytovania údajov jasne vyplýva, že tento koncept má početné nedostatky, zatiaľ čo jeho výhody sú nevýznamné, a nezabezpečuje žiadne badateľné uľahčenie pre členské štáty. Väčšina členských štátov zbiera informácie na oveľa podrobnejšej úrovni a pri príprave údajov na zaslanie Eurostatu obmedzuje členenie.

Hlavnými negatívnymi aspektmi sú:

- nie je možné vypracovať bilancie pre jednotlivé kategórie odpadov; tým sa značne sťažuje overovanie a výklad údajov;

- úroveň podrobnosti v prípade údajov o úprave odpadov je príliš nízka; dôležité toky odpadov sa zaraďujú do nešpecifických kategórií odpadov („iné odpady“);

- prezentácia a oznamovanie výsledkov je veľmi komplikované;

- používanie rôznych formátov spôsobuje, že je ťažké narábať s údajmi a spracovať ich.

Je potrebné vzdať sa súčasného prístupu v prospech spoločného členenia v prípade vzniku aj úpravy odpadu. Ako základ pre diskusiu by sa malo používať podrobnejšie členenie kategórií odpadov v časti 2 prílohy I.

Regionálne členenie údajov o infraštruktúre v oblasti úpravy odpadov

V nariadení sa vyžaduje, aby členské štáty poskytovali údaje o počte a kapacite zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu na úrovni NUTS 2 (príloha II, časť 3). Toto podrobné regionálne členenie spôsobuje Eurostatu a rovnako členským štátom značné pracovné zaťaženie. Podiel dôverných údajov sa na regionálnej úrovni výrazne zvyšuje, čím sa obmedzuje užitočnosť. Význam týchto podrobných informácií sa musí preskúmať.

Členenie podľa druhu úpravy odpadu

Podľa časti 8 ods. 2 sa pri poskytovaní údajov o úprave odpadu zhŕňajú údaje o všetkých (10) činnostiach zhodnocovania, okrem energetického zhodnocovania, do jedinej kategórie poskytovania údajov. Okrem toho požadované údaje o kapacite zhodnocovania odpadov zahŕňajú činnosti úpravy, medzi ktoré patrí kompostovanie, recyklovanie kovov a prečisťovanie olejov. Zdá sa, že úroveň podrobnosti je v týchto prípadoch nedostatočná: na účely monitorovania politiky v oblasti odpadov by boli žiaduce informácie o určitých recyklačných činnostiach. Rastie najmä potreba poskytovať údaje, ktoré sú vhodné na to, aby sa využívali ako referenčné hodnoty na porovnanie so stanovenými cieľmi. V niektorých prípadoch môžu byť tieto ciele záväzné. Tým sa zdôrazňuje potreba jednotných údajov v členských štátoch, v prípade ktorých by pravdepodobne bolo potrebné ďalšie spresnenie definícií a klasifikácií.

A napokon, činnosti zneškodňovania (8 druhov úpravy) sú členené do dvoch kategórií poskytovania údajov, pričom jedna z nich sa v skutočnosti v členských štátoch nepoužíva.

7. Vyhliadky

Na základe prvých skúseností a s cieľom podporiť využiteľnosť a kvalitu údajov pri zohľadnení akýchkoľvek ďalších nákladov pre podniky a verejnú správu Komisia v primeranom čase navrhne zmenu a doplnenie nariadenia týkajúcu sa zberu údajov za referenčný rok 2008 tak, aby:

- sa uplatňovalo rovnaké členenie kategórií odpadov pre vznik a úpravu odpadov zosúladením časti 2 prílohy I a časti 2 prílohy II,

- sa preskúmali regionálne členenia v prílohe II,

- sa preskúmalo členenie kategórií úpravy odpadov v prílohe II, najmä zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov.

[1] Ú. v. ES L 332, 9.12.2002, s. 1, zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1893/2006 (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

[2] Ú. v. EÚ L 90, 27.3.2004, s. 15.

[3] Ú. v. EÚ L 131, 25.5.2005, s. 38.

[4] Ú. v. EÚ L 131, 25.5.2005, s. 26.

[5] Ú. v. EÚ L 229, 6.9.2005, s. 6.

[6] http://circa.europa.eu/Public/irc/dsis/pip/library?l=/wastesstatisticssregulat/manual_statistics

[7] Internetová stránka Eurostatu venovaná kvalite: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=2273,1,2273_47140765&_dad=portal&_schema=PORTAL

[8] Rozhodnutie 2000/532/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov, Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.