28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/56

—

považuje systém environmentálneho riadenia organizácií a environmentálnu značku pre produkty za vhodný trhovo orientovaný prostriedok na podnietenie zodpovednosti za stav životného prostredia u rôznych aktérov v spoločnosti a pozdvihnutie úrovne ochrany životného prostredia;

—

považuje nariadenie o systéme EMAS za užitočný nástroj pre mnohé druhy organizácií, pre ktoré by zavedenie tohto systému znamenalo prínos v rozličných oblastiach, napr. obmedzenie škodlivého vplyvu na životné prostredie, úsporu nákladov (na energiu a likvidáciu odpadu), istotu, že pôsobenie organizácie je v súlade s platnou legislatívou v oblasti životného prostredia, účinnejšie fungovanie organizácie, atď.;

—

sa domnieva, že pre organizácie zapísané v registri EMAS je tiež potrebné definovať rozsah hodnotenia environmentálnych vlastností výrobkov, ako aj adekvátne požiadavky na audity v oblasti životného prostredia na rôznych úrovniach, konkrétne na primárnej (výroba), sekundárnej (obstarávanie) a terciárnej (ostatné) úrovni hodnotenia. Nie všetky malé a stredné podniky či miestne a regionálne orgány majú k dispozícii informácie, schopnosti a odborné vedomosti potrebné na audit v oblasti životného prostredia, a musia sa preto spoliehať na externých konzultantov;

—

považuje zachovanie hodnotenia ex ante za dôležité z hľadiska dôveryhodnosti a spoľahlivosti environmentálnej značky. Na získanie osvedčenia o splnení normy ISO je potrebné, aby orgán zodpovedný za udeľovanie environmentálnej značky uskutočnil pre výrobok, ktorý sa o udelenie značky uchádza, ex ante a ex post kontrolu splnenia kritérií environmentálnej značky. Návrh prejsť od hodnotenia k registrácii a ex post monitorovaniu predstavuje vážne ohrozenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti značky.

Hlavná spravodajkyňa

:

pani Britt Lundberg (FI/ALDE), členka regionálnej vlády Ålandských ostrovov

1.

považuje revíziu systému EMAS a environmentálnej značky EÚ za obzvlášť potrebnú a dôrazne podporuje zámery EÚ podnecovať politiku trvalo udržateľnej výroby a spotreby tak, ako to ustanovuje Lisabonská dohoda a stratégia Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj, a tým napomôcť dosahovaniu cieľov Spoločenstva v oblasti politiky potláčania klimatických zmien;

2.

sa domnieva, že revízie sú obzvlášť potrebné, pretože ani jeden zo systémov nebol v dostatočnej miere akceptovaný a nemal očakávaný dosah;

3.

považuje systém environmentálneho riadenia organizácií a environmentálnu značku pre produkty za vhodný trhovo orientovaný prostriedok na podnietenie zodpovednosti za stav životného prostredia u rôznych aktérov v spoločnosti a pozdvihnutie úrovne ochrany životného prostredia;

4.

sa domnieva, že miestne a regionálne orgány by mohli vo väčšej miere využívať tieto systémy a že revidované právne normy a podporné opatrenia členských štátov by mali malé i veľké organizácie verejného sektora upozorniť na ich potenciál a viesť tieto organizácie k ich využívaniu;

5.

konštatuje, že návrh týkajúci sa systému EMAS je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality aj napriek tomu, že obsahuje pomerne podrobné pravidlá, postupy a požiadavky, pretože ich uplatňovanie je zverené do právomoci členských štátov alebo ich miestnych a regionálnych orgánov. Systém environmentálnej značky nevylučuje uplatnenie iných systémov, ale môže fungovať spolu s národnými alebo regionálnymi systémami v prípade, že sú založené na prísnych kritériách;

6.

sa domnieva, že ani jeden z oboch systémov založených na dobrovoľnej účasti nepredstavuje zbytočnú záťaž. Vypracovanie a revízia kritérií pre environmentálnu značku sú flexibilné, rovnako ako pravidlá stanovené v návrh systému EMAS;

7.

sa domnieva, že návrhy sú v súlade so stratégiou Európskej komisie vytvárať lepšie právne predpisy (zjednodušovanie právnych predpisov a obmedzovanie administratívnej záťaže pre podniky a orgány verejnej správy);

8.

považuje nariadenie o systéme EMAS za užitočný nástroj pre mnohé druhy organizácií, pre ktoré by zavedenie tohto systému znamenalo prínos v rozličných oblastiach, napr. obmedzenie škodlivého vplyvu na životné prostredie, úsporu nákladov (na energiu a likvidáciu odpadu), zlepšenie imidžu organizácie v súvislosti s jej prístupom k životnému prostrediu, istotu, že pôsobenie organizácie je v súlade s platnou legislatívou v oblasti životného prostredia, účinnejšie fungovanie organizácie, atď.;

9.

podporuje stanovenie kvantitatívneho a merateľného cieľa pre počet organizácií zapísaných v registri EMAS päť a desať rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o EMAS;

10.

sa domnieva, že dosiahnutiu stanoveného počtu organizácií by napomohlo, keby členské štáty mali povinnosť stanoviť si vlastné cieľové počty organizácií zapísaných v registri EMAS;

11.

dôrazne podporuje zviditeľňovanie systému EMAS všetkými možnými prostriedkami, pretože napríklad v severských krajinách EÚ je systém EMAS vo verejnom sektore veľmi málo známy a používaný;

12.

sa domnieva, že štruktúra nariadenia by mala vziať do úvahy perspektívy organizácií, ktoré systém EMAS plánujú prijať. Pre tieto organizácie je kľúčovou otázkou štruktúra systému EMAS, ktorá je však schovaná v prílohe II návrhu. Najjednoduchším spôsobom ako napraviť tento nedostatok, by bolo začleniť prílohu II do nariadenia ako samostatný článok s názvom „Štruktúra a požiadavky systému EMAS“;

13.

víta návrh, aby národné a regionálne systémy environmentálneho riadenia mali možnosť získať čiastočné alebo úplné uznanie v systéme EMAS. Uplatňovanie takéhoto postupu by organizáciám pomohlo prejsť od týchto systémov k systému EMAS. Vďaka tomu by systém EMAS získal veľký počet potenciálnych záujemcov o zápis do registra EMAS, ktorí sa už teraz približujú k splneniu požiadaviek tohto systému. Miestne systémy by sa tak stali súčasťou systému EMAS, čo by pomohlo zlepšiť ich dôveryhodnosť;

14.

zastáva názor, že Komisia by mohla stanoviť minimálne požiadavky pre systémy, ktoré sú čiastočne v súlade s požiadavkami systému EMAS, aby sa predišlo žiadostiam o zapísanie do registra pre jednotlivé časti systému environmentálneho riadenia, ktoré zatiaľ nie je možné definovať ako systém;

15.

navrhuje napríklad tieto minimálne požiadavky: existencia environmentálnej politiky zameranej na sústavné zlepšovanie, environmentálny prehľad uvádzajúci environmentálne aspekty organizácie s podstatným vplyvom na životné prostredie, súlad s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, environmentálne ciele pokrývajúce dôležité aspekty ochrany životného prostredia, environmentálny program alebo akčný plán stanovujúci oblasti zodpovednosti, opatrenia a časový harmonogram vykonávania opatrení potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov, vhodné zdroje na vykonávanie environmentálneho programu, interná komunikácia o systéme environmentálneho riadenia na rôznych úrovniach v organizácii a externý audit systému environmentálneho riadenia;

16.

považuje za potrebné zlepšiť ustanovenia o systéme predkladania správ týkajúcich sa životného prostredia, ktoré sú uvedené v prílohe IV. Obzvlášť pre malé a stredné podniky v odvetví služieb a napr. pre miestnych aktérov je prakticky nemožné vypočítať niektoré plánované hodnoty, ako napr. materiálová efektívnosť. Množstvo použitých materiálov je tak veľké, že len zozbieranie údajov o najdôležitejších materiáloch je často neprekonateľným problémom. Vplyv väčšiny malých a stredných podnikov a malých organizácií verejného sektora na biodiverzitu je zanedbateľný, a preto by nemali byť zaťažované požiadavkami na predkladanie správ;

17.

sa domnieva, že pre organizácie zapísané v registri EMAS je tiež potrebné definovať rozsah hodnotenia environmentálnych vlastností výrobkov, ako aj adekvátne požiadavky na audity v oblasti životného prostredia na rôznych úrovniach, konkrétne na primárnej (výroba), sekundárnej (obstarávanie) a terciárnej (ostatné) úrovni hodnotenia. Nie všetky malé a stredné podniky či miestne a regionálne orgány majú k dispozícii informácie, schopnosti a odborné vedomosti potrebné na audit v oblasti životného prostredia, a musia sa preto spoliehať na externých konzultantov;

18.

vyslovuje pochybnosti v súvislosti s nákladmi, ktoré verejným orgánom a súkromným spoločnostiam vzniknú uplatňovaním systémov EMAS a environmentálnej značky; domnieva sa, že širšia účasť v oboch systémoch by bola možná, ak by sa zrušili alebo znížili poplatky. Malo by sa však rozlišovať medzi systémom EMAS na jednej strane a environmentálnou značkou na druhej strane vzhľadom na rozdielne štruktúry nákladov, ktoré z týchto systémov pre zúčastnené organizácie vyplývajú;

19.

nazdáva sa, že podniky by pri zavádzaní systému EMAS mali byť oslobodené od administratívnej záťaže, hoci odbúravanie byrokratických postupov nesmie nikdy viesť k tomu, aby systém EMAS stratil dôveryhodnosť v očiach verejných orgánov, spotrebiteľov alebo organizácií, ktoré by sa doň mohli zapojiť;

20.

považuje stanovené ciele za krok správnym smerom, predovšetkým čo sa týka zapojenia rôznych zainteresovaných strán do vypracovania kritérií pre environmentálnu značku a skrátenia postupu na ich prijímanie, pretože takto môžu nové výrobky rýchlejšie získať environmentálnu značku;

21.

žiada, aby sa skratka EÚ stala súčasťou označenia, vďaka čomu by bolo širokej verejnosti jasné, že environmentálna značka je iniciatívou Európskej únie;

22.

považuje skrátený postup na vypracovanie kritérií v rámci iných systémov environmentálneho označovania za užitočný pre skupiny výrobkov, ktoré sú už týmito systémami uznané, pretože napríklad systém Nordic Swan v severských krajinách a Der Blaue Engel v Nemecku sú natoľko známymi značkami v ich domácich krajinách, že by mohli byť hybnou silou pre environmentálnu značku EÚ;

23.

podporuje návrh zrušiť ročné poplatky za výrobky, ktorým bola udelená environmentálna značka, vďaka čomu sa tak pre mnohé malé a stredné podniky odstránia finančné bariéry vstupu do systému;

24.

víta návrh, na základe ktorého majú zainteresované strany vypracovať príručku pre orgány zodpovedné za verejné obstarávanie. Verejným obstarávateľom takéto opatrenie uľahčí začlenenie kritérií environmentálnej značky do obstarávacích postupov. Táto príručka by bola vítanou pomôckou pre činnosť miestnych a regionálnych samospráv;

25.

považuje zachovanie hodnotenia ex ante za dôležité z hľadiska dôveryhodnosti a spoľahlivosti environmentálnej značky. Európska environmentálna značka je systémom environmentálneho označovania založeným na hodnotení životného cyklu výrobku v súlade s normou ISO 14024, ktorý musí byť overený treťou stranou. Na získanie osvedčenia o splnení normy je potrebné, aby orgán zodpovedný za udeľovanie environmentálnej značky uskutočnil pre výrobok, ktorý sa o udelenie značky uchádza, ex ante a ex post kontrolu splnenia kritérií environmentálnej značky. Návrh prejsť od hodnotenia k registrácii a ex-post monitorovaniu predstavuje vážne ohrozenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti značky;

26.

neschvaľuje návrh sprísniť kritéria národných a regionálnych systémov environmentálneho označovania na úroveň kritérií systému environmentálneho označovania Spoločenstva pre skupiny výrobkov, pre ktoré už existujú kritéria v rámci systému Spoločenstva. Prísnosť požiadaviek v rámci rôznych systémoch označovania treba hodnotiť v príslušnom kontexte a nielen vo vzťahu k životnému prostrediu, ale aj vo vzťahu k trhu. Mnohé z kľúčových faktorov systémov označovania, ako stav životného prostredia, stupeň ohrozenia životného prostredia a jeho odolnosť sa medzi európskymi regiónmi značne líšia;

27.

domnieva sa, že je obzvlášť dôležité, aby členské štáty a Komisia zintenzívnili svoju činnosť zameranú na zvyšovanie povedomia a informovanosti o environmentálnej značke. V tej súvislosti je spolupráca s obchodníkmi pravdepodobne najúčinnejším prístupom, pretože z hľadiska spotrebiteľa sú obchody miestom, kde sa vyberajú výrobky a prijímajú rozhodnutia o nákupoch. To znamená, že obchody môžu tieto rozhodnutia do značnej miery ovplyvniť;

28.

nazdáva sa, že jedným z prvoradých cieľov by malo byť, aby sa pre spotrebiteľov postupne rozširovala ponuka výrobkov a služieb, ktoré spĺňajú podmienky na získanie environmentálnej značky Spoločenstva. Na propagáciu takéhoto rozširovania ponuky je potrebné podporovať rozvoj návrhárskych postupov, ktoré zaručia, že príslušná skupina výrobkov bude spĺňať predpísané podmienky počas celého životného cyklu. Výbor preto odporúča, aby príslušné orgány zaviedli programy na rozvoj ekologického dizajnu (okrem iného na základe existujúcich kritérií environmentálnej značky), ktorými by sa podporili podniky v tejto oblasti a pilotné projekty.

(11)

zriadením jednotného vnútroštátneho akreditačného orgánu by nemalo byť dotknuté rozdeľovanie úloh v rámci členských štátov.