52007SC0065

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.1.2007

SEK(2007) 65 v konečnom znení

Odporúčanie pre

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému programu stability Nemecka na roky 2006 – 2010

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. VšEOBECNÉ SÚVISLOSTI

Pakt stability a rastu, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 1998, je založený na dosiahnutí cieľa zdravých verejných financií ako prostriedku posilňovania podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu smerujúceho k vytváraniu pracovných miest. V reforme paktu z roku 2005 sa mu priznáva užitočnosť pri upevňovaní fiškálnej disciplíny, požaduje sa však posilnenie jeho účinnosti a hospodárskych základov, ako aj zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

V nariadení Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], ktoré je súčasťou paktu stability a rastu, sa stanovuje, že členské štáty musia Rade a Komisii predložiť programy stability alebo konvergenčné programy a ich ročné aktualizácie (členské štáty, ktoré už prijali jednotnú menu, predkladajú (aktualizované) programy stability a členské štáty, ktoré zatiaľ jednotnú menu neprijali, predkladajú (aktualizované) konvergenčné programy). Prvý program stability Nemecka bol predložený v januári 1999. Rada k nemu v súlade s nariadením predložila stanovisko 15. marca 1999 na základe odporúčania Komisie a po porade s Hospodárskym a finančným výborom. Aktualizované programy stability a konvergenčné programy v súlade s týmto postupom hodnotí Komisia a skúma uvedený výbor, pričom ich môže skúmať aj Rada.

2. KONTEXT HODNOTENIA AKTUALIZOVANÉHO PROGRAMU

Komisia preskúmala najnovšiu aktualizáciu programu stability Nemecka predloženú 30. novembra 2006 a prijala k nej odporúčanie pre stanovisko Rady (pozri tabuľku s hlavnými bodmi zahrnutými v hodnotení).

S cieľom vymedziť prostredie, v ktorom sa hodnotí rozpočtová stratégia v novom programe stability, obsahujú nasledujúce odseky prehľad o:

1. výsledkoch v hospodárskej a rozpočtovej oblasti za posledných desať rokov,

2. situácii krajiny v rámci nápravnej časti paktu stability a rastu (postupy riešenia nadmerného deficitu),

3. najnovšom hodnotení situácie krajiny v rámci preventívnej časti paktu stability a rastu (zhrnutie stanoviska Rady k predchádzajúcej aktualizácii programu stability) a

4. hodnotení národného programu reforiem z októbra 2006 Komisiou.

2.1. Súčasné výsledky v hospodárskej a rozpočtovej oblasti

Počas posledných desiatich rokov prešlo Nemecko obdobím úprav na vyrovnanie nevyvážeností po znovuzjednotení. Umiernenie mzdových požiadaviek prispelo k znovunadobudnutiu konkurencieschopnosti externých cien a Nemecko získalo podiely na vývoznom trhu, a to najmä od roku 2000. Je pozoruhodné, že znovunadobudnutie konkurencieschopnosti externých cien Nemecka sa uskutočnilo v čase, keď iné krajiny eurozóny mali nižšie dlhodobé úrokové miery ako Nemecko. Nemecko má však nedávnu skúsenosť, že silná vývozná výkonnosť sa nie vždy rýchlo prejaví vo vyššom domácom dopyte.

Problém rastu v Nemecku je vo svojej povahe najmä problémom štruktúry. Výsledky v hospodárskej oblasti brzdí najmä pomalý rast celkovej produktivity faktorov a vysoká štrukturálna nezamestnanosť. Potenciálny rast nie je len podstatne nižší ako v minulosti. Poklesol takisto nižšie ako v ostatných štátoch eurozóny. Hospodárska politika stojí pred úlohou ako zlepšiť podmienky rastu a súčasne sa zamerať na príspevky z práce, faktorovej produktivity a v menšom rozsahu z tvorby kapitálu. Táto dôležitá úloha sa musí splniť na podklade napätých verejných financií napriek nedávnym zlepšeniam.

V niektorých oblastiach nemecké orgány začali reformy, ako napríklad na trhu práce alebo v mikroekonomickej oblasti pri podpore výskumu a inovácií, ktoré stále potrebujú čas na dokázanie svojich úplných dôsledkov. V iných oblastiach, ako zdaňovanie podnikov, sa reformné kroky zvažujú. Je však pravdepodobné, že budú potrebné ďalšie snahy, najmä na trhu práce, na podstatné podporenie potenciálneho rastu v dlhodobejšom meradle.

2.2. Postup riešenia nadmerného deficitu v Nemecku

V súlade s článkom 104 ods. 7 zmluvy a článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 Rada adresovala Nemecku 21. januára 2003 odporúčanie, v ktorom vyzýva Nemecko, aby vyriešilo nadmerný deficit čo najrýchlejšie a najneskôr v roku 2004. Odporúčanie bolo zverejnené. Ako sa uvádza v oznámení Komisie zo 14. decembra 2004, ktoré Rada schválila 18. januára 2005, vzhľadom na výnimočné podmienky vytvorené závermi Rady z 25. novembra 2003 a vzhľadom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 13. júla 2004, rok 2005 mal byť považovaný za primeraný termín úpravy nadmerného deficitu.

Keďže deficit verejných financií v roku 2005 prekročil úroveň 3 % HDP, Rada sa 14. marca 2006 rozhodla napomenúť Nemecko v súlade s článkom 104 ods. 9, aby prijalo nevyhnutné opatrenia na zníženie nadmerného deficitu s cieľom vyriešiť situáciu v súvislosti s nadmerným deficitom „čo najrýchlejšie a najneskôr v roku 2007“. Rada konkrétne požadovala, „aby v rokoch 2006 a 2007 Nemecko zabezpečilo kumulatívne zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových alebo dočasných opatrení aspoň o jeden percentuálny bod“. Nemecko bolo navyše vyzvané, aby „zabezpečilo, že rozpočtová konsolidácia smerujúca k strednodobému cieľu vyváženého rozpočtu zo štrukturálneho hľadiska bude udržaná znížením štrukturálneho deficitu po odstránení nadmerného deficitu najmenej o 0,5 % HDP ročne“. V nadväznosti na predloženie vykonávacej správy Nemecka z 5. júla prijala Komisia 19. júla 2006 oznámenie na informovanie Rady, že Nemecko prijalo opatrenia, ktoré predstavujú primeraný pokrok smerom ku korekcii nadmerného deficitu v rámci časových lehôt stanovených Radou, a že v tomto bode neboli potrebné žiadne ďalšie kroky v postupe riešenia nadmerného deficitu. Na schôdzi 10. októbra 2006 sa Rada stotožnila s týmto názorom.

2.3. Hodnotenie v stanovisku Rady k predchádzajúcemu programu

Rada 14. marca 2006 prijala stanovisko k aktualizácii programu stability na obdobie rokov 2005 – 2009. Rada uvítala, „že vláda považuje rozpočtovú konsolidáciu stanovenú v programe za prioritu“, ale upozornila na „riziká pre dosiahnutie rozpočtových cieľov a dlhodobú udržateľnosť verejných financií“. Takisto v zmysle rozhodnutia Rady zo 14. marca v súlade s článkom 104 ods. 9 zmluvy Rada vyzvala „Nemecko, aby

- v rokoch 2006 a 2007 zabezpečilo plánovanú kumulatívnu štrukturálnu úpravu aspoň o jeden percentuálny bod, čo by najneskôr v roku 2007 spoľahlivo a udržateľne znížilo deficit verejných financií pod úroveň 3 % HDP;

- po odstránení nadmerného deficitu rýchlo dosiahlo strednodobý rozpočtový cieľ znížením štrukturálneho deficitu najmenej o 0,5 percentuálneho bodu ročne, a to najmä dôsledným uskutočnením plánovaného obmedzenia výdavkov, aby mohlo poskytnúť plánovanú úľavu v oblasti príspevkov do sociálneho poistenia, a tým, že zabezpečí, aby avizovaná reforma systému zdaňovania príjmov právnických osôb neohrozila fiškálnu konsolidáciu;

- realizovalo plány reformy federálneho systému s cieľom zlepšiť rozpočtový rámec a prispieť tak k dosiahnutiu rozpočtových cieľov na všetkých úrovniach vlády.“

2.4. Hodnotenie národného programu reforiem z októbra 2006 Komisiou

Vykonávacia správa národného programu reforiem Nemecka vypracovaná v rámci obnovenej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti bola predložená 18. októbra 2006. V nemeckom národnom programe reforiem sú označené ako hlavné výzvy/priority: znalostná spoločnosť, fungovanie trhu a konkurencieschopnosť, podnikateľské prostredie, udržateľnosť verejných financií (vrátane trvalo udržateľného rastu a sociálneho zabezpečenia), ekologická inovácia a zmena orientácie trhu práce.

V hodnotení tohto programu Komisiou (prijatom ako súčasť výročnej správy o dosiahnutom pokroku z decembra 2006[2]) sa ukázalo, že Nemecko celkovo dobre napreduje v implementácii svojho národného programu reforiem a najmä v makroekonomických a mikroekonomických kľúčových výzvach a prioritných akciách. Pomalšie napreduje v oblasti zamestnanosti. Na podklade označených silných a slabých stránok sa Nemecku odporúčalo konať v oblastiach dlhodobej udržateľnosti verejných financií, hospodárskej súťaže na trhoch tovarov a služieb a štrukturálnej nezamestnanosti.

Tabuľka: Hlavné body hodnotenia V zmysle článku 5 ods. 1 (pre programy stability) a článku 9 ods. 1 (pre konvergenčné programy) nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa hodnotenie týka týchto bodov: či sú hospodárske predpoklady, na ktorých je program založený, pravdepodobné; strednodobý rozpočtový cieľ predložený členským štátom a či je postup úpravy smerom k jeho dosiahnutiu vhodný; či sú prijímané a/alebo navrhované opatrenia na dodržiavanie postupu úpravy dostatočné na dosiahnutie strednodobého cieľa v rámci cyklu; či pri hodnotení postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu je snaha o úpravu vyššia v priaznivom hospodárskom období, pričom snaha môže byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období a či sa v prípade členských štátov eurozóny a ERM II členský štát usiluje o ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení o 0,5 % HDP ako minimálnej štandardnej hodnoty na splnenie strednodobého cieľa; pri definovaní postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu (pre členské štáty, ktoré ho ešte nedosiahli) alebo pri umožnení dočasného odchýlenia od strednodobého cieľa (pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli), zavedenie významných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý účinok na úsporu nákladov (vrátanie zvýšenia potenciálneho rastu), a preto aj preukázateľný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií (pod podmienkou, že sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva vo vzťahu k referenčnej hodnote 3 % HDP a že sa očakáva, že sa rozpočtová pozícia vráti k strednodobému cieľu v rámci programového obdobia), s osobitnou pozornosťou venovanou dôchodkovým reformám, ktoré zavádzajú viacpilierový systém s povinným, plne financovaným pilierom; či sú hospodárske politiky členských štátov v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky. Pravdepodobnosť makroekonomických predpokladov programu sa hodnotí na základe predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 spolu s využitím spoločne dohodnutej metodiky na odhad potenciálneho produktu a cyklicky upravených sáld. Hodnotenie súladu so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky sa vykonáva na podklade všeobecných usmernení hospodárskej politiky v oblasti verejných financií uvedených v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. V hodnotení sa takisto skúma: vývoj pomeru dlhu a výhľad pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorým by sa mala venovať „dostatočná pozornosť pri dohľade nad rozpočtovou pozíciou“ podľa správy Rady z 20. marca 2005 o „Zlepšení vykonávania paktu stability a rastu“. V oznámení Komisie z 12. októbra 2006 sa stanovuje prístup k hodnoteniu dlhodobej udržateľnosti[3]; stupeň integrácie s národným programom reforiem predloženým členskými štátmi v kontexte lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti. Rada ECOFIN vo svojom sprievodnom liste o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na obdobie rokov 2005 – 2008 zo 7. júna 2005 určenom Európskej rade uviedla, že národné programy reforiem by mali byť v súlade s programami stability a konvergenčnými programami; súlad s kódexom správania[4], v ktorom sa okrem iného stanovuje aj spoločná štruktúra a súbor tabuliek údajov pre programy stability a konvergenčné programy. |

- Odporúčanie pre

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému programu stability Nemecka na roky 2006 – 2010

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[5], a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

PREDLOŽILA TOTO STANOVISKO:

5. Rada [27. februára 2007] preskúmala aktualizovaný program stability Nemecka, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

6. Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP dočasne spomalí z 2,3 % v roku 2006 na 1,4 % v roku 2007, po ktorom sa predpokladá priemerný rast na úrovni 1,75 % do konca programového obdobia. Na základe v súčasnosti dostupných informácií (podľa prvých oficiálnych odhadov predstavuje rast HDP v roku 2006 2,5 %) sa zdá, že tento scenár vychádza z pravdepodobných predpokladov do roku 2008 a neskôr z mierne optimistických predpokladov, v porovnaní s prognózami Komisie týkajúcimi sa potenciálneho rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa ukazujú ako nadhodnotené.

7. Na rok 2006 sa v programe uvádzal deficit verejných financií vo výške 2,1 % HDP (táto hodnota bola na základe posledného vládneho vyhlásenia upravená na 1,9 %) v porovnaní s 3,3 % HDP určenými v predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Vláda získala neočakávane vysoké príjmy z daní, ktoré sa v súvislosti s paktom stability a rastu v roku 2006 neminuli. Predpovedá sa, že daňové zaťaženie (teda príjmy z daní a sociálne odvody) vzrastie v roku 2006 približne na 40 % HDP, čo bude približne o 1 % HDP viac, ako sa plánovalo v predchádzajúcej aktualizácii. Výdavky verejných financií boli v roku 2006 pod kontrolou. O niečo prísnejšie vykonávanie rozpočtu sa odvíja od nižších peňažných transferov prameniacich najmä z neočakávaného odľahčenia, ktoré v dôsledku zlepšujúceho sa trhu práce zaznamenal federálny úrad práce. Úrokové výdavky a subvencie boli navyše nižšie, ako sa predpokladalo.

8. Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie je zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v programe navrhuje pokračovať v rozpočtovej konsolidácii a zároveň zlepšovať podmienky rastu a zamestnanosti. Po predpokladanej korekcii nadmerného deficitu v roku 2006 sa predpokladá pokles pomeru deficitu o 0,5 percentuálneho bodu ročne (okrem roku 2008) a dosiahnutie 0,5 % HDP v roku 2010. Zlepšenie primárneho salda sa riadi podľa toho istého vzoru s prebytkom dosahujúcim 2 % HDP v roku 2010. Zatiaľ čo rozpočet obsahuje korektívne opatrenia na strane príjmov, a to najmä nárast ústrednej sadzby DPH zo 16 % na 19 %, pomery príjmov aj výdavkov k HDP sú stanovené tak, aby odrážali postupujúci klesajúci trend v medziročnom porovnaní. Pomer výdavkov by vlastne klesol o 2,5 percentuálneho bodu na 43 % HDP v roku 2010, pričom je naplánované, že sa to dosiahne najmä prostredníctvom obmedzenia sociálnych výdavkov. V tomto istom období sa plánuje zníženie pomeru príjmov k HDP o 1,5 percentuálneho bodu na 42 % HDP v roku 2010; nárast v podiele dane (napr. nárast ústrednej sadzby DPH v roku 2007) je všeobecne vyvážený poklesom podielu sociálnych príspevkov (z dôvodu zníženia sadzby poistenia v nezamestnanosti v roku 2007 a klesajúceho trendu podielu príspevkov), zatiaľ čo nedaňové príjmy klesajú. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou sú rozpočtové ciele vyššie každý rok napriek tomu, že v roku 2008 sa neplánuje žiadna úprava.

9. Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, sa má podľa plánu zlepšiť z deficitu na úrovni približne 2 % HDP v roku 2006 na 0,5 % na konci programového obdobia, približne o takmer 0,5 % HDP ročne. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii programu stability je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe vyvážená pozícia zo štrukturálneho hľadiska, nepočíta sa však s dosiahnutím tohto cieľa v rámci programového obdobia. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna štandardná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,5 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ zabezpečenia bezpečnostnej rezervy proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v pakte stability a rastu a v kódexe správania a primerane odráža pomer dlhu a priemerný potenciálny dlhodobý rast.

10. Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa na rok 2007 ukazujú vo všeobecnosti ako vyvážené, výsledky rozpočtového hospodárenia, ktoré budú nasledovať, by mohli byť horšie, ako sa predpokladalo. Naďalej existuje najmä riziko, že predpokladané zníženie miery výdavkov v sociálnej oblasti, ktoré nie je v programe definované podrobne, sa nedosiahne bez dodatočných opatrení, ktoré nie sú uvedené v programe. V samotnej aktualizácii sa skutočne uvádza, že na trhu práce a v systémoch sociálneho zabezpečenia sú potrebné ďalšie reformy. Podstatné riziko navyše pramení z plánovanej reformy podnikovej dane v roku 2008 mimo rozpočtového zaťaženia stanoveného v programe. Môže sa preto ukázať ako nevyhnutné kompenzovať možné nižšie príjmy z podnikovej dane pomocou ďalšieho obmedzenia výdavkov. Odhliadnuc od tejto reformy sa prognózy týkajúce sa príjmov zdajú opatrné. Napriek tomu však negatívne riziká rozpočtovej úpravy naďalej pretrvávajú, najmä z implementácie postupu úpravy v ďalších rokoch.

11. V zmysle hodnotenia rizika je rozpočtová pozícia v programe v súlade s korekciou nadmerného deficitu v roku 2006, jeden rok popredu oproti termínu stanovenému Radou. Okrem toho sa zdá, že poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu hraničnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch ako v roku 2007, aj keď hrozia určité riziká na rok 2008. V rokoch nasledujúcich po korekcii nadmerného deficitu by sa malo najmä v roku 2008 zostriť tempo postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu stanovené v programe, aby bolo v súlade s paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť štandardnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v „priaznivom“ hospodárskom období a mohla by byť nižšia v „nepriaznivom“ hospodárskom období. Predovšetkým sa neplánuje zlepšenie v štrukturálnom salde na rok 2008, v čase, keď sa očakáva prevaha „priaznivých“ období. Splnenie požadovaného postupu štrukturálnej úpravy by vlastne umožnilo dosiahnutie strednodobého cieľa v programovom horizonte.

12. Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh sa pohyboval v roku 2006 na úrovni 67,9 % HDP, čo je nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa predpokladá pokles pomeru dlhu o 3,5 percentuálneho bodu počas programového obdobia. Vývoj pomeru dlhu sa ukázal ako menej priaznivý, ako sa očakávalo v programe, z dôvodu rizík v oblasti cieľov deficitu a neistoty o kapitálových vyrovnaniach znižujúcich dlh predpokladaných v programe. V zmysle hodnotenia rizika sa pomer dlhu počas programového obdobia pravdepodobne dostatočne nezníži smerom k referenčnej hodnote.

13. Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je v Nemecku blízky priemeru EÚ, aj keď výdavky na dôchodky vykazujú o niečo menší nárast ako v mnohých iných krajinách vplyvom prijatých dôchodkových reforiem. Bol prijatý návrh zákona zvyšujúci od roku 2012 zákonný dôchodkový vek na 67 rokov. Napriek tomu, že sa udeľujú výnimky z vyššieho vekového limitu, tento posun podporí dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Vývoj ďalších súkromných dôchodkových schém by pozitívne ovplyvnil dôchodkové príjmy. Počiatočná rozpočtová pozícia vytvára riziko pre udržateľné verejné financie dokonca už predtým, ako sa vezme do úvahy dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Súčasná hodnota hrubého dlhu je navyše nad referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve. Vo všeobecnosti sa zdá, že pre Nemecko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií stredné riziko.

14. Program stability neobsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 v rámci strednodobej fiškálnej stratégie. Neposkytuje navyše žiadne systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách týkajúcich sa hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem a jeho rozpočtové prognózy explicitne nezohľadňujú dôsledky akcií uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. V oboch programoch sa predpokladá najmä reforma podnikovej dane v roku 2008 a reforma zdravotnej starostlivosti. V oboch programoch sa navyše predpokladá ako druhý stupeň reformy vo federálnom systéme preskúmanie fiškálnych vzťahov medzi úrovňami vlády s cieľom posilniť zodpovednosť na každej úrovni. Program stability navyše uznáva v tejto súvislosti nevyhnutnosť vývoja inštitucionálneho rámca, ktorý by zabezpečil rozpočtovú disciplínu na všetkých úrovniach vlády a predvídal opatrenia na zabránenie rozvíjajúcej sa krízy rozpočtu.

15. Predpokladané opatrenia v oblasti verejných financií sú vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

16. Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, program má niekoľko nedostatkov v povinných a nepovinných údajoch[6].

Aktualizovaný program je celkovo v súlade s korekciou nadmerného deficitu už v roku 2006, jeden rok pred termínom stanoveným Radou, a určité napredovanie k strednodobému cieľu sa uskutoční v nasledujúcich rokoch. Existujú však riziká v súvislosti s dosahovaním rozpočtových cieľov.

V zmysle uvedeného hodnotenia sa Nemecko vyzýva, aby:

(i) posilnilo štrukturálnu úpravu, využitím hospodárskych „priaznivých období“, na dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch: udržiavaním prísnej kontroly nad výdavkami pri zabezpečení, že oznámená reforma systému podnikovej dane neohrozí fiškálnu konsolidáciu;

(ii) vzhľadom na úroveň dlhu a predpokladaný nárast výdavkov z dôvodu starnutia obyvateľstva zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií dosiahnutím strednodobého cieľa a zavádzaním reforiem najmä v oblasti systému zdravotnej starostlivosti;

(iii) zlepšilo rozpočtový rámec na posilnenie fiškálnej disciplíny na všetkých úrovniach vlády, najmä implementovaním plánov druhého stupňa reformy federálneho systému.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz

2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |

Reálny HDP (zmena v %) | PS nov. 2006 | 0,9 | 2,3 | 1,4 | 1,75 | 1,75 | 1,75 |

KOM nov. 2006 | 0,9 | 2,4 | 1,4 | 2,0 | -- | -- |

PS feb. 2006 | 0,9 | 1,5 | 1 | 1,75 | 1,75 | -- |

Inflácia HISC (%) | PS nov. 2006 | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

KOM nov. 2006 | 1,9 | 1,8 | 2,2 | 1,2 | -- | -- |

PS feb. 2006 | -- | -- | -- | -- | -- | -- |

Produkčná medzera (% potenciálneho HDP) | PS nov. 20061 | -1,2 | -0,3 | -0,3 | -0,2 | 0,0 | 0,0 |

KOM nov. 20065 | -1,3 | -0,2 | -0,4 | 0,1 | -- | -- |

PS feb. 20061 | -0,9 | -0,7 | -1,1 | -0,7 | -0,4 | -- |

Saldo verejných financií (% HDP) | PS nov. 2006 | -3,2 | -2,1 | -1,5 | -1,5 | -1 | -0,5 |

KOM nov. 2006 | -3,2 | -2,3 | -1,6 | -1,2 | -- | -- |

PS feb. 2006 | -3,3 | -3,3 | -2,5 | -2 | -1,5 | -- |

Primárne saldo (% HDP) | PS nov. 2006 | -0,5 | 1/2 | 1 | 1 | 1,5 | 2 |

KOM nov. 2006 | -0,5 | 0,4 | 1,1 | 1,5 | -- | -- |

PS feb. 2006 | -0,5 | -0,5 | 0,5 | 1,75 | 1,5 | -- |

Cyklicky upravené saldo (% HDP) | PS nov. 20061 | -2,6 | -2,0 | -1,5 | -1,5 | -1,0 | -0,6 |

KOM nov. 2006 | -2,6 | -2,2 | -1,4 | -1,2 | -- | -- |

PS feb. 20061 | -2,9 | -2,9 | -1,8 | -1,5 | -1,1 | -- |

Štrukturálne saldo2 (% HDP) | PS nov. 20063 | -2,7 | -2,0 | -1,5 | -1,5 | -1,0 | -0,6 |

KOM nov. 20064 | -2,7 | -2,2 | -1,4 | -1,2 | -- | -- |

PS feb. 2006 | -3,0 | -2,9 | -1,8 | -1,5 | -1,1 | -- |

Hrubý verejný dlh (% HDP) | PS nov. 2006 | 67,9 | 67,9 | 67 | 66,5 | 65,5 | 64,5 |

KOM nov. 2006 | 67,9 | 67,8 | 67,7 | 67,3 | -- | -- |

PS feb. 2006 | 67,5 | 69 | 68,5 | 68 | 67 | -- |

Poznámky: 1 Výpočty útvarov Komisie na základe informácií v programe. 2 Cyklicky upravené saldo (ako je uvedené v predchádzajúcich riadkoch) bez jednorazových a iných dočasných opatrení. 3 Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v programe (0,1 % HDP v roku 2005 s účinkom nárastu deficitu) 4 Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2006 (0,1 % HDP v roku 2005 s účinkom nárastu deficitu). 5 Založené na odhadovanom potenciálnom raste 1,2 %, 1,3 %, 1,4 %, resp. 1,4 % v období rokov 2005 – 2008 Zdroj: Program stability(PS);Ekonomické predpovede útvarov Komisie z jesene 2006s (KOM); Výpočty útvarov Komisie |

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Všetky dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

[2] Oznámenie Komisie pre jarné zasadnutie Európskej rady, „Implementácia obnovenej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti – rok výsledkov“, 12.12.2006, KOM(2006) 816.

[3] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ“, 12.10.2006, KOM(2006) 574, a Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (2006), „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v Európskej únii“, European Economy č. 4/2006.

[4] „Špecifikácie vykonávania paktu stability a rastu a usmernenia k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov“, schválené Radou ECOFIN z 11. októbra 2005.

[5] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

[6] Konkrétne sa v programe neuvádzajú údaje o inflácii HISC, o celkových sociálnych transferoch a o kapitálovom vyrovnaní, ako ani údaje o odmenách zamestnancov a zložení daňových príjmov, ktoré boli Komisii poskytnuté samostatne.