This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52007PC0470
Proposal for a Council Decision on the approval, on behalf of the European Community, of the first and the second amendments to the UN/ECE Espoo Convention on Environmental Impact Assessment in a Transboundary Context
Návrh rozhodnutie Rady o schválení prvého a druhého dodatku k dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva
Návrh rozhodnutie Rady o schválení prvého a druhého dodatku k dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva
/* KOM/2007/0470 v konečnom znení - CNS 2007/0169 */
Návrh rozhodnutie Rady o schválení prvého a druhého dodatku k dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva /* KOM/2007/0470 v konečnom znení - CNS 2007/0169 */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 14.8.2007 KOM(2007) 470 v konečnom znení 2007/0169 (CNS) Návrh ROZHODNUTIE RADY o schválení prvého a druhého dodatku k dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva (predložený Komisiou) DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. K podpisu dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice (ďalej len „dohovor z Espoo“) zo strany Spoločenstva a jeho členských štátov došlo 26. februára 1991. Európske spoločenstvo schválilo tento dohovor 27. júna 1997[1]. 2. Na druhom zasadnutí strán v roku 2001 sa prijalo rozhodnutie II/14 o dodatku k dohovoru z Espoo. Týmto dodatkom sa definícia pojmu „verejnosť“ v článku 1 bodu x) dohovoru rozširuje tak, aby bolo jasné, že verejnosť, ktorá sa môže zúčastňovať na postupoch podľa dohovoru, zahŕňa aj občiansku spoločnosť, a to najmä mimovládne organizácie. Dohovor sa tiež stáva otvoreným na pristúpenie iným ako členským krajinám EHK s podmienkou schválenia na zasadnutí strán. Rozšírenie pojmu „verejnosť“ a otvorenie dohovoru štátom mimo regiónu EHK OSN sú podstatnými nástrojmi, ako upozorniť verejnosť na otázky životného prostredia a spropagovať širšiu implementáciu a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Prvý dodatok k dohovoru teda prispieva k posilneniu a zefektívneniu politík na ochranu životného prostredia. 3. Pojem „verejnosť“ sa v práve Spoločenstva uzákonil v príslušných ustanoveniach podľa smernice 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (smernica EIA)[2] zmenenej a doplnenej smernicami 97/11/ES[3] a 2003/35/ES[4] a je v súlade so znením dodatku k dohovoru. 4. Na treťom zasadnutí strán v roku 2004 bol rozhodnutím III/7 prijatý druhý dodatok k dohovoru z Espoo. Týmto dodatkom dostávajú dotknuté strany možnosť zúčastniť sa na rozsahu hodnotenia, rozširuje sa zoznam činností uvedených v prílohe I dohovoru a riešia sa inštitucionálne otázky v rámci dohovoru (napr. kontrola dodržiavania, právomoci zasadnutia strán a nadobudnutie platnosti zmien a doplnení). Príslušná legislatíva Spoločenstva (smernica EIA) je v súlade s týmto dodatkom k dohovoru z Espoo, takže nedôjde k jej revízii. 5. Pri príležitosti konferencie ministrov „Životné prostredie pre Európu“ v októbri 2007 je dôležité dať najavo, že Európske spoločenstvo a jeho členské štáty sa angažujú za medzinárodnú environmentálnu politiku a spoločne podporujú ciele dohovorov o životnom prostredí uzavretých v rámci fóra EHK OSN. Okrem toho by mala fungovať koordinácia medzi členskými štátmi Spoločenstva počas týchto rokovaní aj v súvislosti s prijatím dodatkov k dohovoru z Espoo, aby Spoločenstvo a jeho členské štáty mohli pokiaľ možno súčasne uložiť ratifikačné, schvaľovacie alebo prijímacie listiny. 6. Tieto dodatky k dohovoru z Espoo by Spoločenstvo malo teraz schváliť. 2007/0169 (CNS) Návrh ROZHODNUTIE RADY o schválení prvého a druhého dodatku k dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1, v spojení s prvou vetou prvého pododseku článku 300 ods. 2 a prvým pododsekom článku 300 ods. 3, so zreteľom na návrh Komisie[5], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[6], keďže: 1. Dohovor EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice (ďalej len „dohovor z Espoo“) má za cieľ stanoviť povinnosť strán hodnotiť vplyv niektorých činností na životné prostredie v počiatočných fázach plánovania a ukladá štátom všeobecnú povinnosť oznamovať, ako aj konzultovať všetky dôležité projekty, ktoré môžu mať značne nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice. 2. Európske spoločenstvo schválilo tento dohovor 27. júna 1997. 3. Na zasadnutí strán v roku 2001 bol prijatý dodatok k dohovoru z Espoo, ktorým sa mení definícia pojmu „verejnosť“ tak, aby do nej patrili mimovládne organizácie a iné združenia, a ktorým sa dohovor stáva otvoreným na pristúpenie krajinám mimo regiónu EHK OSN. Príslušné právo Spoločenstva, najmä smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[7] obsahuje ustanovenia, ktoré sú v súlade s týmto dodatkom k dohovoru z Espoo. 4. Druhým dodatkom k dohovoru z Espoo, ktorý bol prijatý na zasadnutí strán v roku 2004, sa dotknutým stranám dáva možnosť zúčastňovať sa na rozsahu hodnotenia, rozširuje sa zoznam činnosti uvedených v prílohe I k dohovoru a riešia sa inštitucionálne otázky v rámci dohovoru. Týmto dodatkom sa nemení povaha povinností strán, ani zoznam činností, na ktoré sa už vzťahuje príslušná legislatíva Spoločenstva, menovite smernica 85/337/EHS. 5. Dodatky k dohovoru z Espoo sú otvorené na ratifikáciu, schválenie alebo prijatie stranami. Európske spoločenstvo a jeho členské štáty by mali prijať potrebné kroky, aby mohli pokiaľ možno súčasne uložiť ratifikačné, schvaľovacie alebo prijímacie listiny. 6. Spoločenstvo by malo schváliť uvedené dva dodatky k dohovoru z Espoo, ROZHODLA TAKTO: Článok 1 Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje prvý aj druhý dodatok k dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice. Znenie dodatkov je pripojené k tomuto rozhodnutiu. Článok 2 Týmto sa predseda Rady poveruje určiť v súlade s článkom 17 dohovoru z Espoo osobu splnomocnenú alebo osoby splnomocnené na uloženie schvaľovacej listiny týkajúcej sa dodatkov u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý vykonáva funkciu depozitára. V Bruseli […] Za Radu predseda […] DODATKY K DOHOVORU Z ESPOO O HODNOTENÍVPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE PRESAHUJÚCEHO HRANICE PRVÝ DODATOK Na konci článku 1 bodu x) sa za slovo osôb vkladá tento text: „ako aj ich združenia, organizácie alebo skupiny v súlade s vnútroštátnou legislatívou alebo praxou“ V článku 17 sa za odsek 2 vkladá nový odsek tohto znenia: „3. K dohovoru môže po schválení zasadnutím strán pristúpiť každý iný štát, ktorý nie je uvedený v odseku 2 tohto článku a ktorý je členom Organizácie Spojených národov. Zasadnutie strán sa nezaoberá žiadnou žiadosťou o pristúpenie takéhoto štátu, ani takúto žiadosť neschvaľuje, kým tento odsek nenadobudne platnosť pre všetky štáty a organizácie, ktoré boli stranami dohovoru 27. februára 2001.“ a číslovanie ostatných odsekov sa mení zodpovedajúcim spôsobom. Na konci článku 17 sa vkladá nový odsek tohto znenia: „7. Keď štát alebo organizácia ratifikuje, prijíma alebo schvaľuje tento dohovor, predpokladá sa, že súčasne ratifikuje, prijíma alebo schvaľuje dodatok k dohovoru stanovený v rozhodnutí II/14 prijatom na druhom zasadnutí strán“. DRUHÝ DODATOK V článku 2 sa za odsek 10 vkladá nový odsek tohto znenia: „11. Ak strana pôvodu zamýšľa uskutočniť proces na zistenie obsahu dokumentácie o hodnotení vplyvu na životné prostredie, dotknutá strana by mala mať možnosť zúčastniť sa na tomto procese v primeranej miere “. V článku 8 sa za slovo dohovorom vkladá text: „alebo ktorýmkoľvek jeho protokolom, ktorého stranou sú“ V článku 11 sa odsek 2 písm. c) nahrádza novým pododsekom tohto znenia: „c) vyžiadajú si, ak to bude potrebné, služby kompetentných orgánov, ktoré majú skúsenosti s dosahovaním cieľov tohto dohovoru, ako aj spoluprácu s nimi“; Na konci článku 11 sa vkladajú dva nové pododseky tohto znenia: „g) vyhotovia v prípade potreby protokoly k tomuto dohovoru; h) zriadia pomocné orgány, ktoré považujú za potrebné na uplatňovanie tohto dohovoru“. V článku 14 ods. 4 sa druhá veta nahrádza novou vetou tohto znenia: „Dodatky nadobúdajú platnosť pre strany, ktoré ich ratifikovali, schválili alebo prijali, deväťdesiaty deň po tom, čo depozitár prijme oznámenie o ich ratifikácii, schválení alebo prijatí aspoň tromi štvrtinami týchto strán.“ Za článok 14 sa vkladá nový článok tohto znenia: „Článok 14a Preverovanie dodržiavania ustanovení dohovoru 1. Strany preverujú dodržiavanie ustanovení tohto dohovoru na základe postupu preverovania dodržiavania, ktorý bol na zasadnutí strán prijatý ako postup, ktorý je nesporný a zameraný na podporu. Toto preverovanie vychádza z pravidelných správ predkladaných stranami, avšak nielen z nich. Na zasadnutí strán sa rozhoduje o tom, ako často strany predkladajú pravidelné správy a aké informácie majú tieto pravidelné správy obsahovať. 2. Postup preverovania dodržiavania sa môže uplatňovať na každý protokol prijatý v rámci tohto dohovoru.“ Príloha I k dohovoru sa nahrádza prílohou k tomuto rozhodnutiu; V prílohe VI sa za odsek 2 vkladá nový odsek tohto znenia: „3. Odseky 1 a 2 sa môžu mutatis mutandis uplatňovať na každý protokol k dohovoru.“ Príloha ZOZNAM ČINNOSTÍ 1. Rafinérie ropy (s výnimkou závodov, ktoré vyrábajú len mazivá z ropy) a zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie 500 a viac metrických ton uhlia alebo bitúmenových bridlíc za deň. 2. a) Tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným výkonom 300 MW a viac a b) jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory vrátane odstavovania a vyraďovania takýchto elektrární a reaktorov 1 (s výnimkou výskumných zariadení na výrobu a konverziu štiepnych a obohatených materiálov, ktorých maximálny tepelný výkon nepresahuje 1 kW trvalého tepelného zaťaženia). 3. a) Zariadenia na spracúvanie vyhoreného jadrového paliva; b) zariadenia určené: - - na výrobu alebo obohacovanie jadrového paliva; - - na spracovanie vyhoreného jadrového paliva alebo vysoko rádioaktívneho odpadu; - - na konečnú likvidáciu vyhoreného jadrového paliva; - - výhradne na konečnú likvidáciu rádioaktívneho odpadu alebo - - výhradne na skladovanie (plánované na viac ako 10 rokov) vyhoreného jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu na inom mieste ako je miesto výroby. 4. Veľké zariadenia na primárnu výrobu liatiny a ocele a na výrobu neželezných kovov. 5. Zariadenia na ťažbu azbestu, spracovanie a prepracovanie azbestu a výrobkov obsahujúcich azbest: na azbestovocementové výrobky s ročnou produkciou viac ako 20 000 metrických ton finálneho výrobku; na trecie materiály s ročnou produkciou viac ako 50 metrických ton finálneho výrobku a na iné využitie azbestu presahujúce 200 metrických ton za rok. 6. Komplexné chemické zariadenia. 7. a) Výstavba diaľnic, rýchlostných ciest 2 a diaľkových železničných tratí a letísk 3 s hlavnou vzletovou a pristávacou dráhou s dĺžkou 2 100 metrov a viac; b) výstavba novej cesty so štyrmi alebo viac pruhmi, alebo prestavba a/alebo rozširovanie existujúcej cesty s dvoma alebo menej pruhmi na štyri alebo viac pruhov, kde takáto nová cesta, alebo prestavaný a/alebo rozšírený úsek cesty, by mali najmenej 10 km súvislej dĺžky 8. Ropovody, plynovody a potrubia na prepravu chemikálií s veľkým priemerom. 9. Obchodné prístavy, ako aj vnútrozemské vodné cesty a prístavy pre vnútrozemskú plavbu umožňujúce plavbu lodí s výtlakom viac ako 1 350 metrických ton. 10. a) Zariadenia na zneškodňovanie toxických a nebezpečných odpadov spaľovaním, chemickým spracovaním alebo skládkovaním; b) zariadenia na zneškodňovanie iných ako nebezpečných odpadov spaľovaním alebo chemickým spracovaním s kapacitou viac ako 100 metrických ton denne. 11. Veľké priehrady a nádrže. 12. Odbery podzemných vôd alebo projekty umelého dopĺňania podzemných vôd v prípade, keď ročný objem odobratej alebo doplnenej vody dosahuje alebo je väčší ako 10 miliónov kubických metrov. 13. Výroba vzduchom sušenej buničiny, papiera a lepenky v množstve najmenej 200 metrických ton za deň. 14. Veľké lomy a veľká ťažba, získavanie a spracovanie in situ kovových rúd a uhlia. 15. Ťažba uhľovodíkov na voľnom mori. Ťažba ropy a zemného plynu na komerčné účely presahujúca 500 metrických ton za deň v prípade ropy a 500 000 kubických metrov za deň v prípade plynu. 16. Veľkosklady na skladovanie ropy, petrochemických a chemických výrobkov. 17. Veľkoplošné odlesňovanie. 18. a) Zariadenia na prevod zdrojov vody medzi povodiami, ak je taký prevod zameraný na prevenciu pred možným nedostatkom vody a ak množstvo prevádzanej vody presahuje 100 miliónov kubických metrov za rok a b) vo všetkých ostatných prípadoch zariadenia na prevod zdrojov vody medzi povodiami, kde dlhoročný priemerný prietok toku, z ktorého sa má voda čerpať, presahuje 2 000 miliónov kubických metrov za rok a kde množstvo prevádzanej vody presahuje 5 % tohto prietoku. Ani v jednom prípade sa neberie do úvahy prevod pitnej vody potrubím. 19. Čistiarne odpadových vôd s kapacitou presahujúcou 150 000 ekvivalentných obyvateľov. 20. Zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s viac než: - 85 000 miestami pre brojlery; - 60 000 miestami pre nosnice; - 3 000 miestami pre chov ošípaných (nad 30 kg) alebo - 900 miestami pre prasnice. 21. Výstavba nadzemných elektrických vedení s napätím 220 kV alebo viac a s dĺžkou viac než 15 km. 22. Veľké zariadenia na využívanie sily vetra na výrobu energie (veterné farmy). ____________________ 1. Na účely tohto dohovoru jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory sa prestávajú za takéto zariadenia považovať po trvalom odstránení jadrového paliva a iných rádioaktívne kontaminovaných prvkov z miesta zariadenia. 2. Na účely tohto dohovoru: – „diaľnica“ znamená cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá: a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením; b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železničnou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom a c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica. – „rýchlostná cesta“ znamená cestu vyhradenú na premávku motorových vozidiel, prístupnú len cez mimoúrovňové alebo riadené križovatky, na ktorej je predovšetkým v jazdnom pruhu(-och) zakázané zastavenie a státie. 3. Na účely tohto dohovoru „letisko“ znamená letisko v zmysle definície podľa Chicagského dohovoru z roku 1944, ktorým sa ustanovuje Medzinárodná organizácia civilného letectva ICAO (príloha 14). [1] Rozhodnutie Rady z 27. júna 1997 o uzatvorení dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice štátov v mene Spoločenstva (dohovor z Espoo) (návrh Ú. v. ES C 104, 24.4.1992, s. 5; neuverejnené rozhodnutie). [2] Ú. v. ES [L175], [5.7.1985], s. [40]. [3] Ú. v. ES [L73], [14.3.1997], s. [5]. [4] Ú. v. EÚ [L156], [25.6.2003], s. [17]. [5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [6] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [7] Ú. v. ES L 175, 5.7.1985. s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).