Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007DC0127

    Oznámenie Komisie - Opatrenia nadväzujúce na Zelenú knihu o „Európskej iniciatíve za transparentnosť“ {SEK(2007) 360}

    /* KOM/2007/0127 v konečnom znení */

    52007DC0127




    [pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

    Brusel, 21.3.2007

    KOM(2007) 127 v konečnom znení

    OZNÁMENIE KOMISIE

    Opatrenia nadväzujúce na zelenú knihu o „Európskej iniciatíve za transparentnosť“

    {SEK(2007) 360}

    OZNÁMENIE KOMISIE

    Opatrenia nadväzujúce na zelenú knihu o „Európskej iniciatíve za transparentnosť“

    1. ÚVOD

    Dňa 3. mája 2006 Komisia prijala zelenú knihu[1] s cieľom podporiť „Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT)“[2] .

    Cieľom zelenej knihy bolo podnietiť diskusiu širokej verejnosti o týchto hlavných aspektoch EIT:

    - potreba štruktúrovanejšieho rámca činností zástupcov záujmových skupín (lobistov)

    - spätná väzba k minimálnym normám pre konzultácie Komisie ( normy pre konzultácie )[3]

    - povinné zverejňovanie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia.

    Od mája do augusta 2006 Komisia uskutočnila rozsiahle a komplexné konzultácie najmä prostredníctvom otvorených konzultácií na internete. Zastúpenia Komisie okrem toho organizovali konzultačné stretnutia v niekoľkých členských štátoch. V júni 2006 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uskutočnil stretnutie s viac než 60 európskymi záujmovými skupinami a inými zainteresovanými subjektmi, ktoré bolo ďalšou vhodnou príležitosťou na výmenu názorov na návrhy Komisie.[4]

    V rámci internetovej konzultácie boli Komisii zaslané príspevky od viac než 160 zainteresovaných subjektov. Patrili medzi ne niektoré členské štáty EÚ, záujmové skupiny zo súkromného sektora, mimovládne organizácie a množstvo jednotlivcov. Na konzultačnom procese sa zúčastnili organizácie pôsobiace na európskej, ale aj národnej a regionálnej úrovni. V súlade s normami pre konzultácie Komisie boli všetky príspevky zverejnené na webovej stránke EIT venovanej konzultáciám.[5]

    Pokiaľ ide o reakcie zo strany poradných orgánov EÚ Európsky hospodársky a sociálny výbor[6] a Výbor regiónov[7] vypracovali stanoviská k zelenej knihe Komisie.

    Zelená kniha Komisie vyvolala záujem širokej verejnosti. Na webovej stránke EIT venovanej konzultáciám bolo každý mesiac zaregistrovaných niekoľko tisíc návštev. Prostredníctvom tohto oznámenia by Komisia chcela poskytnúť spätnú väzbu na argumenty predložené počas konzultácií a rozhodnúť o opatreniach nadväzujúcich na zelenú knihu.

    2. SPÄTNÁ VÄZBA A NADVÄZUJÚCE OPATRENIA

    2.1. Zastupovanie záujmových skupín (Lobizmus)

    2.1.1. Celkový prístup, terminológia a rozsah pôsobnosti

    Vo všeobecnosti verejnosť uvítala príležitosť diskutovať o otázke zastupovania záujmových skupín na európskej úrovni, hoci niektorí účastníci procesu konzultácií kritizovali pojem „lobizmus“, ktorý Komisia použila na opísanie tohto javu Preto treba opätovne zdôrazniť, že pojem „lobizmus“ ako ho vymedzila Komisia, nenesie žiaden negatívny význam. Pod pojmom lobizmus sa rozumejú „ činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť tvorbu politiky a rozhodovacie procesy v európskych inštitúciách “. Komisia výslovne zdôraznila legitímne a užitočné postavenie lobistických aktivít v demokratickom systéme. Nový register Komisie (pozri nižšie) bude mať aj napriek tomu názov „Register zástupcov záujmových skupín“.

    Konzultanti v oblasti verejných záležitostí, lobistické útvary podnikov („interní zástupcovia“), mimovládne organizácie, think-tanky, obchodné združenia a právnické firmy, budú stimulovaní k tomu, aby sa zapísali do registra a dali tým najavo, do akej kategórie patria.

    2.1.2. Návrhy v zelenej knihe

    V zelenej knihe o EIT Komisia navrhla nový rámec pre lobistickú činnosť, ktorý sa bude zakladať:

    - na dobrovoľnom systéme registrácie, ktorý bude stimulovať lobistov, aby sa zaregistrovali. Stimuly by zahŕňali automatické upozorňovanie na konzultácie v prípade otázok, ktoré stoja v centre záujmu lobistov.

    - na spoločnom kódexe správania pre všetkých lobistov, prípadne aspoň na spoločných minimálnych požiadavkách.

    - na systéme monitorovania a sankcií, ktorý sa bude uplatňovať v prípade nesprávnej registrácie a/alebo porušenia kódexu správania.

    2.1.3. Register záujmových skupín

    Vytvorenie dobrovoľného registra podporili mnohé príspevky. Napriek tomu značné množstvo tých, ktorí sa konzultácií zúčastnili, najmä mimovládnych organizácií, obhajovalo zavedenie povinnej registrácie ako jedinej cesty na zabezpečenie úplnej transparentnosti.

    Úplná transparentnosť znamená pre Komisiu predovšetkým možnosť čo najkomplexnejšej evidencie zástupcov európskych záujmových skupín. Za týmto účelom Komisia navrhla dobrovoľný prístup založený na stimuloch. Lobisti, ktorí sa zaregistrujú a poskytnú o sebe určité informácie, by mali možnosť uviesť svoje osobitné záujmy v jednotlivých oblastiach a následne by dostávali upozornenie o konzultáciách v týchto oblastiach.

    Oponenti voči tomuto návrhu však tvrdia, že stimul spočívajúci v dobrovoľnej registrácii je relatívne slabý. Počas konzultácií sa ukázalo, že automatické upozornenie pravdepodobne nebude dostatočným stimulom na registráciu, a to najmä pre záujmové skupiny so sídlom v Bruseli, ktoré každodenne sledujú činnosť Komisie.

    Systém je preto potrebné doplniť o ďalší stimul tak, aby sa posilnilo uplatňovanie a zároveň aj presadzovanie existujúcej politiky Komisie v oblasti konzultácií (pozri aj kapitolu 2.2.). Podľa noriem Komisie pre konzultácie zainteresované strany, ktoré chcú predložiť svoje stanoviská v rámci konzultácií na internete, musia byť pripravené poskytnúť Komisii a verejnosti všeobecné informácie o svojich cieľoch a štruktúre. Komisia uplatňuje zásadu, podľa ktorej: „ak tieto informácie nie sú poskytnuté, stanovisko sa považuje za príspevok jednotlivca .“[8]

    Komisia preto plánuje spojiť dobrovoľný register s novým štandardným formátom pre konzultácie na internete. Po predložení svojho stanoviska v rámci takejto konzultácie budú organizácie automaticky vyzvané na registráciu, pri ktorej uvedú koho zastupujú, aké je ich poslanie a ako sú financované.

    Takýto postup je odôvodnený, keďže dostatok informácií o organizáciách, ktoré sa zúčastňujú konzultácií, je jednoznačne predpokladom pre zmysluplné posúdenie relevancie a užitočnosti príspevkov, ktoré predkladajú.

    Tento nový systém zvýši celkovú transparentnosť a súčasne Komisii pomôže pri dosahovaní jej cieľov „lepšej regulácie“. Otvorené a inkluzívne konzultácie so zainteresovanými subjektmi sú základným nástrojom pre vykonávanie hodnotení vplyvu a posilňovanie prístupu založeného na znalostiach pri tvorbe politiky.

    Pokiaľ ide o zverejnenie finančných informácií, ktoré sa vyžadujú na registráciu, Komisia považuje za nevyhnutné a primerané žiadať od jednotlivých subjektov, aby uviedli príslušné údaje o rozpočte a prehľad najdôležitejších klientov a/alebo finančných zdrojov. Hlavným cieľom odkrytia zdrojov financovania záujmových skupín je zabezpečiť to, aby subjekty s rozhodovacími právomocami a široká verejnosť boli schopné určiť a posúdiť hnacie sily, ktoré stoja v pozadí lobistickej činnosti.

    V súlade so samoregulačným prístupom budú subjekty žiadajúce o registráciu aj naďalej zodpovedné za správny a objektívny výpočet svojho financovania a zverejnenie finančných zdrojov. Na základe toho Komisia posúdi, či sú poskytnuté informácie dostatočné na registráciu, pričom uplatní tieto minimálne kritériá:

    - pokiaľ ide o profesionálne konzultačné spoločnosti a právnické firmy zapojené do lobovania na úrovni inštitúcií EÚ, mala by sa uvádzať výška obratu v súvislosti s lobovaním na úrovni inštitúcií EÚ, ako aj relatívny podiel klienta na tomto obrate,

    - pokiaľ ide o „interných“ lobistov a obchodné združenia pôsobiace v oblasti lobizmu, mali by sa uvádzať približné náklady spojené s priamym lobovaním na úrovni inštitúcií EÚ,

    - pokiaľ ide o mimovládne organizácie a think-thanky, mal by sa uvádzať celkový rozpočet a prehľad hlavných zdrojov financovania (výška a zdroje verejného financovania, dary, členské poplatky, atď.).

    Nariadenie 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru na inštitúcie Spoločenstva stanovuje, že mimovládne organizácie (po splnení niekoľkých požiadaviek) budú oprávnené požiadať o vnútorné preskúmanie niektorých správnych aktov podľa práva životného prostredia. Ako ďalší možný stimul pre registráciu Komisia preskúma, do akej miery by budúci register mohol slúžiť ako nástroj pre vymedzenie mimovládnych organizácií, ktoré budú oprávnené iniciovať uvedený druh konania (napr. vo forme predbežného uznávania).

    2.1.4. Kódex správania

    Zelená kniha uvádza, že žiadatelia o registráciu „ sa musia zaviazať, že dodržia kódex správania , ktorý sa bude uplatňovať vierohodným a transparentným spôsobom .“

    V zelenej knihe však nie sú podrobne upravené otázky týkajúce sa toho, ako by sa mal tento kódex vypracovať a akým spôsobom by sa malo v praxi monitorovať jeho dodržiavanie. Viedla sa aj diskusia o tom, či by bolo vhodnejšie, aby samotní lobisti vypracovali dobrovoľný spoločný kódex a monitorovali jeho dodržiavanie (s možnosťou uloženia sankcií). Reakcie na zelenú knihu však naznačujú, že by v tomto prípade bolo pomerne zložité zjednotiť názory jednotlivých aktérov lobistickej scény, najmä pokiaľ ide o spoluprácu medzi súkromným sektorom a mimovládnymi organizáciami.

    Je zrejmé, že aj do budúcnosti leží zodpovednosť za korektné vzťahy so zástupcami vonkajších záujmov na Komisii. Ťažko si možno predstaviť, že Komisia prenesie zodpovednosť za vypracovanie kódexu a monitorovanie jeho dodržiavania na vonkajšie subjekty. Samoregulácia lobistov sa nepovažuje za realizovateľnú možnosť. Namiesto toho by Komisia mala prehodnotiť a aktualizovať existujúce minimálne požiadavky, ktoré prijala v roku 1992. O obsahu takto prepracovaného kódexu sa bude diskutovať so zainteresovanými stranami. Predpokladom pre zaregistrovanie lobistov by mal byť záväzok na dodržiavanie kódexu v súlade s praxou, ktorú zaviedol Európsky parlament.

    Je nepochybné, že všetky faktické informácie, ktoré zainteresované strany poskytnú za účelom registrácie, musia byť správne. Subjekty žiadajúce o registráciu, ktoré poskytli nesprávne informácie, budú vyzvané, podľa možnosti verejne, aby ich opravili. V nevyhnutnom prípade Komisia môže vylúčiť z registra zaregistrovaných lobistov, ktorí poskytli nesprávne informácie. Podobný postup by sa uplatňoval aj pri údajných porušeniach kódexu správania.

    2.1.5. Možná interinštitucionálna spolupráca

    Mnohí z účastníkov konzultácií o zelenej knihe o EIT sa vyslovili v prospech interinštitucionálneho prístupu k lobizmu. Navrhli, aby bol budúci register a kódex správania spoločný aspoň pre Komisiu a Európsky parlament.

    Komisia s týmto návrhom úplne súhlasí a je toho názoru, že registrácia „na jednom mieste“ by zainteresovaným subjektom poskytla silnejší stimul pre registráciu. Vyzýva preto Európsky parlament, Výbor regiónov a Hospodársky a sociálny výbor, aby preverili možnosti užšej spolupráce v tejto oblasti.

    2.1.6. Časový plán a preskúmanie

    Komisia je toho názoru, že nové opatrenia opísané v tomto oznámení budú predstavovať vyvážený a primeraný rámec, ktorý prispeje k lepšej transparentnosti lobizmu. Najneskôr v lete 2007 Komisia otvorí diskusiu so zúčastnenými subjektmi o spoločnom kódexe správania a na jar 2008 sprístupní register pre zástupcov záujmových skupín. Po sprístupnení registra budú útvary Komisie usmernené ako aktívne podporovať registráciu a ako postupovať v prípade neregistrovaných zástupcov záujmových skupín. Na jar 2009 Komisia preskúma, či nový systém priniesol očakávané výsledky, najmä pokiaľ ide o jeho dosah na registráciu cieľových skupín. Ak nie, bude mať možnosť zvážiť prísnejšie opatrenia, napríklad vo forme povinnej registrácie a predkladania správ.

    2.2. Normy pre konzultácie

    Pokiaľ ide o kapitolu zelenej knihy týkajúcu sa „minimálnych noriem“, Komisii bolo doručených viac než 100 príspevkov[9], predovšetkým od rôznych obchodných záujmových skupín a mimovládnych organizácií.

    Účastníci konzultácií vo všeobecnosti vítali normy pre konzultácie Komisie a jej úsilie o zlepšenie procesu konzultácií. Zároveň však poukázali na niektoré slabé miesta pri uplatňovaní noriem pre konzultácie. Nedostatky sa prejavujú najmä pri poskytovaní všeobecnej spätnej väzby, ktorá by mala objasniť ako a do akej miery Komisia zohľadnila jednotlivé stanoviská, ako aj pri dodržiavaní minimálnej lehoty 8 týždňov pre otvorené verejné konzultácie (napríklad ak táto lehota zahŕňa hlavnú dovolenkovú sezónu). Zdalo sa, že konzultácie zamerané na určité skupiny neboli medzi relevantnými sektormi dostatočne vyvážené.

    Hoci v tomto štádiu[10] nie je cieľom preskúmanie obsahu noriem pre konzultácie, je nevyhnutné posilniť ich uplatňovanie, aby sa ďalej zvyšovala všeobecná kvalita konzultácií Komisie. Toto posilnenie sa zameria najmä na poskytovanie lepšej spätnej väzby, koordinovanejší prístup ku konzultáciám a potrebu zabezpečenia plurality názorov a záujmov vyjadrených v rámci konzultácií. Takýto prístup pomôže zlepšiť kvalitu hodnotení vplyvu Komisie a prispeje k implementácii jej politiky „lepšej regulácie“.

    Komisia preto bude klásť väčší dôraz na opatrenia, akými sú napríklad:

    - odborná príprava a primerané zvyšovanie úrovne informovanosti zamestnancov,

    - výmena informácií o konzultáciách so zainteresovanými stranami a osvedčených postupov medzi generálnymi riaditeľstvami,

    - preskúmanie praktických usmernení pre konzultácie so zainteresovanými stranami,

    - vytvorenie nového štandardného formátu pre konzultácie s cieľom zlepšiť konzistentnosť verejných konzultácií.

    Po zavedení a otestovaní týchto nových opatrení má Komisia v pláne predložiť svoju politiku v oblasti konzultácií na externé hodnotenie.

    2.3. Zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov EÚ

    2.3.1. Legislatívny proces

    Zverejnenie zelenej knihy o transparentnosti viedlo k obrovskému záujmu médií týkajúcemu sa zverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov, ktoré podliehajú zdieľanému hospodáreniu. To Komisii umožnilo uskutočniť konštruktívne diskusie s členskými štátmi, Parlamentom, záujmovými skupinami a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré nakoniec viedli ku konsenzu o potrebe zverejňovania relevantných údajov. Pre Komisiu bolo veľkým povzbudením, že niekoľko členských štátov zmenilo svoj názor na túto problematiku v prospech spolupráce s Komisiou, čím umožnilo urýchlené schválenie základných požiadaviek potrebných pre zavedenie navrhovaného systému, konkrétne začlenenie požiadaviek do nariadenia o rozpočtových pravidlách, v súvislosti s ktorým práve prebiehala prvá revízia, uskutočňovaná v trojročnom cykle, po nadobudnutí jeho účinnosti v roku 2003.

    Zmeny a doplnenia jednotlivých právnych aktov sú uvedené v prílohe.

    2.3.2. Praktické vykonávanie

    Prijatie potrebných ustanovení v príslušných právnych predpisoch je len prvým krokom v súvislosti s prijatím tohto komplexného záväzku, ktorý si vyžaduje intenzívnu spoluprácu širokého okruhu výkonných orgánov v celej EÚ, ako aj celý rad postupných krokov.

    V niektorých stanoviskách predložených počas konzultácií k zelenej knihe sa poukazovalo na potrebu existencie centralizovanej databázy s možnosťou vyhľadávania, ktorú by spravovala Komisia a ktorá by obsahovala všetky relevantné informácie o príjemcoch.

    Skutočnosť je však taká, že v členských štátoch, na ktoré bolo riadenie delegované, zbierajú údaje o príjemcoch výkonné orgány. V prípade priamej pomoci a trhových opatrení v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sú tieto orgány zodpovedné za zaslanie údajov Komisii, ktorá nemá možnosť overiť spoľahlivosť všetkých týchto údajov. Komisia však nedávno prijala návrh o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 s cieľom uložiť členským štátom povinnosť zverejňovať tieto údaje vrátane výdavkov na rozvoj vidieka. V prípade štrukturálnych fondov platí nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 o pravidlách pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde, podľa ktorého majú členské štáty zodpovednosť za zbieranie a zverejňovanie údajov o príjemcoch a Komisii sa tieto súbory údajov nepredkladajú. Komisia sa okrem toho snaží získať od Dvora audítorov „vyhlásenie o vierohodnosti“ podľa článku 248 Zmluvy o ES. To si z jej strany vyžaduje vytrvalé úsilie, najmä pokiaľ ide o priame hospodárenie, ale účasť členských štátov bude takisto dôležitá pri riešení nedostatkov, na ktoré poukáže Dvor audítorov pri zdieľanom hospodárení. Komisia chce preto zdôrazniť význam zodpovednosti členských štátov za vykonávanie opatrení v rámci zdieľaného hospodárenia.

    Ak chceme od roku 2008 začať so zverejňovaním údajov, nasledujúci postup, v spolupráci s Európskym úradníkom na ochranu údajov, sa zdá byť najvhodnejší:

    K r o k 1: Zverejňovanie údajov v ich aktuálnej forme

    V súlade s ustanoveniami zmeneného a doplneného nariadenia o rozpočtových pravidlách a platných osobitných právnych predpisov príslušného odvetvia členské štáty, ktoré doposiaľ neposkytli verejný prístup k údajom, tak urobia prostredníctvom vnútroštátnych databáz a iných nástrojov, ktoré pokladajú za vhodné, pri všetkých programoch podliehajúcich zdieľanému hospodáreniu.

    Komisia zriadi centrálny webový portál napojený na príslušné webové stránky členských štátov. Tento portál bude zároveň napojený na webovú stránku o fondoch EÚ podliehajúcich priamemu hospodáreniu, ktorú Komisia spustila v 2006. Tým sa zabezpečí rovnaký prístup k programom podliehajúcim priamemu a zdieľanému hospodáreniu.

    K r o k 2: Zabezpečenie porovnateľnosti a možnosti vyhľadávania údajov

    Komisia úplne uznáva potrebu porovnateľných údajov s možnosťou vyhľadávania, a preto, ako ďalší krok, navrhne na jeseň 2007 spoločnú normu pre zverejňovanie údajov o zdieľanom hospodárení, aby tak zainteresovaným stranám umožnila uskutočniť konzistentné analýzy v celej EÚ s cieľom sprístupniť údaje uverejnené členskými štátmi prostredníctvom centrálneho portálu Komisie. V tejto spoločnej norme sa zohľadnia osobitné aspekty rôznych politík v rámci zdieľaného hospodárenia.

    3. ZÁVERY

    V rámci opatrení nadväzujúcich na zelenú knihu o „Európskej iniciatíve za transparentnosť“ Komisia:

    - na jar 2008 vytvorí a uvedie do prevádzky nový dobrovoľný register zástupcov záujmových skupín, ktorý bude mať funkciu „upozornenia“ (a postupne nahradí existujúcu databázu CONNECS),

    - prostredníctvom dôsledného uplatňovania noriem Komisie pre konzultácie zlepší transparentnosť, najmä za pomoci štandardnej webovej stránky pre konzultácie na internete a hĺbkovej analýzy účastníkov; tento nástroj bude napojený na register,

    - v roku 2007 otvorí diskusiu so zainteresovanými subjektmi o návrhu kódexu správania; dodržiavanie kódexu bude predpokladom zápisu do registra a Komisia ho bude kontrolovať,

    - posilní uplatňovanie noriem Komisie pre konzultácie prostredníctvom série praktických interných opatrení (pozri bod 2.2.),

    - bude rozvíjať a implementovať svoju politiku v oblasti zverejňovania príjemcov finančných prostriedkov EÚ.

    PRÍLOHA

    Príjemcovia finančných prostriedkov EÚ – Zmena a doplnenie právnych aktov

    1. Zmena a doplnenie nariadenia o rozpočtových pravidlách

    Nariadenie 1995/2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o rozpočtových pravidlách č. 1605/2002, vo svojich úvodných ustanoveniach hovorí:

    „Keďže: 6) Aby sa zabezpečila transparentnosť pri používaní finančných prostriedkov pochádzajúcich z rozpočtu, je potrebné sprístupniť informácie o príjemcoch týchto finančných prostriedkov s určitým obmedzením nevyhnutným na ochranu legitímnych verejných a súkromných záujmov a pri zohľadnení osobitosti obdobia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.“

    Nový odsek 3 článku 30 stanovuje zverejnenie informácií o príjemcoch v rámci programov podliehajúcich všetkým spôsobom hospodárenia:

    „Komisia ... sprístupní informácie o príjemcoch finančných prostriedkov poskytnutých subjektmi, na ktoré sa plnenie rozpočtu deleguje v rámci ostatných spôsobov hospodárenia.

    Tieto informácie sú sprístupnené za náležitého dodržiavania požiadaviek dôvernosti, najmä ochrany osobných údajov, ako to stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES ) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, ako aj požiadaviek na bezpečnosť, s prihliadnutím na osobitosti každého spôsobu hospodárenia uvedeného v článku 53, a v prípade potreby v súlade s príslušnými pravidlami pre dané odvetvie.“

    V novom článku 53b sa upresňuje frekvencia zverejňovania a skutočnosť, že vykonávacie opatrenia sa príjmu v príslušných pravidlách pre dané odvetvie:

    „Článok 53b

    1. Ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sa delegujú na členské štáty. Tento spôsob sa použije najmä pri akciách uvedených v hlave I a II časti dva.

    2. Bez toho, aby boli dotknuté doplnkové ustanovenia zahrnuté v príslušných pravidlách pre dané odvetvie, a s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci zdieľaného hospodárenia používali finančné prostriedky v súlade s uplatniteľnými pravidlami a zásadami, členské štáty (...)

    d) zabezpečujú prostredníctvom príslušných pravidiel pre dané odvetvie a v súlade s článkom 30 ods. 3 primerané ročné následné zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov z rozpočtu.“

    Príjemcovia pomoci z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) sa podľa osobitného prechodného ustanovenia zverejnia v súvislosti s platbami, ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu 2008:

    „Článok 181

    4. Článok 30 ods. 3 sa po prvýkrát uplatňuje na fond uvedený v článku 148 ods. 1 v súvislosti s platbami, ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu 2008.“

    2. Právne predpisy v jednotlivých odvetviach

    2.1 Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF)

    Dňa 27. júla 2006 bolo prijaté nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (EFF). Povinnosť riadiaceho orgánu za zverejnenie zoznamu príjemcov, názvov operácií a sumy financovania z verejných zdrojov vyčlenenej na operácie je presne stanovená v návrhu vykonávacieho nariadenia (článok 31), ktoré má Komisia prijať do marca 2007. Medzi členskými štátmi vo výbore pre EFF už existuje politická dohoda.

    2.2 Štrukturálne fondy – EFRR, Európsky sociálny fond a Kohézny fond

    Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 stanovuje všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde. Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006 o pravidlách pre vykonávanie nariadenia Rady o týchto troch fondoch, vo svojom článku 7 ods. 2 písm. d) stanovuje, že riadiaci orgán je zodpovedný za organizáciu ... „zverejnenie, či už elektronickou formou, alebo inak, zoznamu prijímateľov, názvov operácií a výšky súm z verejných financií pridelených na tieto operácie. Mená účastníkov operácie ESF sa neuvádzajú.“

    2.3 Spoločná poľnohospodárska politika (priama pomoc a trhové opatrenia; rozvoj vidieka)

    Návrh na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 o pravidlách pre financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky pokiaľ ide o priame platby, trhové opatrenia a rozvoj vidieka prijala Komisia nedávno s cieľom zahrnúť ustanovenie o povinnom zverejňovaní mien príjemcov. Po schválení v Rade sa nariadenie bude musieť doplniť o príslušné vykonávacie pravidlá.

    VÝKAZ O VPLYVE NA ROZPOČET (porovnaj článok 16 interných pravidiel)

    PRÍSLUšNÉ OBLASTI POLITIKY: KOORDINÁCIA POLITIKY KOMISIE A PRÁVNE PORADENSTVO ČINNOSť: VZťAHY S OBčIANSKOU SPOLOčNOSťOU, OTVORENOSť A INFORMOVANOSť |

    Pracovný program na rok: 2007-2008 |

    1. PRÍSLUŠNÁ ROZPOČTOVÁ POLOŽKA A NÁZOV

    - 25.02.04.02 Všeobecné publikácie

    - a rozpočtová položka zahŕňajúca pomocných a zmluvných zamestnancov.

    2. PRÁVNY ZÁKLAD:

    Úlohy, ktoré vyplývajú z výsad Komisie na inštitucionálnej úrovni.

    3. CELKOVÉ ČÍSELNÉ ÚDAJE ZA ROZPOČTOVÝ ROK (v eurách)

    ◘ 3.a – Bežný rok: 2007

    VRP |

    Počiatočné rozpočtové prostriedky na rozpočtový rok (rozpočet) | 2 200 000 |

    Presuny | --- |

    Ďalšie rozpočtové prostriedky | --- |

    Rozpočtové prostriedky spolu | 2 200 000 |

    Rozpočtové prostriedky, ktoré už boli vyčlenené pre iný pracovný program | 2 200 000 (POP 2007) |

    Disponibilný zostatok |

    Čiastka pre navrhovanú akciu | 75 000 (už zahrnutá v POP 2007) +300 000 |

    ◘ 3.b - Prenosy

    VRP |

    Prenosy | --- |

    Rozpočtové prostriedky, ktoré už boli vyčlenené pre iný pracovný program | --- |

    Disponibilný zostatok | --- |

    Čiastka pre navrhovanú akciu | --- |

    ◘ 3.c – Ďalší rozpočtový rok: 2008

    Čiastka, ktorá má byť zahrnutá do prípravy PNR na rok 2008

    VRP |

    Počiatočné rozpočtové prostriedky na rozpočtový rok (rozpočet) | PNR 2008 sa pripraví |

    Presuny |

    Ďalšie rozpočtové prostriedky |

    Rozpočtové prostriedky spolu |

    Rozpočtové prostriedky, ktoré už boli vyčlenené pre iný pracovný program |

    Disponibilný zostatok |

    Čiastka pre navrhovanú akciu | 450 000 |

    4. OPIS AKCIE

    Dňa 3. mája 2006 Komisia prijala zelenú knihu – KOM(2006) 194 - aby podporila „Európsku iniciatívu za transparentnosť“(EIT). Cieľom zelenej knihy bolo podnietiť diskusiu širokej verejnosti najmä o potrebe lepšej štruktúry pre rámec činností zástupcov záujmových skupín (lobistov). Po ukončení konzultácií Komisia zriadi nový dobrovoľný register pre lobistov, ktorý bude mať funkciu „upozornenia“.

    Táto akcia si vyžaduje dva druhy nákladov:

    - náklady patriace pod rozpočtovú položku 25.02.04.02 určené na vytvorenie registra (na internete) a jeho údržbu.

    - náklady na zamestnanie dvoch zmluvných zamestnancov na úrovni zodpovedajúcej úrovni A. Ide o dodatočné náklady, ktoré ešte nie sú zahrnuté v rozpočtových prostriedkoch pridelených Generálnemu sekretariátu.

    - jeden pracovník zodpovedný za tvorbu, koordináciu a monitorovanie celého projektu

    - jeden odborník zodpovedný za osobitné úlohy v oblasti IT súvisiace s projektom.

    5. ZVOLENÝ SPÔSOB VÝPOČTU (v eurách)

    Personál |

    2007 | 8 mesiacov | 2 zamestnanci | 84 376 |

    2008 | celý rok | 2 zamestnanci | 127 104 |

    2009 | 1 na 6 mesiacov, 1 na 12 mesiacov | 95 328 |

    Príprava a tvorba registra |

    2007 | analýzy, dokument o koncepcii, realizačná štúdia, atď.:1 zmluva | 75 000 |

    vývoj riadiaceho modulu, odovzdávacieho modulu: prvá etapa | 300 000 |

    2008 | rozvoj druhej etapy (vrátane vypracovania verzie 1 a prípravy verzie 2): zmluva | 450 000 |

    2009 a v ďalších rokoch | náklady na údržbu | 50 000 za rok |

    SPOLU |

    rok | zamestnanci | rozvoj |

    2007 | 84 376 | 375 000 |

    2008 | 127 104 | 450 000 |

    2009 | 95 328 | 50 000 |

    6. ROZVRH PLATIEB (V EURÁCH)

    položka | rozpočtové prostriedky | platobné rozpočtové prostriedky |

    2007 | 2008 |

    25.02.04.02 | 2007 | 375 000 | 375 000 |

    2008 | 450 000 | 450 000 |

    Spolu | 825 000 | 375 000 | 450 000 |

    zamestnanci | 2007 | 84 376 | 84 376 |

    2008 | 127 104 | 127 104 |

    Spolu | 211 480 | 84 376 | 127 104 |

    Náklady na potrebné ľudské a administratívne zdroje sa pokryjú z rozpočtových prostriedkov poskytnutých riadiacemu útvaru v rámci ročného procesu prideľovania.

    Vzhľadom na to, že rozpočet na rok 2007 a RPS 2008 už boli prijaté, náklady na nové ľudské zdroje sa musia pokryť prostredníctvom presunov alebo využitia existujúcich rozpočtových prostriedkov pre externých zamestnancov.

    [1] KOM(2006) 194.

    [2] SEK(2005) 1300.

    [3] KOM(2002) 704.

    [4] http://eesc.europa.eu/sco/events/11_07_06_transparency/minutes-en.pdf.

    [5] http://ec.europa.eu/transparency/eti/index_en.htm.

    [6] CESE 1373/ 2006.

    [7] CoR 235/2006.

    [8] KOM(2002) 704.

    [9] Príspevky sú k dispozícií na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/comm/eti/contributions.htm.

    [10] Bez toho, aby boli dotknuté prípadné opatrenia potrebné na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

    Top