52007DC0120

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.3.2007

KOM(2007) 120 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o implementácii smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov za obdobie rokov 2000 – 2003 {SEC(2007)339}

1. ÚVOD

Smernica Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (ďalej len „smernica o dusičnanoch“) bola prijatá 12. decembra 1991.

V článku 10 smernice o dusičnanoch sa vyžaduje, aby členské štáty predložili Komisii správu každé štyri roky po jej oznámení. Táto správa by mala obsahovať informácie týkajúce sa kódexov osvedčených poľnohospodárskych postupov, určených pásem ohrozených dusičnanmi, výsledkov monitorovania vôd a zhrnutia dôležitých aspektov akčných programov vypracovaných v súvislosti s pásmami ohrozenými dusičnanmi.

Cieľom tejto správy je informovať Európsky parlament a Radu o stave implementácie smernice o dusičnanoch v súlade s jej článkom 11. Zakladá sa na informáciách zaslaných 15 členskými štátmi EÚ v období rokov 2004 – 2006 (3. predkladanie správ za obdobie rokov 2000 – 2003) a sú k nej pripojené súhrnné mapy tlaku dusíka z poľnohospodárskych zdrojov, mapy údajov o kvalite vody a mapy určených pásem ohrozených dusičnanmi. Týka sa preto najmä EÚ-15, ale v záujme poskytnutia širšieho obrazu naznačuje aj kroky k implementácii uvedenej smernice v rozšírenej Európskej únii.

2. VÝVOJ TLAKOV V POľNOHOSPODÁRSTVE OD POSLEDNÉHO SLEDOVANÉHO OBDOBIA

Trend k väčšej intenzifikácii a vyššej produktivite v poľnohospodárstve bol väčšinu obdobia posledných päťdesiatich rokov spojený s výrazným zvýšením používania anorganických dusíkatých, ako aj fosfátových hnojív. Od polovice osemdesiatych rokov sa však zaznamenalo postupné znižovanie spotreby hnojív a tento trend pokračoval v období rokov 2000 – 2003.

V rokoch 2000 – 2003 sa na úrovni EÚ-15 zaznamenalo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím rokov 1996 – 1999 zníženie o 6 % v prípade dusíkatých hnojív a 15 %, pokiaľ ide o fosfátové hnojivá. Klesajúci trend pokračoval aj v rokoch 2004 a 2005.

V posledných päťdesiatich rokoch sa zvýšil aj počet zvierat, čo prispelo k vyššej celkovej záťaži dusíkom prostredníctvom hnoja. Zmeny v poľnohospodárskej politike, najmä v rokoch 1984 a 1992, odvtedy prispeli k stabilizácii alebo zníženiu množstva dobytka, oviec a kôz, ale množstvo ošípaných a hydiny sa ďalej zvyšovalo. Porovnanie medzi obdobiami rokov 2000 – 2003 a 1996 – 1999 potvrdzuje pokračujúce znižovanie množstva dobytka a oviec, ako aj množstva hydiny, ale stabilitu množstva ošípaných, pričom celkový pokles záťaže dusíkom z hnoja sa odhaduje na úrovni 5 %.

Trend smerom ku koncentrácii pokračoval a počet zvierat na jednotlivých farmách sa zvyšoval: viac ako 50 % stád dojníc v EÚ sa v súčasnosti chová na farmách s viac ako 50 kravami, kým veľká väčšina stád prasníc sa chová v poľnohospodárskych podnikoch s viac ako 100 prasnicami.

Celkovo sa odhaduje, že „tlak“ dusíka na poľnohospodárske pôdy v EÚ-15 z chovu hospodárskych zvierat (najmä dobytka, ošípaných, hydiny a oviec) predstavuje približne 7,6 milióna ton rozmetaných ročne na poľnohospodárske pôdy. Celkový tlak rozptýleného dusíka po pridaní ďalších 8,9 miliónov ton dusíka z minerálnych hnojív bol preto v roku 2003 približne 16,5 milióna ton v porovnaní s takmer 18 miliónmi ton v roku 1999 a 17,4 milióna ton v roku 1995.

Z regionalizovaných odhadov miery aplikácie dusíka z hnoja (mapa 1) vyplývajú množstvá prevyšujúce 170 kg/ha ročne v Belgicku (Flámsko) a Holandsku, ale na miestnej úrovni aj v Taliansku, vo Francúzsku (Bretónsko), v Španielsku a Portugalsku. Miera aplikácie dusíka z hnoja na regionálnej úrovni medzi 120 a 170 kg/ha je aj v Dánsku, Spojenom kráľovstve (Anglicku), niekoľkých grófstvach Írska a v južnom Nemecku. Všetky uvedené oblasti majú aj najvyššie miery aplikácie fosforu z maštaľného hnoja (vyše 90 kg fosfátu na hektár ročne v najintenzívnejších oblastiach, mapa 2) a miery celkovej aplikácie dusíka a fosforu (hnoj plus chemické hnojivá) s hodnotami prekračujúcimi 240 kg dusíka a 90 kg fosfátov na hektár ročne v uvedenom poradí (mapy 3 a 4).

Ukazovateľom tlakov dusíka z poľnohospodárskych zdrojov je „bilancia živín“, ktorá predstavuje rozdiel medzi dodaným dusíkom (z minerálnych hnojív, hnoja, atmosférických depozícií, fixácie strukovinami a iných menších zdrojov) a spotrebovaným dusíkom (absorpcia plodinami, travinami a krmovinami) na hektár obrábanej poľnohospodárskej pôdy. Bilancia dusíka na úrovni EÚ-15 v roku 2000 predstavovala podľa výpočtov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) 55 kg/ha, čo znamená pokles o 16 % v porovnaní s rokom 1990, v rozpätí od 37 kg/ha (Taliansko) do 226 kg/ha (Holandsko). Prebytok bilancie dusíka sa znížil vo všetkých členských štátoch s výnimkou Írska a Španielska (EEA, 2005 a).

Relatívne malé prebytky bilancie dusíka na vnútroštátnej úrovni podhodnocujú prebytky v konkrétnych regiónoch. Odhad bilancie dusíka (N) vypočítaný na regionálnej úrovni na základe databázy CAPRI[1] vo vzťahu k roku 2001 (http://www.agp.uni-bonn.de/agpo/rsrch/dynaspat/dynaspat_e.htm) dokumentuje nerovnorodosť medzi regiónmi EÚ, s prebytkom od 0 do 300 kg N/ha, pričom maximum sa dosahuje v oblastiach s vysokou hustotou chovu hospodárskych zvierat, ale aj v regiónoch intenzívneho pestovania ovocia a zeleniny alebo obilnín a kukurice s nevyváženým hnojením (mapa 5).

Najvyššie prebytky dusíka na vnútroštátnej úrovni sa zistili v regiónoch Holandska a Belgicka (> 150 alebo 200 kg N/ha). Tie isté úrovne prebytkov však možno nájsť v Bretónsku (Francúzsko) a v regióne Vechta Cloppenburg (Dolné Sasko, Nemecko). Prebytky rádovo 100 – 150 kg N/ha sa zistili aj v členských štátoch s relatívne nízkym vnútroštátnym prebytkom, napríklad v Španielsku (Katalánsko), Taliansku (Lombardsko), Spojenom kráľovstve (Severné Írsko, Wales a západné Anglicko).

Vyššia hustota hospodárskych zvierat vedúca k vyššiemu ustajneniu zvierat, uskladneniu hnoja a jeho rozmetávaniu viedla k vyššiemu vyprchávaniu čpavku a atmosférickej depozícii na susediacich pôdach a vo vodách s hodnotami do 50 – 60 kg dusíka na hektár ročne zaznamenaných v týchto regiónoch (obrázok 1).

Poľnohospodárstvo významne prispieva k prenikaniu dusíka do vodného prostredia. Podľa štúdií z posledného obdobia (EEA, 2005b; JRC, 2006), v ktorých sa aktualizovali informácie o prispievaní rôznych sektorov k znečisťovaniu vody, zvyčajne zodpovedá za 50 – 80 % celkovej záťaže (mapa 6).

Závažnosť uvoľňovania dusíka z poľnohospodárstva do prírodného prostredia potvrdili údaje nahlásené viacerými členskými štátmi (Belgicko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo) v ich správach o implementácii smernice o dusičnanoch. Poľnohospodárstvo reprezentuje približne 62 % záťaže v povrchových vodách spôsobenú dusíkom (od minima 18 % v Portugalsku po maximum 97 % v Dánsku). Vyššie podiely sa objavujú v prípade členských štátov, ktoré zaviedli efektívne systémy čistenia mestských odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd, čím výrazne znížili záťaž spôsobenú dusíkom pochádzajúcim z týchto zdrojov.

Príspevok poľnohospodárstva k únikom dusíka a fosfátov do vody je potvrdený aj v správach vypracovaných v rámci rámcovej smernice o vode. (http://forum.europa.eu.int/Public/irc/env/wfd/home). V roku 2005 viaceré členské štáty označili eutrofizáciu a príslušné príspevky z poľnohospodárskych zdrojov ako jedny z hlavných hrozieb dosiahnutia dobrého stavu vôd.

3. PREHľAD ÚPLNOSTI SPRÁV PREDLOžENÝCH čLENSKÝMI šTÁTMI

Všetky členské štáty predložili formálnu správu Európskej komisii v rokoch 2004 – 2005. Ďalšie chýbajúce údaje týkajúce sa najmä kvality vody, pásem ohrozených dusičnanmi a poľnohospodárstva poskytli počas roka 2006.

Väčšina členských štátov dodržiavala rámec usmernení o podávaní správ vypracovaných Komisiou v roku 2000, ale vzhľadom na rozdielnu úroveň podrobnosti a formátu údajov bolo na úrovni EÚ-15 potrebné vykonať ďalšiu prácu na integrácii údajov o kvalite vody a o určovaní pásem ohrozených dusičnanmi. Spojené kráľovstvo, ktoré nepodalo správu za predchádzajúce sledované obdobie rokov 1996 – 1999, poskytlo informácie za obidve sledované obdobia.

Správy poskytnuté členskými štátmi vo všeobecnosti informujú o položkách uvedených v prílohe V k smernici o dusičnanoch. Úroveň podrobnosti a úplnosti informácií sa zlepšila v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím. Ostávajú však nedostatky v súvislosti s kvalitou vody, najmä pokiaľ ide o eutrofizáciu sladkovodných a pobrežných vôd, prognózami vývoja kvality vody prostredníctvom poľnohospodárskych údajov, napríklad o používaní dusíka v pásmach ohrozených dusičnanmi, a hodnotením účinnosti akčných programov.

4. KVALITA VODY, STAV VODY A TRENDY V OBLASTI VODY

Monitorovacia sieť

Siete staníc odberu vzoriek musia zahŕňať podzemnú vodu (aj keď sa nepoužíva ako pitná voda), rieky, jazerá a priehrady, pobrežné vody a morskú vodu, ako sa vyžaduje v článku 6 smernice o dusičnanoch.

Členské štáty zaviedli monitorovacie siete, ktoré poskytujú dobrý prehľad o stave vody a trendoch v oblasti vody. Ich rozsah a kvalita sa zlepšili od druhého sledovaného obdobia, pokiaľ ide o podzemnú vodu aj povrchovú vodu. V období rokov 2000 – 2003 celkom pôsobilo približne 20 000 monitorovacích staníc podzemnej vody v porovnaní so 16 000 stanicami v období rokov 1996 – 1999. Počet bežných staníc odberu vzoriek medzi týmito dvoma obdobiami, za ktoré sa podáva správa, bol približne 11 100, čo umožňuje, aby sa výsledky použili na hodnotenie trendov.

Hustota miest odberu vzoriek podzemnej vody v EÚ-15 bola približne 12,5 odberných miest na 1 000 km2. Najvyššia hustota bola v Belgicku – vo Valónsku (50 odberných miest na 1 000 km2) a v Holandsku a Rakúsko (25 – 30 odberných miest na 1 000 km2). Relatívne nízka hustota odberných miest vo Fínsku a Švédsku (0,19 a 0,33 odberného miesta na 1 000 km2 v uvedenom poradí) odráža vysoké percento prírodných oblastí v týchto krajinách. Niektoré členské štáty (Dánsko, Holandsko) zaslali údaje z monitorovania podzemných vôd z rozdielnych hĺbok monitorovania. Holandsko však poskytlo súhrnné údaje (14 súhrnných číselných údajov sa týkalo 358 monitorovacích staníc) z hĺbky 0 – 5 metrov. Grécko nezaslalo vo svojej správe údaje o kvalite podzemných vôd, ale neskôr poskytlo údaje z monitorovania vykonaného v roku 2003. Belgicko (Flámsko) znížilo v roku 2003 počet monitorovacích staníc podzemnej vody z 392 na 97.

Niektoré členské štáty, ktoré prijali akčný program na celoštátnej úrovni, napríklad Nemecko a Fínsko, zriadili osobitnú sieť na hodnotenie kvality vody, stavu vody a trendov v oblasti vody v oblastiach s vysokou intenzitou poľnohospodárskych činností navyše k všeobecnej celoštátnej sieti pre sledovanie podzemných vôd.

V období rokov 2000 – 2003 bolo zriadených približne 22 000 staníc na monitorovanie povrchových vôd v porovnaní so 14 000 v období rokov 1996 – 1999; 12 000 bežných staníc odberu vzoriek medzi dvoma sledovanými obdobiami umožnilo hodnotenie trendov. Hustota miest odberu sa výrazne líšila od minima 0,8 monitorovacej stanice na 1 000 km2 (Grécko) do 59 (Belgicko – Flámsko) a 33 (Spojené kráľovstvo, Anglicko) monitorovacích staníc na 1 000 km2.

Členské štáty (s výnimkou Španielska, Grécka a Írska) poskytli podrobnosti o svojom programe monitorovania, pokiaľ ide o periodicitu. Periodicita monitorovania sa pohybuje od 12 do 24 – 26-krát ročne pre povrchové vody do 1 až 6-krát ročne pre podzemné vody.

Členské štáty nahlásili georeferenčné údaje vo formáte zlučiteľnom s Geografickým informačným systémom (GIS)[2] ES s použitím zosúladených kódov a klasifikácií vypracovaných v usmerneniach o podávaní správ vypracovaných Komisiou v roku 2000[3]. Preto sa mohli vypracovať súhrnné mapy o kvalite vôd na úrovni EÚ v súvislosti s dusičnanmi.

Informácie o eutrofizácii sa zlepšili v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, za ktoré sa podáva správa, ale nie všetky členské štáty nahlásili všetky kritériá používané na hodnotenie eutrofizácie a len niekoľko poskytlo výsledky hodnotenia jednotlivých vodných plôch, riek alebo jazier (Rakúsko s obmedzením na jazerá a Dunaj, Belgicko, Dánsko, Grécko, Fínsko, Írsko, Luxembursko a Portugalsko) a pobrežných a morských vôd (Írsko, Dánsko, Holandsko a Fínsko). Niektoré členské štáty nahlásili niektoré nasledujúce parametre eutrofizácie: dusík celkom, fosfor celkom, ortofosfát, chlorofyl a.

Výsledky prieskumu kvality vody

Podzemné vody

V období rokov 2000 – 2003 malo 17 % monitorovacích staníc EÚ (priemerné hodnoty) koncentrácie dusičnanov nad 50 mg NO3/l, 7 % bolo v rozpätí 40 až 50 mg NO3/l a 15 % bolo v rozpätí 25 až 40 mg NO3/l. Približne 61 % staníc pre podzemné vody malo koncentráciu pod 25 mg NO3/l[4] (mapy 7 a 8).

V jednotlivých členských štátoch sa zistili veľké rozdiely v závislosti od hĺbky monitorovacích staníc a druhu monitorovania. Belgicko (Flámsko), Holandsko (0 – 5 m[5], kumulované údaje), Portugalsko, Španielsko a Luxembursku nahlásili najvyššie percentá miest odberu podzemných vôd prekračujúcich 50 mg NO3/l (od 60 % do 20 % monitorovacích staníc). Nemecko a Fínsko takisto nahlásili vysoké percento miest s koncentráciou dusičnanov prevyšujúcou 50 mg NO3/l vo svojich sieťach poľnohospodárskych monitorovacích miest. Prahovú hodnotu 40 mg NO3/l prekročili vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve (Anglicku) vo viac ako 20 % miest odberu (obrázok 2).

Porovnanie s údajmi z predchádzajúceho sledovaného obdobia dokumentuje, že na úrovni EÚ-15 prevládajú stabilné a klesajúce trendy (64 % monitorovacích staníc, z ktorých 30 % má klesajúci trend). Tridsaťšesť percent monitorovacích staníc však stále zaznamenáva rastúce trendy (mapa 9 a obrázok 3).

Členskými štátmi s rastúcim trendom vo viac ako 30 % monitorovacích staníc boli Belgicko (Valónsko), Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Nemecko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko (hĺbka 0 – 5 m) a Luxembursko. Vo všeobecnosti, ale s výnimkou Španielska, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Belgicka, je percento staníc so zvyšujúcimi sa koncentráciami dusičnanov vyvážené podobným alebo ešte vyšším percentom so zlepšujúcou sa kvalitou. Plytké podzemné vody v Dánsku a Holandsku vykazovali výraznejšie zlepšenie v porovnaní s hlbokými podzemnými vodami. Dánsko, Rakúsko, Švédsko zaznamenali celkovo stabilný alebo klesajúci trend. Trend sa nedal určiť v dôsledku úprav monitorovacej siete, respektíve absencie údajov v prípade Grécka, Talianska a Belgicka (Flámska) (obrázok 3).

Povrchové vody

Priemerná koncentrácia dusičnanov (ročný priemer) pod 10 mg NO3/l sa zaznamenala v 53 % monitorovacích staníc a na úrovni rovnej alebo nižšej ako 2 mg NO3/l v 19 % monitorovacích staníc najmä v horských oblastiach. V 2,5 % monitorovacích staníc koncentrácia dusičnanov prekročila 50 mg NO3/l a v 4 % boli zaznamenané hodnoty v pásme 40 až 50 mg NO3/l[6]. Členské štáty s najvyšším podielom miest odberu, ktoré vykazujú koncentráciu dusičnanov nad 50 mg NO3/l, boli Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Holandsko (4,5 %, 2 % a 1,2 % v uvedenom poradí). Hodnoty nad 40 mg/l dusičnanov boli zaznamenané v 11 % monitorovacích staníc v Spojenom kráľovstve a v 7 % monitorovacích staníc vo Francúzsku. Vysoké hodnoty cez 25 a dokonca 40 mg NO3/l boli zaznamenané na poľnohospodárskych nížinách Dánska, Holandska, Belgicka (Flámska) a na severozápade Francúzska. V Luxembursku, Belgicku (Valónsku), Írsku (juhozápad), osobitných oblastiach Španielska (severovýchod, juh), Talianska (severovýchod) a Rakúska (severovýchod povodia Moravy a Dyje) bol výrazný podiel hodnôt medzi 10 a 25 mg NO3/l, čo potvrdzuje už značné úniky dusíka do jazier a morí a významné potenciálne eutrofizačné efekty (mapy 10, 11, 12 a obrázok 4).

Z porovnania s prieskumami z obdobia rokov 1996 – 1999 vyplýva, že vo veľkej väčšine povrchových vôd koncentrácia dusičnanov klesá alebo je stabilná (55 % a 31 % monitorovacích staníc v uvedenom poradí). To by mohlo potvrdzovať celkový klesajúci trend zaznamenaný v predchádzajúcom sledovanom období, ale sú potrebné ďalšie údaje na zhodnotenie vplyvu klimatických podmienok a zlepšenia čistenia odpadových vôd na tento vývoj. V 14 % monitorovacích staníc sa koncentrácia zvyšuje (najmä v Luxembursku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Portugalsku a Belgicku). Zníženie alebo stabilné koncentrácie dusičnanov v povrchových vodách boli nahlásené ako zovšeobecnené trendy (viac ako 90 % monitorovacích miest) v Dánsku (sladké vody), Rakúsku, Írsku, Švédsku, Nemecku a Holandsku (sladké vody). Výskyt staníc odberu vzoriek s rastúcim trendom je mimoriadne vysoký v severozápadnom a južnom Francúzsku, južnom Anglicku, východnom Španielsku a severnom Portugalsku (mapa 13 a obrázok 5).

Prediskutovanie a hodnotenie trofického stavu vôd vo veľkej miere brzdia rozdielne metódy a kritériá, ktoré členské štáty používali na hodnotenie eutrofizácie. V dôsledku toho sa nevypracovali žiadne mapy eutrofizácie v povrchových vodách EÚ-15. Na satelitnom obraze koncentrácie chlorofylu v moriach EÚ (mapa 14) je zvýraznená oblasť s veľkým rozšírením fytoplanktónu. Implementáciou rámcovej smernice o vode by sa mal prekonať tento problém, a to zladením kritérií definovania eutrofizácie prostredníctvom hodnotenia ekologického stavu a medzikalibračného porovnania (http://ec.europa.eu/environment/water/water-framework/objectives.html). V súvislosti s tým sa ďalej vypracúva usmerňujúci dokument (http://forum.europa.eu.int/Public/irc/env/wfd/library?l=/framework_directive/thematic_documents/13_eutrophication).

5. URčOVANIE PÁSEM OHROZENÝCH DUSIčNANMI

Členské štáty sú povinné preskúmať a podľa potreby revidovať pásma ohrozené dusičnanmi najmenej každé štyri roky na základe výsledkov monitorovania vôd v súlade s článkom 6 smernice o dusičnanoch. Prvé určenia mali byť dokončené do decembra 1993 s následnými revíziami každé štyri roky.

V období rokov 2000 – 2003 sa dosiahol ďalší pokrok v určovaní pásem ohrozených dusičnanmi. Sedem členských štátov z pätnástich využilo možnosť danú smernicou o dusičnanoch nestanoviť konkrétne pásma ohrozené dusičnanmi, ale ustanoviť a uplatňovať akčný program na celom území. Okrem Rakúska, Dánska, Fínska, Nemecka, Luxemburska a Holandska v marci 2003 celoúzemný prístup prijalo aj Írsko.

Ostatné členské štáty zvýšili od roku 1999, v niektorých prípadoch výrazne, pásma ohrozené dusičnanmi: Spojené kráľovstvo (z 2,4 % na 32,8 % územia), Španielsko (z 5 % na 11 %), Taliansko (z 2 % na 6 %), Švédsko (z 9 % na 15 %), Belgicko (z 5,8 % na 24 %). Motivácia zvýšenia určených pásem nebola vždy uvedená. Vo väčšine prípadov sa zakladala na znečistení podzemných vôd dusičnanmi ( t. j. v juhoeurópskych členských štátoch) a znečistení povrchových vôd dusičnanmi (kritériá A2 a A1 prílohy 1 k smernici o dusičnanoch); v menšej miere sa zakladala na eutrofizácii (napríklad Švédsko a Seina – Normandia vo Francúzsku).

Určenie pásem ohrozených dusičnanmi sa celkovo v EÚ-15 zvýšilo z 35,5 % územia na konci roka 1999 na 44 % na konci roka 2003 (tabuľka 1 a mapa 14). Od roku 2003 sa ďalšie pásma určili v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve, Severnom Írsku (mapa 15). Belgicko zaviedlo postup, ktorým sa určené ohrozené pásma zvýšili tak, že zahŕňali 42 % územia Valónska a celé Flámsko.

Na základe preskúmania dostupných informácií o tlaku dusíka a kvalite vody, najmä vo vzťahu k eutrofizácii a plytkým podzemným vodám, ešte stále však existujú v určovaní určité nedostatky. Na odstránenie týchto nedostatkov je potrebná ďalšia práca.

6. AKčNÉ PROGRAMY

Do konca roka 2003 všetky členské štáty s výnimkou Írska zaviedli, hoci niektoré dosť oneskorene, jeden alebo viac akčných programov na svojom území. Írsko nakoniec zaviedlo svoj program v roku 2006.

Členské štáty poskytli informácie týkajúce sa nových prijatých akčných programov od roku 1999 a o zmenách zavedených v dôsledku pravidelného preskúmania, ktoré sa vyžaduje smernicou o dusičnanoch.

V smernici o dusičnanoch sa stanovuje možnosť navrhnúť a realizovať akčné programy pre individuálne pásma ohrozené dusičnanmi alebo časti pásem. Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Grécko, Spojené kráľovstvo a Belgicko využili túto možnosť a v dôsledku toho sa do konca roka 2003 zaviedlo približne 110 akčných programov.

Hoci sa dosiahol pokrok v kvalite akčných programov, mnohé stále majú určité oblasti nesúladu.

Viaceré členské štáty nevyžadovali dodržiavanie normy na aplikovanie dusíka z hnoja (od 20. 12. 2002 je to 170 kg N/ha).

Ďalšie kľúčové oparenie, minimálna skladovacia kapacita maštaľného hnoja, nebola v niektorých akčných programoch stanovená ako povinná; v iných prípadoch je požadovaná skladovacia kapacita nedostatočná na pokrytie období, keď je aplikácia hnoja zakázaná alebo nie je možná v dôsledku klimatických podmienok. Požiadavky na skladovaciu kapacitu stanovené v akčných programoch sa pohybujú od 2 do 12 mesiacov, s veľkými rozdielmi dokonca aj v susediacich regiónoch s podobnými klimatickými podmienkami. Štúdie (ERM, 2001) potvrdzujú, že by sa mali zaviesť minimá od 4 mesiacov (v stredozemných oblastiach) do 9 – 11 mesiacov (v severských oblastiach).

Vo viacerých akčných programoch sa takisto dostatočne nevykonáva vyvážené hnojenie s cieľom obmedziť celkový dusík poskytovaný hnojivom (hnojom, ako aj chemickými hnojivami) podľa požiadaviek plodín pri zohľadnení príspevku z pôdy a iných vstupov. Prístupy prijaté členskými štátmi sú od vyváženého systému, ktorým sa poskytuje metodika výpočtu na základe jednotlivých fariem, po určenie noriem celkovej aplikácie dusíka pre každú plodinu alebo skupinu plodín (dusík celkom alebo „dostupný dusík“). Vo viacerých prípadoch sú však ustanovenia veľmi všeobecné a nestanovujú pre farmárov záväzné požiadavky.

Ďalšími dôležitými aspektmi sú:

- nedostatočná dĺžka alebo obmedzená uplatniteľnosť (pre konkrétne hnojivá, plodiny alebo druhy pôd) opatrení pre obdobia zákazu aplikácie hnojív,

- nedostatočné opatrenia pre aplikáciu hnojív blízko vodných plôch (absencia minimálnej vzdialenosti pre aplikáciu hnojív alebo príliš malá šírka nehnojených nárazníkových pruhov),

- chýbajúce alebo nedostatočné obmedzenia pre aplikáciu hnojív na strmých plochách, hoci je dôležité zabrániť únikom dusíka následkom erózie, spláchnutia a podzemného odvodnenia,

- žiadne obmedzenia aplikácie hnojív v prípade, ak sú pôdne podmienky nevyhovujúce (premočená, zaplavená, snehom pokrytá a zamrznutá pôda).

Napriek potrebe ďalšieho zlepšenia sa však v období rokov 2000 – 2003 dosiahol pokrok prostredníctvom navrhnutia a implementácie nových akčných programov a zlepšenia opatrení existujúcich akčných programov v súvislosti s pravidelnou revíziou. Ďalší pokrok sa teraz dosahuje zlepšením kvality opatrení. Prehľad súčasného pokroku v opatreniach akčných programov sa uvádza v prílohe.

7. VÝNIMKY

Smernica o dusičnanoch povoľuje možnosť využiť výnimku v súvislosti s maximálnym množstvom 170 kg dusíka na hektár ročne aplikovateľného maštaľným hnojom, ak sa dokáže, že ciele smernice sú napriek tomu zachované. Výnimky vyžadujú rozhodnutie Komisie po pozitívnom posudku výboru pre reguláciu dusičnanov, ktorý pomáha Komisii pri implementácii. Nutnými podmienkami pre akúkoľvek výnimku sú primerané určovanie pásem ohrozených dusičnanmi a akčné programy plne zodpovedajúce požiadavkám smernice o dusičnanoch a výnimky samotné sa uplatňujú len počas obdobia trvania akčného programu. Zoznam výnimiek udelených do decembra 2006 sa uvádza v prílohe.

8. PROGNÓZA O KVALITE VODY

Takmer všetky členské štáty, s výnimkou Talianska, Portugalska a Grécka, poskytli aspoň niektoré prvky metód hodnotenia (modely simulácie a analýzu trendov) trendov vývoja poľnohospodárskych tlakov a/alebo kvality vody.

Málo členských štátov však poskytlo kvantitatívne informácie o časovom horizonte, v ktorom sa predpokladá buď dosiahnutie stabilizácie súčasnej úrovne znečistenia alebo obnova kvality vody (pokiaľ ide o dusičnany, ako aj eutrofizáciu). Zložitosť vyvodenia záverov závisí od mnohých neistôt súvisiacich napríklad s podnebím a transportnými procesmi v pôdach.

Všeobecný záver je, že bude trvať niekoľko rokov, kým bude možné zaznamenať zlepšenie kvality vody ako výsledok implementácie opatrení akčných programov a zmeny poľnohospodárskych postupov (vrátane zníženia počtu hospodárskych zvierat). V niektorých prípadoch, v ktorých sa poskytol časový harmonogram nápravy kvality vody (niekedy ako výsledok simulácie za konkrétne povodia), sa tento pohybuje od minima 2 – 4 rokov do viac ako 30 rokov.

9. KONANIE O PORUšENÍ

V súčasnosti ešte implementácia smernice o dusičnanoch nie je dokončená, ako potvrdzujú viaceré konania o porušení (7 z 15 členských štátov, tabuľka 2), najmä za nedostatočné určenie pásem ohrozených dusičnanmi a nesúlad akčných programov s požiadavkami.

10. IMPLEMENTÁCIA SMERNICE O DUSIčNANOCH V NOVÝCH čLENSKÝCH šTÁTOCH (EÚ-10)

Implementácia smernice o dusičnanoch v nových členských štátoch prebieha. Nové členské štáty v súlade so záväzkami prijatými v rámci rokovaní o pridružení splnili svoju povinnosť zabezpečením transpozície, zavedením siete na monitorovanie vôd a určením pásem ohrozených dusičnanmi. Akčné programy sú teraz zavedené vo všetkých nových členských štátoch. Komisia analyzuje určenie a akčné programy s cieľom zhodnotiť ich súlad so smernicou o dusičnanoch. Tri členské štáty z desiatich nových členských štátov (Malta, Slovinsko a Litva) prijali „celoúzemný prístup“, preto sa rozhodli neurčiť konkrétne pásma ohrozené dusičnanmi, ale implementovať akčný program na celé územie. Sedem členských štátov určilo pásma ohrozené dusičnanmi ako percentuálny podiel územia v rozsahu od 2,5 % (Poľsko) do 48 % (Maďarsko).

11. ZÁVERY

Tretia správa o implementácii smernice o dusičnanoch za sledované obdobie rokov 2000 – 2003 predložená členskými štátmi EÚ-15 dokumentuje zlepšenie kvality monitorovania a nahlasovania.

Pokiaľ ide o kvalitu podzemných vôd, aj keď je celkový trend stabilný alebo sa zlepšuje v 64 % miest odberu, zvýšenie znečistenia dusičnanmi sa napriek tomu zaznamenalo na 36 % miest a 17 % miest vykázalo koncentráciu dusičnanov nad 50 mg na liter. V povrchových vodách sa stabilná alebo klesajúca koncentrácia dusičnanov zaznamenala v 86 % monitorovacích miest, čo potvrdzuje trendy už pozorované vo viacerých členských štátoch v predchádzajúcej správe. Budú však potrebné ďalšie údaje na hodnotenie vplyvu klimatických podmienok a zlepšenia čistenia mestských odpadových vôd na tento vývoj.

Významný pokrok sa dosiahol v posledných rokoch, pokiaľ ide o určenie ohrozených pásem, ako aj akčné programy. Ohrozené pásma sa zvýšili z 35,5 % územia EÚ-15 v roku 1999 na 44 % v roku 2003, s ďalšími určeniami v neskoršom období. Na základe preskúmania dostupných informácií o tlaku dusíka a kvalite vody dospela Komisia k záveru, že v oblasti určenia stále existujú nedostatky, ktoré treba prekonať.

Pokrok v kvalite akčných programov bol v posledných rokoch významný a mal by prispieť k zlepšeniu kvality vody v budúcich sledovaných obdobiach.

Z celkovej analýzy Komisie vyplýva, že pri implementácii smernice o dusičnanoch sa v súčasnosti dosahuje významný pokrok, ale bude sa vyžadovať veľa ďalšej práce na zlepšovaní určovania a kvality akčných programov s cieľom v plnej miere dosiahnuť ciele smernice v oblasti kvality vody. Komisia očakáva ďalšie zintenzívnenie spolupráce členských štátov pri tejto práci.

[1] CAPRI (Common Agricultural Policy Regional Impact) predstavuje model poľnohospodárskeho sektora zahŕňajúci celú EÚ 27 a Nórsko na regionálnej úrovni (250 regiónov) a globálne poľnohospodárske trhy. Umožňuje hodnotiť vplyv rôznych prvkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, environmentálnej politiky a obchodnej politiky na poľnohospodárstvo EÚ na regionálnej úrovni. V oblasti životného prostredia umožňuje odhadovať také rôzne ukazovatele, ako sú emisie plynov a bilanciu N, P a K na regionálnej úrovni.

[2] V súvislosti s podávanou správou alebo neskôr, počas rokov 2005 a 2006.

[3] EHS, GR pre životné prostredie, 2000. Smernica o dusičnanoch (91/676/EHS); Stav a trendy vodného prostredia a poľnohospodárske postupy. Príručka pre vypracovanie správy podávanej členskými štátmi.

[4] Priestorové rozdelenie monitorovacích staníc bolo rovnomernejšie v treťom sledovanom období v porovnaní s druhým s lepšou rovnováhou medzi znečistenými a neznečistenými oblasťami.

[5] Vyjadruje koncentráciu v prvom metri podzemných vôd alebo vôd opúšťajúcich pásmo koreňov.

[6] Treba uviesť, že v snahe vytvoriť celkový obraz EÚ-15 by bolo potrebné vyrovnanejšie umiestnenie miest odberu vzoriek. Monitorovacie stanice povrchovej vody v Spojenom kráľovstve (Anglicku), ktoré predstavujú takmer 30 % celkového počtu monitorovacích staníc v EÚ-15 s relatívne vysokým percentom hodnôt v troch triedach nad 25 mg/l môžu napríklad skresliť rozdelenie periodicity v EÚ-15.