27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/51

1.1

V roku 2004 EHSV vo svojom stanovisku „Význam jadrovej energie pre výrobu elektrickej energie“ navrhol, aby „sa vykonalo úsilie na získanie informácií o skutočných problémoch v jadrovom priemysle: bezpečnosť dodávok, odstránenie emisií CO2, konkurencieschopné ceny a nakladanie s vyhoreným palivom a jeho bezpečnosť, aby mohla organizovaná občianska spoločnosť uskutočniť kritickú analýzu obsahu diskusií o týchto otázkach“. Nový objasňujúci jadrový program (PINC) tieto informácie poskytuje. EHSV do veľkej miery súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú predložené v oznámení Komisie. Je tu rozobraná väčšina základných aspektov týkajúcich sa jadrovej energie a podľa názoru výboru sú správne opísané. Výbor navyše upozornil na niektoré aspekty jadrovej energie, ktoré by sa mali zobrať do úvahy.

1.2

Jadrová energia, ktorej podiel predstavuje 31 % elektriny a 15 % celkovej spotreby primárnej energie v roku 2004 v EÚ, zohráva kľúčovú úlohu na energetickom trhu. Jadrová energia takisto úplne spĺňa ciele energetickej politiky EÚ. Cena jadrovej energie je v súčasnosti zreteľne konkurencieschopná. Závislosť na vonkajších zdrojoch je malá a zdroje paliva sú diverzifikované a zabezpečené, čo zodpovedá požiadavkám bezpečnosti dodávok. Jadrová energia predstavuje najväčší zdroj energie v podstate bez emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európe.

1.3

Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené.

1.4

EHSV zdôrazňuje významnú úlohu EÚ pri ďalšom rozvoji najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre jadrovú energiu, v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov.

1.5

Najdôležitejšou úlohou je vyriešiť problém rádioaktívneho odpadu a hlavne konečnej likvidácie vyhoreného paliva, na čo existuje technológia, ale chýbajú politické rozhodnutia. EHSV takisto súhlasí s Komisiou v ďalších otázkach, ktorým stále treba venovať pozornosť na úrovni EÚ. Ide o bezpečnosť v súvislosti s jadrovou energiou a žiarením, ktorá má v Európe úspešnú tradíciu, ako aj o financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.

1.6

EHSV upozorňuje na niektoré dodatočné aspekty jadrovej energetiky, ktoré nepokrýva návrh PINC. Ide o hrozbu terorizmu a pri niektorých elektrárňach o otázku nedostatočnej dostupnosti chladiacej vody.

1.7

Členské štáty, ktoré chcú ďalej rozvíjať jadrovú energetiku, môžu mať problém s tým, že jadrová energetika nie je veľmi príťažlivá ako možnosť zamestnania či výskumné odvetvie. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ musí disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti ochrany pred ožiarením a jadrovej technológie, a preto treba venovať pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu v týchto odboroch.

1.8

EHSV na záver zdôrazňuje, že každý členský štát má právo vybrať si vlastnú zmes energií vrátane využívania jadrovej energie, ako sa uvádza v PINC.

2.1

Podľa článku 40 Zmluvy o Euratome musí Európska komisia „uverejňovať v pravidelných intervaloch objasňujúce programy, poukazujúce najmä na ciele výroby jadrovej energie a všetky druhy investícií, ktoré sú potrebné pre ich dosiahnutie. Komisia si vyžiada stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k týmto programom pred ich uverejnením.“ Od roku 1958 Komisia uverejnila štyri takéto objasňujúce programy a jednu aktualizáciu, naposledy v roku 1997.

2.2

Tento návrh jadrového objasňujúceho programu (PINC) uverejnila Komisia 10. januára v súvislosti s energetickým a klimatickým balíkom – Energetická politika pre Európu. Konečná verzia bude pripravená a uverejnená potom, ako Komisia získa stanovisko EHSV.

2.3

Ostatné časti balíka pokrývajú v prvom rade návrh o klimatických zmenách, ktorý má za cieľ zníženie produkcie skleníkových plynov o 30 % pre rozvinuté krajiny do roku 2020 od úrovne v roku 1990 alebo v každom prípade o 20 % pre samotnú EÚ. Balík sa ďalej zaoberá vnútorným trhom plynu a elektriny, prepojeniami v plynových a elektrických sieťach, návrhmi podporovať trvalo udržateľnú výrobu elektriny z fosílnych palív; plánom podpory obnoviteľných zdrojov energie vrátane záväzného cieľa, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej zmesi energií EÚ do roku 2020 s cieľom zvýšiť účinnosť o 20 % do roku 2020 a budúcim európskym strategickým plánom pre energetické technológie. Európska rada 9. marca 2007 podporila ciele a hlavný politický obsah v balíku.

2.4

EHSV pripravil stanoviská o každom PINC, ako to vyžaduje zmluva. Výbor sa zaoberal jadrovou energiou v mnohých svojich stanoviskách, naposledy hlavne v rámci stanoviska z vlastnej iniciatívy o jadrovej energii v roku 2004, v záveroch ktorého sa uvádza, že „EHSV sa nazdáva, že jadrová energia v EÚ by mala byť jednou zo zložiek európskej energetickej politiky, ktorá má byť diverzifikovaná, vyvážená, hospodárna a trvalo udržateľná. Kvôli otázkam, ktoré vyvoláva, by sa však nemalo uvažovať o tom, že by sa všetko postavilo len na jadrovej energii; na druhej strane sa EHSV nazdáva, že čiastočné alebo úplné zanechanie jadrovej energie by ohrozilo šance EÚ pri rešpektovaní záväzkov týkajúcich sa klimatických otázok.“

3.1

V dokumente Komisie sa skúmajú investície do jadrovej energie za posledných desať rokov, opisuje ekonomickú stránku výroby jadrovej energie, jeho vplyvu na zmes energií, ako aj jeho podmienky pre sociálne prijatie. Obsah dokumentu je podrobnejšie opísaný nižšie.

3.2

Je na každom členskom štáte, aby sa rozhodol, či bude závislý na výrobe elektriny prostredníctvom jadrovej energie. Rozhodnutie rozšíriť jadrovú energiu prijalo Fínsko a Francúzsko. V Holandsku, Poľsku, Švédsku, Českej republike, Litve, Estónsku, Lotyšsku, na Slovensku, vo Veľkej Británii, Bulharsku a Rumunsku obnovili rozpravu o svojej politike v oblasti jadrovej energetiky. Nemecko, Španielsko a Belgicko pokračujú – napriek pretrvávajúcim diskusiám – v uplatňovaní svojich politík v oblasti postupného rušenia jadrových zariadení. Dvanásť z 27 členských krajín sa zrieklo využívania jadrovej energie úplne.

3.3

So 152 reaktormi rozloženými po celej EÚ 27 predstavuje jadrová energia 30 % dnešnej elektriny Európy – ak však bude plánovaná politika v oblasti rušenia jadrových zariadení pokračovať, tento podiel sa významne zníži. Na dosiahnutie požadovaného dopytu po energii a na zníženie európskej závislosti na dovoze by sa mali uskutočniť rozhodnutia o nových investíciách alebo o predĺžení životnosti niektorých elektrární.

3.4

Podľa názoru Komisie by mohlo posilnenie výroby jadrovej energie predstavovať možnosť znížiť emisie CO2 a mohlo by zohrávať kľúčovú úlohu v otázke klimatických zmien. Jadrová energia je vo svojej podstate bez emisií uhlíka a predstavuje súčasť scenáru Komisie na zníženie uhlíka vrátane cieľa na zníženie emisií CO2. To by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri diskusii o budúcom systéme obchodovania s emisiami.

3.5

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje vyhliadky na rast jadrovej energie, je jej počiatočná ekonomická stránka, pretože jadrové elektrárne vyžadujú úvodné investície pohybujúce sa od 2 do 3,5 miliárd EUR. Výroba jadrovej energie vyžaduje vyššie náklady na výstavbu v porovnaní s fosílnymi palivami, ale prevádzkové náklady sú významne nižšie ako úvodné investície. Komisia presne uvádza:

3.5.1

„Ekonomické riziká jadrových elektrární súvisia s veľkými kapitálovými investíciami na začiatku a vyžadujú kvázi bezporuchovú prevádzku počas prvých 15 až 20 rokov jej 40- až 60-ročnej životnosti, aby sa úvodná investícia vrátila. Okrem toho konečné odstavenie jadrovej elektrárne z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom znamenajú, že finančné aktíva musia byť sprístupnené na 50 až 100 rokov po odstavení reaktora.“

3.5.2

„V EÚ-27 (1) je v 15 členských štátoch v prevádzke celkovo 152 jadrových reaktorov. Priemerný vek jadrových elektrární (JE) sa blíži k 25 rokom (2). Vo Francúzsku, ktoré má najväčší počet (59) jadrových reaktorov zabezpečujúcich takmer 80 % jeho výroby energie, a v Litve iba s jednou JE, ktorá však vyrába 70 % elektrickej energie, je priemerný vek jadrových elektrární okolo 20 rokov. V Spojenom kráľovstve je v prevádzke 23 JE s priemerným vekom blížiacim sa k 30 rokom, zatiaľ čo v Nemecku sa priemerný vek jeho 17 prevádzkovaných JE rovná 25 rokom.“

3.5.3

„Jadrová energetika sa tradične prejavovala kombináciou vyšších stavebných a nižších prevádzkových nákladov ako výroba energie na základe fosílnych palív, ktorá vykazuje nižšie investičné náklady, ale vyššie náklady a potenciálne kolísavé náklady na palivo, a teda aj vyššie prevádzkové náklady.“

3.6

Jadrovú energiu len veľmi málo ovplyvňujú zmeny v cenách surovín, pretože stačí len malé množstvo uránu, ktoré pochádza väčšinou zo stabilných regiónov sveta, aby sa reaktor mohol udržať v chode desaťročia. Primerane zabezpečené a regenerovateľné známe zdroje uránu pri konkurencieschopných cenách môžu pokryť dopyt jadrového priemyslu aspoň na najbližších 85 rokov pri súčasnej úrovni spotreby. Vo väčšine industrializovaných krajín preto nové jadrové elektrárne ponúkajú úsporný spôsob výbory elektriny pri základom zaťažení.

3.7

V jadrovom priemysle sa od roku 1997 vynaložili značné investície. Komisia uznáva, že je dôležité pokračovať v technologickom pokroku v oblasti jadrovej energie a podporuje ďalší vývoj najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu vrátane nešírenia jadrových materiálov, nakladania s rádioaktívnym odpadom a konečného vyradenia jadrových zariadení z prevádzky. Od vzniku zmluvy o Euratome patrí jadrová bezpečnosť a ochrana pred ožiarením verejnosti medzi hlavné záujmy Európskeho spoločenstva a ide o otázky, ktoré nadobudli väčší význam v súvislosti s rozšíreniami v minulosti a v súčasnosti.

3.8

Na úrovni EÚ je potrebné pokračovať v rozvoji najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre jadrovú energiu, v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov, ako to vyžaduje zmluva o Euratome. To by malo zahŕňať nakladanie s rádioaktívnym odpadom a konečné vyradenie jadrových zariadení z prevádzky.

3.9

Komisia navrhuje, aby sa diskusia o ďalších krokoch sústredila hlavne na:

4.1

EHSV víta návrh Komisie na nový objasňujúci jadrový program. Energetické prostredie sa za 10 rokov od jeho uverejnenia veľmi vyvinulo. Predovšetkým v niekoľkých posledných rokoch nový a dramatický vývoj upriamil pozornosť na tri aspekty energetickej politiky – bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a rozumné ceny, ako aj životné prostredie, hlavne klimatické zmeny. EÚ reagovala na očividné problémy a výzvy návrhom pre európsku energetickú politiku. V tejto súvislosti je potrebné vykonať analýzy a pokročiť v návrhoch na tému jadrovej energie. To umiestňuje jadrovú energiu na globálnu energetickú scénu a poskytuje potrebné informácie pre definíciu energetickej politiky pre Európu a diskusiu o nej.

4.2

Vo svojom stanovisku „Význam jadrovej energie pre výrobu elektrickej energie“ z roku 2004 EHSV navrhol, aby „sa vykonalo úsilie na získanie informácií o skutočných problémoch v jadrovom priemysle: bezpečnosť dodávok, odstránenie emisií CO2, konkurencieschopné ceny a nakladanie s vyhoreným palivom a jeho bezpečnosť, aby mohla organizovaná občianska spoločnosť uskutočniť kritickú analýzu obsahu diskusií o týchto otázkach“. Nový PINC tieto informácie poskytuje a EHSV do veľkej miery súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú predložené v oznámení Komisie. Je tu rozobraná väčšina základných aspektov týkajúcich sa jadrovej energie a podľa názoru výboru sú správne opísané. Komisia navyše upozornila na niektoré aspekty jadrovej energie, ktoré by sa mali zobrať do úvahy.

4.3

Jadrová energia, ktorej podiel predstavuje 31 % elektriny a 15 % celkovej spotreby primárnej energie v roku 2004 v EÚ, zohráva kľúčovú úlohu na energetickom trhu. Jadrová energia takisto úplne spĺňa ciele energetickej politiky EÚ. Cena jadrovej energie je v súčasnosti zreteľne konkurencieschopná, obzvlášť keď sa používa ako energia pri základnom zaťažení. Závislosť na vonkajších zdrojoch je malá a zdroje paliva sú diverzifikované a zabezpečené, čo zodpovedá požiadavkám bezpečnosti dodávok. Jadrová energia predstavuje najväčší zdroj energie v podstate bez emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európe (pozri bod 4.8 nižšie).

4.4

Väčšia energetická efektívnosť vrátane kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, a teda obmedzený dopyt, je hlavnou odpoveďou na výzvy energetickej politiky. Stále je potrebný veľký počet investícií do výroby elektriny v EÚ, aby sa nahradili staré elektrárne a prípadne aby sa vyhovelo dodatočnému dopytu, pretože technologický vývoj môže viesť k zvýšenému podielu elektriny v celkovom dopyte po energii.

4.4.1

Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je možné, že nové energetické technológie ako vodíková technológia, tepelné čerpadlá, elektrické autá a pod. zvýšia dopyt po elektrine ako podielu z celkového dopytu po energii rýchlejšie, ako to dokážeme momentálne odhadnúť. Tento typ vývoja by mohol udeliť jadrovej energii v energetickej palete EÚ ešte dôležitejšie miesto, ako má doteraz.

4.5

Výbor poukazuje na existujúce plány predĺžiť životnosť jadrových elektrární, ktoré prekročili dobu komerčného využitia stanovenú na 30 až 40 rokov. Dokument Komisie sa problémom starnutia jadrových elektrární v Európe nezaoberal podrobne, a preto je nevyhnutná ďalšia analýza. Komisia pritom uvádza, že vzhľadom na to, že „pre vlády v niektorých členských štátoch stále zostávajú určité finančné a environmentálne riziká, ako je zodpovednosť za zariadenia na dlhodobú likvidáciu a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“, je potrebné v budúcnosti v tejto oblasti ešte prijať patričné opatrenia.

4.6

V ideálnom prípade by tieto nové investície bol v súlade s cieľmi bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a boju proti klimatických zmenám. Vzhľadom na charakteristiky a potenciál iných druhov výroby energie sa očakáva predlženie životnosti existujúcich jadrových elektrární, ako aj nové investície. V tomto bode súhlasí výbor s Komisiou.

4.7

Podľa názoru Komisie by zdroje uránu mali vydržať 85 rokov pri dnešnej úrovni spotreby. Rôzne zdroje poskytujú nejednotné informácie o tejto otázke, pohybujúce sa od 85 do 500 rokov. Keďže dostupnosť paliva je dôležitá pre bezpečnosť dodávok energie, Komisia by mala poskytnúť podrobnejšie informácie o dostupnosti jadrového paliva.

4.8

Keď porovnávame vplyv na životné prostredie rôznych zdrojov energie, je dôležité ohodnotiť celkový vplyv na životné prostredie celého procesu od dodávok surovín, cez produkciu, prepravu a výrobu energie, až k fáze recyklácie a likvidácie. Svetová energetická rada (World Energy Council – WEC) uverejnila správu (Porovnanie energetických systémov, ktoré využívajú hodnotenie životného cyklu, WEC, júl 2004), v ktorej sa objavili a ohodnotili početné existujúce štúdie o hodnotení životného cyklu. Správa ukazuje, že emisie CO2 na kWh elektriny vyrobenej jadrovou energiou sú nízke a na rovnakej úrovni ako tie z elektrárni využívajúcich vzduch, biomasu alebo vodu, pričom úroveň bola 1-5 % emisií vyprodukovaných elektrárňami na uhlie.

4.9

Je preto nevyhnutné zobrať do úvahy cenný prínos jadrovej energie k tomu, aby sa bolo možné vyhnúť skleníkovým plynom. Pokiaľ berieme do úvahy súčasnú zmes energií, vďaka využívaniu jadrovej energie v EÚ sa každoročne zabránilo emisii približne 600 miliónov ton CO2. Na celom svete je táto úroveň zhruba 2 miliardy ton CO2. To sa rovná celkovému množstvu emisií CO2 vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. Ak sa bude pokračovať v plánovanom rušení jadrových zariadení v niektorých členských štátoch, veľký počet súčasných európskych jadrových elektrární sa bude musieť nahradiť inými neznečisťujúcimi zdrojmi energie. Navyše ak sa existujúce jadrové elektrárne na konci životného cyklu nenahradia novými elektrárňami, všetky potreby jadrovej energie musia byť zo strednodobého hľadiska nahradené inou neznečisťujúcou energiou.

4.10

Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené hospodársky prijateľným spôsobom. Na druhej strane je očividné, že narastajúci podiel jadrovej energie spolu s obnoviteľnou energiou by predstavoval lepšiu nákladovú efektívnosť pri boji proti klimatickým zmenám.

4.11

EHSV podporuje cieľ týkajúci sa internalizácie externých nákladov pre ceny všetkých trhových činností v oblasti energie a v ostatných oblastiach. Podľa štúdie o externých nákladoch (ExternE) (3) Komisie sú externé náklady na jadrovú energiu okolo 0,4 centov za kWh. Podľa odhadov sú zodpovedajúce externé náklady na výboru energie prostredníctvom elektrární na uhlie okolo 10 krát vyššie, v prípade biomasy niekoľkokrát vyššie, pri veternej energii nižšie a pri vodnej energii na rovnakej úrovni ako pri jadrovej energii.

4.12

Komisia upozorňuje, že kľúčovou otázkou je, či jadrová energetika vyžaduje politické zásahy. So všetkými čistými energetickými technológiami by sa malo zaobchádzať rovnako. Mali by sa nájsť mechanizmy na podporu výskumu reaktorov ďalšej generácie a súvisiaceho palivového cyklu. Môže sa uvažovať o dotáciách, ale na účely nového rozvoja – pilotných projektov. Tradičná jadrová energetika nepotrebuje finančnú podporu a nemala by byť dotovaná.

4.13

Komisia považuje verejnú mienku a vnímanie jadrovej energie verejnosťou za prvoradé pre budúcnosť jadrovej politiky. Výbor s týmto názorom súhlasí, ale pripomína, že prijímanie jadrovej energie je v jednotlivých štátoch značne odlišné. Treba zlepšiť dostupnosť informácií pre verejnosť a zvýšiť transparentnosť rozhodovacích procesov, keďže z prieskumov vyplýva, že verejnosť v krajinách EÚ nemá dostatok informácií o jadrovej energii. Tu by Komisia mohla zohrať dôležitú úlohu. Potrebné sú však aj praktické opatrenia, ktoré by reagovali na obavy verejnosti, ako už EHSV zdôraznil mnohokrát v minulosti.

4.14

Výbor chce poukázať na neustávajúci význam EÚ pri rozvíjaní čo najpokročilejšieho rámca jadrovej energetiky v členských štátoch, ktoré sa rozhodli využívať tento typ energie, v súlade s najvyššími normami zabezpečenia, bezpečnosti a nešírenia, ako to požaduje Zmluva o Euratome.

4.15

Najviac naliehavou otázkou je vyriešiť problém rádioaktívneho odpadu, najmä konečnej likvidácie vyhoreného jadrového paliva, pre ktoré existujú technológie, no chýbajú politické rozhodnutia. Táto dôležitá otázka sa týka dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva ako aj akceptácie jadrovej energie zo strany verejnosti. V PINC sa poznamenáva, že žiadna krajina doteraz v praxi nezrealizovala navrhované konečné riešenie. Napriek tomu možno zaznamenať pokrok vo Fínsku, kde bolo zvolené miesto skládky, ako aj vo Švédsku a Francúzsku, kde boli podniknuté významné kroky k výberu miesta.

4.16

Výbor takisto súhlasí s Komisiou v ďalších otázkach, ktorým stále treba venovať pozornosť na úrovni EÚ. Ide o bezpečnosť v súvislosti s jadrovou energiou a žiarením, ktorá má v Európe úspešnú tradíciu, ako aj o zabezpečenie financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.

4.17

V PINC sa nespomína nová hrozba, ktorou je terorizmus. Ten predstavuje vážnu hrozbu pre jadrové elektrárne, pre mnohé ďalšie priemyselné zariadenia, ako aj pre verejné budovy na celom svete. Všetky nové jadrové elektrárne by mali byť projektované tak, aby z nich pri náraze veľkého dopravného lietadla nemohlo uniknúť rádioaktívne žiarenie. Aj technické bezpečnostné systémy a zodpovedajúcu bezpečnostnú kultúru treba budovať a prevádzkovať tak, aby zabraňovali všetkým formám teroristických úrokov vo vnútri jadrových elektrární. Komisia by mala v spolupráci so zodpovednými orgánmi a operátormi naštartovať iniciatívy, aby boli v každej jadrovej elektrárni zaistené vhodné opatrenia na prevenciu proti terorizmu.

4.18

Počas horúcich a suchých letných období v minulých rokoch sa do popredia dostala aj otázka dostatku chladiacej vody z riek na použitie v kondenzačných elektrárňach. Tento stav sa doteraz vyskytol iba lokálne a navyše len zriedka a na krátky čas, no v niektorých prípadoch by časom mohol prerásť do vážneho problému. Aj toto hľadisko treba zohľadňovať pri projektovaní zariadení pre jadrové elektrárne a pri voľbe ich umiestnenia.

4.19

Ďalším problémom je, že po dvoch desaťročiach, keď sa v Európe uplatňovalo takmer moratórium, nie je jadrová energetika veľmi príťažlivá ako možnosť zamestnania či výskumné odvetvie. Z toho vyplývajúci nezáujem študentov a odborníkov spomaľuje všeobecný rozvoj jadrovej energetiky a takisto môže predstavovať bezpečnostné riziko. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ musí disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti rádiologickej ochrany a jadrovej technológie, a preto treba venovať pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu v týchto odboroch. To isté platí aj o uchovávaní a odovzdávaní poznatkov zo strany generácie vedcov a inžinierov, ktorí vybudovali existujúce elektrárne v Európe, keďže v mnohých krajinách v tomto sektore nezačali mnoho rokov pôsobiť žiadni mladší odborníci.

4.20

Komisia nám pripomína, že je vecou každého členského štátu rozhodnúť sa, či bude využívať jadrovú energiu. EHSV podporuje právo každého členského štátu zvoliť si kombináciu vlastných spôsobov výroby energie, vrátane využitia jadra. Toto právo by mala rešpektovať nielen EÚ, ale aj ostatné členské štáty. Avšak rozhodnutia jednej členskej krajiny vplývajú rozličným spôsobom na situáciu v ostatných krajinách, pričom toto prepojenie sa bude s narastajúcou otvorenosťou vnútorných trhov len zintenzívňovať.

5.1

V kapitole 6.5 PINC s názvom Cesta vpred predkladá Komisia na diskusiu návrhy opatrení, ktoré by sa mali vykonávať najmä na úrovni EÚ (pozri bod 3.9). EHSV zastáva k uvedeným návrhom nasledujúci postoj:

5.1.1

EHSV súhlasí so súčasným stanoviskom Komisie, podľa ktorého by sa spoločné referenčné úrovne jadrovej bezpečnosti a ich uplatňovanie v Európskej únii mali opierať o široké odborné znalosti národných orgánov členských štátov pre otázky jadrovej bezpečnosti v spolupráci so združením WENRA (4). Akýkoľvek iný prístup by mohol ohroziť súčasnú vysokú úroveň bezpečnosti v niektorých členských krajinách.

5.1.2

Pri harmonizácii a zlepšovaní nadväznosti na medzinárodné dohovory o jadrovej bezpečnosti by sa mohla využiť skupina na vysokej úrovni zaoberajúca sa otázkami jadrovej bezpečnosti a zabezpečenia, pozostávajúca zo zástupcov príslušných národných orgánov.

5.1.3

EHSV sa nazdáva, že je nutné, aby členské štáty, ktoré využívajú jadrovú energiu, čo najskôr zaviedli do praxe národné plány pre nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Národné plány môžu mať výlučne národný prístup, multi-národný prístup, alebo dvojcestný prístup. Akékoľvek iné kroky treba vnímať ako nezodpovedné odsúvanie povinností tejto generácie na našich potomkov.

5.1.4

Pri vytváraní partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom pri rozvoji programov európskeho strategického výskumu sa veľmi osvedčili technologické platformy. EHSV podporuje myšlienku Komisie využiť ich v oblasti udržateľného jadrového štiepenia a geologickej likvidácie odpadu. Takisto by tento nástroj mohol pomôcť privábiť do odvetvia mladých vedcov.

5.1.5

Na zabezpečenie plného pokrytia prevádzkových nákladov počas celej doby životnosti reaktorov a na dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých by mali prevádzkovatelia uvoľniť zdroje v zodpovedajúcej výške, prostredníctvom fondov na konečné odstavenie reaktorov v rámci EÚ ako aj globálne. Výbor však nevidí potrebu úplne zharmonizovať aj riadenie týchto fondov, pokiaľ budú splnené zásady plného a zabezpečeného pokrytia a transparentnosti.

5.1.6

Na to, aby bolo možné lepšie predvídať dĺžku obdobia medzi investovaním a realizáciou pri stavebných projektoch, a umožniť tak presnejšie plánovanie a výpočet nákladov, je potrebné dodržiavať najvyššie bezpečnostné normy a zároveň zjednodušiť postupy udeľovania povolení a postupne ich zharmonizovať prostredníctvom spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi. V žiadnom prípade nemožno robiť ústupky v oblasti bezpečnosti.

5.1.7

EHSV súhlasí s návrhmi Komisie zaktualizovať maximálnu výšku pôžičiek Euratomu a zlepšiť ich dostupnosť. V zásade by sa pri investíciách do všetkých foriem energie mal uplatňovať rovnaký prístup a rovnaké podmienky pokiaľ ide o nástroje financovania, ktoré v ostatných prípadoch poskytuje EIB.

5.1.8

Ak sa má stať jadrová energia prijateľnejšou voľbou, je podľa názoru EHSV jednou z ďalších podmienok vytvorenie zosúladeného systému zodpovednosti za škody, vrátane mechanizmu na zabezpečenie finančných prostriedkov v prípade škody spôsobenej jadrovou haváriou, a to bez toho, aby boli využité verejné finančné prostriedky. Súčasný systém zodpovednosti za spôsobené škody (zodpovednosť za škody do výšky 700 miliónov USD) je nedostatočný. Problémom ako poistiť extrémne nízku možnosť nehody, ktorá môže viesť k veľmi vážnym a nákladným škodám, sa treba zaoberať otvoreným, konštruktívnym a praktickým spôsobom. Jedným z modelov by mohlo byť vytvorenie poisťovacieho poolu.

5.1.9

EHSV víta návrh dodať nový impulz medzinárodnej spolupráci s IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) a NEA (Agentúra pre jadrovú energiu) a ako aj bilaterálnym dohodám. Veľký dôraz by sa mal klásť na pomoc susedným krajinám.

5.2

EHSV sa nazdáva, že Komisia by sa okrem svojich doterajších návrhov mala pri príprave na ďalšie kroky venovať aj nasledujúcim otázkam:

5.2.1

Upriamiť pozornosť členských štátov na to, že pravdepodobne opäť vzrastú potreby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v jadrovej energetike a technológiách, najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti. Vzdelávanie je nielen spôsob, ako vychovávať nových odborníkov pre oblasť jadrovej energie, ale tiež spôsob ako zvyšovať povedomie v tejto otázke, čo má veľký význam pri formovaní verejnej mienky.

5.2.2

Skúmanie ďalších možných problémov v rámci investícií do jadrovej energie na otvorenom trhu s energiami, vzhľadom na veľkosť a dlhé obdobia medzi investovaním a realizáciou projektov, ako aj možných riešení založených na nástrojoch trhu.

5.2.3

Európske odvetvie jadrových technológií získalo pozíciu globálneho lídra, ktorý ponúka pracovné miesta na vysokej úrovni a zároveň prispieva k celosvetovej jadrovej bezpečnosti, vzhľadom na doterajšie skvelé výsledky. Ak chceme zachovať toto vedúce postavenie a keďže sa očakáva globálny rozmach investícií do jadrovej energetiky, mal by sa na toto odvetvie vrátane súvisiacej výroby komponentov zamerať nový prístup Komisie k sektorovej politike.

5.3

EHSV na záver takisto víta zámer Komisie častejšie vydávať jadrové objasňujúce programy a poskytovať tak aktuálnejší obraz o situácii v EÚ.