Uverejnenie žiadosti podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2006/C 128/05)

Týmto uverejnením vzniká právo vzniesť námietku voči žiadosti podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Námietky musia byť Komisii doručené do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

Žiadosť o registráciu podľa článku 5 a článku 17 ods. 2

„PAIO DE BEJA“

ES č. PT/0230/08.04.2002

CHOP ( ) CHZO ( X )

Toto stručné zhrnutie je len na informatívny účel. Úplné podrobné informácie môžu zainteresované strany získať zo špecifikácií produktov v úplnom znení od vnútroštátnych orgánov uvedených v časti 1 alebo od Európskej komisie (1).

1.   Príslušné oddelenie v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.2 – Mäsové výrobky

4.   Špecifikácia:

(zhrnutie požiadaviek v zmysle článku 4 ods. 2)

4.1   Názov: „Paio de Beja“

4.2   Opis: Klobása údená prevažne drevom dubu zimného, vyrobená z mäsa a pevných tukov získaných vykostením ošípaných alentejanskej rasy. Kusy mäsa a tuku sa ochucujú soľou, paprikovou pastou, lisovaným sušeným cesnakom, rascou, sladkou paprikou a korením. Obal je z prírodných solených bravčových čriev. Klobása má tvar hrubého rovného valca s dĺžkou od 12 do 20 cm a priemerom od 6 do 15cm. Má lesklý a jemne nerovný vzhľad, červenkasto- biele zafarbenie, polotuhú až tuhú konzistenciu. Je utiahnutá stočením a zaviazaná bavlneným vláknom na oboch koncoch. V priereze má červenkastú až ružovú farbu s bielymi škvrnami a dokonale hutnú homogénnu masu. Tuk je perleťovo biely, lesklý, aromatický, príjemnej chuti. Klobása má príjemnú, jemnú, jemne slanú chuť a niekedy jemne pikantnú príchuť. Je príjemnej, ľahko údenej vône.

4.3   Zemepisná oblasť: Zemepisná oblasť výroby surovín určených na výrobu Paio de Beja je vymedzená okresmi Abrantes, Alandroal, Alcácer do Sal (okrem obce Santa Maria do Castelo), Alcoutim, Aljezur (obce Odeceixe, Bordeira, Rogil a Aljezur), Aljustrel, Almodôvar, Alter do Chão, Alvito, Arraiolos, Arronches, Avis, Barrancos, Beja, Borba, Campo Maior, Castelo Branco, Castelo de Vide, Castro Marim (obce Odeleite a Azinhal), Castro Verde, Chamusca, Coruche, Crato, Cuba, Elvas (okrem obce Caia e S. Pedro), Estremoz, Évora, Ferreira do Alentejo, Fronteira, Gavião, Grândola (okrem obce Melides), Idanha-a-Nova, Lagos (obec Bensafrim), Loulé (obce Ameixial, Salir, Alte, Benafim a Querença), Marvão. Mértola, Monchique (obce Monchique, Marmelete a Alferce), Monforte, Montemor-o-Novo, Mora, Moura, Mourão, Nisa, Odemira (okrem obcí Vila Nova de Mil Fontes a S. Teotónio), Ourique, Penamacor, Ponte de Sôr, Portalegre, Portel, Redondo, Reguengos de Monsaraz, Sabugal, Santiago do Cacém (okrem obce Santo André), Sardoal, São Brás de Alportel, Serpa, Sines, Silves (obce S. Marcos, S. Bartolomeu de Messines a Silves), Sousel, Tavira, (obec Cachopo), Vendas Novas, Viana do Alentejo, Vidigueira, Vila Velha de Ródão a Vila Viçosa, prirodzeným spôsobom ohraničená existenciou pastvín. Vzhľadom na špecifickosť korenín, miestny spôsob výroby a organoleptické vlastnosti výrobku, zemepisná oblasť spracovania, dozrievania, porciovania a balenia je prirodzeným spôsobom vymedzená okresom Beja.

4.4   Dôkaz o pôvode: Spracovateľne Paio de Beja musia mať licenciu, musia sa nachádzať v oblasti spracovania a byť povolené združením výrobcov. Surovina pochádza z ošípaných alentejanskej rasy, chovaných v poľnohospodársko-chovných staniciach s plochou pastvín s dubmi zimnými a/alebo dubmi korkovými, ktorá je zlučiteľná s extenzívnymi a poloextenzívnymi chovnými systémami, pričom ide predovšetkým o vonkajší chov. Zvieratá sú zapísané v Plemennej knihe alentejanskej rasy. Ošípané sú porážané a vykosťované v zariadeniach s licenciou, ktoré sa v obidvoch prípadoch nachádzajú v zemepisnej oblasti výroby. Poľnohospodárske podniky, bitúnky, spracovateľne a prípravovne Paio de Beja sú riadne zapísané v združení výrobcov a podliehajú kontrole nezávislej inštitúcie. Tento systém zaručuje úplnú vysledovateľnosť výrobku, pričom dôkaz pôvodu výrobku sa môže uskutočniť kedykoľvek, a to od chovnej farmy až po každú predajnú jednotku podľa sériového čísla každej certifikačnej značky.

4.5   Spôsob výroby: Získava sa z mäsa chrbta, končatín a pliec a tuku ošípaných alentejanskej rasy, zomletých mechanicky alebo ručne, v pomere 70 – 90 % chudej zložky na 10 – 30 % tučnej zložky. Po zomletí sa v jednej nádobe zmieša mäso, tuk a koreniny, predtým rozpustené vo vode, čo je typickou črtou tohto regiónu. Táto masa sa nechá jeden deň až dva dni odležať v chladiacich komorách, kde teplota nepresahuje 10 °C a vlhkosť dosahuje približne 80 až 90 %. Po odležaní sa naplní do bravčových čriev, ktoré boli konzervované v soľnom roztoku, a to tak, aby klobásy boli dobre natlačené a zaviazané. Po natlačení nasleduje proces údenia, ktorý trvá minimálne 3 dni a maximálne 12 dní (5 až 10 dní v lete a 8 až 12 dní v zime). Dodáva sa na trh v celých kusoch, nakrájaná na menšie kusy alebo plátky, vždy v originálnom obale. Na zabalenie výrobku sa používa materiál, ktorý nie je zdraviu škodlivý a nemá žiadny vplyv na vlastnosti výrobku, pričom balenie výrobku prebieha v normálnej atmosfére, ktorá sa kontroluje, alebo vo vákuu. Balenie a krájanie výrobku sa môže uskutočňovať iba v zemepisnej oblasti spracovania, lebo inak by došlo k narušeniu vysledovateľnosti výrobku, znemožneniu kontroly a zmene chuťových a mikrobiologických vlastností výrobku.

4.6   Prepojenie: Konzumáciu bravčového mäsa v rámci ľudského stravovania v Baixo Alentejo dokazujú stopy z bronzovej doby, a to predovšetkým v blízkosti dolménov a iných megalitických stavieb. Zmienky zo 4. storočia pred n. l. potvrdzujú konzumáciu tohto mäsa v spomínanej oblasti počas keltského osídlenia. Tieto národy významnou mierou prispeli k diverzifikácii stravovacích návykov v Baixo Alentejo. Neskôr, počas rímskej nadvlády v oblasti, sa konzumácia mäsa ešte zvýšila pod vplyvom rímskej tradície. Kolonizátori sa stretli s inovačnými prvkami: ľudia tu ošípané kŕmili žaluďmi a pri výrobe potravín používali miestne aromatické rastliny. V prvom tisícročí nášho letopočtu dochádza k arabskej invázii. Obmedzenia Koránu nemali vplyv na miestne zvyky, prišelci však významne obohatili miestnu kuchyňu o koreniny. V priebehu storočí nachádzame mnoho zmienok o ošípaných kŕmených žaluďmi z pastvín, pričom ich mäso, čerstvé alebo konzervované, bolo najkonzumovanejším mäsom v oblasti. Zvieratá žili v extenzívnom chovnom systéme a sčasti na „spoločných pastvinách“, teda v obecných ohradách, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi existovali v oblasti Alentejo. Bravčové mäso zaujíma jedinečné miesto v alentejanskej gastronómii od dávnych čias až do súčasnosti. Potreba konzervovania mäsa počas celého roka spôsobila rozvoj údenárskeho umenia a Paio de Beja je jeho významným predstaviteľom. Vzťah Paio de Beja s touto oblasťou môžeme stručne charakterizovať tromi základnými prvkami: používané mäso je z rasy pochádzajúcej z tejto oblasti; zvieratá sa chovajú na pastvinách tejto oblasti; mäso je špeciálne korenené, s prísadami, úpravou a zmyslovými charakteristikami odlišnými od ostatných alentejanských údenárskych produktov.

4.7   Kontrolný orgán:

Certialentejo spĺňa požiadavky normy 45011:2001.

4.8   Označenie: Na etikete musí byť uvedené označenie: „PAIO de BEJA – Indicação Geográfica Protegida“ a logotyp ES. Na etikete musí byť ďalej uvedená certifikačná značka, ktorá musí obsahovať názov výrobku spolu s príslušným označením, názov kontrolného orgánu a sériové číslo (číselný kód alebo kód pozostávajúci z písmen a čísel, na základe ktorého sa dá vysledovať pôvod výrobku).

4.9   Vnútroštátne požiadavky: —

(1)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, politika kvality poľnohospodárskych výrobkov, B-1049 Brusel.