52006DC0200

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.5.2006

KOM(2006) 200 v konecnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Dva roky po rozšírení – hospodársky úspech

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Dva roky po rozšírení – hospodársky úspech

I. Úvod: príbeh úspešného rozšírenia 3

II. Výrazný hospodársky rast a stabilita 4

III. Zvyšovanie integrácie do hospodárstva EÚ 4

III.1. Nárast obchodnej výmeny 4

III.2. Viac priamych zahraničných investícií 5

III.3. Silná dynamika vo finančnom odvetví 5

IV. Bezproblémové prispôsobenie 6

IV.1. Neoprávnené obavy z premiestňovania 6

IV.2. Obmedzená migrácia 7

IV.3. Úspešné uplatňovanie právnych predpisov o vnútornom trhu 8

IV.4. Poľnohospodárstvo, úspech dosiahnutý riešením úlohy zásadného významu 9

IV.5. Posilnenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti 9

V. Zvládnutý vplyv rozšírenia na rozpočet 10

VI. Záver 11

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Dva roky po rozšírení – hospodársky úspech

I. Úvod: príbeh úspešného rozšírenia

1. Piate rozšírenie EÚ 1. mája 2004 je najambicióznejšie v histórii Európskej únie: bolo najväčšie vôbec, pokiaľ ide o počet krajín a obyvateľstva, ktoré pristúpili k EÚ; bolo najzložitejšie, pretože do EÚ vstúpilo desať krajín, ktoré prešli veľmi odlišným hospodárskym, sociálnym a politickým vývojom.

2. Hospodárske dôsledky tohto rozšírenia sa dôkladne posudzovali počas prípravy na termín rozšírenia, ktorým bol máj 2004. V štúdiách pred pristúpením sa predpovedalo významné oživenie hospodárskeho rastu nových členských štátov (zvýšenie rastu HDP o ďalších 1,3 % – 2,1 % ročne). Očakávalo sa, že z rozšírenia budú mať úžitok aj staré členské štáty, ale v dôsledku pomerne obmedzenej veľkosti hospodárstva nových členov – menej než 5 % celkového HDP krajín EÚ-25 – sa odhadovalo, že bude len okrajový. Očakávalo sa, že dôsledky, ako napríklad migračné toky, premiestnenie činnosti, tlak na znižovanie miezd v starých členských štátoch a náklady na prispôsobenie v nových členských štátoch budú obmedzené a budú mať prechodný charakter.

3. Dva roky po rozšírení je čas posúdiť získané skúsenosti. Poučenie z piateho rozšírenia môže byť užitočné na pochopenie prínosov a úloh európskej integrácie. Takéto poučenie sa môže zohľadniť pri ďalšom postupe rozširovania. Zatiaľ čo pristúpenie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2004, má pre svoju dôležitosť pri opätovnom zjednotení Európy v prvom rade a predovšetkým politický a strategický rozmer, toto oznámenie a štúdia, na ktorej je založené[1], sa zameriavajú na hospodársky rozmer rozšírenia. V oznámení sa hodnotí, či sa napriek určitým obavám tak v existujúcich, ako aj v pristupujúcich krajinách, splnili očakávania priaznivého hospodárskeho vplyvu, ktoré prevládali počas prípravy rozšírenia.

4. Ako sa ďalej uvádza, priaznivé hospodárske očakávania sa splnili. Nové členské štáty uskutočnili v záujme modernizácie rozsiahle reformy a teraz sú dynamickými trhovými hospodárstvami. Stabilita zabezpečená pristúpením pomohla znásobiť obchod a investície medzi krajinami EÚ-15 a EÚ-10 aj v rámci krajín EÚ-10 a viedla k vytvoreniu situácie prospešnej pre všetkých zúčastnených: prispela k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v krajinách EÚ-10; otvorila nové možnosti pre firmy v krajinách EÚ-15, čím im pomohla udržať si konkurencieschopnosť v čoraz náročnejšom celosvetovom prostredí; a mala priaznivý vplyv na spotrebiteľov v celej EÚ, ktorí môžu využiť výhodu širšieho výberu. Piate rozšírenie tým, že viedlo k väčšiemu, integrovanejšiemu vnútornému trhu, celkove vytvorilo podmienky, aby sa celé európske hospodárstvo posilnilo a zdynamizovalo, a teda, aby sa lepšie pripravilo na rastúcu celosvetovú hospodársku súťaž. V širšom význame a vo svojej podstate je jasné, že posilňovaním mieru, stability, bezpečnosti, prosperity, demokracie, ľudských práv a právneho štátu v celej Európe je piate rozšírenie, rovnako ako predchádzajúce rozšírenia, úspechom pre všetky členské štáty.

II. VÝRAZNÝ HOSPODÁRSKY RAST A STABILITA

5. Pristúpením niekoľkých menej bohatých krajín sa v EÚ zvýšila rozdielnosť príjmov, pričom HDP na obyvateľa (merané podľa parity kúpnej sily) siaha od 40 % priemeru EÚ-15 v Lotyšsku po 210 % v Luxembursku. Hospodársky rast je v priemere rýchlejší v nových členských štátoch (3,75 % ročne v rokoch 1997 – 2005) ako v starých štátoch (2,5 %). V rámci následného procesu dobiehania sa priemerný príjem krajín EÚ-10 zvýšil zo 44 % úrovne krajín EÚ-15 v roku 1997 (rok, v ktorom vyhliadky na rozšírenie dostali konkrétnu podobu v plánoch Komisie Agenda 2000 ) na 50 % v roku 2005. Krajiny s najnižšími počiatočnými príjmami na obyvateľa mali celkove tendenciu rásť najrýchlejšie. Iba v niekoľkých prípadoch rast zaostával počas určitých rokov za očakávanými hodnotami. Silnou hospodárskou výkonnosťou sa v týchto krajinách zlepšila situácia na trhu práce a po dlhom období poklesu sa zamestnanosť v roku 2004 stabilizovala a v roku 2005 sa zvýšila približne o 1,5 %.

6. Silný hospodársky rast sprevádzala zvyšujúca sa makroekonomická stabilita. Prebiehajúca hospodárska integrácia a rozšírenie celoeurópskej koordinácie hospodárskej politiky a postupov sledovania rozpočtu na nové členské štáty posilnili disciplínu v hospodárskej politike. Miera inflácie a úrokové sadzby v nových členských štátoch sa priblížili k hodnotám krajín EÚ-15, čo odzrkadľuje celkovú dôveryhodnosť hospodárskej politiky. Vývoj v oblasti verejných financií bol však menej jednotný, čo tiež odzrkadľuje vplyv reforiem súvisiacich s prechodom. Kým šesť z nových členských štátov sa pripojilo k EÚ so schodkom verejných financií nad 3 % HDP, čo je prahová hodnota stanovená zmluvou, väčšina z nich dosiahla pokrok v náprave situácie nadmerného schodku, v ktorej sa v súčasnosti nachádza aj rovnako vysoký počet starých členských štátov. Vo väčšine krajín EÚ-10 je hodnota verejného dlhu podstatne nižšia než v krajinách EÚ-15.

III. Zvyšovanie integrácie do hospodárstva EÚ

III.1. Nárast obchodnej výmeny

7. Obchod sa liberalizoval prostredníctvom európskych dohôd, ktoré sa podpísali s kandidátskymi krajinami začiatkom 90. rokov dvadsiateho storočia. Začiatkom uvedeného desaťročia sa vytvorila zóna voľného obchodu, ktorá sa podieľala na 85 % dvojstranného obchodu. Už pred rozšírením mali vyhliadky na vstup do EÚ za následok zvýšenú integráciu obchodu v rámci oblasti EÚ-25. Krajiny EÚ-10 sú veľmi otvorené hospodárstva, v ktorých obchod (vývoz plus dovoz) predstavuje v priemere 93 % HDP, pričom v krajinách EÚ-15 toto zastúpenie predstavuje v priemere 55 % HDP. Podiel krajín EÚ-15 na celkovom obchode krajín EÚ-10 vzrástol z približne 56 % v roku 1993 na 62 % v roku 2005. Podiel krajín EÚ-10 na dovoze do krajín EÚ-15 sa v rokoch 1993-2005 zvýšil o 8 percentuálnych bodov na približne 13 % (s vylúčením obchodu medzi krajinami EÚ-15), pričom najväčší vývozcovia boli Česká republika a Poľsko (s trhovým podielom približne 3,5 % v prípade každej z týchto krajín). Zatiaľ čo trhový podiel krajín EÚ-10 významne vzrástol, pričom to odzrkadľuje konkurenciechopné podmienky v oblasti pracovných nákladov, krajiny EÚ-15 aj naďalej dosahujú značný prebytok obchodnej bilancie s novými členskými štátmi. V procese obchodnej integrácie sa do značnej miery prejavuje vzájomné dopĺňanie sa medzi členskými štátmi. Odhady porovnávacej výhody potvrdzujú, že v obchode krajín EÚ-10 doteraz prevláda špecializácia na technológie na nízkej a stredne nízkej úrovni, pri ktorých sa vo vysokej miere využíva pracovná sila. Obchod krajín EÚ-15 sa väčšmi špecializuje na výrobky, ktoré si vyžadujú vyššiu odbornosť a sú náročné na kapitál.

8. Po rozšírení sa priemerná colná sadzba uplatňovaná krajinami EÚ-10 na dovoz z tretích krajín znížila z 8,9 % na priemer EÚ 4,1 %. Aj keď čelia zvýšenej konkurencii zo vznikajúcich trhov, predovšetkým z Číny a Indie, krajiny EÚ-10 významne zvýšili svoj podiel na svetových trhoch, keď ich vývoz stúpol z 1 % z celosvetového objemu v roku 1992 na 2,8 % v roku 2003. Ako možno očakávať v rámci vyrovnávania hospodárstiev, krajiny EÚ-10 dosiahli pomerne vysoké schodky obchodnej bilancie, ktoré sa ľahko financovali prílevom priamych zahraničných investícií. Napriek zníženiu ciel a konkurencie z krajín so vznikajúcim trhom sa priemerný schodok obchodnej bilancie v uplynulých rokoch výrazne znížil na približne 3 % HDP v roku 2005. Vo viacerých krajinách však pretrváva značná vonkajšia nerovnováha, ktorá je dôvodom, predovšetkým v spojení s vysokou infláciou, na starostlivý dohľad nad politikou.

III.2. Viac priamych zahraničných investícií

9. Od polovice 90. rokov dvadsiateho storočia rýchlo rástla prítomnosť zahraničných firiem v nových členských štátoch, pričom výška priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré vlastne pred desiatimi rokmi neexistovali, dosiahla v roku 2004 hodnotu viac než 190 miliárd eur, alebo 40 % miestneho HDP. Hlavným investorom v nových členských štátoch sú staré členské štáty s trojštvrtinovým podielom na celkových PZI. Najväčší investor je Nemecko, ktoré je mimoriadne aktívne v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku, zatiaľ čo škandinávske krajiny sú hlavní investori v troch pobaltských štátoch. Najväčšia časť PZI (55 %) sa investuje do služieb, po nich nasleduje výroba (37 %). Zatiaľ čo v pobaltských štátoch a v menšom rozsahu v Poľsku sa PZI do výroby stále sústreďujú v tradičných priemyselných odvetviach ako napríklad spracovanie potravín, textílie a výrobky z dreva, v Maďarsku, Českej republike a na Slovensku sa zahraniční investori čoraz viac zameriavajú na moderné výrobné odvetvia (napr. na kancelársku techniku, počítače, telekomunikácie, automobily).

III.3. Silná dynamika vo finančnom odvetví

10. Od bankovej krízy súvisiacej s prechodným obdobím zo začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia nové členské štáty dosiahli veľký pokrok pri vytváraní stabilného finančného prostredia, a tak zabránili všetkým významnejším finančným otrasom, aj keď v niektorých prípadoch ich výmenný kurz vykazoval značnú nestálosť.

11. S výnimkou Cypru a Malty, ktoré sú trhovými hospodárstvami od začiatku, sú finančné systémy v nových členských štátoch zvyčajne malé v porovnaní s krajinami EÚ-15, ale rýchlo sa rozširujú, ako dokazuje nedávny prudký rast v oblasti úverov. Výška nesplatených úverov v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy aj naďalej zostáva pod priemernou úrovňou v eurozóne. To isté platí pre kapitalizáciu trhu s cennými papiermi. Integrácia v bankovom odvetví postupovala rýchlo, pričom úroveň cezhraničných investícií a miera prieniku zahraničných bánk sú teraz podstatne vyššie než v krajinách EÚ-15. Zvýšená hospodárska súťaž mala za následok lacnejšie úvery, predovšetkým hypotekárne úvery, a čisté úrokové rozpätia v Maďarsku, Lotyšsku a na Slovensku klesli na úrovne v eurozóne (okolo 0,5 %). Na rozdiel od toho v niektorých krajinách, ako napríklad Poľsko a Slovinsko, zostávajú čisté úrokové rozpätia na pomerne vysokej úrovni vo výške 3 %, čo naznačuje, že v tejto oblasti existuje priestor na ďalšiu hospodársku súťaž.

12. Pristúpením sa finančným sprostredkovateľom z krajín EÚ-15 poskytla príležitosť dostať sa na nové rastové trhy a zlepšilo sa rozmiestnenie portfólia, čo vo veľkej miere využili mnohé banky, väčšinou zo starých členských štátov. Jedným z najvýraznejších príkladov je Rakúsko, ktorého banky majú 25 % svojich aktív investovaných v krajinách EÚ-8. Severské banky majú kapitálové zastúpenie najmä v baltských štátoch.

IV. Bezproblémové prispôsobenie

IV.1. Neoprávnené obavy z premiestňovania

13. Právo usadiť sa je podľa Zmluvy základná sloboda a dôležitý prvok v oblasti vnútorného trhu, ktorý zabezpečuje efektívne rozdelenie zdrojov a v konečnom dôsledku vedie k celkovej hospodárskej prosperite. Rastúce množstvo PZI zo starých do nových členských štátov však v krajinách EÚ-15 spôsobilo obavy z premiestňovania činností a následnej straty pracovných miest. Z dôkazov vyplýva, že toky PZI do nových členských štátov, aj keď sú pre prijímajúce krajiny relevantné, sú v skutočnosti iba bezvýznamnou časťou celkového odlivu PZI z krajín EÚ-15: v rámci krajín EÚ-15 bol v roku 2004 podiel odlivu týchto investícií do nových členských štátov 4 % v porovnaní so zodpovedajúcim podielom odlivu 53 % do ostatných členských štátov EÚ-15 a s podielom 12 % odlivu do USA. Okrem toho, veľká časť PZI zo strany krajín EÚ-15 do nových členských štátov, predovšetkým do odvetvia služieb, kam sa investuje najviac PZI, sa uskutočnila v súvislosti s programami privatizácie, s cieľom presadiť sa na rýchlo rastúcich trhoch a neobsahuje náhradu za činnosti vykonávané v minulosti v domovskej krajine.

14. Rôzne štúdie sa snažili zistiť vplyv tohto premiestňovania na zamestnanosť. Z nedávneho výskumu v niektorých krajinách EÚ-15 vyplýva, že iba 1 % - 1,5 % ročného pohybu pracovných miest možno pripísať tomuto premiestňovaniu a že iba časť sa týka premiestňovania do nových členských štátov. Napríklad v Nemecku a v Rakúsku, čo sú dve krajiny, ktoré patria medzi najväčších investorov v krajinách EÚ-10, sa vypočítalo, že takéto investície viedli počas uplynulých pätnásť rokov k nižšej tvorbe zamestnanosti, v súhrnnom vyjadrení v rozsahu 0,3 – 0,7 %, čo je veľmi malý percentuálny podiel, najmä so zreteľom na celkový počet pracovných miest, ktoré sa vytvorili počas toho istého obdobia. Okrem toho v mnohých prípadoch zabezpečenie časti výrobného procesu externými dodávateľmi v nových členských štátoch umožnil firmám v krajinách EÚ-15 posilniť svoje konkurenčné postavenie, čo malo celkovo priaznivý vplyv na zamestnanosť.

15. Aj keď vplyv premiestňovania, ešte všeobecnejšie reštrukturalizácie, nie je z makroekonomického hľadiska významný, vo všeobecnosti môže byť v niektorých priemyselných odvetviach alebo regiónoch zásadný. V dôsledku toho Komisia uznala potrebu predvídať a sledovať zmenu vo svojom oznámení o reštrukturalizácii[2], v ktorom stanovila postup zameraný na lepšie integrovanie rôznych nástrojov Spoločenstva, predovšetkým štrukturálnych fondov, s cieľom znížiť náklady, ktoré sú s tým spojené.

16. Pri diskusii o premiestňovaní sa použil argument, že premiestňovanie môžu spôsobiť rozdiely v sadzbách dane z príjmu právnických osôb v jednotlivých členských štátoch. Zdá sa však, že medzinárodné investície sú motivované najmä inými faktormi, napríklad jednotkovými nákladmi na prácu alebo aglomeračnými výhodami (výhody zemepisnej polohy, veľkosť trhu, zahraničné hospodárstva, celkové podnikateľské prostredie, ľudský kapitál), čo vedie ku koncentrácii na určitom mieste. Okrem toho účinok zdanenia na príjmy právnických osôb, a tým aj účinok na rozhodnutia o investíciách, pravdepodobne závisí významnejšie od niekoľkých iných stránok celkového daňového systému, vrátane zdanenia práce, základu dane a celkovej priehľadnosti a integrácie systému zdanenia právnických osôb (dvojité zdanenie, zúčtovacie ceny a možnosť presúvať príjem právnickej osoby medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami). Napriek poklesu sadzieb dane z príjmu právnických osôb a zmenám v rozdieloch daňových sadzieb medzi jednotlivými krajinami zostali dane, ktoré platia spoločnosti EÚ ako podiel HDP v poslednom desaťročí, pomerne stabilné tak v starých, ako aj v nových členských štátoch. Túto skutočnosť možno odôvodniť pravdepodobne všeobecným rozšírením základov dane alebo, v prípade niektorých členských štátov, zvýšenými ziskami, ktoré sú odrazom vyššej návratnosti kapitálu. Celkove sa pravdepodobne potvrdzuje, že samotné sadzby dane z príjmu právnických osôb majú pri ovplyvňovaní investičných rozhodnutí menší význam ako iné faktory.

IV.2. Obmedzená m igrácia

17. Z dôvodu, že prekážky v obchode, priamych zahraničných investíciách a ostatnom pohybe kapitálu sa odstránili už pred rozšírením, najdôležitejší nový rozmer hospodárskej integrácie 1. mája 2004 predstavoval voľný pohyb osôb a pracovníkov. Voľný pohyb pracovných síl sa ukázal byť jednou z politicky najcitlivejších otázok na vnútroštátnej úrovni z dôvodu pociťovaných obáv zo zvýšenej konkurencie v oblasti pracovných miest a miezd vyplývajúcej z pristúpenia. Zmluva o pristúpení z roku 2003 preto poskytla možnosť – na prechodné obdobie siedmich rokov – uplatniť výnimku zo zásady voľného pohybu pracovníkov, konkrétne prijatím vnútroštátnych obmedzení pre pracovníkov zo všetkých nových členských štátov s výnimkou Cypru a Malty. Počas fázy prvých dvoch rokov prechodných opatrení sa Írsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo rozhodli neuplatňovať obmedzenia, aj keď Spojené kráľovstvo prijalo systém povinnej registrácie. Ostatné členské štáty EÚ-15 si zachovali režim pracovného povolenia, ktorý sa v niektorých prípadoch spája so systémom kvót. Počas tejto prvej fázy prechodného obdobia si všetky nové členské štáty navzájom otvorili svoje trhy práce, ale Poľsko, Slovinsko a Maďarsko uplatňujú voči pracovníkom krajín EÚ-15 recipročné obmedzenia. Tieto prechodné opatrenia sa mali preskúmať po dvoch rokoch. Po prvom preskúmaní začiatkom roku 2006[3] sa štyri členské štáty (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Fínsko) rozhodli zrušiť obmedzenia pre druhú, trojročnú fázu prechodných opatrení, ktorá sa začína 1. mája 2006, zatiaľ čo šesť ostatných členských štátov (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko a Luxembursko) sa rozhodlo tieto obmedzenia zmierniť.

18. Migračné toky z krajín EÚ-10 boli vo všeobecnosti nízke, dokonca aj do krajín, ktoré povolili neobmedzený pohyb pracovníkov a nedošlo k žiadnym podstatným narušeniam prijímajúcich vnútroštátnych trhov práce. Je to v súlade so skúsenosťami z predchádzajúcich rozšírení. Zahraniční pracovníci skutočne doplnili kvalifikačnú základňu trhov práce krajín EÚ-15. Prvým prieskumom prechodných opatrení sa v skutočnosti potvrdilo, že migrácia z tretích krajín je omnoho vyššia než mobilita v rámci EÚ. V roku 2005 v dvoch krajinách s najvyšším podielom štátnych príslušníkov na populácii v pracovnom veku, konkrétne v Rakúsku a Nemecku (okolo 10 %), iba malý podiel (1,5 %, resp. 0,6 %) pochádza z krajín EÚ-10 (zatiaľ čo okolo 7 % sú štátni príslušníci iných krajín než krajín EÚ). Najvyšší podiel štátnych príslušníkov krajín EÚ-10 (okolo 2 % v porovnaní s 8 % všetkých príslušníkov iných štátov) sa nachádza v Írsku.

19. Aj keď je ťažké určiť príčinu a následok, je zaujímavé, že lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti zaznamenali členské štáty bez obmedzenia pre pracovníkov krajín EÚ-10 (napr. Írsko a Spojené kráľovstvo). Ostatné členské štáty by mali pozorne zvážiť, či z hľadiska situácie na ich trhu práce je potrebné pokračovať v pracovných obmedzeniach. Nezdá sa, že pokračovať v pracovných obmedzeniach je oprávnené len z čisto hospodárskych dôvodov. Toky pracovných síl sa koniec koncov určujú podmienkami dopytu a ponuky a pri takýchto silách existuje riziko, že predpisy možno obísť, čo vedie k nárastu čierneho hospodárstva. Okrem toho, obmedzenie môžu viesť prisťahovalcov k tomu, aby prijali prácu, ktorá nezodpovedá ich predpokladanej kvalifikácii a vytvárali tlak na znižovanie miezd, čím sa vytvára určitá forma mrhania duševnými schopnosťami a vychýlenie trhu smerom k nižším požiadavkám na kvalifikáciu a na odmeňovanie. Nakoniec, vývoj trhu práce v krajinách EÚ-10 je priaznivý, najmä od pristúpenia, pričom miera nezamestnanosti významne klesala v takmer všetkých z týchto krajín. To naznačuje, že neexistuje dôvod očakávať zvýšený tlak na pohyb mimo krajín EÚ-10, aj preto, že perspektíva hospodárskeho rastu zostáva optimistická

IV.3. Úspešné uplatňovanie právnych predpisov o vnútornom trhu

20. Otázky vnútorného trhu idú ďaleko nad rámec uplatňovania nových právnych predpisov. Hospodársky vplyv vnútorného trhu v zmysle zvýšenej obchodnej výmeny, vyšších zahraničných investícií a vytvorenia dobre fungujúceho finančného odvetvia predstavuje nesmierny prínos tak pre staré, ako aj pre nové členské štáty. Pokiaľ ide o právne predpisy, nové členské štáty dosiahli rýchly pokrok v uplatňovaní acquis communautaire , pričom do marca 2006 sa do vnútroštátnych právnych predpisov transponovalo 99 % smerníc. Nové členské štáty sú pri transponovaní právnych predpisov EÚ v skutočnosti často lepšie než staré členské štáty. V dôsledku toho sa nikdy nepoužila ochranná doložka uvedená v zmluvách o pristúpení. Iba v oblasti hospodárskej súťaže nové členské štáty trocha zaostávajú za priemerom všetkých členských štátov.

21. Toto úsilie v oblasti transponovania umožnilo novým členským štátom výrazne reformovať spôsob právnej úpravy ich hospodárstiev. Prijatie moderných regulačných rámcov v oblastiach ako finančné trhy, právo obchodných spoločností, účtovníctvo alebo duševné vlastníctvo vytvorili lepšie prostredie pre podnikateľskú činnosť a rast. To nahrádza náklady na dodržanie acquis , ktoré môžu byť v špecifických oblastiach značné (napr. okolo 100 miliárd eur ako v oblasti dopravy tak aj životného prostredia), aj keď sa tieto náklady rozložia na dlhé časové obdobie a sú spolufinancované s pomocou EÚ.

IV.4. Poľnohospodárstvo, úspech dosiahnutý riešením úlohy zásadného významu

22. Poľnohospodárstvo má mimoriadny význam v rámci procesu rozširovania, čo súvisí v prvom rade s veľkým zvýšením poľnohospodárskej plochy EÚ (o 25 %), výroby (o 10 %) a počtu farmárov (o viac než 50 %); v druhom rade kľúčovú úlohu v spoločnej poľnohospodárskej politike naďalej hrá rozpočet EÚ. Poľnohospodárska produktivita v nových členských štátoch je značne nižšia než v krajinách EÚ-15 a tomu zodpovedá výrazný rozdiel v príjmoch. Situácia v poľnohospodárstve je však dosť rôznorodá tak v starých, ako aj v nových členských štátoch. V niektorých z nových členských štátov je vysoký podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve spojený so samozásobovateľským hospodárením (19 % v Poľsku v roku 2005, 16 % v Litve a 12,5 % v Lotyšsku), čo sa podobá situácii v Grécku a Portugalsku na začiatku deväťdesiatych rokov. Na druhej strane v krajinách ako Slovensko a Česká republika je podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve pomerne nízky (okolo 4 %), čo sa už podobá priemernej úrovni v starých členských štátoch.

23. Zvýšená integrácia obchodu, prílev priamych zahraničných investícií, ako aj podpora zo strany EÚ prispeli k modernizácii poľnohospodárstva, k rastu príjmu farmárov a k zvýšeniu počtu hospodárskych zvierat v krajinách EÚ-10. V rokoch 1999 – 2004 sa poľnohospodársky obchod takmer zdvojnásobil tak v rámci krajín EÚ-10, ako aj medzi krajinami EÚ-10 a EÚ-15; počas toho istého obdobia významne vzrástol obchod so spracovanými výrobkami, čo je ukazovateľ moderného poľnohospodárskeho odvetvia. Priamymi platbami na podporu príjmov sa značne zvýšili reálne príjmy farmárov, ktoré sa v rokoch 1999/2003 a 2004/2005 zvýšili priemerne o 70 %, zatiaľ čo v krajinách EÚ-15 zostali vo všeobecnosti na stabilnej úrovni. Teda obavy z nepriaznivého účinku rozšírenia na príjmy sa nepotvrdili v nových ani v starých členských štátoch. Ročný príjem na pracovnú jednotku krajín EÚ-10 je stále iba vo výške 16 % úrovne krajín EÚ-15 v rokoch 2004-2005 (ale zvýšil sa z 10 % v rokoch 1999-2003), a teda v odvetví poľnohospodárstva nových členských štátov jasne existuje značný priestor na ďalšiu racionalizáciu a zvýšenie produktivity.

IV.5. Posilnenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti

24. V 90. rokoch dvadsiateho storočia členské štáty strednej a východnej Európy zaznamenali prudký pokles zamestnanosti a rýchly nárast nezamestnanosti, čo bolo prejavom kombinácie cyklických činiteľov a štrukturálnych úprav. Aj keď sa situácia na trhu práce v poslednom čase zlepšila, aj napriek tomu je v krajinách EÚ-10 miera nezamestnanosti vo výške 56 % populácie v produktívnom veku v súčasnosti podstatne nižšia než v krajinách EÚ-15, predovšetkým u mladých a starších pracovníkov. Okrem toho je miera nezamestnanosti v krajinách EÚ-10 s hodnotou 13,4 % pracovnej sily o 5,5 percentuálnych bodov vyššia než je priemer krajín EÚ-15. Medzi novými členskými štátmi možno pozorovať veľké rozdiely (rovnako ako v krajinách EÚ-15), pričom miera nezamestnanosti sa v roku 2005 pohybovala od približne 6 % na Cypre a v Slovinsku po viac než 16 % na Slovensku a takmer 18 % v Poľsku.

25. Nové členské štáty vykonávajú reformy trhu práce ako súčasť svojich národných programov reforiem na podporu Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Lisabonské ciele zamestnanosti zostávajú ambiciózne pre mnohé z týchto členských štátov, ktoré majú nízku mieru zamestnanosti. Hlavná úloha je prispôsobivosť na trhoch práce, predovšetkým kvalifikácia a rozvoj ľudských zdrojov. K podpore úsilia v tejto súvislosti prispieva Európsky sociálny fond.

26. Nové členské štáty nepocítili významné ťažkosti vo vyrovnávaní sa s acquis communautaire v oblastiach zamestnanosti a sociálnej politiky, ktoré obsahujú minimálne normy pre pracovné právo, ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, rovnosť pohlaví a pre potláčanie diskriminácie, ako aj pre sociálny dialóg a účasť na procesoch EÚ týkajúcich sa zamestnanosti, sociálneho začlenenia a sociálnej ochrany. Medzi kľúčové úlohy, ktoré treba riešiť, patria posilnenie sociálneho dialógu a pokračovanie reforiem v oblasti sociálnej ochrany. Existujú predpoklady pre úspešnú stratégiu, keďže niektoré z nových členských štátov patria v niektorých kľúčových ukazovateľoch medzi najlepšie v EÚ, ako napríklad podiel populácie, ktorá je ohrozená chudobou: v roku 2003 to bolo 8 % v Českej republike a 10 % v Slovinsku.

V. Zvládnutý vplyv rozšírenia na rozpočet

27. Podarilo sa zvládnuť vplyv rozšírenia na rozpočtové zdroje tak starých, ako aj nových členských štátov. Počas posledných 15 rokov sa do desiatich nových členských štátov previedlo celkove okolo 28 miliárd eur[4]. EÚ podporovala prípravy na pristúpenie už pred májom 2004. Ročný objem sa postupne zvyšuje a v roku 2005 dosiahol úroveň tesne nad 2 % HDP štátov EÚ-10. Sumy vyplatené novým členským štátom predstavujú 6,9 % rozpočtu EÚ (údaje založené na plnení rozpočtu roku 2004), čo je viac než v prípade podielu týchto štátov na HDP v EÚ (4,7 %). Je to prejav snahy bohatších členských štátov pomáhať svojim chudobnejším susedom. Finančný príspevok starších členských štátov týkajúci sa rozšírenia však zostáva obmedzený, pretože predstavuje iba 0,1 % ich HDP.

28. Nové členské štáty sú čistými príjemcami rozpočtu EÚ. Pre túto skupinu ako celok predstavovali v roku 2004 priemerné prevody z EÚ 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) v rozpätí od 0,25 % HND pre Maďarsko po 2,1 % HND pre Litvu. Podľa nového finančného rámca na roky 2007–2013 sa očakáva, že čisté prevody do nových členských štátov sa takmer strojnásobia oproti priemernej hodnote 1 % HDP v rokoch 2004–2006, pričom sa vychádza z predpokladu, že sa úplne vyčerpá horná hranica platobných rozpočtových prostriedkov. Táto úroveň pomoci by pre krajiny EÚ-15 naďalej predstavovala iba malú záťaž.

29. Z dôvodu požiadaviek doplnkovosti (v niektorých oblastiach nemôžu finančné prostriedky EÚ nahradiť vnútroštátne výdavky) požiadaviek na spolufinancovanie (na podporu finančnej zodpovednosti), ako aj príspevkov do rozpočtu EÚ existovala obava, že by mohlo dôjsť k veľkému zaťaženiu štátnych rozpočtov nových členských štátov. Zdá sa, že sa tak nestalo aj vďaka špecifickým iniciatívam vykonaným prostredníctvom rozpočtu EÚ, ako napríklad finančných nástrojov „Schengen“ a „kompenzácia“. Odhaduje sa, že v roku 2004 bol priaznivý čistý účinok na rozpočty vlád krajín EÚ-10 celkove vo výške 0,3 %, pričom v pobaltských krajinách dosiahol viac než 1 % HDP.

VI. Záver

30. Piate rozšírenie celkovo pôsobilo ako katalyzátor dynamiky hospodárstva a modernizácie Európskej únie, pričom pomohlo hospodárstvu starých aj nových členských štátov lepšie čeliť úlohám súvisiacim s globalizáciou. Hospodárske zmeny vyvolané týmto rozšírením sa zároveň absorbovali pomerne hladko a neexistuje žiadny dôkaz o rušivých vplyvoch na trh výrobkov a trh práce. Kľúčom k dosiahnutiu tohto úspešného výsledku bola dôkladná príprava rozšírenia v predchádzajúcom desaťročí.

31. Hoci doterajšie skúsenosti naznačujú, že optimizmus je namieste, nemali by sa podceňovať zostávajúce úlohy. Tak nové, ako aj staré členské štáty stoja pred problémom starnutia obyvateľstva a súvisiacim rozpočtovým zaťažením, pred narastajúcim tlakom celosvetovej hospodárskej súťaže na ich hospodárstva a pred potrebou prispôsobiť sa týmto skutočnostiam, vrátane modernizácie svojich systémov sociálneho zabezpečenia a prechodu na znalostné a inovatívne spoločnosti. K tomu cieľu by výrazne pomohlo ďalšie približovanie sa hospodárstiev, čo je samotné dlhodobá úloha.

32. Vo svete, ktorý sa vyznačuje globálnou hospodárskou súťažou, v neposlednom rade zo strany Ázie, má dynamika hospodárstva zásadný význam. Piate rozšírenie ponúklo nové príležitosti tak starým, ako aj novým členským štátom, aby v tomto smere prijali dôležité kroky. Ďalšia európska hospodárska integrácia pomôže Európe zostať konkurencieschopnou a získať výhody zo zvyšujúceho sa vnútorného a zahraničného obchodu i lepšej perspektívy rastu a zamestnanosti. Tak spoločnosti, ako aj spotrebitelia budú mať prospech z väčšieho vnútorného trhu, technologických inovácií, nižších cien a budú tak môcť v plnej miere lepšie využiť príležitosti novej deľby práce vznikajúcej na celosvetovej úrovni. Rámec na dosiahnutie potrebnej štrukturálnej zmeny predstavujú Lisabonská stratégia pre rast a pracovné miesta a cesta k prijatiu eura. Rozhodné pokračovanie na tejto ceste k dynamickej Európskej únii na svetovej scéne poskytne ďalšie významné výhody všetkým zúčastneným stranám EÚ i mimo nej.

[1] „Dva roky po rozšírení“, štúdia, ktorú vypracoval Úrad európskych politických poradcov a Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, Občasník (Occasional Paper) č. 24, 2006, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, je dostupná na internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/publications/ecsc_en.htm

[2] „Reštrukturalizácia a zamestnanosť – Predvídanie a sledovanie reštrukturalizácie s cieľom rozvíjať zamestnanosť: úloha Európskej únie“, Oznámenie Komisie, Kom(2005) 120, konečné znenie, 31. marca 2005, k dispozícii na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/comm/employment_social/news/2005/apr/com_restruct_en.pdf

[3] Dva roky po rozšírení“, štúdia, ktorú vypracoval Úrad európskych politických poradcov a Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, Občasník (Occasional Paper) č. 24, 2006, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, je dostupná na internetovej stránke: http://europa.eu.int/eur-lex/lex/LexUriServ/site/en/com/2006/com2006_0048en01.pdf

[4] Tento údaj zodpovedá skutočne vyplateným sumám, zatiaľ čo v rokoch 2004-2006 sa očakávali záväzky vo výške 40 miliárd.