52006DC0048

SK

Brusel, 8.2.2006

KOM(2006) 48 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o fungovaní prechodných opatrení ustanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003 (obdobie 1. máj 2004 – 30. apríl 2006)

OBSAH

1. Účel tejto správy (...)3

2. Prechodné opatrenia (...)4

3. Konzultácie s členskými štátmi a sociálnymi partnermi (...)5

4. Štatistické údaje o mobilite pracovníkov pred rozšírením a po ňom (...)6

4.1 Mobilita pracovníkov v rozšírenej Európskej únii (...)7

4.2 Výsledky pracovných trhov z hľadiska štátov a štátnych príslušníkov: miera zamestnanosti (...)11

4.3. Zloženie pracovnej sily EÚ-10 v členských štátoch podľa odvetví a úrovne kvalifikácie: dopĺňanie alebo nahrádzanie? (...)13

5. závery a odporúčania (...)14

ANNEX I: STATISTICAL ANNEX (...)18

ANNEX II: BIBLIOGRAPHY (...)22

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o fungovaní prechodných opatrení ustanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003 (obdobie 1. máj 2004 – 30. apríl 2006)

(Text s významom pre EHP)

1. Účel tejto správy

1. Komisia predkladá túto správu Rade v súlade s odsekom 3(2) prechodných opatrení týkajúcich sa slobody pohybu osôb [1]1, ktoré tvoria prílohu k Zmluve o pristúpení [2] z roku 2003. Podľa týchto prechodných opatrení sa môže uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov oddialiť o maximálne 7 rokov [3].

2. Prechodné obdobie je rozdelené do troch zreteľne odlíšených fáz podľa vzorca „2 + 3 + 2“. Počas každej z uvedených fáz sa uplatňujú odlišné podmienky. Prvá fáza prechodných opatrení (ďalej len PO) sa začala 1. mája 2004 a skončí sa 30. apríla 2006.

3. V Zmluve o pristúpení sa uvádza, že pred koncom tejto fázy Rada musí preskúmať fungovanie PO na základe správy Komisie. Pri ukončení tohto preskúmania a nie neskôr ako po uplynutí dvoch rokov od dátumu pristúpenia musia členské štáty EÚ-15 oznámiť Komisii svoje úmysly vo vzťahu k druhej fáze PO [4]. V prípade, ak oznámenie neposkytnú, budú sa právne predpisy Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov uplatňovať od 1. mája 2006.

2. Prechodné opatrenia

4. Voľný pohyb osôb je jednou z najzákladnejších slobôd, ktorú zaručuje právo Spoločenstva. Zahŕňa právo občanov krajín EÚ presťahovať sa za prácou do iného členskom štáte EÚ a usadiť sa v hostiteľskom štáte spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Členské štáty EÚ nesmú na základe štátnej príslušnosti priamo alebo nepriamo diskriminovať migrujúcich pracovníkov a ich rodiny. Migrujúci pracovníci so štátnou príslušnosťou členských krajín EÚ a ich rodiny majú nárok na rovnaké zaobchádzanie nielen pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa zamestnania, ale i pokiaľ ide o bývanie financované z verejných zdrojov a daňové a sociálne výhody [5]. Odstránenie prekážok, ktoré bránia mobilite medzi členskými štátmi a vnútri nich, je prioritou obnovenej lisabonskej agendy.

5. Prechodné opatrenia uvedené v Zmluve o pristúpení z roku 2003 umožňujú obmedzené odchýlky od princípov uvedených v predchádzajúcom odseku počas prechodného obdobia, ktoré sa definitívne skončí 30. apríla 2011. Okrem migrujúcich pracovníkov nie je obmedzenia možné uplatňovať na žiadnu inú kategóriu občanov členských štátov EÚ. Obmedzenia je možné uplatňovať len na získanie prístupu na trh práce a je nimi možné obmedziť prístup k zamestnaniu len v určitom členskom štáte. Keď pracovník získal prístup na trh práce určitého členského štátu, uplatňujú sa naňho právne predpisy Spoločenstva o rovnakom zaobchádzaní pokiaľ ide o odmenu, iné záležitosti súvisiace so zamestnaním a prístup k sociálnym a daňovým výhodám. Inými slovami, nepovoľuje sa žiadna diskriminácia na základe štátnej príslušnosti medzi legálne zamestnanými pracovníkmi, a to bez ohľadu na to, či pochádzajú z členských štátov EÚ-15 alebo z členských štátov EÚ-10. Okrem toho sa žiadne prechodné opatrenia nevzťahujú na uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia [6].

6. Komisia vypracovala niekoľko dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje právny rámec PO [7]. V Zmluve o pristúpení sa ustanovuje, že počas prvých dvoch rokov PO budú členské štáty EÚ15 uplatňovať vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd s cieľom regulovať prístup na svoje trhy práce pre štátnych príslušníkov EÚ-8. Rôzne vnútroštátne opatrenia prijaté počas prvej fázy PO mali za následok právne odlišné režimy prístupu na trhy práce EÚ-25. Švédsko a Írsko sa rozhodli neuplatňovať obmedzenia prístupu na svoje trhy práce pre štátnych príslušníkov štátov EÚ-8. V Spojenom kráľovstve taktiež nie sú predbežné opatrenia, ale existuje systém registrácie pracovníkov (WRS - Workers Registration Scheme) [8]. Všetky ostatné štáty EÚ-15 zachovali režim pracovných povolení, ktorý je v niektorých prípadoch kombinovaný s kvótami. V prípade Cypru sa neuplatňujú žiadne PO. Malta vydáva pracovné povolenia na účely monitorovania. Poľsko, Slovinsko a Maďarsko uplatňujú recipročné obmedzenia na občanov tých štátov EÚ-15, ktoré uplatňujú obmedzenia. Všetky štáty EÚ-10 otvorili svoje trhy práce pracovníkom členských štátov EÚ-10. [9]

7. Od 1. mája 2006 sa začne druhá fáza prechodného obdobia. V každom prípade sa v Zmluve o pristúpení ustanovuje, že členské štáty, ktoré sa rozhodnú zrušiť obmedzenia 1. mája 2006, majú počas zostavajúceho obdobia prechodného obdobia možnosť prostredníctvom použitia ustanovenia o preskúmaní uvedeného v Zmluve o pristúpení opätovne zaviesť obmedzenia, ak by bol ich trh práce vážne narušený alebo by sa predpokladalo jeho narušenie.

V Zmluve o pristúpení sa tiež ustanovuje, že členské štáty budú bez ohľadu na uplatňované obmedzenia uprednostňovať štátnych príslušníkov EÚ-8 pred štátnymi príslušníkmi tretích krajín pokiaľ ide o prístup na ich trh práce [10].

3. Konzultácie s členskými štátmi a sociálnymi partnermi

8. Komisia zvolala stretnutie skupiny na vysokej úrovni pre voľný pohyb osôb. Táto skupina sa stretla 16. septembra 2005, aby prediskutovala fungovanie PO. Okrem predstaviteľov členských štátov Komisia pozvala predstaviteľov európskych a sociálnych partnerov z jednotlivých členských štátov. Počas stretnutia mnohé členské štáty EÚ-15 oznámili, že začínajú proces interných konzultácií s cieľom určiť svoje stanovisko k druhej fáze. Všetky štáty sa zhodli na tom, že takéto rozhodnutia musia byť podložené spoľahlivými údajmi. Štáty, ktoré sa rozhodli, že nebudú uplatňovať žiadne obmedzenia počas prvej fázy, boli vo všeobecnosti spokojné s dosahom tohto rozhodnutia na svoje trhy práce, pričom zdôrazňovali pozitívny prínos pracovníkov zo štátov EÚ-8 pre ich národné ekonomiky.

9. Pokiaľ ide o tie členské štáty EÚ-15, ktoré uplatňujú obmedzenia, niektoré štáty uviedli, že im tieto obmedzenia umožňujú kontrolu migrácie zo susedných štátov EÚ-8. Pri zohľadnení vnútroštátnej absorpčnej kapacity a potreby integrácie všetkých prisťahovalcov vrátane tých, ktorí nepochádzajú z členských štátov EÚ, dva členské štáty naďalej považovali opatrenia v blízkej budúcnosti za potrebné. Opatrenia by tiež sprevádzali vnútorné štrukturálne reformy. Konštatovalo sa však, že obmedzenia mohli nabádať štátnych príslušníkov členských štátov EÚ-8, aby hľadali iné spôsoby umožňujúce hospodársku činnosť v členských štátoch EÚ-15, čo sa odrazilo v neobvykle vysokom náraste vyslaných pracovníkov a pracovníkov, ktorí uviedli, že sú samostatne zárobkovo činné osoby.

10. Pokiaľ ide o členské štáty EÚ-8, prakticky všetky vyzvali k zrušeniu obmedzení. Zdôraznili fundamentálny charakter práva svojich občanov, podľa ktorého sa ako pracovníci môžu voľne pohybovať v EÚ-25 a poukázali na štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že ich občania v skutočnosti nezaplavili trhy práce EÚ-15, ani nezapríčinili prudký nárast sociálnych výdavkov členských štátov EÚ-15. Členské štáty EÚ-8 tiež zdôraznili rolu svojich občanov pri zmierňovaní problémov spôsobených starnutím pracovnej sily v EÚ-15.

11. Sociálni partneri vyzvali svoje vnútroštátne orgány, aby s nimi konzultovali svoje stanoviská týkajúce sa druhého obdobia. Mnohí zdôraznili, že obmedzenia mohli mať za následok odloženie nevyhnutných štrukturálnych reforiem pracovných trhov EÚ-15 a EÚ-8. Sociálni partneri uznali, že migrácia z EÚ-8 do členských štátov EÚ-15 bola malá a zdôraznili, že je potrebné vyhnúť sa zľavovaniu z pracovných noriem a tzv. sociálnemu dumpingu. Tiež poukázali na to, že obmedzenia týkajúce sa legálnej práce v skutočnosti viedli k rozšíreniu nedeklarovanej práce, falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, fiktívneho poskytovania služieb a fiktívneho subdodávania. Boli poskytnuté informácie o medzerách v presadzovaní platných právnych predpisov Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o smernicu o vyslaných pracovníkoch. Prevažná väčšina sociálnych partnerov s výnimkou tých, ktorí reprezentujú malé a stredné podniky a(alebo) odborové organizácie v malom počte krajín, uviedla, že boli za zrušenie obmedzení s cieľom vytvoriť rovnocenné podmienky pre všetkých.

4. Štatistické údaje o mobilite pracovníkov pred rozšírením a po ňom

12. Aby Komisia mohla zhodnotiť fungovanie PO, členské štáty boli požiadané, aby prostredníctvom EUROSTAT-u poskytli údaje o povoleniach na pobyt, ktoré boli vydané štátnym príslušníkom EÚ na účely zjednotenia rodiny, zamestnania, štúdia a iné. Tieto údaje mali byť kategorizované podľa občianstva, pohlavia a veku. Údaje z jednotlivých členských štátov, ktoré boli Komisii v reakcii na jej výzvu doručené, sa týkajú povolení na pobyt, pracovných povolení a počtu pracovníkov a v závislosti od vnútroštátnych systémov a inštitúcií pochádzajú z iných administratívnych zdrojov, akými sú napríklad registre sociálneho zabezpečenia. Zatiaľ čo vnútroštátne údaje boli v tejto správe v najvyššej možnej miere harmonizované, je potrebné si uvedomiť, že nie sú úplne harmonizované a ani nezaručujú úplnú porovnateľnosť medzi štátmi, a že miera podrobnosti údajov sa medzi jednotlivými štátmi líši. Je tiež potrebné upozorniť na to, že podľa niektorých voľne šírených údajov sa miera migrácie pre určité štáty môže líšiť od údajov, ktoré sú uvedené v tejto správe. Táto skutočnosť môže byť vysvetlená tým, že nie všetky voľne šírené údaje prešli rovnako starostlivou analýzou ako údaje uvedené v tejto správe [11]. Skutočná migrácia v rozšírenej EÚ môže byť väčšia ako by vyplývalo z údajov uvedených v tejto správe, keďže fenomén nedeklarovanej práce nie je úplne zachytený v oficiálnych štatistikách.

13. Okrem uvedených administratívnych údajov z jednotlivých členských štátov sa v tejto správe [12] uvedú údaje z prieskumu pracovných síl [13] (LFS – Labour Force Survey).V zhodnotení sa neberie do úvahy vzájomné pôsobenie medzi fungovaním PO a inými zmenami v hospodárskej alebo politickej oblasti. Zhodnotenie fungovania PO bolo tiež predmetom správ rôznych členských štátov a iných zainteresovaných strán a dôkazy, ktoré v nich boli obsiahnuté, boli v náležitých prípadoch použité.

4.1 Mobilita pracovníkov v rozšírenej Európskej únii

14. Po rozšírení došlo k nárastu pracovníkov z EÚ-10 v členských štátoch EÚ-15. Napriek tomuto nárastu je relatívny dosah, vyjadrený ako pomer medzi počtom povolení na účely zamestnania a populáciou hostiteľskej krajiny v produktívnom veku, skôr obmedzený (pozri tabuľku ďalej). Okrem toho počet pracovných povolení a povolení na pobyt, ktoré boli vydané v určitom období, nadhodnocuje skutočný počet štátnych príslušníkov z EÚ-10, ktorí sa usadili v hostiteľskej krajine, pretože nezohľadňuje osoby, ktoré sa vrátili do štátov svojho pôvodu, t. j. odlevy, ani dĺžku pracovných povolení. To isté platí, pokiaľ ide o skutočnosť, že údaje môžu odrážať dočasné faktory, akými sú napríklad legalizácia pobytu ilegálnych prisťahovalcov, ktorí sa do členských krajín EÚ-15 sťahovali počas niekoľkých rokov.

15. Podiel pracovných povolení vydaných v roku 2004 v Rakúsku, pričom väčšina z nich boli krátkodobé [14] povolenia, zodpovedá 1,2 % populácie v produktívnom veku, ale v roku 2004 predstavoval ročný priemerný počet zamestnaných osôb 0,7 % populácie v produktívnom veku (pozri tabuľku ďalej). Okrem toho je potrebné poznamenať, že po prvom období úpravy sa počet štátnych príslušníkov EÚ-8 v Rakúsku, vyjadrený ako priemerný počet za rok, stabilizoval v roku 2005 (pozri tabuľku A1 v štatistickej prílohe). Aj keď počet pracovných povolení vydaných v Nemecku predstavuje 0,9 % populácie v produktívnom veku, ak sa zohľadní dĺžka pracovných povolení, počet zamestnancov zo štátov EÚ-8 (menovite tých, ktorí sú povinní odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie) poklesne na 0,2 % populácie v produktívnom veku [15].

16. V Írsku počet osobných čísiel verejnej správy (PPS – Personal Public Service Numbers), ktoré boli medzi májom a decembrom 2004 vydané štátnym príslušníkom EÚ-10, zodpovedá 1,9 % populácie v produktívnom veku; toto číslo však nie je úplne porovnateľné s údajmi, ktoré sú uvedené v tabuľke ďalej, keďže čísla PPS vydávajú írske orgány jednotlivcom nielen na účely zamestnania. Čísla PPS sú špecifické referenčné čísla, ktoré sa vydávajú i na iné účely vrátane prístupu k informáciám, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotníctvu a k iným službám vo verejnej správe, a to nielen migrujúcim pracovníkom ale aj ich rodinným príslušníkom. Počet čísiel PPS, ktoré boli vydané v roku 2005, stúpol počas obdobia medzi januárom a decembrom 2005 na 3,8 %, ale nezdá sa, že by tento fakt destabilizoval pracovný trh v Írsku (pozri tabuľky A4 a A5 v štatistickej prílohe).

Štátni príslušníci EÚ-10 a EÚ-15 ako percento z populácie v produktívnom veku (PPV) vo veku 15-64 rokov v krajine destinácie |

| | | |

Krajina desitnácie | Typ údajov | PPV |

| | Štátna príslušnosť |

| | EÚ-101 | EÚ-15 |

Belgicko2 | Povolenia na pobyt | 0.2 | 2.7 |

Česká republika | Počet zahraničných pracovníkov | 1.0 | 0.1 |

Dánsko | Povolenie na pobyt | 0.1 | 0.2 |

Nemecko | Počet zahraničných pracovníkov | 0.2 | 1.0 |

| Pracovné povolenie | 0.9 | : |

Estónsko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.1 |

Grécko | Povolenie na pobyt | 0.1 | : |

Španielsko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.1 |

Francúzsko | Pracovné povolenie | 0.0 | : |

Írsko3 4 | Osobné čísla verejnej správy | 1.9 | : |

Taliansko | Žiadosti o pracovné povolenie | 0.1 | : |

Lotyšsko4 | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Litva | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Maďarsko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Malta | Povolenie na pobyt | 0.1 | 0.8 |

Holandsko | Pracovné povolenie | 0.2 | : |

Rakúsko | Priemerný ročný počet | 0.7 | : |

| Pracovné povolenie | 1.2 | : |

Poľsko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Portugalsko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Slovinsko | Registrácia pracovníkov | 0.0 | 0.0 |

Slovensko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Fínsko | Povolenie na pobyt | 0.0 | 0.0 |

Švédsko | Povolenie na pobyt | 0.1 | 0.0 |

Spojené kráľovstvo4 | Žiadatelia WRS (Workers Registration scheme) | 0.4 | : |

Zdroj: Administratívne údaje od členských štátov. | |

Poznámky: % PPV - percento z populácie v produktívnom veku vo veku 15-64 rokov v krajine destinácie ':' neuplatňuje sa alebo údaje nie sú k dispozícii.Všetky číselné údaje sa týkajú počtu žiadateľov/žiadostí/registrácií/vydaných povolení (prúdy) s výnimkou Českej republiky, v prípade ktorej sa číselné údaje týkajú počtu pracovníkov, Nemecka, v prípade ktorého sa prvý riadok týka počtu pracovníkov a Rakúska, v prípade ktorého sa prvý riadok týka priemerného ročného počtu pracovníkov. Číselné údaje o povoleniach na pobyt sa s výnimkou Belgicka týkajú povolení, ktoré boli vydané len na účely zamestnania. Niektoré štáty doručili údaje za rok 2005 (pozri tabuľku A1 v štatistickej prílohe).1Číselné údaje o Francúzsku, Taliansku, Rakúsku a počet povolení v Nemecku sa týkajú EÚ-8. 2Číselné údaje o Belgicku sa týkajú všetkých povolení na pobyt bez ohľadu na ich účel. 3Číselné údaje pre Írsko sa týkajú osobných čísiel verejnej správy (PPS), ktoré boli pridelené nielen z dôvodov zamestnania, ale i na iné administratívne účely vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a iných verejných služieb. 4Referenčné obdobie máj – december 2004.Komisia nedostala údaje od Cypru a Luxemburska. |

17. Údaje získané z LFS sú po zohľadnení rozdielov v definíciách a v čase porovnateľné s údajmi, ktoré predložili administratívne zdroje [16]. Údaje z LFS v skutočnosti predstavujú čistý efekt z prílevu a odlevu pracovnej sily, a preto poskytujú lepší obraz o skutočnom počte štátnych príslušníkov EÚ-10, ktorí sa usadili v štátoch EÚ-15. V prvom štvrťroku 2005 bol podiel populácie v produktívnom veku z členských štátov EÚ-10 v EÚ-15 skôr nízky, v rozpätí od 0,1 % vo Francúzsku a v Holandsku do 1,4 % v Rakúsku a 2 % v Írsku [17].

Vlastná populácia v produktívnom veku podľa štátnej príslušnosti – 2003 až 2005 v percentách (bunka) | |

| | | | | | |

| Štátna príslušnosť |

Krajina desitnácie | EÚ-15 | EÚ-10 |

| 2003 | 2004 | 2005 | 2003 | 2004 | 2005 |

Belgicko | 5.4 | 5.8 | 5.8 | 0.2 | 0.2 | 0.2 |

Dánsko | 1.0 | 1.1 | 1.1 | : | : | : |

Nemecko | 2.7 | 2.6 | 2.8 | : | : | 0.7 |

Grécko | 0.2 | 0.4 | 0.3 | 0.3 | 0.4 | 0.4 |

Španielsko | 1.1 | 1.2 | 1.2 | 0.2 | 0.2 | 0.2 |

Francúzsko | 1.9 | 2.1 | 1.9 | 0.1 | 0.1 | 0.1 |

Írsko | 3.4 | 3.3 | 3.0 | : | : | 2.0 |

Luxembursko | 37.2 | 37.6 | 37.6 | 0.3 | 0.3 | 0.3 |

Holandsko | 1.5 | 1.5 | 1.4 | 0.1 | 0.1 | 0.1 |

Rakúsko | 1.7 | 1.8 | 1.9 | 0.7 | 0.8 | 1.4 |

Portugalsko | 0.3 | 0.4 | 0.4 | : | : | : |

Fínsko | 0.3 | 0.3 | 0.4 | 0.3 | 0.3 | 0.3 |

Švédsko | 2.2 | 2.2 | 2.3 | 0.2 | 0.2 | 0.2 |

Spojené kráľovstvo | 1.8 | 1.8 | 1.7 | 0.2 | 0.3 | 0.4 |

EÚ-15 | 2.0 | 2.1 | 2.1 | 0.2 | 0.2 | 0.4 |

EÚ-10 | : | 0.2 | 0.2 | : | 0.1 | 0.2 |

EÚ-15 | 1.9 | 1.7 | 1.7 | 0.1 | 0.1 | 0.3 |

Zdroj: Eurostat, LFS, 2003 – 1. štvrťrok 2005, Írsko 2. štvrťrok 2005. | | | |

Poznámky: ':' Údaje nie sú z dôvodu nespoľahlivosti alebo malej vzorky k dispozícii.Taliansko nie je zahrnuté, pretože nekategorizovalo podľa štátnej príslušnosti.Úhrny EÚ-15 a EÚ-25 bez Talianska, úhrny EÚ-15 a EÚ-25 bez Nemecka a Írska v 2003-2004 pre štátnych príslušníkov EÚ. Úhrn EÚ-10 bez Poľska. |

18. Okrem toho boli tieto údaje stabilné vo vzťahu k obdobiu dvoch rokov pred rozšírením, t. j. 1. štvrťrok roku 2003 a 1. štvrťrok roku 2004, počas ktorých došlo v každom roku len k miernemu nárastu o 0,1 %. v Spojenom kráľovstve a k výraznému nárastu v Rakúsku, kde sa hodnoty zdvojnásobili na 1,4 %. Za zmienku tiež stojí, že percentuálny podiel osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi EÚ je v EÚ-15 výrazne vyšší ako podiel štátnych príslušníkov EÚ-10 (pozri tabuľku A2 v prílohe). Túto skutočnosť môžno vysvetliť historickými dôvodmi a tým, že imigrácia z EÚ-10 sa začala iba nedávno. Z toho vyplýva, že prisťahovalectvo z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, je oveľa dôležitejším javom ako mobilita vo vnútri EÚ, a to ako v rámci EÚ-15, tak i v rámci EÚ-25.

19. Pokiaľ ide o PO, ani administratívne zdroje, ani prieskum pracovných síl nepotvrdzujú, že existuje priame spojenie medzi rozsahom mobility pracovníkov z členských štátov EÚ-10 a platnými PO. Migrácia pracovníkov do Spojeného kráľovstva a do Švédska, ktoré neuplatňujú na pracovníkov z EÚ-8 žiadne obmedzenia, je porovnateľná, ak nie nižšia, ako migrácia pracovníkov do krajín uplatňujúcich PO [18]. Skúsenosti zo severských krajín, ktoré majú porovnateľné trhy práce a hospodársku výkonnosť, potvrdzujú túto skutočnosť [19]. Pohyb pracovníkov je podmienený faktormi, ktoré súvisia s podmienkami ponuky a dopytu. PO spôsobia nanajvýš oddialia prispôsobenie trhu práce, čím vytvárajú riziko toho, že sa skreslené migračné schémy ešte viac ustália.

20. Na všeobecnejšej úrovni je možné konštatovať, že obmedzenia prístupu na trh práce môžu mať za následok nárast nedeklarovanej práce. Spolu s medzerami v presadzovaní už platných právnych predpisov Spoločenstva vedie tento jav k neželaným sociálnym následkom pre neprihlásených pracovníkov i pre legálnu pracovnú silu.

21. Pokiaľ ide o obdobie platnosti povolení, údaje ukazujú, že značný percentuálny podiel pracovných povolení a povolení na pobyt predstavujú krátkodobé povolenia a povolenia pre sezónnych pracovníkov. Tak je tomu napríklad v týchto krajinách:

- V Rakúsku bolo zo všetkých povolení vydaných v roku 2004 pre štátnych príslušníkov EÚ-8 87 % povolení na obdobie kratšie ako 6 mesiacov (85 % v prvej polovici roku 2005), 12 % (14 % v roku 2005) povolení na obdobie od 6 mesiacov do jedného roka a 2 % (0 % v roku 2005) povolení na obdobie presahujúce 1 rok.

- V Nemecku bolo 95 % z 500 000 pracovných povolení vydaných s časovými alebo s inými obmedzeniami. K 30. júnu 2004 predstavoval počet zamestnaných štátnych príslušníkov EÚ-10, ktorí boli v Nemecku na dlhšie ako veľmi krátke obdobie a ktorí boli preto povinní odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie, len asi 100 000 pracovníkov alebo 0,2 % z populácie v produktívnom veku.

- V Holandsku bolo v roku 2004 vydaných asi 24 400 povolení. S ohľadom na veľký počet sezónnych pracovníkov to však zodpovedá približne 13 000 „pracovným rokom“.

- V roku 2004 bolo v Taliansku 76 % pracovných povolení vydaných pre sezónnych pracovníkov. V roku 2005 takéto povolenia predstavovali 71 %.

- Vo Francúzsku bolo z pracovných povolení vydaných v roku 2004 74 % pre sezónnych pracovníkov, 11 % pre dočasných pracovníkov, 5 % pre stálych pracovníkov a 10 % pre iných príjemcov [20].

22. Od rozšírenia sa trhy práce EÚ-8 vyvíjali pozitívne a miera nezamestnanosti výrazne poklesla takmer vo všetkých krajinách (pozri tabuľky A4 a A5 v prílohe). Možno teda predpokladať, že nie je žiaden dôvod očakávať rastúci tlak na pracovníkov, aby opustili krajiny EÚ-8, keďže perspektívy hospodárskeho rastu zostávajú priaznivé a významnou mierou navýšené štrukturálne fondy a fondy rozvoja vidieka začnú vykazovať výsledky v podpore hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

4.2 Výsledky pracovných trhov z hľadiska štátov a štátnych príslušníkov: miera zamestnanosti

23. Jedným z hlavných aspektov, ktorý je potrebné preskúmať, je situácia na trhu práce z hľadiska štátnych príslušníkov EÚ-10 v členských štátoch EÚ-15. V prípade tých členských štátov EÚ-15, pre ktoré sú prístupné štatisticky podstatné informácie (pozri tabuľku ďalej), z kľúčového ukazovateľa trhu práce, t. j. z miery zamestnanosti vyplýva, že štátni príslušníci štátov EÚ-10 majú tendenciu dosahovať v každej krajine mieru zamestnanosti, ktorá je porovnateľná s mierou zamestnanosti v tejto krajine a s inými krajinami EÚ-15. Okrem toho je miera zamestnanosti štátnych príslušníkov EÚ-10 vo všeobecnosti vyššia ako v prípade jednotlivcov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ. V Írsku, Španielsku a v Spojenom kráľovstve dosahujú štátni príslušníci EÚ-10 dokonca vyššiu mieru zamestnanosti ako štátni príslušníci uvedených krajín. Z uvedeného vyplýva, že štátni príslušníci EÚ-10 pozitívne prispievajú v každej krajine k celkovej výkonnosti pracovného trhu, k udržateľnému hospodárskemu rastu a k stavu verejných financií.

Miera zamestnanosti podľa štátnej príslušnosti – 2005 v percentách (bunka) | | |

| | | | | |

| 2004 | 2005 |

Krajina desitnácie | | Štátna príslušnosť |

| EÚ-10 | Príslušný štát | EÚ-15 | EÚ-10 | Mimo EÚ |

Belgicko | 64 | 62 | 60 | 55 | 35 |

Nemecko | : | 67 | 68 | 51 | 48 |

Grécko | 47 | 60 | 53 | 47 | 71 |

Španielsko | 68 | 62 | 64 | 78 | 71 |

Francúzsko | 61 | 64 | 69 | 62 | 44 |

Írsko | : | 67 | 69 | 85 | 57 |

Holandsko | 63 | 74 | 76 | 64 | 41 |

Rakúsko | 58 | 69 | 72 | 66 | 60 |

Fínsko | 67 | 69 | 67 | 55 | 45 |

Švédsko | 62 | 74 | 73 | 62 | 45 |

Spojené kráľovstvo | 72 | 72 | 69 | 75 | 58 |

EÚ-15 | 59 | 67 | 68 | 62 | 55 |

EÚ-10 | : | 57 | 59 | 68 | 63 |

EÚ-25 | 59 | 65 | 67 | 62 | 55 |

Zdroj: Eurostat, LFS, 2004 – 2.štvrťrok 2005. | | | |

Poznámky: ':' Údaje nie sú z dôvodu nespoľahlivosti alebo malej vzorky k dispozícii.Taliansko nie je zahrnuté, pretože nekategorizovalo podľa štátnej príslušnosti. Dánsko, Luxembursko a Portugalsko sú vylučené z dôvodu malého rozsahu vzorky.Úhrny EÚ-15 a EÚ-10 v roku 2004 na základe údajov Nemecka a Írska za 2. štvrťrok 2005. |

24. Zaujímavou skutočnosťou je, že od rozšírenia sa miera zamestnanosti štátnych príslušníkov EÚ-10 v niektorých členských štátoch EÚ-15 vrátane Španielska, Francúzska, Holandska, Rakúska a Spojeného kráľovstva zvýšila, v niektorých prípadoch vcelku výrazne. Môže to súvisieť s dvoma faktami.

– Po prvé, rozšírenie pravdepodobne prispelo k tomu, že sa na povrch dostala tá časť tieňovej ekonomiky, ktorá fungovala vďaka pracovníkom z EÚ-10, ktorí neboli v minulosti prihlásení. S tým sú spojené známe pozitívne vplyvy, akými sú napríklad vyššia miera dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, zlepšená sociálna kohézia vďaka zmenšenému riziku marginalizácie príslušných jednotlivcov a skupín a vyšší príjem štátu z daňových a sociálnych odvodov. To tiež znamená, že nárast pracovnej mobility z členských štátov EÚ-10, ktorý je zapríčinený rozšírením, môže byť v skutočnosti nižší ako ten, ktorý vyplýva z uvedených údajov [21].

– Po druhé, skutočné zvýšenie miery zamestnanosti štátnych príslušníkov EÚ-10 sa mohlo po rozšírení prejaviť vďaka zmene postoja zamestnávateľov, väčším možnostiam založenia súkromných spoločností, lepším informáciám a vďaka lepšej právnej úprave.

4.3. Zloženie pracovnej sily EÚ-10 v členských štátoch podľa odvetví a úrovne kvalifikácie: dopĺňanie alebo nahrádzanie?

25. Keďže je počet pracovníkov pochádzajúcich z EÚ-10 nízky, je ťažké poskytnúť podrobný a zároveň štatisticky spoľahlivý obraz situácie. Preto sa v nasledujúcej analýze bude zohľadňovať EÚ-15 ako celok. Kľúčovým faktorom v mobilite pracovníkov nie je len jej rozsah, ale to, či pracovníci z EÚ-10 nahrádzajú pracovníkov v predmetnej krajine a súťažia o podobné pracovné miesta alebo majú doplnkovú úlohu.

Zamestnaná populácia EÚ-15 podľa štátnej príslušnosti a odvetvia – 2005 v percentách (stĺpce) |

| | | |

Odvetvie | Štátna príslušnosť |

| Príslušný štát | EÚ-15 | EÚ-10 |

poľnohospodárstvo/ rybné hospodárstvo | 4 | (2) | (3) |

Priemysel | 18 | 19 | 18 |

Stavebníctvo | 8 | 8 | 15 |

Maloobchod; hotely/reštaurácie; doprava | 25 | 28 | 28 |

Finančné služby: nehnuteľnosti | 13 | 16 | 14 |

Verejná správa; školstvo; zdravotníctvo; iné | 32 | 27 | 23 |

Zdroj: Eurostat, LFS, 1. štvrťrok 2005, Francúzsko a Rakúsko 2. štvrťrok 2005. | |

Poznámky: Údaje nie sú spoľahlivé z dôvodu malého rozsahu vzorky. |

26. Zo zloženia pracovnej sily podľa odvetví vyplývajú tieto skutočnosti: zloženie pracovnej sily v jednotlivých členských štátoch podľa odvetví sa v rokoch 2003, 2004 a 2005 podstatným spôsobom nezmenilo a preukázalo, že obmedzený prílev pracovníkov z členských štátov EÚ-10, aspoň na tejto širokej úrovni preskúmania [22], nevytlačil vlastných pracovníkov. Vlastní štátni príslušníci sa pomerne viac sústreďujú v odvetví služieb a hlavne vo verejnej správe, školstve, zdravotníctve a v iných odvetviach (32 % v prvom štvrťroku 2005), zatiaľ čo pracovníci z členských štátov EÚ-10 sú pomerne lepšie zastúpení v odvetví stavebníctva (15 % štátnych príslušníkov EÚ-10 oproti 8 % vlastným štátnym príslušníkom) [23].

27. Zloženie pracovnej sily E -10 podľa úrovne kvalifikácie tiež podporuje názor, že štátni príslušníci EÚ-10 doplňujú národné ekonomiky. Podiel nízkokvalifikovaných štátnych príslušníkov EÚ-10 v EÚ-15 je nižší ako v prípade štátnych príslušníkov krajín EÚ-15 (21 % oproti 31 %). To sa prejavuje vo vyššom podiele osôb so strednou kvalifikáciou (57 % oproti 46 %), pričom je podiel vysokokvalifikovaných osôb porovnateľný. Kvalifikácia na strednej úrovni zahŕňa vyššie stredoškolské vzdelanie a špecializované odborné vzdelanie, čo predstavuje úroveň kvalifikácie, ktorá je v niektorých členských štátoch EÚ-15 nedostatočne zastúpená a spôsobuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých hospodárskych odvetviach [24].

Zamestnaná populácia EÚ-15 podľa štátnej príslušnosti a odvetvia – 2005 v percentách (stĺpce) |

| | | | |

Úroveň vzdelania | Štátna príslušnosť |

| Príslušný štát | EÚ-15 | EÚ-10 | Mimo EÚ |

Nízka | 31 | 36 | 21 | 48 |

Stredná | 46 | 39 | 57 | 35 |

Vysoká | 23 | 25 | 22 | 17 |

Zdroj: Eurostat, LFS, 1. štvrťrok 2005, Francúzsko a Rakúsko 2. štvrťrok 2005. |

Poznámky: Úroveň vzdelania: nízka (ISCED 0-2: nižšie stredné), stredné (ISCED 3-4: vyššie stredné), vysoké (ISCED 5-6: terciálne). |

28. Z údajov teda vyplýva, že mobilita z členských štátov EÚ-10 do EÚ-15 môže mať priaznivý vplyv na trhy práce, pretože zmierňuje nedostatok pracovných síl v niektorých oblastiach. Je možné vytvárať nové pracovné miesta napr. v stavebníctve, v odvetví služieb pre domácnosti a v odvetví stravovacích služieb, ktoré by by možno ostali v nektorých krajinách neobsadené. Vysokokvalifikovaní pracovníci z členských štátov EÚ-10 môžu prispieť k vytváraniu nových spoločností a prostredníctvom kumulácie ľudského kapitálu k dlhodobému rastu. Podpora ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania je skutočne jedným z najdôležitejších rozmerov politiky EÚ v oblasti zamestnanosti a kohézie. Preto programy EÚ ako napr. európska stratégia zamestnanosti, Európsky sociálny fond a program celoživotného vzdelávania podporujú tento typ trvalého rozvoja ľudského kapitálu. Môže sa tiež zvýšiť efektivita trhu práce, keďže zahraniční pracovníci obvykle lepšie reagujú na regionálne rozdiely v ekonomických možnostiach.

5. závery a odporúčania

29. Krátko pred začatím druhej fáze PO sa na prístup k trhom práce EÚ-25 uplatňujú v jednotlivých členských štátoch mnohé rozdielne právne režimy. Krajiny, ktoré svoje trhy práce úplne sprístupnili, sú v otázke dosahu tohto rozhodnutia optimistické, zatiaľ čo niektoré krajiny, ktoré zachovali obmedzenia, sa snažia zdôrazniť ich užitočnosť, pričom poukazujú najmä na vnútroštátne podmienky.

30. Členské štáty by sa mali viac snažiť o riadne presadzovanie platných právnych predpisov ES, pracovných noriem a predovšetkým o presadzovanie ustanovení smernice o vyslaných pracovníkoch a v odôvodnených prípadoch vhodným spôsobom posilniť administratívnu spoluprácu. Nedostatočné presadzovanie platných právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov zo strany vnútroštátnych orgánov môže skutočne v niektorých krajinách vyvolať z rozšírenia a z výhod voľného pohybu pracovníkov nepriaznivý a nesprávny dojem.

31. Zo štatistickej analýzy národných údajov, ktoré boli získané a použité na účely tejto správy možno vyvodiť tieto závery:

- Migrácia medzi krajinami EÚ-10 a krajinami EÚ-15 sú veľmi ohraničené a jednoducho nie sú dostatočne veľké na to, aby mohli vo všeobecnosti ovplyvniť trh práce v Spoločenstve. Okrem toho je migrácia z EÚ-15 do členských štátov EÚ-10 a medzi členskými štátmi EÚ-10 vo všeobecnosti zanedbateľná (pozri tabuľku A1).

- Percentuálny podiel štátnych príslušníkov EÚ-10 z počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ-15 bol relatívne stabilný pred a po rozšírení; nárast bol zaznamenaný v Spojenom kráľovstve a vo významnejšej miere v Rakúsku a v Írsku [25]. Na základe údajov však možno predpokladať, že sa počet štátnych príslušníkov EÚ-8 v Rakúsku ustálil v roku 2005.

- Neexistuje dôkaz podľa ktorého je medzi rozsahom pohybu z členských štátov EÚ-10 a zavedenými PO priama súvislosť. Koniec koncov sa pohyb pracovníkov riadi faktormi, ktoré súvisia s podmienkami dopytu a ponuky. PO spôsobia nanajvýš oddialenie prispôsobenia trhu práce, čím vytvárajú riziko toho, že sa skreslené migračné schémy ešte viac ustália.

- Miera zamestnanosti štátnych príslušníkov EÚ-10 v EÚ-15 je podobná ako v prípade vlastných štátnych príslušníkov. V Írsku, Španielsku a v Spojenom kráľovstve je dokonca vyššia.

- Migrácia, ktorá nastala po rozšírení mala priaznivý vplyv na ekonomiky členských štátov EÚ-15. Štátni príslušníci EÚ-10 pozitívne prispievajú k celkovej výkonnosti trhu práce, k udržateľnému hospodárskemu rastu a k zlepšeniu verejných financií.

- Po rozšírení sa miera zamestnanosti v niektorých krajinách zvýšila. Rozšírenie pomohlo znížiť podiel tieňovej ekonomiky, ktorú tvorili nezaregistrovaní pracovníci z EÚ-10. S týmto sú spojené známe pozitívne vplyvy, akými sú napríklad vyššia miera dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, zlepšená sociálna kohézia vďaka zmenšenému riziku marginalizácie príslušných jednotlivcov a skupín a vyšší príjem štátu z daňových a sociálnych odvodov. Tieto skutočnosti zlepšujú integráciu štátnych príslušníkov EÚ-10 vďaka zmene postoja zamestnávateľov, väčším možnostiam založenia súkromných spoločností, lepším informáciám a vďaka lepšej právnej úprave.

- Zloženie pracovnej sily v jednotlivých štátoch EÚ-15 podľa odvetví nevykázalo významné zmeny, keďže v dôsledku rozšírenia obmedzený prílev pracovníkov z členských štátov EÚ-10 nevytlačil vlastných pracovníkov [26]. Štátni príslušníci EÚ-10 majú preto doplnkovú úlohu.

- Štátni príslušníci EÚ-10 prispievajú k riešeniu nedostatku kvalifikovaných pracovných síl v členských štátoch EÚ-15 a prostredníctvom kumulácie ľudského kapitálu prispievajú k dlhodobému rastu.

32. Komisia verí, že táto správa poskytne členským štátom informácie, ktoré sú potrebné na preskúmanie ich postoja vzhľadom na druhé obdobie PO. Ak sa však zohľadnia problémy, ktoré sa objavili počas získavania národných štatistických údajov o migrácii, ktorá zahŕňa občanov EÚ, Komisia vyzýva členské štáty, aby zaviedli nevyhnutné administratívne opatrenia s cieľom zberu požadovaných údajov na národnej úrovni a aby ich včas poskytli EUROSTAT-u. Komisia zamýšľa v budúcnosti požiadať členské štáty o to, aby v spolurpáci s EUROSTAT-om každoročne podávali správy o mobilite pracovníkov v EÚ.

33. Na stretnutí skupiny na vysokej úrovni 16. septembra 2005 sa väčšina sociálnych partnerov vyslovila za zrušenie obmedzení prístupu na trhy práce. Komisia si je vedomá toho, že väčšina členských štátov má v úmysle seriózne zvážiť, či ponechá obmedzenia v platnosti i počas druhého obdobia. Členské štáty by sa pri určení svojho postoja k druhej fáze prechodných opatrení mali i navzájom poradiť.

34. Komisia nabáda členské štáty k tomu, aby pri príprave a oznámení svojich zámerov s ohľadom na druhú fázu riadne nezohľadnili len štatistické údaje, ale tiež poskytli svojim občanom celkovo pozitívnu správu o vyhliadkách voľného pohybu v EÚ. Komisia tiež odporúča, aby do prípravy uvedených rozhodnutí boli plne zapojení i sociálni partneri.

35. Členské štáty, ktoré nie sú schopné zrušiť obmedzenia, budú pravdepodobne naďalej nútené hľadať iné spôsoby riešenia nedostatku pracovných síl na trhu práce, napríklad prostredníctvom uzatvárania dvojstranných dohôd. Okrem toho Komisia znova opakuje, že je potrebné sa vyhnúť negatívnym vedľajším vplyvom, ktoré súvisia s ponechaním platných obmedzení. Členské štáty by mali riešiť problémy s osobami, ktoré preto, aby obišli vnútroštátne právne predpisy, nepravdivo uvádzajú, že sú samostatne zárobkovo činné.

36. Komisia pripomína, že voľný pohyb pracovníkov je jedna zo základných slobôd podľa Zmluvy o založení ES. Napriek obavám, ktoré sa objavili pri príležitosti po sebe nasledujúcich rozšírení, voľný pohyb pracovníkov neviedol k narušeniu trhov práce v člensých štátoch. Je preto opodstatnené, že členské štáty EÚ-15 pri príležitosti podpísania zmluvy o pristúpení slávnostne vyhlásili, že začnú uplatňovať acquis v tejto oblasti tak rýchlo, ako je to možné. Zatiaľ čo Komisia pripomína právo členských štátov ponechať v platnosti obmedzenia v rámci prechodných opatrení, ktoré im zaručuje zmluva o pristúpení z roku 2003, odporúča členským štátom dôsledne zvážiť, či je s ohľadom na ich trh práce a na údaje uvedené v tejto správe pokračovanie obmedzení nutné.

37. Aby členské štáty splnili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zakladajúcich zmlúv, musia sa pripraviť na otvorenie svojich trhov práce bez ohľadu na to, aké stanovisko prijali v súčasnej fáze. Prechodné opatrenia im majú umožniť prípravu na dosiahnutie tohto konečného a nezvrátiteľného cieľa v najkratšom možnom čase. V tomto ohľade Komisia privíta pozitívne skúsenosti tých členských štátov, ktoré z neobmedzeného otvorenie trhov práce pre štátnych príslušníkov EÚ-8 úspešne profitovali.

ANNEX I: STATISTICAL ANNEX

TABLE A1

(...PICT...)

TABLE A2

(...PICT...)

TABLE A3

(...PICT...)

TABLE A4

(...PICT...)

TABLE A5

(...PICT...)

ANNEX II: BIBLIOGRAPHY

Free Movement of Workers to and from the new Member States- how will it work in practice? (Commission publication available in 20 Community languages)

http://europa.eu.int/comm/employment_social/free_movement/docs_en.htm

Guide for National Administrations- The transitional arrangements for the free movement of workers from the new Member States following the enlargement of the European Union on 1 May 2004 (Document available in 20 Community languages)

http://europa.eu.int/comm/employment_social/free_movement/docs_en.htm

''Where can I go for work? Information on the transitional rules governing the free movement of workers from, to and between the new Member states.'' (Commission's Eures website)

http://europa.eu.int/eures/home.jsp?lang=en

UK, Accession Monitoring Reports, joint online reports by the Home Office, the Department for Work and Pensions, the HM Revenue and Customs and the Office of the Deputy Prime Minister (UK)

The Netherlands, Ministerie van Sociale Zaken en Werkgelegenheid, Evaluatie Werknemersverkeer MOE-landen, 20 May 2005 (Netherlands)

J. Portes and S. French, The Impact of Free Movement of Workers from Central and Eastern Europe on the UK labour market: early evidence, Working Paper No 18., for the UK Department for Work and Pensions (UK)

J. Le Guen, Etude comparé eau niveau européen de l'impact de la concurrence sur l'emploi dans le secteur agricole, Mission parlementaire de Jacques Le Guen, député du Finistère, Assemblée nationale française, auprès de Dominique Buisserau, ministre français de l'agriculture, de l'alimentation, de la pêche et de la ruralité, avril 2005 (France)

P. Weil, A Flexible Framework for a Plural Europe, Discussion paper prepared for the UK Presidency, October 2005, CRNS, Paris (France and EU)

J. E. Dǿlvik & L. Eldgring, Mobility of labour and Services after EU enlargement: Nordic differences and commonalities, Final Report from a Working Group under the Nordic Council of Ministers, August 2005 (Nordic countries)

Katholieke Universiteit Leuven and Idea Consult, The Effects of the EU Enlargement on the Flemish Labour Market, January 2005, Research on behalf of the Flemish Minister of Employment, Education and Training (Flanders, Belgium)

Ramboll Management, Analyse af EU-udvidelsens betydning for det danske arbejdsmarked, November 2005 (Denmark)

ECAS, Report on the Free Movement of Workers in EU-25. Who's afraid of EU enlargement?, August 2005

T. Boeri & H Brücker, Migration, Co-ordination Failures and EU Enlargement, May 2005

K. Ward, N. Coe & J. Johns, University of Manchester, The role of temporary staffing agencies in facilitating labour mobility in Central and Eastern Europe, study performed for Vedior, January 2005

Manpower, EU enlargement- one year on. A Manpower Update, May 2005

[1] 1 Voľný pohyb pracovníkov (článok 39 Zmluvy o založení ES) musí byť právne odlíšený od práva usadiť sa (článok 43 Zmluvy o založení ES) a od slobody poskytovať služby (článok 49 Zmluvy o založení o ES). Smernica o vyslaných pracovníkoch, ktorá sa týka poskytovania služieb, nie je predmetom prechodných opatrení, aj keď Nemecko a Rakúsko môžu uplatňovať obmedzenia v oblasti cezhraničného poskytovania služieb v niektorých citlivých odvetviach vrátane dočasného vysielania pracovníkov podľa odseku 13 prechodných opatrení.2 Táto správa sa týka voľného pohybu pracovníkov v EÚ a nezahŕňa ekonomickú imigráciu občanov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ. 3 Je potrebné upozorniť na to, že na štátnych príslušníkov Malty a Cypru sa nesmú vzťahovať žiadne obmedzenia4 V tejto správe sa pod pojmom „členské štáty EÚ-15“ rozumejú všetky členské štáty, ktoré tvorili EÚ pred 1. májom 2004; Pod pojmom „členské štáty EÚ-10“ sa rozumejú všetky štáty, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004 a pod pojmom „členské štáty EÚ-8“ sa rozumejú všetky členské štáty EÚ10 s výnimkou Malty a Cypru.5 Článok 39 Zmluvy o ES; nariadenie 1612/68/EHS; smernica 68/360/ES. Od 30. apríla 2006 sa bude uplatňovať smernica 2004/38/ES, ktorá nahradí/upraví predchádzajúce právne predpisy.

[2]

[3]

[4]

[5]

[6] Existuje však nepriamy vplyv na článok 69 nariadenia 1408/71/EHS.

[7] Pozri časť Bibliografia.

[8] Uvedené neplatí pre Gibraltár, ktorý prijal režim pracovných povolení.

[9] Podrobný prehľad vnútroštátnych opatrení, ktoré členské štáty zaviedli pre prvú fázu PO je prístupný prostredníctvom portálu pracovnej mobility Eures. Súhrn týchto opatrení je možné nájsť na stránke Generálneho riaditeľstva Komisie pre zamestnanosť (EMPL), ktorá je uvedená v časti Bibliografia.

[10] Pozri ustanovenia odseku 14 prechodných opatrení, ktoré sa týkajú preferenčného zaobchádzania.

[11] Komisii boli doručené administratívne údaje od všetkých členských štátov s výnimkou Cypru a Luxemburska, ktoré neboli zahrnuté do analýzy.

[12]

[13] 12 Informácie, ktoré sú zahrnuté v administratívnych údajoch, sú obmedzenejšie ako informácie dostupné v LFS a sú viac závislé na právnom rámci, ktorý sa týka cudzích štátnych príslušníkov Prieskum pracovných síl je harmonizovaný štvrťročný prieskum EÚ, ktorý zahŕňa celú populáciu s bydliskom vo všetkých členských štátoch a zakladá sa na vzorke približne 1,7 mil. jednotlivcov v EÚ-25.

[14] Pozri ďalej.

[15] Podrobnejšie informácie o počte povolení pozri tabuľku A1 v štatistickej prílohe.

[16] Údaje LFS sa vzťahujú na 1. štvrťrok každého roka, zatiaľ čo administratívne údaje sa vzťahujú na rozličné obdobia, ako je uvedené v príslušných tabuľkách. Okrem toho sa údaje LFS vzťahujú na „čistý“ počet jednotlivcov podľa štátnej príslušnosti v určitom časovom bode, zatiaľ čo administratívne údaje, dynamické i statické, sa vzťahujú na počet vydaných povolení alebo na počet žiadostí o povolenie bez ohľadu na skutočnú dĺžku pobytu, návraty do štátu pôvodu alebo v prípade odlevu bez ohľadu na v minulosti vydané povolenia.

[17] Nakoľko je v členských štátoch EÚ-10 len malé množstvo iných štátnych príslušníkov štátov EÚ, analýza sa z dôvodov spoľahlivosti obmedzí na EÚ-15.

[18] Príliv pracovníkov do Írska je väčší, aj keď údaje, tak ako sa uvádza v odseku 16, nie sú úplne porovnateľné.

[19] Migrácia z členských štátov EÚ-8 do Nórska je výrazne vyššia ako úhrnná migrácia do všetkých ostatných severských krajín bez ohľadu na to, či uplatňujú alebo neuplatňujú PO. Švédsko na rozdiel od Nórska, Dánska, Fínska a Islandu neuplatňuje PO. Z krajín, ktoré uplatňujú PO, majú Dánsko a Švédsko liberálnejší režim.

[20] Je potrebne však upozorniť, že podľa francúzskych orgánov administratívne údaje, ktoré Francúzsko poskytlo, nezahŕňajú pracovné povolenia vydané na kratšie obdobie, ako sú 3 mesiace.

[21] Štatistické údaje o mobilite a migrácii nepredstavujú len reálny pohyb jednotlivcov z jednej krajiny do druhej, ale tiež skutočnosť, že v minulosti nedeklarovaných pracovníkov je ľahšie zachytiť v štatistických prieskumoch, a to buď vďaka tomu, že sú zahrnutí napr. do registrov obyvateľstva, ktoré často predstavujú základ pre rámec vzorky, alebo vďaka väčšej ochote jednotlivcov zúčastniť sa na štatistických prieskumoch.

[22] Nie je však možné vylúčiť, že v niektorých prípadoch mohla mať migrácia zo štátov EÚ-10 istý dosah na regionálnej úrovni alebo na zamestnanosť.

[23] Z administratívnych údajov tiež vyplýva, že štátni príslušníci EÚ-10 prispievajú významnou mierou v poľnohospodárstve, ale s ohľadom na veľmi obmedzený podiel poľnohospodárstva na trhu práce, na jeho sezónny charakter a faktu, že dané číselné údaje týkajú zimného kvartálu, nie je percentuálny podiel výrazne vysoký.

[24] Prílivom pracovníkov, ktorí dopĺňajú štátnych príslušníkov danej krajiny, by sa za inak rovnakých podmienok zvýšila produktivita vlastných štátnych pracovníkov a ich mzdy by sa skôr zvýšili ako znížili.

[25] Pozri odsek 16 vyššie.

[26] Nie je však možné vylúčiť, že v niektorých prípadoch mala migrácia z EÚ-10 istý negatívny vplyv na regionálnej úrovni alebo nepriaznivo vplývala na zamestnanosť.

--------------------------------------------------