18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/109

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor jednoznačne podporuje odporúčania Komisie týkajúce sa kľúčových zručností pre celoživotné vzdelávanie, pretože sú plne v súlade s Lisabonskou stratégiou, smerujúcou k vytvoreniu spoločnosti založenej na vedomostiach a s hlavnými usmerneniami politiky zamestnanosti na roky 2005 – 2008.

1.2

EHSV sa domnieva, že návrh môže – pokiaľ sa zrealizuje – zmierniť problémy, ktoré v súčasnosti nastávajú na trhu práce a najmä znížiť nerovnováhu, ktorá existuje medzi prípravou pracovnej sily, ktorá je dispozícii a požiadavkami hospodárstva.

1.3

Uprednostňovanie definovania kľúčových zručností vo vzdelávaní môže prispieť k realizácii hlavného spoločného cieľa, aby po skončení počiatočného vzdelania a odbornej prípravy mali mladí ľudia rozvinuté svoje kľúčové zručnosti v takej miere, ktorá ich vybaví pre život v dospelosti a aby uspeli na trhu práce, či už ako zamestnanci alebo ako zamestnávatelia. Toto opatrenie by taktiež napomohlo dospelým ľuďom rozvíjať a obnovovať si zručnosti v priebehu celého života, ktoré by vychádzali z pevného základu vytvoreného všeobecnými vedomosťami, pretože tento základ je jedným z kľúčových predpokladov pre schopnosť neustálej adaptácie.

1.4

EHSV sa domnieva, že medzi nástrojmi umožňujúcimi zrealizovať tento cieľ je zvlášť dôležité, aby boli vyučujúci na jednej strane dostatočne pripravení a schopní, tak v rámci verejného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v rámci vzdelávania dospelých, účinne pomáhať učiacim sa pri získavaní kľúčových zručností a na druhej strane, aby boli sami schopní neustále rozvíjať kľúčové zručnosti nevyhnutné pre ich profesionálnu činnosť.

1.5

EHSV pri svojej podpore celkových cieľov považuje za podstatné, aby mladí ľudia, ktorí predčasne opustili školský systém, mali možnosť získať podporu pri osvojovaní si kľúčových zručností uvedených v návrhu v rámci neformálnych školiacich programov.

1.6

Vzhľadom na starnutie obyvateľstva je potrebné udržať starších pracovníkov dlhšie na trhu práce. Preto EHSV taktiež považuje za nevyhnutne dôležité, aby mali starší pracovníci v členských štátoch taktiež možnosť osvojiť si zručnosti, ktoré im chýbajú a aby členské štáty zavádzali vzdelávacie a školiace infraštruktúry umožňujúce udržiavanie a rozvoj už osvojených zručností.

1.7

EHSV uznáva dôležitú úlohu sociálnych partnerov ako hlavných aktérov na trhu práce v procese dosahovania a monitorovania stanovených cieľov. Spoločná aktivita Európskych sociálnych partnerov v oblasti celoživotného vzdelávania sa v rámci ich prvého viacročného pracovného programu na roky 2003 – 2005 vyústila do Rámca akcií pre celoživotný rozvoj kompetencií a kvalifikácií (Framework of Actions for Lifelong Development of Competences and Qualificatios) a s následnými aktivitami sa počíta aj v ďalšom viacročnom programe na obdobie 2006 – 2008, v rámci ktorého európski sociálni partneri budú rokovať o možnosti dobrovoľnej dohody v tejto oblasti.

1.8

EHSV vyzýva na aktívnejšiu účasť mimovládnych organizácií v celom procese a odporúča posilniť dialóg s občianskou spoločnosťou.

1.9

Je podstatné, aby boli k dispozícii spoľahlivé štatistické údaje s cieľom monitorovať a hodnotiť realizáciu cieľov vzťahujúcich sa na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. To je dôvod, pre ktorý EHSV podporuje návrh nariadenia Európskej komisie o zbere štatistických údajov vzťahujúcich sa na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. Tento návrh zavádza rámce, ktoré majú v členských štátoch garantovať harmonizáciu, až zjednotenie metód zbierania údajov a zlepšovanie spoľahlivosti a porovnateľnosti údajov. Treba sa usilovať o to, aby tieto zbery mohli prinášať neprestajne aktualizované a spoľahlivé údaje pre analýzy vzťahujúce sa na hlavné aspekty politických cieľov Únie.

2.1

Po dlhoročných skúmaniach, prípravných prácach a konzultáciách predložila Komisia svoj návrh na vytvorenie „integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania“. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje svoje uspokojenie nad týmto krokom a upozorňuje, že myšlienky v tomto stanovisku sú formulované s tým cieľom, aby konkrétny návrh predložený Európskou komisiou bol tak funkčný a účinný, ako je to len možné.

2.2

V súvislosti s predchádzajúcimi pripomienkami hrajú v náhľade výboru na návrh Komisie úlohu najmä jeho znalosti a skúsenosti v nasledujúcich otázkach:

2.3

– zaostávanie v približovaní sa cieľom Lisabonskej stratégie,

2.4

– výrazné zaostávanie v prispôsobení všeobecného a odborného vzdelávania produktivite (2),

2.5

– demografická situácia v Európe,

2.6

– problémy, ktoré sa znova vyskytujú na európskej a národnej úrovni pri hľadaní spôsobov riešenia uvedených problémov (3).

3.1

Pracovná skupina pre základné zručnosti (4), vytvorená v roku 2001 v rámci pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, vypracovala referenčný rámec kľúčových zručností potrebných v znalostnej spoločnosti a vydala mnohé odporúčania, zamerané na to, aby možnosť osvojiť si tieto zručnosti (5) bola garantovaná každému občanovi.

3.2

Najdôležitejším spoločným cieľom je, aby po skončení počiatočného vzdelania a odbornej prípravy mali mladí ľudia rozvinuté svoje kľúčové zručnosti v takej miere, ktorá ich vybaví pre život v dospelosti, a aby boli dospelí ľudia schopní rozvíjať a obnovovať si zručnosti v priebehu celého života.

3.3

Odporúčanie uvádza nasledujúce kľúčové zručnosti: 1. Komunikácia v materinskom jazyku; 2. Komunikácia v cudzích jazykoch; 3. Matematické zručnosti a základné zručnosti v oblasti vedy a technológie; 4. Digitálna zručnosť; 5. Učenie sa ako sa učiť; 6. Medziľudské, medzikultúrne a spoločenské zručnosti a občianska zručnosť; 7. Podnikanie; 8. Kultúrna vnímavosť. Odporúčanie definuje kombináciu vedomostí, zručností a postojov, ktoré zodpovedajú každej z týchto oblastí.

3.4

Práce uskutočnené v oblasti kľúčových zručností sú úzko spojené s mnohými inými iniciatívami a prebiehajúcimi aktivitami, ako napríklad aktuálne práce týkajúce sa zavedenia európskeho kvalifikačného rámca (cadre européen des qualifications – CEQ) alebo úsilie zamerané na zvýšenie transparentnosti kvalifikačných systémov (napríklad na uznávanie vedomostí získaných prostredníctvom informálneho vzdelávania.)

3.5

Návrh poskytuje referenčný nástroj na identifikáciu kľúčových zručností pre všetkých; podporuje tak členské štáty v ich úsilí zahrnúť kľúčové zručnosti do ich stratégií celoživotného vzdelávania.

3.6

Ide o referenčný nástroj, ktorého cieľom je pomáhať rozhodujúcim politickým činiteľom, poskytovateľom vzdelávacích služieb, zamestnávateľom a samotným učiacim pri plnení spoločných cieľov na štátnej a európskej úrovni.

3.7

Odporúčanie definuje kľúčové zručnosti, ktoré potrebujú všetci občania v znalostných ekonomikách a spoločnostiach. Uznáva, že vykonávacie rozhodnutia sa najlepšie prijímajú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Odporúčanie vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci nadobudnú kľúčové zručnosti do konca počiatočného vzdelania a odbornej prípravy a vo svetle európskych referenčných úrovní ich podporuje, aby bojovali proti znevýhodneniu spojenému s nedostatočným vzdelaním.

3.8

Pokiaľ ide o dospelých, odporúčanie vyzýva, aby vznikli všeobecné infraštruktúry, ktoré je potrebné vytvoriť spoločne so sociálnymi partnermi, ktoré budú starším obyvateľom zaručovať prístup k nástrojom rozvoja znalostí.

3.9

A nakoniec odporúčanie vyzýva Komisiu, aby podporila reformy na štátnej úrovni pomocou vzájomného učenia sa v skupinách, výmeny osvedčených postupov a systematického monitorovania pokroku dosiahnutého v rámci realizácie cieľov.

3.10

Odporúčanie neobsahuje prvky týkajúce sa rozpočtu Spoločenstva.

4.1

Odporúčanie je zamerané na podporu snáh členských štátov rozvíjať systémy počiatočného vzdelávania, ponuku vzdelávania a odbornej prípravy dospelých a celý systém celoživotného vzdelávania pomocou referenčného nástroja pre kľúčové zručnosti. Pokiaľ ide o presné definovanie obsahu zručností, diskusie expertov budú v budúcnosti stále opodstatnené (a nevyhnutné), avšak odporúčanie ako také jasne definuje želané smerovanie základného vzdelávania v rámci školského systému a vzdelávania dospelých.

4.2

V predchádzajúcom stanovisku venovanom väzbe medzi vzdelávaním a produktivitou (6) EHSV vyjadroval kritiku voči všetkým členským štátom, týkajúcu sa nedostatočnej koordinácie a chýbajúcej harmónie medzi vzdelávacími systémami. Podľa tejto kritiky je systém ďašieho odborného vzdelávania každej krajiny odrezaný od zvyšku vzdelávacieho systému a udržuje nedostatočnú väzbu s okolitým ekonomickým a sociálnym životom. Obsah vzdelávania je najčastejšie príliš priamo zameraný na krátkodobé požiadavky a z dlhodobého hľadiska môže vyústiť do zlého smerovania. EHSV sa na základe tejto analýzy domnieva, že odporúčania týkajúce sa kľúčových zručností môžu predstavovať spoločné a všeobecné orientačné body pre rôzne vzdelávacie programy a vytvárať potencionálny riadiaci princíp s cieľom harmonickejšieho fungovania rôznych vzdelávacích podsystémov.

4.3

Okrem iného, vyhodnotenie realizácie stratégie Spoločenstva odráža rôznosť interpretácií kľúčových zručností, ako aj divergentný charakter rôznych praktických programov, ktorý z týchto interpretácií vyplýva. Už mnoho rokov prebiehajú rozhovory tak v rámci Európskej únie, ako aj za jej hranicami, okolo vedeckého a konkrétneho definovania konceptu zručnosti. OECD v rámci nezávislého projektu DeSeCo definovala kľúčové zručnosti považované za najdôležitejšie (ktoré iba čiastočne zodpovedajú zručnostiam uvedeným v návrhu).

4.4

Osvojovanie si znalostí predajných na trhu práce a zaručujúcich spoločenský úspech sa uskutočňuje v súlade so základnou logikou znalostnej spoločnosti v rámci súťaženia (konkurencie) medzi rôznymi skupinami a jednotlivcami, ktorí tvoria spoločnosť. Snaha o vytvoreniu rovnakého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých by mala byť zahrnutá medzi akčné ciele štátu a ciele strategických programov zavádzaných vládami v oblasti vzdelávania.

4.5

Pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie a o otázku zručností, je v súlade s textom odporúčania dôležité zdôrazniť nielen dôležitosť posilnenia osvojovania si rôznych zručností, ale tiež potrebu podpory udržiavania už nadobudnutých zručností pomocou špecifických programov.

4.6

Realizácia odporúčaní týkajúcich sa kľúčových zručností predstavuje hlavnú výzvu pre vzdelávacie systémy členských štátov. Ich integrovanie – najmä do počiatočného vzdelávania a predovšetkým do vzdelávacích systémov, ktoré ešte stále podliehajú nepružnej organizácii vzdelávania založenej na štruktúre podľa predmetov – si vyžaduje zo základu nový prístup.

4.7

Odporúčanie predstavuje nemenej dôležitú výzvu týkajúcu sa zmeny prístupu a prípravy vyučujúcich, ktorí sú aktívni vo vzdelávacom systéme. Z tohto dôvodu považuje EHSV za zvlášť dôležité, aby boli vyučujúci na jednej strane dostatočne pripravovaní a schopní tak v rámci verejného vzdelávania a odborného vzdelávania, ako aj v rámci vzdelávania dospelých účinne pomáhať učiacim sa pri získavaní kľúčových zručností a na druhej strane, aby boli sami schopní neustále rozvíjať kľúčové zručnosti nevyhnutné pre ich profesionálnu činnosť.

4.8

Návrh sa zaoberá podporou osvojovania si zručností staršími osobami (7) ako dôležitou otázkou z hľadiska sociálnej súdržnosti. V rámci dosahovania rastu zamestnanosti ako prioritného cieľa Európskej únie členské štáty zameriavajú svoju pozornosť ako aj zdroje vyčlenené pre vzdelávanie na vekové kategórie získavajúce počiatočné vzdelanie a na aktívne obyvateľstvo. Avšak mnohé otázky vyvolané chýbajúcimi zručnosťami starších vekových kategórií sa nastoľujú právom. V niektorých oblastiach, ako napríklad v oblasti počítačovej gramotnosti, je už zjavná medzigeneračná priepasť. Väčšina členských štátov si stanovuje národné strategické ciele, – týkajúce sa napríklad elektronickej správy, alebo digitálneho prístupu k dôležitým informáciám a službám pre obyvateľov – ktoré podmieňujú využívanie práva na informácie a možnosť byť súčasťou spoločnosti ovládaním kľúčových zručností (napríklad základné znalosti informatiky). Následne tak môžu byť staršie osoby ako aj iné znevýhodnené skupiny vylúčené z programov podporujúcich osvojovanie si základných zručností a pokračovanie v týchto cieľoch môže mať negatívny dosah na sociálnu súdržnosť.

4.9

Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávanie založené na zručnostiach zložitým spôsobom vplýva na politiku vzdelávania, bolo by veľmi vhodné v celej Únii zaviesť dialóg medzi odborníkmi v tejto oblasti a poskytnúť závery tejto diskusie širokej verejnosti, pričom by sa prihliadalo na rešpektovanie právomocí stanovených Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a na princíp subsidiarity. Vzhľadom na zložitosť tejto otázky by bolo vhodné, aby Komisia asistovala odborníkom z členských štátov v oblasti politiky vzdelávania nielen pri určovaní cieľov, ale tiež v rámci identifikácie rôznych spôsobov ako postupovať a prostriedkov, ktoré môžu byť použité na konkretizáciu stanovených cieľov ako aj prípadných prekážok. (Výmeny skúseností by okrem podpory príkladov osvedčených postupov mali taktiež zabezpečovať možnosť učiť sa z analýzy neúspechov.)

5.1

V tomto bode je otázka celoživotného vzdelávania úzko spojená s návrhom nariadenia o štatistikách v rámci celoživotného vzdelávania (8).

5.2

Návrh nariadenia predpokladá, že na to, aby Európska únia mohla podporovať otvorenú metódu koordinácie v oblasti politiky vzdelávania a odbornej prípravy, budú pre ňu mať stále väčší význam porovnateľné štatistiky a ukazovatele týkajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania.

5.2.1

Spolupráca a výmena údajov medzi členskými štátmi je dodnes založená na džentlmenskej dohode. Návrh nariadenia predpokladá vytvorenie právneho základu pre trvalo udržateľný systém tvorby údajov o vzdelávaní, ktorý môže slúžiť ako východiskový bod pre politické diskusie v rôznych oblastiach na úrovni EÚ.

5.2.2

Cieľom je vytvoriť rámec pre všetky súčasné a predpokladané aktivity v oblasti štatistík týkajúcich sa celoživotného vzdelávania s výnimkou podnikového vzdelávania, na ktoré sa vzťahuje prieskum Eurostatu o ďalšom odbornom vzdelávaní (formation professionnelle continue –FPC), ktorý je predmetom iného, nedávno prijatého nariadenia.

5.2.3

Návrh sa týka len štatistických údajov o vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, ktoré sa majú predkladať Komisii na účely tvorby štatistiky Spoločenstva.

5.2.4

Hlavným cieľom tohto nariadenia je vytvorenie jednotných štatistických noriem na poskytovanie harmonizovaných údajov a vytvorenie spoločného rámca pre systematickú tvorbu porovnateľných štatistík Spoločenstva v oblasti celoživotného vzdelávania.

5.3

Je veľmi dôležité, aby išlo o realistický prehľad daných procesov, ktorý bude slúžiť ako základ pre formulovanie strategických cieľov Európskej únie. Je nemenej dôležité, aby sa schválené hodnotenia v priebehu realizácie stratégie mohli opierať o zber údajov a o série údajov, ktoré budú spoľahlivé po metodologickej stránke a pravidelne realizované, ako aj o závery, ktoré z nich budú vyplývať. Je dôležité, aby boli k dispozícií údaje a ukazovatele umožňujúce medzinárodné porovnania.

5.3.1

Zdroje na vzdelávanie sú v praxi rozdeľované veľmi nerovnomerne. Okrem toho, v mimoškolskom vzdelávaní dospelých vo väčšine prípadov nedochádza k vyrovnávaniu súčasných rozdielov, ale skôr k ich zväčšovaniu (ako to ukazujú výsledky zberu údajov zameraného na túto otázku). Pravidelné dodávanie údajov založených na hlavných princípoch a jednotných metodologických základoch môže predstavovať oporný bod pre monitorovanie a hodnotenie tohto aspektu.

5.4

V súčasnosti sa paralelne uskutočňujú viaceré štatistické prieskumy, ktoré, z veľkej časti nezávislé jeden od druhého, sa vzťahujú na rôzne oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých. Samotné nástroje Európskej únie na zber údajov, aj keď využijú nové štatistické prieskumy, ktorých realizácia sa v súčasnosti začína, nemôžu pokryť celú predmetnú oblasť. Vzhľadom na povahu Eurostatu existuje určitý rozdiel medzi týmito štatistickými prieskumami, ich obsahom a ich smerovaním a medzi obsahom a smerovaním ostatných organizácií zameraných na zber údajov.

5.5

Aby zdroje mohli byť použité vhodnejším spôsobom, bolo by vhodné v rámci pravidelného zberu údajov zamedziť prekrývaniu, ktoré je neodôvodnené z vedeckého uhla pohľadu, ale zároveň je potrebné systematicky sa usilovať o to, aby výsledky rôznych prieskumov mohli byť rôznymi spôsobmi prepojené. Iba úzka vedecká spolupráca so špecializovanými organizáciami mimo Európskej únie (OECD, Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania – International Association for the Evaluation of Educational Achievement (IEA)) a úzke prepojenie s ich štatistickými prieskumami môže zabezpečiť jedno aj druhé.

5.6

V súčasnosti, keď merania kľúčových zručností nespadajú do právomocí európskeho štatistického úradu Eurostat, sa úzka technická spolupráca s organizáciami mimo Európskej únie javí ako nevyhnutná. (V oblasti merania zručností môžu mať privilegovanú úlohu prieskumy OECD, predovšetkým program PISA a program zameraný na meranie zručností dospelej populácie nazvaný Program pre medzinárodné hodnotenie zručností dospelých (Programme pour l'évaluation internationale des compétences des adultes – PEICA), ktorý sa v súčasnosti vypracúva.)

5.7

Potreby štatistík užitočných pri vypracúvaní politík a potreby údajov prispievajúcich k hodnoteniu dosiahnutého pokroku sú veľmi dôležité. Požiadavky na aktualizované údaje citeľné narastajú. Je nevyhnutné, aby členské štáty zbierali údaje na základe podobných metód a aby spoľahlivosť a porovnateľnosť týchto údajov boli prioritou.

6.1

Činnosť systémov na zber údajov je obzvlášť nákladná. EHSV, vedomý si tohto problému, sa domnieva, že v závislosti na kapacite členských štátov znášať tieto náklady, sa javí ako opodstatnené preskúmať možnosť dlhodobého skrátenia päťročných cyklov zbierania údajov vzťahujúcich sa na celoživotné vzdelávanie, čiže zvýšenia frekvencie týchto prieskumov. V oblasti zbierania údajov môže dopĺňanie veľkých štatistických prieskumov, ktoré sa týkajú politicky závažných oblastí, častejšími, napríklad ročnými konkrétne zameranými prieskumami a prieskumami menšieho rozsahu, predstavovať krátkodobé riešenie. Takéto konkrétne zamerané prieskumy, ako aj analýzy ich záverov, umožnia politické monitorovanie najdôležitejších procesov a hodnotenie realizácie cieľov Spoločenstva v oblasti celoživotného vzdelávania.

6.2

Bolo by vhodné, aby zber údajov vzťahujúci sa na podnikové vzdelávanie taktiež podliehal navrhovanému nariadeniu, pretože sa týka dôležitého segmentu celoživotného vzdelávania. Časť tohto vzdelávania (poskytovaná v podnikoch zamestnávajúcich desať a viac zamestnancov) je v súčasnosti pokrytá päťročným prieskumom o ďalšom odbornom vzdelávaní. Tento prieskum však neposkytuje žiadny údaj vzťahujúci sa na vzdelávanie v podnikoch, ktoré zamestnávajú menej ako desať osôb.