52005PC0505

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.10.2005

KOM(2005) 505 v konečnom znení

2005/0211 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii) [SEK(2005) 1290]

(predložená Komisiou)

ODÔVODNENIE

KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Morské prostredie čelí veľkému množstvu hrozieb, vrátane straty alebo degradácie biodiverzity zmien v jej štruktúre, straty biotopov, kontaminácie nebezpečnými látkami a živinami a vplyvu klimatických zmien. Podľa šiesteho environmentálneho akčného programu (ďalej len „6. EAP“) EÚ je nevyhnutné vypracovať tematickú stratégiu na ochranu a zachovanie európskeho morského prostredia (ďalej len „stratégia“) so všeobecným cieľom „podporovať udržateľné využívanie morí a zachovať morské ekosystémy.“ Ako prvý krok vo vývoji stratégie Komisia v roku 2002 vypracovala oznámenie s názvom „K stratégii ochrany a zachovania morského prostredia“. Rada pre životné prostredie vo svojich záveroch zo 4. marca 2003 prijala oznámenie Komisie, schválila jej stanovisko a stanovenie cieľov a požiadala o vypracovanie ambicióznej stratégie do roku 2005. Komisia sa vo svojom legislatívnom pracovnom programe zaviazala prijať stratégiu do roku 2005. |

Všeobecný kontext Opatrenia na ovládanie a obmedzovanie tlakov a vplyvov na morské prostredie síce existujú, boli však vyvinuté v samostatných sektoroch, čoho dôsledkom je zmes politík, právnych predpisov, programov a akčných plánov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni EÚ, ktoré prispievajú k ochrane morského prostredia. Hoci na úrovni EÚ existuje viacero politík ovplyvňujúcich morské prostredie a úsilie sa začalo sústreďovať na budúcu všeobsahujúcu námornú politiku pre Úniu, neexistuje všeobecná integrovaná politika ochrany morského prostredia. Z tohto politického rámca však vychádza veľmi zmiešaný všeobecný obraz. Na jednej strane sa v niektorých oblastiach dosiahol určitý pokrok, napríklad v oblasti živín alebo znečistenia nebezpečnými látkami, najmä ťažkými kovmi. Celkovo sa však stav morského prostredia za posledné desaťročia výrazne zhoršil. V dôsledku toho sú európske oceány a moria ohrozené, v niektorých prípadoch v takom rozsahu, že je ohrozená aj ich štruktúra a funkcia. Súčasný politický rámec nezabezpečuje vysokú úroveň ochrany morského prostredia. Je preto potrebná silná integrovaná politika EÚ zameraná na ochranu morí. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu K ochrane morského prostredia prispieva široké spektrum opatrení EÚ. Súčasný politický rámec je však z hľadiska sektorov rozdelený a jeho geografická pôsobnosť nie je rovnaká, neexistuje teda integrovaná politika zameraná na ochranu morského prostredia. |

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Vysoká úroveň ochrany morského prostredia, ktorú zabezpečuje navrhovaná smernica, je dôležitá na využívanie celého hospodárskeho a sociálneho potenciálu oceánov a morí, čím sa výrazne prispeje k plneniu Lisabonskej agendy a stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ. Tento návrh výraznou mierou prispeje aj k práci na budúcej námornej politike EÚ oznámenej v strategických cieľoch Komisie na roky 2005 – 2009 a zameranej na rozvoj prosperujúceho námorného hospodárstva a plného potenciálu aktivít súvisiacich s morom a vykonávaných ekologicky udržateľným spôsobom. Jedným z ústredných problémov, ktorý sa má riešiť v rámci tejto politiky, bude otázka celkového rámca riadenia, prostredníctvom ktorého bude možné regulovať užívateľov a využívanie oceánov a morí. Tejto problematike sa bude venovať Zelená kniha o námornej politike plánovaná na rok 2006. Prvý krok predstavujú mechanizmy riadenia uvedené v námornej stratégii. Možnosti ďalšieho rozvoja širšieho rámca riadenia, ktorý sa má rozpracovať v námornej politike, by mali zohľadňovať aj značne rozmanité právne a politické špecifiká jednotlivých európskych regionálnych morí, počnúc Baltským morom so siedmimi členskými štátmi EÚ a Ruskou federáciou až po Stredozemné more, kde neboli vyhlásené výlučné hospodárske oblasti a kde musí EÚ spolupracovať s niekoľkými tretími krajinami. |

PORADY SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Porady so zainteresovanými stranami |

Metódy konzultácií, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov Stratégia bola vypracovaná za pomoci rozsiahleho konzultačného procesu uskutočneného v rokoch 2002 až 2004 a zahŕňajúceho všetky členské štáty EÚ a kandidátske krajiny, kľúčové európske tretie krajiny zdieľajúce oceány a moria s Európskou úniou, 16 medzinárodných komisií a dohovorov, 21 kľúčových odvetvových a občianskych spoločenských organizácií, ako aj vedeckých a akademických pracovníkov. Tento proces sa začal na konferencii zainteresovaných strán v Dánsku v meste Koge v dňoch 4. – 6. decembra 2002. Následne po konferencii v Koge sa vytvorili štyri ad hoc pracovné skupiny, ktoré zahŕňali všetky kľúčové zainteresované strany a ktoré sa mali zaoberať kľúčovými aspektmi vývoja stratégie. |

Súhrn odpovedí a ako sa zohľadňovali Všetky pracovné skupiny predniesli príspevky na záverečnej konferencii zainteresovaných strán, ktorá sa konala v Holandsku v Rotterdame v dňoch 11. – 12. novembra 2004 a na ktorej sa dosiahol všeobecný súhlas so stanoviskom navrhovaným v stratégii. Väčšina zainteresovaných strán zdôrazňovala potrebu dôrazného zásahu zo strany EÚ. V navrhovanej smernici sa v plnej miere integrujú výsledky konzultácií prebiehajúcich od roku 2002. Stredobodom pozornosti navrhovanej smernice je potreba duálneho prístupu na regionálnej úrovni a na úrovni EÚ, stanovenie morských regiónov ako správnych jednotiek pre realizáciu stratégie a potreba spolupráce medzi členskými štátmi pri plánovaní námorných stratégií, predovšetkým prostredníctvom využívania existujúcich nástrojov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd. |

Otvorené porady cez internet prebiehali v období od 14. marca 2005 do 9. mája 2005. Komisia dostala 133 odpovedí. Výsledky sú k dispozícii na internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/environment/water/pdf/consultation_marine.pdf. |

Získavanie a využívanie skúseností |

Príslušné vedecké oblasti/oblasti skúseností Prípravné práce boli zamerané predovšetkým a) na uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch pri riadení ľudskej činnosti vplývajúcej na morské prostredie; b) na problematiku monitorovania a hodnotenia; a c) na mimoriadny problém nebezpečných látok. Okrem toho Komisia v posledných troch rokoch venovala zvýšenú pozornosť správam, štúdiám a výkazom o politikách vypracovaným národnými a regionálnymi organizáciami, krajinami, výskumnými inštitúciami a orgánmi OSN v súvislosti s ochranou morského prostredia. |

Použitá metodika Podstatná časť práce na všetkých aspektoch súvisiacich s vývojom námornej stratégie EÚ sa vykonala ako súčasť konzultačného procesu. Medzi dva významné výsledky tohto procesu patrí a) vypracovanie sprievodného dokumentu o uplatňovaní prístupu založeného na ekosystémoch v súvislosti s morským prostredím; a b) vypracovanie štúdie o stanovení Európskych morských regiónov na základe hydrologických, oceánografických a bio-geografických charakteristík na účely realizácie stratégie. |

Hlavné konzultujúce organizácie/odborníci Privilegovaným partnerom v rámci konzultačného procesu bola Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES – International Council for the Exploration of the Seas), ktorá vypracovala dva uvedené dokumenty. Na prípravnom procese sa podieľali aj mnohí ďalší odborníci a vedecké organizácie. |

Súhrn získaných a využitých rád Zdôraznila sa existencia potenciálne závažných rizík s nezvratnými dôsledkami. Bola vyjadrená všeobecná zhoda o existencii týchto rizík. |

Všeobecná zhoda sa dosiahla aj v otázke miery ohrozenia, ktorému je vystavené morské prostredie a ktoré spôsobuje potenciálne nezvratné alebo nelineárne zmeny v morských ekosystémoch so širokým spektrom rozličných hospodárskych a sociálnych dôsledkov. Medzi hlavné zistené hrozby pre morské prostredie patria účinky klimatických zmien; vplyv komerčného rybolovu; úniky a vypúšťanie ropy; zavádzanie cudzorodých živočíšnych a rastlinných druhov; eutrofikácia a s ňou súvisiace premnoženie škodlivých rias; znečistenie odpadom; kontaminácia nebezpečnými látkami a mikrobiologické znečistenie, úniky a vypúšťanie rádioaktívnych látok; a hluk. Klimatické zmeny a rybné hospodárstvo boli zdôraznené ako dve najvýznamnejšie hrozby pre morské prostredie. Stručne povedané, výsledkom tohto procesu je jednoznačné upozornenie na to, že európskym moriam a oceánom hrozí veľké nebezpečenstvo a je potrebné začať čo najrýchlejšie realizovať snahy na ich ochranu, aby sa zabezpečila ich dlhodobá produktivita, a tým aj hospodárske a spoločenské aktivity súvisiace s morom. |

Prostriedky použité na sprístupnenie rád odborníkov pre verejnosť Všetky súvisiace analýzy uskutočnené počas prípravnej fázy navrhovanej smernice budú k dispozícii. Sprievodný dokument ICES o uplatňovaní a realizácii prístupu založeného na ekosystémoch ICES už uverejnila a bude sprístupnený aj na internetovej stránke Komisie. Štúdia ICES o morských regiónoch EÚ bola sprístupnená pre všetky zainteresované strany prostredníctvom systému CIRCA. |

Hodnotenie vplyvu Posudzovali sa dve hlavné možnosti. Prvá možnosť spočívala na výlučne dobrovoľnom prístupe založenom na nezáväzných odporúčaniach uvedených v oznámení Komisie o tom, ako účinne chrániť európske morské prostredie vypracovaním regionálnych námorných stratégií na úrovni morských regiónov, ktoré sa majú definovať na úrovni EÚ. Druhá skúmaná možnosť predstavovala kombináciu flexibilného právneho nástroja a oznámenia. Právny nástroj by mal formu smernice o námornej stratégii, ktorá by bola ambiciózna vo svojej pôsobnosti, avšak nie nadmieru normatívna, pokiaľ ide o jej prostriedky. Na úrovni EÚ by sa nestanovili žiadne osobitné riadiace opatrenia, keďže smernica by mala platiť a realizovať sa na regionálnej úrovni. Okrem týchto dvoch možností sa ako referenčný scenár posudzoval aj scenár nulovej aktivity, vzhľadom na ktorý sa odhadovali predpokladané náklady na opatrenia navrhované v rámci predchádzajúcich dvoch možností. |

Komisia vypracovala hodnotenie vplyvu, ktoré je k dispozícii na internetovej stránke Komisie. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaných opatrení Konečným cieľom navrhovanej smernice je dosiahnuť dobrý environmentálny stav morského prostredia do roku 2021. V navrhovanej smernici budú definované len spoločné ciele a zásady na úrovni EÚ. V navrhovanej smernici sa stanovia európske morské regióny ako správne jednotky pre implementáciu. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby pre svoje morské vody v rámci jednotlivých morských regiónov vypracovali námorné stratégie na základe uskutočnenia niekoľkých krokov. Členské štáty budú vyzývané, aby pri zostavovaní námorných stratégií aktívne spolupracovali vzájomne medzi sebou a takisto s príslušnými tretími krajinami. A nakoniec, aby sa zohľadnili konkrétne súvislosti určitých morských regiónov, sa v smernici stanovujú osobitné situácie a oblasti, v ktorých by členské štáty mohli dosiahnuť úroveň ambicióznosti environmentálnych cieľov stanovených v rámci smernice. |

Právny základ Vhodný právny základ predstavuje článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES. |

Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepodlieha výhradnej kompetencii Spoločenstva. Členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele návrhu z týchto dôvodov. |

Morské prostredie nezodpovedá existujúcim geopolitickým hraniciam. Vo svojej podstate je cezhraničné, a preto vyžaduje spoluprácu a spoločné zásady. Za týchto podmienok je uplatňovanie čisto národného prístupu k morskému prostrediu odsúdené na neúspech. |

Môže sa stať, že členské štáty nachádzajúce sa na hraniciach morských regiónov dospejú k rozličným záverom týkajúcim sa prístupov, diagnóz a programov opatrení, ktoré sa majú zaviesť, a to nezávisle od jednotnosti morských ekosystémov. Rovnako môžu členské štáty využívať rozličné až protichodné spôsoby a rozličné dĺžky časových období na realizáciu vhodných opatrení, dôsledkom čoho je neúčinná ochrana morského prostredia. Výsledok by bol taký, že stav morského prostredia by sa nezlepšoval. Schopnosť oceánov absorbovať nové hrozby pre morské prostredie, akými sú napríklad klimatické zmeny a zvýšená námorná doprava, by sa tým výrazne znížila. |

Prostredníctvom opatrení Spoločenstva bude možné lepšie dosiahnuť ciele návrhu z týchto dôvodov: |

V návrhu sa stanoví spoločný rámec EÚ na riešenie spoločných problémov a určia sa spoločné zásady a spoločný prístup k ochrane morského prostredia v celej Európe. |

Hoci mnohé členské štáty EÚ prijali vnútroštátne opatrenia na ochranu morského prostredia a aktívne spolupracovali v rámci príslušných medzinárodných dohôd, pokrok brzdila skutočnosť, že vnútroštátne opatrenia nemajú vplyv na aktivity iných krajín ležiacich na hraniciach danej morskej oblasti; a z medzinárodnej spolupráce najmä v oblasti regionálnych dohovorov o ochrane morí vyplynuli zmiešané výsledky z dôvodu ich nedostatočného uplatňovania a nedostatočnej kontroly príslušných organizácií. |

Navrhovaný legislatívny nástroj je obmedzený na to, čo členské štáty nemôžu v uspokojivej miere dosiahnuť – t. j. na stanovenie systému pre celú EÚ, prostredníctvom ktorého môže byť európske morské prostredie účinne chránené. Podrobné ciele a riadiace opatrenia potrebné na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu vo všetkých morských regiónoch EÚ nebudú definované na úrovni EÚ. |

Návrh teda zodpovedá zásade subsidiarity. |

Zásada proporcionality Návrh zodpovedá zásade proporcionality z týchto dôvodov: |

Navrhovaný legislatívny dokument má formu smernice o námornej stratégii. Rozhodnutiam na národnej úrovni a regionálnej súčinnosti sa ponechá široký priestor. Za stanovenie environmentálnych cieľov na regionálnej úrovni a za plánovanie a realizáciu opatrení potrebných na dosiahnutie týchto cieľov, a tým aj dobrého stavu morského prostredia v európskych vodách podliehajúcich suverenite a súdnej právomoci členských štátov EÚ, budú zodpovedné členské štáty. |

Administratívne režijné náklady súvisiace s navrhovanou smernicou sa pre celú EÚ odhadujú v prvých dvoch rokoch približne na 90 miliónov eur ročne, v ďalšom období je to 70 miliónov eur. Na druhej strane výrazne vzrastie efektívnosť, keďže sa zabráni duplicite pri monitorovaní a hodnotení. Ďalej sa budú hradiť realizačné náklady vyplývajúce z programov opatrení schválených na regionálnej úrovni. Predpokladá sa, že členské štáty budú vykonávať podrobné hodnotenie vplyvu programov opatrení, aby sa zabezpečilo dosahovanie environmentálnych cieľov pri minimálnych nákladoch. Z hodnotenia vplyvu vyplýva, že hoci v krátkej dobe môžu vzniknúť značné sociálne a ekonomické náklady, strednodobý a dlhodobý environmentálny, spoločenský a hospodársky prínos vo výraznej miere tieto náklady vynahradí. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: smernica o námornej stratégii. |

Iné prostriedky by boli nevhodné z týchto dôvodov: Jednou z možností by bolo vypracovanie normatívneho legislatívneho dokumentu (vo forme nariadenia alebo prísnejšej smernice). Nariadenie alebo prísnejšia smernica by však mohli spôsobiť ignorovanie rozdielnosti podmienok a potrieb morského prostredia EÚ tým, že by členské štáty nemali možnosť prijímať realizačné politické rozhodnutia na regionálnej úrovni. Takýto prístup sa preto neprijal. Ďalšou možnosťou by bolo prijatie odporúčania navrhujúceho opatrenia, ktoré sa majú prijať za účelom realizácie námornej stratégie na regionálnej úrovni. Ale keďže odporúčania nemajú záväzný charakter, neexistovala by žiadna záruka, že by ho členské štáty dôsledne dodržiavali. Táto možnosť bola preto zamietnutá. Treťou možnosťou by bolo prijatie rozhodnutia záväzného v celom rozsahu pre obmedzený počet členských štátov, ktorým by bolo určené. Ale keďže 20 z 25 členských štátov predstavuje prímorské krajiny a plánované rozširovanie EÚ ešte zvýši ich počet a keďže účinná ochrana morského prostredia vyžaduje aj zaangažovanie vnútrozemských krajín v povodiach regionálnych morí, sústredenie sa na obmedzený počet osobitných adresátov by nebolo vhodné. A nakoniec, rozhodnutie by neposkytovalo žiadnu flexibilitu vo vzťahu k jeho realizácii, keďže je záväzné v celom rozsahu. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

DODATOčNÉ INFORMÁCIE |

Doložka o preskúmaní/revízii/platnosti |

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní. |

Európsky hospodársky priestor Navrhovaný dokument sa týka záležitostí Európskeho hospodárskeho priestoru, preto sa má rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. |

1. 2005/0211 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii) (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[4],

keďže:

(1) Morské prostredie predstavuje vzácne dedičstvo, ktoré sa musí chrániť, obnovovať a udržiavať ako také s konečným cieľom zabezpečiť biologicky rozmanité a dynamické oceány a moria, ktoré sú bezpečné, čisté, zdravé a produktívne.

(2) V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva, sa má v priebehu troch rokov od prijatia tohto programu vypracovať tematická stratégia určená na ochranu a zachovanie morského prostredia s konečným cieľom podporiť udržateľné využívanie morí a zachovať morské ekosystémy.

(3) S cieľom podporovať udržateľné využívanie morí a zachovanie morských ekosystémov by sa prvoradá pozornosť mala venovať dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Spoločenstva, pokračovaniu v ochrane a udržiavaní tohto prostredia a zabezpečeniu toho, aby sa zabránilo neskoršiemu zhoršovaniu jeho stavu.

(4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.

(5) Rozličné podmienky, problémy a potreby jednotlivých morských regiónov predstavujúcich morské prostredie Spoločenstva si vyžadujú rozdielne a osobitné riešenia. Táto rozmanitosť by sa mala zohľadniť v procese prípravy, plánovania a realizácie opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Spoločenstva v rámci morských regiónov a subregiónov.

(6) Je preto vhodné, aby každý členský štát vypracoval námornú stratégiu pre svoje európske vody, ktorá bude osobitne pre jeho vlastné vody vyjadrovať celkovú perspektívu príslušného morského regiónu. Výsledkom námorných stratégií by mala byť realizácia programov opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu.

(7) Z dôvodu cezhraničného charakteru morského prostredia by sa vývoj námorných stratégií mal koordinovať pre jednotlivé morské regióny. Keďže o morské regióny sa členské štáty delia s tretími krajinami, členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie podľa možnosti čo najužšej koordinácie so všetkými členskými štátmi a inými zainteresovanými krajinami. Tam, kde je to realizovateľné a vhodné, mali by sa na zabezpečenie tejto koordinácie využiť existujúce inštitucionálne štruktúry pôsobiace v morských regiónoch.

(8) Keďže na dosiahnutie týchto cieľov sú nevyhnutné opatrenia na medzinárodnej úrovni, touto smernicou by sa mala zvýšiť efektívnosť podielu Spoločenstva na medzinárodných dohodách.

(9) Spoločenstvo a členské štáty sú stranami dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) schváleného rozhodnutím Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení dohovoru o morskom práve a dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom[5]. V tejto smernici by sa preto mali v plnej miere zohľadniť záväzky Spoločenstva a členských štátov vyplývajúce z týchto dohôd.

(10) Táto smernica by mala podporovať jednoznačné stanovisko prijaté Spoločenstvom v súvislosti s Dohovorom o biologickej diverzite[6] o zastavení strácania biodivezity, o zabezpečení ochraňujúceho a trvalo udržateľného využívania morskej biodiverzity a o vybudovaní globálnej siete chránených morských oblastí do roku 2012. Okrem toho by mala prispieť k dosiahnutiu cieľov Siedmej konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD/COP7), ktorá prijala starostlivo zostavený program prác na morskej a pobrežnej biodiverzite s množstvom cieľov, zámerov a činností zameraných na zastavenie strácania biologickej diverzity na národnej, regionálnej a globálnej úrovni a na vytvorenie a udržiavanie ekologicky reprezentatívnych národných a regionálnych systémov chránených morských oblastí do roku 2012. K tomuto procesu významne prispeje povinnosť členských štátov určiť na základe smernice o biotopoch lokality sústavy Natura 2000.

(11) Táto smernica by mala prispievať k plneniu povinností Spoločenstva a členských štátov vyplývajúcich z mnohých iných súvisiacich medzinárodných dohôd, na základe ktorých uzavreli záväzky týkajúce sa ochrany morského prostredia pred znečisťovaním: Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora schválený rozhodnutím Rady 94/157/ES[7], Dohovor o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku schválený rozhodnutím Rady 98/249/ES[8], jeho nová príloha V o ochrane a zachovaní ekosystémov a biologickej diverzity morskej oblasti a s ňou súvisiaci dodatok III schválené rozhodnutím Rady 2000/340/ES[9], Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora zmenený a doplnený v roku 1995 a schválený rozhodnutím Rady 77/585/EHS[10] a jeho Protokol o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním z pozemných zdrojov schválený rozhodnutím Rady 83/101/EHS[11].

(12) Keďže programy opatrení realizované podľa námorných stratégií budú účinné len vtedy, ak sa zostavia na základe dobrých znalostí o stave morského prostredia v konkrétnej oblasti a ak budú podľa možnosti čo najlepšie prispôsobené možným potrebám príslušných vôd v prípade každého jednotlivého členského štátu a v rámci všeobecnej perspektívy dotknutého morského regiónu, je potrebné zabezpečiť vypracovanie vhodného a primeraného rámca pre informovanú tvorbu politiky na vnútroštátnej úrovni.

(13) Ako prvý krok v rámci tejto prípravy by členské štáty mali v morských regiónoch uskutočniť analýzy charakteristík svojich morských vôd a zistiť prevládajúce ohrozenia a vplyv na tieto vody, možnosti ich hospodárskeho a sociálneho využitia a mieru zhoršovania stavu morského prostredia.

(14) Na základe týchto analýz by mali potom členské štáty určiť pre európske vody sériu charakteristík ich dobrého environmentálneho stavu. Na tieto účely je vhodné zabezpečiť, aby Komisia za účasti všetkých zainteresovaných strán v blízkej budúcnosti vypracovala generické kvantitatívne deskriptory, podrobné kritériá a normy.

(15) Ďalším krokom k dosiahnutiu dobrého ekologického stavu by malo byť stanovenie environmentálnych cieľov a monitorovacích programov pre priebežné hodnotenia, čo umožní pravidelné posudzovanie stavu príslušných vôd.

(16) Na tomto základe by mali členské štáty stanoviť a realizovať programy opatrení, ktoré sú určené na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v príslušných vodách a zároveň na prispôsobenie sa existujúcim požiadavkám Spoločenstva, medzinárodným požiadavkám a potrebám príslušných morských regiónov.

(17) Hoci je vzhľadom na potrebnú presnosť zamerania vhodné, aby tieto kroky podnikli členské štáty, na účely zabezpečenia súladu opatrení v celom Spoločenstve a na účely dodržiavania záväzkov na globálnej úrovni je dôležité, aby Komisia schválila tak prípravný rámec, ako aj programy opatrení.

(18) Z hľadiska spravodlivosti a realizovateľnosti je vhodné pripraviť sa na také prípady, keď členský štát nebude schopný dosiahnuť želanú úroveň stanovených environmentálnych cieľov.

(19) V tejto súvislosti je potrebné pripraviť sa na dva typy prípadov. Prvý prípad sa týka situácie, keď členský štát nie je schopný dosiahnuť svoje environmentálne ciele z dôvodu činnosti alebo nečinnosti zo strany inej krajiny, z prirodzených dôvodov, z dôvodu pôsobenia vyššej moci alebo z dôvodu opatrení, ktoré tento členský štát prijal vo verejnom záujme, ktorý sa považoval za dôležitejší ako negatívny vplyv na životné prostredie. Je vhodné umožniť členským štátom, aby v takých prípadoch prijali ad hoc opatrenia namiesto opatrení začlenených do ich programu opatrení. Ad hoc opatrenia by sa mali navrhnúť tak, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu postihnutých morských vôd a aby sa zmiernil nepriaznivý vplyv v rámci príslušného morského regiónu.

(20) Druhý typ osobitného prípadu je, keď členské štáty zistia problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav jeho európskych morských vôd, a dokonca možno aj na celý príslušný morský región, ale nie je možné ho vyriešiť prostredníctvom opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni. V takých prípadoch by sa mala zabezpečiť informovanosť Komisie v rámci predkladania programov opatrení.

(21) Je však nevyhnutné, aby flexibilita zavedená pre osobitné prípady podliehala kontrole na úrovni Spoločenstva. V súvislosti s prípadmi prvého typu je teda vhodné, aby sa v rámci hodnotenia vykonávaného Komisiou pred schválením programu opatrení venovala patričná pozornosť efektívnosti každého prijatého ad hoc opatrenia. Okrem toho v prípadoch, keď sa členský štát odvoláva na opatrenia prijaté z dôležitejších dôvodov verejného záujmu, by mala Komisia zabezpečiť, aby žiadne modifikácie alebo zmeny vykonané v morskom prostredí v dôsledku tohto opatrenia nespôsobili trvalé znemožnenie alebo spochybnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu v príslušnom morskom regióne.

(22) V súvislosti s osobitnými prípadmi druhého typu by mala Komisia pred schválením programu opatrení posúdiť opodstatnenosť názoru zastávaného príslušným členským štátom, že opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni by neboli postačujúce, a teda že je potrebné opatrenie na úrovni Spoločenstva.

(23) Vzhľadom na dynamický charakter morských ekosystémov, na ich prirodzenú premenlivosť a vzhľadom na skutočnosť, že ohrozenia a vplyvy pôsobiace na ne sa budú meniť zároveň s vývojom rozličných modelov činnosti ľudí a s pôsobením klimatických zmien, je dôležité si uvedomiť, že definícia dobrého environmentálneho stavu je dynamická a flexibilná a musí sa časom upravovať. V súlade s tým je vhodné, aby bola aj ochrana morského prostredia flexibilná a prispôsobivá. Je preto potrebné zabezpečiť pravidelné aktualizovanie námorných stratégií.

(24) Ďalej je potrebné zabezpečiť uverejňovanie programov opatrení, ich aktualizácií a priebežných správ podávaných Komisii opisujúcich pokrok v realizácii programu.

(25) Na zabezpečenie aktívnej účasti všeobecnej verejnosti na tvorbe, realizácii a aktualizácii námorných stratégií sa musia poskytovať presné informácie o rozličných prvkoch námorných stratégií alebo ich aktualizácií, ako aj na požiadanie príslušné základné dokumenty a informácie použité v procese tvorby námorných stratégií.

(26) Je vhodné, aby Komisia mohla predložiť prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od obdržania všetkých programov opatrení, v každom prípade najneskôr do roku 2021. Následné správy Komisie by sa mali potom vydávať každých šesť rokov.

(27) Má sa zabezpečiť prijatie úprav noriem hodnotenia stavu morského prostredia, monitorovania, environmentálnych cieľov a technických formátov na účely prenosu a spracovania údajov, aby sa zabezpečila kompatibilita so smernicou [12].

(28) Opatrenia regulujúce riadenie rybolovu sa môžu prijímať len na základe vedeckých rád a len v súvislosti so spoločnou politikou rybného hospodárstva stanovenou v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[13], a preto sa nimi táto smernica nezaoberá. Kontrolu únikov a emisií spôsobených používaním rádioaktívneho materiálu upravujú články 30 a 31 Zmluvy o EURATOM-e, a preto sa táto smernica nezaoberá ani touto problematikou.

(29) Ak členské štáty nemôžu v uspokojivej miere dosiahnuť ciele prijatých opatrení, ktoré sa dajú z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tom istom článku táto smernica neprekračuje hranice toho, čo je nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie týchto cieľov.

(30) V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznávané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie. Týmto sa má zabezpečiť najmä podpora integrácie vysokej úrovne environmentálnej ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia do politiky Spoločenstva v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja stanovenými v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(31) Opatrenia potrebné na realizáciu tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[14],

PRIJALI TÚTO SMERNICU :

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

Článok 1Predmet

V tejto smernici sa stanovuje rámec pre vytvorenie námorných stratégií určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia [najneskôr do roku 2021] a na zabezpečenie neustálej ochrany a zachovávania tohto prostredia a prevencie zhoršovania jeho stavu.

Na účely tejto smernice výraz „environmentálny stav“ znamená celkový stav prostredia v morských vodách, zohľadňujúc štruktúru, funkcie a procesy podieľajúcich sa morských ekosystémov spolu s prirodzenými fyziografickými, geografickými a klimatickými faktormi, ako aj fyzikálnymi a chemickými podmienkami vrátane tých, ktoré sú dôsledkom činnosti ľudí v príslušnej oblasti.

Článok 2Rozsah pôsobnosti

Táto smernica je uplatniteľná na všetky európske vody na strane smerujúcej k moru vzhľadom na základnú líniu, od ktorej sa meria rozloha teritoriálnych vôd siahajúcich až po najvzdialenejšiu časť oblasti podliehajúcej suverenite alebo súdnej právomoci členských štátov, vrátane dna týchto vôd a ich podložia, ďalej len „európske morské vody“.

Článok 3Morské regióny a subregióny

1. Členské štáty v rámci plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice venujú patričnú pozornosť skutočnosti, že ich európske morské vody predstavujú neoddeliteľnú súčasť týchto morských regiónov:

a) Baltské more;

b) severovýchodný Atlantik;

c) Stredozemné more.

2. Na zohľadnenie špecifík konkrétnej oblasti môžu členské štáty realizovať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podrozdelenia morských vôd uvedených v odseku 1 za podmienky, že sú tieto podrozdelenia vymedzené spôsobom kompatibilným s týmito morskými subregiónmi:

a) na severovýchode Atlantického oceánu:

(i) vo väčšom Severnom mori, vrátane Kattegatu a Lamanšského prielivu, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Belgicka, Dánska, Francúzska, Holandska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Švédska;

(ii) v Keltskom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Írska a Spojeného kráľovstva;

(iii) v Biskajskom zálive a na pobreží Pyrenejského polostrova, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Francúzska, Portugalska a Španielska;

(iv) v Atlantickom oceáne, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Portugalska, v okolí Azor a Madeiry, a Španielska, v okolí Kanárskych ostrovov;

b) v Stredozemnom mori:

(i) v západnom Stredozemnom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Španielska, Francúzska a Talianska;

(ii) v Jadranskom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Talianska a Slovinska;

(iii) v Iónskom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Grécka, Talianska a Malty;

(iv) v Egejskom Levantinskom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Grécka a Cypru.

Členské štáty informujú Komisiu o všetkých podrozdeleniach do dátumu uvedeného v prvom pododseku článku 23 ods. 1.

Článok 4Námorné stratégie

Každý členský štát vypracuje vzhľadom na všetky príslušné morské regióny námornú stratégiu pre svoje európske morské vody v súlade s týmto plánom opatrení:

a) príprava:

(i) úvodné hodnotenie súčasného environmentálneho stavu príslušných vôd a environmentálneho vplyvu činnosti ľudí na tieto vody v súlade s článkom 7 má byť hotové do [ 4 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ];

(ii) určenie dobrého environmentálneho stavu príslušných vôd v súlade s článkom 8 ods. 1 má byť hotové do [ 4 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ];

(iii) stanovenie série environmentálnych cieľov v súlade s článkom 9 ods. 1 do [ 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ];

(iv) vypracovanie a realizácia monitorovacieho programu na účely priebežného hodnotenia a pravidelnej aktualizácie cieľov v súlade s článkom 10 ods. 1 do [ 6 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ], ak v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva nie je uvedené inak;

b) programy opatrení:

(i) najneskôr do roku 2016 vypracovať program opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 12 ods. 1, 2 a 3;

(ii) najneskôr do roku 2018 uviesť do činnosti program uvedený v bode (i) v súlade s článkom 12 ods. 6.

Článok 5Koordinácia a spolupráca

1. Na účely tejto smernice koordinujú členské štáty s morskými vodami v rámci toho istého morského regiónu alebo subregiónu svoju činnosť.

Ak je to realizovateľné a vhodné, členské štáty použijú existujúce inštitucionálne štruktúry vybudované v tomto morskom regióne alebo subregióne.

2. Na účely tejto smernice vynaložia členské štáty v rámci jednotlivých morských regiónov alebo subregiónov maximálne úsilie na koordináciu svojich opatrení s tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo súdnu právomoc nad vodami v tom istom regióne alebo subregióne.

V tejto súvislosti členské štáty podľa možnosti vychádzajú z programov a činností existujúcich v rámci štruktúr vyplývajúcich z medzinárodných dohôd.

Článok 6Príslušné orgány

1. Do dátumu uvedeného v prvom pododseku článku 23 ods. 1 členské štáty určia pre každý príslušný morský región príslušný orgán zodpovedný za realizáciu tejto smernice vo vzťahu k ich európskym morským vodám.

V priebehu šiestich mesiacov od tohto dátumu členské štáty predložia Komisii zoznam stanovených príslušných orgánov spolu s informáciami uvedenými v prílohe I.

Zároveň členské štáty zašlú Komisii zoznam vnútroštátnych príslušných orgánov všetkých medzinárodných subjektov, na činnosti ktorých sa podieľajú.

2. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách v informáciách poskytnutých na základe odseku 1, a to v priebehu troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti takejto zmeny.

Kapitola IINámorné stratégie: Príprava

Článok 7Hodnotenie

1. Členské štáty uskutočnia počiatočné hodnotenie svojich európskych morských vôd pozostávajúce z týchto analýz:

a) analýza základných charakteristík a súčasného environmentálneho stavu týchto vôd na základe neúplného zoznamu prvkov uvedeného v tabuľke 1 prílohy II, zahŕňajúca typy lokalít, biologické komponenty, fyzikálno-chemické charakteristiky a hydromorfológiu;

b) analýza prevládajúcich rizík a vplyvov, vrátane činnosti ľudí, na charakteristiky a environmentálny stav týchto vôd na základe neúplného zoznamu prvkov uvedeného v tabuľke 2 prílohy II, zahŕňajúca kvalitatívne a kvantitatívne kombinácie rozličných rizík, ako aj rozoznateľné trendy;

c) hospodárska a sociálna analýza využitia týchto vôd a hodnoty zhoršovania stavu morského prostredia.

2. Analýzy uvedené v odseku 1 zohľadnia prvky týkajúce sa pobrežných, tranzitných a teritoriálnych vôd podliehajúcich príslušným ustanoveniam smernice 2000/60/ES tak, aby sa vypracovalo komplexné hodnotenie stavu morského prostredia.

Článok 8Stanovenie dobrého environmentálneho stavu

1. Odvolávajúc sa na počiatočné hodnotenie uskutočnené podľa článku 7 ods. 1, členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny stanovia pre európske morské vody súbor charakteristických znakov dobrého environmentálneho stavu na základe generických kvalitatívnych deskriptorov, kritérií a noriem uvedených v odseku 3.

Zohľadnia pritom prvky uvedené v prílohe II, predovšetkým typy lokalít, biologické komponenty, fyzikálno-chemické charakteristiky a hydromorfológiu.

2. Členské štáty informujú Komisiu o hodnotení uskutočnenom podľa článku 7 ods. 1 a o stanovení dobrého environmentálneho stavu vykonaného podľa odseku 1 tohto článku, a to najneskôr tri mesiace po dokončení tejto druhej činnosti.

3. Najneskôr do [ 2 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ] po porade so všetkými zainteresovanými stranami stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2] a na základe prílohy II generické kvalitatívne deskriptory, podrobné kritériá a normy na rozoznávanie dobrého environmentálneho stavu.

Článok 9Stanovenie environmentálnych cieľov

1. Na základe počiatočného hodnotenia uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny stanovia komplexný súbor environmentálnych cieľov a s nimi súvisiacich ukazovateľov pre všetky svoje európske morské vody, zohľadňujúc pritom neúplný zoznam charakteristík uvedený v prílohe III.

V rámci plánovania týchto cieľov a ukazovateľov členské štáty zohľadnia možnosť ďalšieho využívania existujúcich environmentálnych cieľov stanovených na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k tým istým vodám.

2. Členské štáty oznámia environmentálne ciele Komisii najneskôr tri mesiace po ich stanovení.

Článok 10Stanovenie monitorovacích programov

1. Na základe počiatočného hodnotenia uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 členské štáty vypracujú a implementujú programy koordinovaného monitorovania pre priebežné hodnotenie environmentálneho stavu svojich európskych morských vôd na základe zoznamov uvedených v prílohách II a IV s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 9.

Tieto programy budú zodpovedať morským regiónom a subregiónom a budú vychádzať z ustanovení zabezpečujúcich hodnotenie a monitorovanie podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo podľa medzinárodných dohôd.

2. Členské štáty oznámia monitorovacie programy Komisii najneskôr tri mesiace po ich vypracovaní.

3. Ak je to vhodné, Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2] prijme špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a hodnotenia, ktoré zohľadňujú existujúce záväzky a zabezpečujú porovnateľnosť medzi výsledkami monitorovania a hodnotenia.

Článok 11Schválenie

Na základe informácií poskytnutých podľa článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2 a článku 10 ods. 2 v každom morskom regióne Komisia v prípade každého jednotlivého členského štátu zhodnotí, či oznámené prvky predstavujú rámec, ktorý spĺňa požiadavky tejto smernice.

V rámci tohto hodnotenia Komisia posúdi náväznosť týchto systémov v jednotlivých morských regiónoch a v celom Spoločenstve.

Na účely hodnotenia môže Komisia požiadať príslušný členský štát o poskytnutie akýchkoľvek dodatočných informácií potrebných pre vynesenie jej rozhodnutia.

V priebehu šiestich mesiacov od obdržania informácií o monitorovacích programoch vypracovaných podľa článku 10 môže Komisia v prípade ktoréhokoľvek členského štátu rozhodnúť o zamietnutí jeho systému alebo ktoréhokoľvek jeho prvku z toho dôvodu, že nevyhovuje tejto smernici.

Kapitola IIINámorné stratégie: Programy opatrení

Článok 12Programy opatrení

1. Členské štáty vzhľadom na každý príslušný morský región stanovia opatrenia, ktoré sa musia prijať za účelom dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu, určeného podľa článku 8 ods. 1, vo všetkých ich európskych morských vodách.

Tieto opatrenia sa naplánujú na základe počiatočného hodnotenia vykonaného podľa článku 7 ods. 1 a s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 9 ods. 1, pričom sa budú brať do úvahy typy opatrení uvedené v prílohe V.

2. Členské štáty začlenia opatrenia naplánované podľa odseku 1 do programu opatrení, zohľadňujúc pritom opatrenia požadované príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo medzinárodnými dohodami.

3. Pri navrhovaní programu opatrení podľa odseku 2 budú členské štáty venovať náležitú pozornosť trvalo udržateľnému rozvoju a predovšetkým spoločenskému a hospodárskemu vplyvu plánovaných opatrení.

Pred zavedením akéhokoľvek nového opatrenia členské štáty zabezpečia, aby boli opatrenia nákladovo efektívne a technicky uskutočniteľné, a uskutočnia hodnotenie vplyvu, vrátane podrobnej analýzy nákladov a výnosov.

4. Členské štáty vo svojich programoch opatrení naznačia, ako sa budú opatrenia realizovať a ako budú prispievať k dosahovaniu environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 9 ods. 1.

5. Členské štáty informujú Komisiu a všetky ostatné príslušné členské štáty o svojich programoch opatrení, a to v priebehu troch mesiacov od ich dokončenia.

6. S výhradou článku 15 členské štáty zabezpečia, aby sa programy začali realizovať v priebehu dvoch rokov od ich dokončenia.

Článok 13Osobitné oblasti

1. Ak členský štát v rámci svojich európskych morských vôd identifikuje oblasť, kde z ktoréhokoľvek z nasledujúcich dôvodov nie je možné dosiahnuť environmentálne ciele prostredníctvom opatrení prijatých členským štátom, jednoznačne definuje túto oblasť vo svojom programe opatrení a Komisii poskytne všetky dôkazy potrebné na odôvodnenie svojho názoru:

a) činnosť alebo nečinnosť zo strany ktoréhokoľvek členského štátu alebo tretej krajiny;

b) prirodzené dôvody alebo vyššia moc ;

c) modifikácie alebo zmeny fyzikálnych charakteristík morských vôd spôsobené opatreniami prijatými z dôležitejších dôvodov verejného záujmu, ktorý prevážil nad negatívnym vplyvom na životné prostredie.

Príslušné členské štáty však prijmú primerané ad hoc opatrenia na zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu stavu postihnutých morských vôd a na zmiernenie nepriaznivého vplyvu v rámci príslušného morského regiónu.

2. V situácii uvedenej v odseku 1 písm. c) členské štáty zabezpečia, aby modifikácie a zmeny nespôsobili trvalé vylúčenie alebo spochybnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu príslušného morského regiónu.

3. Ad hoc opatrenia uvedené v druhom pododseku odseku 1 budú predstavovať neoddeliteľnú súčasť programu opatrení.

Článok 14Informácie

Ak členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav jeho európskych morských vôd a ktorý nie je možné vyriešiť pomocou opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, informuje o tejto skutočnosti Komisiu a poskytne jej všetky dôkazy potrebné na odôvodnenie svojho názoru.

Článok 15Schválenie

Na základe oznámení o programoch opatrení vypracovaných podľa článku 13 ods. 5 Komisia posúdi, či v prípade jednotlivých členských štátov oznámené programy predstavujú primerané prostriedky na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu definovaného podľa článku 8 ods. 1.

V rámci tohto hodnotenia Komisia posúdi náväznosť programov opatrení v celom Spoločenstve.

Na účely hodnotenia môže Komisia požiadať príslušný členský štát o poskytnutie akýchkoľvek dodatočných informácií potrebných na to, aby mohla vyniesť svoje rozhodnutie.

V priebehu šiestich mesiacov od obdržania oznámenia o programe opatrení môže Komisia v prípade ktoréhokoľvek členského štátu rozhodnúť o zamietnutí programu alebo ktoréhokoľvek jeho aspektu, a to z toho dôvodu, že nevyhovuje tejto smernici.

Kapitola IVAktualizácia, správy a informovanie verejnosti

Článok 16Aktualizácia

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli ich námorné stratégie vzhľadom na jednotlivé príslušné morské regióny vždy aktuálne.

2. Členské štáty budú na účely odseku 1 kontrolovať tieto prvky svojich námorných stratégií každých šesť mesiacov od ich počiatočného uvedenia do funkcie:

a) počiatočné hodnotenie a stanovenie dobrého environmentálneho stavu podľa článkov 7 ods. 1, resp. 8 ods. 1;

b) environmentálne ciele stanovené podľa článku 9 ods. 1;

c) monitorovacie programy zostavené podľa článku 10 ods. 1;

d) programy opatrení zostavené podľa článku 12 ods. 2.

3. Podrobné informácie o každej aktualizácii uskutočnenej po kontrolách stanovených v odseku 2 sa zašlú Komisii a všetkým ostatným zainteresovaným členským štátom v priebehu troch mesiacov od ich zverejnenia v súlade s článkom 18 ods. 2.

4. Články 11 a 15 sa budú uplatňovať mutatis mutandis .

Článok 17Priebežné správy

V priebehu troch rokov od zverejnenia každého programu opatrení alebo jeho aktualizácie v súlade s článkom 18 ods. 2 členské štáty predložia Komisii priebežnú správu opisujúcu pokrok dosiahnutý pri realizácii tohto programu.

Článok 18Verejné konzultácie a informácie

1. V súlade so smernicou 2003/35/ES členské štáty zabezpečia aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na realizácii tejto smernice, predovšetkým pri určovaní námorných stratégií podľa kapitol II a III a pri ich aktualizácii v súlade s článkom 16.

2. Členské štáty zverejnia a sprístupnia verejnosti na účely pripomienkovania súhrny týchto prvkov svojich námorných stratégií alebo s nimi súvisiacich aktualizácií:

a) počiatočné hodnotenie a stanovenie dobrého environmentálneho stavu podľa článkov 7 ods. 1, resp. 8 ods. 1;

b) environmentálne ciele stanovené podľa článku 9 ods. 1;

c) monitorovacie programy zostavené podľa článku 10 ods. 1;

d) programy opatrení zostavené podľa článku 12 ods. 2.

3. V súlade so smernicou 2003/4/ES sa na požiadanie poskytne prístup k základným dokumentom a informáciám použitým pri zostavovaní námorných stratégií. Údaje a informácie súvisiace predovšetkým s počiatočným hodnotením a s monitorovacími programami sa sprístupnia verejnosti cez internet alebo pomocou akýchkoľvek iných vhodných telekomunikačných prostriedkov.

Členské štáty poskytnú Komisii na účely plnenia úloh neobmedzený prístup a užívateľské práva v súvislosti s týmito údajmi a informáciami.

Článok 19Správy Komisie

1. Komisia uverejní prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od obdržania všetkých programov opatrení, v každom prípade však najneskôr do roku 2021.

Ďalšie správy bude Komisia potom uverejňovať raz za šesť rokov.

Predloží správy Európskemu parlamentu a Rade.

2. Správy uvedené v odseku 1 budú obsahovať tieto položky:

a) prehľad o pokroku dosiahnutom pri realizácii tejto smernice;

b) prehľad o stave morského prostredia v Spoločenstve vypracovaný v koordinácii s Európskou agentúrou pre životné prostredie a so zainteresovanými regionálnymi námornými organizáciami a organizáciami pre rybolov, ako aj dohovormi o ochrane morí a o rybolove;

c) prieskum námorných stratégií spolu s návrhmi na ich zdokonalenie;

d) súhrn hodnotení uskutočnených Komisiou v súlade s článkom 15 v súvislosti s informáciami získanými od členských štátov podľa článku 14;

e) súhrn odpovedí na všetky správy, ktoré členské štáty zaslali Komisii podľa článku 17;

f) súhrn odpovedí na pripomienky Európskeho parlamentu a Rady k predchádzajúcim námorným stratégiám.

Článok 20Preskúmanie tejto smernice

Komisia preskúma túto smernicu do [ 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ] a, ak to bude vhodné, navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Kapitola VZáverečné ustanovenia

Článok 21Technické úpravy

1. Prílohy II, III a IV sa budú prispôsobovať vedeckému a technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2], zohľadňujúc pritom lehoty platné na kontrolu a aktualizáciu námorných stratégií stanovených v článku 16 ods. 2.

2. Komisia môže v prípade potreby v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2] prijať:

a) normy na uplatňovanie príloh [II], [III] a [IV];

b) technické formáty na účely prenosu a spracovania údajov, vrátane štatistických a kartografických údajov.

Článok 22Výbor

1. Komisii bude pomáhať výbor zriadený článkom [21 ods. 1] smernice 2000/60/ES, ďalej len „výbor“.

2. V prípade odkazu na tento odsek sa budú uplatňovať články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Obdobie uvedené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 23Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [ troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ]. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 24Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 25 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

Príloha I Článok 6 ods. 2

(1) Názov a adresa príslušného orgánu – úradný názov a adresa stanoveného orgánu.

(2) Právne postavenie príslušného orgánu – opis právneho postavenia príslušného orgánu, prípadne aj súhrn alebo kópia jeho stanov, zakladacej listiny alebo ekvivalentného právneho dokumentu.

(3) Povinnosti – opis zákonných a správnych povinností príslušného orgánu a jeho úlohy súvisiace s príslušnými morskými vodami.

(4) Členstvo – ak príslušný orgán vystupuje v úlohe koordinačného orgánu pre iné príslušné orgány, požaduje sa zoznam týchto orgánov spolu s uvedením inštitucionálnych vzťahov nadviazaných na zabezpečenie koordinácie.

(5) Regionálna koordinácia – požaduje sa prehľad mechanizmov zavedených na účely zabezpečenia koordinácie medzi členskými štátmi, ktorých európske morské vody patria do toho istého morského regiónu.

Príloha IIČlánok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1 a článok 10 ods. 1

Tabuľka 1 – Charakteristiky |

Fyzikálne a chemické vlastnosti | batymetrické vlastnosti (súvisiace s hĺbkou); ročné a sezónne teplotné režimy; prevládajúce prúdy a odhadované trvanie recyklácie/náhrady; salinita vrátane trendov a gradientov v celom regióne |

Typy biotopv | - Prevládajúci(-e) typ(-y) biotopov s opisom charakteristických fyzikálnych a chemických vlastností – hĺbka, teplotný režim, prúdy, salinita, štruktúra a podložie dna. - Identifikácia a mapovanie osobitných typov biotopov, najmä tých, ktoré sú uznané alebo určené právnymi predpismi EÚ (smernica o habitatoch a smernica o vtákoch) alebo medzinárodnými dohovormi ako lokality osobitného vedeckého záujmu alebo osobitného záujmu na biodiverzite. - Iné osobitné oblasti, ktoré si vďaka svojim charakteristikám, polohe alebo strategickému významu zaslúžia mimoriadnu pozornosť. Môžu sem patriť oblasti, na ktoré pôsobia intenzívne alebo osobitné hrozby a riziká, alebo oblasti, ktoré si zaslúžia osobitný ochranný režim. |

Biologické prvky | - Opis biologických spoločenstiev spojených s prevládajúcimi biotopmi. Sem patria informácie o typických spoločenstvách fytoplanktónu a zooplanktónu, vrátane typických druhov, sezónnej a geografickej variability a odhadov primárnej a sekundárnej produktivity. Mali by sa uvádzať aj informácie o bezstavovcoch žijúcich na dne vrátane zloženia podľa druhov, biohmoty, produktivity a ročnej/sezónnej variability. Mali by sa tiež uvádzať informácie o štruktúre populácií rýb, vrátane ich množstva, rozloženia a štruktúry podľa veku/veľkosti populácií. - Opis dynamiky populácií, prirodzený a skutočný rozsah a stav všetkých druhov morských cicavcov vyskytujúcich sa v regióne alebo subregióne. V prípade druhov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ (smernica o biotopoch), alebo medzinárodné dohody, by sa mal uvádzať opis hlavných ohrození a platných ochranných/riadiacich opatrení. - Opis dynamiky populácie, prirodzený a skutočný rozsah a stav všetkých druhov morských vtákov vyskytujúcich sa v regióne/ subregióne. V prípade druhov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ (smernica o vtákoch), alebo medzinárodné dohody, by sa mal uvádzať opis hlavných ohrození a platných ochranných/riadiacich opatrení. - Opis dynamiky populácie, prirodzený a skutočný rozsah a stav všetkých ostatných druhov vyskytujúcich sa v regióne alebo subregióne, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ alebo medzinárodné dohody, vrátane opisu hlavných ohrození a platných ochranných / riadiacich opatrení. - Zoznam výskytu, množstva a rozloženia nepôvodných exotických druhov, ktoré sa vyskytujú v regióne/subregióne. |

Iné vlastnosti | - Opis výskytu obohacovania živín, kolobehu živín (prúdy a vzájomné pôsobenie usadenín a vody), priestorové rozloženie, dôsledky. - Opis všeobecného stavu chemického znečistenia vrátane problému chemických látok, kontaminácie usadenín, najproblematickejších bodov, zdravotných otázok (kontaminácia rybieho mäsa). - Akékoľvek iné vlastnosti, charakteristiky typické/vlastné regiónu alebo subregiónu (napr. potopená munícia) |

Tabuľka 2 – Riziká a účinky Všeobecné informácie Znečistenie vo forme priameho alebo nepriameho prívodu látok alebo energie do morského prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, vrátane podmorského hluku spôsobeného ľuďmi, čo vyvoláva alebo by mohlo vyvolávať škodlivé účinky, napr. poškodenie živých zdrojov a morského života, ohrozenie ľudského života, obmedzovanie morských činností vrátane rybolovu, turistického ruchu a odpočinku a iných legitímnych spôsobov využívania morí, zníženie kvality používanej morskej vody a zhoršenie komfortu. |

Fyzické straty | zavalenie (napr. umelými konštrukciami, likvidáciou vybagrovanej hlušiny) uzavretie (napr. trvalými konštrukciami) |

Fyzické poškodenie | zanášanie (napr. odtokmi, bagrovaním, vypúšťaním látok) trenie (napr. plavbami lodí, kotvením) selektívna ťažba (napr. bagrovacími mechanizmami) |

Nefyzické poškodenie | hluk (napr. činnosť lodí, seizmika) vizuálne (napr. rekreačné činnosti) |

Toxická kontaminácia | šírenie syntetických látok (napr. pesticídov, antivegetatívnych látok, polychlórované bifenyly) šírenie nesyntetických látok (napr. ťažkých kovov, uhľovodíkov) šírenie rádioaktívnych látok |

Netoxická kontaminácia | obohacovanie živín (napr. poľnohospodársky odpad, vypúšťanie látok) organické obohacovanie (napr. využívanie morí, vypúšťanie látok) zmeny tepelných režimov (napr. vypúšťanie látok, elektrárne) zmeny zakalenia (napr. vypúšťaním látok, bagrovaním) zmeny salinity (napr. extrahovanie vody, vypúšťanie látok) |

Biologické poškodenie | šírenie mikrobiologických patogénov introdukcia cudzorodých druhov a ich premiestňovanie selektívny lov druhov (napr. komerčný a rekreačný rybolov) |

Príloha III Článok 9 ods. 1

(1) Primerané pokrytie prvkov charakterizujúcich morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci členských štátov v morskom regióne alebo subregióne.

(2) Potreba vytýčenia a) cieľov vytvárajúcich potrebné podmienky na základe definície dobrého environmentálneho stavu; b) merateľných cieľov, ktoré umožnia monitorovanie a c) operačných cieľov súvisiacich s konkrétnou realizáciou opatrení na podporu dosiahnutia cieľov.

(3) Špecifikácia stavu životného prostredia, ktorý sa má dosiahnuť, a jeho vyjadrenie vzhľadom na merateľné vlastnosti prvkov charakterizujúcich európske morské vody členského štátu v rámci morského regiónu alebo subregiónu.

(4) Súlad súboru cieľov; nedostatok konfliktov medzi nimi.

(5) Špecifikácia zdrojov a prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov.

(6) Vyjadrenie časového rozloženia dosahovania cieľov.

(7) Špecifikácia ukazovateľov určených na monitorovanie postupu prác a na podporu riadiacich rozhodnutí v súvislosti s dosahovaním cieľov.

(8) Ak je to vhodné, špecifikácia referenčných bodov (cieľové a hraničné referenčné body).

(9) Náležitá pozornosť venovaná spoločenským a hospodárskym otázkam pri stanovovaní cieľov.

(10) Preskúmanie súboru stanovených environmentálnych cieľov, súvisiacich ukazovateľov a hraničných i cieľových referenčných bodov na základe environmentálneho cieľa vytýčeného v článku [1] s cieľom posúdiť, či dosiahnutie cieľov povedie k dosiahnutiu vyhovujúceho stavu morských vôd podliehajúcich suverenite alebo súdnej právomoci členských štátov v morskom regióne.

(11) Kompatibilita cieľov so záväzkami, ktoré prijala Komisia a jej členské štáty na základe príslušných medzinárodných a regionálnych dohôd.

(12) Súbor cieľov a ukazovateľov sa po zostavení preskúma spolu vzhľadom na environmentálny cieľ vytýčený v článku [1], aby sa posúdilo, či dosiahnutie cieľov povedie k dosiahnutiu vyhovujúceho stavu morského prostredia.

Príloha IVČlánok 10 ods. 1

(1) Musia sa poskytovať informácie na účely posudzovania stavu životného prostredia a hodnotenia pokroku v dosahovaní dobrého stavu životného prostredia a toho, do akej miery je tento stav ešte vzdialený, a to v súlade s prílohu [II] a s podrobnými normami a kritériami definovanými podľa článku [8 ods. 3].

(2) Musí sa zabezpečiť generovanie informácií umožňujúcich identifikáciu vhodných ukazovateľov pre environmentálne ciele uvedené v článku [9].

(3) Musí sa zabezpečiť generovanie informácií umožňujúcich hodnotenie účinku opatrení uvedených v článku [12].

(4) Musia sa vykonávať činnosti určené na zisťovanie dôvodov zmien, a tým aj možných nápravných opatrení, ktoré by sa museli prijať pre návrat k dobrému stavu životného prostredia v prípadoch, keď sa zistia odchýlky od požadovaného rozsahu takéhoto stavu.

(5) Musia poskytovať informácie o chemických kontaminujúcich látkach v prípade druhov určených na ľudskú spotrebu, ktoré pochádzajú z komerčných rybárskych oblastí.

(6) Musia sa vykonávať činnosti zamerané na potvrdenie toho, že nápravné opatrenia zabezpečili požadované zmeny a nemali žiadne vedľajšie nežiaduce účinky.

(7) Musia sa zhromažďovať informácie na základe morských regiónov.

(8) Musia sa vypracovať technické špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania na úrovni Spoločenstva, aby bola možná porovnateľnosť informácií.

(9) V možnom rozsahu sa musí zabezpečiť kompatibilita so súčasnými programami vypracovanými na regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť súlad medzi týmito programami a zabrániť zdvojeniu vynaloženého úsilia.

(10) Do počiatočného hodnotenia uvedeného v článku [7] sa musí zahrnúť hodnotenie väčších zmien v environmentálnych podmienkach a v prípade potreby aj nových a vznikajúcich problémov

(11) V rámci počiatočného hodnotenia podľa článku [7] sa treba venovať prvkom uvedeným v prílohe II a ich prirodzenej premenlivosti a musia sa hodnotiť trendy v dosahovaní environmentálnych cieľov vytýčených podľa článku [9 ods. 1], podľa možnosti prostredníctvom súboru ukazovateľov a ich hraničných a cieľových referenčných bodov.

Príloha VČlánok 12 ods. 1

(1) Vstupné riadiace mechanizmy: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú povolený rozsah ľudskej činnosti.

(2) Výstupné riadiace mechanizmy: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú povolený stupeň poškodenia komponentov ekosystému.

(3) Riadiace mechanizmy priestorového a časového rozloženia: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú to, kedy a kde sa môže činnosť vykonať.

(4) Riadiace koordinačné opatrenia: nástroje na zabezpečenie koordinovaného riadenia.

(5) Ekonomická motivácia: riadiace opatrenia, ktoré zabezpečujú, že konanie spôsobom, ktorý pomáha dosahovať ekologické ciele v prospech morského ekosystému, je v ekonomickom záujme tých, ktorí tento ekosystém využívajú.

(6) Zmierňujúce a nápravné nástroje: riadiace nástroje, ktoré riadia činnosť ľudí tak, aby sa obnovovali poškodené komponenty morských ekosystémov.

(7) Komunikácia, zainteresovanosť zúčastnených subjektov a zvyšovanie verejnej informovanosti.

[1] Ú. v. EÚ C , , s. .

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] Ú. v. EÚ C , , s. .

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Ú. v. EÚ L 179, 23.6.1998, s. 1.

[6] 93/626/ES, 25.10.1993, Ú. v. EÚ L 309, 13.12.1993, s. 1-20

[7] Ú. v. EÚ L 73, 16.3.1994, s. 19.

[8] Ú. v. EÚ L 104, 3.4.1998, s. 1.

[9] Ú. v. EÚ L 118, 8.5.2000, s. 44.

[10] Ú. v. EÚ L 240, 19.9.1977, s. 1. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 99/802/ES (Ú. v. EÚ L 322, 14.12.1999).

[11] Ú. v. EÚ L 67, 12.3.1983, s. 1.

[12] vložiť odkaz na smernicu INSPIRE po jej prijatí

[13] Ú. v. EÚ L 358, 31.12.2002, s. 59.

[14] Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.