This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52005PC0472
Proposal for a Council Regulation establishing measures for the recovery of the stock of European Eel
Návrh na nariadenie rady ktorým sa zavádzajú opatrenia na obnovu zásob úhora európskeho
Návrh na nariadenie rady ktorým sa zavádzajú opatrenia na obnovu zásob úhora európskeho
/* KOM/2005/0472 v konečnom znení - CNS 2005/0201 */
Návrh na Nariadenie Rady ktorým sa zavádzajú opatrenia na obnovu zásob úhora európskeho /* KOM/2005/0472 v konečnom znení - CNS 2005/0201 */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 6.10.2005 KOM(2005) 472 v konečnom znení 2005/0201 (CNS) Návrh na NARIADENIE RADY ktorým sa zavádzajú opatrenia na obnovu zásob úhora európskeho (predložená Komisiou) DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1 Ciele Cieľom návrhu je obnova zásob úhora európskeho, prostredníctvom ktorej sa dosiahne jeho historický stupeň zastúpenia dospelých jedincov a získavanie sklených úhorov. 1.2 Historické pozadie Úhor európsky je hojne rozšírený v ústiach európskych riek a vo vnútrozemských vodách. V štádiu dospelosti dochádza v centrálnych vodách západného Atlantiku k ich treniu a ich larvy migrujú do ústí európskych riek. Riadenie zásob úhora európskeho je otázkou týkajúcou sa celého Spoločenstva, keďže tento druh rýb vytvára jedinú zásobu, ktorá sa vyskytuje na európskom kontinente. Podľa vedeckých názorov sú zásoby úhorov vo vysokej miere vyčerpané. 1.3. Existujúce ustanovenia Mnohé členské štáty prijali širokú škálu opatrení v súvislosti s riadením úhorov, ako napr. minimálne vykládkové veľkosti, uzatvorenie sezóny a lokality, licencie na lov úhorov, pravidlá týkajúce sa výstavby priehrad a priechodov pre úhory. Smernica o biotopoch EÚ bola vypracovaná v roku 1992 a rámcová smernica o vodách v roku 2000 s cieľom, okrem iného, chrániť, zachovať a zlepšiť prostredie, v ktorom úhor prežíva najväčšiu časť svojho života. 1.4 Rozdiely pri platných ustanoveniach V dôsledku rozmanitosti biotopov a rybných hospodárstiev, ktoré majú vplyv na populácie úhorov v rôznych povodiach, sa nemôže riadenie úhorov realizovať len za pomoci nástrojov riadenia vo všetkých oblastiach. Preto sa navrhnutým nariadením určuje osobitný cieľ riadenia populácií úhorov. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal každý členský štát na miestnej úrovni uplatňovať vhodné opatrenia riadenia. Prijatie spoločného cieľa všetkými členskými štátmi je potrebné na dosiahnutie vyrovnaných opatrení na obnovu populácií úhorov. Toto navrhnuté nariadenie tiež zavádza pre všetky členské štáty povinnosť rozvíjať, implementovať, monitorovať a hodnotiť prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov. Vypracuje sa prehľad takto nadobudnutých skúseností. Jednotný prístup Spoločenstva je potrebný na to, aby každý členský štát mohol vyrovnaným a spravodlivým spôsobom prispieť k riadeniu úhora. Nie je jasné, či sú platné vnútroštátne opatrenia primerané alebo vyvážené. 1.5. Súlad s inými politikami Koordinácii a konzistentnosti medzi prijatými opatreniami v zmysle tohto návrhu a opatreniami prijatými v zmysle uvedených smerníc sa pripisuje maximálny význam, keďže obnova zdravej populácie úhorov je ukazovateľom kontinuity a kvality vôd v zmysle rámcovej smernice o vodách. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ A HODNOTENIE DOPADU 2.1. Konzultácie V marci 2003 zorganizovala Komisia regionálny seminár o riadení úhorov, na ktorom bolo prednesené vedecké odporúčanie ohľadom riadenia úhorov, ktoré sa následne prediskutovalo medzi vedcami, rybným sektorom pre úhory a členskými štátmi. Komisia pripravila 1. októbra 2003 oznámenie pod názvom „Rozvoj akčného plánu Spoločenstva pre riadenie úhora európskeho“ (KOM(2003) 573 konečná verzia). Tento dokument sa prerokoval na zasadnutí Rady, ktorej závery boli prijaté v júli 2004. Na základe týchto záverov zorganizovala Komisia 17. septembra 2004 druhý seminár s cieľom prerokovať špecifické ciele a okamžité opatrenia na riadenie úhorov. Komisia, vedeckí poradcovia, priemyselné sektory a členské štáty vyjadrili súhlas so skutočnosťou, že zásoby úhorov sú vo veľkej miere vyčerpané, že je potrebné prijať opatrenia na dosiahnutie uvedeného cieľa a že Komisia by mala pokračovať v špecifických návrhoch, zahŕňajúcich opatrenia na obnovu, pokiaľ ide o environmentálne hľadisko, ako aj rybné hospodárstvo. Všetky sektory sa zhodli v tom, že prístup stanovenia cieľa riadenia na úrovni Spoločenstva a zároveň ponechanie slobody členským štátom, aby rozhodli o prostriedku na jeho dosiahnutie, je dobrý. Niektoré priemyselné sektory sa však zamerali na problém dodávania skleného úhora na trh a požiadali o zákaz vývozu týchto úhorov a o štátnu pomoc na zarybnenie. Komisia preskúma možnosti trhových opatrení, avšak upozorňuje na to, že pravidlá Svetovej obchodnej organizácie okrem iného vyžadujú, aby zavedené opatrenia na zabezpečenie prínosu pre zachovanie mali rovnaký vplyv na rôzne zainteresované sektory. Komisia sa bude zaoberať možnosťami pomoci pri zarybňovaní v kontexte nového Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. 2.2. Získavanie a využívanie odbornosti Komisia získala vedecké poradenstvo od Medzinárodnej rady pre výskum morí a od Poradného výboru európskeho vnútrozemského rybného hospodárstva. Na základe tohto poradenstva je potrebné bezodkladne konať v oblasti riadenia, aby sa zásoby obnovili. Súčasné získavanie úhorov je na úrovni 1 % svojho historického stupňa a dospelé úhory, ktoré migrujú do morí za účelom trenia, majú vysokú úmrtnosť. Je potrebné tento zdroj chrániť, aby povodia v členských štátoch dosiahli populáciu s primeraným množstvom získaných úhorov a aby primerané množstvo úhorov prežilo obdobie trenia. 2.3 Hodnotenie dopadu Rybný sektor pre úhory je v rámci Európy veľmi rozmanitý. Hlavné sektory sú rybné hospodárstvo pre sklené úhory vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve a Španielsku, nepretržitý chov úhorov v európskej akvakultúre. Štatistiky týkajúce sa lovu úhorov na európskej úrovni nie sú úplné. Údaje organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ukazujú, že priemerný úlovok voľne žijúcich rýb v roku 1990 predstavoval 15 000 ton za rok a v produkcii akvakultúry okolo 18 000 za rok s predajnou hodnotou okolo 150 miliónov eur. Okrem toho sa bral do úvahy úlovok sklených úhorov s hmotnosťou 500 – 800 ton (s veľmi vysokou hodnotou) za 80. roky, pričom v súčasnosti predstavuje oveľa nižší stupeň. Naposledy zaznamenaný objem európskeho rybného sektora pre úhory predstavuje 25 000 rybárov. V niektorých oblastiach predstavuje obrat rybárov 75 %, to platí najmä pre rybné hospodárstva povodí francúzskych riek. Na základe konzultácií so sektorom pôsobí v tejto oblasti 1 100 rybárskych plavidiel loviacich úhory v ústiach riek a ďalších 450 rybárov, ktorí pracujú na riekach a lovia skleného úhora. Ak sa neprijme opatrenie na zlepšenie stavu, pokiaľ ide o prežitie dospelých úhorov, ich súčasný výskyt, ktorý je veľmi nízky, povedie k úbytku dospievajúceho úhora v riekach a na konci obdobia rastu v rozmedzí 5 - 10 rokov dôjde taktiež k úbytku migrujúceho dospelého úhora. Ak sa úbytok dospelých populácií odrazí pokles pri získavaní skleného úhora, znamenalo by to, že výskyt úhorov poklesol stonásobne. Ak sa okrem toho so znížením odlevu dospelého úhora oslabí proces získavania skleného úhora, znamenalo by to, že o desať rokov už zásoby úhorov nebudú existovať ako významný využiteľný zdroj a s ním súvisiace pracovné miesta zaniknú tiež . Tieto vplyvy patria k neodkladným problémom, ktoré predstavujú nízke zásoby a vysoké ceny spôsobené nedostatkom skleného úhora a tiež k vplyvom spôsobeným rekreačným lovom rýb. V zmysle tohto návrhu zostáva výber opatrení na zachovanie a zabezpečenie prežitia úhorov na rozhodnutí členských štátov. Opatrenia ako obmedzenie lovu dospievajúceho úhora v období leta a dospelého úhora počas jesennej migrácie dolu prúdom, intenzívnejšie zarybňovanie, zlepšovanie kvality vôd, úpravy priehrad a turbín na zabezpečenie lepšej migrácie úhorov, obmedzenie rekreačného rybolovu a podporovaná migrácia sú všetko opatrenia, ktoré môžu tvoriť súčasť plánu riadenia úhorov. Výber odlišných opatrení spomedzi vyššie uvedených by mal odlišné spoločenské a hospodárske následky, ktoré nie je možné zhodnotiť globálne. Kľúčovým elementom zostáva skutočnosť, že ak sa nepodniknú žiadne kroky a stav znižovania zásob bude pretrvávať, dôjde k zániku sektorov lovu úhorov a akvakultúry. 3. PRÁVNE ZLOžKY Opatrenia na ochranu zásob úhorov spadajú do článku 37 Zmluvy, keďže sa považujú za produkty poľnohospodárstva na účely tohto článku Zmluvy. 3.1. Plány riadenia úhorov Hlavnou zložkou nariadenia je vytvorenie národných plánov na riadenie úhorov, prostredníctvom ktorých každý členský štát dosiahne cieľ 40 % odlevu dospelých úhorov v každom povodí (v prípade nenarušených podmienok). Tieto plány by mal preskúmať Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo a ak bude jeho hodnotenie kladné, Komisia by ich mala schváliť a 1. júla 2007 by mali by nadobudnúť účinnosť. 3.2 Krátkodobé opatrenia Vzhľadom na bezodkladnú povahu danej situácie by sa stupeň prežitia úhorov mal zlepšiť v najvyššej možnej miere v súlade so spoločenskými a hospodárskymi potrebami zavedením 15-dňovej odstávky lovu rýb v každom mesiaci. Tieto odstávky by mali zostať v platnosti až dovtedy, kým každý členský štát ukončí implementáciu schváleného plánu riadenia úhorov. 3.3. Výnimky z krátkodobých opatrení Lov rýb by mohol pokračovať počas obdobia odstávky v prípade, že členský štát je schopný preukázať, že existujúce opatrenia sú v súlade so 40 % cieľom opísaným v oddiele 3.1, alebo ak sa lov skleného úhora koná s cieľom zarybňovania. 3.4. Subsidiarita a proporcionalita Obnova zásob úhorov bude výhodná pre rybárov úhorov vo všetkých členských štátoch. Prinesie významné spoločenské aj hospodárske výhody v sektoroch, ktoré sú na úhoroch závislé, napr. uvádzanie na trh, distribúcia a akvakultúra. Všetky členské štáty by mali vynaložiť rovnaké úsilie na ochranu svojich populácií úhora, aby mohli dosiahnuť výhody zo zarybňovania úhorovými populáciami. Preto je hlavnou súčasťou navrhnutého nariadenia uloženie povinnosti členským štátom dosiahnuť špecifický cieľ riadenia úhorov. Výber nástrojov, ktoré členské štáty použijú na riadenie, je v ich právomoci. Takéto rozdelenie zodpovedností medzi členskými štátmi a Spoločenstvom je vhodné. Výber daného prístupu založeného hlavne na plánoch riadenia úhorov, ktoré navrhli členské štáty, ale ktorých cieľ je zakotvený v právnych predpisoch Spoločenstva, a ktorého kvalita a vhodnosť sú predmetom preskúmania zo strany inštitúcií Spoločenstva, je vhodnou metódou, pokiaľ ide o subsidiaritu aj proporcionalitu pri riadení spoločných rybných zásob Spoločenstva, ktoré sú rozložené v rôznych riečnych systémoch a rôznych rybných hospodárstvach a zariadeniach. 4. VPLYV NA ROZPOčET Pokiaľ ide o rozpočet Spoločenstva, nariadenie má zanedbateľný dodatočný priamy vplyv na rozpočet. Vplyv na rozpočet, pokiaľ ide o podporu výskumu úhorov, sa zvažuje v kontexte siedmeho rámcového programu. Štátna pomoc pre rybné hospodárstvo a jej uplatniteľnosť na rybné hospodárstva a environmentálne opatrenia sú určené Európskemu fondu pre rybné hospodárstvo. 5. ĎALšIE PRVKY Komisia v krátkom čase navrhne, aby sa zaviedol systém sledovateľnosti na pomoc v boji proti neoprávnenému lovu. Ako prvý krok v tomto procese Komisia navrhuje, aby sa ustanovenia týkajúce sa kontroly a uplatňovania spoločnej politiky rybného hospodárstva vzťahovali aj na rybné hospodárstvo zamerané na úhory a na produkty z nich. Okrem toho má Komisia v úmysle preskúmať opatrenia na obmedzenie vývozu skleného v súlade s medzinárodným obchodným právom, zvýšiť počet sklených úhorov, ktoré budú k dispozícii na účely opatrení na obnovu zásob a potrebné na účely zachovania. Vhodné riadenie zásob úhorov a rybných hospodárstiev si vyžaduje zváženie dopadu rybných hospodárstiev ako aj environmentálnych úprav, pokiaľ ide o priehrady, priechody pre úhory a hydroelektrické zariadenia. Predmetom súčasného nariadenia je samotné riadenie zásob úhorov. Rozsah a podmienky finančnej pomoci na implementáciu týchto opatrení sa riešia v kontexte Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie 2007 - 2013. 2005/0201 (CNS) Návrh na NARIADENIE RADY ktorým sa zavádzajú opatrenia na obnovu zásob úhora európskeho RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu, keďže: (1) Na základe posledného vedeckého poradenstva zo strany Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES), pokiaľ ide o úhora európskeho, zásoby nedosahujú bezpečné biologické limity a súčasné rybné hospodárstva nie sú trvalo udržateľné. (2) ICES sa ďalej vyjadrila, že riadenie rybných hospodárstiev úhorov si vyžaduje koordinovanú činnosť na úrovni oblastí povodí a na vyššej úrovni. (3) ICES odporúča, aby sa bezodkladne vyvinul plán obnovy pre celú zásobu a aby sa jej využívanie a iné ľudské činnosti s vplyvom na rybné hospodárstvo alebo na zásobu obmedzili, pokiaľ je to možné, na nulovú úroveň, kým dôjde k dohode ohľadom plánu a k jeho implementácii. (4) Rada prijala 19. júla 2004 závery, pokiaľ ide o oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 1. októbra 2003 o vývoji akčného plánu Spoločenstva na riadenie úhora európskeho[1], ktorého súčasťou bola aj požiadavka, aby Komisia vyšla s návrhmi na dlhodobé riadenie úhorov v Európe. (5) V rámci Spoločenstva existujú rozdielne podmienky a potreby, ktoré si vyžadujú odlišný osobitný prístup. Táto rôznorodosť by sa mala zohľadniť pri plánovaní a vykonávaní opatrení na zabezpečenie ochrany a trvalo udržateľného využitia populácie úhora európskeho. Rozhodnutia by sa mali robiť v najbližšej možnej miere k oblastiam, kde dochádza k využívaniu úhora. Prioritu by malo mať opatrenie prijaté členskými štátmi formou vyhotovenia plánov riadenia úhora, ktoré sa prispôsobia regionálnym a miestnym podmienkam. (6) Smernica 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[2] a smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[3] majú okrem iného účel chrániť, zachovávať a zlepšovať vodné prostredie, v ktorom úhory prežívajú časť svojho životného cyklu a je potrebné zabezpečiť koordináciu a konzistentnosť medzi prijatými opatreniami v zmysle tohto nariadenia a opatreniami prijatými v zmysle uvedených smerníc. (7) Najmä plány riadenia úhorov by sa mali vzťahovať povodia definované v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[4]. (8) Úspešnosť opatrení na obnovu európskych zásob úhora závisí od úzkej spolupráce a koherentného postupu v Spoločenstve, od členského štátu a od prístupu na miestnej úrovni, ako aj od informácií, konzultácií a od účastníkov verejného sektora. (9) S cieľom zabezpečiť účinnosť a vyrovnanosť opatrení na obnovu je potrebné, aby členské štáty označili opatrenia, ktoré majú v úmysle prijať a oblasti, ktoré sa majú pokryť, aby sa tieto informácie rozširovali a aby sa ohodnotila účinnosť týchto opatrení. (10) Povodia, v prípade ktorých majú rybné hospodárstva a iná ľudská činnosť ovplyvňujúca úhory dopad presahujúci hranice štátu, by mali všetky programy a opatrenia koordinovať v súvislosti s celým príslušným povodím. V prípade povodí presahujúcich hranice Spoločenstva by sa Spoločenstvo malo snažiť o zabezpečenie vhodnej formy spolupráce s príslušnými tretími krajinami. Potreba takejto spolupráce by však nemala brániť núdzovým opatreniam, ktoré prijímajú členské štáty. PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Predmet úpravy Týmto nariadením sa zavádza rámec na ochranu a trvalo udržateľné využívanie zásob európskeho úhora druhu Anguilla anguilla v povodiach riekach členských štátov a ich ústiach, ktoré sa vlievajú do morí ICES, oblasti III, IV, VI, VII, VIII, IX, alebo do Stredozemného mora. Opatrenia v zmysle tohto nariadenia sa prijímajú a implementujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady EÚ 92/43/ES o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Článok 2 Sezónne odstávky lovu úhorov Od prvého do pätnásteho dňa každého mesiaca je zakázané loviť, vykladať alebo ponechávať úhory druhu Anguilla anguilla. Článok 3 Prechodné výnimky zo sezónnych odstávok z dôvodu zvýšenia stupňa odlevu Odchylne od článku 2 sa do 30. júna 2007 povoľuje loviť, ponechávať a vykladať úhory druhu Anguilla anguilla od prvého do pätnásteho dňa každého mesiaca za predpokladu, že: a) dĺžka úhorov je menšia ako 12 cm a b) všetky ulovené úhory sa uvoľnia do európskych vnútrozemských vôd s prístupom do mora za účelom zvýšenia stupňa odlevu dospelých úhorov. Článok 4 Dočasné výnimky zo sezónnych odstávok v prípade niektorých povodí 1. Ak platné vnútroštátne opatrenia už zabezpečujú, že v prípade niektorých povodí sa naplnil cieľ uvedený v článku 6 ods. 4, príslušný členský štát môže do 30. júna 2007 podať žiadosť o výnimku ustanovenú v článku 2 pre tieto povodia. 2. Členský štát podá žiadosť spolu s úplným vedeckým a technickým odôvodnením Komisii a ostatným členským štátom. 3. Po konzultácii s Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo Komisia rozhodne, či sa žiadosti vyhovie. Článok 5 Výnimky zo sezónnej odstávky z dôvodu plánov riadenia Odchylne od článku 2 sa od 1. júla 2007 povoľuje loviť, ponechávať a vykladať úhory druhu Anguilla anguilla od prvého do pätnásteho dňa každého mesiaca za predpokladu, že takéto rybné hospodárstva sú v súlade so špecifikáciami a obmedzeniami ustanovenými v pláne riadenia úhorov. Článok 6 Vytvorenie plánov riadenia úhorov 1. Členské štáty označia a vymedzia jednotlivé povodia nachádzajúce sa na ich území, ktoré pred zásahom človeka tvorili prirodzené biotopy úhora európskeho („povodia úhorov“). 2. Pri vymedzení povodí berú členské štáty náležitý ohľad na administratívne usporiadanie uvedené v článku 3 smernice 2000/60/ES. 3. Členské štáty pripravujú plán riadenia úhorov v prípade každého povodia označeného v zmysle odseku 1. 4. Cieľom každého plánu riadenia úhorov je v každom povodí povoliť s veľkou pravdepodobnosťou odlev do mora s objemom 40 % biomasy tvorenej dospelými úhormi vzhľadom na najlepší odhad potenciálneho odlevu z povodia bez vplyvu ľudskej činnosti na oblasť lovu alebo na zásoby. 5. Každý plán riadenia úhorov zahŕňa prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa ustanovené v odseku 4, ako aj prostriedky na monitorovanie a kontrolu, či sa tento cieľ dosiahol. Článok 7 Schválenie plánov riadenia úhorov 1. Členské štáty informujú Komisiu do 31. decembra 2006 o každom individuálnom pláne riadenia úhorov, ktorý bol vypracovaný v súlade s článkom 6. 2. Na základe technického a vedeckého hodnotenia Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo sa plány riadenia úhorov schvaľujú v prípade potreby v súlade s procesom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002. 3. Členské štáty implementujú od 1. júla 2007 plány riadenia úhorov schválené v zmysle odseku 2. 4. Každý členský štát poskytne do 31. decembra 2006 Komisii a ostatným členským štátom prehľad plánov riadenia úhorov, ktoré navrhol. Článok 8 Cezhraničné plány riadenia úhorov 1. V prípade povodí, ktoré sa rozprestierajú na území viac ako jedného členského štátu, pripravuje členský štát spoločný plán riadenia úhorov. 2. V prípade, že povodie presahuje hranice územia Spoločenstva, dané členské štáty sa usilujú rozvinúť plán riadenia úhorov v spolupráci s príslušnou treťou krajinou. 3. V prípade, že povodie presahuje hranice územia Spoločenstva, rešpektujú sa právomoci všetkých príslušných regionálnych organizácií rybného hospodárstva. 4. Články 6 a 7 sa uplatňujú mutatis mutandis na cezhraničné plány uvedené v odsekoch 1 a 2. Článok 9 Podávanie správ a hodnotenie 1. V prípade každého plánu riadenia úhorov podáva každý členský štát do 31. decembra 2009 Komisii správy o monitorovaní, účinnosti a výsledkoch plánu a pre každé povodie stanovuje najmä, aby časť biomasy úhorov odchádzala do mora za účelom trenia vzhľadom na odlev dosiahnutý v dobe, keď nedochádzalo k lovu úhorov ani k inej ľudskej činnosti s vplyvom na rybné hospodárstvo alebo zásoby. 2. Komisia prednesie do 1. júla 2010 správu Európskemu parlamentu a Rade so štatistickým a vedeckým hodnotením výsledkov implementácie plánov riadenia úhorov spolu so stanoviskom Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo. 3. Komisia navrhne vzhľadom na správy uvedené v odseku 2 vhodné opatrenia, ktorými by sa s veľkou pravdepodobnosťou mala dosiahnuť obnova zásob úhora európskeho. Článok 10 Kontrola a uplatňovanie 1. Kapitola V nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z¨20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[5] sa uplatňuje mutatis mutandis na všetky opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí. 2. Článok 22 ods.1 písm. b) nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa neuplatňuje. Článok 11 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Radu predseda [1] KOM(2003) 573 konečná verzia [2] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). [3] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. [4] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). [5] Ú. v. EÚ L 358, 31.12.2002, s. 59.