52005IP0209

P6_TA(2005)0209

Všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o odporúčaní Komisie týkajúcom sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva v rámci integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (obdobie 2005 - 2008) (KOM(2005)0141 — 2005/2017(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na odporúčanie Komisie (KOM(2005)0141),

- so zreteľom na článok 99 ods. 2 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na hospodárske prognózy z jari 2005, vypracované Komisiou pre eurozónu a Európsku úniu (2005 - 2006),

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000, Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001 a Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002,

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 20. a 21. marca 2003, 16. a 17. októbra 2003, 25. a 26. marca 2004, 4. a 5. novembra 2004, ako aj 22. a 23. marca 2005,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o situácii európskeho hospodárstva - prípravná správa o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky [1],

- so zreteľom na článok 107 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0150/2005),

A. keďže rast v eurozóne a v Európskej únii s 25 členskými štátmi udržateľne nedosahuje svoj potenciál a je naďalej príliš slabý, najmä v štyroch hlavných hospodárstvach eurozóny; keďže spotreba domácností je naďalej neistá a hospodárska perspektíva na roky 2005 a 2006 je naďalej neuspokojivá, čo prispieva k pokračujúco zvýšenej úrovni nezamestnanosti, ktorá bude klesať len pomaly,

B. keďže napriek najnižším úrokovým sadzbám od druhej svetovej vojny je vôľa investovať naďalej slabá; keďže štrukturálne reformy trhov s výrobkami, energiou a prácou, ako aj systémov zdaňovania a zavádzania vnútorného trhu neboli zrealizované vo všetkých členských štátoch s potrebnou dôslednosťou a keďže reformy na úrovni Spoločenstva napredujú len pomaly,

C. keďže Pakt stability a rastu prispel k udržaniu nízkej miery inflácie a historicky najnižšej úrovne úrokových sadzieb,

D. keďže celosvetová hospodárska súťaž sa neustále zväčšuje; keďže Európska únia zaostáva za mierou rastu dosiahnutou v mnohých iných častiach sveta a jej podiely na tretích trhoch sú ohrozené; keďže hospodársky rast v Únii v priemere zaostáva za Spojenými štátmi a niektorými hlavnými hospodárstvami v Ázii;

E. keďže lisabonská stratégia si vyžaduje mobilizáciu všetkých existujúcich nástrojov, predovšetkým všeobecných usmernení pre hospodársku politiku (VUHP), 7. rámcového programu EÚ pre výskum (2007 - 2013) a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 - 2013) a presmerovanie výdavkov do položiek podporujúcich rast a tvorbu pracovných miest v rámci finančného výhľadu 2007 - 2013;

F. keďže lisabonský proces je súčasťou stratégie trvale udržateľného rozvoja EÚ a keďže životné prostredie musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť európskej stratégie na posilnenie zamestnanosti;

G. keďže Únia je teraz entitou, ktorú tvorí 455 miliónov mužov a žien v 25 veľmi rôznorodých krajinách; keďže medzi členskými štátmi, a v mnohých prípadoch aj vnútri nich, existujú veľké hospodárske a sociálne rozdiely; keďže rast vo viacerých členských štátoch je oveľa vyšší než v iných; keďže príliš všeobecné usmernenia by nemuseli zohľadniť rozmanitosť vznikajúcich problémov,

H. keďže hospodársky rast nie je sám osebe cieľom, ale tvorí časť integrovaného prístupu zameraného na sociálne zabezpečenie a kvalitu života občanov; keďže snaha o dosiahnutie trvalo udržateľného rastu musí byť založená na sociálnej, zamestnaneckej, environmentálnej a rozpočtovej politike, ktorá sa prejavuje zodpovedným prístupom k budúcim generáciám a rešpektuje rôzne podmienky členských štátov;

I. keďže nezamestnanosť predstavuje najväčšiu sociálnu nespravodlivosť; keďže sociálna súdržnosť sa môže posilniť iba rastom vo všetkých častiach Únie, zabezpečujúc vysokú úroveň sociálnej ochrany a vysokú úroveň zamestnanosti, v súlade s cieľmi stanovenými v zmluve,

J. keďže rast je možné dosiahnuť iba na základe vyššej konkurencieschopnosti a väčších investícií; keďže Únia výrazne zaostáva za svojimi hlavnými konkurentmi v oblasti výskumu a rozvoja, ako aj v oblasti inovácií, a investícií do založenia nových podnikov;

1. víta predloženie integrovaných všeobecných usmernení pre hospodárske politiky a zamestnanosť, ktoré sa zameriavajú na rast a zamestnanosť a súčasne naďalej pokračujú vo vytváraní rovnováhy medzi troma piliermi lisabonskej stratégie v súlade so závermi predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 22. a 23. marca 2005, na základe ktorých integrovaná prezentácia je znakom doplnkovej povahy hospodárskej a sociálnej politiky a prejavom záväzku na posilnenie rozvoja smerom k zjednodušeniu a sprehľadneniu makroekonomického rámca vytvoreného pre Úniu; podporuje odhodlanie Rady a Komisie zamerať sa vo väčšej miere na rast a zamestnanosť zvýšením konkurencieschopnosti, rozšírením vnútorného trhu na odvetvie služieb, zlepšením účinnosti verejných služieb a následným posilnením domáceho dopytu;

2. vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že odporúčania Komisie venujú malú pozornosť environmentálnemu rozmeru odštartovania rastu a zamestnanosti; pripomína, že environmentálne požiadavky pomôžu vytvoriť pokrokové, dynamické a účinné hospodárstvo, ktoré ponúka občanom vysokú kvalitu života;

3. zdôrazňuje dôležitosť vytvárania pracovných miest v odvetví služieb pre občanov a verejných služieb v spoločnosti s vysokou nezamestnanosťou žien a starnúcim obyvateľstvom žijúcim v mestách; poukazuje na význam diverzifikácie a zvýšenej konkurencie v odvetví, pre ktoré je veľmi dôležité, aby mali občania prístup k čo najvyššej úrovni služieb a výberu možností, takéto ciele zároveň vytvárajú príležitosti na podnikanie, tak pre mužov ako aj ženy;

4. vyjadruje poľutovanie nad príliš všeobecnou povahou integrovaných usmernení, ktoré dostatočne nezohľadňujú rozdiely medzi členskými štátmi; podporuje plán Komisie predložiť oznámenie, v ktorom by boli stanovené hlavné výzvy pre každý členský štát, predovšetkým v oblasti štrukturálnych reforiem a investícií, ako aj ciele v rámci rýchlejšej výmeny vedomostí v rámci budovania hospodárskej politiky;

5. pripomína, že zdravé makroekonomické prostredie znamená primeranú interakciu medzi koordinovanými rozpočtovými politikami, nezávislú menovú politiku, ktorá dodržiava cieľ cenovej stability a pokračuje v úsilí o naplnenie všeobecných cieľov Únie, ako je zakotvené v zmluve, v úsilí o dosiahnutie vyššej životnej úrovne a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva členské štáty, aby začali uskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré pomôžu stimulovať investície, a aby preto v plnej miere využívali nízke úrokové sadzby zaručené ECB a aby využívali priestor na manévrovanie, ktorý ponúka revidovaný Pakt stability a rastu, na podporu kvalitatívnejšieho európskeho hospodárskeho rastu; pričom toto všetko zdôrazňuje možnosti a potrebu zvýšeného obchodu vo všetkých odvetviach a potrebu dokončenia vnútorného trhu

6. poukazuje príťažlivosťou európskeho modelu a významnú úlohu Únie a členských štátov v rámci svetového obchodu; zdôrazňuje potrebu trhu práce, ktorý je prístupný všetkým občanom a je dostatočne pružný nato, aby im pomáhal pri zapájaní sa do trhu práce a ktorý nenúti starších občanov ochotných pracovať k tomu, aby opustili svoju prácu;

7. zdôrazňuje potrebu reštrukturalizácie hospodárskej politiky a jej zamerania na faktory vzťahujúce sa na rast produktivity, tzn. modernizáciu hospodárstva, modernizáciu vedomostí a sociálneho zabezpečenia, modernizáciu inštitucionálnych opatrení s cieľom čeliť výzvam rozšírenia z roku 2004, požiadavkám moderného hospodárstva a potrebu odolať deflačnému tlaku tretieho sveta;

8. konštatuje, že zvýšená miera produktivity práce, úsilie o posilnenie konkurencieschopnosti, investícií a rastu sú základným predpokladom vyšších miezd a spravodlivého rozdelenia výsledkov rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje, že takýto rozvoj by mal byť sprevádzaný povinnosťou podnikov dodržiavať svoju sociálnu zodpovednosť;

9. domnieva sa, že zvýšený a trvalo udržateľný rast v Európe si vyžaduje súbežnú a koordinovanú aktivitu zo strany všetkých členských štátov, vrátane dokončenia vnútorného trhu, zvýšenia úrovne investícií a inovatívnych reforiem trhu práce;

10. vyjadruje poľutovanie nad podmienkami, predovšetkým nad časovou lehotu, v rámci ktorej musí Parlament predložiť svoje stanovisko k integrovaným usmerneniam; požaduje objasnenie podmienok týkajúcich sa medziinštitucionálnej spolupráce v rámci integrovaných usmernení počas zasadnutia Európskej rady v júni 2005 s cieľom zabrániť, aby sa takáto situácia opakovala, pričom by sa mali zohľadniť dôsledky revízie lisabonskej stratégie;

11. vyzýva Radu, aby zobrala do úvahy tieto úpravy:

ODPORÚČANIE KOMISIE | ÚPRAVY PARLAMENTU |

Úprava 1

Oddiel A kapitola A.1 odsek 4

Usmernenie. Na zabezpečenie ekonomickej stability by členské štáty mali udržiavať strednodobé rozpočtové ciele počas ekonomického cyklu, a ak sa tento cieľ nedosiahne, mali by prijať všetky opatrenia potrebné na nápravu v súlade s Paktom stability a rastu. Vzhľadom na to by sa členské štáty mali vyhýbať procyklickej fiškálnej politike. Členské štáty vykazujúce deficit bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave štrukturálnymi reformami na podporu vonkajšej konkurencieschopnosti a mali by prispievať k jeho zlepšeniu aj prostredníctvom fiškálnej politiky. (Integrované usmernenie č. 1). | Usmernenie. Na zabezpečenie hospodárskej stability s cieľom uľahčiť hospodársky rast a transformovať konkurenčné výhody rôznorodosti kultúrneho dedičstva a duchovného vlastníctva na rast produktivity na základe inovácie. Členské štáty by mali udržiavať strednodobé rozpočtové ciele počas ekonomického cyklu, a ak sa tento cieľ nedosiahne, mali by prijať všetky opatrenia potrebné na nápravu v súlade s Paktom stability a rastu. Vzhľadom na to by sa členské štáty mali vyhýbať procyklickej fiškálnej politike. Členské štáty vykazujúce deficit bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave štrukturálnymi reformami na podporu vonkajšej konkurencieschopnosti a mali by prispievať k jeho zlepšeniu aj prostredníctvom fiškálnej politiky, predovšetkým využitím výsledkov rastu; okrem toho by členské štáty mali presmerovať verejné výdavky do rozpočtových kategórií, ktoré podporujú ciele lisabonskej stratégie, predovšetkým ako sú investície zamerané na rozvoj ľudských zdrojov, znalostí, inovácie a infraštruktúry, s cieľom pomôcť hospodárskemu rozvoju; (Integrované usmernenie č. 1). |

Úprava 2

Oddiel A, kapitola A.1, odsek 7

Usmernenie. Na ochranu ekonomickej udržateľnosti by členské štáty mali - z hľadiska predpokladaných nákladov na starnutie obyvateľstva, zvoliť uspokojivé tempo znižovania dlhu v sektore verejnej správy na zlepšenie verejných financií, reformu dôchodkových systémov a systémov zdravotného zabezpečenia, aby boli finančne životaschopné, ako aj sociálne primerané a prístupné, a prijať opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti a ponuky práce. (Integrované usmernenie č. 2). Pozri tiež integrované usmernenie "Podporovať celoživotný prístup k práci" (č. 17). | Usmernenie. Na ochranu ekonomickej udržateľnosti ako základu na zvýšenie zamestnanosti by členské štáty mali - z hľadiska predpokladaných nákladov na starnutie obyvateľstva a zohľadnenia hospodárskeho cyklu, zvoliť uspokojivé tempo znižovania dlhu v sektore verejnej správy na zlepšenie verejných financií, reformu daňových systémov okrem iného znížením zaťaženia osôb s nízkymi príjmami, ďalej reformu dôchodkových systémov a systémov zdravotného zabezpečenia, aby boli finančne životaschopné, ako aj sociálne uspokojivé a prístupné, a prijať opatrenia na zvýšenie zodpovednosti občana za systémy dôchodkového zabezpečenia, miery zamestnanosti a vysoko kvalitnej ponuky práce. (Integrované usmernenie č. 2). Pozri tiež integrované usmernenie "Podporovať celoživotný prístup k práci" (č. 17). |

Úprava 3

Oddiel A, kapitola A.1, odsek 9

Usmernenie. Na podporu účinnej alokácie zdrojov by členské štáty mali, bez toho, aby boli dotknuté usmernenia o ekonomickej stabilite a udržateľnosti, usmerňovať zloženie verejných výdavkov v prospech kategórií zvyšujúcich rast, prispôsobiť štruktúru daní na zvýšenie rastového potenciálu, zabezpečiť zavedenie mechanizmov hodnotenia vzťahu medzi verejnými výdavkami a dosahovaním cieľov politík, a zabezpečiť celkovú koherentnosť súborov reformných opatrení. (Integrované usmernenie č. 3). | Usmernenie. Na podporu účinnej alokácie zdrojov by členské štáty mali, bez toho, aby boli dotknuté usmernenia o ekonomickej stabilite a udržateľnosti, usmerňovať zloženie verejných výdavkov v prospech kategórií zvyšujúcich rast, a vytváranie pracovných príležitostí a prispôsobiť štruktúru daní na zvýšenie potencionálneho rastu a podporu súkromných investícií najmä prostredníctvom vytvorenia finančného rámca, ktorý je priaznivý voči MSP a ponúka stimuly na vytváranie pracovných príležitostí; členské štáty by mali spolupracovať v boji proti daňovým únikom; členské štáty by mali aj zabezpečiť zavedenie mechanizmov hodnotenia vzťahu medzi verejnými výdavkami a dosahovaním cieľov politík, a zabezpečiť celkovú koherentnosť súborov reformných opatrení. (Integrované usmernenie č. 3). |

Úprava 4

Oddiel A, kapitola A.1, odsek 11

Usmernenie. Na podporu vyššej koherentnosti medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami by členské štáty mali presadzovať reformy, ktoré podporujú makroekonomický rámec zvyšovaním pružnosti, mobility a schopnosti prispôsobiť sa vzhľadom na globalizáciu, technický pokrok a cyklické zmeny. (Integrované usmernenie č. 4). Pozri tiež integrované usmernenie "Podporovať pružnosť v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhov práce" (č. 20). | Usmernenie. Na podporu vyššej koherentnosti medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami by členské štáty mali presadzovať reformy, ktoré podporujú makroekonomický rámec zachovaním prísnych fiškálnych postupov, stimulovaním investícií a podnikania a posilňovania spotrebiteľskej dôvery a ďalším zvyšovaním adaptability, tvorivosti a schopnosti prispôsobiť sa výzvam globalizácie, technického pokroku a cyklických zmien; osobitná pozornosť sa musí venovať pružnosti a bezpečnosti trhu práce. (Integrované usmernenie č. 4). Pozri tiež integrované usmernenie "Podporovať pružnosť v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhov práce" (č. 20). |

Úprava 5

Oddiel A, kapitola A.1, odsek 14

Usmernenie. Na to, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu, a na zvýšenie adaptabilnosti by členské štáty mali presadzovať zvyšovanie nominálnych miezd a nákladov práce v zhode s cenovou stabilitou a trendom produktivity v strednodobom horizonte, zohľadňujúc rozdiely v jednotlivých kvalifikáciách a podmienkach na miestnych trhoch práce. (Integrované usmernenie č. 5). Pozri tiež integrované usmernenie "Zabezpečiť vývoj miezd a ostatných nákladov práce, ktorý priaznivo vplýva na zamestnanosť" (č. 21). | Usmernenie. Na to, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite, rastu a zamestnanosti, a na zvýšenie adaptabilnosti by členské štáty a sociálni partneri mali presadzovať zvyšovanie nominálnych miezd a nákladov práce v zhode s cenovou stabilitou a trendom produktivity v strednodobom horizonte, zohľadňujúc rozdiely v jednotlivých kvalifikáciách a podmienkach na miestnych trhoch práce; dokončenie jednotného trhu, reformy trhu práce a posilnenie zodpovednosti sociálnych partnerov za nízku nezamestnanosť prostredníctvom decentralizácie rokovaní o mzdách sú nevyhnutné na zvýšenie miezd a zníženie rozdielov medzi príjmami a zároveň zachovanie súladu s vývojom produktivity a konkurencieschopnosti. (Integrované usmernenie č. 5). Pozri tiež integrované usmernenie "Zabezpečiť vývoj miezd a ostatných nákladov práce, ktorý priaznivo vplýva na zamestnanosť" (č. 21) |

Úprava 6

Oddiel A, kapitola A.2, odsek 6

Usmernenie. Aby členské štáty eurozóny prispievali k dynamickej a dobre fungujúcej EMÚ, musia venovať osobitnú pozornosť fiškálnej disciplíne, a v súvislosti s tým tie členské štáty eurozóny, ktoré ešte nedosiahli strednodobý rozpočtový cieľ, by mali pokračovať v ročnom zlepšovaní svojho rozpočtového deficitu očisteného o cyklické vplyvy, bez jednorazových a iných dočasných opatrení, v priemere o 0,5% HDP pri zabezpečení vyššieho úsilia na očistenie deficitu v priaznivom období; mali by presadzovať štrukturálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť eurozóny a schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa asymetrickým šokom; a mali by zabezpečiť, aby bol vplyv eurozóny v globálnom ekonomickom systéme porovnateľný s jej ekonomickou váhou. (Integrované usmernenie č. 6). | Usmernenie. Aby členské štáty eurozóny prispievali k dynamickej a dobre fungujúcej EMÚ, musia venovať osobitnú pozornosť fiškálnej disciplíne, aby tak zabezpečili lepšiu koordináciu hospodárskych a rozpočtových politík, pričom prvým krokom je harmonizácia časových rozvrhov rozpočtu; a v súvislosti s tým členské štáty, ktoré ešte nedosiahli strednodobý rozpočtový cieľ, by mali pokračovať v ročnom zlepšovaní svojho rozpočtového deficitu očisteného o cyklické vplyvy, bez jednorazových a iných dočasných opatrení, v priemere o 0,5 % HDP pri zabezpečení vyššieho úsilia na očistenie deficitu v priaznivom období; berúc do úvahy, že v budúcnosti sa pri definovaní postupu pri dosahovaní strednodobého cieľa zohľadnia štrukturálne reformy a že časové odchýlky od tohto cieľa sa povolia krajinám, ktoré ho už dosiahli; mali by presadzovať štrukturálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť eurozóny okrem iného investíciami do inovácií priemyselnej politiky a vzdelávania a odbornej prípravy a schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa asymetrickým šokom; členské štáty by mali dosiahnuť reformu Paktu stability a rastu a dozerať nad jeho prísnym uplatňovaním s cieľom opätovne obnoviť dôveru; členské štáty by ďalej mali zabezpečiť vonkajšie zastúpenie eurozóny v súlade so záväzkami Európskej rady vo Viedni z 11. a 12. decembra 1998, aby sa zvýšil význam eura v globálnom ekonomickom systéme, a aby bol porovnateľný s jeho ekonomickou váhou. V nových členských štátoch musí nominálnu konvergenciu dopĺňať skutočná konvergencia. (Integrované usmernenie č. 6). |

Úprava 7

Oddiel B, kapitola B.1, odsek 4

Usmernenie. Na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu vrátane vnútorného trhu by členské štáty mali urýchliť transpozíciu smerníc vnútorného trhu, udeliť prioritu striktnému dodržiavaniu právnych predpisov upravujúcich vnútorný trh, urýchliť proces integrácie finančného trhu, zrušiť daňové prekážky cezhraničných činností a účinne uplatňovať zásady verejného obstarávania EÚ. (Integrované usmernenie č. 7). | Usmernenie. Na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu by členské štáty mali urýchliť transpozíciu smerníc vnútorného trhu, udeliť prioritu striktnému a lepšiemu dodržiavaniu právnych predpisov upravujúcich vnútorný trh, urýchliť proces integrácie finančného trhu, zrušiť byrokratické a daňové prekážky cezhraničných činností presadzovaním rokovaní o harmonizovaní základu dane a účinne uplatňovať zásady verejného obstarávania EÚ. (Integrované usmernenie č. 7). |

Úprava 8

Oddiel B, kapitola B.1, odsek 9

Usmernenie. Na zabezpečenie otvorených a konkurenčných trhov by členské štáty mali udeliť prioritu odstráneniu regulačných a iných prekážok, ktoré brzdia hospodársku súťaž v kľúčových sektoroch; účinnejšiemu posilňovaniu politiky hospodárskej súťaže; selektívnemu skúmaniu trhu orgánmi pre hospodársku súťaž a regulačnými orgánmi s cieľom určiť a odstrániť prekážky pre hospodársku súťaž a vstup na trh; zníženiu štátnej pomoci, ktorá narúša súťaž; a presmerovaniu pomoci v prospech určitých horizontálnych cieľov, ako napr. výskum a inovácie a optimalizácia ľudského kapitálu. Členské štáty by mali rovnako v plnej miere realizovať dohodnuté opatrenia na sprístupnenie sieťových odvetví hospodárskej súťaži, aby sa zabezpečila účinná súťaž na európskych širokointegrovaných trhoch a zároveň sa umožnila garancia uspokojivého poskytovania vysokokvalitných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. (Integrované usmernenie č. 8). | Usmernenie. Na zabezpečenie otvorených a konkurenčných trhov by členské štáty mali udeliť prioritu odstráneniu regulačných a iných prekážok, ktoré brzdia hospodársku súťaž v kľúčových sektoroch; účinnejšiemu posilňovaniu politiky hospodárskej súťaže; selektívnemu skúmaniu trhu orgánmi pre hospodársku súťaž a regulačnými orgánmi s cieľom určiť a odstrániť prekážky pre hospodársku súťaž a vstup na trh, ktoré sú v rozpore so záujmami spotrebiteľov; zrušeniu štátnej pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu; a presmerovaniu pomoci v prospech určitých horizontálnych cieľov, ako napr. výskum a inovácie a optimalizácia ľudského kapitálu. Členské štáty by mali rovnako v plnej miere realizovať dohodnuté opatrenia na sprístupnenie sieťových odvetví hospodárskej súťaži, aby sa zabezpečila účinná súťaž na európskych širokointegrovaných trhoch a zároveň sa umožnila garancia poskytovania vysokokvalitných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. (Integrované usmernenie č. 8). |

Úprava 9

Oddiel B, kapitola B.1, odsek 14

Usmernenie. Na vytvorenie atraktívnejšieho podnikateľského prostredia by členské štáty mali zlepšiť kvalitu regulácie pomocou systematického a dôsledného hodnotenia jej hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a zohľadniť náklady na správu spojené s reguláciou. Členské štáty by okrem toho mali široko konzultovať náklady a výhody svojich iniciatív týkajúcich sa regulácie, najmä ak tieto predstavujú negatívne korelácie medzi rôznymi cieľmi politík. (Integrované usmernenie č. 9). | Usmernenie. Na vytvorenie atraktívnejšieho podnikateľského prostredia a na podporu súkromných iniciatív by členské štáty mali zlepšiť kvalitu regulácie pomocou systematického a dôsledného hodnotenia jej hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a zohľadniť náklady na správu a vytvorenie zamestnanosti spojené s reguláciou a štrukturálnymi reformami. Členské štáty by okrem toho mali široko konzultovať náklady a výhody pre rast a zamestnanosť svojich legislatívnych iniciatív, najmä ak tieto predstavujú negatívne korelácie medzi rôznymi cieľmi politík. (Integrované usmernenie č. 9). |

Úprava 10

Oddiel B kapitola B.1 odsek 16

Usmernenie. Na podporu podnikateľskejšej kultúry a vytvorenie prostredia priaznivého pre MSP by členské štáty mali zlepšiť prístup k finančným zdrojom, prispôsobiť daňové systémy, zvýšiť inovačný potenciál MSP a poskytovať príslušné informácie a služby podpory na stimuláciu zakladania a rastu nových projektov alebo podnikov v súlade s Chartou SMP. Členské štáty by okrem toho mali zlepšiť vzdelávanie o podnikaní a odborná príprava (krížový odkaz na príslušné usmernenie politík zamestnanosti). Členské štáty by mali tiež uľahčiť prevod vlastníctva, revidovať svoje zákony o konkurze a zlepšiť postupy záchrany a reštrukturalizácie podnikov. (Integrované usmernenie č. 10). | Usmernenie. Na podporu podnikateľskejšej kultúry a vytvorenie prostredia priaznivého pre MSP by členské štáty mali zlepšiť prístup k finančným zdrojom, predovšetkým prístup k fondom rizikového kapitálu a mikroúverom, reformovať a prispôsobiť daňové systémy, podporiť investície, najprv harmonizáciou základu dane, zvýšiť inovačný potenciál MSP a poskytovať príslušné informácie a služby podpory na stimuláciu zakladania a rastu nových projektov alebo podnikov v súlade s Chartou SMP. Členské štáty by okrem toho mali zlepšiť vzdelávanie o podnikaní a odbornú prípravu (krížový odkaz na príslušné usmernenie politík zamestnanosti) a zvážiť riziká a prijať opatrenia na riešenie stigmatizácie mladých podnikateľov, ktorí neboli celkom úspešní a pomôcť im opäť začať podnikať. Členské štáty by mali tiež uľahčiť prevod vlastníctva, revidovať svoje zákony o konkurze a zlepšiť postupy záchrany a reštrukturalizácie podnikov, pričom by zlepšili pravidlá podnikového riadenia a manažérskej zodpovednosti. (Integrované usmernenie č. 10). |

Úprava 11

Oddiel B kapitola B.2 odsek 4

Usmernenie. Na zvýšenie a zlepšenie investícií do výskumu a vývoja by členské štáty mali rozvíjať súbor opatrení na posilnenie podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom: zlepšených rámcových podmienok a zabezpečenia toho, aby spoločnosti pôsobili v dostatočne konkurenčnom prostredí; vyšších a účinnejších verejných výdavkov na výskum a vývoj; posilňovania centier excelencie; lepším využívaním podporných mechanizmov, ako napr. fiškálne opatrenia na stimuláciu výskumu a vývoja súkromnej sféry, zabezpečením dostatočného množstva kvalifikovaných výskumných pracovníkov tým, že sa získa viac študentov pre vedecké, technické a inžinierske disciplíny a bude sa podporovať kariérny rozvoj a nadnárodná a medzisektorová mobilita výskumných pracovníkov. (Integrované usmernenie č. 12). Pozri tiež integrované usmernenie "Zvyšovať a skvalitňovať investície do ľudského kapitálu" (č. 22). | Usmernenie. Na zvýšenie a zlepšenie investícií do výskumu a vývoja by členské štáty mali rozvíjať súbor opatrení na posilnenie podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom: zlepšených rámcových podmienok a zabezpečenia toho, aby spoločnosti pôsobili v dostatočne konkurenčnom prostredí; vyšších a účinnejších verejných výdavkov na výskum a vývoj; rozvoja partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom; posilňovania centier excelencie; lepším využívaním podporných mechanizmov, ako napr. fiškálne opatrenia na stimuláciu výskumu a vývoja súkromnej sféry, zabezpečením dostatočného množstva kvalifikovaných výskumných pracovníkov tým, že sa získa viac študentov pre vedecké, technické a inžinierske disciplíny a bude sa podporovať kariérny rozvoj a nadnárodná a medzisektorová mobilita výskumných pracovníkov, predovšetkým pre tých európskych výskumných pracovníkov, ktorí odišli z Európy; posilneného spojenia medzi vedou, výskumom a inováciou; zaistením bezpečných verejných finančných prostriedkov, ktoré podporujú centrá excelencie; a zvýšením hospodárskej súťaže v oblasti výskumu. Členské štáty by mali vynaložiť väčšie úsilie podporiť vedecké odbory budúcnosti, akými sú informačná spoločnosť, preventívna zdravotná starostlivosť a biotechnológia, predovšetkým podporou objektívnejších informácií o výhodách a rizikách spojených s rozporuplnými oblasťami výskumu, akými sú geneticky modifikované organizmy (GMO) a výskum embryonálnych kmeňových buniek. (Integrované usmernenie č. 12). Pozri tiež integrované usmernenie "Zvyšovať a skvalitňovať investície do ľudského kapitálu" (č. 22). |

Úprava 12

Oddiel B, kapitola B.2, odsek 7

Usmernenie. Na uľahčenie inovácie a prijatie IKT by sa členské štáty mali sústrediť na zlepšenie služieb na podporu inovácií, predovšetkým pri transfere technológií, vytváranie inovačných centier a sietí, ktoré zabezpečia spoluprácu univerzít a podnikov, podporu transferu znalostí prostredníctvom PZI, lepšieho prístupu k finančným zdrojom, a dostupných a jasne definovaných práv duševného vlastníctva. Mali by uľahčovať prenikanie IKT a súvisiace zmeny v organizácii práce v hospodárstve. (Integrované usmernenie č. 13). | Usmernenie. Na uľahčenie inovácie a prijatie IKT by sa členské štáty mali sústrediť na zlepšenie služieb na podporu inovácií, predovšetkým pri transfere technológií, vytváranie inovačných centier a sietí, ktoré zabezpečia spoluprácu univerzít a podnikov uľahčením vytvárania inkubátorov, podporu transferu znalostí prostredníctvom PZI, lepšieho prístupu k finančným zdrojom, a dostupných a jasne definovaných práv duševného vlastníctva. Mali by uľahčovať prenikanie IKT a súvisiace zmeny v organizácii práce v hospodárstve. (Integrované usmernenie č. 13). |

Úprava13

Oddiel B, kapitola B.2, odsek 9

Usmernenie. Na podporu udržateľného využívania zdrojov a na posilnenie synergií medzi ochranou životného prostredia a rastom by členské štáty mali udeliť prioritu internalizácii vonkajších nákladov na životné prostredie; zvyšovaniu energetickej hospodárnosti a vývoju a využívaniu technológií priaznivých pre životné prostredie. Implementácia týchto priorít by mala byť v súlade s existujúcimi európskymi záväzkami a s činnosťami a nástrojmi navrhnutými v Akčnom pláne pre environmentálne technológie (ETAP), pomocou využívania trhových nástrojov, rizikových fondov a financovania vývoja a výskumu, presadzovania verejného obstarávania a zrušenia dotácií na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu, popri ďalších politických nástrojoch. (Integrované usmernenie č. 14). | Usmernenie. Na podporu udržateľného využívania zdrojov a na posilnenie synergií medzi ochranou životného prostredia a rastom by členské štáty mali udeliť prioritu internalizácii vonkajších nákladov na životné prostredie najmä v oblastiach energetiky, dopravy a poľnohospodárstva; zvyšovaniu energetickej hospodárnosti a vývoju a využívaniu technológií priaznivých pre životné prostredie. Členské štáty by mali aj proaktívnejšie využívať environmentálne politiky na zvýšenie rastu a zamestnanosti prostredníctvom rozvoja ekologických technológií a ekologických inovácií, najmä je potrebné investovať do splnenia cieľov Kjótskeho protokolu vrátane účinného využívania tradičných foriem energie, predovšetkým tých, ktoré neohrozujú ciele Kjótskeho protokolu. Implementácia týchto priorít by mala byť v súlade s existujúcimi európskymi záväzkami a s činnosťami a nástrojmi navrhnutými v Akčnom pláne pre environmentálne technológie (ETAP), pomocou využívania trhových nástrojov, rizikových fondov a financovania vývoja a výskumu, presadzovania verejného obstarávania a zrušenia dotácií na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu, popri ďalších politických nástrojoch. (Integrované usmernenie č. 14). |

Úprava 14

Oddiel B kapitola B.2 odsek 11

Usmernenie. Na posilnenie európskej priemyselnej základne by sa členské štáty mali sústrediť na rozvoj nových technológií a trhov. To znamená predovšetkým vytváranie a implementáciu spoločných európskych technologických iniciatív a verejných a súkromných partnerstiev, ktoré pomáhajú riešiť prirodzené poruchy trhu, ako aj budovanie a rozvoj regionálnych alebo miestnych zoskupení. (Integrované usmernenie č. 15). | Usmernenie. Na posilnenie európskej priemyselnej základne by sa členské štáty mali sústrediť na rozvoj nových technológií a trhov, aj mimo Európy, s cieľom zabezpečiť, aby globalizácia nepredstavovala pre najväčší subjekt v oblasti vývozu hrozbu, ale novú príležitosť. Mali by vypracovať komunikačnú stratégiu s cieľom riešiť otázku neistoty, ktorú pociťujú občania v súvislosti s globalizáciou, otváraním trhov a hospodárskou súťažou. To znamená predovšetkým vytváranie a implementáciu spoločných európskych technologických iniciatív a verejných a súkromných partnerstiev, ktoré pomáhajú riešiť prirodzené poruchy trhu, ako aj budovanie a rozvoj regionálnych alebo miestnych zoskupení. (Integrované usmernenie č. 15). |

12. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Prijaté texty, P6_TA(2005)0034.

--------------------------------------------------