52005IP0077

P6_TA(2005)0077

Usmernenia pre politiku Únie na podporu výskumu

Uznesenie Európskeho parlamentu o vede a technológii - usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu (2004/2150(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na oznámenie Komisie "Veda a technológia, kľúč k európskej budúcnosti - Usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu" (KOM(2004)0353),

- so zreteľom na závery predsedníctva o budúcej európskej politike na podporu výskumu schválené podstatnou väčšinou delegácií na zasadnutí Rady o konkurencieschopnosti 25. a 26. novembra 2004 [1],

- so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002, ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006) [2],

- so zreteľom na akčný plán Komisie zameraný na zvýšenie investícií v oblasti výskumu (KOM(2003)0226),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2003 o investovaní v oblasti výskumu: o akčnom pláne pre Európu [3],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 1. apríla 2004 k Medzinárodnej konferencii o obnoviteľných druhoch energie (Bonn, jún 2004) [4], v ktorej zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu výskumu a vývoja a inovácií v oblasti obnoviteľných druhov energie a potrebu šíriť a propagovať výsledky vo všetkých sférach spoločnosti,

- so zreteľom na oznámenia Komisie o ženách a vede, úlohe univerzít v Európe vzdelania, stratégii mobility pre Európsky výskumný priestor, kariérach európskych výskumných pracovníkov, základnom výskume, nanotechnológii, bezpečnostnom výskume a o regionálnej dimenzii Európskeho výskumného priestoru (KOM(1999)0076, KOM(2003)0058, KOM(2001)0331, KOM(2003)0436, KOM(2004)0009, KOM(2004)0338, KOM(2004)0590, KOM(2001)0549,

- so zreteľom na oznámenia Komisie o finančných výhľadoch Únie na obdobie 2007 - 2013 (KOM(2004)0101, KOM(2004)0487),

- so zreteľom na správu odbornej skupiny Rady pre európsky výskum, ktorej predsedá p. Federico Mayor [5],

- so zreteľom na vyhodnotenie efektivity nových nástrojov šiesteho rámcového programu, správu skupiny špičkových odborníkov, ktorej predsedá profesor Ramon Marimon [6],

- so zreteľom na správu o Lisabonskej stratégii skupiny na vysokej úrovni, ktorej predsedá p. Wim Kok [7],

- so zreteľom na správu o hodnotení piatich rokov výskumného a technologického vývoja v oblasti technológií informačnej spoločnosti, ktorú pripravila skupina, ktorej predsedá p. J. M. Gago [8],

- so zreteľom na oznámenie Komisie o úlohách pre európsku informačnú spoločnosť po roku 2005 (KOM(2004)0757),

- so zreteľom na akčný plán environmentálnych technológií, ktorý uznáva, že "investície do výskumu z verejných aj súkromných zdrojov sú pre hospodárstvo EÚ, vrátane ekologických odvetví, kľúčové" (KOM(2004)0038),

- so zreteľom na oznámenie Komisie o podiele obnoviteľnej energie v EÚ, v ktorom uznáva, že je "potrebné... urýchliť tempo verejnej podpory pre výskum, technologický rozvoj a demonštračných programov v obnoviteľných zdrojoch... v Európe" (KOM(2004)0366),

- so zreteľom na návrhy Komisie na smernicu a dve odporúčania o prijatí príslušníkov tretích krajín na realizáciu vedeckého výskumu v Európskom spoločenstve (KOM(2004)0178),

- so zreteľom na správu pripravenú medziútvarovou skupinou Komisie pre technologické platformy [9],

- so zreteľom na prípravné práce na novej verzii akčného plánu o inováciách a na prebiehajúce konzultácie o rámcovom programe konkurencieschopnosti a inovácie,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0046/2005), keďže:

A. pokrok pri vytváraní Európskeho výskumného priestoru (EVP) je prvým krokom realizácie Lisabonskej stratégie vrátane iniciatívy šiesteho rámcového programu (6. RP) a ostatných iniciatív výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (RTD), ktoré vytvorili novú dynamiku výskumu a zadefinovali nové nástroje tvorby EVP,

B. Komisia konala dôsledne, keď v svojich návrhoch nových finančných výhľadov EÚ pridelila prvoradý význam výskumu a inováciám, ako aj keď navrhla zdvojnásobenie rozpočtu pre siedmy rámcový program (7. RP); a keďže niektoré členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi vyzvali na krátenie rozpočtu Spoločenstva na nie viac ako 1% HDP Únie a finančný výhľad na roky 2007 - 2013 by mal v súlade s návrhom Komisie zdvojnásobiť rozpočet pre 7. RP,

C. Kokova správa určila "zvýšenie príťažlivosti Európy pre výskumných a vedeckých pracovníkov" a "pridelenie najvyššej priority pre výskum a vývoj" ako oblasti politiky, ktoré si naliehavo vyžadujú konanie a sú nevyhnutnými požiadavkami pre dosiahnutie lisabonských cieľov a takisto zistila potrebu prijať holistický prístup s cieľom zabezpečiť rozvoj a rozšírenie informačných a komunikačných technológií (IKT),

D. Marimonova správa podporuje nástroje 6. RP a zdôrazňuje potrebu kontinuity v plánovaní výskumných programov, ale navrhuje rad opravných opatrení,

E. osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2004 o riadení nepriamych akcií RTD v rámci 5. RP konštatuje, že pravidlá účasti v európskych rámcových programoch RTD sú príliš zložité, čo predstavuje vážne problémy, najmä pre malé organizácie s menej rozvinutými administratívnymi štruktúrami,

F. základný výskum je mimoriadne dôležitý pre úspešnú inováciu a dlhodobú konkurencieschopnosť Európskej únie, a na európskej úrovni prebieha počas posledných dvoch rokov dlhá diskusia o potrebe štruktúry (Európskej rady pre výskum) na účel podpory základného výskumu na európskej úrovni vo všetkých vedeckých oblastiach, ktorá by sa tešila vedeckej autonómii,

G. odhaduje sa, že EÚ bude do roku 2010 potrebovať 700000 nových výskumných pracovníkov s primeranými zručnosťami, ak sa má dosiahnuť cieľ investovania 3 % HDP do oblasti výskumu a vývoja, a keďže úspešný program Marie Curie zohráva dôležitú úlohu pri podpore výskumných pracovníkov,

H. vysokorýchlostné vysokokapacitné elektronické komunikačné siete a iné nástroje a infraštruktúry IKT menia spôsob komunikácie, spolupráce a inovačných činností výskumných pracovníkov, a preto je zo strany Spoločenstva potrebná trvalá a dostatočná podpora výskumnej sieťovej infraštruktúry v rámci projektu GEANT,

I. je potrebné zlepšiť rámcové podmienky pre súkromný výskum, keďže dve tretiny investícií do výskumu, potrebných na dosiahnutie cieľových 3 %, by mali pochádzať z podnikateľského sektora,

J. je potrebné vytvorenie nového záujmu o vedu medzi mladými ľuďmi a podporiť vedecké kariéry s osobitnou pozornosťou na podporu účasti žien,

K. mobilita výskumných pracovníkov v rámci EÚ, ako aj dvojsmerná mobilita medzi EÚ a tretími krajinami, verejnými a súkromnými výskumnými strediskami, univerzitami a priemyslom a medzi rôznymi podnikateľskými sektormi je dôležitým prvkom tvorby nových poznatkov, inovácií a udržateľného rozvoja,

L. podniky s nízkou a strednou technológiou, malé a veľmi malé podniky, vrátane tradičných odvetví, majú v rezerve značný skrytý potenciál pre inovácie, prevod technológií, výskum a vývoj, ktorý zatiaľ nebol dostatočne vyťažený, mal by sa však podporovať v súlade s duchom a usmerneniami sformulovanými v Európskej charte malých podnikov,

M. snahou by malo byť lepšie prepojenie medzi svetom výskumu a priemyslu, najmä malými a strednými podnikmi, predovšetkým podporou pre miestne siete spájajúce podnikateľské prostredie a akademické inštitúcie; keďže sa uskutočňuje intenzívna diskusia o vytvorení európskych technologických iniciatív a implementácia patentu Spoločenstva je podmienkou dosiahnutia úspešnej európskej výskumnej politiky,

N. je potrebná snaha o podporovanie účinnejšej výskumnej a inovačnej politiky prostredníctvom uvažovania o súvisiacich politikách, ako napr. dokončení vnútorného trhu a založení režimu duševného vlastníctva, ktorý by sa snažil o rovnováhu medzi ochranou a konkurenciou, zlepšil prístup malých a stredných podnikov a podporoval investície verejného a súkromného sektora do nových technológií a obsahu,

O. problém konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vyplýva čiastočne z existencie "paradoxu" medzi generáciou vedeckých poznatkov (ktorá je v EÚ hojne zastúpená) a nedostatočnou schopnosťou previesť tieto poznatky do inovácií a predovšetkým do výroby; keďže zapojenie priemyslu do určovania priorít finančnej podpory môže tento stav zlepšiť, musí sa teda vynaložiť snaha o zapojenie priemyslu a zlepšenie postavenia malých a stredných podnikov v 7. RP,

P. s cieľom zamedziť súčasnej marginalizácii malých a stredných podnikov by bolo vhodné preskúmať potenciál nových, na mieru upravených režimov podpory ich úlohy v inováciách vrátane:

- zjednodušených pravidiel financovania a riadenia najmä pri malých akciách typu "raz zafinancovať a na konci vyhodnotiť",

- podpory pre tematické regionálne zhluky a ich spájanie do európskych sietí, venovania pozornosti potrebe, aby najväčšia časť pridelených financií bola vyčlenená pre inovatívne malé a stredné podniky (obmedzenia podielu prideleného zhlukovým/sieťovým organizáciám),

Q. by sa malo usilovať o lepšiu koordináciu medzi rozpočtom pre výskum, štrukturálnymi fondami a všetkými ostatnými verejnými a súkromnými zdrojmi financovania na úrovniach EÚ, vnútroštátnej a regionálnej,

Európa si zaslúži lepšie

1. zdôrazňuje nové kompetencie v oblasti výskumu (články III 248-255) dané EÚ Zmluvou zakladajúcou Ústavu pre Európu, najmä pre dosiahnutie EVP; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s týmto novým právnym rámcom;

2. zdôrazňuje, že výskum a vzdelanie majú v EÚ vysokú prestíž, európske výskumné organizácie a podniky však nie sú dostatočne úspešné pri využívaní dobrých nápadov a myšlienok a ich premene na ziskové iniciatívy, ktoré by prispievali k zamestnanosti; tento stav sa môže zlepšiť prijatím výskumných programov, ktoré budú brať do úvahy sociálne otázky a potrebu technologických inovácií;

3. podporuje všeobecné usmernenia pre budúcu politiku EÚ pre výskum, predstavené v oznámení Komisie; zdôrazňuje, že EVP bude uskutočniteľný, iba ak čoraz väčšiu časť financovania výskumu bude poskytovať Únia s cieľom užšie koordinovať európske, vnútroštátne a regionálne politiky výskumu z hľadiska ich predmetu a ich financovania, a ak toto financovanie je doplnkové k výskumnej politiky v členských štátoch a medzi členskými štátmi; očakáva, že Komisia a členské štáty budú nasledovať zdôraznenie úlohy vedy a výskumu pri dosahovaní lisabonských cieľov, uvedených v Kokovej správe prostredníctvom poskytnutia potrebnej politickej vôle a finančných zdrojov v 7. RP;

4. žiada, aby pri budovaní EVP všetky členské štáty a orgány EÚ vykazovali rovnaké odhodlanie, aké prejavili pri realizácii jednotného trhu a menovej únie; 7. RP pre oblasť výskumu musí byť viac ako len "jeden z ďalších rámcových programov", tento program bude výrazne obohatený a prepracovaný s cieľom pomôcť dosiahnutiu lisabonských cieľov;

5. je presvedčený, že zlepšenie konkurencieschopnosti Európy si vyžaduje viac finančných prostriedkov na výskum a inovácie, pričom berie do úvahy nové právomoci EÚ v oblasti výskumu a rozšírenie na 25 a čoskoro viac členských štátov; vyzýva na prinajmenšom zdvojnásobenie percentuálneho podielu, ktorý predstavuje rozpočet rámcového programu z HDP členských štátov, a vyzýva členské štáty, aby toto považovali za minimum, ktoré nebudú spochybňovať pri rokovaniach o finančných výhľadoch; žiada Komisiu aby 7. RP naplánovala v súlade so svojím návrhom na finančného výhľadu na roky 2007 - 2013 a obhájila návrh rozpočtu EÚ tak, aby sa stanovil pevne nad hodnotu 1% HDP;

6. vyzýva tie členské štáty, ktoré sú spôsobilé na pomoc zo štrukturálnych fondov, aby využívali značnú časť týchto zdrojov na odstránenie svojich nevýhod v oblasti výskumu;

7. vyzýva členské štáty, aby podnikli všetky potrebné snahy na splnenie svojich príslušných národných cieľov pre investície do výskumu a vývoja, ktoré si samé stanovili na zasadnutí Európskej rady v Barcelone; domnieva sa, že investície do výskumu a vývoja by mali v EÚ dosiahnuť 3% HDP do roku 2010, a predovšetkým, že národné rozpočty pre verejný výskum a vývoj by sa mali zvýšiť na úrovne požadové týmto cieľom; žiada Komisiu, aby sledovala dodržiavanie záväzkov členských štátov, a to najmä tých členských štátov, ktoré sú pod európskym priemerom;

8. zdôrazňuje potrebu účasti regiónov a regionálnych orgánov s cieľom zvýšiť investície do výskumu a inovácií predovšetkým formou uplatňovania regionálnych výskumných a inovačných stratégií v súvislosti s cieľovými 3% (zasadnutie Európskej rady v Barcelone v marci 2002), žiada o zohľadnenie regionálneho rozmeru výskumu pri definovaní činností spadajúcich pod 7. RP a vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré sú ešte stále kladené spolupráci hraničných regiónov jedného alebo viacerých štátov v oblasti výskumu a inovácií, ktorou prispievajú k vytvoreniu skutočného EVP;

9. zdôrazňuje význam vytvárania centier excelencie na európskych univerzitách v rôznych vedných odboroch a výskume; domnieva sa, že to možno dosiahnuť zvýšením verejného financovania z členských štátov a EÚ a doplňujúcim financovaním z EÚ študentov študujúcich na univerzitách, ktoré priťahujú občanov z iných členských štátov;

10. zdôrazňuje, že členské štáty by mali postupovať veľmi pozorne, aby zaručili, že financovanie výskumu z EÚ sa nikdy nestane náhradou financovania jednotlivými štátmi, ale aby obe formy financovania spoločne viedli k nárastu celkového financovania; všíma si, že v členských štátoch v súčasnosti existuje niekoľko vnútroštátne významných výskumných projektov, ktoré sa nie vždy nevyhnutne kvalifikujú na financovanie zo zdrojov EÚ;

11. domnieva sa, že 7. RP by sa mohol použiť ako nástroj na vyriešenie "európskeho paradoxu", keďže kvalita a kvantita európskeho verejného výskumu je vo veľkej miere výborná, avšak premena výsledkov výskumu na komerčne životaschopné výrobky a služby zaostáva za USA a Japonskom;

12. žiada synchronizáciu trvania rámcových programov s trvaním finančných výhľadov kvôli lepšej koordinácii plánovacích činností Komisie, ak a keď sa o finančných výhľadoch rokuje každých päť rokov, pričom presahujú každé volebné obdobie Parlamentu, na lepšiu koordináciu plánovacích činností Komisie; mal by sa ustanoviť systém zavádzania programov vrátane strednodobej revízie, aby umožnil následnú úpravu cieľov, ak a keď to bude potrebné, spolu s postupmi, ktoré Európskemu parlamentu umožnia predložiť stanovisko k týmto následným úpravám;

13. je presvedčený o potrebe kontinuity medzi 6. RP a 7. RP, zároveň víta vylepšenia navrhnuté v Marimonovej správe, najmä tie, týkajúce sa potreby jednoduchších a jasnejších administratívnych postupov, vrátane jasných a presnejšie zameraných verejných súťaží, ktoré by znížili veľký počet rozličných vzorov zmlúv a zaviedli zjednodušený nákladový systém a potreby vyhnúť sa vopred určenému kritickému množstvu; najmä sa domnieva, že by sa mal rozšíriť dvojkrokový postup hodnotenia s cieľom zlepšiť účinnosť a znížiť náklady pre účastníkov, a to najmä pre malé a stredné podniky a miestne orgány;

14. odporúča, aby sa z dôvodu transparentnosti rozpočtu vyžadovali presné údaje o tom, aká čať finančných prostriedkov je pridelená jednotlivým typom účastníkov vrátane lepšieho rozlišovania veľkosti podnikov;

15. zastáva názor, že je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu so susedmi EÚ ako napr. štátmi stredomorského a balkánskeho regiónu, Ruskom, a novými nezávislými štátmi, v kontexte európskej politiky susedských vzťahov a v rámci prístupových rokovaní, ako aj s krajinami AKT;

16. je presvedčený, že 7. RP by si mal vyžadovať stále hodnotenie vedeckej kvality jeho výsledkov a mal by byť schopný adekvátne prispôsobovať svoje úlohy a postupy;

17. pripomína, že niekoľko konkurentov EÚ poskytuje na dlhodobé výskumné projekty štedrejšiu verejnú podporu ako EÚ; obáva sa možnosti, že predpisy EÚ o štátnej pomoci zabránia uskutočneniu takéhoto dlhodobého výskumu; obáva sa, že EÚ môže z dlhodobého hľadiska prísť o svoju konkurencieschopnosť, ak sa dlhodobý výskum a základný výskum nebudú primerane financovať; žiada Komisiu aby okamžite zrevidovala súčasné pravidlá upravujúce štátnu pomoc v prípadoch, kedy možné hospodárske výhody plynúce z výskumných projektov môžu byť videné iba z dlhodobého hľadiska;

18. trvá na tom, že regióny sa musia zapájať do investičných snáh, ak sa má splniť cieľ 3%, ako bol stanovený na Európskej rade v Barcelone v roku 2002; víta skutočnosť, že boli zavedené regionálne výskumné a inovačné stratégie, ktoré majú pomôcť dosiahnuť tento cieľ a dúfa, že sa budú podporovať; vyzýva na zohľadnenie regionálneho rozmeru výskumu pri určovaní činností, ktoré sa budú vykonávať v rámci 7. RP;

Základný výskum a Európska rada pre výskum

19. vyzýva na urýchlené vytvorenie Európskej rady pre výskum (ERV) v súlade s návrhom Komisie a návrhom Kokovej a Mayorovej správy, žiada však Komisiu, aby tento orgán lepšie zhodnotila spolu s existujúcimi orgánmi (Spoločné výskumné stredisko, Generálne riaditeľstvo pre výskum a iné), aby sa zabránilo prekrývaniu;

20. pevne verí, že ERV by mala na európskej úrovni podporiť základný výskum vo všetkých vedeckých oblastiach na základe vedeckej excelentnosti, udeľujúc európsku pridanú hodnotu celoeurópskej súťaži a podpore tvorivosti na najvyššej úrovni;

21. považuje za nevyhnutné, aby ERV bola primerane financovaná, nezávislá vo svojich vedeckých hodnoteniach, pričom by sa finančne zodpovedala svojim poskytovateľom financovania, bola by však samosprávna z hľadiska svojich činností a výberu výskumných projektov; žiada Komisiu aby predložila schému dodatočných finančných opatrení potrebných na realizáciu ERV z rozpočtu pre 7. RP s jasne vyčlenenou sumou pre správu; zastáva názor, že financovanie národných programov by sa nemalo znížiť v dôsledku európskej podpory; dôrazne odporúča, aby ERV nezvýšila byrokraciu a nespomalila vyhodnocovanie návrhov;

22. navrhuje, aby ERV riadilo predstavenstvo a vedecký výbor skladajúce sa zo špičkových vedcov z rôznych vedných odvetví, spolu so zástupcami obchodu a priemyslu, t.j. zahŕňajúc technologické platformy; na vyhodnocovanie návrhov by mala byť vytvorená celosvetová sieť kolegov - posudzovateľov; riadiace orgány a sieť posudzovateľov by mali byť vyvážené, čo sa týka zastúpenia pohlaví; kritéria na výber predstavenstva a vedeckého výboru musia byť založené na jedinečnosti a praxi s cieľom zachovať transparentnosť a zaručiť, že ERV bude požívať čo najvyššiu úctu; zastáva názor, že Európska rada pre výskum by sa po krátkom prechodnom období mala založiť podľa článku 171 Zmluvy o ES, zastáva názor, že pravidlá účasti na 7. RP by mali tiež zohľadniť toto usmernenie;

Ľudské zdroje

23. vyzýva európske orgány a členské štáty, aby za prioritu považovali podporu prístupu žien a postupu kariéry žien v oblasti výskumu, vrátane pozitívneho konania; navrhuje začatie európskych iniciatív zameraných na odstránenie kultúrnych stereotypov a prekážok, ktoré odrádzajú ženy od vedeckého vzdelania;

24. nabáda členské štáty, aby prehodnotili svoje vzdelávacie systémy s ohľadom na zvýšenie počtu študentov prírodných vied na školách a univerzitách a aby podporovali študentov plánujúcich budovať si kariéru v tejto oblasti;

25. pevne verí, že úspešný program Marie Curie, ktorí uchádzači uvítali, by mal pokračovať s jestvujúcimi nástrojmi a takisto by mal zabezpečovať, aby si špičkoví medzinárodní vedci, vrátane vedcov z mladšej generácie, vyberali prácu v európskom výskume; uznáva úspech činností programu Marie Curie a odporúča podstatné zvýšenie ich financovania;

26. pevne verí, že na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ sa musia vytvoriť podmienky pre zlepšenie mobility výskumných pracovníkov na všetkých kariérnych stupňoch, aby sa mobilita stala "masovým javom" pre nižšie stupne akademických kariér bez zastávania funkcií, ako aj pre stupne vo funkciách, vrátane dvojsmernej mobility medzi priemyslom, univerzitami a výskumnými strediskami a medzi rôznymi odvetviami podnikania; považuje harmonizáciu kariér, pracovných podmienok a platov výskumných pracovníkov na úrovni EÚ za kľúčové kroky vpred, aby sa mobilita výskumných pracovníkov stala pilierom EVP; v tomto smere by veľké zlepšenie predstavovalo zavedenie jasných spoločných štandardov na úrovni EÚ pre prístup k akademickým kariéram a teda udeľovaniu "európskej kvalifikácie", ktorá by univerzitám a výskumným strediskám členských štátov umožňovala najímanie výskumných pracovníkov;

27. vyzýva na vzájomné uznávanie doktorských diplomov členských štátov, aby sa odstránili prekážky mobility výskumných a vedeckých pracovníkov a konsolidoval sa jednotný Európsky výskumný priestor v EÚ;

28. zdôrazňuje, že zabezpečenie výskumných budov, zariadení a infraštruktúry svetovej triedy je nevyhnutnou základnou podmienkou, aby európske vedecké a výskumné strediská boli príťažlivé pre najlepších výskumníkov na svete a aby sa dosahovala svetová úroveň výstupov z výskumu a teda podporuje návrh Komisie prideliť prostriedky na tento účel; vyzýva na to, aby bola udelená silnejšia úloha Európskemu strategickému fóru pre výskumnú infraštruktúru (ESFRI) pri vytváraní európskej politiky v oblasti infraštruktúry;

29. vyzýva európske univerzity, výskumné zariadenia a spoločnosti orientované na výskum, aby uvoľnili svoje kariérne štruktúry a hierarchiu, aby svojim mladým a najviac inovatívnym výskumníkom poskytli stimuly, medzi ktoré patrí i prístup k vysokým finančným odmenám vo forme tzv. spin-off a iné druhy lepšieho odmeňovania;

Transfer technológie

30. domnieva sa, že v 7. RP sa musí venovať mimoriadna pozornosť technologickým inováciám; považuje za nevyhnutné, aby európska politika výskumu bola koordinovaná s príslušnou podnikateľskou a priemyselnou politikou;

31. víta návrh európskych "technologických platforiem" a jednotných technologických iniciatív ako nástrojov realizácie strategických programov výskumu a vývoja v konkrétnych technologických oblastiach; podčiarkuje význam technologických platforiem ako významného mechanizmu, ktorý spája priemysel, výskumné organizácie,miestne orgány a iné zúčastnené strany a zdôrazňuje potrebu opatrení na zjednodušenie účasti malých a stredných podnikov;

32. domnieva sa, že výskum by mal byť prepojený s prioritami politík s cieľom zabezpečiť súdržnosť;

33. dôrazne odporúča, aby sa zvýšili prostriedky na nástroje, ako napríklad STREP (osobitne zamerané výskumné projekty) a spoločný výskum (predtým CRAFT) a spoločný výskum výslovné adresované malým a stredným podnikom, aby sa zvýšila ich dostupnosť, spružnili kritériá prípustnosti projektov a zvýšila sa šanca na ich úspech; nabáda členské štáty prijať fiškálne a iné stimuly podporujúce priemyselné inovácie vrátane väzieb na program EUREKA, najmä vzhľadom na malé a stredné podniky; odporúča poskytnutie dotácií malým a stredným podnikom na získanie patentových licencií; vyzýva Komisiu, aby posúdila vyčlenenie časti každého tematického rozpočtu na granty pre veľmi malé a malé podniky s pevnou výškou, ktoré by predstavovali počiatočné investície do rizika podliehajúce zjednodušeným zrýchleným výberovým procesom a minimálnej následnej administrácii;

34. vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj technologických platforiem a "sociálne motivovaných výskumných platforiem" pri tvorbe sociálne motivovaných výskumných konzorcií v oblasti hlavných výziev v sfére európskej spoločnosti, t.j. spoločné demografické zmeny v Európe a úlohy v oblasti životného prostredia;

35. podporuje zefektívnenie byrokracie v tomto programe, najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikom;

36. v záujme podpory inovácií žiada, aby sa vopred určený značný podiel prostriedkov na tzv. kolaboratívny výskum, ktorý tvorí najdôležitejšiu časť 7. RP vyčlenil na spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi a výskumnými inštitúciami;

37. žiada orgány EÚ a členské štáty, aby podporovali, aj formou zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a iných príslušných inštitúcií, zakladanie regionálnych technologických inkubátorov a aby prostredníctvom ich verejných nástrojov financovania (EIF, štrukturálne fondy, regionálne fondy) podnietili využívanie súkromného rizikového kapitálu (pákový efekt) na účely vytvorenia regionálnych fondov rizikového kapitálu (najmä fondov rizikového kapitálu), ktoré, keďže sú verejnými fondami súkromného rizikového kapitálu, sú spravované v úzkej spolupráci s technologickými inkubátormi, a sú nevyhnutnou podmienkou účinného financovania nových projektov na vysokej technickej úrovni, navrhnutých začínajúcimi podnikateľmi;

38. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť stavu priemyselného výskumu, pretože tento výskum tvorí veľký podiel celkových zdrojov vynaložených na výskum;

39. vyzýva Komisiu, aby predstavila zabezpečenie vytvorenia rýchleho vyhľadávacieho systému pre malé a stredné podniky, ktorý im umožní rýchlo zhodnotiť pravdepodobnosť financovania výskumných projektov;

40. dôrazne odporúča, aby RP podporoval vytváranie vedeckých zoskupení a regionálnych sietí so zapojením malých a stredných podnikov, a aby podporoval existujúce iniciatívy v členských štátoch;

41. pevne verí, že by malo existovať účinnejšie a koordinovanejšie využívanie ďalších mechanizmov financovania a podporných mechanizmov (EIB, štrukturálne fondy, národné verejné a súkromné fondy a EUREKA) na podporu výskumu a vývoja a inovácií; v tejto súvislosti odporúča členským štátom, aby v spolupráci s regiónmi vytvorili spojenie medzi národnými operačnými programami pre cieľ 2 štrukturálnej politiky a projektmi uchádzajúcimi sa o finančné prostriedky z RP;

42. vyzýva Komisiu, aby v predloženom 7. RP vysvetlila koncepciu európskeho prínosu, a najmä aby zabezpečila oblasť výskumu, ktorého ciele, ktoré by mali byť zrejmé obyvateľom všetkých členských štátov, môžu byť najlepšie dosiahnuté prostredníctvom spoločných európskych projektov;

43. podporuje zvýšenú spoluprácu medzi výskumnými programami jednotlivých štátov; vyzýva Komisiu, aby podnikla iniciatívy v súlade s článkom 169 Zmluvy o ES;

44. vyzýva Komisiu, aby uzatvorila zmluvy s priemyslom s cieľom stimulovať výskum v strategických oblastiach;

Tematické priority

45. verí, že definovanie tematických priorít, ktoré budú začlenené do budúceho rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o 7. RP, by malo odrážať strategicé priority lisabonskej agendy, ďalej by malo vyplynúť z aktívnej debaty medzi orgánmi Európskej únie, národnými a regionálnymi inštitúciami, vedeckou komunitou a zástupcami občianskej spoločnosti vrátane podnikateľskej sféry;

46. zastáva názor, že 7. RP by mal vychádzať zo zamerania oblastí výskumu v rámci 6. RP a zachovať tak kontinuitu; prioritou by sa však mali stať kľúčové oblasti vedy a technológie, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti EÚ, vytváraní nových pracovných miest a zlepšovaní kvality života občanov. Hoci súhlasí so začlenením vesmírneho výskumu a relatívne novej oblasti bezpečnostného a (vypustenie) výskumu do 7. RP, je presvedčený že 7. RP by mal primerane podporovať výskum v týchto oblastiach:

a) vedy o živote (vrátane biotechnológie, neurológie, preventívneho a verejného zdravia),

b) všetky existujúce a budúce zdroje energie, ktoré neprodukujú CO2 (najmä obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti),

c) informačné a komunikačné technológie,

d) nanotechnológia, nové materiály a výrobné postupy,

e) chémia;

47. je presvedčený o tom, že s cieľom zvládnutia rastúceho ohrozenia životného prostredia je nevyhnutné, aby európska politika v oblasti výskumu silne podporovala výskum a vývoj v oblasti živelných pohrôm;

48. domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť financovanie v súčasnosti nedostatočne finančne podporovaného výskumu chorôb, ktoré postihujú občanov rozvojových krajín;

49. domnieva sa, že 7. RP by mal podporovať aj výskum a vývoj vo vysoko inovačných oblastiach v pomalšie sa rozvíjajúcich vedných disciplínach a hospodárskych odvetviach;

50. zdôrazňuje potrebu Európskej únie podniknúť osobitné opatrenia na priblíženie vedy k občanom, napríklad otvorením verejnej diskusie o dôležitých vedeckých a technologických otázkach, čo by sa malo odrážať v európskej politike výskumu a v budúcom rámcovom programe;

51. vyzýva Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť ochrane zvierat v prvom rade podporením alternatív k testom na zvieratách a v druhom rade znížením počtu testov vykonaných na zvieratách v rámci projektov, ktoré financuje na minimum;

52. domnieva sa, že v RP by sa mal viac zohľadňovať interdisciplinárny výskum, aby vznikli nové podnety a myšlienkové smery;

***

53. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii ako aj vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

[1] Rada Európskej únie, 26.11.2004 (v anglickom jazyku) - 14687/04 (Press: 323).

[2] Ú. v. EÚ L 232, 29.8.2002, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 60.

[4] Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 838.

[5] http://www.ercexpertgroup.org/documents/ercexpertgroup_final_report.pdf.

[6] http://www.cordis.lu/fp6/instruments_review/.

[7] http://europa.eu.int/comm/councils/bx20041105/kok_report_en.pdf.

[8] http://europa.eu.int/comm/dgs/information_society/evaluation/pdf/5_y_a/ist_5ya_final_140105.pdf.

[9] ftp://ftp.cordis.lu/pub/technology-platforms/docs/tp_report_defweb_en.pdf.

--------------------------------------------------