Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005IP0073

European Parliament resolution on the follow-up to the Fourth World Conference on Women — Platform for Action (Beijing+10)

Ú. v. EÚ C 320E, 15.12.2005, pp. 247–251 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

52005IP0073



Úradný vestník 320 E , 15/12/2005 S. 0247 - 0251


P6_TA(2005)0073

Opatrenia v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)

Uznesenie Európskeho parlamentu o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)

Európsky parlament,

- so zreteľom na oslavu Medzinárodného dňa žien dňa 8. marca 2005,

- so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z 21. decembra 1965,

- so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

- so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

- so zreteľom na pekingskú deklaráciu a akčnú platformu prijatú 15. septembra 1995 v Pekingu Štvrtou svetovou konferenciou o ženách: Opatrenia na podporu rovnosti, rozvoja a mieru,

- so zreteľom na svoje uznesenia z 15. júna 1995 [1] a 21. septembra 1995 [2] o tejto konferencii,

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 1996 o opatreniach v súvislosti s medzinárodnou konferenciou v Káhire o populácii a rozvoji [3],

- so zreteľom na odporúčanie Rady z 2. decembra 1996 o vyváženej účasti mužov a žien na rozhodovacom procese [4],

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1997 [5], týkajúce sa oznámenia Komisie o začleňovanií zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva - "mainstreaming",

- so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2000 [6], týkajúce sa oznámenia Komisie o ďalších opatreniach v rámci boja proti obchodovaniu so ženami,

- so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod [7] (smernica o rovnosti rás),

- so zreteľom na svoje pozície zo 17. novembra 1999 [8] a z 9. marca 2004 [9] týkajúce sa prijatia akčných programov Spoločenstva (DAPHNE a DAPHNE II pre roky 2000 až 2003 a 2004 až 2008) na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na deťoch, mládeži a ženách,

- so zreteľom na svoje uznesenia z 20. septembra 2001 o rovnakej odmene za prácu rovnakej hodnoty [10] a z 25. septembra 2002 o zastúpení žien medzi sociálnymi partnermi Európskej únie [11],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení profesionálneho, rodinného a súkromného života [12],

- so zreteľom na výsledky 49. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien, konaného 4. marca 2005,

- so zreteľom na vážne udalosti, ktoré sa odohrali dňa 6. marca 2005 v Istanbule počas demonštrácie v súvislosti s Medzinárodným dňom žien,

- so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A. keďže ženy, hoci tvoria viac ako polovicu populácie a voličov v Európskej únii, sú i naďalej nedostatočne zastúpené v hospodárskych, spoločenských a politických rozhodovacích orgánoch v rámci celej Únie; a keďže v niektorých členských štátoch je zastúpenie žien v parlamentoch nižšie ako celosvetový priemer na úrovni 15,6 %,

B. keďže práva žien sa na celom svete naďalej porušujú, a to i napriek tomu, že sú neoddeliteľnou, neodňateľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv a keďže prípady porušovania sú šokujúce najmä v oblastiach postihnutých vojnou, kde sa ženy stávajú obeťami znásilnení, nútených otehotnení a sexuálneho zneužívania,

C. keďže nedošlo k poklesu sexuálneho zneužívania a podľa odhadov sa každoročne státisíce žien a detí z tretích krajín stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi v rámci Európskej únie,

D. vyjadrujúc poľutovanie nad skutočnosťou, že zmrzačovanie pohlavných orgánov, ktoré nie je v krajinách EÚ neznáme, je i naďalej rozšírené po celom svete (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú týmto praktikám vystavené každoročne dva milióny žien),

E. keďže posilnenie postavenia žien je hlavným faktorom pri odstraňovaní chudoby a nevyhnutným predpokladom na splnenie úloh Lisabonskej stratégie a jej cieľa zvýšiť podiel zamestnaných žien na úroveň 60 % do roku 2010,

F. keďže rovnaký prístup k tovarom a službám a hospodárskej nezávislosti žien je dôležitý pre dosiahnutie rovnosti v rámci celej spoločnosti,

G. keďže opatrenia, ktoré napomáhajú zosúladiť súkromný a pracovný život sú predpokladom pre podporu rovnosti pohlaví v zamestnaní a v spoločnosti, v súlade so závermi samitov v Barcelone a Lisabone,

H. keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám z menšinových skupín,

I. keďže Únia by mala aktívne podporiť Medzinárodný rok OSN pre mikroúvery (2005), z ktorých profituje veľký počet žien,

J. keďže narastajúca miera nezamestnanosti v Európe si vyžaduje podporu osobitných opatrení s cieľom zjednodušiť prístup žien k odborným zamestaniam, keďže ženy sú ako prvé zasiahnuté nezamestnanosťou, a keďže aj napriek tomu, že ženy majú často lepšie vzdelanie ako muži, nemajú z tejto výhody žiaden prospech,

K. keďže rozdiel v odmenách pre mužov a ženy v Európe je stále v priemere medzi 16% a 33 %, a keďže doteraz nenastal žiaden skutočný pokrok v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, ktorá bola zavedená pred tridsiatimi rokmi smernicou 75/117/EHS [13] o rovnakej odmene pre mužov a ženy, a keďže v porovnaní so 6,6% mužov pracuje 30 % zamestnaných žien v Únii na čiastočný úväzok, ktorý je často núdzovým riešením z dôvodu nedostatku dostupných zariadení pre starostlivosť o deti,

L. keďže skúsenosti ukázali, že nevyhnutný podiel žien vo všetkých volených inštitucionálnych orgánoch by mal byť aspoň na úrovni jednej tretiny, ak majú byť v plnej miere zohľadnené záujmy žien v spoločnosti, a keďže podiel na úrovni 50 % je cieľom na dosiahnutie rovnej demokracie, zásady, ktorá je v niektorých členských štátoch akceptovaná na úrovni strán a na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; keďže stále chýba jasná politika Únie týkajúca sa rovnej demokracie,

M. keďže milióny žien stále nemajú informácie a vzdelanie týkajúce sa ich vlastného zdravia a nemajú žiadny prístup k nevyhnutnému lekárskemu ošetreniu a žiadne informácie o antikoncepčných prostriedkoch alebo prístup k nim; a keďže, s osobitným zreteľom na pohlavne prenášané choroby ako je HIV/AIDS, posledná správa Svetovej banky odhaduje, že 201 miliónov žien stále nemá prístup k antikoncepčným prostriedkom, čo má za následok 23 miliónov nechcených tehotenstiev a 1,4 milióna detských úmrtí,

N. keďže akčná platforma z roku 1995 výslovne uvádza slobodu sexuálneho sebaurčenia a zodpovednosti, plné rešpektovanie integrity jednotlivca a rovnosť v otázkach sexuálnych vzťahov a reprodukcie,

O. vítajúc úlohu, ktorú zohráva luxemburské predsedníctvo a Komisia v prípravných prácach pred rokovaniami a počas rokovaní na 49. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien,

1. víta deklaráciu 49. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien, ktorá opätovne potvrdila deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu v roku 1995;

2. dôrazne odsudzuje brutalitu tureckej polície v Istanbule počas demonštrácie dňa 6. marca 2005, konanej pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a vyzýva Komisiu, aby predniesla Parlamentu úplnú správu o udalostiach, ktoré sa tam odohrali;

3. vyzýva členské štáty OSN, ktoré ešte neratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, aby tak urobili;

4. opätovne pripomína, že ľudské práva žien sú neodňateľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv a uvádza, že podpora a ochrana práv žien sú nevyhnutným predpokladom pre budovanie skutočnej demokracie a že je potrebné využiť všetky možné prostriedky na zabránenie akémukoľvek porušovaniu ľudských práv žien vrátane porušovaní, ku ktorým dochádza v Únii;

5. požaduje, aby členské štáty prijali právne predpisy alebo účinne uplatňovali existujúce právne predpisy s cieľom zastaviť zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, ku ktorému dochádza na ich území, a poskytli pomoc príslušným tretím krajinám pri vypracovaní programov spoločne s miestnymi MVO v rámci boja proti týmto praktikám;

6. vyzýva členské štáty, o ktorých je známe, že sa v nich vykonáva nedobrovoľná sterilizácia, aby koordinovali snahy na uplatňovanie príslušných zákonov a tieto praktiky zastavili;

7. odsudzuje manželstvá z donútenia a vyzýva členské štáty a v úlohe koordinátora Komisiu, aby podnikli všetky nevyhnutné kroky na potrestanie páchateľov, a to aj v prípadoch, ak tieto manželstvá z donútenia boli uzavreté rezidentmi Únie mimo jej územia;

8. zdôrazňuje, že situácia žien v Únii sa od roku 1995 výrazne nezlepšila, napriek vykonávaniu existujúcich právnych predpisov, ako napríklad smernice 75/117/EHS [14] a smernice 76/207/EHS [15] o zásade rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a odbornej príprave; vyzýva Komisiu, aby dohliadla na to, aby ženy v nových členských štátoch plne profitovali z acquis o právach žien a navrhuje celoeurópsku kampaň k tomuto acquis na účel lepšieho informovania žien o ich právach;

9. víta návrh Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o zamestnanie a odbornú prípravu (nové znenie) (KOM(2004)0279) ako dôležitý krok smerom k bezpečnosti a zrozumiteľnosti v oblasti rovnosti pohlaví;

10. víta prijatie smernice 2004/113/ES [16] o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, a považuje túto smernicu za dôležitý nástroj na zabezpečenie rovnosti pohlaví; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol dostatočný pokrok v súvislosti s úplným odstránením diskriminácie na základe pohlavia pri stanovovaní odmien a výhod vo vzťahu k poisťovaniu a súvisiacim finančným činnostiam;

11. uznáva, že boli prijaté určité pozitívne opatrenia v súvislosti s násilím páchaným na ženách; zdôrazňuje však nedostatok jasných politických záväzkov zakročiť a odstrániť domáce násilie páchané na ženách, sexuálnu turistiku a obchodovanie so ženami vrátane legislatívnych opatrení, ako napríklad právo azylu pre obete;

12. vyzýva preto Komisiu, aby rok 2006 vyhlásila za európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách a ďalej ju vyzýva, aby sa Rumunsko, Bulharsko, Turecko a susediace krajiny plne zapojili do príprav všetkých podujatí, programov a projektov, ktoré súvisia s rokom boja proti násiliu páchanému na ženách;

13. uznáva, že zdravie žien sa v EÚ v poslednom desaťročí výrazne zlepšilo, aj keď ešte stále existuje viacero faktorov, ktoré bránia rovnosti pohlaví vo vzťahu k zdraviu; požaduje preto, aby sa pri prijímaní európskych programov zohľadňovali rozdielne schémy s ohľadom na zdravie žien a aby sa osobitná pozornosť venovala reprodukčnému zdraviu;

14. dôrazne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali prvoradú pozornosť otázke rovnosti pohlaví na svetových konferenciách OSN, ako napríklad Káhira + 10 a Svetový samit o sociálnom rozvoji v roku 2005, berúc pritom do úvahy Miléniové rozvojové ciele OSN;

15. pripomína, že vzdelávanie a odborná príprava majú dôležitý význam pri dosahovaní rovnosti medzi ženami a mužmi a zdôrazňuje potrebu celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť rovnaký prístup žien k odborným povolaniam a všetkým úrovniam profesionálneho života; v tejto súvislosti poznamenáva, že dve tretiny z 860 miliónov negramotných ľudí sú ženy;

16. vyzýva Radu, na základe návrhu Komisie, aby prijala špecifické ukazovatele s ohľadom na rovnosť pohlaví v súvislosti s feminizáciou chudoby, s cieľom uskutočňovať zladenejšiu politiku v oblasti sociálnej ochrany, a aby sa postarala o to, že boju proti feminizácii chudoby sa v rozvojových politikách Únie bude venovať prioritná pozornosť;

17. opätovne potvrdzuje, že podiel žien v súvislosti s postami, ktorých úlohou je účasť na zmierovaní, udržiavaní mieru, predchádzanie konfliktom a pomoc pri pohromách, vrátane vyšetrovacích a pozorovacích misií v mene EÚ a jej členských štátov, by mal byť aspoň na úrovni 40 %;

18. pripomína význam osobnej slobody vyjadrovania, zdôrazňuje však úlohu médií, reklamy a internetu pri vytváraní hodnôt a pohlavných stereotypov; víta preto diskusiu s užívateľmi a regulačnými orgánmi o ich úlohe, pokiaľ ide o hľadanie a určenie správnej rovnováhy medzi slobodou prejavu a právom na ľudskú dôstojnosť, najmä s ohľadom na médiá a reklamu, ktoré môžu sledovať deti;

19. vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na zlepšenie prístupu žien k plnej účasti na hospodárskom, sociálnom a politickom rozhodovacom procese a zdôrazňuje význam uplatňovania zásady rovnosti pohlaví vo všetkých oblastiach európskej politiky;

20. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že všetky programy a činnosti financované z rozpočtov EÚ, najmä zo štrukturálnych fondov, budú od roku 2006 zahrňovať rozpočtovanie založené na zásade rovnosti pohlaví;

21. vyzýva politické strany, tak na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni, aby prehodnotili svoju stranícku štruktúru a postupy s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré priamo alebo nepriamo pôsobia diskriminujúco voči účasti žien a aby prijali primerané stratégie s cieľom dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie mužov a žien vo volených orgánoch vrátane pozitívnych opatrení ako sú kvóty;

22. vyzýva Komisiu, aby navrhla následnú stratégiu k ukazovateľom, ktoré stanovili rôzne predsedníctva EÚ;

23. víta právne reformy, ktoré boli vykonané v Turecku, ale opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že ženy sú i naďalej obeťami zabíjania a násilia za česť rodiny a vyzýva preto Komisiu a Radu, aby pokračovali v spolupráci s tureckými úradmi a pozorne sledovali situáciu v oblasti ženských práv v Turecku;

24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.

[1] Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92.

[2] Ú. v. ES C 269, 16.10.1995, s. 146.

[3] Ú. v. ES C 211, 22.7.1996, s. 31.

[4] Ú. v. ES L 319, 10.12.1996, s. 11.

[5] Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 50.

[6] Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 307.

[7] Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

[8] Ú. v. ES C 189, 7.7.2000, s. 69.

[9] Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 159.

[10] Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 134.

[11] Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 169.

[12] Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 492.

[13] Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19.

[14] Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19.

[15] Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40.

[16] Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

--------------------------------------------------

Top