16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/12

1.1

víta na základe súčasného vývoja, ktorý počíta s nárastom spotreby energie v Európe až o 10 % v najbližších 15 rokoch, Zelenú knihu Európskej komisie ako aj iniciatívy na zvýšenie energetickej účinnosti všeobecne;

1.2

zdôrazňuje mimoriadny význam energetickej účinnosti, najmä vzhľadom na aktuálnu krízu na trhu s plynom. Zásobovanie Európy energiou sa musí diverzifikovať, aby sa minimalizovali závislosti, ako ich v súčasnosti možno pozorovať na Ukrajine alebo v Bulharsku. Na základe Zelenej knihy o energetickej účinnosti je možné celkovo znížiť závislosť na rope a zemnom plyne a v tejto súvislosti vypracovať európsky akčný plán;

1.3

víta zohľadnenie opatrení na všetkých možných úrovniach zavádzania (EÚ, celoštátne, regionálne, miestne) a upozorňuje, že pri ich uplatňovaní je potrebné dodržiavať princíp subsidiarity;

1.4

uvedomuje si, že energetická účinnosť je významným príspevkom na dosiahnutie všetkých troch hlavých cieľov energetickej politiky: zabezpečenie zásobovania, ochrany životného prostredia a ochrany pred klimatickými zmenami, ako aj konkurencieschopnosti;

1.5

zdôrazňuje aj význam sociálneho rozmeru opatrení na zabezpečenie energetickej účinnosti, ktorý zahŕňa vytvorenie a zabezpečenie miestnych a regionálnych pracovných miest a chráni spotrebiteľov pred neúnosnými nákladmi za energiu;

1.6

poukazuje na skutočnosť, že pri stanovovaní ďalších predpisov týkajúcich sa energetickej účinnosti pre členské štáty sa nesmie postupovať príliš rýchlo. Ako sa uvádza aj v samotnej Zelenej knihe, už v súčasnosti sa uplatňuje resp. vypracováva veľké množstvo opatrení EÚ na zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré ešte nemali čas dosiahnuť výsledky, resp. ešte musia byť zavedené do praxe. Príkladom takýchto opatrení je napríklad smernica o budovách, ktorá podporuje využívanie vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, alebo smernica o koncovej energetickej účinnosti;

1.7

upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých členských štátoch a oblastiach už existujú stratégie a programy opatrení zamerané na podobné ciele, resp. s rovnakým výsledkom, aké požaduje Zelená kniha. Ako príklad uveďme stratégie na ochranu proti klimatickým zmenám (od ratifikácie Kjótskeho protokolu), alokačné plány (v rámci obchodu s emisiami) a znižovanie škodlivín v ovzduší (v rámci smernice o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie – smernica NEC). Preto je potrebné zameriavať sa v strednodobom časovom horizonte nie na nové plány zlepšenia energetickej účinnosti, ale na dôslednú realizáciu už existujúcich opatrení.

Ako ukazujú skúsenosti s realizáciou týchto plánov, často sú to opatrenia, ktoré je možné prijať vo veľmi krátkej dobe, avšak ktorých výsledok sa prejaví až po dlhšom čase;

1.8

poukazuje na početné iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré boli zavedené na miestnej a regionálnej úrovni, a ktorých výsledky sú verejnosti prístupné prostredníctvom rôznych internetových stránok. Za všetky tu uveďme zozbierané osvedčené postupy z celej Európy na stránkach ManagEnergy a Energie Cités (6);

1.9

je si vedomý skutočnosti, že nárast energetickej účinnosti je politikou malých krokov. Tieto malé kroky sa vykonávajú vo veľkej miere práve na miestnej a regionálnej úrovni, ktorá vďaka svojej blízkosti k občanom zastáva dôležitú funkciu pri zvyšovaní informovanosti;

1.10

kriticky poukazuje na skutočnosť, že ciele liberalizácie energetického trhu EÚ (zvýšenie konkurencie s cieľom zníženia cien) sa len ťažko dajú skombinovať s energetickou účinnosťou. Klesajúce ceny nie sú stimulom pre energetickú účinnosť. Okrem toho sa kvôli nedostatočným investíciám odďaľuje obnova existujúcich elektrární;

1.11

považuje opatrenia zamerané na podporu politiky liberalizovaného trhu orientovaného na dopyt za rozumné. To znamená aj zahrnutie environmentálnych nákladov do spotrebiteľských cien a zabezpečenie rovnakého prístupu k rozvodnej sieti. Stratégie na zvýšenie energetickej účinnosti sú obzvlášť dôležité tam, kde je potrebné vytvoriť protipól k súčasnej politike orientovanej na ponuku;

2.1

žiada, aby v prípade ich zavedenia boli plány energetickej účinnosti vytvorené ako 5-ročné plány s maximálne dvoma hodnoteniami. Plány, ktoré treba každoročne vypracúvať a hodnotiť, neprinášajú v praxi dostatočne uspokojivé výsledky a preto nie sú vhodnou alternatívou (otázka 3);

2.2

zdôrazňuje najmä, že pri stanovovaní opatrení je potrebné brať bezpodmienečne ohľad na rozdielne predošlé výkony a možnosti jednotlivých členských štátov, rovnako ako vypracovať pre každé opatrenie analýzu nákladov a úžitku, a to vopred;

2.3

odmieta stanovenie konkrétnych cieľov v oblasti energetickej účinnosti. Je totiž potrebné zabrániť tomu, aby vznikli výhody v súťaži pre tie krajiny, ktoré dosiaľ málo šetrili energiou. Členské krajiny, ktoré už predtým prijali opatrenia na úsporu energie alebo používajú obzvlášť účinné technológie, majú menší potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej účinnosti a boli by pri stanovení konkrétnych cieľov jasne v nevýhode;

2.4

odporúča namiesto toho systém benchmarkingu, ktorý na základe analýz a rozdielnych klimatických podmienok, ako aj predchádzajúcich výsledkov v oblasti energetickej účinnosti predkladá národné ciele energetickej účinnosti pre každý členský štát. Toto stanovovanie cieľov na úrovni jednotlivých štátov by sa mohlo premietnuť do stanovenia európskych štandardov, čím by bolo možné nestranným spôsobom zohľadniť národné špecifiká ako i predchádzajúce výsledky;

2.5

zastáva názor, že mechanizmus obchodu s emisiami je potrebné vypracovať tak, aby bolo elektrárňam v rámci alokačného rámca pridelené po primeranom prechodnom období len také množstvo emisných certifikátov, aké zodpovedá plánovanej výrobe elektriny a tepla v plynovej resp. parnej elektrárni s kogeneráciou. Toto by bolo jasným signálom pre cieľ energetickej účinnosti pri výrobe elektrickej energie (otázka 13);

2.6

navrhuje zvážiť použitie podobného spôsobu pri predpokladanom výpočte certifikátov pre priemysel. Každý priemyselný komplex by dostal len toľko emisných certifikátov, koľko zodpovedá výrobe plánovaného množstva v zariadení s najvyšším štandardom energetickej účinnosti. Tieto opatrenia by znamenali presunutie nákladov na toho, kto ich spôsobil a priniesli by so sebou veľkú úsporu energie a emisií CO2 (otázka 2);

2.7

požaduje, aby bolo možné poskytnúť štátnu pomoc pre opatrenia, ktoré podporujú inováciu v oblasti životného prostredia a zlepšenie produkcie na zvýšenie energetickej účinnosti. Táto pomoc by mohla byť vytvorená jednako ako pomoc na inováciu, ktorá vyníma podporu inovatívnych energeticky účinných technológií z oznamovacej povinnosti. Na strane druhej by mala energetická účinnosť byť zohľadnená ako jedno zo všeobecných kritérií pri priznávaní štátnej pomoci v oblasti životného prostredia, keďže tieto sa najčastejšie využívajú na miestnej a regionálnej úrovni; odporúča obzvlášť skupinové vyňatie pomoci na zvýšenie energetickej účinnosti, najmä ale stanovenie dostatočne vysokých prahov pomoci, aby sa zmenšilo administratívne zaťaženie a prípadné akékoľvek zdržania pri realizácii týchto projektov (otázka 5);

2.8

odporúča zohľadniť kritériá energetickej účinnosti v oblasti zadávania verejných zákaziek na všetkých úrovniach (EÚ, jednotlivé štáty, regionálne, miestne). Vzhľadom na 16 % podiel na HDP EÚ, by mohol so zosilneným dopytom po účinných zariadeniach, dopravných prostriedkoch, budovách atď. vzniknúť aj silnejší podnet pre priemysel ďalej takéto produkty vyvíjať a zlacňovať. V oblasti ekologických obstarávacích kritérií môžeme poukázať na rozsiahle skúsenosti jednotlivých členských štátov;

2.9

odmieta však návrh právne zaviazať verejných obstarávateľov, keďže množstvo regionálnych a miestnych orgánov musí vyjsť s extrémne nízkym rozpočtom. Namiesto toho by mali byť obciam s nízkym finančným rozpočtom dostatočne predostreté výhody pridelenia zákaziek na základe energetickej účinnosti, takže sa samé budú môcť rozhodnúť medzi najlacnejšou a najlepšou ponukou (otázka 6);

2.10

víta programy financovania projektov energetickej účinnosti. Pre regionálnu a miestnu úroveň táto skutočnosť znamená len to, že finančné prostriedky a podpora môžu byť dané k dispozícii len na základe dobrovoľnosti a podľa príslušnej rozpočtovej situácie (otázky 7 a 22);

2.11

vyzýva Európsku komisiu, aby kritériá energetickej účinnosti spadali vo všetkých oblastiach politiky do kompetencie EÚ. Najmä v oblasti štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, v oblasti rozvoja vidieka a podpory výskumu by mohla Komisia určiť energetickú účinnosť za jedno zo záväzných kritérií pri výbere projektov. Toto by mohlo byť aj priamym podnetom pre miestnu a regionálnu úroveň (otázka 12);

2.12

odmieta rozšírenie resp. sprísnenie smernice o budovách, pokiaľ nebudú vyhodnotené výsledky súčasného znenia. Pred rozšírením musí byť daný dostatočný časový rámec na vyhodnotenie súčasnej smernice o budovách (otázka 8);

2.13

vyslovuje sa za intenzívne vystupovanie na verejnosti a informovanie na všetkých úrovniach. Kampane by mali mať národný, regionálny i miestny súvis a mali by sa orientovať najmä na témy, v oblasti ktorých môže cieľová skupina v praxi skutočne alternatívne jednať. Spolupráca s Európskou komisiou resp. jej zástupcami v členských štátoch s regionálnou a miestnou úrovňou by bola v tejto súvislosti žiaduca (otázka 12);

2.14

zdôrazňuje potrebu zabezpečovania informácií a školení, ktoré by nemali byť obmedzené iba pre odborníkov v oblasti energetiky, ale mali by sa dostať aj tým, ktorí pracujú mimo energetickej oblasti, napríklad architektom, stavebným spoločnostiam, projektantom nehnuteľností, plánovačom a riadiacim pracovníkom infraštruktúry;

2.15

jasne sa vyslovuje za urýchlené zavedenie kogeneračných zariadení. Okrem dôsledného uplatňovania kogeneračnej smernice je tiež nevyhnutné rozvíjať s ňou súvisiaci tepelný trh rýchlejšie než doteraz (otázka 13);

2.16

podporuje sanáciu starých – neúčinných – systémov vykurovania na okresnej úrovni, ako jedného z hlavných príspevkov na zvýšenie energetickej účinnosti, a vyzýva členské štáty, aby na to využili prostriedky zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

2.17

podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Európskej komisii na vytvorenie návrhu pravidiel účinného trhu s teplom a klimatizáciou. Pre miestnu úroveň je účinné využívanie použitej tepelnej energie rovnako dôležité ako rozumné riešenia v oblasti chladenia. Klimatizačné zariadenia viedli v posledných rokoch k obrovskému nárastu spotreby elektrickej energie počas teplejších ročných období. Keďže trh s teplom a klimatizáciou spadá prostredníctvom stavebných nariadení do kompetencií na miestnej úrovni, je potrebná aj v tejto oblasti osobitná informačná politika a poradenstvo. Miestne rozhodnutia by mali byť ovplyvňované v prospech väčšej energetickej účinnosti. Inovatívne príklady z oblasti okresného vykurovania a klimatizácie sú dostupné v už spomínaných súhrnoch osvedčených postupov na internete;

2.18

odporúča zvýšenie a podporu decentralizovanej výroby uvedenej v Zelenej knihe, poukazuje však na to, že je potrebné zohľadniť pomer kapacity elektrárne a miestnej spotreby. Aj tu by mala byť uprednostnená kogenerácia, ako obzvlášť účinná výrobná forma. Vysokú energetickú účinnosť je možné zaručiť najmä vtedy, pokiaľ je možné miestne využiť vytvorené teplo;

2.19

zdôrazňuje, že aj pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie je potrebné brať ohľad na efektívne využívanie a šetrné zaobchádzanie s existujúcimi zdrojmi. Pri vytváraní nových zariadení by mala byť vo všetkých oblastiach najskôr optimalizovaná spotreba a až potom by mal byť systém zásobovania prispôsobený tejto spotrebe. Nasledujúce faktory je potrebné taktiež zohľadniť a – podľa právnych predpisov platných v príslušnom štáte – preveriť: umiestnenie, druh technológie, veľkosť zariadenia, stupeň využitia;

2.20

odmieta systém bielych certifikátov (energetickej účinnosti), pri ktorých by dodávateľ bol povinný previesť opatrenia na úsporu energie u koncového spotrebiteľa. Existujú obavy, že zavádzanie a realizácia takéhoto obchodného systému sú z hľadiska národného hospodárstva nákladnejšie než dosiahnuté úspory energie. Okrem veľkých nákladov na administratívu sa zdá byť dosiahnutie spravodlivého rozdelenia ešte ťažšie než pri obchode s emisiami (otázka 15);

2.21

požaduje ďalšie investície do rozvoja systému verejnej dopravy a železničnej infraštruktúry. Len pokiaľ existujú rozumné alternatívy k individuálnej doprave (autám), je možné očakávať v dlhodobom časovom horizonte zníženie dopravy autom; víta v tejto súvislosti v návrhu nariadenia Európskej komisie o cestnej a železničnej osobnej doprave, ktoré obsahuje ustanovenie o samorozhodovaní obcí a regiónov v oblasti vykonávania tejto dôležitej služby zabezpečujúcej existenciu, čím uznáva úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečení verejnej osobnej dopravy;

2.22

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aj zapojenie priemyslu a prostredníctvom rôznych opatrení tlačila na zníženie cien pre koncových spotrebiteľov, ktorí používajú energeticky účinné zariadenia a technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie; pripája sa k názoru Európskeho parlamentu, že v oblasti jednotlivých technológií došlo k pozoruhodnému zníženiu nákladov, ale že je potrebné ich ďalšie znižovanie, aby boli opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti všeobecne atraktívnejšie;

2.23

domnieva sa, že EÚ je povinná, vzhľadom na pomerne vysoký environmentálny štandard v Európe, vyjednať vo WTO tarifné alebo mimotarifné výhody pre energeticky účinné produkty.