16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/8

1.1

Konštatuje, že v oznámení Komisie „Zdravší, bezpečnejší a dôverujúcejší občania: Stratégia pre zdravie a ochranu spotrebiteľa“ sa navrhuje zlúčenie politiky ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktoré by malo viesť k súčinnosti pri prenose vedomostí, metodológii a výkonnejšom nasadení administratívnych zdrojov.

1.2

Pozitívne hodnotí snahu Komisie ponúknuť občanovi lepšiu možnosť voľby vhodnejšej pre jeho zdravie a zdravšie spotrebiteľské návyky. V oznámení sa vyzdvihuje veľký význam, ktorý má zdravie tak pre blaho obyvateľstva ako aj pre realizáciu lisabonskej stratégie, pretože lepší zdravotný stav obyvateľstva prispieva k produktivite v Európe, účasti pracovníkov na zárobkovej činnosti a k trvalo udržateľnému rastu. Vnútorný trh tovarov a služieb, ktorý zodpovedá potrebám a požiadavkám spotrebiteľov, bude naďalej zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ.

1.3

Zdôrazňuje, že zdravotné a spotrebné aspekty by mali byť zohľadnené aj v ostatných politických oblastiach EÚ. Lepšia koordinácia politických procesov v ostatných oblastiach, ako napríklad v politike zamestnanosti a agrárnej politike, bude dôležitá pri dosahovaní smerodajných cieľov v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa. Preto napríklad nevedie k cieľu skutočnosť, že EÚ vo svojom rozpočte na rok 2005 dotuje spotrebu nezdravých potravín, ako napr. mliekarenských výrobkov s vysokým obsahom tuku, resp. ešte vždy podporuje tabakový priemysel 916 miliónmi EUR – táto suma zďaleka presahuje 14,4 miliónov EUR, ktoré EÚ venuje na prevenciu konzumu tabaku. Výbor preto vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že štátna pomoc pre tabakový priemysel má do konca roka 2010 skončiť.

1.4

Podporuje požiadavku vytvoriť minimálny súbor práv na horizontálnom základe, ktoré budú mať všetci spotrebitelia pri využívaní služieb vo verejnom záujme (napr. zásobovanie plynom a elektrinou, poštové služby, telekomunikácie, dodávky vody), či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni, na základe princípu poskytovania univerzálnych služieb (t.j. univerzálneho prístupu k službám vo všeobecnom záujme, ktoré sú podstatné pre život v súčasnej spoločnosti). Toto je oblasť, v ktorej by mala zostať zásada univerzálnych služieb prioritou a ktorá musí plniť očakávania spotrebiteľov vzhľadom na prístup, bezpečnosť, spoľahlivosť, cenu, kvalitu a možnosť voľby.

1.5

Považuje okrem toho za nutné sledovať účinky vnútorného trhu na zdravotníctvo a spotrebiteľské návyky v členských štátoch. Vzájomné pôsobenie medzi pravidlami Spoločenstva a jednotlivými vnútroštátnymi zdravotníckymi a spotrebiteľskými politikami sa má pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany zdravia a spotrebiteľa, ktoré stanovuje zmluva, hodnotiť prostredníctvom iniciatív Spoločenstva.

1.6

Vyslovuje sa za lepšie zohľadnenie záujmov spotrebiteľov v politike EÚ týkajúcej sa hospodárskej súťaže vzhľadom na vzťah medzi ochranou spotrebiteľa a politikou hospodárskej súťaže formulovaný v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení ES, ktoré stanovujú, že cieľom pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky je chrániť hospodársku súťaž na trhu ako prostriedok posilnenia postavenia spotrebiteľa.

1.7

Zastáva názor, že iniciatívy Spoločenstva by sa mali skúmať z hľadiska ich účinkov na oblasť politiky zdravotníctva. Toto skúmanie by malo obsahovať, aké dôsledky budú mať príslušné rozhodnutia na zdravie obyvateľstva a nielen zistiť, aké dôsledky majú rôzne opatrenia na organizáciu a štruktúru zdravotníctva. Okrem toho sa má preveriť, aké dôsledky majú opatrenia EÚ na základné hodnoty, ktoré sú základom pre zdravotníctvo v jednotlivých členských štátoch. Pritom sa nesmie stratiť zo zreteľa, že jedna a tá istá iniciatíva Spoločenstva môže mať na jednotlivé krajiny rôzne účinky.

1.8

Prihovára sa za demokratické a transparentné rozhodovacie procesy a štruktúry zodpovednosti v oblasti spotrebiteľa. Obzvlášť dôležité je, aby si potravinársky priemysel osvojil ekologické a zdravotné hľadiská a poskytoval všetkým občanom, bez ohľadu na ich finančné možnosti, čerstvé a výživné potraviny.

1.9

Neschvaľuje, aby zlúčenie politiky ochrany zdravia a spotrebiteľa bolo využité na to, aby podniky propagovali svoje výrobky ako „podporujúce zdravie“ alebo ako „odporučené lekárom“. Výrobcovia nesmú využívať strach z chorôb ako argument na podporu predaja a nesmú spotrebiteľov ani viesť k mylnej domnienke, že niektoré potraviny predstavujú náhradu za zdravú a vyváženú stravu. Rozhodujúce je, aby bol podporovaný rozvoj smerom k lepšiemu zdraviu a zdravším výrobkom a aby sa prekazilo uvádzanie spotrebiteľov do omylu v rámci európskej politiky ochrany spotrebiteľa.

1.10

Zdôrazňuje, že právne základy politiky Spoločenstva na ochranu verejného zdravia a politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov sú celkom odlišné. Na základe článku 152 Zmluvy o založení ES v oblasti verejného zdravia: „Činnosti spoločenstva (...) dopĺňajú vnútroštátne politiky.“ No politika ochrany spotrebiteľa, ako bola stanovená v článku 153 Zmluvy o založení ES, podlieha vo veľkej miere všeobecnému prístupu vzhľadom na podporu práv spotrebiteľov a ochranu ich záujmov, predovšetkým čo sa to týka zavŕšenia vnútorného trhu. Odvolávanie sa na spoločný právny základ týchto dvoch politík je preto v rozpore s princípom subsidiarity.

Legislatíva v spotrebiteľskej oblasti na úrovni EÚ nesmie viesť k tomu, že budú ustanovené špecifické pravidlá alebo legislatíva v oblasti zdravotníctva, ktoré budú v rozpore s organizáciou a orientáciou zdravotníctva v jednotlivých členských štátoch. Avšak zosúladenie politiky ochrany spotrebiteľa s prísnymi kritériami komplementarity a subsidiarity, ktoré sú základom politiky verejného zdravia, by mohlo mať negatívny účinok na právomoci EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

1.11

Zastáva názor, že namiesto diskusie o stratégii na „ochranu zdravia a spotrebiteľa“ by bolo presnejšie, keby Komisia uvádzala vo svojom oznámení výraz „ochrana verejného zdravia a spotrebiteľa“, čo by bolo v súlade s právomocami EÚ, ako sú stanovené v článku 152.

1.12

Zdôrazňuje, že zlúčenie politiky ochrany zdravia a spotrebiteľa nesmie viesť k tomu, že pacienti v zdravotníctve a spotrebitelia na trhu budú postavení na jednu rovinu. Trh pre zdravotné výkony sa v celom rade zásadných bodov odlišuje od „normálneho“ trhu pre spotrebiteľov. To sa okrem iného prejavuje neistotou, v akom rozsahu sa budú zdravotnícke výkony využívať a aké náklady z toho vyplývajú. Aj s ohľadom na externé účinky pri využití zdravotníckych výkonov vládne neistota a medzi tým, kto služby ponúka a spotrebiteľom/pacientom existuje informačná asymetria. Je žiadúce, aby občania, bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické pozadie, mali rovnoprávny prístup príp. rovnaké možnosti na využitie zdravotníckych výkonov. Členské štáty musia mať aj naďalej možnosť stanoviť si priority v potrebnom rozsahu a vykonať protiopatrenia a intervencie.

1.13

Odporúča, aby sa bez ohľadu na zlúčenie oblasti zdravia a spotrebiteľa do jedného spoločného programu aj v budúcnosti ich zvláštnosti zohľadňovali. Toto sa môže diať účelovým viazaním prostriedkov na politiku ochrany zdravia a spotrebiteľa. V programe Komisie je podrobne popísané rozdelenie prostriedkov v období rokov 2007-2013. Pokiaľ je to možné, mala by existovať možnosť v ďalšom priebehu programu meniť priority napr. v súvislosti s plánovaným hodnotením po troch rokoch. To by súhlasilo s úmyslom programu pracovať s pružnými akčnými plánmi.

1.14

Pripúšťa, že v určitých oblastiach zdravotníctva by bola žiadúca lepšia koordinácia medzi členskými štátmi pomocou otvorenej metódy koordinácie. Platí to napríklad pre mobilitu pacientov a vzdelávanie a nábor personálu do zdravotníctva.

1.15

Zastáva názor, že predpoklady pre dobrý zdravotný stav občanov sa vytvárajú v ich bezprostrednom okolí. Organizácie v oblasti zdravotníctva pritom nie sú jedinými aktérmi. V mnohých členských štátoch zodpovedajú za zdravotníctvo a verejné zdravie svojich komunít regionálne a miestne orgány. Výbor regiónov a regionálne a miestne orgány zodpovedné za tieto oblasti by mali mať preto tiež vplyv na celkovú zdravotnícku stratégiu Únie. Stanovisko Výboru regiónov by sa malo zohľadňovať najmä pri rozhodnutiach a iniciatívach, ktoré sa týkajú úloh miestnych a regionálnych orgánov v zdravotníctve a ich zodpovednosti v oblasti verejného zdravia. Očakáva sa, že regionálne a miestne orgány budú zapojené napr. do uskutočnenia iniciatív v súvislosti s určovaním zdravotníckych ukazovateľov a porovnávacích hodnôt („benchmarking“) a že budú mať na ne vplyv, napríklad pri témach ako je vlastná zodpovednosť alebo vplyv v súvislosti s duševným zdravím, diétou a výživou ako aj alkoholom.

1.16

Prihovára sa za to, aby bola občianska spoločnosť nabádaná k účasti na rozvojovej práci a k príspevkom. Spoluúčasť občanov pri zdravotníckej a spotrebiteľskej politike EÚ musí byť zabezpečená. Je dôležité, aby boli relevantné siete v oblasti zdravia a spotrebiteľa na úrovni Spoločenstva podporované a konzultované. Platí to napríklad pre spotrebiteľské organizácie, spolky na ochranu záujmov pacientov a iné z odborného hľadiska dôležité siete.

1.17

Poukazuje na to, že Komisia musí zabezpečiť, aby pracovníci výkonnej agentúry preukázali potrebnú kvalifikáciu, aby mohli uplatňovať a uskutočňovať program Komisie. Myslí sa tým kvalifikácia v oblasti ochrany spotrebiteľa a zdravia, ale aj interdisciplinárna kvalifikácia.

1.18

Je toho názoru, že novým členským štátom sa musí venovať zvláštna pozornosť, aby sa splnili spoločné a perspektívne výzvy v oblasti zdravotníckej starostlivosti a ochrany spotrebiteľa. Nové členské štáty by mali byť pri vytváraní zdravotníckych a spotrebiteľských opatrení vedome podporované s cieľom odstrániť tak rozdiely a nerovnosti v zdravotníctve v EÚ, aby došlo k postupnému približovaniu k najvyššej úrovni v rámci Únie. Je napríklad preto neuspokojivé, že podľa zistení Eurostatu je priemerná dĺžka života v nových členských štátoch oveľa nižšia v porovnaní so starými členskými štátmi.

1.19

Víta, že v rámci navrhovaného programu Komisie sa na zlepšenie zdravia obyvateľstva môžu použiť prostriedky zo štrukturálnych fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja 2007-2013). Pre výbor je dôležité upozornenie, že tieto prostriedky by mali byť použité iba v počiatočnej fáze projektov a nie na ich nepretržité uskutočňovanie.

1.20

Považuje za vhodné, aby sa zvláštna pozornosť venovala susedným štátom EÚ, aby sa zvládli spoločné a perspektívne výzvy v oblasti zdravotníckej starostlivosti a ochrany spotrebiteľa. Tieto krajiny by mali byť pri vytváraní zdravotníckych a spotrebiteľských opatrení vedome podporované, aby sa zredukovali rozdiely a nerovnosti v tejto oblasti v rámci Európy a na jej okrajoch.

1.21

Zdôrazňuje, že zlúčenie záujmov v oblasti zdravotníckej starostlivosti a ochrany spotrebiteľa môže umožniť väčšie spoločenské vyrovnanie v rámci členských krajín, pretože sociálno-ekonomické rozdiely sú často príčinou rozdielnej situácie v oblasti spotrebiteľa a zdravia. Nerovnostiam v rámci členských štátov príp. medzi nimi je potrebné venovať zvláštnu pozornosť. Zvýšené zameranie sa na okrajové skupiny, ako napríklad skupiny s nízkymi príjmami, s nadmernou hmotnosťou a etnické menšiny, je nevyhnutné pre dosiahnutie smerodajného cieľa rovnakých možností pre všetkých. Je tiež potrebné zdôrazniť význam vlastnej zodpovednosti jednotlivca za svoje zdravie. Je žiadúce, aby zdravotnícka a spotrebiteľská politika podporovala rozhodnutia orientované na zdravie, pretože tak sa dajú potlačiť choroby podmienené životným štýlom. Výskumy ukazujú, že okrajové skupiny častejšie trpia zdravotnými poruchami a chorobami podmienenými životným štýlom. Keď sa okrajovým skupinám pomôže prijať „zdravé“ rozhodnutia, môžu sa tak zmierniť sociálno-ekonomické nerovnosti.

1.22

Zastáva názor, že informácie, ktoré bude šíriť Komisia, majú byť pre prijímateľov užitočné. Majú byť navrhnuté metódy cieleného využitia informačných kampaní, aby boli oslovené žiadúce cieľové skupiny. Plánuje sa uprednostniť interaktívne sprostredkovateľské a informačné kampane pred rozposielaním rovnakých informačných materiálov. Pri šírení informácií na tému zdravie a ochrana spotrebiteľa by mohlo byť obzvlášť užitočné osloviť najmä deti a mládež, aby sa včas pôsobilo proti zlému životnému štýlu, ktorý by mal dlhodobé dôsledky pre zdravie. V tomto ohľade môžu hrať dôležitú úlohu predškolské zariadenia, školy a dobrovoľnícke organizácie.

1.23

Vyzýva Komisiu, aby pri svojej informačnej činnosti brala ohľad na právo jednotlivých členských krajín stanoviť pravidlá pre práva a povinnosti pri znášaní nákladov v zdravotníctve v rámci ich vlastného systému sociálneho zabezpečenia ako aj podmienky platné pre rôzne výkony a práva spotrebiteľov.

1.24

Odporúča, aby boli informácie prístupné tam, kde sa na ne občania môžu pýtať a v jednotlivých členských štátoch by ich malo sprevádzať kompetentné poradenstvo. Osveta pre okrajové skupiny spadá do kompetencie miestnych a regionálnych orgánov. Aj skupina pacientov odkázaná na ochranu musí mať prístup k informáciám na zdravotnícku a spotrebiteľskú tému. Jednotný informačný materiál pre všetkých občanov by nerovnosti medzi rôznymi spoločenskými skupinami v rámci jednotlivých členských štátov iba zväčšil, pretože prieskumy ukázali, že informačné kampane vedia účinnejšie osloviť finančne lepšie postavené skupiny než znevýhodnené spoločenské skupiny. Keď majú byť kampane úspešné, je potrebné zapojiť miestnu a regionálnu úroveň do tohto úsilia.

1.25

Vyzýva Komisiu, aby pri zbere údajov a plánovaní svojich informačných kampaní sledovala rozvoj technológií a komunikácie. Technológia a komunikácia sa rozvíjajú obrovským tempom. Tu je potrebné držať krok s vývojom, ak sa aj v budúcnosti má pôsobiť na verejnosť.

1.26

Konštatuje, že vzhľadom na to, že je trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami vystavený z veľkej časti dovozu z tretích krajín, v ktorých záruky zdravotnej neškodnosti a pravosti výrobkov nemusia spĺňať európske požiadavky na bezpečnosť, spotrebitelia musia dostať jasné a úplné informácie o možnosti spätne určiť pôvod výrobkov, aby sa mohli uvedomelo rozhodnúť.

1.27

Víta, že sa Komisia chce obmedziť na malý počet informačných kampaní, ktoré však budú mať veľký rozsah a účinok na verejnosť. Tu sa otvára možnosť pracovať úsporne. Dôležité je, aby bol spoločný sekretariát hodnotený nielen podľa množstva vykonaných projektov, ale aj so zreteľom na konečný účinok týchto projektov.

1.28

Vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie siete pre výmenu skúseností a rozširovanie osvedčenej praxe, ktorá je dôležitou súčasťou metódy otvorenej koordinácie. Výbor regiónov by mal byť tiež do toho zapojený a je dôležité, aby miestne a regionálne orgány, ktoré sú zodpovedné za zdravotníctvo, mohli ovplyvňovať celkovú zdravotnícku stratégiu Spoločenstva.

1.29

Zdôrazňuje, aby Komisia udržiavala úzky kontakt so svetom výskumu a aby bola zachovaná dôveryhodnosť jeho informačných a preventívnych kampaní. Štruktúrovaná a koordinovaná spolupráca na európskej úrovni za účelom výmeny skúseností, prenosu vedomostí a výskumu rozvoja v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa by mohla byť významným prínosom pre členské štáty, čo výbor zdôraznil aj vo svojom stanovisku k siedmemu rámcovému programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (CdR 155/2005 fin). To by sa malo diať v súlade s európskym rámcovým výskumným programom.

1.30

Zastáva názor, že členské štáty musia mať prístup k spoľahlivým údajom a kvalitným informáciám, ak chcú podporovať osvedčené postupy a porovnávať štandardy a tým vytvoriť potrebné predpoklady pre uskutočnenie početných navrhovaných iniciatív v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa. Vytvorenie spoločných databáz a ukazovateľov by malo prebehnúť v spolupráci s ostatnými príslušnými aktérmi a tiež po dohode s OSN, OECD, Radou Európy a WHO. Je v kompetencii jednotlivých členských štátov prijať opatrenia a nové iniciatívy na základe získaných porovnateľných údajov a informácií.

1.31

Víta, že v pomere k obom existujúcim programom sa prostriedky značne zvyšujú. Tým je daný jasný signál, že ochrana zdravia resp. spotrebiteľa má veľký význam tak pre kvalitu života jednotlivých občanov EÚ ako aj pre konkurencieschopnosť celej EÚ.

1.32

Konštatuje, že rokovania o finančnom základe ešte nie sú ukončené. Konečná výška prostriedkov závisí od stále prebiehajúcich rokovaní o finančnom výhľade na obdobie 2007-2013. Výbor regiónov by privítal, keby táto oblasť – tak ako sa to v programe a v stratégii navrhuje – bola lepšie finančne dotovaná.