16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/25

(1) KEĎŽE

názor európskych občanov na prínos Únie bude záležať v rozhodujúcej miere od úspechu európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti počas najbližších rokov;

(2) KEĎŽE

vo väčšine členských štátov majú miestne a regionálne orgány kompetencie v oblasti udržiavania verejného poriadku a bezpečnosti a často sú aj zodpovedné za riešenie sociálnych problémov, ktoré môžu byť potenciálnym zdrojom rizika pre bezpečnosť;

(3) KEĎŽE

účinnosť a efektívnosť politiky Európskej únie v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, týkajúcej sa otázok občianstva, riadenia kríz, boja proti terorizmu, integrácie, bezpečnosti pri výmene informácií a boja proti organizovanému zločinu, závisí vo veľkej miere od spôsobu, ako miestne a regionálne samosprávy vykonávajú svoje funkcie v jednotlivých oblastiach;

(4) KEĎŽE

v dnešnej dobe nie je dostatočne uznaná, ani braná do úvahy na európskej úrovni, dôležitosť úlohy, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy v rôznych oblastiach bezpečnostnej politiky;

(5) KEĎŽE

uznanie úlohy miestnych a regionálnych samospráv na úrovni Spoločenstva by malo umožniť vytvorenie podmienok potrebných pre stimuláciu, zjednodušenie a výkon tejto kompetencie. Uvedené by sa malo zakladať na jasnom, efektívnom a vyrovnanom rozdelení kompetencií medzi Európskou radou a Komisiou na jednej strane a národnými orgánmi na druhej strane. Takýto postup v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mal byť v spojení s aktívnym a iniciatívnym postojom samotných miestnych a regionálnych orgánov tak v rámci Výboru regiónov ako aj mimo neho,

1.1

víta spôsob, akým sa Komisia ujala vypracovania Haagskeho programu. Dlhý zoznam opatrení a aktivít, ktorý je súčasťou akčného programu KOM (2005) 184 a s ním súvisiacich finančných rámcových programov KOM(2005) 124 a KOM(2005) 122 svedčí o vôli a odhodlaní Komisie posilniť záujmy slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe.

1.2

zastáva názor, že sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú oblasti, ktoré Európska únia právom považuje za vysoko prioritné. V skutočnosti ide o hodnoty, ktoré ležia na srdci aj samotným Európanom. Diskusia o Zmluve o Ústave odhalila, že mnohí občania Európy nie sú spokojní s výsledkami, ktoré prináša Európska únia. Doterajšia politika zameraná na opätovné nadviazanie spojenia medzi Európou a jej občanmi zatiaľ nepriniesla očakávané výsledky. Miestne a regionálne samosprávy, ktoré pôsobia na úrovni blízkej Európanom vidia, že občania sa čoraz častejšie od Európskej únie odvracajú;

1.3

sa domnieva, že obnova a modernizácia európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti predstavuje jedinečnú príležitosť, ako znovu získať podporu občanov. Je vhodné, aby si občania uvedomili, že Európska únia je dôležitým a konkrétnym prínosom k zlepšeniu bezpečnosti v rámci ich života a ochrany ich práv a slobôd;

1.4

je presvedčený, že obnova a modernizácia politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si v každom prípade vyžaduje uznanie kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych samospráv. V tomto bode výbor poukazuje na významnú nerovnováhu v súčasnej politike, ktorá dôrazne potvrdzuje postavenie národných orgánov. Spomenuté orgány nemôžu vyriešiť mnohé problémy bez zásahu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú v čelnej línii a musia ako prvé podniknúť administratívne kroky v reakciách na situácie, ako sú terorizmus, pandémie, prírodné katastrofy, výbuchy a požiare v priemyselných komplexoch, výpadky elektrického prúdu, katastrofy pri veľkých podujatiach, atď. Miestne a regionálne samosprávy sú taktiež v prvej línii v boji proti hluku, kriminalite a pouličnému násiliu, pri účinnom začleňovaní nových európskych občanov do spoločnosti a pri prijímaní opatrení na boj proti radikalizácii v najrozličnejších oblastiach;

1.5

sa domnieva, že Európska únia – všetky členské štáty – a miestne a regionálne samosprávy sa navzájom potrebujú, aby docielili viditeľné zlepšenie pre občana v otázkach týkajúcich sa slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Táto skutočnosť sa nedostatočne berie do úvahy v rámci súčasnej politiky Spoločenstva. Je preto už teraz zrejmé, že ak sa bude v politike napredovať tým smerom, ako doteraz, nebude efektívna. Prvá línia má len veľmi malú podporu a zo strategického hľadiska sa len veľmi málo využíva. Je potrebné si vopred uvedomiť, že v prípade mnohých problémov spojených so slobodou, bezpečnosťou a spravodlivosťou by primeraná a efektívna mobilizácia síl mohla postačiť na nájdenie vhodného riešenia;

1.6

je presvedčený, že súčasťou obnovy a modernizácie je systematickejšia a štruktúrovanejšia vízia európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Dlhý, na prvý pohľad pomerne nesúrodý zoznam rozličných opatrení a aktivít, ktorý je uvedený v prílohe akčného programu, v skutočnosti neosoží transparentnosti tejto politiky ani jej čitateľnosti a vykonateľnosti. Na ilustráciu poslúži napríklad skutočnosť, že akčný plán neobsahuje všetky body Haagskeho programu, ale obsahuje naopak aj prvky, ktoré sa v programe nenachádzajú, okrem toho doteraz schválené finančné rámcové programy nepokrývajú celý akčný program;

1.7

vyzýva na spojenie síl s cieľom zaútočiť na vážne problémy, ktoré sužujú Európu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pocit občanov, podnikov, organizácií, inštitúcií, vedúcich a demokraticky volených predstaviteľov, že je potrebné prijať opatrenia v tomto smere, je hlboký aj na všetkých úrovniach verejnej moci. Viac-menej neformálna výmena názorov už nie je dostačujúca. Je nevyhnutné zaujať rozhodný prístup bez byrokratických prekážok a s týmto cieľom sú v ďalších bodoch navrhnuté viaceré konkrétne aktivity, s ktorými by sa mohlo začať;

2.1

sa domnieva, že by v priebehu nasledujúcich rokov bolo vhodné zosúladiť obsah akčného programu na uplatňovanie Haagskeho programu so stanoviskami VR. Komisia v akčnom programe dospela k záveru, že vzhľadom k politickému charakteru priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je dôležité prispôsobiť tento akčný program v tých bodoch, kde to bude potrebné. Priebežné hodnotenie tohto programu je naplánované na konci roku 2006. Pri tejto príležitosti by bolo vhodné dbať na to, by v hodnotiacej správe bola výslovne uvedená konsolidovaná pozícia miestnych a regionálnych samospráv pri daných politických opatreniach;

2.2

Bolo by vhodné prispôsobiť rámcové programy tak, aby umožnili tieto aktivity:

2.3

navrhuje, aby sa rámcové programy opísali vo vysvetľujúcich textoch ako programy zjednodušujúce finančné a rozpočtové plánovanie. Z bruselského uhla pohľadu tomu určite tak je, avšak z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv tento navrhovaný systém je príliš zložitý a nie je prispôsobený potrebám, ktoré vyplývajú z praxe;

2.4

navrhuje pripomenúť, že pri príležitosti priebežnej revízie akčného programu by bolo vhodné vypracovať globálnu štúdiu o každom členskom štáte ohľadne významu Haagskeho programu a akčného programu pre miestne a regionálne samosprávy v predmetnom členskom štáte. Okrem toho je potrebné (taktiež) odpovedať na nasledujúce otázky:

2.5

žiada, aby miestne a regionálne orgány boli v jednotlivých členských štátoch zapojené do príprav rôznych štúdií. Tieto štúdie budú slúžiť ako základ na vypracovanie európskych referenčných kritérií. Bolo by vhodné, aby sa v roku 2006 – 2007 konalo stretnutie za okrúhlym stolom, pri ktorom by členovia, Komisia a predstavitelia členských štátov – s maximálnou pomocou odborníkov a sietí zainteresovaných organizácií – diskutovali o týchto referenčných kritériách a doplnili ich o svoje odporúčania;

2.6

podporuje návrh, spolu s Komisiou, aby bol v období 2006 – 2007 vypracovaný akčný program „sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť“, ktorý by miestnym a regionálnym samosprávam zapojeným do tohto programu stanovil konkrétne ciele. Vzhľadom na ich dosah aj na ostatné miestne a regionálne orgány, je týmto spôsobom možné prispieť k efektívnejšej európskej politike slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto ciele sa môžu dotýkať nasledujúcich oblastí:

2.7

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia sami (spoločne) vyvinúť iniciatívu na posilnenie svojho postavenia v rámci európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čím by zvýšili jej celkovú účinnosť;

2.8

navrhuje posilniť informačnú právomoc miestnych a regionálnych samospráv, čo sa týka európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Informácií je dostatok, avšak je ťažké ich nájsť a získať k nim prístup. V rámci miestnych a regionálnych samospráv je veľa osôb, ktoré majú len veľmi slabú predstavu o relevantnosti aktivít Európskej únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a je dosť pravdepodobné, že ich súčasné informačné toky nezasiahnu. Je potrebné preskúmať tieto možnosti:

2.9

domnieva sa, že je potrebné usporiadať proces vypracovania, uplatňovania, aktualizovania a hodnotenia európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s cieľom zabezpečiť zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do celého tohto procesu. Osobitne by šlo o tie stránky tejto politiky, ktoré sa priamo týkajú kompetencií miestnych a regionálnych orgánov. Napriek tomu, že problematika zapojenia týchto orgánov je už predmetom diskusie, v praxi je toto zapojenie skoro nepostrehnuteľné. Bolo by vhodné, aby diskusia za okrúhlym stolom, na ktorú sa vzťahuje odsek 2.5, čerpala z tohto stanoviska;

2.10

domnieva sa, že je potrebné prekonať abstraktné stanoviská typu „je nevyhnutné intenzívne zapojiť miestne a regionálne samosprávy“ a skôr by mali byť konkrétne zavedené do praxe tým, že by sa napríklad prijali pracovné postupy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu. Bolo by možné uvažovať o tom, že by sa do vysvetľovacích častí stanovísk, návrhov a rozhodnutí týkajúcich sa oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zahrnula kapitola s názvom „Úloha miestnych a regionálnych samospráv“. Prínos takejto kapitoly by nespočíval natoľko v jej konečnom obsahu, ale skôr v impulzoch, ktoré by predstavovala pre prípravnú fázu dokumentov;

2.11

poukazuje na to, že by bolo vhodné využiť miestne a regionálne samosprávy ako „inkubátor“ konkrétnych myšlienok a postupov týkajúcich sa európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Vzhľadom ku svojej aktivite v prvej línii majú európske miestne a regionálne orgány k dispozícii súhrn praktických skúseností, nápadov a expertíz, ktoré často chýbajú na vnútroštátnej úrovni. Z tohto dôvodu je potrebné mobilizovať existujúce kapacity na premýšľanie a zabezpečiť im popredné miesto pri tvorbe politických opatrení;

2.12

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť účasť skupín expertov z miestnych a regionálnych samospráv na hodnotení Haagskeho programu a akčného programu v jeho navrhovanej podobe (výročné hodnotenie) v tých oblastiach tejto politiky, za ktoré sú tieto orgány priamo zodpovedné. Týmto spôsobom bude možné priamo sledovať, ako táto sa táto politika uplatňuje v praxi;

2.13

navrhuje prijať systematickejšiu a štruktúrovanejšiu víziu, ak sa aj naďalej chce pokračovať v súčasnom programovom prístupe európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pri tom by bolo vhodné vychádzať zo zásady, že opatrenia budú mať šancu na úspech iba vtedy, ak ich realizácia prebehne v rámci navzájom súvisiacich a dopĺňajúcich sa aktivít;

2.14

upozorňuje na to, že nemá veľký zmysel dávať štátnym orgánom viac právomocí získavať informácie o integrite občanov (napr. žiadateľov o povolenie alebo podporu), ak úrady nedefinujú žiadnu politiku v tejto oblasti, nemajú k dispozícii žiaden nástroj umožňujúci kontrolu integrity a nevyžadujú v jej rámci dodržiavanie právnych úprav. Je takisto márne vynakladať prostriedky na represívny postup na odstránenie zlej bezpečnostnej situácie v určitých mestských častiach, ak sa zároveň neinvestuje do fyzickej a sociálnej infraštruktúry;

2.15

navrhuje sústrediť sa na reťazce navzájom súvisiacich činností, aby bolo možné, v súlade s princípom subsidiarity, určiť body, na ktoré sa Únia musí zamerať. Je potrebné vybrať určitý počet prioritných tém a ostatné prenechať vnútroštátnym orgánom. Bolo by vhodné určiť čo najväčší počet cieľov. Jednoduchosť a koncentrovanosť prispejú k vytvoreniu potrebnej transparentnosti a stability;

2.16

domnieva sa, že je potrebné dbať na to, aby schopnosť miestnych a regionálnych samospráv zapojiť sa do európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nebola zredukovaná len na niektoré osobitné a špecifické oblasti tejto politiky. Uvedené orgány by mali mať možnosť prispieť aj k úvahám o strategických konceptoch tejto politiky. Je dôležité čo najlepšie určiť rozsah politickej oblasti a zaručiť bezpečnosť aj pri iných politických opatreniach (vnútorná integrácia). Ak sa napríklad v politike životného prostredia bude dávať dôraz na bezpečnosť, umožní sa tým využívať v právnych predpisoch o prístupe k informáciám týkajúcim sa vplyvu podnikov na životné prostredie možnosť nezverejniť citlivé údaje;

2.17

zdôrazňuje potrebu preštudovať, do akej miery by bolo možné uplatniť klasifikáciu a organizačné princípy používané miestnymi a regionálnymi správami na európskej úrovni. Ide napríklad o klasifikáciu politík podľa ich osobitnej podstaty, cieľovej skupiny, konkrétnych problémov alebo oblasti uplatňovania opatrení;

2.18

zdôrazňuje, že (obnovená) systematická a štrukturovaná vízia európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si vyžaduje (opätovné) prehodnotenie jej právneho základu. Keďže Zmluva o Ústave bola smerodajná, čo sa týka úrovne, na ktorú sa zameral Haagsky program, bolo by logické prizrieť sa na to, čo vyplýva zo súčasného stavu európskeho ústavného procesu pre politiku slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a uvažovať o vhodnej reakcii. Naopak (obnovená) vízia by taktiež umožnila určiť rámcové podmienky, ktoré by (európsky) právny základ musel splniť. Je nevyhnutné, aby opatrenia v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti mali pevnú demokratickú a právnu legitimitu. V tomto zmysle je potrebné náležite stanoviť, akým významným spôsobom môžu prispieť miestne a regionálne orgány;

2.19

odporúča vypracovať jasnejšiu komunikačnú stratégiu o európskej politike v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov a podniky. Miestne a regionálne samosprávy sú vo všeobecnosti miestom prvého kontaktu s občanom. Je nevyhnutné čo najskôr poskytnúť miestnym a regionálnym samosprávam adekvátne postavenie, aby si občania mohli uvedomiť, ako Únia zabezpečuje, prípadne prispieva k zabezpečeniu ich bezpečnosti;

2.20

pripomína, že nedávne teroristické útoky v Londýne a Madride, problémy súvisiace so zrážkami v mnohých európskych regiónoch v roku 2005, šírenie nákazlivých chorôb ľudí či zvierat, následky dlhodobých výpadkov elektrickej energie a nedávne nepokoje na francúzskych predmestiach predstavujú mnohé príklady situácií, v ktorých sú miestne a regionálne samosprávy prvými zodpovednými orgánmi schopnými primerane reagovať;

2.21

upozorňuje, že profesionalizácia riadenia kríz je v skutočnosti nevyhnutným krokom v boji proti terorizmu, ale aj v širšom kontexte. Nedávne vytvorenie európskej siete v oblasti riadenia kríz – Európskeho fóra Rady Európy pre riadenie katastrof na miestnej a regionálnej úrovni je odrazom všeobecne pociťovanej naliehavosti spomínaného procesu profesionalizácie;

2.22

domnieva sa, že európska politika v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mala podporovať náležitý prístup pri riadení kríz dvomi spôsobmi:

2.23

odporúča definovať riadenie kríz ako prioritnú oblasť a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zodpovednosť za účinný organizačný rámec riadenia kríz prislúcha predovšetkým národným orgánom;

2.24

je presvedčený, že úloha koordinácie a poradenstva Európskej únie, rovnako ako úloha stimulácie, sa musia prejaviť v konkrétnych opatreniach, ktoré bude možné začleniť medzi prerokúvané otázky pri priebežnom hodnotení akčného programu na obdobie 2007 – 2013. Za vysoko prioritnú treba považovať aj realizáciu opatrení uvedených v bode 3.5 v prílohe akčného plánu. Treba vyčleniť finančné prostriedky na profesionalizáciu riadenia kríz v širokom zmysle (neobmedzujúcom sa len na boj proti terorizmu) a umožniť tak:

2.25

žiada rozšíriť rozsah návrhu týkajúceho sa osobitného programu „Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu“ na obdobie 2007 – 2013 a pripraviť tak základ na financovanie zlepšenia riadenia kríz, ktoré nie sú vyvolané terorizmom;

2.26

podotýka, že občania, ktorí žijú v strachu z náhodného atentátu, prišli o základné slobody. Európska únia sa s takýmto osudom nemôže zmieriť. V duchu svojho stanoviska na tému boja proti terorizmu (CdR 465/2004) sa prijímajú opatrenia v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcieschopnosti. Nástojí na skutočnosti, že ak má byť preventívny prístup korunovaný úspechom, je nevyhnutné hľadať hlbšie príčiny terorizmu ako javu, ktorý má korene v extrémizme. V tejto súvislo vyzýva k nutnosti uznať, že tu existuje spojenie s politikou integrácie a že je nevyhnutné zabezpečiť skutočné a plné zapojenie už integrovaných osôb do európskej spoločnosti;

2.27

podčiarkuje, že treba podporovať odhaľovanie radikalizačných tendencií a organizácií, pri ktorých existuje predpoklad radikalizácie a extrémizmu, predovšetkým v regiónoch Európy, kde je radikalizácia a terorizmus skutočnou hrozbou. Okrem nebezpečenstva, ktoré predstavuje obmedzený počet radikalizovaných osôb, ktorí prechádzajú k činom, tu exituje rovnako závažný problém polarizácie. Uvedené osoby môžu nepriaznivo ovplyvňovať bezpečnostné plány, kvalitu života a úroveň tolerancie, čo môže ohroziť celkovú sociálnu súdržnosť. Tento proces predstavuje vážne riziko v mnohých členských krajinách. Pri odhaľovaní procesov radikalizácie a polarizácie by mohli pomôcť ukazovatele tzv. „včasného varovania“. Umožnili by verejným orgánom, ale aj organizáciám, ktoré sa zaoberajú bývaním či sociálnymi službami, organizáciám pracujúcim s mládežou a poskytujúcim pedagogické vedenie a takisto aj zdravotníckym organizáciám včas reagovať voči radikalizujúcim sa osobám, čo by umožnilo predchádzať rozvíjaniu sa tzv. „domáceho“ terorizmu. Ďalej je potrebné zabezpečiť, aby prijaté opatrenia nebránili integrácii a zamestnávaniu prisťahovalcov. Treba zabrániť tomu, aby sa široké „stredné vrstvy“ obyvateľstva, ktoré sa (zatiaľ) necítia začlenené do európskej spoločnosti, prípadne sú do nej začlenené v menšej miere, uberali cestou radikalizácie;

2.28

zdôrazňuje, že tento typ reakcieschopnosti by sa mal vytvoriť predovšetkým na úrovni miestnych samospráv, a preto treba pomôcť miestnym samosprávam skvalitniť ich informačnú schopnosť, a to najmä vytvorením kontaktných bodov na včasné zachytenie radikalizačných smerov, ktoré by mohli pomôcť miestnym samosprávam pri odhaľovaní signálov a voľbe možnej formy zásahu;

2.29

domnieva sa, že netreba zabúdať ani na rozvoj a realizáciu školení, vďaka ktorým sa personál miestnych úradov naučí rozpoznávať hlavné znaky radikalizácie a oznamovať ich príslušným miestam;

2.30

odporúča uvažovať o možnostiach na zamedzenie náboru nových členov do extrémistických organizácií a vytvoriť spôsob, ako účinne reagovať na výzvy a nabádanie k extrémizmu alebo na sprístupňovanie praktických informácií použiteľných na páchanie teroristických činov prostredníctvom internetu;

2.31

odporúča prijať opatrenia nevyhnutné na vytvorenie kvalitnej a rýchlejšej výmeny informácií o finančných transakciách, ktorá by mala zvýšiť transparentnosť inštitúcií a organizácií, čo môže prospieť aj mestám a obciam. Finančné toky totiž často prechádzajú aj cez inštitúcie a organizácie podporované najmä miestnymi a regionálnymi samosprávami, napríklad v rámci integračných aktivít. Vyššia dostupnosť informácií môže umožniť zablokovať takéto toky. Pri príprave plánu na rok 2006 treba teda klásť dôraz na návrhy súvisiace s touto otázkou;

2.32

podotýka, že hľadanie prostriedkov na boj proti terorizmu si vyžaduje zintenzívniť spoluprácu a výmenu informácií, nielen medzi členskými krajinami, ale aj medzi jednotlivými úrovňami správy v rámci štátov. V akčnom programe sa navrhuje vytvoriť v každej krajine kontaktný bod, ktorý by mal prístup ku všetkým dôležitým informáciám o teroristických aktivitách, či už prebiehajúcich alebo hroziacich. Kontaktný bod však môže účinne pracovať iba vtedy, ak existuje dobrá informačná sieť miestnych a regionálnych orgánov, vychádzajúca zo zásady „need to know, need to share“ (potreba získavať informácie a spoločne ich využívať). Členské krajiny musia zviditeľniť spôsob, ktorým chcú zabezpečiť dobré fungovanie uvedenej informačnej siete a popísať prípadné plány na jej zlepšenie;

2.33

si želá, aby bola na štrukturálnom základe zabezpečená výmena skúseností z boja proti terorizmu, z ktorých sa je možné poučiť napríklad vytvorením príslušného expertízneho centra. Výmena informácií o prebiehajúcich operáciách je nevyhnutná, rovnako dôležité je však pristúpiť čo najskôr aj k výmene názorov na strategický prístup k boji proti terorizmu. Do riešenia tejto otázky musia byť zapojené aj miestne a regionálne orgány.

2.34

odporúča venovať pozornosť nielen určeniu zraniteľných objektov infraštruktúry, ako sa navrhuje v akčnom programe, ale takisto aj miest s vysokou návštevnosťou ako železničné a autobusové stanice, štadióny, zábavné a kultúrne parky, turistické atrakcie atď. a pripomína, že miestne a regionálne samosprávy pri ochrane takýchto miest často zohrávajú dôležitú úlohu;

2.35

žiada o podporu miestnych a regionálnych samospráv pri vypracúvaní analýz profesných rizík a stimulovať rozvoj správnych postupov pri ochrane a bezpečnosti, nástojí na nevyhnutnosti poskytnúť územným samosprávam právny základ, ktorý im umožní ukladať majiteľom a správcom objektov opatrenia v oblasti ochrany a bezpečnosti citlivých miest a odporúča klásť dôraz najmä na vyvíjanie nástrojov, pomocou ktorých budú môcť úrady dosiahnuť účinnejšiu realizáciu spomínaných opatrení zo strany majiteľov a správcov objektov;

2.36

dôrazne vyzýva, aby najmä v oblasti prístupu k informáciám týkajúcich sa životného prostredia boli prehodnotené zásady úprav súvisiace so skutočnosťami, ktoré by mali občania vedieť o rizikách hroziacich v miestach, kde žijú, ako aj o tom, do akej miery treba zverejňovať praktické informácie o bezpečnostnej charakteristike citlivých objektov;

2.37

pripomína, že na zabezpečenie bezpečnosti citlivých objektov je potrebná kvalita strážnych a bezpečnostných služieb súkromných spoločností a že za týmto účelom bude pravdepodobne bude nevyhnutné, alebo prinajmenšom možné, zaviesť presnejšie definované opatrenia na zvýšenie kvality;

2.38

vyjadruje poľutovanie, že v akčnom programe chýba postup na zvyšovanie povedomia občanov o existujúcich rizikách – občania totiž od miestnych a regionálnych samospráv očakávajú, že ich budú primerane informovať o rizikách možných atentátov v ich okolí a vyzýva podporiť vypracovanie presne zameranej komunikačnej stratégie;

2.39

pripomína, že diskusia o základných právach má predovšetkým za cieľ, aby nedošlo k ich podlomeniu a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úsilie úradov zamerané na zabezpečenie bezpečnosti obyvateľstva sa zatiaľ dostatočne nezdôrazňuje;

2.40

konštatuje, že diskusia o základných právach môže byť efektívna iba vtedy, ak bude prebiehať zároveň s rozpravou o povinnostiach vyplývajúcich z európskeho občianstva, čo platí aj pre tému integrácie a podporuje usporadúvanie diskusií na túto tému na miestnej úrovni, napr. formou mestských diskusií, ktoré by mohli priblížiť občanom európsku politiku v tejto oblasti. Tento druh rozpráv je nevyhnutný na určenie opatrení, ktoré by bolo možné skutočne prijať na zabezpečenie udržiavania rovnováhy medzi právami a povinnosťami;

2.41

podporuje zriadenie Úradu pre základné práva vo forme načrtnutej v Haagskom programe, ktorý by mohol vypracovať zoznam správnych postupov, popísať a sprístupniť ich a prispieť do diskusie o diskriminácii, rasizme, integrácii a terorizme v súvislosti so stále narastajúcimi obavami z atentátov alebo ďalších nepokojov;

2.42

vyjadruje poľutovanie, že kvôli nejasnej situácii okolo Zmluvy o Ústave sú ohrozené aj navrhované zlepšenia v oblasti právnej ochrany na Európskom súdnom dvore, najmä ohľadom možnosti fyzických a právnických osôb napadnúť akýkoľvek právny predpis Únie, ktorý sa ich priamo týka a preto žiada, aby sa urýchlene zaplnilo toto prázdne miesto v právnej ochrane vzhľadom na to, že politika Spoločenstva v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v budúcich rokoch bude posilňovať;

2.43

pripomína, že vplyv nových obyvateľov, či už prisťahovalcov alebo žiadateľov o azyl, v prípade, že dostanú štatút utečenca alebo inú sekundárnu humanitnú ochranu, na našu spoločnosť sú najlepšie viditeľné, niekedy ešte aj po viacerých generáciách, na miestnej úrovni a preto sa domnieva, že v mestách je obzvlášť dôležité usilovať sa o ich dobré začlenenie do spoločnosti (v štrukturálnom, sociálnom a kultúrnom zmysle slova) v rámci ktorého je absolútne nevyhnutné zabezpečiť skutočné a plné zapojenie integrovaných osôb do európskej spoločnosti. O význame tohto prístupu svedčia aj nedávne nepokoje na francúzskych predmestiach;

2.44

zdôrazňuje, že pri integrácii treba dbať na vytvorenie pút s európskou spoločnosťou, ktorej je človek súčasťou, čo nie je možné, ak sa integrácia považuje za „nepovinnú“ a odporúča, aby Európska únia zabúdala na stanovovanie presných obmedzení a podmienok, ktoré musia najprv splniť osoby so záujmom o úspešnú integráciu, no musí zároveň uznať, že v tomto prípade ide o oblasť, ktorá je predovšetkým v právomoci štátov. Miestnym samosprávam treba pomôcť pri organizovaní integračného procesu a poskytnúť im informácie a finančné prostriedky a taktiež im umožniť rozvíjať správne postupy. Základ v tejto pomoci bol vytvorený na konferencii ministrov európskych krajín zodpovedných za integráciu, ktorá sa konala v novembri 2004 v Groningene (Holandsko);

2.45

navrhuje podporovať diskusie v mestách, vedenie dialógu, vyučovanie jazykov, integračné projekty, pomoc pri uplatnení sa na trhu práce, snahy o emancipáciu, projekty na boj proti diskriminácii atď. a nezabúdať ani na systematickú výmenu informácií a porovnávanie skúseností, noviniek, úspechov a neúspechov na miestnej úrovni;

2.46

domnieva sa, že treba zabraňovať vzniku sociálnej núdze medzi určitými skupinami obyvateľstva a podporovať opatrenia, ktoré prispievajú k nastoľovaniu rovnováhy v jednotlivých častiach veľkých miest, najmä opatrenia z oblasti politiky pomoci pri usadzovaní sa v krajine, príjmovej politiky a vzdelávania;

2.47

domnieva sa, že vydanie novej verzie európskej integračnej príručky je vynikajúcim krokom, no ľutuje, že jej prvá verzia nevyvolala pozornosť, ktorú by si zasluhovala a vyjadruje želanie, aby sa príručka tento raz dostala predovšetkým do pozornosti miestnych a regionálnych samospráv;

2.48

vyjadruje výraznú podporu usporiadaniu Európskeho výročného fóra o integrácii a navrhuje, aby jeho súčasťou boli aj skúsenosti a znalosti miestnych a regionálnych samospráv;

2.49

pripomína, že v druhej polovici minulého storočia sa zo strachu pred nastolením policajného štátu ochrana súkromia zamerala na ochranu občanov voči úradom a vyzýva teraz k hľadaniu novej rovnováhy, ktorá väčšmi zohľadní ochranu bezpečia občanov voči zloprajným osobám, ktoré porušujú zákon;

2.50

podporuje v tejto súvislosti snahy o venovanie osobitnej pozornosti ochrane osobných údajov pri realizácii akčného programu a zdôrazňuje, že súčasný vývoj v spoločnosti čoraz častejšie vedie k situáciám, keď je nutné voliť medzi ochranou záujmov jednotlivca (napr. súkromia) a kolektívneho záujmu (napr. bezpečnosti), pričom informovanosť zastáva pri boji proti terorizmu kľúčové miesto;

2.51

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní politiky v tejto oblasti prihliadala na skutočnosť, že v rozsahu akom to umožňuje národná legislatíva – mnohé miestne a regionálne samosprávy si už vytvorili informačné siete, v rámci ktorých sa osobné údaje občanov, najmä údaje súvisiace s bydliskom, bývaním a daňovými povinnosťami, sociálnym postavením a zdravotným stavom dávajú do súvislosti s policajnými a súdnymi informáciami a pripomína, že tento prístup by mohol priniesť ovocie v boji proti terorizmu, pri vážnych trestných činoch či mestských násilnostiach atď.;

2.52

navrhuje, aby sa pri ochrane osobných údajov uvažovalo o jasnejšom a proporčnom všeobecnom právnom základe, ktorý by bol dostatočne pružný a bolo by možné ho v nutnom prípade prispôsobiť a uprednostniť záujmom bezpečnej spoločnosti a vyzýva vyvolať v daných otázkach diskusie s občanmi Európy a zapojiť do nich aj miestne a regionálne samosprávy;

2.53

domnieva sa, že zachovanie verejného poriadku a bezpečnosti ako aj boj proti bezhraničnej kriminalite si vyžadujú intenzívnu výmenu informácií medzi členskými krajinami a žiada, aby vzhľadom na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri realizácii a rozvíjaní bezpečnostnej politiky členské krajiny výslovne stanovili, akou formou u nich prebieha výmena informácií s miestnymi a regionálnymi samosprávami;

2.54

konštatuje, že činnosť miestnych a regionálnych samospráv môže byť veľkým príspevkom v otázkach postupu voči organizovanému zločinu, predovšetkým pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa dotácií, uzatvárania zmlúv, vydávania povolení atď. a domnieva sa, že pri prijímaní rozhodnutí by mali zohrávať úlohu aj (skoršie) spáchané priestupky a trestné činy, čim by bolo možné nevydať určité povolenie, ak je na základe informácií možné predpokladať, že žiadateľ sa konania v rozpore so zákonom dopustí opätovne;

2.55

navrhuje získavať z policajných a súdnych vyšetrovaní informácie, ktoré by sa poskytovali miestnym a regionálnym orgánom, aby tieto na ne mohli prihliadať pri udeľovaní povolení a dotácií. Ak bol napríklad vedúci hotela alebo reštaurácie odsúdený za prevádzačstvo alebo obchod s ľuďmi, nie je vylúčené, že bude vo svojom zariadení zamestnávať ľudí, ktorí sa na území štátu zdržiavajú nelegálne. Ak je kontrola vydávania prevádzkových povolení v sektore ubytovania a pohostinstva v právomoci miestnych orgánov, je v takýchto prípadoch užitočné vymieňať si navzájom informácie a zisťovať, či existujú prvky, ktoré by mohli byť dôvodom na zamietnutie vydať povolenie príslušnému zariadeniu;

2.56

navrhuje, aby sa skúsenosti samospráv v tejto oblasti zhromažďovali, doplnili o vysvetlenia a zverejňovali na európskej úrovni a aby sa v európskych predpisoch, vrátane práva z oblasti verejného obstarávania, takýto postup miestnych a regionálnych samospráv podporoval v čo najväčšej miere;

2.57

podporuje rozvoj overených postupov v oblasti výmeny informácií a spoločného využívania údajov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi na jednej strane (najmä v oblasti daní, bývania, sociálnych otázok a zamestnania, vydávania povolení a správy osobných údajov občanov) a políciou a súdnymi orgánmi na strane druhej, napríklad pri správe problematických objektov, s cieľom lepšie odhaľovať siete organizovaného zločinu a potláčať ich činnosť, v rozsahu akom to umožňuje národná legislatíva;

2.58

zdôrazňuje potrebu oslobodiť zložky polície od byrokratických úloh týkajúcich sa legálneho prisťahovalectva, ako napríklad predlžovania platnosti pobytových povolení, aby mohli s väčším nasadením a profesionalitou bojovať proti organizovanému zločinu, ktorý ťaží z nelegálneho prisťahovalectva; VR zastáva názor, že takéto administratívne úlohy môžu plniť miestne orgány prostredníctvom svojich úradov, podľa konkrétnych podmienok v jednotlivých členských štátoch, ak sa im dostane zo strany štátu primeranej finančnej podpory;

2.59

vyzýva, aby sa v rámci miestnych a regionálnych samospráv pokračovalo v rozvoji aktívnej politiky integrity založenej na dôkladnom hodnotení rizík spojených s kompetenciami a úlohami;

2.60

víta skutočnosť, že v akčnom programe sa uvádza, že ochrane práv dieťaťa a boju proti násiliu na deťoch a ženách sa bude venovať osobitná pozornosť a že sa rozšíria aj aktivity v oblasti pomoci obetiam;

2.61

schvaľuje vyčlenenie obrovského finančného rámca na politiku predchádzania násiliu a na boj proti nemu V rámcovom programe „Základné práva a spravodlivosť“ (COM (2005) 122) a podporuje posilnenie programu Daphne s cieľom uplatňovať politiku prevencie v oblasti drog, pri ktorej sa podporuje zapojenie mimovládnych organizácií;

2.62

vyjadruje podporu iniciatívam na spoločný boj proti obchodu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, prostredníctvom zlepšenia spolupráce a výmeny informácií medzi dotknutými orgánmi, pričom obchod s ľuďmi sa často spája s organizovaným zločinom;

2.63

pripomína, že množstvo miestnych samospráv už nadobudlo skúsenosti v zachytávaní prípadov domáceho násilia a boji proti nemu, keďže ženy a deti sa totiž často stávajú obeťami násilia aj priamo v rodine a podotýka, že miestny prístup v oblasti tohto typu násilia musí významne prispieť k tomu, aby si príslušné cieľové skupiny uvedomili, že voči násiliu na ženách a deťoch sa bude uplatňovať nulová tolerancia, či už v sociálnej alebo súdnej rovine;

2.64

navrhuje zhromaždiť skúsenosti miestnych a regionálnych samospráv v tejto oblasti pri realizácii akčného programu, čo by umožnilo rozvoj správnych postupov aj pri tejto problematike a podporuje zriaďovanie miestnych „pohotovostí“, kde by bolo možné oznamovať prípady násilia;

2.65

upozorňuje na skutočnosť, že mestá a obce sa bezprostredne potýkajú s problémami žiadateľov o azyl a konštatuje, že žiadatelia o azyl, ktorých požiadavka bola zamietnutá a ktorí neopustia krajinu (pretože tento krok nemusia alebo nemôžu urobiť), často vyhľadávajú anonymitu miest, čo vedie k sociálnym a bezpečnostným problémom;

2.66

považuje preto za nanajvýš potrebné vytvoriť spoločný azylový priestor a postup, ako aj jednotný štatút pre osoby, ktorým bol azyl udelený;

2.67

odporúča, aby sa Európske inštitúcie podujali na uľahčovanie návratu žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu a aby sa tento dobrovoľný návrat podporoval prostredníctvom podnecovania samostatnosti utečencov, a žiada, aby sa poskytovala podpora miestnym a regionálnym projektom fungujúcim na tejto báze vo viacerých členských krajinách, rovnako ako aj výmena informácií o rozličných prístupoch a ich výsledkoch;

2.68

dôrazne odporúča pomocou koordinácie rôznych národných politík definovať spoločnú migračnú politiku, ktorá musí ísť ruka v ruke s dôkladnou integračnou politikou a v rámci ktorej budú významnú úlohu zohrávať aj miestne orgány pri zachovávaní a rozvíjaní sociálnej súdržnosti;

2.69

žiada preto, aby sa pri jej plnení poskytovala miestnym orgánom pomoc, a to podporou miestnych novátorských iniciatív. čo prispeje aj k predchádzaniu radikalizácii a extrémizmu;

2.70

domnieva sa, že pozornosť si zasluhujú aj práva a právne postavenie občanov nečlenských krajín, ktoré sú momentálne nejasné, pripomína, že táto otázka sa týka miestnych orgánov, najmä pokiaľ ide o oblasť integračnej politiky a konštatuje, že občania nečlenských krajín nemajú napríklad vôbec právo zapojiť sa do pracovného trhu Únie, napriek tomu, že tu ide o významnú podmienku úspechu integračnej politiky. Výbor tiež žiada, aby sa pri migračnej politike v žiadnom prípade nestrácala zo zreteľa skutočnosť, že je nanajvýš dôležité neodradiť osoby s vysokým potenciálom z nečlenských krajín od ich príchodu do Európy.