52004PC0518

Návrh NARIADENIA RADY ktorým sa zavádzajú konečné anti-dumpingové clá a ktorým sa začnú konečne vyberať predbežné clá zavedené na dovezený tovar z polyetylén tereftalátu pôvodom z Austrálie, Čínskej ľudovej republiky, a ktorým sa ruší anti-dumpingové konanie, ktoré sa vzťahuje na dovezený tovar z polyetylén tereftalátu pôvodom z Pakistanu, a ktorým sa uvoľnia sumy zaistené prostredníctvom zavedených predbežných ciel

(predlozená Komisiou)

ODÔVODNENIE

Dňa 22. mája 2003, Komisia oznámila začatie antidumpingového preskúmania tykajúceho sa dovozu polyetylénterephtalátu (,PET") do Spoločenstva, s pôvodom v Austrálii, Čínskej ľudovej republike a Pakistane (,príslusné krajiny"). Dňa 19. februára 2004, Komisia prijala Nariadením (ES) č. 306/2004 (,predbezné Nariadenie") predbezné antidumpingové clo na dovoz PET do Spoločenstva, s pôvodom v príslusných krajinách. .

Prilozený návrh Komisie na Nariadenie Rady obsahuje konečné uzávery tykajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva.

Navrhuje sa, aby konečné antidumpingové clá boli ulozené na dovoz PET s pôvodom v Austrálii a Čínskej ľudovej republike. Keďze sa ukázalo, ze dumpingové marze týkajúce sa vývozcov z Pakistanu sú pod úrovňou de minimis, navrhuje sa, aby na dovoz PET pochádzajúceho z Pakistanu clá ulozené neboli.

Navrhuje sa, aby Komisia prijala prilozený návrh Nariadenia Rady, za účelom prijatia konečných antidumpingových opatrení Radou a ich publikovania v Úradnom vestníku Európskej Únie, najneskorsie dňa 19. augusta 2004.

Návrh NARIADENIA RADY ktorým sa zavádzajú konečné anti-dumpingové clá a ktorým sa začnú konečne vyberať predbezné clá zavedené na dovezený tovar z polyetylén tereftalátu pôvodom z Austrálie, Čínskej ľudovej republiky, a ktorým sa rusí anti-dumpingové konanie, ktoré sa vzťahuje na dovezený tovar z polyetylén tereftalátu pôvodom z Pakistanu, a ktorým sa uvoľnia sumy zaistené prostredníctvom zavedených predbezných ciel

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o zalození Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dovozmi dumpingových tovarov z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1](,základné nariadenie"), najmä na jeho článok 9,

[1] Ú. v. EÚ L 56, 6.3.1996, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12)

so zreteľom na návrh predlozený Komisiou po konzultácii s Poradným výborom,

keďze:

A. POSTUP

1. Predbezné opatrenia

(1) Nariadením (ES) č. 306/2004 [2] (,predbezné nariadenie) z 19. februára 2004 Komisia zaviedla predbezné anti-dumpingové clo na polyetylén tereftalát (,PET") tovar dovezený do Spoločenstva pôvodom z Austrálie, Čínskej ľudovej republiky a Pakistanu (,príslusné strany").

[2] Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s.5.

(2) Pripomína sa, ze obdobie vysetrovania dumpingu a ujmy (,OV") trvalo od 1. apríla 2003 do 31. marca 2003. Preverenie trendov relevantných pre analýzu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 1999 do konca OV (,skúmané obdobie").

2. Paralelné vysetrovanie

(3) Pripomína sa, ze predbezné preskúmanie vzťahujúce sa na dovezený PET tovar pôvodom z Kórejskej republiky a Tchaj-wanu bolo zahájené oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej Únie dňa 22. mája 2003 [3].

[3] Ú. v. EÚ C 120, 22.5.2003, s.13

3. Ďalsí postup

(4) Po zavedení predbezného anti-dumpingového cla na PET tovar dovezený z príslusných krajín boli vsetkým stranám vyzradené skutočnosti a okolnosti, na ktorých bolo predbezné nariadenie zalozené. Vsetkým stranám bolo zaručené obdobie, v ktorom mohli predkladať vyjadrenia vo vzťahu k týmto vyzradeniam.

(5) Niektoré príslusné strany predlozili komentáre v písomnej forme. Stranám, ktoré o to poziadali, bola udelená moznosť ústneho vyjadrenia. Komisia vyhľadala a overila vsetky informácie, ktoré povazovala za potrebné. Ústne a písomné komentáre, ktoré strany predlozili, boli preskúmané a podľa nich boli prípadne upravené predbezné zistenia.

(6) Sluzba Komisie ďalej vyzradila vsetky potrebné skutočnosti a okolnosti, na základe ktorých plánovala doporučiť zavedenie konečného anti-dumpingového cla a konečného vyberania čiastok zaistených prostredníctvom predbezného cla. Príslusným stranám bolo zaručené aj obdobie, v ktorom mohli predkladať vyjadrenia následne po tomto vyzradení. Ústne a písomné komentáre, ktoré strany predlozili, boli preskúmané a podľa potreby bol podľa toho upravený návrh na konečné anti-dumpingové clo.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(7) Pripomína sa, ze v úvodnom ustanovení (14) predbezného nariadenia bol príslusný výrobok definovaný ako polyetylén tereftalát, s číslom viskozity 78 ml/g a vyssie, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti klasifikovaný v rámci kódu KN 3907 60 20 pôvodom v príslusných krajinách.

(8) Navyse bolo v úvodnom ustanovení (18) predbezného nariadenia uvedené zistenie Komisie, ze PET výrobky vyrobené v Spoločenstve a predávané na trhu Spoločenstva a PET výrobky vyrobené v príslusných krajinách a vyvezené do Spoločenstva boli podobné, keďze neboli zistené ziadne rozdiely v základnej fyzickej a chemickej charakteristike a vyuzívaní existujúcich rozdielnych typov PET.

(9) Keďze neexistujú ziadne komentáre v súvislosti s definíciou príslusného výrobku a podobného výrobku, obsah a predbezné závery úvodných ustanovení (14) az (18) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

C. DUMPING

1. Vseobecná metodológia

(10) Vseobecná metodológia vyuzívaná na stanovenie, či príslusné výrobky dovezené do Spoločenstva boli predávané za dumpingové ceny, bola opísaná v úvodných ustanoveniach (19) az (34) predbezného nariadenia.

1.1. Štandardná hodnota

(11) Keďze neexistujú ziadne komentáre, predbezné zistenia týkajúce sa standardnej hodnoty, ktorá je stanovená v úvodných ustanoveniach (20) az (27) predbezného nariadenia, sú potvrdené.

1.2. Vývozná cena

(12) Niektoré spoločnosti tvrdili, ze výmenné kurzy, ktoré vyuzíva Komisia pri vytváraní svojich predbezných zistení, neboli správne, nepochádzali z dôveryhodného verejného zdroja. Prehlásili, ze takéto výmenné kurzy by mali pochádzať z oficiálneho overiteľného zdroja.

(13) Tieto prehlásenia boli podrobne preskúmané a po ich overení bolo zistené, ze vo výmenných kurzoch, ktoré pouzívala Komisia pri vytváraní svojich predbezných zistení, boli objavené nejaké chyby. Preto boli uskutočnené nové výpočty, a to na základe mesačných priemerných výmenných kurzov, ktoré uverejnila (i) Komisia [4] pre vsetky výmeny týkajúce sa Euro (EUR); (ii) the Federal Reserve of the United States pre vsetky výmeny medzi americkým dolárom, čínskym jenom (CNY) a hong-kongským dolárom (HKD); a (iii) the Bank of China pre výmeny medzi HKD a CNY. Vsetky tieto výmenné kurzy, aj v prípade predbezných výpočtov, boli aplikované na základe mesačného priemerného výmenného kurzu platného pre mesiac, v ktorom boli vystavené faktúry.

[4] http://europa.eu.int/comm/budget/inforeuro/index.cfm?Language=en

1.3. Porovnanie

(14) Keďze neexistujú ziadne komentáre vo vzťahu k porovnaniu standardnej hodnoty a vývozných cien, potvrdzuje sa úvodné ustanovenie (30) predbezného nariadenia.

1.4. Dumpingové rozpätie

(15) Keďze neexistujú ziadne komentáre, potvrdzujú sa úvodné ustanovenia (31) az (34) predbezného nariadenia vo vzťahu k metodológii pouzitej na výpočet dumpingového rozpätia.

2. Austrália

(16) Po zavedení predbezných opatrení predlozil návrhy len jeden z existujúcich dvoch spolupracujúcich vývozných výrobcov.

2.1. Štandardná hodnota

(17) Keďze neexistujú ziadne komentáre, predbezné zistenia týkajúce sa standardnej hodnoty, ktorá je stanovená v úvodnom ustanovení (36) predbezného nariadenia, sú potvrdené.

2.2. Vývozná cena

(18) Keďze okrem komentárov uvedených v úvodných ustanoveniach (12) a (13) neexistujú ziadne ďalsie komentáre, potvrdzuje sa metodológia vysvetlená v úvodnom ustanovení (37) predbezného nariadenia.

2.3. Porovnanie

(19) Jeden vývozný výrobca prehlásil, ze Komisia pri vytváraní svojich predbezných zistení nezohľadnila rôzne zľavy vzťahujúce sa na technickú servisnú pomoc a marketingové výdavky. Prehlásenie v súvislosti s technickou podporou bolo po overení akceptované v súlade s článkom 2(10)(h) základného nariadenia. Prehlásenie v súvislosti s marketingovými výdavkami bolo po overení akceptované v súlade s článkom 2(10)(k) základného nariadenia.

2.4. Dumpingové rozpätie

(20) Keďze neexistujú ziadne komentáre, týmto sa potvrdzujú zistenia v úvodných ustanoveniach (39) az (41) predbezného nariadenia vo vzťahu k metodológii pouzitej na výpočet dumpingového rozpätia.

(21) Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva sú:

- Leading Synthetics Pty Ltd: 7,8%

- Novapex Australia Pty Ltd: 15,9%

- Zostávajúce dumpingové rozpätie: 15,9%

3. Pakistan

(22) Po zavedení predbezných opatrení predlozili dvaja spolupracujúci vývozní výrobcovia návrhy, v ktorých prehlásili, ze nemali byť povazovaní za dve samostatné, hoci príbuzné strany, ale vzhľadom na ich vzťah radsej za jednotného vývozného výrobcu, a ze by následne mal byť uskutočnený iba jeden dumpingový výpočet.

(23) Táto ziadosť bola podrobne analyzovaná na základe argumentov, ktoré títo vývozní výrobcovia predlozili po predbezných zisteniach.

(24) Zistilo sa, ze konkrétne charakteristiky vzťahu medzi príslusnými spoločnosťami a veľmi úzke prepojenia v ich prevádzke boli také, ze odlisovali ich pozíciu od typickej situácie dvoch príbuzných spoločností. Zohľadnené boli predovsetkým veľmi výrazné finančné a iné spojenia medzi týmito dvoma vývoznými výrobcami, skutočnosť, ze predávajú príslusný výrobok pod rovnakou obchodnou značkou, skutočnosť, ze zdieľajú tie isté administratívne priestory a oddelenie organizácie ako aj marketingu. Navyse vo veľkej miere zdieľajú tých istých členov personálu a riaditeľov a majú spoločný výrobný plán. Kombinácia vsetkých týchto prvkov sa povazuje za dostatočnú na zvázenie, ze za týchto konkrétnych podmienok situácia týchto dvoch vývozných výrobcov zaručuje, ze sú povazovaní za jednotného vývozného výrobcu v pakistanskom PET odvetví, a teda nie ako dve samostatné spoločnosti. Preto vzhľadom na tieto prvky bolo rozhodnuté o tom, ze by toto prehlásenie malo byť akceptované.

3.1. Štandardná hodnota

(25) Vzhľadom na vyssie uvedené bola pre tohto jednotného vývozného výrobcu uplatnená vseobecná metodológia vysvetlená v úvodných ustanoveniach (20) az (34) predbezného nariadenia, a metodológia vysvetlená v úvodných ustanoveniach (43) a (44) predbezného nariadenia bola upravená.

(26) Pre tohto jednotného vývozného výrobcu Komisia najprv stanovila, či bol jeho celkový domáci predaj príslusného výrobku charakteristický v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2(2) základného ustanovenia bol domáci predaj povazovaný za charakteristický, ak celkový objem domáceho predaja kazdého vývozného výrobcu dosahoval minimálne 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(27) Komisia následne identifikovala typy PET predávané týmto jednotným vývozným výrobcom na domácom trhu, ktoré majú celkový charakteristický domáci predaj a ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávané na vývoz do Spoločenstva.

(28) Pre kazdý typ predávaný týmto jednotným vývozným výrobcom na jeho domácom trhu, ktorý bol označený za priamo porovnateľný s typom PET predávaným na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či bol domáci predaj dostatočne charakteristický pre účely článku 2(2) základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu PET bol povazovaný za dostatočne charakteristický, ak celkový objem domáceho predaja tohto typu v priebehu OV predstavoval najmenej 5% celkového objemu predaja podobného typu PET vyvezeného do Spoločenstva.

(29) Ďalej prebehlo preskúmanie toho, či by domáci predaj kazdého typu PET mohol byť povazovaný za uskutočnený za normálnych obchodných podmienok, a to stanovením podielu výnosného predaja nezávislým odberateľom daného typu PET v súlade s úvodnými ustanoveniami (23) a (24) predbezného nariadenia.

(30) Keď nebolo mozné pouziť domáce ceny konkrétneho typu predávaného jednotným vývozným výrobcom, musela sa pouziť vytvorená standardná hodnota.

(31) V súlade s článkom 2(3) základného nariadenia bola následne vytvorená standardná hodnota, a to pridaním primeranej výsky predajných, vseobecných a administratívnych nákladov (,PVA") a primeraného rozpätia zisku k vázeným priemerným výrobným nákladom vyvázaných typov. Do tohto momentu Komisia preskúmala, či vzniklé PVA a zisk vytvorený jednotným vývozným výrobcom na domácom trhu predstavovali dôveryhodné údaje.

(32) Skutočné domáce PVA náklady boli povazované za dôveryhodné, ak celkový objem domáceho predaja jednotného vývozného výrobcu mohol byť povazovaný za charakteristický v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva. Rozpätie domáceho zisku bolo určené na základe domáceho predaja tých typov, ktoré boli predané v bezných obchodných podmienkach. Pre tento účel bola uplatnená metodológia uvedená v úvodnom ustanovení (23) predbezného nariadenia.

(33) Pre dva typy PET vyvezené jednotným vývozným výrobcom mohla Komisia stanoviť standardnú hodnotu na základe cien zaplatených alebo splatných v bezných obchodných podmienkach nezávislými odberateľmi na domácom trhu v súlade s článkom 2(1) základného nariadenia. Pre tri typy PET, ktorých domáci predaj nebol označený za charakteristický, bola pouzitá vytvorená standardná hodnota v súlade s článkom 2(3) základného nariadenia.

3.2. Vývozná cena

(34) Vsetok predaj príslusného výrobku uskutočnený jednotným vývozným výrobcom na trhu Spoločenstva predstavoval predaj nezávislým odberateľom v Spoločenstve. Vývozná cena bola následne stanovená podľa článku 2(8) základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných.

3.3. Porovnanie

(35) Na zaistenie spravodlivého porovnania boli v súlade s článkom 2(10) základného nariadenia zohľadnené rozdiely vo faktoroch, ktoré preukázateľne ovplyvnili ceny a porovnateľnosť cien. Na základe toho boli zaručené rezervy pre rozdiely v poplatkoch za dopravu, poistenie a manipuláciu, provízie, úvery a ostatné faktory.

3.4. Dumpingové rozpätie

(36) Podľa článku 2(11) základného nariadenia bola vázená priemerná standardná hodnota kazdého typu príslusného výrobku vyvezeného do Spoločenstva jednotným vývozným výrobcom porovnaná s vázenou priemernou vývoznou cenou kazdého zodpovedajúceho typu príslusného výrobku.

(37) Dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách CIF dovoznej ceny na hraniciach Spoločenstva bolo preskúmané z hľadiska otázok vymedzených vyssie a jeho výska bola určená na 1,6%, t.j. pod de minimis hranicu vymedzenú v článku 9(3) základného nariadenia.

4. Čínska ľudová republika (,ČĽR")

4.1. Rezim trhového hospodárstva (,RTH")

(38) Štyri spoločnosti, ktorým nebol udelený RTH ani Individuálny rezim (IR), predlozili návrhy, v ktorých zopakovali prehlásenia uvedené v úvodných ustanoveniach (57) az (73) predbezného nariadenia. Ani jedna z nich vsak neposkytla dôkazy, ktoré by viedli k popretiu záverov uvedených v predbeznom nariadení. Preto sa potvrdzuje rozhodnutie neudeliť RTH týmto styrom spolupracujúcim vývozným výrobcom, ako aj zistenia uvedené vo vyssie uvedených úvodných ustanoveniach predbezného nariadenia.

(39) Dve spoločnosti, ktorým bol udelený iba IR, a ktorých ziadosť o RTH bola zamietnutá na základe nesplnenia kritéria 2 uvedeného v článku 2(7)(c) základného nariadenia, predlozili návrhy, v ktorých opakovali svoju ziadosť o RTH. iadna z nich ale nepredlozila ďalsie dôkazy, ktoré by odporovali záverom získaným v predbeznom nariadení. Záver prijatý v úvodnom ustanovení (68) predbezného nariadenia sa následne potvrdzuje.

4.2. Individuálny rezim

(40) Jedna z týchto styroch spoločností, ktorým nebol udelený RTH ani IR, prehlásila, ze napriek tomu boli splnené vsetky podmienky na udelenie IR. Avsak za predpokladu, ze nebol poskytnutý ziaden dôkaz, potvrdzujú sa závery prijaté v úvodnom ustanovení (76) predbezného nariadenia a ziadosť sa zamieta.

4.3. Štandardná hodnota

4.3.1. Určenie standardnej hodnoty pre vsetkých vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH

a) Modelová krajina

(41) Vývozní výrobcovia zopakovali svoje námietky voči zvoleniu Spojených státov amerických (,USA") za modelovú krajinu. Hlavnými udanými dôvodmi boli rozdiely v kultúrnom a ekonomickom vývoji, rozdiely v nákladoch a skutočnosť, ze krajiny ako Pakistan alebo Kórejská republika (,Kórea") by boli oveľa vhodnejsie nez USA.

(42) V prvom rade sa rozdiely v rámci kultúrneho vývoja povazujú za irelevantné pre zvolenie modelovej krajiny, pretoze modelová krajina má odrázať podmienky trhového hospodárstva a nie porovnateľné úrovne kultúrneho vývoja.

(43) Čo sa týka pouzitia krajiny s odlisným hospodárskym vývojom, je treba spomenúť, ze podľa definície krajina bez trhového hospodárstva alebo transformujúca sa ekonomika nemajú rovnaké ekonomické charakteristiky ako krajina s trhovým hospodárstvom. Nie je nič nezvyčajné, ak takýto rozdiel v ekonomickom vývoji existuje medzi modelovou krajinou a krajinou bez trhového hospodárstva alebo transformujúcou sa ekonomikou. To vsak nebráni tomu, aby boli USA zvolené za modelovú krajinu, pokiaľ sa to povazuje za vhodnejsie.

(44) S ohľadom na rozdiely v nákladoch sa pripomína, ze medzi cenami zaplatenými výrobcami v USA a ČĽR za hlavnú surovinu (PTA), ktoré predstavujú najvýraznejsiu časť nákladov na výrobu PET, neboli zistené výraznejsie rozdiely.

(45) Niektorí vývozní výrobcovia upozornili na skutočnosť, ze kým náklady na pracovné sily sú vyssie v USA nez v ČĽR, náklady na pracovné sily v Pakistane a Kórei sú porovnateľnejsie s nákladmi na pracovné sily v Číne. Za týchto okolností títo výrobcovia vyhlásili, ze Pakistan a Kórea by boli vhodnejsou modelovou krajinou nez USA.

(46) Ako bolo uvedené v úvodnom ustanovení (43) vyssie, krajinu s odlisnou úrovňou ekonomického vývoja je mozné zvoliť za modelovú krajinu pre krajinu bez trhového hospodárstva alebo transformujúcu sa ekonomiku. Podobne náklady na pracovné sily, ktoré odrázajú stav hospodárskeho vývoja krajiny nie sú samostatne povazované za relevantné kritérium. V tomto prípade z hľadiska veľmi malej úlohy, ktorú hrajú náklady na pracovné sily v celkových nákladoch na výrobu (t.j. menej nez 3% celkových nákladov na výrobu) v porovnaní s nákladmi na PTA (vyse 60% celkových nákladov na výrobu) nebolo toto kritérium povazované za dostatočne významné na to, aby bol Pakistan alebo Kórea zvolená za modelovú krajinu namiesto USA. Navyse z hľadiska úrovne konkurencie vo zvolenej modelovej krajine a typickosti domáceho predaja nezávislým odberateľom v modelovej krajine v porovnaní s čínskymi vývozmi PET boli Pakistan a Kórea povazované za menej vhodné krajiny nez USA, ako to vysvetľujú úvodné ustanovenia (78) az (86) predbezného nariadenia. Preto bola ziadosť zamietnutá.

(47) Keďze neexistujú ziadne ďalsie komentáre v súvislosti s modelovou krajinou, zvolenie USA je potvrdené.

b) Určenie standardnej hodnoty

(48) Keďze neexistujú ziadne komentáre v súvislosti s určením standardnej hodnoty, metodológia opísaná v úvodných ustanoveniach (87) az (88) predbezného nariadenia sa potvrdzuje.

4.3.2. Určenie standardnej hodnoty pre vývozných výrobcov, ktorým bol udelený RTH

(49) Dvaja vývozní výrobcovia prehlásili, ze Komisia počítala dvakrát výsku vráteného cla v nákladoch na výrobu a podlozili svoje prehlásenie dôkazovým materiálom. Na základe tohto nového dôkazu boli akceptované ziadosti dvoch príslusných spoločností a výpočet výrobných nákladov bol podľa toho opravený. Jeden z týchto vývozných výrobcov zároveň argumentoval, ze niektoré úpravy boli buď vynechané alebo nesprávne pouzité. Po overení bola ziadosť akceptovaná s jednou výnimkou, ktorá sa týkala úverových nákladov. Pre tento druhý prípad sa potvrdzuje metodológia uplatnená Komisiou v predbeznom stádiu a vysvetlená v úvodných ustanoveniach (89) az (91) predbezného nariadenia.

4.4. Vývozné ceny

(50) Dvaja vývozní výrobcovia protestovali proti výmenným kurzom, ktoré pouzíva Komisia. Ako uz bolo vysvetlené v úvodných ustanoveniach (12) a (13), táto ziadosť bola akceptovaná.

4.5. Porovnanie

(51) Keďze neexistujú ziadne komentáre v súvislosti s podkladom pre porovnanie standardnej hodnoty a vývozných cien a vykonanie úprav na zaistenie spravodlivého porovnania medzi vývoznými cenami a standardnou hodnotou, potvrdzuje sa predbezný záver prijatý v úvodnom ustanovení (93) predbezného nariadenia.

4.6. Dumpingové rozpätie

4.6.1. Pre spolupracujúcich vývozných výrobcov, ktorým bol udelený RTH/IR

(52) Dumpingové rozpätia vyjadrené v percentách na dovoznú cenu CIF na hraniciach Spoločenstva preskúmané s ohľadom na otázky vymedzené vyssie sú aktuálne nasledovné:

Changzhou Worldbest Radici Co. Ltd // 0 %

Far Eastern Industries Shanghai Ltd // 2,6 %

Jiangyin Xingye Plastic Co. Ltd // 18,4 %

Hubei Changfeng Chemical Fibres Industry Co. Ltd // 18,5 %

4.6.2. Pre vsetkých vývozných výrobcov

(53) Jeden vývozný výrobca prehlásil, ze výpočet anti-dumpingového cla pre vsetkých spolupracujúcich vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH ani IR, viedol k samostatnému clu pre kazdú z týchto spoločností. Blizsie povedané, tento vývozný výrobca tvrdil, ze vsetci spolupracujúci vývozní výrobcovia, ktorým nebol udelený RTH ani IR, by mali platiť rovnakú výsku cla.

(54) V predbeznom stádiu mali tieto spoločnosti rovnaké dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách z CIF hodnoty. Výpočet specifického cla na tonu na základe CIF hodnoty dovozov kazdej z týchto spoločností vsak viedol k odlisným výskam cla. Predovsetkým boli pre dvoch vývozných výrobcov stanovené specifické clá vo výske 188 EUR na tonu a 191 EUR na tonu v danom poradí. Výska specifického cla na tonu bola opravená pre výpočet konečného cla nasledovne: individuálne dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vývozných výrobcov bolo vypočítané porovnaním standardnej hodnoty vázeného priemeru stanovenej pre modelovú krajinu a vývoznej ceny vázeného priemeru, ktorú nahlásili príslusní vývozní výrobcovia. Priemerné dumpingové rozpätie bolo následne vypočítané ako vázený priemer jednotlivých dumpingových rozpätí stanovených pre spolupracujúcich vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH ani IR. Špecifické clo na tonu bolo vypočítané aplikovaním tohto jednoduchého dumpingového rozpätia na vázený priemer hodnoty CIF na tonu stanoveného pre tieto spoločnosti. Ak by bola metodológia vysvetlená vyssie aplikovaná v predbeznom stádiu, predbezné specifické clo na tonu pre vsetkých vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH ani IR, by bolo 183 EUR. Preto do tej miery, keby clá zavedené predbezným nariadením boli vyssie ako táto suma, rozdiel by nemal byť konečne vyberaný.

(55) Na základe toho konečná úroveň dumpingu v celej krajine bola stanovená vo výske 22,9% z hraničnej CIF ceny Spoločenstva.

D. UJMA

1. Výroba Spoločenstva

(56) Keďze neboli predlozené ziadne nové informácie, základ pre výpočet celkovej výroby Spoločenstva vymedzený v úvodných ustanoveniach (100) az (101) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

2. Definícia priemyslu Spoločenstva

(57) Keďze neboli predlozené ziadne nové informácie, definícia priemyslu Spoločenstva vymedzená v úvodnom ustanovení (102) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

3. Spotreba Spoločenstva

(58) Keďze neboli predlozené ziadne nové informácie, výpočet spotreby Spoločenstva vymedzený v úvodných ustanoveniach (103) az (106) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

4. Tovar dovezený do Spoločenstva z príslusných krajín

4.1. Kumulatívne posúdenie účinkov príslusného dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny - podiel dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny na trhu

(59) Ako bolo uvedené v úvodnom ustanovení (52) vyssie, jeden z vývozných výrobcov v ČĽR bol označený ako nepredávajúci za dumpingové ceny v priebehu OV. Okrem toho, ako bolo uvedené v úvodnom ustanovení (37) vyssie, dumpingové rozpätie určené pre spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane bolo pod de minimis hranicou. Objemy vývozov od týchto vývozných výrobcov by následne mali byť dekumulované z celkového objemu dovozu z príslusných krajín. Vývoj dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny z príslusných krajín, ako je uvedené v úvodnom ustanovení (108) v predbeznom ustanovení, by preto mal byť nasledovný:

>TABELPOSITION>

(60) Keďze neboli predlozené ziadne nové informácie, z vyssie uvedených údajov vyplýva, ze aj po zohľadnení dekumulácie dovezeného tovaru nepredávaného za dumpingové ceny, ako je vysvetlené v úvodnom ustanovení (59), sú kritéria článku 3(4) základného nariadenia splnené s ohľadom na kumuláciu dovozu pôvodom z ČĽR a Austrálie. Preto dekumulácia dovezeného tovaru nepredávaného za dumpingové ceny nemá vplyv na zistenia, ktoré sa vzťahujú na primeranosť kumulatívneho posúdenia účinkov príslusného dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny, ako je stanovené v predbeznom nariadení, najmä vo svetle skutočnosti, ze úroveň predaja za nizsie ceny uvedená v predbeznom nariadení zodpovedá úrovni predaja za nizsie ceny uvedenej pre tých vývozných výrobcov, ktorí zostanú po dekumulácii dovezeného tovaru nepredávaného za dumpingové ceny. Nakoniec čo sa týka tovaru predávaného za dumpingové ceny dovezeného z Austrálie, podiel na trhu, ako je stanovené v úvodných ustanoveniach (107) az (111) predbezného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

(61) Keďze okrem vyssie uvedených informácií neboli predlozené ziadne nové informácie, zistenia súvisiace s kumulatívnym posúdením účinkov príslusného dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny a podielom týchto dovozov na trhu, ako je uvedené v úvodných ustanoveniach (107) az (111) predbezného nariadenia, sa týmto potvrdzujú.

4.2. Ceny importov a predaja za nizsie ceny

(62) Pripomína sa, ze pri vytváraní svojich predbezných zistení Komisia porovnala ceny bývalých tovární priemyslu Spoločenstva s cenami vývozných výrobcov v príslusných krajinách na úrovni CIF hraníc Spoločenstva, ako je stanovené v úvodných ustanoveniach (112) az (114) predbezného nariadenia, pričom zohľadnila colné poplatky, a s úpravami pre manipulačné náklady a odlisnými úrovňami obchodu.

(63) Na základe nových hraničných CIF cien Spoločenstva vypočítaných pre vývozných výrobcov v Austrálii (viď úvodné ustanovenie (21)) a ČĽR (viď úvodné ustanovenie (52)), a kvôli novým pouzitým výmenným kurzom (viď úvodné ustanovenia (12) az (13)), boli vypočítané nové rozpätia predaja za nizsie ceny.

(64) Tieto nové rozpätia, ktorými dovozy príslusných výrobkov pôvodom v príslusných krajinách znízili priemerné ceny priemyslu Spoločenstva, vyjadrené v percentách z týchto cien, sú nasledovné:

- Austrália: 9,5 % az 13,8 %,

- ČĽR: 10,49 % az 14,09 %.

(65) Rozdiely v porovnaní s úrovňou predaja za nizsie ceny pre vývozných výrobcov v Austrálii a ČĽR, ako je to uvedené v úvodnom ustanovení (113) predbezného nariadenia, nie sú povazované za významné. Záver prijatý vo veci úrovne predaja za nizsie ceny v predbeznom nariadení sa preto potvrdzuje.

(66) Niektorí vývozní výrobcovia tvrdili, ze úpravy pre manipulačné náklady a odlisné úrovne obchodu (1%) neboli dostatočné. Podľa týchto vývozných výrobcov uskutočnené úpravy nestačili na pokrytie skutočných nákladov na dovoz tovaru.

(67) Úpravy vsak boli zalozené na skutočných informáciách získaných v priebehu vysetrovania. Keďze neboli predlozené ziadne nové dôkazy o tom, ze úroveň úprav bola nesprávna, t.j. nezalozená na získaných informáciách, sa argumenty týchto vývozných výrobcov zamietajú. Úroveň úprav uskutočnených v predbeznom nariadení sa týmto potvrdzuje.

(68) Keďze okrem vyssie uvedených informácií neboli predlozené ziadne ďalsie, zistenia týkajúce sa cien dovozov a predaja za nizsie ceny uvedené v úvodných ustanoveniach (112) az (114) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

5. Situácia priemyslu Spoločenstva

(69) Pripomína sa, ze v úvodnom ustanovení (147) predbezného nariadenia Komisia predbezne dospela k záveru, ze priemysel Spoločenstva utrpel materiálnu ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(70) Veľa vývozných výrobcov spochybnilo interpretáciu čísel týkajúcich sa stavu priemyslu Spoločenstva ako je prezentovaný v úvodných ustanoveniach (117) az (144) predbezného nariadenia. Uviedli, ze tieto čísla nevykazovali ziadnu materiálnu ujmu. Títo vývozní výrobcovia prehlásili, ze namiesto toho tieto čísla vykázali obrovský nárast objemu výrobu, výrobnej kapacity, objemu predaja a priemerných cien od začiatku posudzovaného obdobia (1999), čo by malo viesť k záveru, ze priemysel Spoločenstva neutrpel ziadnu materiálnu ujmu.

(71) Vývozní výrobcovia taktiez odkazovali na skutočnosť, ze v priebehu posudzovaného obdobia (úvodné ustanovenie (106) predbezného nariadenia) spotreba vzrástla o 37 %. Tvrdili, ze ak priemysel Spoločenstva za týchto výhodných okolností nezískal úroveň účinnosti, ktorá by mohla zaistiť udrzateľné ziskové rozpätie aj napriek tomu, ze musel čeliť dovozom z tretích krajín, tento nízky výkon musel byť pripísaný faktorom v rámci samotného priemyslu Spoločenstva a nie konkurencie zo strany dovozu.

(72) Poznamenáva sa, ze ziaden z vývozných výrobcov nespochybnil čísla týkajúce sa stavu priemyslu Spoločenstva ako také, ale len ich interpretáciu.

(73) Pri analýze vývoja hospodárskych ukazovateľov priemyslu Spoločenstva medzi rokom 1999 a OV je treba si uvedomiť, ze v roku 1999 bol priemysel Spoločenstva vo váznej kríze, so stratami dosahujúcimi 16,4% kvôli príslusným výrobkom predávaným za dumpingové ceny dovezených z Indie, Indonézie, Malajzie, Kórejskej republiky, Tchaj-wanu a Thajska.

(74) Ako uvádza úvodné ustanovenie (129) predbezného nariadenia, anti-dumpingové clá boli zavedené na dovoz príslusných výrobkov z Indie, Indonézie, Malajzie, Kórejskej republiky, Tchaj-wanu a Thajska v roku 2000( [5]).

[5] Nariadenie Komisie (ES) č. 1742/2000 (Ú. v. L 199, 5.8.2000, s. 48.) a Nariadenie Rady (ES) č. 2604/2000 (Ú. v. L 301, 30.11.2000, s.21.)

(75) Po zavedení anti-dumpingových opatrení v roku 2000 sa trh Spoločenstva stabilizoval a hospodárske ukazovatele pre priemysel Spoločenstva sa následkom zavedených opatrení zlepsili. Komisia zdôraznila tento konkrétny vývoj, keď v úvodnom ustanovení (143) predbezného nariadenia dospela k záveru, ze do roku 2001 sa priemysel Spoločenstva zotavil z dumpingu v minulosti.

(76) Za týchto okolností, za účelom zmerania účinkov dovozov z príslusných krajín predávaných za dumpingové ceny sa uvazuje o tom, ze relevantné hospodárske ukazovatele musia byť preskúmané najmä od doby, kedy sa priemysel Spoločenstva úplne zotavil z dumpingu v minulosti, v tomto prípade od roku 2001. Pri preskúmaní relevantných hospodárskych ukazovateľov od roku 2001 vychádza najavo to, ze na rozdiel od vyssie uvedených návrhov, ako bolo Komisiou stanovené uz v jej predbezných zisteniach (úvodné ustanovenia (135) a (146) predbezného nariadenia), priemysel Spoločenstva vykazoval významný pokles zisku, cenovú depresiu a významné straty podielu na trhu, najmä od roku 2002 a v priebehu OV.

(77) Keďze okrem vyssie uvedených informácií neboli predlozené ziadne ďalsie, zistenia vo veci stavu priemyslu Spoločenstva ako sú uvedené v úvodných ustanoveniach (117) az (144) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

6. Záver

(78) Vzhľadom na vyssie uvedené sa prijal záver, ze priemysel Spoločenstva utrpel materiálnu ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

E. PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1. Účinok dovozov predávaných za dumpingové ceny

(79) Pripomína sa, ze v úvodných ustanoveniach (150) az (153) predbezného nariadenia Komisia dospela k záveru, ze medzi dovozmi z príslusných krajín predávanými za dumpingové ceny a materiálnou ujmou, ktorú priemysel Spoločenstva utrpel, je kauzálne spojenie.

(80) Keďze sa zistilo, ze jeden z vývozných výrobcov v ČĽR nepredával za dumpingové ceny v priebehu OV a ze dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane bolo nizsie ako hranica de minimis, objemy vývozu od týchto vývozných výrobcov by mali byť dekumulované z účinkov dovozov predávaných za dumpingové ceny.

(81) Vývoz príslusného čínskeho vývozného výrobcu do Spoločenstva predstavoval menej nez 5 % objemu dovozu pôvodom z ČĽR v priebehu OV (menej nez 1 % v rámci trhového podielu spotreby Spoločenstva). Dekumulácia vývozov od tohto vývozcu sa preto povazuje za majúcu okrajový účinok na kauzálne spojenie stanovený vo vysetrovaní, ktoré viedlo k predbeznému nariadeniu.

(82) Vývoz do Spoločenstva spolupracujúcimi vývoznými výrobcami v Pakistane predstavoval 4 % v rámci trhového podielu spotreby Spoločenstva v OV a preto bol povazovaný za významný. V porovnaní s celkovým dovozom z príslusných krajín vsak vývoz pochádzajúci z Pakistanu predstavoval len 33,4 % celkového dovozu z príslusných krajín, t.j. 66,7 % dovozu z príslusných krajín bolo aj tak predávaných za ceny s dumpingovým rozpätím nad hranicou de minimis. Preto sa uvazuje o tom, ze kauzálne spojenie aj tak existuje medzi dovozmi z Austrálie a ČĽR predávanými za dumpingové ceny a materiálnou ujmou, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva.

(83) Niektorí vývozní výrobcovia prehlásili, ze medzi cenami priemyslu Spoločenstva a cenami vývozných výrobcov bol pozitívny vzájomný vzťah v tom, ze nárasty a poklesy nastali simultánne. Podľa týchto vývozných výrobcov to znamená, ze poklesy cien, ktoré priemysel Spoločenstva utrpel za posledné dva roky, neboli spôsobené konkurenciou zo strany dovozov predávaných za dumpingové ceny, ale úpravami zmien nákladov na suroviny.

(84) Pripomína sa, ze priblizne dve tretiny nákladov na výrobu pozostávajú zo surovín (viď úvodné ustanovenie (162) v predbeznom nariadení). V tomto kontexte, keďze vývozní výrobcovia aj priemysel Spoločenstva závisia na tých istých surovinách, bolo zistené, ze otázka, či ceny reagujú simultánne na zmeny v základnej struktúre nákladov alebo nie, sa samotná nepovazuje za relevantnú. V kazdom prípade, ako bude znázornené nizsie, analýza skutočných cien nepotvrdzuje tvrdenie, ze existoval pozitívny vzájomný vzťah.

(85) Úvodné ustanovenia (162) az (172) predbezného nariadenia podrobne opísali analýzu mozného prispenia nákladov na suroviny k ujme, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva. Okrem toho by bolo treba upozorniť, ze analýza cien dovozov z príslusných krajín predávaných za dumpingové ceny v roku 2001, keď sa priemysel Spoločenstva zotavil z minulého dumpingu, vykazuje nasledovné:

- ceny dovezeného príslusného výrobku pôvodom z Austrálie poklesli z 868/tona v roku 2002 na 838/tona v priebehu OV, t.j. o - 3,4 %,

- ceny dovezeného príslusného výrobku pôvodom z ČĽR vzrástli z 788/tona v roku 2002 na 825/tona v priebehu OV, t.j. o + 4,5 %.

(86) Zatiaľ čo nárast cien tovaru dovezeného z ČĽR (+ 4,5 %) sa zhoduje s vývojom cien v tom istom období pre hlavnú surovinu, PTA (+ 5,1 % (viď úvodné ustanovenie (168) v predbeznom nariadení), ceny dovezeného tovaru pôvodom z Austrálie v tomto období klesli. Ceny priemyslu Spoločenstva sa zvýsili o menej nez 1% v danom období. Preto nemozno prijať záver, ze medzi cenami priemyslu Spoločenstva a cenami vývozných výrobcov existoval pozitívny vzájomný vzťah, keďze vývoj cien od týchto troch krajín nie je rovnaký. V tomto kontexte by sa malo pripomenúť, ze Komisia zistila výrazné znízenie obchodných cien priemyslu Spoločenstva vsetkými vývoznými výrobcami v priebehu vysetrovania.

(87) Keďze okrem vyssie uvedených informácií neboli predlozené ziadne ďalsie, záver prijatý v úvodných ustanoveniach (150) az (153) predbezného nariadenia vo veci účinkov dovozov predávaných za dumpingové ceny sa týmto potvrdzuje. Je vsak treba pripomenúť, ze vývozy jedného vývozného výrobcu v ČĽR, ktorého vývozy boli v predbeznom nariadení označené za predávané za dumpingové ceny, neboli predávané za dumpingové ceny. Navyse dumpingové rozpätie spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane, ktorých vývozy boli v predbeznom nariadení označené za predávané za dumpingové ceny, bolo označené za nizsie nez de minimis hranica. Účinok týchto vývozov by preto nemal byť hodnotený ako účinok dovozov predávaných za dumpingové ceny, ale ako účinok iných faktorov.

2. Účinok iných faktorov

(88) Keďze jeden z vývozných výrobcov v ČĽR v priebehu ČĽR nepredával za dumpingové ceny a dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane bolo nizsie nez de minimis hranica, objemy vývozov týchto vývozných výrobcov by mali byť dekumulované z celkového objemu dovozov predávaných za dumpingové ceny. Ceny týchto vývozných výrobcov vsak výrazne znízili priemerné obchodné ceny priemyslu Spoločenstva. Ako bolo uvedené v úvodných ustanoveniach (81) a (82), objemy výrobkov nepredávaných za dumpingové ceny dovezených z príslusných krajín predstavovali 4% az 5% spotreby Spoločenstva. Preto nemozno opomenúť fakt, ze vývozy do Spoločenstva tohto vývozného výrobcu v ČĽR a spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane taktiez výrazne prispeli k materiálnej ujme, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva.

(89) Niektorí vývozcovia tvrdili, ze Komisia nevysetrila dostatočne účinok devalvácie USD a RMB proti EUR. Títo vývozcovia prehlásili, ze kvôli devalvácii USD a RMB voči EUR v priebehu OV vývozcovia získali podiely na trhu v Spoločenstve vyjadrením svojich cien v USD, čo v podstate znamenalo znízenie ceny vyjadrenej v EUR. Na základe toho vývozní výrobcovia vyjadrili pochybnosti, či materiálna ujma, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva, bola spôsobená dovozmi predávanými za dumpingové ceny alebo dovozmi predávanými za ceny, ktoré boli nizsie vplyvom meny.

(90) Samostatné výkyvy mien sa zvyčajne pri anti-dumpingovom vysetrovaní neberú do úvahy, keďze ich nemozno povazovať za trvajúce. Avsak účinky výkyvov mien sú vskutku zahrnuté do analýzy, pretoze mali účinok na náklady na suroviny, ktoré spotreboval priemysel Spoločenstva (úvodné ustanovenia (162) az (173) v predbeznom nariadení) a na cenu dovozov predávaných za dumpingové ceny (úvodné ustanovenia (150) az (153) v predbeznom nariadení).

(91) Pripomína sa, ze výrazné úrovne dumpingu boli zistené u vývozcov z Austrálie a ČĽR v priebehu vysetrovania (viď úvodné ustanovenia (21) az (52). Okrem toho sa pripomína ze vývozní výrobcovia z Austrálie a ČĽR znizovali ceny priemyslu Spoločenstva o výrazné sumy (viď úvodné ustanovenie (64)).

(92) Nemozno vylúčiť, ze dovozy nepredávané za dumpingové ceny pôvodom z ČĽR a dovozy pôvodom od spolupracujúcich vývozných výrobcov z Pakistanu, ktorých dumpingové rozpätie bolo nizsie ako de minimis hranica, mohli prispieť k ujme, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva. Tento účinok vsak nie je taký, ze by mohol prerusiť kauzálne spojenie zalozené v predbeznom nariadení medzi dovozmi predávanými za dumpingové ceny v príslusných krajinách a materiálnou ujmou, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva. Preto keďze neboli predlozené ziadne nové informácie, závery prijaté v úvodných ustanoveniach (154) az (178) vo veci účinku dovozov predávaných za dumpingové ceny a v úvodných ustanoveniach (154) az (178) predbezného nariadenia vo veci účinku iných faktorov sa týmto potvrdzujú.

F. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Záujem priemyslu Spoločenstva

(93) Keďze neboli predlozené ziadne ďalsie informácie vo veci záujmu priemyslu Spoločenstva, zistenia vymedzené v úvodných ustanoveniach (183) az (184) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

2. Záujem nesúvisiacich dovozcov

(94) Prijatý bol jeden návrh od nesúvisiaceho dovozcu. Okrem toho prebehlo rokovanie s iným dovozcom (zástupcom). Argumenty prvého dovozcu sa zhodovali s argumentmi vývozných výrobcov a boli prediskutované v úvodnom ustanovení (70) vyssie. Argumenty druhého dovozcu (zástupcu) sú prediskutované v úvodnom ustanovení (102) nizsie, keďze sa zhodujú s argumentmi dvoch výrobcov minerálnej vody.

(95) Keďze neboli predlozené ziadne ďalsie informácie vo veci záujmu nesúvisiacich dovozcov, zistenia vymedzené v úvodných ustanoveniach (185) az (187) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

3. Záujem dodávateľov

(96) Keďze neboli predlozené ziadne ďalsie informácie vo veci záujmu dodávateľov Spoločenstva, zistenia vymedzené v úvodných ustanoveniach (188) az (189) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

4. Záujem uzívateľov

1. Úvodné poznámky

(97) Spôsob, akým bola spotreba príslusného výrobku v Spoločenstve rozdelená medzi rôzne typy uzívateľov, bol vysvetlený pod názvom úvodné poznámky v úvodných ustanoveniach (190) az (192) predbezného nariadenia. Keďze neexistujú ziadne nové informácie, tento popis sa týmto potvrdzuje.

2. Spoločnosti na premenu predforiem na fľase

(98) Pripomína sa, ze Komisia vo svojich úvodných ustanoveniach (úvodné ustanovenie (196) predbezného nariadenia) nemohla stanoviť, či by bolo zavedenie anti-dumpingových ciel v záujme spoločností na premenu predforiem na fľase. Tento záver bol zalozený na skutočnosti, ze zatiaľ čo dve spolupracujúce spoločnosti na premenu predforiem na fľase podporili zavedenie anti-dumpingových opatrení, Asociácia spoločností na premenu plastov proti tomu protestovala.

(99) Po zavedení predbezných anti-dumpingových opatrení Asociácia spoločností na premenu plastov nepredlozila ziadne nové návrhy, ani nepoziadala o rokovanie. Na základe toho nie je mozné prijať záver, ze by záujmy spoločností na premenu predforiem na fľase tvorili závazný dôvod proti zavedení anti-dumpingových opatrení. Zistenia uvedené v úvodných ustanoveniach (193) az (195) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

3. Výrobcovia minerálnych a pramenitých vôd

(100) Po vyzradení podkladov pre zavedenie predbezných opatrení bola opravená administratívna chyba, a to doplnením L'Européenne D'embouteillage do zoznamu spolupracujúcich uzívateľov. Tento uzívateľ protestoval proti zavedeniu predbezných opatrení. To znamená, ze proti zavedeniu anti-dumpingových ciel protestovali dvaja výrobcovia minerálnych a pramenitých vôd, kým dvaja ďalsí neprotestovali.

(101) Pripomína sa, ze pri vysetrovaní, ktoré viedlo k predbezným clám, prijala Komisia vo veci flias plnených minerálnou vodou nasledujúci záver:

- náklady na PET pre výrobcov minerálnych a pramenitých vôd predstavovali priblizne 30 % ich výrobných nákladov (viď úvodné ustanovenie (198) v predbeznom nariadení),

- náklady na PET len na úrovni konečného uzívateľa predstavovali 3 centy, alebo 6-10 % maloobchodnej ceny (viď úvodné ustanovenie (199) v predbeznom nariadení),

- 10-percentný nárast ceny PET by mal za následok mozný maximálny nárast ceny 0,6 % az 1 % na úrovni konečného uzívateľa, ak by sa presunuli vsetky náklady. Tento nárast nebol v predbeznom nariadení povazovaný za významný, pretoze ho mohol absorbovať spodný priemysel alebo mohol byť presunutý na maloobchodníkov alebo konečných uzívateľov (viď úvodné ustanovenie (202) predbezného nariadenia).

(102) Po vyzradení predbezných zistení predlozili dvaja výrobcovia minerálnej a pramenitej vody a jeden dovozca (,skupina") spoločný návrh. Táto skupina prehlásila, ze:

- záujem malých a stredne veľkých spoločností na premenu predforiem na fľase nebol riadne zohľadnený. Tvrdili, ze nárasty cien vyplývajúce zo zavedenia opatrení nemohli byť presunuté na výrobcov nealkoholických nápojov, ale museli byť absorbované spoločnosťami na premenu predforiem na fľase, čo by negatívne ovplyvnilo finančnú stabilitu pre malé a stredne veľké spoločnosti na premenu predforiem na fľase,

- Komisia v predbeznom nariadení nadsadila maloobchodnú cenu za fľasu minerálnej vody a teda podcenila význam nákladov na PET pre fľasu minerálnej vody. Namiesto 6-10% maloobchodnej ceny, ktorú uviedla Komisia, skupina vyhlásila, ze náklady na PET dosiahli okolo 20% maloobchodnej ceny. Preto skupina vyhlásila, ze Komisia podcenila dopad, ktorý mali nárasty nákladov na PET na spodný priemysel,

- riziko objednávania externých výkonov z Európskeho spoločenstva nebolo dostatočne zvázené.

(103) Čo sa týka prehlásenia skupiny, ze nárasty cien PET nemohli byť presunuté na ďalsiu úroveň uzívateľov (t.j. na maloobchodníkov, konečných uzívateľov, a v prípade spoločností na premenu predforiem na fľase na výrobcov nealkoholických nápojov), toto prehlásenie nebolo podlozené. Okrem toho sa v priebehu vysetrovania neohlásili ziadni maloobchodníci ani zákaznícke organizácie. Tento argument sa preto zamieta.

(104) Čo sa týka údajného nadsadenia maloobchodnej ceny zo strany Komisie v predbeznom nariadení (ktoré by malo za následok podcenenie účinkov, ktoré mali nárasty PET na spodný priemysel), tieto maloobchodné ceny boli opätovne preskúmané. Zistilo sa vsak, ze sú v rozsahu uvedenom v predbeznom nariadení. Tento argument sa preto zamieta.

(105) V súvislosti s rizikom objednávania externých výkonov sa pripomína, ze zdravotné nariadenia vo veci plnenia minerálnej vody do flias vyzadujú, aby boli predformované fľase zo zásady vyrobené na mieste ich plnenia. Podľa toho sa predformy, ktoré pouzívajú výrobcovia vôd, vyrábajú priamo blízko fúkacích a plniacich liniek. Preto by riziko objednávania externých výkonov predforiem a plnenia do flias bolo obmedzené na prípad predforiem pre výrobcov nealkoholických nápojov, čo predstavuje len asi 40 % celkovej spotreby príslusného výrobku. Navyse, ako je uvedené v úvodnom ustanovení (99) vyssie, nie je mozné prijať záver, ze by záujmy spoločností na premenu predforiem na fľase predstavovali závazný dôvod proti zavedeniu anti-dumpingových opatrení. Za týchto okolností sa argument skupiny ohľadom údajného rizika pre objednávanie externých výkonov plnenia do flias a premeny zamieta.

(106) Keďze okrem vyssie uvedených informácií neboli predlozené ziadne ďalsie, zistenia vymedzené v úvodných ustanoveniach (197) az (202) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

4. Výrobcovia nealkoholických nápojov

(107) Keďze neboli predlozené ziadne ďalsie informácie vo veci záujmu výrobcov nealkoholických nápojov, zistenia vymedzené v úvodných ustanoveniach (203) az (206) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

5. Nedostatok PET na trhu Spoločenstva

(108) Keďze neboli predlozené ziadne ďalsie informácie vo veci prehláseného nedostatku PET na trhu Spoločenstva, zistenia vymedzené v úvodných ustanoveniach (207) az (209) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

5. Záver k záujmu Spoločenstva

(109) S ohľadom na závery prijaté v predbeznom nariadení a pri zohľadnení návrhov predlozených rôznymi stranami sa prijíma záver, ze neexistujú ziadne závazné dôvody na zabránenie zavedeniu konečných anti-dumpingových opatrení voči dovozom PET predávaným za dumpingové ceny pôvodom z príslusných krajín.

G. KONEČNÉ ANTI-DUMPINGOVÉ OPATRENIA

(110) Na základe metodológie vysvetlenej v úvodných ustanoveniach (212) az (215) predbezného nariadenia bola vypočítaná úroveň eliminácie ujmy pre účely stanovenia úrovne opatrení, ktoré majú byť zavedené.

(111) Pri vypočítavaní rozpätia ujmy v predbeznom nariadení bol cieľový zisk pre priemysel Spoločenstva stanovený na úroveň 7%, ktorá vychádza z vysetrovania, ktoré viedlo k zavedeniu anti-dumpingových opatrení na dovozy príslusného výrobku pôvodom okrem iného z Indie v roku 2000. V tom čase bola zalozená na odhade úrovne zisku, ktorý mohol priemysel Spoločenstva očakávať bez dumpingu, a úrovne, ktorá bola povazovaná za potrebnú na zaistenie uskutočniteľnosti priemyslu.

(112) V dnesnom vysetrovaní sa vsak na základe dôkazov zistilo, ze úroveň zisku 7,6 % mohla byť dosiahnutá bez dumpingu. Preto je pri výpočte rozpätia ujmy cieľový zisk 7,6 % povazovaný za primeranejsí nez 7% uvedený v predbeznom nariadení.

(113) Keďze okrem komentárov k úpravám uvedeným vyssie neexistujú ziadne nové komentáre, metodológia vymedzená v úvodných ustanoveniach (212) az (215) predbezného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

1. Konečné opatrenia

(114) Vzhľadom na vyssie uvedené a v súlade s článkom 9(4) základného nariadenia by konečné anti-dumpingové clo malo byť zavedené na úrovni vypočítaného rozpätia dumpingu, keďze bolo vo vsetkých prípadoch nizsie nez rozpätie ujmy.

(115) Na základe toho by konečné clá mali byť nasledovné:

>TABELPOSITION>

(116) Jednotlivé sadzby anti-dumpingového cla uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení súčasného vysetrovania. Preto odrázajú stav zistený v priebehu vysetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby ciel (oproti celostátnemu clu platnému pre ,vsetky ostatné spoločnosti") sa dajú teda výhradne uplatniť na dovozy výrobkov pôvodom z príslusnej krajiny, ktoré vyrobili vymenované spoločnosti. Dovezené výrobky vyrobené ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nebola zvlásť spomenutá podľa jej mena a adresy v platnej časti tohto nariadenia, vrátane spoločností, ktoré súvisia s vymenovanými spoločnosťami, nemôzu ťaziť z týchto sadzieb a budú podliehať sadzbe ciel platných pre ,vsetky ostatné spoločnosti".

(117) Akýkoľvek nárok pozadujúci uplatnenie týchto jednotlivých sadzieb anti-dumpingového cla (napr. po zmene názvu spoločnosti alebo po zalození novej výroby predajných jednotiek) by mal byť adresovaný Komisii [6] bezodkladne so vsetkými relevantnými informáciami, predovsetkým akákoľvek zmena činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim a vývozným predajom v súvislosti napr. so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných jednotiek. Na základe toho bude podľa potreby nariadenie upravené aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré ťazia z jednotlivých sadzieb cla.

[6] Európska komisia Generálne riaditeľstvo pre obchod Správa B Kancelária J-79 5/16 B-1049 Brusel.

(118) Ako je uvedené v úvodnom ustanovení (162) v predbeznom nariadení, ceny PET môzu kolísať v súlade s výkyvmi cien ropy, ale to by nemalo mať za následok vyssie clo. Preto sa zavedenie ciel vo forme specifickej sumy na tonu povazuje za primerané. Tieto sumy vyplývajú z uplatnenia sadzby anti-dumpingového cla na vývozné ceny CIF pouzívané na výpočet úrovne eliminácie ujmy.

2. Záväzky

(119) Po prijatí predbezných anti-dumpingových opatrení ponúkol jeden spolupracujúci vývozný výrobca v Austrálii cenový záväzok v súlade s článkom 8(1) základného nariadenia. V tomto záväzku tento vývozný výrobca ponúkol predaj príslusného výrobku na úrovni alebo nad úrovňou cien, ktoré eliminujú skodlivý dopad dumpingu.

(120) Rozhodnutím 2004/XX/EC [7] Komisia prijala záväzok ponúknutý príslusným vývozným výrobcom. Dôvody prijatia tohto záväzku sú vysvetlené v uvedenom Rozhodnutí.

[7] XXXX

3. Vyberanie predbezných ciel

(121) Vzhľadom na veľkosť zisteného dumpingového rozpätia a s ohľadom na úroveň materiálnej ujmy, ktorá bola spôsobená priemyslu Spoločenstva, sa povazuje za dôlezité, aby sumy zaistené prostredníctvom predbezných anti-dumpingových ciel, ktoré boli zavedené nariadením (ES) č. 306/2004, boli vyberané vo výske konečne zavedených ciel. Ak sú konečné clá vyssie nez predbezné clá, mali by byť konečne vyberané len sumy zaistené na úrovni predbezných ciel.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Konečné anti-dumpingové clo sa týmto zavádza na dovozy polyetylén tereftalátu s číslom viskozity najmenej 78 ml/g, podľa normy ISO 1628-5, klasifikované podľa kódu KN 3907 60 20 pôvodom z Austrálie, Čínskej ľudovej republiky a Pakistanu.

2. Sadzba konečného anti-dumpingového cla platného pre čistú cenu za výrobky vyrobené spoločnosťami uvedenými nizsie, ktorá je voľná na hraniciach Spoločenstva, bude nasledovná:

>TABELPOSITION>

3. Uplatnenie jednotlivých sadzieb ciel uvedených pre 16 spoločností vymenovaných v odstavci 2 bude podmienené predlozením platnej faktúry colnému orgánu členského státu, ktorá bude v súlade s poziadavkami vymedzenými v Prílohe 1. Ak takáto faktúra nebude predlozená, bude platiť sadzba cla platného pre vsetky ostatné spoločnosti.

4. V prípade poskodenia tovaru pred vstupom do voľného obehu a teda rozdelenia skutočne zaplatenej ceny alebo splatnej ceny na určenie colnej hodnoty podľa článku 145 Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 zo dňa 2. júla 1993, ktoré stanovuje podmienky na zavedenie Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Spoločný colný kódex [8], výska anti-dumpingového cla vypočítaná na základe odstavca 2 vyssie bude znízená o percento, ktoré zodpovedá rozdeleniu ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej.

[8] Ú. V. L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Nariadením Komisie (ES) č. 2286/2003 (Ú. v. L 343, 31.12.2003, s. 1).

5. Bez ohľadu na ustanovenia v odstavci 2 konečné clo nebude platiť pre dovozy uvoľnené do voľného obehu v súlade s ustanoveniami článku 2.

6. Ak nebude inak specifikované, budú platiť ustanovenia v účinnosti týkajúce sa colných poplatkov.

Článok 2

Dovozy uvoľnené do voľného obehu spoločnosťami, ktoré ponúkli záväzky prijaté a vymenované v Rozhodnutí Komisie 2004/XX/EC (*), budú oslobodené od anti-dumpingového cla, ktoré zavádza článok 1, za predpokladu, ze sú vyrobené, dopravené a faktúrované priamo uvedenými spoločnosťami k prvému nezávislému odberateľovi v Spoločenstve, a za predpokladu, ze takéto dovozy budú sprevádzané faktúrou, ktorá obsahuje aspoň nálezitosti uvedené v Prílohe 2. Oslobodenie od cla bude ďalej podmienené tovarom deklarovaným a predlozeným na colnici, ktorý bude presne zodpovedať popisu na tejto faktúre.

Článok 3

Sumy zaistené prostredníctvom predbezného anti-dumpingového cla v súlade s Nariadením (ES) č. 306/2004 na dovozy polyetylén tereftalátu, ktoré spadajú pod kód KN 3907 60 20 pôvodom v Austrálii, Čínskej ľudovej republike a Pakistane, budú konečne vyberané v sadzbe konečne zavedenej súčasným Nariadením. Zaistené sumy, ktoré prekročia konečnú sadzbu anti-dumpingového cla, budú uvoľnené.

Oprava predbezného anti-dumpingového cla zavedeného na dovozy polyetylén tereftalátu, ktoré spadajú pod kód KN 3907 60 20, pôvodom v Čínskej ľudovej republike, bude platiť pre nasledujúce spoločnosti, keďze opravené clo by bolo nizsie nez zavedené predbezné clo:

>TABELPOSITION>

Predbezné anti-dumpingové clo zavedené pre tieto spoločnosti bude konečne vyberané len v sadzbe opraveného predbezného anti-dumpingového cla.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo vsetkých členských státoch.

V Bruseli

Za Radu

Predseda

PRÍLOHA 1

Platná faktúra spomínaná v článku 1(3) tohto nariadenia musí obsahovať prehlásenie podpísané pracovníkom spoločnosti v nasledujúcom formáte:

1. Meno a funkcia pracovníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru,

2. Nasledujúce prehlásenie:

,Ja, dolepodpísaný/á, potvrdzujem, ze [objem] polyetylén tereftalátu predaného na vývoz do Európskeho spoločenstva, ktorý pokrýva táto faktúra, bol vyrobený spoločnosťou [názov a adresa spoločnosti] [dodatočný kód TARIC] v [krajina]. Prehlasujem, ze informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne."

3. Dátum a podpis.

PRÍLOHA 2

Nálezitosti, ktoré majú byť uvedené na faktúre spomenutej v článku 2

Nasledujúce nálezitosti budú uvedené na faktúre sprevádzajúcej predaj príslusného výrobku, ktorý podlieha Záväzku, a pre ktorý sa má udeliť oslobodenie od anti-dumpingového cla:

1. Nadpis ,FAKTÚRA SPREVÁDZAJÚCA TOVAR, KTORÝ PODLIEHA ZÁVÄZKU ",

2. Názov spoločnosti uvedenej v článku 2, ktorá vyhotovila danú faktúru,

3. Číslo faktúry,

4. Dátum vystavenia faktúry,

5. Dodatočný kód TARIC, pod ktorým sa má odbaviť tovar na faktúre na colnici na hraniciach Spoločenstva,

6. Presný opis tovaru, vrátane:

- čísla kódu výrobku (ČKV),

- kódu KN,

- mnozstva (v tonách),

7. Opis obchodných podmienok, vrátane:

- ceny za tonu,

- platných platobných podmienok,

- platných dodacích podmienok,

- celkových zliav a rabatov.

8. Názov spoločnosti, ktorá vystupuje ako dovozca, a ktorej spoločnosť priamo vystavila faktúru,

9. Názov pracovníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru a nasledujúce podpísané prehlásenie:

,Ja, dolepodpísaný/á, potvrdzujem, ze predaj tovaru, ktorý pokrýva táto faktúra, určeného pre priamy vývoz do Európskeho spoločenstva, sa uskutočňuje v rámci a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla spoločnosť [názov a adresa spoločnosti], [dodatočný kód Taric], a ktorý prijala Európska komisia prostredníctvom rozhodnutia XXX/YYY/ES. Prehlasujem, ze informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne."