7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/53

1.1

V novembri 2003 zorganizovala Komisia v Salzburgu konferenciu o budúcnosti komunitárnej politiky rozvoja vidieka v perspektíve rozširovania Európskej únie. Táto konferencia umožnila, podobne ako konferencia v Corku v prospech „živého vidieckeho prostredia“ (1), nasledovné:

Preto Výbor navrhuje, aby sa úvahy o úpravách politiky rozvoja vidieckych území na obdobie rokov 2007-2013 opierali o závery tejto konferencie.

1.2

Konštatujúc, že rozširovanie Európskej únie prináša so sebou väčšiu diverzitu vidieckych území, ale najmä prednostné postavenie sociálnej otázky a zamestnanosti v nových členských krajinách, Výbor sa domnieva, že je dôležité zamerať sa na súlad a spojenie medzi regionálnou politikou a druhým pilierom SPP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky).

1.3

Komisia publikovala dva dokumenty prezentujúce finančné perspektívy pre budúce programované obdobie (2) a 3. správu o Kohézii (3). Z týchto dokumentov vyplýva, že regionálna politika plne zahŕňa lisabonskú stratégiu v prospech konkurencieschopnej a riadenej ekonomiky. Budúca politika v oblasti rozvoja vidieka sa nachádza v rubrike nazvanej „Trvalo udržateľné riadenie a ochrana prírodných zdrojov“, ktorá sa odvoláva na stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Táto rubrika obsahuje tiež prvý pilier PAC a komunitárne programy pre ochranu životného prostredia.

1.4

Závery Európskeho summitu v Göteborgu, ktorý sa konal 15. a 16. júna 2001 (4), umožnili prijatie európskej stratégie podporujúcej trvalo udržateľný rozvoj, v ktorej je upresnené, že Spoločná poľnohospodárska politika „… by sa mala snažiť prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju podporujúc viac zdravé výrobky s vysokou kvalitou, trvalo udržateľné ekologické výrobné metódy...;“ (5).

1.5

Závery zasadnutia Rady na tému „Poľnohospodárstvo a rybolov“ v Luxemburgu v júni 2003 potvrdzujú posilnenie druhého piliera SPP za účelom „… podporovania životného prostredia, kvality a blaha zvierat a pomoci poľnohospodárom, aby boli dodržiavané európske výrobné normy, ktoré vstúpia do platnosti v roku 2005 (6)“. Preto musí toto stanovisko z vlastného podnetu analyzovať a prehĺbiť úvahy o 3 akčných líniách, vybratých v Salzburgu, a to: konkurencieschopné poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia a prispievanie k hospodárskej a sociálnej kohézii na vidieckych územiach.

1.6

Aktéri rozvoja vidieka v záverečnom vyhlásení zo Salzbourgu tiež zdôraznili, že významné zjednodušenie komunitárnej politiky v oblasti rozvoja vidieka bolo potrebné a súčasne aj naliehavé. Toto zjednodušenie musí dať tiež viac zodpovednosti programovým partnerom pre definovanie a zavádzanie celkových stratégií.

1.7

Výbor teda v rámci tohoto stanoviska vypracovaného z vlastného podnetu navrhuje preskúmať súlad medzi budúcou regionálnou politikou a budúcou politikou rozvoja vidieka za účelom limitovania „sivých zón“, prehĺbiť návrh všetkých troch línii, tvoriacich politiku rozvoja vidieka a zamerať sa na jednotlivé prvky administratívneho zjednodušenia.

2.1

Priatie Jednotného európskeho aktu v roku 1986 urýchlilo proces integrácie ekonomík členských štátov. Avšak rozmanitosť úrovní rozvoja regiónov územia Európskej únie a zavedenie konkurenčného prostredia medzi nimi vytvorili základ skutočnej kohéznej politiky, ktorá musí priniesť protihodnotu k podmienkam jednotného trhu pre krajiny južnej Európy a menej rozvinuté regióny. Následne, Mastrichtská zmluva o Európskej únii, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1993, inštituciovala politiku hospodárskej a sociálnej kohézie.

2.2

Súčasne s tým rozvoj obchodných vzťahov Únie a postupné otváranie vnútorného trhu posilnili vytvorenie konkurenčného prostredia medzi európskymi regiónmi, pričom nie všetky disponujú rovnakými výhodami. V priebehu 90-tych rokov sa štrukturálna politika teda zameriavala na nasledujúce hlavné oblasti:

2.3

Cieľom reformy, o ktorej sa rozhodlo v roku 1999 (Agenda 2000), s využívaním prvkov existujúcej štrukturálnej politiky, bolo:

2.4

Deklarácia ministrov členských štátov Európskej únie poverených územným plánovaním (Postupim, 10. – 11. mája 1999 (7)) a závery zasadnutia Európskej rady v Göteborgu (jún 2001) k definovaniu európskej stratégie v prospech trvalého rozvoja, zdôrazňujú potrebu teritoriálnej kohézie pre vyrovnaný a trvalý rozvoj teritórií Európskej únie. Tento vývoj kulminoval keď Konvencia navrhla v článku 3 návrhu Európskej ústavy začleniť teritoriálnu kohéziu do cieľov Únie (8).

2.5

Navyše, nariadenie č. 1260/99 (9) ohľadom všeobecných ustanovení štrukturálnych fondov uznáva, že rozvoj lokálneho potenciálu vidieckych zón zostáva prioritným cieľom rozvoja a štrukturálneho prispôsobenia regiónov so zameškaným vývojom.

2.6

Z hľadiska vývoja princípov, ktoré riadia štrukturálnu politiku, t.j. podporu trvalého rastu a vývoja, Výbor vyzýva Komisiu a Radu v rámci teritoriálnej kohézie vyjasniť, že rozvoj vidieckych území musí zostať jeden z prioritných cieľov regionálnej politiky. Takto musí problematika vytvárania pracovných miest, priebežného vzdelávania a prístup k novým informačným technológiám na vidieku plne nájsť svoje miesto v tejto politike.

3.1

Zmeny, ku ktorým došlo v poľnohospodárstve v priebehu uplynulých päťdesiat rokov sú podstatné. V tomto čase modelovali vývoj komunitárnej politiky poľnohospodárskych štruktúr. Od roku 1962 do roku 1972 sa komunitárna intervencia obmedzovala na koordináciu opatrení pre riadenie práve otvorených trhov. V rozmedzí rokov 1972 až 1985 sa objavili dve veľké kategórie doplňujúcich akcií: na jednej strane išlo o horizontálne akcie, aplikovateľné vo všetkých členských štátoch (odborné vzdelávanie, predčasný dôchodok …), na druhej strane sa jednalo o regionálne aktivity s cieľom znížiť prirodzené štrukturálne nevýhody a podporovať celé poľnohospodárstvo.

3.2

V rokoch 1985 až 1999 hľadanie rovnováhy medzi potrebným zlepšením konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva a prispôsobovaním výrobného potenciálu potrebám trhu, ochranou životného prostredia a rozvojom znevýhodnených regiónov spôsobuje, že poľnohospodárske štruktúry sa stávajú poľnohospodárskou stránkou novej stratégie regionálnej politiky. Takto štrukturálna politika naviac k horizontálnym akciám zavádza akcie pre udržanie vidieckeho priestoru, ochranu životného prostredia, rozvoj infraštruktúry pre turizmus a poľnohospodárske aktivity na vidieku.

3.3

Na základe konferencie v Corku „Agenda 2000“ umožnila zavedenie integrovanej politiky rozvoja vidieka prostredníctvom dvoch právnych nástrojov (EAGGF Záruka a EAGGF Usmernenie) (EAGGF - Európsky poľnohospodársky záručný a usmerňovací fond). Tieto majú tendenciu k lepšiemu súladu medzi politikou rozvoja vidieka (2. pilier SPP - Spoločnej poľnohospodárskej politiky) a politiky trhov (1. pilier SPP) podporujúc najmä diverzifikáciu ekonomiky na vidieku.

3.4

Naviac bol zavedený voliteľný mechanizmus modulácie priamej pomoci. Umožňuje zvýšiť finančné prostriedky pre opatrenia v agro-environmentálnej oblasti, v oblasti predčasného dôchodku, zalesňovania alebo opatrenia určené pre znevýhodnené zóny prostredníctvom kompenzačnej podpory za zníženie stanovených cien, prijaté v spoločných organizáciách pre obchodovanie s poľnohospodárskymi produktmi.

3.5

Nariadenie č.1257/99 (10) týkajúce sa podpory rozvoja vidieka prostredníctvom EAGGF vychádza z nasledujúcich úvah:

3.6

Séria 22 opatrení, ktoré môžu členské štáty zahrnúť do svojho programovania v oblasti rozvoja vidieka sa v programe 2000-2006 (11) rozdeľuje nasledujúcim spôsobom: 39,2 % pre zlepšenie konkurencieschopnosti a prispôsobenie poľnohospodárstva, 35 % pre znevýhodnené zóny a agro-environmentálne opatrenia a 25,8 % pre prispôsobenie a rozvoj vidieckych zón.

3.7

Reforma SPP, prijatá v júni 2003, podporila jednu z úloh politiky rozvoja vidieka a to sprevádzanie prispôsobenia poľnohospodárstva na požiadavky spoločnosti. Rozsah opatrení bol rozšírený o publicitu kvalite produktov, zlepšenie výrobných štandardov (životné prostredie, blaho zvierat), zavedenie „ Natury 2000 “ a posilnenie opatrení v prospech usádzania sa mladých poľnohospodárov.

3.8

Navyše, mechanizmus modulácie je v súčasnosti na európskej úrovni povinný. Mal by zodpovedať finančnému transferu približne 1,2 miliardy eur, za celý rok, z politiky trhov pre politiku rozvoja vidieka.

3.9

Z hľadiska tohto vývoja Výbor zdôrazňuje, že druhý pilier SPP musí sledovať ako prvý cieľ sprevádzanie poľnohospodárstva pri jeho prispôsobovaní sa, aby zodpovedalo štrukturálnemu vývoju podľa očakávaní občanov.

3.10

Oznámenie komisie o finančných perspektívach na obdobie rokov 2007-2013 prezentuje stabilný a skromný rozpočet, udržiavajúci úroveň vlastných zdrojov Európskej únie vo výške 1,24 % DHP. Výbor podporuje návrh Komisie a zdôrazňuje, že zníženie komunitárnych zdrojov by bol zlý signál v čase skutočného uskutočňovania rozširovania Európskej únie.

3.11.

Toto konštatovanie je platné tiež pre politiku rozvoja vidieka. V skutočnosti jediným „dodatočným“ zdrojom pre túto politiku by bola aplikácia modulácie. Toto by umožnilo finančný prevod medzi prvým a druhým pilierom SPP. Preto Výbor naliehavo požaduje od Rady a Európskeho parlamentu, aby dbal na priraďovanie adekvátnych finančných prostriedkov na túto politiku, pretože inak nebude mať opodstatnenie.

3.12

Nakoniec, budúcu politiku rozvoja vidieka bude implementovať nová Komisia, ktorá by mala mať 25 komisárov. Spravovanie oboch pilierov SPP rozličnými komisármi by predstavovalo reálne riziko straty súladu medzi oboma týmito politikami. Výbor chce zdôrazniť svoj nesúhlas s akoukoľvek vôľou zaviesť odlišné generálne sekcie a nomináciu rôznych komisárov pre otázky poľnohospodárstva a rozvoja vidieku.

4.1

Výbor už v predchádzajúcich stanoviskách (12) pripomenul, že poľnohospodárske trhy sú nestabilné svojou povahou a ceny sa v nich značne menia. Preto sú mechanizmy regulácie ponuky a dopytu nutnou podmienkou preto, aby poľnohospodárske prevádzky spĺňali podmienky trvalo udržateľnej poľnohospodárskej produkcie. Výbor zdôrazňuje, že udržanie politiky v prospech regulácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami prispieva tiež k úspechu politiky rozvoja vidieckych území.

4.2

Okrem toho, zrušenie spojenia medzi samotnou výrobou a verejnou podporou poľnohospodárstva bolo zavedené počas poslednej reformy SPP 26. júna 2003. Tento vývoj posilňuje potrebu perspektívy hospodárskeho vývoja poľnohospodárskych činností pre lepšie zohľadnenie nových požiadaviek akými je biodiverzita, údržba špecifických zón alebo vytváranie pracovných miest v tomto sektore. Výbor teda chce pripomenúť, že poľnohospodárska výrobná činnosť prispieva v prvom rade k vytváraniu životaschopného vidieka, pretože umožňuje rozvíjať priame spojenie medzi ľudskou činnosťou a miestnym územím.

4.2.1.

Regionálne výrobné systémy, prostriedky pre valorizáciu poľnohospodárskej výroby, najmä rozvojom chránených názvov (PDOs) a geografickými výrobnými indikáciami (PGIs), ako aj priamy predaj sú niektoré aspekty multifunkčného poľnohospodárstva v prospech rozvoja vidieka.

4.3

Poľnohospodárstvo bude predstavovať v Únii s 25 členskými štátmi viac ako 13 miliónov priamych pracovných miest a viac ako 5 miliónov nepriamych pracovných miest v sektore pred vstupom a za výstupom z poľnohospodárskeho sektoru (výroby). Tieto pracovné miesta sú svojou povahou silne „regionalizované“. Vývoj intrakomunitárnych výmen k čoraz prevažujúcemu podielu spracovaných agropotravinárskych produktov posilňuje spojenie medzi poľnohospodárskym sektorom a agropotravinárskym sektorom. Udržanie a rozdelenie poľnohospodárskej činnosti na vidieckych územiach sa teda stáva prioritou, pretože inak by bolo obmedzujúcim faktorom pre integráciu vidieckych zón do regionálnej ekonomiky.

4.4

Poľnohospodárska činnosť sa rozšíri na 45 % európskeho územia, t.j. 190 miliónov hektárov (EÚ s 27 členmi). V roku 2001 bolo viac ako 10 % rozlohy využívanej poľnohospodárskej pôdy (SAU) predmetom agro-environmentálnych opatrení. 15 % zón zaradených pod smernicu „ochrana habitatu a vtáctva“ predstavuje poľnohospodárska pôda a 38 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ s 15 členmi bolo označenej ako „zóna citlivá na nitráty“. Tieto opatrenia zodpovedajú lokálnym cieľom v oblasti udržania životného prostredia a (alebo) hospodárskej úpravy teritória. Z toho je zrejmé, že poľnohospodárska činnosť bude v správe teritórií stále zaberať prvoradé miesto.

4.5

Výbor musí pripomenúť, že multifunkčné aspekty poľnohospodárskej produkcie prispievajú z viacerých hľadísk k vitálnemu vidieku. Komisia a Rada to musia pripomenúť v preambule v najnovších usmerneniach politiky rozvoja vidieka.

4.6

Podporujúc závery konferencie o diverzifikácii vidieckeho hospodárstva, ktorá sa konala v Salzburgu, Výbor zdôrazňuje, že by sa bolo treba vyhnúť chybám „novej urbanizácie vidieku“, to znamená aplikovať rozvojové aktivity pre mestské zóny na vidiecku. Z tohoto titulu Výbor v súčasnosti vypracováva stanovisko z vlastného podnetu k prímestskému poľnohospodárstvu (13). Preto by sa mala línia „diverzifikácia vidieckeho hospodárstva“ v rámci politiky rozvoja vidieka sústrediť na niekoľko tém úzko súvisiacich s poľnohospodárstvom, najmä na služby pre poľnohospodársku populáciu, zlepšujúc ich životné podmienky, rozvoj agroturistiky a podporu viacerých druhov aktivít vychádzajúcich z poľnohospodárskej činnosti.

5.1

Závery tretej správy o kohézii ukazujú, že pretrvávajúce disparity medzi regiónmi v oblasti trvalo udržateľnej produkcie, produktivity a tvorby pracovných miest vyplývajú zo štrukturálnych nedostatkov, týkajúcich sa hlavných faktorov konkurencieschopnosti. Výbor zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka sa musí tiež inšpirovať z týchto princípov, aby sa stala súčasťou štrukturálneho rozvoja vidieckych teritórií.

5.2

Rozširovanie Európskej únie posilňuje oblasť hospodárskeho rozvoja vidieckych teritórií vzhľadom na silnú prítomnosť „skrytej nezamestnanosti“ v nových členských štátoch. Toto ešte viac komplikuje rozlíšenie medzi regionálnou politikou a politikou rozvoja vidieka. Výbor navrhuje, aby boli témy spoločné pre regionálnu politiku a rozvoj vidieka upresnené v rámci nového nariadenia k štrukturálnym fondom a aby počet opatrení, ktoré môžu byť financované jednou z týchto politík bol limitovaný za účelom zlepšenia zrozumiteľnosti každej z nich.

5.3

Keď poľnohospodárstvo nemôže byť garantom rozvoja vidieckych teritórií, ukazuje sa, že tento sektor činnosti zostáva nevyhnutný pre celkový úspech politiky rozvoja vidieka. Spojenie priamych a nepriamych pracovných miest s územím, rozsah udržiavaného územia spôsobujú, že sprevádzanie poľnohospodárstva pri jeho prispôsobovaní sa na vývoj očakávaní občanov zostáva prioritou. Navyše, prvý ako aj druhý pilier SPP prispievajú k cieľom rozvoja vidieka udržiavajúc alebo posilňujúc poľnohospodárske činnosti.

5.4

Rozšírenie Európskej únie predstavuje tiež významnú výzvu pre budúcnosť SPP. Výbor zdôrazňuje, že výmena skúseností a transfer dobrých praktík by mali tiež získať osobitné miesto v podmienkach zavádzania druhého piliera SPP v budúcom období.

5.5

Výbor chce zdôrazniť, že regióny s nízkou hustotou obyvateľstva akými sú ostrovy, arktické priestory a hornaté zóny, sú z dôvodu stálych prirodzených nevýhod vždy závislé od cieleného vytvorenia jednotného trhu. Regionálna politika ako aj politika rozvoja vidieka musia zobrať do úvahy tento aspekt v svojich spôsoboch implementácie, najmä navrhnutím vyššej miery spolufinancovania, ktorá umožní aby sa dané podmienky zobrali do úvahy. Okrem toho, Výbor v súčasnosti vypracováva stanovisko z vlastného podnetu (14), ktoré sa osobitne zaoberá spôsobmi umožňujúcimi lepšiu integráciu zón s prírodnými nevýhodami do regionálnej ekonomiky.

5.6

Nakoniec, Výbor zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka a regionálna politika nie sú jediné akčné prostriedky verejnej moci v prospech harmonického rozvoja území Európskej únie. Výbor pripomína, že adekvátna teritoriálna stabilizácia verejných služieb pre obyvateľstvo prispieva tiež k cieľu teritoriálnej kohézie.

6.1

Reforma SPP, ku ktorej došlo v júni 2003, zdôraznila posilnené spojenie medzi druhým pilierom SPP, venovaným rozvoju vidieku a prispôsobeniu prvého piliera. Takto bol zavedený súhrn nových sprievodných opatrení prvého piliera SPP, pričom sa ich počet zmenil z 22 na 26.

6.1.1

V prospech kvality potravín boli zavedené dve nové opatrenia (dobrovoľná participácia v národnom programe uznávaných ukazovateľov kvality a reklamné a informačné akcie o týchto produktoch u spotrebiteľov). Obe ďalšie nové opatrenia sa snažia o prispôsobovanie výrobnej technológie európskym štandardom v oblasti životného prostredia, blaha zvierat, zdravia rastlín a zvierat.

6.1.2

Viacero existujúcich opatrení bolo prispôsobených (zohľadnenie otázok blaha zvierat v rámci agro-environmentálnych opatrení, posilnenie verejnej podpory pre usadzovanie sa mladých poľnohospodárov, implementácia smernice „Habitat a vtáctvo“ a financovanie lesných investícií v rámci lesov spravovaných podľa environmentálnych a sociálnych kritérií).

6.2

Čo sa týka nových členských štátov, na obdobie rokov 2004-2006 bol prijatý program rozvoja vidieka. Tento bude, navyše k štyrom novým sprievodným opatreniam, financovať: pomoc združeniam poľnohospodárov, podporu polo-sebestačných fariem, technickú pomoc a doplnok k priamej pomoci 1. piliera SPP.

7.1

Keď sa dokončuje jednotný trh a vnútorný trh postupne otvára poľnohospodárskym ekonomikám, využívajúcim porovnateľné prirodzené výhody alebo menej náročné environmentálne normy, je dôležité, aby európsky poľnohospodársky model zlepšoval svoju konkurencieschopnosť

7.2

Výbor teda navrhuje, aby línia „pomoc investíciám v poľnohospodárskych prevádzkach“, v rámci politiky rozvoja vidieka, bola stále podporovaná. Investície, ktoré umožňujú poľnohospodárskym prevádzkam zohľadňovať environmentálne požiadavky, ako aj zlepšenie blaha zvierat a pracovné podmienky, by mali byť podporené aj preto, lebo podporujú poľnohospodársku činnosť na určitom území.

7.3

Výbor zdôrazňuje, že treba anticipovať zavedenie opatrenia „Poľnohospodárskej rady“ umožňujúce podporu pre prispôsobenie sa na nové výrobné štandardy. Skutočne zavedené bude môcť byť v členských štátoch len od roku 2006, pričom podmienenosť sa bude aplikovať od roku 2005.

7.4

Oslabenie nástrojov pre reguláciu trhov s poľnohospodárskymi produktmi, klimatické zmeny a opatrenia spojené so sanitárnymi krízami už niekoľko rokov zvýrazňujú význam ovládania obratu poľnohospodárskych prevádzok. V rámci reformy SPP, ku ktorej došlo v roku 2003, Komisia v jednej správe stanovila preskúmať možnosť, či by percento modulácie mohlo byť použité na národnej úrovni pre špecifické opatrenia, určené pre zvládanie rizík, kríz a prírodných katastrôf. Výbor pripomína, že Komisia musí sprístupniť túto správu do konca roka 2004 a mala by sa tiež začať zaoberať národnými, ako aj komunitárnymi možnosťami rozvoja systémov poľnohospodárskeho poistenia. V prípade potreby žiada, aby bol príspevok druhého piliera SPP analyzovaný ako sprievodný nástroj.

7.5

Budúca politika rozvoja vidieka by mala potvrdiť ako druhú líniu ochranu životného prostredia a správu územia, využívajúc ako základný nástroj agro-environmentálne opatrenia a kompenzáciu prirodzených nevýhod na základe spoločných kritérií pre zabezpečenie udržania teritoriálnej rovnováhy.

7.6

Reforma SPP zaviedla princíp podmienenosti priamej pomoci poľnohospodárstvu pri rešpektovaní komunitárnej legislatívy (19 smerníc a nariadení), ktorý sa týka životného prostredia, zdravia obyvateľstva, zdravia zvierat a rastlín a blaha zvierat. Výbor zdôrazňuje, že tento nový aspekt prvého piliera SPP nesmie byť zamieňaný s agro-environmentálnymi opatreniami (AEM). AEM nie sú stanovené predpismi, ale podporujú dobrovoľné a participatívne aktivity poľnohospodárov s cieľom zaviesť metódy poľnohospodárskej výroby, vytvorené pre ochranu životného prostredia a ochranu prírodného prostredia.

7.7

Výbor zdôrazňuje, že administratívne ustanovenia zavedenia AEM by mali byť zjednodušené. Takto by mali ciele týchto opatrení spadať pod subsidiaritu. Kladie si tiež otázku o potrebe viac rozšíriť pôsobnosť týchto opatrení na ďalšiu environmentálnu problematiku, vzhľadom na rozpočtovú stabilitu. Jednako však musí byť osobitný dôraz daný AEM, ktoré by dali prednosť diverzite poľnohospodárskych výrobných systémov s cieľom zachovania rovnováhy agrosystémov.

7.7.1

V zmysle deklarácie Európskeho summitu z Göteborgu by mali byť agro-environmentálne opatrenia povinné v každom národnom programe.

7.7.2

Výbor zdôrazňuje, že financovanie „ Natury 2000 “ by sa nemalo robiť na úkor existujúcich opatrení. Preto si praje, aby Komisia identifikovala nové financovania pre kompenzáciu nákladov spojených s aplikáciou Smernice „Habitat a vtáctvo“.

7.8

Tretia línia budúcej politiky rozvoja vidieka by mala byť centrovaná na diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva v spojení s poľnohospodárskymi aktivitami, za účelom podpory udržania populácie vo vidieckom prostredí.

7.9.

Komisia v svojej tretej správe o kohézii zdôrazňuje, že tri typy aktivít, a to turizmus, remeselníctvo a kultúrne dedičstvo vidieka, by mali spadať do spoločného poľa regionálnej politiky a politiky rozvoja vidieka. Výbor trvá na tom, aby bola táto rovnováha zachovaná. Zdá sa, že vidiecka infraštruktúra by už nemala byť financovaná štrukturálnymi fondmi. Výbor zamieta akýkoľvek transfer financovania tohto druhu investícii z regionálnej politiky na politiku rozvoja vidieka.

7.10

Navyše, Výbor navrhuje, aby vzhľadom na vývoj regionálnej politiky aktivity pre renováciu alebo valorizáciu vidieckeho kultúrneho dedičstva neboli súčasťou projektu „agroturistiky“, ktorý už nespadá do politiky rozvoja vidieka.

7.11

Napokon, Výbor navrhuje, aby sa línia „vidiecke hospodárstvo“ zaoberala určitým počtom oddelení, ktoré umožnia zlepšenie kvality života poľnohospodárov (napríklad oddelenia pre výmenu poľnohospodárov).

8

Prvá oblasť, v ktorej sa musia zlepšiť podmienky riadenia je kontinuita programovania plánov rozvoja vidieka. Výbor teda podporuje Komisiu v jej úsilí pri vypracovávaní novej politiky rozvoja vidieka, aby sa maximálne obmedzili „latentné obdobia“ medzi dvomi obdobiami programovania.

8.1.

Ťažkosti, ku ktorým prišlo v niektorých členských štátoch v oblasti administratívneho zavádzania politiky rozvoja vidieka ukazujú, že použitie viacerých finančných nástrojov pri rôznych pravidlách môže ísť proti lepšiemu pochopenia verejnej správy. Takto by pokrok, ktorý predstavovalo zoskupenie akcií v prospech rozvoja vidieka v tom istom nariadení, mohol byť prijímateľmi pomoci vnímaný ako dodatočný zdroj administratívnych komplikácií.

8.2

Zjednodušenie plánovania znamená, že už bude len jeden fond, ktorý riadi akcie spadajúce do politiky rozvoja vidieka. Výbor však zdôrazňuje, že spôsob riadenia tohto jednotného fondu musí byť v súlade so spôsobom aplikovaným na štrukturálne fondy.

8.3

Vytváranie štruktúry budúcej politiky rozvoja vidieka v troch líniách (konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, správa územia a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva) by sa malo objaviť vo vypracovaní budúceho nariadenia k rozvoju vidieka. Toto by mohlo upresniť princípy podpory, ciele všetkých troch línií a uviesť zoznam druhov možných akcií (pomoc pri investovaní, bonifikovaná pôžička, viacročná verejná podpora pri garantovaní určitých špecifikácií, technická pomoc, finančné inžinierstvo ….). Spôsoby implementácie každého z vybratých opatrení by mali závisieť od národnej subsidiarity. Výbor sa domnieva, že riadenie jedného rozhodnutia členským štátom na základe strategického dokumentu by malo výhodu vo vytvorení pevného komunitárneho rámca na obdobie programovania.

8.4

Súčasná procedúra pre prijímanie úprav opatrení vo výbore STAR (Výbor pre riadenie poľnohospodárskych štruktúr a rozvoja vidieka) nie je dostatočne pružná, lebo hodnotiaca procedúra ex-ante zostáva príliš dlhá. Výbor navrhuje, aby sa nová procedúra, ktorú treba zaviesť, inšpirovala procedúrou schvaľovania štátnej pomoci. To znamená, že keď je plán rozvoja vidieka prijatý na začiatku programovania, úpravy opatrení by mohli byť zaslané na preskúmanie legálnosti Komisii (hodnotenie ex-post).

8.5

Potvrdenie operačných programov by malo závisieť od národnej alebo ultra-národnej subsidiarity v závislosti od organizácie členských štátov. Komisia by teda bola poverená dbať na to, aby zavádzané aktivity akýmkoľvek spôsobom nenarúšali konkurenciu, overovať zákonnosť podporných opatrení a uisťovať sa o súlade so štrukturálnymi fondmi. Výbor tiež zdôrazňuje, že Komisia, využívajúc svoje získané skúsenosti, by mohla sprevádzať aktivity v oblasti transferu skúseností v prípade technickej pomoci, najmä pre nové členské štáty.

8.6

Výbor si želá, aby sa počet etáp pre potvrdenie programov zmenšil, delimitujúc zodpovednosť každej rozhodovacej úrovni: Komisia, členské štáty a územné samosprávy.

8.7

Výber jednotného fondu pre akcie spadajúce do politiky rozvoja vidieka smeruje tiež k zjednodušeniu finančnej správy. Tento nový fond by mal mať základné charakteristiky štrukturálnych fondov, t.j.:

8.8

Otázka kontrol závisí tiež aj od zjednodušenia administratívneho riadenia politiky rozvoja vidieka. Výbor podporuje pokyny Komisie, prezentované v rámci 3. správy o kohézii, najmä ohľadom proporcionality úloh v oblasti kontroly. Pod určitou hranicou by si členský štát mohol vybrať aplikáciu svojho národného systému kontroly dotyčných programov. Výbor zdôrazňuje, že tieto pokyny by sa mali aplikovať na riadenie politiky rozvoja vidieka za predpokladu, že zaisťujú rovnakú účinnosť kontrol a teda správne využívanie komunitárnych fondov.

8.9

Rezerva v štrukturálnych fondoch vytvorená v rámci „ Agendy 2000 “ je považovaná za frustračné opatrenie, keď administratívna implementácia programov nie je realizovaná podľa plánu. Navyše, jeho priradenie v závislosti od jediného kritéria spočívajúceho v spotrebe pridelených finančných prostriedkov, by mohlo mať negatívny vplyv, podnecujúc k rýchlemu programovaniu a k striktnému sledovaniu vykonávania týchto operácií, čo nie je v súlade s riadením viacročného programu rozvoja vidieka. Preto Výbor zdôrazňuje, že princíp rezervy vo výkonnosti by sa nemal aplikovať na budúcu politiku rozvoja vidieka.

8.10

Otázka partnerstva zodpovedá tiež logike zjednodušovania pri zavádzaní programov. Podľa vzoru toho, čo sa deje v rámci regionálnej politiky si Výbor praje, aby sa každý členský štát snažil zorganizovať spoluprácu medzi jednotlivými úrovňami administratívy, ale tiež so sociálnymi partnermi a predstaviteľmi organizovanej občianskej spoločnosti, od etapy koncepcie po etapu implementácie a sledovania programov.

8.11

Po spustení iniciatívy Komisie s názvom „ Leader “ v roku 1989, práve ústredné miesto vyhľadávania nových možností rozvoja vo vidieckych oblastiach prispelo k jej úspechu. Navyše, súčasná etapa programovania zvýraznila násobiaci efekt výmeny skúseností uľahčením partnerstva medzi zoskupeniami pre lokálne aktivity v jednotlivých krajinách. Výbor zdôrazňuje, že iniciatíva „ Leader “ by mala naďalej sprevádzať miestne iniciatívy, ktoré skúmajú nové možnosti rozvoja vidieckych zón, najmä prostredníctvom línie, identifikovanej v politike rozvoja vidieka: ako anticipovať potreby v oblasti priebežného vzdelávania na určitom území, vyhľadávanie nových odbytísk pre poľnohospodárske výrobky, rozvoj synergie medzi hospodárskymi aktérmi na rovnakom území. Toto sú práve témy, ktoré môžu priniesť nové objasnenia pre budúcnosť politiky rozvoja vidieka. Výbor teda podporuje pokračovanie iniciatívy „ Leader “ v rámci rozvojovej politiky z hľadiska vyhľadávania inovačných riešení pre rozvoj vidieckych oblastí.